Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. január 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/26/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215220687
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1215220687.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek
senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej, v právnej veci žalobcu: Ringier Axel Springer
SK, a.s., Prievozská 14, Bratislava mestská časť Ružinov 821 09, IČO: 51 251 761, zastúpený: Šoltýs
& Korniet, s.r.o., Račianska 69, Bratislava, IČO: 36 869 694 proti žalovanému: NORTH VIDEO, s.r.o.,
Mezní 3430/3a, Severní terasa, Ústí nad Labem, Česká republika, IČO: 44 568 843, zastúpený:
Mgr. František Nesvadba, Masarykova 3488/1, Ústí nad Labem, IČO: 66 247 063 o zaplatenie istiny
78.601,37 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II.
č.k 26Cb/366/2015-1001 zo dňa 7.6.2017 takto

r o z h o d o l :

Súd pokračuje v konaní na strane žalobcu s právnym nástupcom žalobcu spoločnosťou Ringier Axel
Springer SK, a.s., so sídlom Prievozská 14, Bratislava, mestská časť Ružinov 821 09, IČO: 51 251 761.

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/366/2015-1001 zo dňa
7.6.2017 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
78.601,37 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 78.601,37 € od 23.02.2014
do zaplatenia a paušálnu náhradu spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- € a to všetko do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a priznal žalobcovi právo na náhradu trov
konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu
dňa 26.08.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny
78.601,37 Eur s príslušenstvom.

3. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že dňa 10.01.2008 uzatvoril žalobca ako odberateľ so žalovaným
ako dodávateľom rámcovú zmluvu o spolupráci v znení jej dodatkov č. 1/09 až 25/09, 1/10 až 25/10, č.
1/11 až 17/11. Na základe tejto rámcovej zmluvy sa žalovaný zaviazal dodávať žalobcovi za dohodnutú
cenu diela zaznamenané na nosičoch. Žalobca sa zaviazal takto dodané diela predávať v rámci
marketingovej kampane spolu s denníkom alebo časopisom, za zmluvne dohodnutých podmienok a
zaplatiť žalovanému dohodnutú kúpnu cenu. Žalobca dodané nosiče žalovanému uhrádzal dohodnutú
kúpnu cenu.

4. Pre prípad, že by sa žalobcovi nepodarilo predať všetky žalovaným dodané nosiče, účastníci
zmluvy sa v jednotlivých dodatkoch k rámcovej zmluve dohodli, že remitendu po ukončení predaja
berie dodávateľ späť v nákupnej cene. V zmysle tejto dohody tak žalobcovi patrilo právo vrátiť všetky
nepredané nosiče žalovanému, ktorý sa ich zaviazal odkúpiť za rovnakú cenu, za ktorú boli žalobcovi
dodané. Žalobca tak po ukončení predaja vracal všetky remitendy žalovanému späť, za čo mu bol
žalovaný povinný vrátiť sumu zodpovedajúcu počtu vrátených nosičov. Žalovaný svoju povinnosť
spočívajúcu v prevzatí remitendy splnil a vystavil žalobcovi opravné daňové doklady k faktúram, ktoré
žalobcovi už predtým za dodanie nosičov vystavil.

5. Žalobca evidoval voči žalovanému pohľadávku vyplývajúcu z neuhradených opravných daňových
dokladov, ktoré boli žalovaným vystavované za prevzatie remitendy. Žalovaný evidoval voči žalobcovi
pohľadávku z neuhradených faktúr, ktoré žalovaný žalobcovi vystavil za dodanie nosičov, ktoré boli
predmetom žalobcových objednávok. Nakoľko medzi žalobcom a žalovaným existovali vzájomne
splatné pohľadávky, došlo z vôle žalovaného k jednostrannému započítaniu pohľadávok spôsobilých
na kompenzáciu. Uvedený prejav vôle bol žalobcovi doručený ako „Inventarizace pohledávek“ k
31.12.2013.

