Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. október 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 21C/89/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713204636
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Kollárová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8713204636.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom Mgr. Nina Kollárová v právnej veci žalobcu: Q. H., T..

XX.XX.XXXX, H. T. G.. J. XXX/XX, XXX XX C., štátny občan SR, zastúpeného: JUDr. Karol Prochotský,
advokát, Lesná 376, 065 03 Podolínec proti žalovanému: V.. Z. S., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. XXXX/X, XXX
XX C. - D., štátny občan SR, zastúpenému: Mgr. Maroš Ježík, advokát, Murgašova 86/1, 058 01 Poprad
o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku zaslať žalobcovi na jeho
adresu ospravedlnenie v znení:

„Pán V.. Z. S. sa týmto ospravedlňuje pánovi Q.Š. H. za neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv
v súvislosti s uverejnením informácie v rozhovore pre týždenník Podtatranský kuriér č. XX z X. B.Ó.
XXXX v článku s názvom „Sľuby dané Popradčanom splním“ nasledovného znenia: „Niekoľkokrát súdne
trestaný pán H., ktorému nebol nikdy priznaný status politického väzňa“.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajší súd dňa 05.04.2013 žalobu, ktorou sa pôvodne domáhal, aby súd I. výrokom
uložil žalovanému v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku uverejniť ospravedlnenie v týždenníku
Podtatranský kuriér na strane č. X v znení:

Ospravedlnenie

Ospravedlňujem sa Q. H. - predsedovi G. združenia H. Č.. C. D. so sídlom D. C. za nasledujúce

nepravdivé tvrdenia, ktoré som uviedol v rozhovore pre týždenník Podtatranský kuriér č. XX z X. XX.
XXXX v článku s názvom „G. S. C. G.“:

„Niekoľkokrát súdne trestaný pán H., ktorému nebol nikdy priznaný status politického väzňa, nemá
žiadne morálne právo sa takto vyjadrovať o svojich spoluobčanoch a taktiež urážaním spochybňovať
výsledky posledných volieb a vôľu občanov.

„... Pokiaľ ide o poverenie pána Y. a spochybňovanie jeho vyjadrení zo strany pána H., mám k dispozícii
zápisnicu z porady predsedníctva PV ZPKO, ktorá jednoznačne potvrdzuje, že pán F. Y. bol poverený
oboznámiť média s vyhlásením o neutralite PV ZPKO. Aj tento prípad ukazuje, ako pán H. manipuluje
so skutočnosťou a zneužíva pre svoje ciele aj Zväz C. B..“„... som presvedčený, že pravda vyjde najavo a zároveň s vyvrátením obvinení mojej osoby ukáže aj na
skutočné pozadie aktivít pána H. a ľudí, ktorí ho financujú..“

Pán Q. H. preukázal, že rozsudok sp. zn. 1T/23/84, na základe ktorého bol v roku 1984 odsúdený, bol
podľa zákona č. 119/90 Zb. o súdnych rehabilitáciách zrušený Krajský súdom v Košiciach a bolo mu
priznané odškodnenie ako politickému väzňovi za 4,5 roka väzenia. Zostatkový trest 24 mesiacov mu
bol zahladený, čím sa na neho hľadí v zmysle zákona akoby nebol odsúdený.

Pán Q. H. tiež preukázal, že nikdy nezneužíval pre svoje ciele Zväz C. B.. Bez toho, aby som si veci
preveril, som v uvedenom rozhovore vychádzal len z tvrdení predsedu miestnej organizácie PV ZPKO I..
F. Y.. Pokiaľ som uviedol, že aktivity pána Q. H. sú financované ľuďmi z pozadia, bol to môj subjektívny
názor, ktorý nemám ako podložiť dôkazmi.

V.. Z. S.

Ďalej žalobca navrhol, aby súd II. výrokom žalovaného zaviazal nahradiť nemajetkovú ujmu spôsobenú
žalobcovi zásahom do integrity jeho osobnosti vo výške 1,- euro (slovom jedno euro) a trovy konania,
všetko do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobu odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami.
Žalovaný dňa XX.XX.XXXX v rozhovore pre týždenník Podtatranský kuriér č. XX s názvom „G. S.
C. G.“ na strane č. X v súvislosti s výzvou G. združenia H. Č. C. D. na odstúpenie primátora a
výzvou na vyhlásenie referenda o odvolaní primátora, ktorého je žalobca v súčasnosti štatutárnym

zástupcom, uviedol, že „Niekoľkokrát súdne trestaný pán H., ktorému nebol nikdy priznaný status
politického väzňa, nemá žiadne morálne právo sa takto vyjadrovať o svojich spoluobčanoch a taktiež
urážaním spochybňovať výsledky posledných volieb a vôľu občanov“. Ďalej v tomto rozhovore uviedol,
že „Pokiaľ ide o poverenie pána Y. a spochybňovanie jeho vyjadrení zo strany pána H., mám k dispozícii
zápisnicu z porady predsedníctva PV ZPKO, ktorá jednoznačne potvrdzuje, že pán F. Y. bol poverený

oboznámiť média s vyhlásením o neutralite PV ZPKO. Aj tento prípad ukazuje, ako pán H. manipuluje
so skutočnosťou a zneužíva pre svoje ciele aj Zväz C. B.“. A v tomto rozhovore tiež uviedol, že „...som
presvedčený,žepravdavyjdenajavoazároveňsvyvrátenímobvinenímojejosoby,ukážeajnaskutočné
pozadie aktivít pána H. a ľudí, ktorí ho financujú.“ Dňa 18.10.2012 žalobca na podateľni Mestského
úradu D. C. predložil žalovanému žiadosť o zverejnenie pravdivých a nezavádzajúcich skutočností v

týždenníku Podtatranský kuriér, na ktorú do momentu podania žaloby nereagoval. V žiadosti žalovaného
upozornil na skutočnosť že vychádzal len z účelových a zavádzajúcich informácií, ktoré mu predložil
I.. F. Y., pričom si ich vôbec nepreveril. Súčasťou žiadosti boli aj priložené kópie listinných dôkazov
vyvracajúcich verejne prezentované tvrdenia žalovaného uvedené v predmetnom rozhovore. Žalovaný
bol zároveň upozornený na skutočnosť, že rehabilitácia podľa zákona č. 119/90 Zb. osôb odsúdených

za politické trestné činy neznamená automaticky aj priznanie postavenia účastníka protikomunistického
odboja podľa zákona o protikomunistickom odboji č. 219/2006 Z. z.. Zároveň bol žalovaný upozornený
na to, že I.. F.T. Y. nebol nikdy poverený vydávaním vyhlásení pre média v mene Ústredia PV ZPKO so
sídlom v Bratislave, čo žalobca preukázal žalovanému zápisnicou z republikovej rady PV ZPKO, ktorá
dňa 05.09.2012 poverila zastupovaním tejto organizácie s médiami šéfredaktorku G. p. J. F. a nie I..

F.T. Y., ktorý je v súčasnosti len predsedom niekoľkočlennej miestnej organizácie D. C.. Odvolávanie
sa žalovaného na zápisnicu PV ZPKO z 26.09.2012 je v rozpore so stanoviskom predsedu PV ZPKO
zo dňa 19.09.2012. Žalovaný verejným prezentovaním nepravdivých a zavádzajúcich skutočností o
jeho osobe hrubo znížil a poškodil jeho občiansku česť, meno, dôstojnosť a vážnosť v očiach širokej
verejnosti, čím porušil ustanovenia o ochrane osobnosti fyzickej osoby v zmysle čl. 10 ústavného zákona

č. 23/91 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, čl. 19 ods. 1 Ústavy SR a § 11
Občianskeho zákonníka. Žalovaný žalobcu označil ako niekoľkokrát súdne trestanú osobu, ktorej nikdy
nebol priznaný status politického väzňa, hoci mu bolo známe, že od roku 1990 je členom občianskych
združení zastupujúcich politických väzňov, ktoré podľa stanov schválených MV SR prijímajú za členov
len občanov, ktorí boli rehabilitovaní podľa zákona č. 119/90 Zb. o súdnych rehabilitáciách, vrátane

prípadovspadajúcichdoprieskumnéhokonaniavzmysle§4tohtozákona,ďalejobčanovodškodnených
v zmysle zákona č. 319/91 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti
orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií, rodinných príslušníkov
a sympatizantov, ktorí neboli funkcionármi KSČ, aktívne nespolupracovali so Štátnou bezpečnosťoua sú morálne bezúhonní. Žalovaný si bol ako verejný činiteľ vedomý, že meno žalobcu je širokej
verejnosti známe z miestnej televízie a tlače v súvislosti s jeho činnosťou v Konfederácii politických
väzňov Slovenska D. C., kde pôsobil ako U. miestnej organizácie až do 18.11.2000 i ako člen C.

a od roku 2001 pôsobí ako U. združenia bývalých československých politických väzňov. Žalovaný
sa v minulosti osobne zúčastnil na niektorých pietnych spomienkových akciách organizovaných v C.
pri Pamätníku obetiam okupácie 21. augusta 1968 za účasti zástupcov zahraničných zastupiteľských
úradov a predstaviteľov verejného a politického života, pričom mu bolo dobre známe, že tieto akcie
pripravuje a organizuje ako štatutárny zástupca žalobca. Tvrdenie žalovaného, že je financovaný ľuďmi

z pozadia, bez uvedenia konkrétnych dôkazov, poškodzuje rovnako jeho dobré meno, pretože nikdy
nebol spájaný s privatizáciou ani žiadnym nekalým financovaním. Môže pred súdom preukázať, že
občianske združenie, ktorého je C., bolo vždy financované transparentne z členských príspevkov a
dotácie MV SR, ktorého kontrola nikdy nezistila žiadne nedostatky. Uvedenými nepravdivými tvrdeniami
prezentovanými verejne žalovaný inicioval aj negatívne nálady na internetových diskusiách a všeobecne
aj medzi verejnosťou, kde bol označený ako basman, kriminálnik, grázel, flákač, ktorý nepracoval ani

za socializmu a dokonca bol obvinený z „nadštandardných vzťahov“ s bývalou predsedníčkou R. H.,
pričom táto je v dôchodkovom veku. Tieto osočujúce, urážlivé a jeho osobu kriminalizujúce výroky sa
začali objavovať v periodiku Korzár ihneď po predložení výzvy na odstúpenie primátora. Zo sekretariátu
primátora mu bol zaslaný anonymný list, v ktorom bol kriminalizovaný a obvinený z účasti na divokej
privatizácii ako poslanec Federálneho zhromaždenia bývalej ČSFR, hoci poslancom nikdy nebol.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10.07.2013 uviedol, že s podanou žalobou a dôvodmi v
nej uvedenými nesúhlasí. Je pravdou, že dňa XX.XX.XXXX poskytol týždenníku Podtatranský kuriér
rozhovor pod názvom „ G. S. C. G.“, avšak tento rozhovor bol reakciou na špinavú, dehonestujúcu a
urážajúcu kampaň, ktorá sa voči nemu začala práve zo strany žalobcu, resp. zo strany G. združenia

bývalých československých politických väzňov, so sídlom T.. sv. J. XXX/XX, C., v ktorého mene koná
žalobca. V tejto veci je potrebné uviesť, že dňa 10.09.2012 bol práve týmto združením doručený na
Mestský úrad D. C. list - Otvorený list - Výzva na odstúpenie, ktorý bol adresovaný žalovanému ako
primátorovi mesta C., kde v texte tohto listu sa uvádza, že pisateľ listu má za to, že na internetových
stránkach sú publikované údaje a články, ktoré sa týkajú spôsobu nadobudnutia majetku žalovaného