6. Na základe zápočtu vykonaného žalovaným k 31.12.2013 je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi
sumu vo výške 78.601,37 Eur. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že voči žalovanému eviduje
pohľadávku, ktorej výška prevyšuje žalovaným vyčíslenú pohľadávku. Pohľadávku vo výške 78.601,37
Eur vyplývajúcu z „Inventarizace pohledávek“ však žalobca považuje za nespornú.

7. Súd vo veci vydal dňa 29.09.2015 európsky platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalovaného
na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v
zákonom stanovenej lehote odpor.

8. V následnom vyjadrení sa k žalobe žalovaný uviedol, že so žalobou žalobcu nesúhlasí a žiada ju
zamietnuť. Podľa žalovaného žalobcom uplatnený nárok odporuje ustanoveniam rámcovej zmluvy o
spolupráci, ktorá celý vzťah medzi stranami sporu upravovala. Podľa dohodnutej zmluvy mal žalobca
právo na preplatenie remitendy iba do výšky 25% kusov z celkového množstva nosičov, pričom tento
podiel sa mal vypočítavať z priemeru 20 po sebe nasledujúcich titulov. Zo súhrnu faktúr však vyplýva,
že zo 18.256.978 dodaných kusov sa predalo iba 8.267.653 kusov, účtovaná remitenda presiahla 50%.
Žalovaný v priebehu spolupráce dobropisoval remitendu remitendu podľa skutočného počtu vrátených
diskov, aj keď žalobca mal nárok iba na dobropisovanie 25% kusov. Žalovaný tak po celú dobu
zmluvného vzťahu fakticky účtoval žalobcovi nižšie čiastky, než bola suma jeho pohľadávky. Žalovaný si
uvedomuje, že žalobca mu nemohol platiť viac než mu žalovaný účtoval, na druhú stranu mal žalovaný
za to, že žalobca nemá požadovať v súdnom konaní viac než mu podľa zmluvy prináleží. Žalovaný si
preto ako procesný obranu uplatnil svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalobcovi z
dôvodu prijatia plnení v rozpore so zmluvou.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: rámcovej
zmluvy o spolupráci, dodatkov č. 1/09 až 25/09, 1/10 až 25/10, č. 1/11 až 17/11 k rámcovej zmluve
o spolupráci, inventarizácie pohľadávok, faktúr vystavených za dodanie nosičov, opravných daňových
dokladov vystavených na základe vrátenia časti nosičov, evidencie záväzkov a pohľadávok žalovaného
ku dňu 31.12.2013, e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, dohody o vzájomnom
zápočte pohľadávok a záväzkov k 07.12.2011, dohody o vzájomnom zápočte pohľadávok a záväzkov k
07.02.2012, dohody o vzájomnom zápočte pohľadávok a záväzkov k 12.03.2012, súhrnu faktúr a zistil
nasledovný skutkový stav:

10. Z rámcovej zmluvy o spolupráci súd zistil, že žalovaný ako dodávateľ uzatvoril so žalobcom ako
odberateľom dňa 10.01.2008 zmluvu o spolupráci, v ktorej sa žalovaný zaviazal dodávať žalobcovi
diela zaznamenané na nosičoch. Žalobca bol podľa tejto zmluvy oprávnený použiť dodané nosiče
tak, že ich bude predávať v rámci marketingovej kampane spolu s denníkom a časopisom. Zmluvné
strany sa dohodli, že takáto kampaň potrvá 7 dní. Podľa čl. II bodu 2.5. tejto zmluvy výber diel, ktoré
mali byť dodané závisel výhradne od vôle žalovaného, konkrétne diela mali byť súčasťou zmluvy vo
forme dodatkov. V čl. II. bode 2.7. tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak žalobca
nepredá všetky výtlačky z toho - ktorého čísla časopisu obsahujúce nosiče so zaznamenaným dielom,
je oprávnený tieto nosiče žalovanému vrátiť v rozsahu 25% zo sumárneho predaja 20 titulov. Nepredané

nosiče sa vrátia žalobcovi do jeho sídla v lehote 30 dní od zahájenia predaja posledného titulu z týchto
20tich. Žalovaný sa zaviazal odkúpiť všetky nepredané nosiče za rovnakú cenu ako pri dodaní.

11. Z dodatkov č. 1/09 až 25/09, 1/10 až 25/10, č. 1/11 až 17/11 k rámcovej zmluve o spolupráci
súd zistil, že žalobca a žalovaný v priebehu trvania zmluvného vzťahu založeného rámcovou zmluvou
o spolupráci uzatvorili uvedené dodatky, v ktorých sa žalovaný zaviazal dodať žalobcovi nosiče s
konkrétnymi filmovými titulmi a to za konkrétne určenú cenu za 1kus.Všetky dodatky k rámcovej zmluve
obsahovali aj ustanovenie podľa ktorého sa žalovaný zaviazal po ukončení predaja odobrať remitendu
v nákupnej cene.

12. Z inventarizácie pohľadávok súd zistil, že žalovaný požiadal žalobcu listinou zo dňa 31.12.2013 o
odsúhlasenie pohľadávok. Podľa tejto inventarizácie, ktorá bola vypracovaná žalovaným mal žalovaný
voči žalobcovi pohľadávku vo výške 2.155.642,69 Kč.
13. Súd poukázal na čl. 25 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o
právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, a na čl. 3 bod 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky
zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany.

14. Ďalej poukázal na ust. § 269 ods. 1,2,3 Obchodného zákonníka, § 409 ods. 1,2 Obchodného
zákonníka, § 411 Obchodného zákonníka, § 447 Obchodného zákonníka, § 448 ods. 1 Obchodného
zákonníka, § 451 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka.

15. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej
sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku
zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby
omeškania s plnením peňažného záväzku.

16. Žalobcom v tomto konaní je slovenská obchodná spoločnosť so sídlom na území Slovenskej
republiky a žalovaný je českou obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky.
Právomoc súdu vec prejednať a rozhodnúť vyplýva z ustanovenia čl. 25 ods. 1 nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych
a obchodných veciach v spojení článkom čl. VII bod 7.6. zmluvy o spolupráci. Aplikácia slovenského
právneho poriadku na právny vzťah medzi stranami sporu vyplýva z ustanovenia čl. 3 bod 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES)č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky v spojení s
čl. VII bod 7.4. zmluvy.

17. Z vykonaného dokazovania, ako aj zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu vyplýva, že žalobca
ako odberateľ uzatvoril so žalovaným ako dodávateľom rámcovú zmluvu o spolupráci, na základe ktorej
sa žalovaný zaviazal dodávať žalobcovi nosiče obsahujúce filmové tituly a žalobca sa zaviazal tieto
nosiče odoberať a distribuovať ich spolu s periodikami, ktoré vydával. V zmysle zmluvy mal žalobca
právo na tzv. remitendu, t.j. právo vrátiť nepredané nosiče späť žalovanému, pričom žalovaný bol v
takomto prípade povinný vrátiť žalobcovi cenu týchto nosičov, resp. bol povinný o remitendu znížiť kúpnu
cenu (fakturovanú sumu) týchto nosičov. Jednotlivé filmové tituly, ako aj množstvá dodaných nosičov
si zmluvné strany určovali dodatkami k pôvodnej rámcovej zmluve. Množstvo dodaných nosičov, ako
aj množstvo vrátených nosičov, zároveň aj cena týchto nosičov neboli v konaní medzi stranami sporu
sporné. Žalovaný napriek tomu popieral žalobcov nárok odvolávajúc sa na ustanovenia zmluvy, podľa
ktorých remitenda, teda počet vrátených kusov nosičov nesmel presiahnuť 25% z celkového dodaného
množstva, pričom žalobca si uplatňuje nárok na vrátenie kúpnej ceny nosičov za remitendu presahujúcu
uvedených 25%.

18. Nakoľko v konaní nebolo sporné, že žalovaný vrátil žalobcovi kúpnu cenu, resp. dobropisoval mu
faktúry za remitendu, ktorá „vyčerpala“ (resp. presiahla) stanovenú kvótu 25% kusov, súd považoval za
preukázané, že žalobcov nárok sa týka nosičov vrátených nad rámec 25% limitu stanoveného v rámcovej
zmluve o spolupráci.