v období výkonu funkcie primátora Mesta C. a ktoré je možné považovať za dostatočné dôvody na
odstúpeniezfunkciezdôvoduporušeniasľubutýkajúcehosavýkonufunkcieprimátoramesta.Následne
dňa 11.09.2012 bol predmetný list s určitými textovými doplneniami doručený aj všetkým poslancom
mestského zastupiteľstva Mesta C. ako aj dvom viceprimátorom. V tomto liste sa popisuje viac osoba
žalovaného v súvislosti s údajným netransparentným spôsobom nadobudnutia majetku, kde opätovne

pisateľ listu, t. j. združenie, v mene ktorého koná žalobca, vyzýva adresátov listu na vyslovenie nedôvery
primátorovi mesta C. a vyhlásenie referenda za odvolanie primátora. Dňa 24.09.2012 bol žalobcom
zaslaný žalovanému otvorený list, ktorým oznamuje petičnú akciu za vyhlásenie referenda o odvolaní
primátora. Obsahom predmetných článkov a listín vyššie popísaných je nesporne vyjadrenie vlastného
presvedčenia žalobcu, že žalovaný ako primátor mesta zneužíva verejnú funkciu, do ktorej bol zvolený

občanmi mesta C., na svoj majetkový prospech a získanie neoprávneného obohatenia. Skutočnosti
uvádzané žalobcom však už v minulosti boli preverované príslušnými orgánmi polície, kde však žiadnym
spôsobom nebolo zistené porušenie zo strany žalovaného. Je nepochybné, že uvedené články mali
presvedčiť širokú verejnosť o tom, že žalovaný z titulu výkonu funkcie primátora mesta zneužíva
svoju funkciu a postavenie takým spôsobom, ktorý je v rozpore s platnými právnymi predpismi. Je

potrebné poukázať na to, že v demokratickej spoločnosti má každý občan právo vyjadrenia svojho
presvedčenia a právo na slobodu prejavu, ktorá sa vo väčšej miere kritičnosti prejavuje najmä pokiaľ ide
o kontrolu výkonu verejných funkcií, avšak táto kritika nesmie obsahovať v sebe úmyselné zverejnenie
neprávd. Preto v týchto intenciách treba vykladať aj obsah rozhovoru žalovaného publikovaného v č.
XX týždenníka Podtatranský kuriér ako reakciu práve na konanie žalobcu v spojitosti s písaním neprávd

vo vyššie spomínaných listoch s tým že žalovaný má za to, že obsahom rozhovoru v dotknutých a
napádanýchčastiachžalobcomvyslovilpravdivéanezavádzajúceinformácie.Akojezrejmézosamotnej
žaloby a jej príloh, samotný žaloba preukazuje, že bol v minulosti právoplatne odsúdený, aj keď trest
uložený mu rozhodnutím súdu za čias minulých bol následne zrušený a nahradený novým rozsudkom
o uznaní viny a uložení miernejšieho trestu. Žalobcom tvrdené zahladenie odsúdenia, ktoré znamená,

že sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený, platí výlučne pre účely trestného konania a postupy
orgánov činných v trestnom konaní tak, ako to upravuje Trestný poriadok a Trestný zákon, nikdy
však zahladenie odsúdenia neznamená zánik spáchania trestného činu a dopustenia sa protiprávneho
konania. Tu poukázal žalovaný na ustálenú súdnu prax a judikatúru. Teda vo všeobecnosti platí, žekaždé odsúdenie znamená odsúdenie, aj v prípade jeho zahladenia. V tejto súvislosti práve listinné
dôkazy pripojené žalobcom k žalobe preukazujú, že zverejnenie pojmu „niekoľkokrát súdne trestaný
pán H.“ nie je nepravdivým údajom. Taktiež pokiaľ ide o zverejnenie pojmu „...pán H., ktorému nikdy

nebol priznaný status politického väzňa“, tak samotný žalobca v žalobe v čl. II uvádza, že mu nebolo
priznané postavenie účastníka protikomunistického odboja a teda opätovne je možné konštatovať, že aj
táto skutočnosť zverejnená v rozhovore je pravdivou informáciou a skutočnosťou a teda nie je spôsobilá
neoprávnene zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. Pokiaľ ide o ďalšie tvrdenia žalobcu uvádzané
v žalobe, podľa vyjadrenia žalovaného ani samotný žalobca ich v texte žaloby nepovažuje za zásah

do osobnostných práv a nedomáha sa nápravy v spojitosti s nimi. Vyplýva to z toho, že žalobca nevie
predložiť relevantné doklady preukazujúce, že by ich mal šíriť žalovaný.

4. Uznesením č. k. 21C/89/2013 - 79 zo dňa 18.11.2013 súd pripustil zmenu žaloby tak, ako to navrhol
žalobca v podaní zo dňa 21.10.2013 doručenom na súd dňa 22.10.2013, ktorým žalobca rozšíril svoju
žalobu a žiadal, aby súd pripustil zmenu petitu žaloby tak, že súd uloží I. výrokom žalovanému v lehote

do 15 dní od právoplatnosti rozsudku uverejniť horeuvedené ospravedlnenie v týždenníku Podtatranský
kuriér na strane č. X a II. výrokom, aby žalovaného zaviazal nahradiť nemajetkovú ujmu spôsobenú
žalobcovi zásahom do jeho cti a dobrého mena vo výške 33.000,- eur (slovom tridsaťtritisíc eur), trovy
konaniavovýškezaplatenéhosúdnehopoplatkuatrovyprávnehozastúpeniado15dníodnadobudnutia
právoplatnosti rozsudku.

5. Posledným uznesením č. k. 21C/89/2013 - 191 zo dňa 06.06.2016 súd na základe podania žalobcu
zo dňa 24.11.2014 v časti pripustil zmenu petitu žaloby (v časti, ktorá predstavovala rozšírenie žaloby o
ďalšie výroky zmenu petitu nepripustil) v nasledovnom znení:
„Súd ukladá žalovanému v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku uverejniť na vlastné

náklady ospravedlnenie v regionálnych novinách popradského regiónu aktuálne vychádzajúcich v čase
vyhlásenia rozsudku v znení:

Ospravedlnenie

Ospravedlňujem sa Q. H. - C. G. združenia bývalých čsl. politických väzňov so sídlom D. C.
za nasledujúce nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia, ktoré som uviedol v rozhovore pre týždenník
Podtatranský kuriér č. XX z X. B. XXXX v článku s názvom „G. S. C. G.“:

„Niekoľkokrát súdne trestaný pán H., ktorému nebol nikdy priznaný status politického väzňa, nemá

žiadne morálne právo sa takto vyjadrovať o svojich spoluobčanoch a taktiež urážaním spochybňovať
výsledky posledných volieb a vôľu občanov. (A)

„... Pokiaľ ide o poverenie pána Y. a spochybňovanie jeho vyjadrení zo strany pána H., mám k dispozícii
zápisnicu z porady predsedníctva PV ZPKO, ktorá jednoznačne potvrdzuje, že pán F. Y. bol poverený

oboznámiť média s vyhlásením o neutralite PV ZPKO. Aj tento prípad ukazuje, ako pán H. manipuluje
so skutočnosťou a zneužíva pre svoje ciele aj Zväz protikomunistického odboja.“ (B)

„... som presvedčený, že pravda vyjde najavo a zároveň s vyvrátením obvinení mojej osoby ukáže aj na
skutočné pozadie aktivít pána H. a ľudí, ktorí ho financujú..“ (C)

Pán Q. H. preukázal, že rozsudok sp. zn. 1T/23/84, na základe ktorého bol v roku 1984 odsúdený, bol
podľa zákona č. 119/90 Zb. o súdnych rehabilitáciách zrušený Krajský súdom v Košiciach a bolo mu
priznané odškodnenie ako politickému väzňovi za 4,5 roka väzenia. Zostatkový trest 24 mesiacov mu
bol zahladený, čím sa na neho hľadí v zmysle zákona akoby nebol odsúdený. (D)

Pán Q. H. tiež preukázal, že nikdy nezneužíval pre svoje ciele Zväz protikomunistického odboja.
Ospravedlňujem sa mu za to, že som žiadal týždenník Podtatranský kuriér prostredníctvom sekretariátu
o uverejnenie listu C. C. C. C. F. I.. F. Y. so zavádzajúcim a nepravdivým obsahom. Pokiaľ som uviedol,
že aktivity pána Q. H. boli v čase podania jeho výziev od 10. septembra 2012 do 9. októbra 2012

financované ľuďmi z pozadia, bol to môj subjektívny názor, ktorý nemám ako podložiť dôkazmi. (E)

V.. Z. S.Žalovaný je povinný nahradiť nemajetkovú ujmu spôsobenú žalobcovi zásahom do jeho cti a dobrého
mena vo výške 33.000,- eur (slovom tridsaťtritisíc eur), trovy konania vo výške zaplateného súdneho
poplatku a trovy právneho zastúpenia do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.“

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, prednesom právnych zástupcov sporových strán,
výsluchom svedkov, oboznámením s listinnými dôkazmi založenými v spise.

7. Žalobca na pojednávaniach uviedol, že v súvislosti s jeho aktivitami v občianskom združení

združujúcom bývalých politických väzňov v roku 2012 inicioval petíciu za vyhlásenie referenda na
odvolanie žalovaného z postu primátora mesta C.. Ešte pred touto aktivitou vyzval žalovaného listom,
aby sám odstúpil. Od roku 1990 je aktívny v občianskych združeniach združujúcich bývalých politických
väzňov a to Konfederácii politických väzňov a Svetovom združení bývalých československých
politických väzňov s tým, že po jeho aktivite, t. j. po začatí petície žalovaný v týždenníku Podtatranský
kuriér v článku G. S. C. G. dňa X.XX.XXXX uviedol, že žalobca nie je politickým väzňom, bol niekoľkokrát

súdne trestaný a financujú ho ľudia z pozadia a žalovaný verí, že pravda sa preukáže, pričom tieto
tvrdenia žalovaného nie sú pravdivé a spôsobili mu ujmu nielen v rodinnom kruhu, ale medzi známymi,
v širokom okolí a na pracovisku v spoločnosti S., kde pracuje. Ešte pred uverejneným rozhovorom
žalovaný požiadal F. Y., ktorý zastupuje politických väzňov Zväzu protikomunistického odboja, pobočka
C., ktorý za túto organizáciu vydal vyhlásenie. V rámci otvoreného listu politických väzňov konštatoval,

že žalobca vyzval žalovaného na odstúpenie z funkcie a ďalej vyhlásil, že nemá mandát vystupovať v
mene PV ZPKO ani v mene politických väzňov, nakoľko mu rozhodnutím ústavu pamäti národa nebolo
priznané postavenie účastníka protikomunistického odboja. Uviedol tiež, že nie je oprávnený konať a
vystupovať v mene politických väzňov a vyzval ho, aby nezneužíval pre svoje osobné a politické ambície
meno politických väzňov. Uvedené stanovisko prezentoval pre agentúry TASR a SITA. Následne boli

publikované viaceré články v denníku Korzár či na internete s názvom C. D. G. S. B. V. T. B. C. C.
a C. D.: H. T. T. C. F.. Prostredníctvom pána Y. de facto žalovaný poškodil jeho meno v rámci aktivít,
ktoré Y. vyvíjal. Následky článkov pocítil predovšetkým v rodine, hlavne matka, ktorá veľmi zle znášala
skutočnosť, že žalobca musí znovu chodiť po súdoch a že bol označený, že nie je politický väzeň,
ktorý bol niekoľkokrát súdne trestaný. Ľudia sa ho pýtali, za čo bol toľkokrát trestaný. Tiež to poškodilo

organizáciu, ktorej je štatutárnym zástupcom, čo mohlo negatívne ovplyvniť ich aktivity. Ľudia sa pýtali,
akojemožné,žeorganizáciuzastupujeniekoľkokráttrestanýkriminálnik.Poberajúdotáciuzministerstva
vnútra a taktiež v tomto ohľade mohlo dôjsť k ujme všetkých členov. Postupom času sa medializácia
preniesla aj na jeho pracovisko, kde je od roku 2001 vedúcim S.. Ľuďmi, ktorí pracujú pre spoločnosť S.
C. mu bolo povedané, že jeho pozícia je ohrozená, nakoľko bol prezentovaný ako niekoľkokrát súdne

trestaný a vyvrcholilo to tým, keď mu v decembri 2013 neodporúčali zúčastniť sa firemnej predvianočnej
kapustnice v R. G., nakoľko sa jej mal zúčastniť aj žalovaný. Napriek dostatočnej kvalifikácii bol dňa
5.2.2014 odvolaný z funkcie R. S. bez odôvodnenia. Bol odvolaný generálnym riaditeľom divízie v
Košiciach, nakoľko vedenie v C. spoločnosť nemá. Je presvedčený, že je to následok predchádzajúcich
aktivít, nakoľko pred dvomi mesiacmi ešte absolvoval školenie, voči jeho práci neboli nikdy výhrady.

Spoločnosť S. nie je nezávislou na meste C. a v dozornej rade spoločnosti je žalovaný. Pred jeho
odvolaním z funkcie mu jeden z vyšších manažérov povedal, že bude z funkcie odvolaný, pretože údajne
prehral spor so žalovaným a má mu uhradiť 33.000,- eur. Na to reagoval žalobca, že je to nezmysel,
pretože konanie v tej veci sa vlastne ani nezačalo. Navyše utrpel finančnú ujmu, nakoľko minimálne v
roku 2012 a 2013 bol jeho trinásty plat ako vedúceho pracovníka vždy nižší v porovnaní s kolegami a

na to bol upozornený pracovníčkou externej spoločnosti. Následky konania žalovaného ho deklasovali
v spoločnosti, nakoľko je verejne známa osoba, komunikuje s rôznymi návštevami, organizuje pietne
akcie a naraz po prečítaní článkov je z neho kriminálnik. Videl na ľuďoch zmenu správania voči nemu.
Navyše má ambíciu zúčastniť sa komunálnych volieb a myslí si, že následkom konania žalovaného
môžu byť jeho šance ohrozené. Dostal niekoľko anonymných listov, kde ho obvinili z korupcie, uviedli,

že bol poslancom federálneho zhromaždenia, kde hlasoval za privatizáciu a má v úmysle dostať sa do
vedenia mesta, aby bolo mesto prístupné darebákom. Uvedené články rozpútali tiež diskusie, v rámci
ktorých bol označený za osobu, ktorá nikdy nepracovala, basmana, kriminálnika a podobne, pričom ani
v bývalom režime nemal nikdy žiadnu absenciu. Obvinili ho, že bývalá šéfka združenia pani H. má s
ním nadštandardné vzťahy i keď sa jedná o osobu v dôchodkovom veku. Žalobca uviedol, že aj ľudia,

ktorí sa ho zastali, mali problémy, napr. pán Y. Y. F. W. I., ktorý bol predsedom miestnej organizácie PV
ZPKO D. W. I., ktorý sa pýtal pána Y. na dôvody uverejnenia jeho otvoreného listu, následkom čoho bol
pán Y. vylúčený z organizácie.Na otázky žalobca uviedol, že je presvedčený, že ľudia v C. majú strach, hlavne zo strany zamestnania,
pretože kto samospráve nie je lojálny, má problém sa zamestnať. Cítil, že ľudia, aj keď ho chceli podporiť,
báli sa. Druhá skupina uverila tomu, čo sa písalo a označili ho za negatívnu osobu, ktorá chce poškodiť

záujmy mesta a dobrú povesť primátora. Naviac ho mrzí, ako to znáša jeho matka. Nenapadlo by mu,
že 25 rokov po novembri 1989 sa mu budú bývalí straníci vyhrážať súdmi a ekonomickou likvidáciou. Pri
jeho plate je požiadavka na zaplatenie sumy 33.000,- eur za jeho osobu, rovnakej sumy za združenie
a k tomu trovy konania dôvodom na požiadanie o politický azyl, hoci aj v Moskve. Manželka má osem
súrodencov, z ich strany bol vystavený rôznym nepríjemným otázkam k tejto veci. Pokiaľ ide o vyjadrenie

o širokej rodine, o častých stretávaniach, vedomosť o vzájomných životných situáciách, žalobca uviedol,
že ide o konzervatívnu kresťanskú rodinu, ktorá spolu udržiava nadštandardné vzťahy. Často sa v
hojnom počte stretávajú pri rôznych životných jubileách či obyčajnom guláši. Ženil sa až po novembri
1989, D. Z. XXXX, teda po vykonaní uloženého trestu. Rodina z manželkinej strany vedela, že bol
politický väzeň a že bol rehabilitovaný. Navyše jeho príbeh bol aj sfilmovaný, film sa natáčal asi tri roky,
takže za čo bol odsúdený, vedeli. Natáčanie filmu prebiehalo už aj v septembri 2012. Podstatné bolo

to, že vedeli, že bol rehabilitovaný. Bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 14 rokov, z ktorých
vykonal šesť a pol roka, pričom za štyri a pol roka mu bolo poskytnuté odškodnenie a dva roky, ktoré
pod rehabilitáciu nespadali a to nedovolené ozbrojovanie a všeobecné ohrozenie, mu boli zahladené
Okresným súdom Poprad.
Poukázal na zák. č. 219/2006 a zák. 119/1990, z ktorých priznanie postavenia politického väzňa vyplýva,

ďalej na rozsudok KS v Košiciach 1T/23/1984, 1T/31/1988.
Uviedol, že laická verejnosť nevie rozlíšiť pojmy účastník protikomunistického odboja a politický väzeň.
Politický väzeň je každý, kto bol odsúdený a rehabilitovaný, buď úplne alebo čiastočne podľa zák. č.
119/1990. Účastník protikomunistického odboja je len ten, kto si o to podá žiadosť a sú tam vymedzené
kritériá kto o to môže žiadať.

Priznanie postavenia účastníka protikomunistického odboja neznamená, že ten kto to postavenie
nedostalnebolpolitickýmväzňom.Existujútuštyriorganizácie,ktorézastupujúväzňovatoKonfederácia
politických väzňov Slovenska (KPVS), kde bol U. a logicky vyplýva, že ak by nebol politickým väzňom.
tak by ho do tejto organizácie neprijali, Vojenské tábory nútených prác (VTNP), predseda p. D., ktorému
tiež nebolo priznané postavenie účastníka protikomunistického odboja, Svetové združenie bývalých

československých politických väzňov (SZBČPV) a Zväz protikomunistického odboja (ZPKO), kde
predsedovi bolo priznané postavenie.
V zmysle tohto zákona na každú osobu, ktorá bola rehabilitovaná, sa hľadí ako na politického väzňa,
čo je vlastne uvedené aj v zákone o protikomunistickom odboji. Má čistý register trestov od roku 1994,
vtedy požiadal o výpis z registra trestov v súvislosti so žiadosťou o vydanie zbrojného preukazu. Hľadí

sa naňho, ako keby nebol odsúdený, preto tvrdenie, že bol viac krát súdne trestaný, je diskriminačné.
Je to reakciou na jeho výzvu na odstúpenie primátora. Čo sa týka preukazov uviedol, že číslo na ňom
je XXX a XXX., teda z celkového počtu 70 tis. politických väzňov, bolo vydaných len niečo cez 700
preukazov, čiže nie každý politický väzeň je aj účastníkom protikomunistického odboja a veteránom
protikomunistického odboja. Pretože pre priznanie tohto postavenia musia byť splnené predpoklady v

zmysle zákona a pokiaľ je tam prekážka, napr. spolupráca s ŠtB, preukaz nebude vydaný. Preukazy
mu boli vydané preto, že to posudzovala samostatná komisia Ústavu pamäti národa s prihliadnutím na
mieru účasti v protikomunistickom odboji, či miera účasti v tomto odboji prevažovala nad zostatkovým
trestom a či zostatkový trest súvisel s touto činnosťou. Štatút politického väzňa sa nepriznáva, je daný
rehabilitačným zákonom, teda zo zákona č. 119.

Prvýkrát v roku 1984 ho vyšetrovala štátna bezpečnosť, ktorá veľmi podrobne skúmala jeho minulosť.
Zistili, že vojenským súdom bol odsúdený za zbehnutie D. R. Y., kvalifikovali to ako zbehnutie a vojenský
súd ho odsúdil na 14 mesiacov a po polovici trestu bol podmienečne prepustený a vrátil sa na posádku.
Vzhľadom na to, že vzorne vykonával zvyšok vojenskej služby, čo môže potvrdiť vojenskou knižkou, bol
aj povýšený a veliteľ divízie D. Y. schválil, že tento trest nemusel nadsluhovať. Takže riadne sa vrátil

domov po 24 mesiacoch z vojenskej služby a z toho dôvodu sa mu tento trest ani nikde nepočítal. No
ale štátna bezpečnosť to už uvádzala, to bol iný pohľad. Išlo o udalosti, ktoré skutkovo súviseli s tým
balíkom, teda so skutkovými udalosťami, za ktoré bol odsúdený, ale štátna bezpečnosť o týchto veciach
nevedela, teda o vycestovaní S. N. a prípravy toho všetkého a o ďalších veciach. Vedeli len o tom balíku,
preto sa vyšetrovalo len to. A on sám neprezradil ostatné osoby, takže preto sa tým štátna bezpečnosť

ani nezaoberala. Politickým väzňom bol vždy, ale veteránom je len ten, kto splní určité podmienky podľa
zákona č. 219 o protikomunistickom odboji. On toto splnil, všetky doklady o tom sú v Ústave pamäti
národa o celej tejto činnosti, ktorá sa začala ešte pred rokom 1984. Aj wikipédia zrejme vychádzala z
týchto údajov.8. Svedkyňa J. H. pri výsluchu uviedla, že hovorí za organizáciu Svetové združenie bývalých
československých politických väzňov - SZBČPV a to k nepríjemnej skutočnosti, ktorá sa stala 10.9.2012

zo strany tajomníka organizácie C.. H., ktorý vyzval písomne V.. S., primátora mesta C., aby z funkcie
odstúpil. Bolo to prekvapujúce, pretože zhruba doobeda mala telefonát od primátora, že čo to znamená,
že dostal list, výzvu na odstúpenie a podpísaný bol Q. H. a žiadal ju, aby vysvetlila, o čo ide. Povedala
mu, že počin žalobcu bol vykonaný legálne s vedomím organizácie, že on bol podpísaný na liste.
Žalovaný bol rozhorčený a žiadal ju, aby pre agentúry TASR a SITA vydala vyhlásenie, ktoré vysvetľuje