19. Spornou v konaní medzi žalobcom a žalovaným teda zostala iba otázka existencie oprávnenia
žalobcu na vrátenie nosičov v počte presahujúcom 25% dodaných kusov, ako aj nárok na vrátenie kúpnej

ceny za tieto vrátené nosiče. Žalobca odvodzoval svoj nárok od jednotlivých dodatkov ku rámcovej
zmluve o spolupráci a to konkrétne od bodu 3, ktoré jednotlivé písomné dodatky obsahovali. Podľa
žalobcu práve v dôsledku tohto ustanovenia došlo k zrušeniu obmedzenia remitendy na 25% a žalovaný
bol povinný od žalobcu prevziať všetky nepredané nosiče a zároveň mu bol povinný vrátiť aj samotnú
kúpnu cenu.

20. Súd sa s touto argumentáciou žalujúcej strany nestotožnil. Zo žiadneho z ustanovení jednotlivých
dodatkov nevyplýva, že by svojim obsahom rušili ustanovenie čl. zmluvy o rámcovej spolupráci. Z
ustanovenia bodu 3 a to najme v spojení s bodom 4 jednotlivých dodatkov k rámcovej zmluvy o spolupráci
nevyplýva, že toto by rušilo ustanovenie čl. II bod 2.7. samotnej rámcovej zmluvy o spolupráci. Žalobca
celkom opomenul skutočnosť, že obmedzenie remitendy na 25% dodaných kusov sa nevzťahovalo na
každý dodaný titul samostatne, ale táto povolená miera remitendy bola určená, resp. sa vypočítavala
vždy z priemeru 20. po sebe nasledujúcich titulov. Samotná zmluva preto nevylučovala, aby si žalobca
k jednotlivému titulu uplatňoval remitendu v akejkoľvek výške. Žiaden z dodatkov nebol uzavretý na
dodanie 20 resp. viacej titulov a preto nemohol obsahovať ani ustanovenie zodpovedajúce ustanoveniu
čl. II bod 2.7. samotnej rámcovej zmluvy, to však neznamená, že uzavretím dodatkov došlo k zrušeniu
tohto ustanovenia.

21. Žalobca skutočne nebol oprávnený vrátiť žalovanému nosiče, teda uplatniť si remitendu v rozsahu
presahujúcom 25% a žalovaný mal právo prijatie týchto nosičov odoprieť. Žalovaný tak ale neučinil.
Vrátený tovar prijal a tento si aj ponechal, pričom si ponechal aj peňažné prostriedky prijaté ako odplatu
za dodanie tohto tovaru.

22. Ak žalobca prijal naspäť tovar, ktorý mu bol vrátený, došlo na jeho strane k bezdôvodnému
obohateniu, ktorého výška zodpovedá práve výške prijatej kúpnej ceny. Na tejto skutočnosti nič nemení
skutočnosť, že obsahom nosičov sú autorské diela a žalobca, ako to vyplýva z vyjadrení žalovanej strany,
nie je držiteľom licencie pre šírenie tohto tovaru inde ako na území Slovenskej republiky. Rovnako tak
nemohol súd akceptovať argumentáciu žalovaného (resp. jeho právneho zástupcu) o tom, že žalobca
sa bezdôvodne obohatil na jeho úkor tým, že mu bola dobropisovaná čiastka za vrátenie nosičov nad
povolenú mieru remitendy.

23. Žalobcom uplatnený nárok je teda dôvodný, i keď právo žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny
nevyplýva zo zmluvy, ale ide o záväzok z bezdôvodného obohatenia. Práve z tohto dôvodu súd nemohol
žalobcovi priznať nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v inej výške, ako vo výške určenej zákonom,
pričom v časti, v ktorej žalobcom uplatnený nárok žalobcu prevyšoval úroky určené podľa § 1 ods. 1
nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. súd žalobu zamietol.

24. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní
plný úspech, súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému.