že sa dištancuje od tohto vyhlásenia ako predseda. Odpovedala mu, že je to legálna záležitosť a
ako občan mesta C., keďže na internete sú prístupné majetkové priznania, že ako občan mesta C.
sa má právo pýtať. Keby to nebola pravda, dá sa to riešiť formou verejného zhromaždenia zo strany
žalovaného a žalovaný by mal takéto veci vysvetliť. Cítila nátlak, apeloval na ich dobré vzťahy týkajúce
sa jej poslanectva v zastupiteľstve a malo to vyústiť do toho, aby svedkyňa podala také vyhlásenie ako
jemu vyhovovalo, čo odmietla vydať. Po ukončení telefonátu so žalovaným ju telefonicky kontaktoval

viceprimátor C.. Y., ale vzápätí po telefóne bolo počuť druhého viceprimátora, už nebohého V.. Y.,
ktorý položil otázku, že čo znamená tá výzva zo strany žalobcu. Následne sa stretla s C.. Y. v jeho
kancelárii dňa 12.9.2012, kde cítila nepriamy nátlak napriek ich dobrým vzťahom a teda chcel počuť,
aby sa od vyhlásení žalobcu dištancovala. Má za to, že žalovaný kontaktoval I.. Y., v tom čase asi bol
predsedom regionálnej pobočky D. C.. Dňa 14.9.2012 bol pre TASR a SITA zo strany I.. Y. odoslaný

list, že z poverenia predsedu PV-ZPKO napísal tento list, kde uvádza, že politickí väzni sa dištancujú
od vyhlásenia žalobcu. Dňa 19.9.2012 bolo vydané stanovisko predsedom U., z čoho vyplýva, že došlo
k dohode medzi primátorom a I.. Y. v tom zmysle, že uviedol vo výzve C.. Y. klamstvo, pretože 14.9.
neobdržal žiadne poverenie od PV-ZPKO. V liste z 19.9., ktorý písal C.. U.Ó., je uvedené a vyplýva z
neho, že I.. Y. konal svojvoľne. Ozývali sa hlasy z verejnosti, ako si mohol I.. Y. dovoliť takéto svojvoľné

vyhlásenie. Verejnosť zaútočila na ňu a na žalobcu, že majú ,,nadštandardné vzťahy“, čo sa jej veľmi
dotklo. Považuje sa za čestného človeka na morálnej úrovni a za tým si stojí. Zastupujú ľudí, ktorí sa dali
radšej mučiť ako by sa mali spreneveriť. Žalobca je charakterný chlap, čestný človek, ktorý aj za totality
vedel zdvihnúť hlavu, keď videl, čo sa tu po 70. roku v čase normalizácie dialo. Trvala na zaprotokolovaní
do zápisnice, že keby žalobca nemal takýto charakter, odmietla by s ním spolupracovať. S C.. Y. mali

dobré vzťahy, stretávali sa na pietnych akciách a v dôsledku ňou vyššie uvádzaných skutočností sa ich
vzťahy vyostrili natoľko, že v súčasnosti vôbec nekomunikujú. Ich organizácia v žiadnom prípade nie
je podriadená mestskému úradu, nedostávajú ani žiadne dotácie od mesta, ani len kanceláriu, kde by
mohli vykonávať svoju činnosť.

9. Svedkyňa C.. Ľ. M. pri výsluchu uviedla, že v období, keď vznikla táto kauza, keď C.. H. vyzval
primátora na odstúpenie z funkcie, tak to dosť D. C. vrelo. Výzva žalobcu na odstúpenie primátora bola
zverejnená,verejnosťotomvedelaapretosaľudiapýtali,čimédiábudútichoalebobudúnatútosituáciu
reagovať. Donútil ich reagovať list C.. Y., ktorý do redakcie poslal sekretariát primátora podpísaný C..
Y., čo bolo veľmi neobvyklé, pretože C.. Y. ju pozná, pracovala dlhé roky v novinách. Keď si prečítala

mail zaslaný mestským úradom, ktorý obsahoval list C.. Y. a v ňom skonštatoval C.. Y., že má mandát
vystupovať v mene politických väzňov, nenechalo ju to chladnou a keďže mala aké také vedomosti a
dokonca spolupracovali aj na sfilmovaní príbehu o žalobcovi, zhrozila sa z toho, čo bolo napísané v liste
C.. Y.. Preposlala žalobcovi list, ktorý dostala od mestského úradu, či o tom vôbec vie a žiadala ho o
vysvetlenie, či je alebo nie je politickým väzňom. Ukázal jej všetky dokumenty, ktoré ju presvedčili, že

politickým väzňom skutočne je a že má právo vystupovať v mene politických väzňov. Dostala vyjadrenie
C.. U. zo združenia, že nie je pravda, čo napísal C.. Y., že jeho nikto nepoveril, aby vystupoval v mene
celého združenia. Na základe zozbieraných informácií napísala článok v novinách „Podtatranský kuriér“
s názvom „Y. S. C.“, kde boli komplet všetky informácie, o ktorých teraz hovorila. Následne začal tvrdý
atak na redakciu, ľudia ju telefonicky kontaktovali a boli rozhorčení z toho, čo bolo napísané v článku,

prečo sa zaoberajú C.. H., keď je „terorista, kriminálnik“. Opäť oslovila pána H. a požiadala o rozhovor,
aby vysvetlil ako to s ním je v skutočnosti, ako to bolo s tým jeho „teroristickým“ činom. O týždeň neskôr,
X.XX.XXXX, Č.. XX, bol rozhovor s p. H. „X. D. G.T. S. C.“. Požiadala žalovaného, keďže sú vyvážené
spravodajstvo, aby sa vyjadril, že mu dáva rovnaký priestor, aký mal žalobca. Stretnúť osobne sa im
nepodarilo, kontaktovali sa len mailom s tým, že on na otázky odpovie, ale aby sa viac už nič nepýtala,

teda takto si vyhradil priestor na vyjadrenie, čo akceptovala. Potrebovala jeho aktuálnu fotografiu a
požiadala ho o osobné stretnutie, s čím súhlasil. Keď prišla k nemu, odfotila ho. Žalovaný sa jej pýtal,
či chce vidieť papiere ohľadom štúdia jeho syna a iných vecí, ale odmietla, keďže jej to neprináležalo.
Ich noviny boli asi jediné, v ktorých sa žalovaný vyjadril. Po vydaní výtlačku s rozhovorom primátora „G.S. C.Z. G.“ sa verejnosť začala viac zaujímať o čo vlastne ide. Opäť sa jej ozvalo pár ľudí, že ako môže
ešte vôbec dať žalobcovi nejaký priestor a vynadali jej. Útoky od čitateľov boli naozaj tvrdé. Kontaktovala
žalobcu, že nech sa vyjadrí k článku primátora a následne zverejnila článok „C. S. B. F.“. So žalobcom sa

pozná len z videnia a spoznali sa až na základe verejného vyhlásenia na odstúpenie primátora. Odvtedy
sa poznajú lepšie a myslí si, že žalobca ako človek ide tvrdo za pravdou. Považuje ho za slušného
človeka a keďže ako novinár je taká istá, fandí mu. Pri každom stretnutí sa prísne držal faktov, ktoré
vedel vždy dokázať a hovoril k veci. Nemala pocit, že by chcel zavádzať. Na otázky odpovedala, že v
novinárskej praxi je už 40 rokov. Vzhľadom na prax môže považovať túto situáciu medzi žalobcom a

žalovaným za vyhrotenú.
Prekvapila ju reakcia verejnosti, ako sa vedia ľudia zastať či už jedného alebo druhého a vždy je to na
úkor druhého a v tomto prípade to bolo na úkor žalobcu. Pokiaľ ide o negatívnu reakciu týkajúcu sa otca
žalobcu, nevie to presne zoštylizovať, keďže už je to nejaká doba, ale bolo tam niečo v tom zmysle, že
žalobcovi otec všetko vybavil, aj prácu a že on za to ešte aj poslal bombu na OVKSS.
Na pojednávaní dňa 11.4.2017 svedkyňa okrem už uvedené doplnila, že sama v tom čase začala

pochybovať o p. H., či je alebo nie je politický väzeň. Ako novinár prichádzala do kontaktu aj s ostatnými
organizáciami politických väzňov, kde boli napr. C.. B., C.. Y.. Komunikovala s p. H. asi tak, že keď bola
nejaká slávnosť, napr. kladenie vencov ku pamätníku, priniesol pozvánku a to bolo všetko, nejak bližšie
nekomunikovali. V podstate ho nepoznala, len vedela, že je tiež predsedom organizácie politických
väzňov. Tým, že p. S. to spochybnil, v prvom rade ona začala pochybovať o tom, či je politický väzeň.

Následne jej začali telefonáty do redakcie, že čo za sprostosti píšu, čo si to vymýšľajú, že p. H. nie je
žiadny politický väzeň. Ďalšie boli, že si majú overiť, čo píšu a podobne. Ona už potom ostala naozaj
na pochybách a zavolala p. H., aby bol taký láskavý, prišiel do redakcie a ukázal jej dokumenty, či tým
politickým väzňom je alebo nie je. Na jej vyzvanie prišiel a doniesol všetky dokumenty, ktoré sa týkali
toho, že mu patrí štatút politického väzňa a to ju presvedčilo. Potom už aj ona mohla oponovať tým, čo

jej volali a pochybovali o tom, či tým politickým väzňom je alebo nie je.
Pokiaľ ide o poznámku na konci článku z X.XX.XXXX, že žalovaný poskytol redakcii na overenie všetky
materiály uvádzané v jeho odpovediach, uviedla ju preto, že keď prišla odfotiť žalovaného, vtedy tento
vybral fascikel a povedal, že tu má zo školy potvrdenie, z W. a ďalšie doklady. Ona to videla a každý,
kto mal záujem, mohol sa opýtať p. S. a mohol si to ísť pozrieť. Keď to ukázal jej, mohol to ukázať

komukoľvek. Lebo ona nie je policajt, aby skúmala. Keď jej niekto vytlačí hocičo a dá si tam pečiatku
a povie, že je to pravda, čo ona môže robiť? Môže len skonštatovať, že áno, ukázal jej to, ale či je to
pravda, to nemôže povedať. Ale dala do článku, že takéto doklady existujú a kto by mal pochybnosti,
nech si ich ide overiť k p. S..
Článok nebol platenou inzerciou. Keď redakcia má námet a chce niečo spracovať, osloví menovaného.

Ani p. H. za ten rozhovor neplatil. Aby to bolo vyvážené, dala slovo aj p. V.. S., aby to buď potvrdil alebo
vyvrátil a nech sa vyjadrí k tomu, čo bolo priamo povedané na jeho adresu.
Či tam boli aj doklady súvisiace s tvrdením, že žalobca bol súdne trestaný alebo že mu nebol priznaný
status politického väzňa nevie, on jej hlavne prízvukoval doklady súvisiace so štúdiom jeho syna.
Článok bol autorizovaný žalovaným. Doklad o tom nemá, posielala ho mailom, takže nevie, či sa tam

vyžadovala autorizácia. Ale je možné, že mu to poslala vo formáte PDF práve kvôli tej fotke, ktorú
fotila, aby mal aj túto fotku. C.. H. nikdy nedostával žiadny priestor, ale podľa jej názoru sa vyjadroval k
závažným veciam. Vydedukovala, keď tu už 20 rokov máme demokraciu, prečo by nenapísali aj názor,
ktorý sa nemusí všetkým páčiť. Na základe toho oslovila C.. H. a na základe toho oslovila aj C.. S..
Nerobila to v rámci nejakého predvolebného boja.

10. Svedok Y. Y. pri výsluchu uviedol, že je bývalý člen C. ako bývalý predseda pobočky D. W. I., ktorý sa
stal obeťou tohto sporu. Považuje sa za funkčného člena regionálnej rady C.. Ako predseda regionálnej
pobočky C. bol predsedníctvom zväzu najvyššieho orgánu C. určený pre styk s predsedníctvom ZBČSV.
Jednalo sa o nadviazanie spolupráce. Jednalo sa o to, že politickí väzni požiadali tajomníka SZBČPV

C.. H. o to, či by nebol ochotný viesť webovú internetovú stránku. Svedok ako člen redakčnej rady
časopisu „G.“ bol o všetkom informovaný ako aj člen republikovej rady PVZPKO. Žalobca bol ochotný
a bola s ním nadviazaná zmluva a druhá vec spolupráce bola pri akciách, kde odhaľovali pamätnú
tabuľu 6.6.2010. Zúčastňovali sa na spoločenských akciách, ktoré realizovalo SZBČPV. Spolupráca so
žalobcom prebiehala vynikajúco a bol prekvapený, keď sa dočítal v časopise a ľudia z organizácie mu

volali ohľadom sporu a uvedenia toho, že predseda pobočky sa vyjadroval k tomu že žalobca nie je
politický väzeň. Z informácií, ktoré sa šírili o žalobcovi, skomplikovali situáciu v organizácii, pretože u
nich vedenie malo končiť v nasledujúcom roku a počítali so žalobcom, že bude dosadený na vedúce
funkcie. 5.9.2012 predsedníctvo vydalo rozhodnutie, ktoré poverilo C.. F. pre styk s médiami. Ľudia sinevedeli vysvetliť, prečo C.. Y. vystupuje v mene organizácie v médiách. Nikdy predtým nevystupoval v
médiách. Nebol poverený. Považovali to za absolútne spochybnenie organizácie a žalobcu. Má za to,
že žalobca je politickým väzňom. Žalobcu by charakterizoval ako sympatického slušného človeka, ktorý

sa vyzná vo svojej profesii, je to zodpovedný človek a keď niečo sľúbi, tak to aj dodrží.

11. Svedok I. G. pri výsluchu uviedol, že žalobca je jeho spolupracovník. Poznajú sa približne od roku
1996, pracujú na S.. Predtým robil v tej istej firme na pozícii Y. a poznal ho len z videnia. Vedel, že
bol politický väzeň a bol rehabilitovaný. Vie, že žalobca požiadal žalovaného, aby odstúpil z funkcie.

Vie, že žalovaný sa vyjadril o žalobcovi, že bol trestne stíhaný, niekoľkokrát, a že mu nebol priznaný
status politického väzňa. To, že bol odsúdený alebo rehabilitovaný, sa vie a svedok má za to, že tieto
tvrdenia boli nepravdivé a budilo to dojem, že žalobca je kriminálnik. Krivo sa na neho pozeralo Ako
spolupracovníka ho pozná ako poctivého, dobrého človeka. Vo firme nemal žiadnu nepríjemnosť, či už v
očiach spolupracovníkov alebo verejnosti. V práci mali kapustnicu ako každý rok, ktorej sa zúčastňovali
všetci zamestnanci, kde mu bolo odporúčané, aby sa nezúčastnil a vzhľadom na to, že v tých istých

priestoroch bol večierok aj mestského úradu tak aby nedošlo k nejakému stretu/konfliktu. Vyvolalo to
všelijaké reakcie vo firme, pretože takýto večierok je odmena za prácu. V januári 2014 bol odvolaný z
funkcie vedúceho S. riaditeľom z Košíc. Z akého dôvodu, to im nebolo vysvetlené, vnímali to tak, že to
bolo následkom predchádzajúcich skutočností, ktoré sa stali na večierku a v súvislosti s odporúčaním,
aby nechodil žalobca na večierok. Vyjadrenie žalovaného na žalobcu bolo v tlači. Informáciu o tom, že

sa žalobca nemá zúčastniť na kapustnici, mal priamo od žalobcu.

12. Svedkyňa U. Š. pri výsluchu uviedla, že žalobcu pozná, pretože sa angažuje v organizácii bývalých
československých politických väzňov. Oficiálne je členkou tohto združenia od júna 2011. Ona nie je
politický väzeň, ale jej príbuzný bol politickým väzňom asi 9 rokov a ona bola obeťou normalizácie.

Žalobcu pozná osobne od júna 2011. Predtým ho poznala z internetu, teda o aktivitách tohto združenia,
ktorého bol predsedom, podpredsedom v určitých obdobiach. A keď sa stala členkou, stretla sa s ním
osobne na akciách, ktoré združenie usporadúvalo. Spoznala ,ho ako človeka aktívneho voči združeniu,
vyšiel jej vždy v ústrety. Žalobca podal návrh v mene združenia na odstúpenie žalovaného, viacerí to
preberali a vyjadrili súhlas, aby tá výzva na odstúpenie primátora mesta mu bola doručovaná. Podľa

toho čo vie, z literatúry faktu, ktorú čítala ešte predtým ako ho osobne poznala, kde bol spomínaný ako
spoluväzeň iných politických väzňov. Kedysi sa stretla s trestnými rozsudkami, ktoré sa týkali žalobcu,
okrajovo vie o čo išlo. Vie, že išlo o mládežnícku nerozvážnosť. Hlbšie sa tomu nevenovala. Žalobca bol
uznaný ako politický väzeň a predpokladá, že si uplatnil svoj nárok, aby bol odškodnený ako politický
väzeň.Bola šokovaná,keďženejakýpánpísalnepravdivéinformácie,ktorébolizverejnenénainternete.

Začala pochybovať, podkopalo to jej dôveru. Začali jej známi telefonovať, kde sa pohybuje, v čom sa
angažuje. Vrcholom bolo, keď jej priateľka povedala, že žalobca je ŠTB. Hneď začala pátrať na internete
po všetkých dostupných informáciách, avšak ho nikde nenašla, po čom sa upokojila. V súčasnosti
vníma žalobcu rovnako ako keď ho spoznala po tom, čo si overila skutočnosti z rôznych zdrojov. Trvalo
jej to cca 3 mesiace, kým všetko na internete prepátrala a bola to dosť pedantná práca. Ako členky

združenia sa jej to dotklo.

13. Svedkyňa N. Y. pri výsluchu uviedla, že žalobcu pozná približne od roku 1992/1993, keď boli spolu
v KPVS, okresnej pobočke D. C., tam sa pravidelne stretávali. Tam ho spoznala, aký je človek. V
tejto organizácii bol žiaľ bohu aj C.. Y., ktorý rozvíril hladinu D. C. ohľadom žalobcu. Správanie C.. Y.

ju vyviedlo z miery. Bol to pre nich šok, keď opísal C.. Y. žalobcu a akým právom vystupoval v mene
politických väzňov a nemal na to ani mandát. Je členkou politických väzňov a pozná ich, považovala za
potrebné na to reagovať. Šla za žalobcom, ako to mohol C.. Y. o ňom napísať. Žalobca nebol trestne
stíhaný, pretože je politický väzeň. Mala možnosť pracovať s dokladmi, ktoré boli na pobočke, pretože
skoro 10 rokov pracovala ako tajomníčka. Videla všetky trestné rozsudky, ktoré sa týkali žalobcu. Jej

nebohý manžel bol politickým väzňom a teda 9 rokov bol zatvorený. Žalobcu vníma ako normálneho
človeka, ako človeka ktorý sa stará o rodinu a svoje deti. Bola R. v organizácii, mali nezrovnalosti s p.
Y. a na protest voči jeho správaniu odišla z organizácie na pobočke D. C. a oznámila Bratislave. Keďže
v organizácii politických väzňov chcela ostať, požiadala okresnú pobočku D. W..

14. Svedok V.. V. H. pri výsluchu uviedol, že vzťah k žalobcovi vyplýva z jeho funkcie C. G. združenia
bývalých politických väzňov, ktorého je žalobca C.. Uviedol, že vníma kontinuálnu snahu žalovaného
a s ním prepojených osôb poškodzovať mená ľudí, ktorí sa kriticky vyjadrovali k jeho funkcii, k výkonu
jeho funkcie v tom zmysle, že on a s ním prepojené osoby alebo na jeho činnosť prepojené osobysa snažia kritických ľudí nálepkovať do pozície extrémistov alebo ľudí spájaných s extrémistickými
názormi. Spochybňuje postavenie C.. H. v zmysle priznaného štatútu politického väzňa, na základe
vykonštruovaných a nepravdivých výrokov, čím nepriamo poškodzuje aj povesť Svetového združenia

bývalých politických väzňov, ktorého C.. H. je C.. Svetové združenie bývalých politických väzňov vie
preukázať tak ako žalobca, že výroky, ktoré boli uvedené na stranu ich člena, sa nezakladajú na
pravde, sú vykonštruované a snažia sa poškodiť povesť žalobcu a tým aj Svetového združenia bývalých
politických väzňov. Táto žaloba naväzuje na množstvo nepravdivých a krivých obvinení žalovaného aj na
neho, teraz v postavení svedka. Žalovaný na neho podal niekoľko krivých trestných oznámení aj žalobu

na tomto súde a toto uvádza z toho dôvodu, že úkony alebo konanie C.. S. má kontinuálny charakter,
cieľ poškodiť každú osobu, ktorá sa kriticky vyjadrovala k výkonu jeho funkcie.
V odpovediach na otázky ďalej uviedol, že keďže má skúsenosť s bývalým primátorom C.. S., na
základetamuvedenýchskutočností vedel,žejehovyjadrenianezodpovedajúskutočnostiamabolznich
pobúrený tak, ako bol vždy pobúrený jeho krivými obvineniami smerom k osobám, ktoré ho kritizovali
tak ako svedok.

Keďže je C. Svetového združenia a členom relatívne krátku dobu, nemôže hovoriť všeobecne za
všetkých členov ale v rámci užšieho vedenia, to znamená výboru, predsedníctva odznievali názory, ktoré
odsudzovali takýto postup žalovaného smerom k ich členovi a združeniu.
C. Svetového združenia bývalých politických väzňov je od roku XXXX. Od tohto roku sa stal aj členom.
Členmi združenia sú aj bývalí príslušníci tzv. vojenských táborov nútených prác, ich rodinní príslušníci

a sympatizanti a keďže jeho otec bol členom vojenských táborov nútených prác, teda politický väzeň, v
tomto zmysle sa začal angažovať aj v Svetovom združení bývalých politických väzňov.
Žalobcu osobne spoznal po tom, čo jeho osobne krivo obvinil z publikovania článku na portáli
popradrádio.sk, s tým, že za všetkými aktivitami C.. H. smerom k C.. S. podľa jeho názoru stojí aj osoba
V. H.. Bolo to predmetom pojednávania na tunajšom súde, kde žaloba smerom k nemu bola stiahnutá,

takýto článok nebol totiž nikdy napísaný ani zverejnený.