25. Proti tomuto rozsudku sa v časti, v ktorej bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie istiny 78.601,37 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne z tejto istiny od 23.2.2014 do zaplatenia a paušálnu
náhradu spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- € v zákonnej lehote odvolal žalovaný. Odvolal
sa zároveň aj proti tretiemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie trov konania. Poukázal na skutočnosť, že pokiaľ súd dospel k záveru, že disky vrátené nad
remitendu dohodnutú v zmluve sú bezdôvodným obohatením na strane žalovaného, nemal o tomto
nároku žalobcu vôbec rozhodovať, pretože sa jedná o skutkovo úplne iný nárok, a to preto, že primárne
má byť vrátené, čo bolo bez právneho dôvodu získané a teda žalovaný má vrátiť uvedené disky. Žalovaný
navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobca je povinný
žalovanému hradiť trovy konania.

26. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Poukázal na skutočnosť, že po začatí konania pôvodný
Žalobca zanikol dňa 01.07.2018 dobrovoľným výmazom z obchodného registra v dôsledku rozdelenia
zlúčením vo forme notárskej zápisnice zo dňa 04.06.2018, pričom právnym nástupcom pôvodného
Žalobcu sa stali Nový čas, a. s. IČO: 51 249 979, Ringier Axel Springer SK, a.s., IČO: 51 251 761, a Život
Publishing a.s., IČO: 51 249 723, ktoré sa stali univerzálnymi právnymi nástupcami pôvodného Žalobcu.

27. Uviedol, že v dôsledku rozdelenia zlúčením pôvodného Žalobcu prešli na nástupnícku spoločnosť
Ringier Axel Springer SK, a.s., so sídlom Prievozská 14, 821 09 Bratislava, IČO: 51 251 761, zapísanú
v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 6693/B všetky práva, záväzky
a pohľadávky podľa projektu rozdelenia, a tým sa spoločnosť Ringier Axel Springer SK, a.s. stala aj
právnym nástupcom v predmetnom spore.

28. Zároveň uviedol, že plná moc, ktorá bola udelená pôvodným žalobcom platí pre právneho zástupcu
aj vo vzťahu k spoločnosti Ringier Axel Springer SK, a.s.

29. Žalovaný vymedzuje odvolacie dôvody s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a
uvádza odôvodnenie svojho odvolania. V odôvodnení odvolania v zásade uvádza, že prvostupňový súd
nemal na základe záverov, ktoré prvostupňový súd viedli k vydaniu tohto Rozsudku, o nároku Žalobcu
rozhodovať, nakoľko podľa vyjadrenia Žalovaného sa jedná o skutkovo odlišný nárok.

30. Žalobca uvádza, že žalovaná suma vyplýva zo zápočtu vykonaného Žalovaným k 31.12.2013. I
keď Žalobca eviduje voči Žalovanému pohľadávku, ktorá prevyšuje žalovanú sumu, túto sumu, ku ktorej
vykonaním zápočtu dospel sám Žalovaný, považuje Žalobca za nespornú.

31. Súd v bode 30 odôvodnenia Rozsudku konštatuje, že množstvo dodaných nosičov, množstvo
vrátených nosičov, ako aj cena týchto nosičov neboli v konaní medzi stranami sporu sporné. Za
nepredané nosiče bol Žalovaný povinný vrátiť Žalobcovi cenu týchto nosičov resp. o remitendu znížiť
kúpnu cenu týchto nosičov. Žalovaný napriek tomu popieral Žalobcov nárok na vrátenie remitendy nad
hranicu 25%, odvolávajúc sa na ustanovenia rámcovej zmluvy.

32. V bode 31 odôvodnenia rozsudku sa súd vyporiadava s faktom, že nakoľko nebolo v konaní sporné,
že Žalovaný dobropisoval Žalobcovi faktúry za remitendu, ktorá presiahla kvótu stanovenú zmluvou,
súd považoval za preukázané, že žalobcov nárok sa týka nosičov nad túto zmluvou dohodnutú kvótu.
Žalobca má za to, že pokiaľ Žalovaný nenamietal fakturáciu remitendy nad dohodnuté množstvo, týmto
svojím konaním prijal a uznal nárok Žalobcu na remitendu nad dohodnutý rozsah.