15. Svedok Q. H. - otec žalobcu - pri výsluchu uviedol, že niekedy v mesiaci september 2012 syn
ako C. Svetového združenia bývalých československých politických väzňov vyzval primátora Z. S., aby
odstúpil z funkcie primátora z dôvodov, že v meste C. boli organizované akcie v súvislosti s Gorilou a vo

viacerých vystúpeniach občanov bolo sústavne spomínané meno bývalého primátora Z.. S. v súvislosti
s nejakým drahým osobným autom a bytom D. W.. Následne v mesiaci X.X.XXXX bolo zverejnené v
Podtatranskom korzári, že politickí väzni sa dištancujú od odvolania C.. C. S. z funkcie primátora, na
čo nahovoril C.. Y., teraz nebohého, ktorý v mene Združenia bývalých politických väzňov v mene C..
U., ktorý bol predsedom, nemal právomoc do Podtatranského korzára toto uviesť ako pravdivé. Bolo to

nepravdivé. Taktiež týždenník Podtatranský kuriér č. XX F. X.XX.XXXX s názvom „G. S. C. G.“, kde bolo
aj uvedené, že H. Q. nikdy nemal štatút politického väzňa ani nebol perzekuovaný ako politický väzeň
a nemá právo na odvolanie bývalého primátora Z. S. z funkcie, následkom čoho bola aj zorganizovaná
petícia, podpísaná na odvolanie bývalého primátora, ktorú podpísalo veľmi veľa občanov. Ďalej v roku
1984, keď syn bol vyšetrovaný, pracoval ako vedúci organizačného oddelenia na Okresnej odborovej

rade D. C., kde aj absolvoval päťročnú Ú. školu Z.. F. D. C..
V odpovediach na otázky ďalej uviedol, že články čítal, bol veľmi rozhorčený pre nepravdivosť údajov
uvedených v týchto troch článkoch, ktoré si prečítal. I keď má 84 rokov, do minulého roku aktívne
športoval. Spoluhráči aj občania D. C. sa začali od neho odďaľovať, ako keby bol nejaký zlodej a vrah.
Syn za zaslanie balíka vedúcemu tajomníkovi strany p. S. bol odsúdený na 14 rokov nepodmienečne.

Bol na Krajskom súde v Košiciach, keď tento výsledok vyhlásili. Bol odsúdený na 14 rokov s tým, že bol
odvedený do Leopoldova. Mali nárok raz ročne ho navštevovať a keď žiadal o rekonštrukciu procesu,
ešte mu 5,5 roka pridali. A po nežnej revolúcii nebol prepustený na slobodu, ale bol prevedený do
Ružomberka. Prepustený bol až na nátlak študentov z Prešova, ktorí sa do toho obuli a zverejňovali to.
Následne Krajský súd v Košiciach, kde svedok tiež bol prítomný, syna oslobodil s tým, že tento balík,

o ktorom boli písomnosti, nebol vôbec nebezpečný. Bol zostrojený tak, že nemohol vôbec vybuchnúť.
Tým rodina veľmi trpela, má jediného syna. O tejto minulosti syna vedela blízka rodina a blízki známi.

16. Svedkyňa Z. Č. pri výsluchu uviedla, že C.. H. nepoznala, aj keď je rodená C.. V roku 2015 na slová
svojho otca, aby išla na svetové združenie bývalých politických väzňov a aby raz jeho výsledky, slová

a skutky, ktoré otec pre Československo dokázal, aby bolo jeho meno raz niekde spomenuté, že robil
všetko pre to, aby bol človek plnohodnotný, uznávaný. Preto išla a stala sa členkou. Vtedy sa stretla s
C.. H., ktorému všetko porozprávala, aj príbeh o svojom otcovi, doniesla všetky doklady o otcovi, ktorý
bol politický väzeň, týraný v koncentračných táboroch a bol zaradený do veľmi škaredej 3. skupiny avtedy C.. H. sa s ňou dal do poriadneho prešetrenia všetkých vecí a zistil, že ide o významnú osobu.
Ale prv než C.. H. spoznala, tak o ňom počula, ako keby to bola nedôveryhodná osoba, čo ju veľmi
zarazilo. Zašla za ním osobne znova, všetko si preverila a C.. H. bol ochotný všetko jej preukázať,

čo si vysoko cení a váži. Všetko videla u C.. H. a verí a bude mu veriť. Dokázal to, čo roky nikto D.
C. nedokázal, že jej otec konečne dostal veľkú úctu, pretože bol hokejista majstrovského klubu R. U.,
bol čestný človek a na základe všetkých týchto vecí ako jediný dokázal jej pomôcť, takže preto si C..
H. vysoko váži. Výsledok je pamätná tabuľa na zimnom štadióne. Článok zo dňa X.XX.XXXX, kde bol
rozhovor žalovaného, čítala a nepáči sa jej to. Aj o tom pozerala na internete, lebo boli voľby do VÚC

a o primátora a na základe toho, čo videla, si váži C.. H.Á. a má v neho veľkú dôveru. V tom článku sa
jej nepáčilo, že prečo by nemal kandidovať, že je nedôvera, že je politický väzeň. To bolo potrebné si
overiť, pripadalo jej to ako fingované, dotklo sa to aj jej. Účinok tohto článku na ňu bol v tom smere, že
najskôr je potrebné si veci o človeku overiť a tak niečo prehlásiť.
V odpovediach na otázky ďalej uviedla, že žalobcu spoznala v roku 2015, keď išla za ním ako bývalým
predsedom, že chce byť členkou podľa žiadosti svojho otca.

V roku 2012 keď vyšiel článok v Podtatranskom kuriéri, sledovala tlač a zaujímala sa o budúcich
kandidátov na post primátora mesta C.. Osobne sa s C.. H. nepoznala. Následne potom sa začala
zaujímať, keď sa v súvislosti s jej otcom začali hľadať aj stratené doklady a vybavovať veci. Preto
kontaktovala C.. H., aby si overila, či je to pravda o tom, či bol politický väzeň. Lebo tam bolo, že ten
status mu nepatrí. To isté v podstate vnímala, že sa stalo s jej otcom. Žalobca jej ukázal všetky doklady,

lebo ona musí všetko vidieť, preveriť a tak niekomu dôveruje.

17. Svedkyňa N. B. pri výsluchu uviedla, že v roku 2012 C.. H.Á. spustil petíciu o odvolaní bývalého
primátora V.. S.. V tom čase pracovala ako I. C.Z. I. C. a začala sa o to zaujímať. Rozprávali sa o tom
v práci aj doma, medzi ľuďmi. Potom vyšiel ten článok v Podtatranskom kuriéri, kde sa C.. S. vyjadril

na adresu C.. H., že nie je politický väzeň, že nemá status politického väzňa a že je viackrát súdne
trestaný. Bolo jej to divné a mala o tom pochybnosti, lebo ako I. C. chodila aj k pamätníku obetiam
okupácie z roku 1968, čo je na spodnej strane námestia a bolo jej to divné, že C.. H. už roky organizoval
tieto akcie. Aj mala teda pochybnosti, či je politický väzeň, lebo organizoval tieto akcie a ako I. C. tam
robili dohľad nad verejným poriadkom. Boli aj také ohlasy, že C.. H. je kriminálnik a že ho mal niekto

financovať z pozadia. K tomu by povedala, že mu to aj dosť poškodilo ako osobe. Malo sa od neho
dištancovať združenie bývalých politických väzňov a toto vyhlásenie mal vydať p. F. Y., ktorého poznala
zvidenia z mesta, bol O.. Koncom roka 2013 sa osobne s C.. H. spoznala. Najprv prišli za ním jej
sestra a mama. Keďže bola takisto prepustená ako I. C., podpísala bohužiaľ dohodu, ktorá bola pre ňu
dosť nevýhodná. Takisto vedie súdny spor s mestom. Vtedy, v tom roku 2013, keď sa s ním spoznala,

stretli sa, ukázal jej dokumenty o tom, že je politický väzeň. Jej aj jej rodine p. H. nezištne pomáhal.
V roku 2014 ju oslovil, či by nechcela kandidovať za poslankyňu do mestského zastupiteľstva. Ponuku
prijala. Nie je v žiadnom občianskom združení v súvislosti s politickými väzňami. Článok z roku 2012 ju
dosť prekvapil. Keď nevidí výpis z registra trestov, nemôže povedať o niekom, či je alebo nie je súdne
trestaný. Čítala len diskusie na internete, že je kriminálnik.

V odpovediach na otázky ďalej uviedla, že ju to dosť prekvapilo, lebo chodil ku pamätníku, organizoval
tieto akcie a bolo jej to dosť divné, že C.. S. sa takto vyjadril, že nie je politickým väzňom. Potom v roku
2013, keď mala problém v práci, sa stretli, spoznali a ukázal jej aj všetky dokumenty o tom, že je politický
väzeň. Potom už nemala žiadne pochybnosti. Predtým mala pochybnosti, či je politický väzeň a potom,
keď sa poznali a ukázal jej dokumenty, že je politický väzeň, prestala mať pochybnosti. Do kontaktu so

žalobcom sa dostala tak, že niektorí ľudia, ktorí už mali žalovaného „po krk“, tak išli za žalobcom. Ona
sa o ňom dozvedela od jednej pani a išla za ním jej mama, sestra a potom aj ona, aby jej pomohol.

18. Svedkyňa V. C. pri výsluchu uviedla, že čítala článok z X.XX.XXXX, ale len tak zbežne, pretože
všetky jeho veci čítala vždy, pretože jej pomáhal a poznala ho od roku 2004. Trochu ju prekvapilo,

čo tam bolo napísané, že ho začali očierňovať s tým, že nepatrí medzi politických väzňov, že všetko
je vymyslené. Dokonca sa jej dostalo do uší, že on vraždil. Myslí si, že by sa patrilo dokázať, čo sa o
ňom tvrdí. So žalovaným má veľmi zlú skúsenosť. Myslí si, že bolo nedôstojné a neľudské, ako sa on
správa voči ľuďom a voči politickým väzňom, ktorí pre Slovensko veľa znamenajú. Pre C. chcel C.. H.
kandidovať, bola na jeho strane aj bude, pretože praktiky C.. S. pozná veľmi dobre. Všetko, čo tam

bolo napísané, bolo nepravdivé, ani jedna vec nebola pravdivá. Bola veľmi zdesená z toho, čo tam bolo
napísané a bola prekvapená, ako zareagovali aj ľudia z okolia, keď sa jej pýtali na názory. Všetko
musela popierať, pretože nič z toho sa nezakladalo na pravde. Výrok o tom, že bol niekoľkokrát súdne
trestaný, si spájala len s politickou minulosťou C.. H., teda s tým, že bol politickým väzňom.V odpovediach na otázky ďalej uviedla, že si to overovala preto, lebo tomu neverila. Vedela, že
žalobca v roku 2012 inicioval petíciu za odvolanie žalovaného a vedela, čo je obsahom týchto tlačovín.
Článok v Podtatranskom kuriéri vo vzťahu k aktivitám žalobcu vnímala tak, že žalovaný útočil, hanobil

a robil všetko možné pre to, aby pravda nevyšla najavo a aby hanobil všetky veci, ktoré sú a znemožnil
kandidatúru žalobcu. V tom čase, keď boli dané petície o odstúpenie a bol publikovaný článok, bol to
politický boj medzi nimi dvoma.

19. Svedkyňa F. K. pri výsluchu uviedla, že žalobcu spoznala osobne v roku 2012. Čítala článok z

X.XX.XXXX. Žalovaný očierňoval v tomto článku žalobcu. Vie, že žalobca bojuje za pravdu, nemá pud
sebazáchovy a žalovaný ho očierňuje. Žalobcu pozná ako slušného človeka. Pozná jeho rodičov aj jeho
syna ako veľmi slušných ľudí.

20. Svedok M. M. pri výsluchu uviedol, že je susedom žalobcu v bytovke. Čítal čiastočne ten článok,
lebo celé sa to niekedy čítať nedá. Bola to reakcia žalovaného na „ranu do živého“, ktorú dostal ohľadom

kauzy Gorila. Len je smutné, že tento článok na niekoľko rokov poznačil ďalší život žalobcu. A nielen
jeho. Išlo o to, že v ďalšej dobe, keď sa blížili voľby v roku 2014, aj svedok kandidoval za poslanca mesta,
za trojkoalíciu a svojím spôsobom to asi poznačilo všetkých, ktorí boli na kandidatúre pod žalobcom.
Je rodený C., robí 32 rokov v tej istej firme T. Ž., má desiatky kolegov, stovky ľudí ho poznajú a pýtali sa
ho na názor ohľadom kandidatúry žalobcu, či taký človek môže kandidovať, keď oni čítali o ňom práve

v Podtatranskom korzári, že teda nebol politickým väzňom a že bol niekoľkokrát súdne trestaný. So
žalobcom sa poznajú v podstate celý život, bývajú v jednom vchode nad sebou. Teda vie, aký žalobca
je a čo prináša pre ľudí vo svojom okolí. Vyjadrenia žalovaného sa absolútne nezakladali na pravde a je
smutné, že týmto uverejnením sa zničila možno aj politická kariéra žalobcu. Pokiaľ ide o konštatovanie,
že ten článok poznačil na niekoľko rokov ďalší život žalobcu, myslel tým, že boli zmarené jeho politické

ambície, ale nielen politické. Lebo komunálne záležitosti nevníma ako nejakú politiku, ide o službu
občanom mesta.
V odpovedi na otázku uviedol, že keď si prečítal článok, vzhľadom na to, že žalobcu pozná, neveril tomu.
Vzkypela v ňom žlč, že či je to možné, že ak má niekto moc a peniaze, si môže dovoliť všetko. Myslí
tým na C.. S..

21. Navrhovaný svedok I.. F. Y. nebol vypočutý, nakoľko došlo k jeho úmrtiu.

22. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledujúci skutkový stav.

23. Predmetom konania bola ochrana osobnosti žalobcu v súvislosti s článkom publikovanom dňa XX/
XX/XXXX v Podtatranskom kuriéri, ktorý mal formu rozhovoru s primátorom mesta C. V.. Z. S. pod
názvom „G. S. C. G.“. V súvislosti s uvedeným článkom je potrebné uviesť nasledujúce skutočnosti.

24. Dňa 10.09.2012 žalobca ako U. vyzval žalovaného v mene G. združenia bývalých československých

politických väzňov (SZČPV), (vtedajšia predsedníčka J. H.) na odstúpenie z funkcie za to, že občanom
mesta C. nevysvetlil na internete a v médiách podozrenia o nadobudnutí jeho majetku v čase výkonu
funkcie primátora (č.l.275).
Dňa 11.09.2012 žalobca vyzval poslancov a zástupcov primátora, aby vyhlásili referendum o odvolaní
primátora (č.l.276).

Dňom 14.09.2012 je datovaný list I.. F. Y. odoslaný tlačovým agentúra TASR a SITA (č.l.69), v ktorom
bolo uvedené „rozhodnutie ÚPN č. DR 2006/00415 zo dňa 20.08.2007 v zmysle zákona č. 219/2006 Z.
z. o protikomunistickom odboji, ktorým mu nebolo priznané postavenie účastníka protikomunistického
odboja“.
Dňa 14.09.2012 boli zverejnené dva články na internete, že C.. Y. politických väzňov nemá právo

zastupovať a dištancujú sa, obdobného znenia je aj list Z. U., C. Zväzu protikomunistického odboja zo
dňa 19.09.2012 (č.l. 13).
Zo dňa 24.09.2012 je „ Otvorený list - oznámenie o petičnej akcii za vyhlásenie referenda o odvolaní
primátora“ žalobcu žalovanému, viceprimátorom a poslancom mestského zastupiteľstva (č.l.278).
Žalovaný podal na žalobcu trestné oznámenie a dňa 12.12.2012 žalobu sp. zn. 7C/452/2013 na ochranu

osobnosti.
Uverejnené v rovnakom týždenníku dňa XX.XX.XXXX ( č.l.125) - „Y. Z.. S. C.“, citované „stanovisko
Z.. U. C. Ústredia PV ZPKO, že nedali podnet ani sa nevyjadrovali k stanovisku Svetového združeniabývalých československých politických väzňov, toto stanovisko tlmočili predsedovi PV ZPKO D. C. C..
Y., akékoľvek iné stanovisko je len súkromným názorom dotknutých (č. l. 13 z 19.09.2012).
V citovanom týždenníku bol dňa XX.XX.XXXX zverejnený rozhovor so žalobcom „X. D. G. S. C.“, kde

hovorí „v sobotu 6. októbra začneme s petičnou akciou na vyhlásenie referenda o odvolaní primátora a
súčasne bude prebiehať aj petičná akcia na podporu mojej kandidatúry ako nezávislého kandidáta na
funkciu primátora mesta pre prípad vyhlásenia referenda o odvolaní primátora a predčasných voľbách
do orgánov samosprávy.
V citovanom týždenníku bolo uverejnené dňa XX.XX.XXXX (č.l.126) „G. F. I. T. C.“, na členskej schôdzi

06.10.2012 bol F. zvolený žalobca, vyjadrili podporu jeho kandidatúre vo voľbách v roku 2013 za
poslanca VÚC Prešov za SĽS a kandidatúre na primátora mesta C. ako nezávislého kandidáta s
podporou SĽS, odsúhlasili začatie petičnej akcie za vyhlásenie referenda o odvolaní primátora mesta C..
Podľa listu Predsedu Správnej rady ÚPN ( č.l.78) z 31.07.2013 - „zostatkový trest bol v roku 2007
zákonnou prekážkou pre priznanie účastníka protikomunistického odboja“.

25. Žalobca uviedol, že rozsudky 1T23/1984 a 1T31/1988 nemá, lebo mu boli pri Leopoldovskej vzbure
väzňov zničené (č.l.134)
Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Rt 58/90 (č.l.135) zo dňa 19.12.1991 bol vydaný na základe
návrhu odsúdeného Q.. H. podaného podľa § 4 zák. č. 119/1990 Zb., kde Krajský súd preskúmal
jeho odsúdenie vo veci Krajského súdu Košice sp. zn. 1T23/1984 a svojím uznesením sp. zn. 2Rt

58/90 zo dňa 15.08.1990 v rámci rehabilitačného konania podľa zák. č. 119/1990 Zb. zrušil rozsudok
Krajského súdu Košice zo dňa 07.08.1984 sp.zn.1T/23/1984 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu
SR v Bratislave zo dňa 25.09.1984 sp. zn. 3To55/84 vo výroku, ktorým bol obžalovaný Q. H. uznaný
vinným trestným činom teroru podľa § 93 TZ vo výroku o treste v celom rozsahu. Toto uznesenie sa
stalo právoplatným 31.08.1990. Z rozsudku Krajského súdu Košice 1T23/84 v spojení s uznesením

Najvyššieho súdu SR 3To55/84 nebol zrušený výrok o vine z trestného činu nedovoleného ozbrojovania,
preto mu bol uložený úhrnný trest.
Naposlednejstranejeuvedené(č.l.140),žebolvovýkonetrestuodňatiaslobodyzaúmyselnýtrestnýčin
pred spáchaním súdenej trestnej činnosti, avšak toto odsúdenie obžalovaného Vojenským obvodovým
súdom v Hradci Králové vo veci sp. zn. 3T9/77 je spojené s účinkami zahladenia a preto zaradenie do

prísnejšej nápravnovýchovnej skupiny neprichádzalo do úvahy.

26. V liste GP SR - VII/1 RPz56/93-14 z 13.04.1993 (č.l.143) o tom, že nie sú splnené zákonné
podmienky ani na použitie § 33 ods. 1 ZSR, ani na podanie sťažnosti pre porušenie zákona podľa § 30
ods. 2 ZSR je konštatované, že Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 19/12/1989 sp. zn. 1To76/89 zrušil

rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.10.1989 sp. zn. 1T31/88, ktorým boli obžalovaní uznaní
vinnými z prípravy na trestný čin záškodníctva spáchaného spolupáchateľstvom a spisový materiál
bol pridelený vyšetrovateľovi na doplnenie vyšetrovania a tento uznesením zo dňa 05.11.1990 sp. zn.
VV-15/20-1990 trestné stíhanie zastavil v dôsledku amnestie prezidenta republiky zo dňa 01.01.1990.

27. Podľa § 6 Politický väzeň ods. 1 zákona č. 219/2006 Z. z. o protikomunistickom odboji účastníkom
protikomunistického odboja je občan, ktorý bol politickým väzňom alebo bol z politických dôvodov
internovaný, alebo bol v období rokov 1948 - 1953 zaradený do vojenských táborov nútených prác, alebo
bol v rokoch 1944 - 1946 civilnou osobou protiprávne násilne odvlečenou do bývalého Zväzu sovietskych
socialistických republík a do táborov, ktoré mal bývalý Zväz sovietskych socialistických republík zriadené

v iných štátoch5).
{5) § 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných
krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácii v
znení neskorších predpisov}.

28. Podľa § 6 Politický väzeň ods. 2 zákona č. 219/2006 Z. z. o protikomunistickom odboji podľa tohto
zákonajepolitickýmväzňomten,ktobolvrozhodnomobdobíobmedzenýnaosobnejslobodeväznením,
zaradením do tábora nútených prác, protiprávne násilne odvlečený alebo internovaný pre svoj aktívny
odboj proti komunistickej moci z dôvodov politických, náboženských, či z ďalších dôvodov súvisiacich
s protikomunistickým odbojom.

29. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii účelom zákona je zrušiť odsudzujúce
súdne rozhodnutia za činy, ktoré v rozpore s princípmi demokratickej spoločnosti rešpektujúcej
občianske politické práva a slobody zaručené ústavou a vyjadrené v medzinárodných dokumentocha v medzinárodných právnych normách zákon označoval za trestné, umožniť rýchle preskúmanie
prípadov osôb takto protiprávne odsúdených v dôsledku porušovania zákonnosti na úseku trestného
konania, odstrániť neprimerané tvrdosti v používaní represie, zabezpečiť neprávom odsúdeným osobám

spoločenskú rehabilitáciu a primerané hmotné odškodnenie a umožniť zo zistených nezákonností
vyvodiť dôsledky proti osobám, ktoré platné zákony vedome alebo hrubo porušovali.

30. Podľa výpisu z registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky ku dňu 17.10.2012
žalobca nemal žiadny záznam v registri trestov.

31. Podľa stanov Konfederácie politických väzňov Slovenska časť druhá, článok 3, bod 1, veta prvá
individuálnym členom KPVS môže byť politický väzeň, žijúci na území Slovenskej republiky, ktorý bol
právoplatne rehabilitovaný podľa zákona č. 119/90 Zb. v znení č. 47/91 Zb. o súdnej rehabilitácii, alebo
bol odsúdený za trestné činy a konania uvedené v § 2 a podľa § 4 prieskumového konania (čl. 145).

32. Žalobcovi bolo vystavené dňa 08.12.1999 Konfederáciou politických väzňov Slovenska Potvrdenie
a splnomocnenie, že je funkcionárom KPVS a je oprávnený rokovať v mene organizácie s miestnymi,
okresnými a krajskými úradmi a inštitúciami v rozsahu určenom stanovami a organizačným poriadkom
(čl. 147).