33. Ďalej v bode 33 odôvodnenia Rozsudku súd upozorňuje okrem iného tiež na to, že i keď sa
obmedzenie remitendy na 25% z dodaných kusov vypočítavalo z priemeru 20 po sebe nasledujúcich
titulov, zmluva samotná nevylučovala, aby si Žalobca k jednotlivému titulu uplatňoval remitendu v
akejkoľvek výške. Je dôležité neopomenúť skutočnosť, že žiaden z dodatkov k rámcovej zmluve nebol
uzavretý na dodanie 20 a viac titulov, a preto ani nemohol obsahovať ustanovenie o obmedzení
remitendy v znení pôvodnej zmluvy, ktorú dopĺňal.

34. Súd v odôvodnení rozsudku ďalej konštatuje, že Žalovaný mal právo prijatie nosičov nad zmluvne
vymedzený rámec remitendy odmietnuť, ale neučinil tak, pričom si ponechal vrátené nosiče aj peňažné
prostriedky prijaté ako odplatu za dodanie týchto nosičov. Vzhľadom na túto skutočnosť súd dospel
k záveru, že na strane Žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktorého výška zodpovedá
výške prijatej kúpnej ceny. V tomto prípade preto neobstojí argumentácia Žalovaného týkajúca sa
bezdôvodného obohatenia na strane Žalobcu, ktoré by malo podľa názoru Žalovaného spočívať v
dobropisovaní remitendy nad 25%, nakoľko dobropisovanie remitendy nad 25%, ako aj prijatie nosičov
nad tento rozsah bolo vedomým konaním Žalovaného, ktorým podľa názoru Žalobcu Žalovaný uznal
nárok Žalobcu na remitendu nad 25% dodaných nosičov.

35. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil.

36. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Poukázal na skutočnosť, že nemožno sporovať
právny úkon, ktorým by žalovaný uznával nároky žalobcu, alebo skutočnosť, že sa niekto započítaním
existujúcej pohľadávky bráni hrozbe vymáhania peňažného záväzku, pretože by tento záväzok
považoval za sporný, nemožno v žiadnom prípade sporovať uznanie tohto sporného záväzku. Žalovaný
má za to, že sa v konaní pred súdom prvej inštancie preukázalo, že vrátené nepredané nosiče boli v
množstve presahujúcom maximálny dohodnutý počet vrátených nosičov. Pokiaľ teda žalobca vrátil väčší
počet nosičov než počet dohodnutý, je podľa názoru žalovaného vec nutné hodnotiť tak, že žalobca
má právo na vydanie týchto nosičov. Aj keby bola vec posudzovaná tak, že počet vrátených nosičov

nad v zmluve dohodnutom množstve je nutné nahradiť žalobcovi v peniazoch, nemožno vychádzať z
predajnej ceny nosičov s dielom, ktorý je predmetom ochrany podľa práv k nehmotným statkom, ak už sa
jedná o ochranu autorskú alebo ochranu výkonných umelcov, pretože k užívaniu takého diela je potrebný
súhlas príslušného autora alebo umelca alebo súhlasu kolektívneho správcu práv, a súhlas je časovo a
miestne obmedzený, takže žalovaný nemal možnosť disky predávať, takže jeho bezdôvodné obohatenie
nemožno hodnotiť vzhľadom k uzatvorenej zmluve a je na nich nutné prihliadať celkom samostatne.
37. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby súd žalobu zamietol.

38. K vyjadreniu žalovaného sa opätovne vyjadril žalobca. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný
dobropisoval Žalobcovi faktúry za remitendu presahujúcu zmluvou stanovenú kvótu, a súd považoval
za preukázané, že nárok Žalobcu sa týka nosičov nad túto zmluvou dohodnutú kvótu. Žalobca má za to,
že nenamietaním fakturácie remitendy nad dohodnuté množstvo zo strany Žalovaného Žalovaný týmto
konaním prijal a uznal nárok Žalobcu na túto remitendu nad rozsah dohodnutý v zmluve. Dobropisovanie
faktúr bolo rozhodnutím v dispozícií Žalovaného, čo nepopiera ani sám Žalovaný.