33. Podľa zápisnice zo štvrtého zasadnutia rozšíreného predsedníctva KPVS, ktoré sa konalo 6. júla
2000 v Bratislave, žalobca kandidoval na post podpredsedu KPVS (čl. 148).

34. Žalobca preukázal, že mu bol vystavený členský preukaz Konfederácie politických väzňov Slovenska
dňa 7.3.2000, číslo preukazu XXXXXX (čl. 149).

V priebehu konania ďalej uviedol, že bol plne rehabilitovaný a predložil súdu na nahliadnutie preukaz
Účastníka protikomunistického odboja č. XXXXX zo dňa 27.1.2015, vystavený Ústavom pamäti národa
a preukaz Veterána protikomunistického odboja č. XXXXX zo dňa 27.1.2015 vystavený tiež Ústavom
pamäti národa.

35. Svetové združenie bývalých československých politických väzňov, ktoré vzniklo 6. augusta 2001, je
jedna z troch organizácií politických väzňov, ktoré sú registrované v Slovenskej republike po novembri
1989 a zastupujú bývalých politických väzňov a obete stalinizmu. Žalobca bol C. uvedenej organizácie
od 2001 do 2008 a následne od 6.10.2012. J. H. bola predsedníčkou od 2008 do 2012 (čl. 150).

36. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a podľa citovaných zákonných ustanovení bolo preukázané, že
žalobcovi bol priznaný status politického väzňa.

37. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

38. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
Podľa ods. 2 veta prvá tohto článku, každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou,
obrazom alebo inými spôsobmi, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez
ohľadu na hranice štátu.

39. Citované články Ústavy sú obsahovo identické s čl. 10 a čl. 17 ods. 1, 2 Listiny základných práv a
slobôd, ktorá je, vychádzajúc z čl. 152 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, z formálneho aj materiálneho
hľadiska integrálnou súčasťou ústavného systému Slovenskej republiky.

40. Žiadne základné právo nemá absolútnu prednosť pred inými a ktorékoľvek z nich môže v určitej
situáciíprevážiťnadiným.Typickýmprípadomjestretslobodyprejavu(čl.26ods.1,2ÚstavySlovenskej
republiky) a ochrana dobrej povesti (čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), pri ktorom Ústava
Slovenskej republiky neustanovuje žiadnu možnosť obmedzenia tohto práva, hoci v určitých prípadoch
môže mať prednosť aj sloboda prejavu, ale len za predpokladu, že je vyslovená v dobrej viere bez snahy

poškodiť osobu, na ktorú sa tento prejav vzťahuje (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z
29.07.2008, sp. zn. III.ÚS 238/08).41. Z nálezov Ústavného súdu Českej republiky II.ÚS 357/96, IV.ÚS 154/96 vyplýva, že základné
právo podľa čl. 17 Listiny je zásadne rovnocenné základnému právu podľa čl. 10 Listiny, pričom je
predovšetkým vecou všeobecných súdov, aby s prihliadnutím k okolnostiam každého prípadu zvážili, či

nebola jednému z týchto práv daná bezdôvodne prednosť pred druhým právom.

42. Žalobca bol v čase podania žaloby C. a v čase zverejnenia predmetného článku U. G. združenia
bývalých československých politických väzňov, t.j. verejne pôsobiacou osobou.
43. Práva na ochranu osobnosti sa môžu domáhať aj politici a verejne činné osoby; posúdenie

skutkovýchtvrdeníahodnotiacichúsudkovjevšakvichprípadochomnohomäkšievprospechnovinárov
a iných pôvodcov týchto výrokov. Je to dané skutočnosťou, že osoba vstúpiaca na verejnú scénu
musí počítať s tým, že ako osoba verejne známa bude pod drobnohľadom verejnosti, ktorá sa zaujíma
o jej profesijný ako aj súkromný život a súčasne ho hodnotí, zvlášť ak ide o osobu, ktorá spravuje
verejné záležitostí. Prezentácia údajov týkajúcich sa takej osoby a ich prípadná kritika však musí
súvisieť s verejnou činnosťou, ktorú daná osoba vykonáva (Najvyšší súd Českej republiky sp.zn.

30Cdo/2563/2009).
44. Vychádzajúc z citovaných názorov súdnych autorít, aplikujúcich ústavnú úpravu základných práv a
slobôd,jepotrebnéprioritnekonštatovať,žehranicetolerovateľnostirozširovaniainformáciívzťahujúcich
sakosobežalobcu,vinkriminovanomčasezastavajúcehopostpredseduSvetovéhozdruženiabývalých
československých politických väzňov, boli rozsiahlejšie oproti občanom nemajúcim také postavenie.

Uvedené však neznamená, že táto hranica tolerovateľnosti má byť bezbrehou.
Pri posudzovaní hraníc slobody prejavu je potrebné rozlišovať medzi skutkovými tvrdeniami, faktami a
hodnotiacimi úsudkami, vyplýva to aj z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva. Fakty je možné
dokázať, hodnotiaci úsudok vzhľadom na subjektívny charakter vylučuje dôkaz pravdy, napriek tomu
musí vychádzať z dostatočného faktického základu. Taktiež súkromné osoby a združenia sa vystavujú

dohľadunadsvojimislovamiaskutkamizostranynovinárovaširokejverejnosti,pokiaľvstupujúdoarény
verejnej diskusie (z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva Jerusalem v./ Rakúsko z 27.02.2001,
sť. č. 26958/95).

45. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

46. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto

zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

47. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k
neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach
chránenýchustanovením§11anasledujúcichOZ.Obenáležitostimusiabyťsplnené,abyvznikolprávny

vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa ustanovenia § 11 OZ a povinnosť súdom
uloženú sankciu znášať.

48. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí,
že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 OZ.

49. Bez významu je skutočnosť, či pôvodca zásahu si bol vedomý nepravdivosti svojich tvrdení alebo
či išlo iba o nedbalostné prijímanie poznatkov.

50. Medzi výrazné stránky osobnosti človeka patrí právo na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti.

Česť fyzickej osoby patrí k významný právnym hodnotám, lebo má dôležitý význam pre vzťah fyzickej
osoby k iným fyzickým osobám a ostatným účastníkom občianskoprávnych vzťahov, čím značne
ovplyvňuje aj postavenie fyzickej osoby v spoločnosti.

51. Predmetom ochrany občana v zmysle ustanovenia § 11 OZ je aj jeho česť v odborných kruhoch, v

ktorých je známy svojou prácou a činnosťou, nielen teda občianska česť v užšom slova zmysle (Z III,
s. 192 ods. 5 a 6 a s. 193 ods. 6).52. K porušeniu práva na ochranu osobnosti môže dôjsť aj vtedy, ak sú pravdivé tvrdenia uvedené
takou formou alebo v takých súvislostiach, alebo za takých okolností, že objektívne vyvolávajú dojem
skresľujúci pravdu, čím pôsobia hanlivo. Rovnako je tomu i v prípade, keď z okolností za ktorých došlo

k uvedeniu hanlivých tvrdení vyplýva, že dotknutý subjekt má oprávnený záujem na tom, aby takéto
tvrdenia neboli uvádzané vôbec a kde tento záujem prevažuje záujem konajúceho na ich vedení.
Také konanie, kde nie je rešpektované zahladenie odsúdenia (rehabilitácia) a na dotknutú osobu je
poukazované ako na páchateľa - odsúdeného je v rozpore s právom na ochranu osobnosti.

53. Záverom súd dodáva, že pri prejednávaní danej právnej veci došlo ku kolízii a vzájomnému stretu
dvoch chránených záujmov - práv; na jednej strane právo žalobcu domáhať sa zákonným spôsobom
ochrany v prípade neoprávneného zásahu, vychádzajúc z toho, že zverejnením nepravdivých a lživých
údajov žalovaným bolo zasiahnuté do právom chránených práv žalobcu, na druhej strane právo slobody
prejavu žalovaného ako jeden zo základných pilierov existencie demokratickej spoločnosti, ktoré právo
slobodného prejavu je garantované i Ústavou - SR podľa čl. 26 ods. 1 ako i Dohovorom o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. I napriek zvýšenej ochrane slobody prejavu je potrebné v tejto
konkrétnej veci v konaní o ochranu osobnosti poukázať na skutočnosť, že ani samotné právo slobody
prejavu nie je právom absolútnym, zverejnením nepravdivých informácií o osobe žalobcu aj keď sa
jednalo o osobu verejne činnú (bol v tom čase C. Svetového združenia H. Č. C. D.) a aj keď išlo o reakciu
žalovaného v súvislosti s petičnou akciou a možnou voľbou primátora (list žalobcu zo dňa 24.09.2012

označený ako „otvorený list - oznámenie o petičnej akcii za vyhlásenie referenda o odvolaní primátora“)
došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu tým, že údaje uvádzané žalovaným nemali charakter
kritiky - v takom prípade by nedošlo k naplneniu znakov neoprávneného zásahu do práva na ochranu
osobnosti, naopak jednalo sa o údaje nepravdivé s cieľom vyvolania negatívneho vykreslenia osobnosti
žalobcu, čím došlo k škandalizácii jeho osoby a zníženiu cti a dôstojnosti.

Práve česť a dôstojnosť je jedným z aspektov ochrany osobnosti v občianskom práve a pokiaľ
dochádza k porušeniu takéhoto práva je potrebné priznať mu primeranú ochranu, v danom prípade
súd žalovanému uložil povinnosť za účelom odstránenia týchto zásahov v primeranom ospravedlnení
v rozsahu a forme tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku (výrok I.), ktoré podľa súdu je
dostatočné a primerané aj vzhľadom na usporiadanie vzťahov medzi sporovými stranami (rozsudok

tunajšieho súdu sp. zn. 7C/452/2012-264 zo dňa 13.04.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 7C/452/2012-311 zo dňa 07.03.2017).
Pokiaľ ide o ospravedlnenie požadované žalobcom podľa posledného uznesenia o pripustení zmeny
žaloby (bod 5) pod písm. A), súd žalobe vyhovel v časti predstavujúcej faktické údaje (fakty) a v
prevyšujúcej časti ako aj čo do ospravedlnenia pod písm. B), C) a E) žalobu zamietol, lebo tieto sú

dôsledkom politického a predvolebného boja. (Samotní svedkovia v tom nemali jasno, niektorí to vnímali
ako súčasť politického boja, niektorí nie, ich výpovede boli poznamenané osobnou sympatiou, resp.
antipatiou k sporovým stranám). Okrem toho, pokiaľ ide o ospravedlnenie pod písm. B) a E) vo vzťahu
k listu I.. F. Y. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l.69) odoslaný tlačovým agentúram TASR a SITA, bol to list
adresovaný inštitúciám, to či ho mal právo napísať či už ako súkromná osoba alebo reprezentant

nejakého združenia nie je predmetom tohto konania, ale keďže ho napísal a poslal, mohol byť ďalej
zverejňovaný.
Pokiaľ ide o navrhované znenie výroku pod písm. D), ide vlastne o citáciu právoplatného rozsudku, resp.
konštatovanie preukázania právoplatného rozsudku, ktorým žalobca disponuje a môže ho zverejniť.
Vzhľadom na uvedené súd žalobu zamietol aj čo do požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy, ktorej

odôvodnenosť požadovania (existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou) a výšku
žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal.

54. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

55. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

56. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.57. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa citovaných zákonných ustanovení a vzhľadom na
čiastočnýúspechobidvochsporovýchstrán,predmetacharaktersporuvyslovil,žežiadnazostránnemá
na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).