39. Žalovaný mal právo odmietnuť prijatie nosičov nad zmluvne dohodnutú remitendu, ale neučinil tak,
pričom nosiče vrátené nad rámec remitendy, ako aj peňažné prostriedky prijaté ako odplatu za dodanie
týchto nosičov, si ponechal.

40. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

41. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na ust. § 219 ods. 3 CSP
v zmysle ktorého vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného
súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

42. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

43. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vykonal v predmetnej veci dostatočné dokazovanie
a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver.

44. Je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená rámcová zmluva o spolupráci v
znení jej dodatkov č. 1/09 až 25/09, 1/10 až 25/10, č. 1/11 až 17/11. Je nesporné, že bola vykonaná
inventarizácia pohľadávok ku dňu 31.12.2013, Dohoda o vzájomnom zápočte pohľadávok a záväzkov
k 7.12.2011, Dohoda o vzájomnom zápočte pohľadávok a záväzkov k 7.2.2012, Dohoda o vzájomnom
zápočte pohľadávok a záväzkov k 12.3.2012.

45. Z rámcovej zmluvy o spolupráci súd zistil, že žalovaný ako dodávateľ uzatvoril so žalobcom ako
odberateľom dňa 10.01.2008 zmluvu o spolupráci, v ktorej sa žalovaný zaviazal dodávať žalobcovi
diela zaznamenané na nosičoch. Žalobca bol podľa tejto zmluvy oprávnený použiť dodané nosiče
tak, že ich bude predávať v rámci marketingovej kampane spolu s denníkom a časopisom. Zmluvné
strany sa dohodli, že takáto kampaň potrvá 7 dní. Podľa čl. II bodu 2.5. tejto zmluvy výber diel, ktoré
mali byť dodané závisel výhradne od vôle žalovaného, konkrétne diela mali byť súčasťou zmluvy vo
forme dodatkov. V čl. II. bode 2.7. tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak žalobca
nepredá všetky výtlačky z toho - ktorého čísla časopisu obsahujúce nosiče so zaznamenaným dielom,
je oprávnený tieto nosiče žalovanému vrátiť v rozsahu 25% zo sumárneho predaja 20 titulov. Nepredané
nosiče sa vrátia žalobcovi do jeho sídla v lehote 30 dní od zahájenia predaja posledného titulu z týchto
20tich. Žalovaný sa zaviazal odkúpiť všetky nepredané nosiče za rovnakú cenu ako pri dodaní.

46. Z dodatkov č. 1/09 až 25/09, 1/10 až 25/10, č. 1/11 až 17/11 k rámcovej zmluve o spolupráci
súd zistil, že žalobca a žalovaný v priebehu trvania zmluvného vzťahu založeného rámcovou zmluvou
o spolupráci uzatvorili uvedené dodatky, v ktorých sa žalovaný zaviazal dodať žalobcovi nosiče s
konkrétnymi filmovými titulmi a to za konkrétne určenú cenu za 1 kus. Všetky dodatky k rámcovej zmluve

obsahovali aj ustanovenie podľa ktorého sa žalovaný zaviazal po ukončení predaja odobrať remitendu
v nákupnej cene.

47. Je nesporné, že ku dňu 31.12.2013 sporové strany odsúhlasili pohľadávky podľa inventarizácie,
ktorá bola vypracovaná žalovaným mal žalovaný voči žalobcovi pohľadávku vo výške 2.155.642,69 Kč.

48. Jednotlivé filmové tituly, ako aj množstvá dodaných nosičov si zmluvné strany určovali dodatkami
k pôvodnej rámcovej zmluve. Je nesporné, že žalovaný vrátil žalobcovi kúpnu cenu, resp. dobropisoval
mu faktúry za remitendu, ktorá „vyčerpala“ (resp. presiahla) stanovenú kvótu 25% kusov, súd považoval
za preukázané, že žalobcov nárok sa týka nosičov vrátených nad rámec 25% limitu stanoveného v
rámcovej zmluve o spolupráci.

49. Zo žiadneho z ustanovení jednotlivých dodatkov nevyplýva, že by svojim obsahom rušili ustanovenie
čl. zmluvy rámcovej spolupráci. Z ustanovenia bodu 3 a to najme v spojení s bodom 4 jednotlivých
dodatkov k rámcovej zmluvy o spolupráci nevyplýva, že toto by rušilo ustanovenie čl. II bod 2.7. samotnej
rámcovej zmluvy o spolupráci. Žalobca celkom opomenul skutočnosť, že obmedzenie remitendy na 25%
dodaných kusov sa nevzťahovalo na každý dodaný titul samostatne, ale táto povolená miera remitendy
bola určená, resp. sa vypočítavala vždy z priemeru 20. po sebe nasledujúcich titulov. Samotná zmluva
preto nevylučovala, aby si žalobca k jednotlivému titulu uplatňoval remitendu v akejkoľvek výške. Žiaden
z dodatkov nebol uzavretý na dodanie 20 resp. viacej titulov a preto nemohol obsahovať ani ustanovenie
zodpovedajúce ustanoveniu čl. II bod 2.7. samotnej rámcovej zmluvy, to však neznamená, že uzavretím
dodatkov došlo k zrušeniu tohto ustanovenia.

50. Ak žalovaný prijal naspäť tovar, ktorý mu bol vrátený, došlo na jeho strane k bezdôvodnému
obohateniu, ktorého výška zodpovedá práve výške prijatej kúpnej ceny. Na tejto skutočnosti nič nemení
skutočnosť, že obsahom nosičov sú autorské diela a žalobca, ako to vyplýva z vyjadrení žalovanej strany,
nie je držiteľom licencie pre šírenie tohto tovaru inde ako na území Slovenskej republiky.

51. Žalovaný mal právo prijatie nosičov nad zmluvne vymedzený rámec remitendy odmietnuť, neurobil
tak pričom si ponechal vrátené nosiče aj peňažné prostriedky prijaté ako odplatu za dodanie tohto tovaru.
Žalovaný mal právo nosiče, ktoré boli vrátené nad uvedený rozsah stanovený zmluvou kedykoľvek
žalobcovi vrátiť resp. nemusel pohľadávku žalobcu dobropisovať v rozsahu nad povolený zmluvou
stanovený limit.

52. Na základe zápočtu vykonaného žalovaným k 31.12.2013 je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi
sumu vo výške 78.601,37 Eur.

53. Žalovaný evidoval voči žalobcovi pohľadávku z neuhradených faktúr, ktoré žalovaný žalobcovi
vystavil za dodanie nosičov, ktoré boli predmetom žalobcových objednávok. Nakoľko medzi žalobcom
a žalovaným existovali vzájomne splatné pohľadávky, došlo z vôle žalovaného k jednostrannému
započítaniu pohľadávok spôsobilých na kompenzáciu. Uvedený prejav vôle bol žalobcovi doručený ako
„Inventarizace pohledávek“ k 31.12.2013.
54. Podľa § 451 ods. 1 Obchodného zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

55. Podľa § 451 ods. 2 Obchodného zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

56. Vzhľadom k tomu, že žalovaný dobrovoľne prijal nosiče nad povolený limit a zároveň prijal aj
finančné prostriedky za vrátené nosiče, bezdôvodne sa obohatil a výška bezdôvodného obohatenia
zodpovedá práve výške prijatej kúpnej ceny. Žalovaný mal možnosť vrátiť prijaté nosiče presahujúce
25% avšak takto neučinil. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nevrátil dodané nosiče nad stanovený limit,
odvolací súd usúdil, že bolo jeho vôľou tieto nosiče si ponechať.

57. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s poukazom
na ust. § 387 ods. 1,2 CSP v napadnutej časti potvrdil.

58. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1,2 CSP a § 255 CSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

59. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 1. 5. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.