Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. august 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/519/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210200537
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7210200537.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň
JUDr. Táni Veščičikovej a JUDr. Dany Bystrianskej v spore žalobcu: P. Š., Z.. XX.XX.XXXX, B. V. A., U.
XX, zastúpeného JUDr. PhDr. Ferdinandom Kornom, advokátom so sídlom v Sečovciach, Široká 768/3,
proti žalovanej: B. Š., Z.. XX.XX.XXXX, B. V. A., R. X, zastúpenej JUDr. Máriou Šuvadovou advokátkou,
so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu

proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 21.07.2015 č.k. 45C/5/2010-439 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 21.07.2015 č.k.
45C/5/2010-439 nepriznal účastníkom náhradu trov konania. Žalobcovi uložil povinnosť uhradiť trovy
štátu vo výške 240,04 eur na účet Okresného súdu Košice II do 30 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobou podanou dňa 14.01.2010 sa žalobca
domáhal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania vo vzťahu k bytu č. 2 s
príslušenstvom v bytovom dome, so súpisným číslom XXX, stojacom na parcele č. XXX, Z. R. R. Č.. X
V. A., ako aj príslušného podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a spoluvlastníckeho
podielu k pozemku, vedených na E. Č.. XXXXX, H. A. D., obec Košice, kat. územie Terasa, a to

jeho predajom s tým, že výťažok z predaja uvedenej nehnuteľnosti bude medzi účastníkov rozdelený
rovnakým dielom.

3. Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 18.6.2013 č.k. 45C/5/2010 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.06.2014 č.k. 5Co/455/2013-418 súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo účastníkov konania k predmetnej nehnuteľnosti a toto vyporiadal tak, že nehnuteľnosti

prikázal v celosti do výlučného vlastníctva žalovanej. Žalovanú zaviazal vyplatiť žalobcovi náhradu jeho
spoluvlastníckeho podielu vo výške 20.725,- eur do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej
časti návrh a protinávrh zamietol. Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté osobitným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom
odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 08.09.2014.

4. Okresný súd Košice II uznesením zo dňa 25.09.2013 č.k. 45C/5/2010-406 priznal žalovanej
oslobodenieodplateniasúdnychpoplatkov,pričomuznesenienadobudloprávoplatnosťdňa27.09.2013.

5. Súd prvej inštancie s poukazom na § 150 ods. 1 O.s.p. o trovách konania strán sporu rozhodol tak, že
imnepriznalnáhradutrovkonania.Vdanomprípade dôvodyhodnéosobitnéhozreteľavidelvcharaktere
sporu, keďže zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo v záujme oboch účastníkov

sporu, ako aj v tej skutočnosti, že žalovaná bola oslobodená od súdnych poplatkov.6. O trovách štátu rozhodol v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. a žalobcu zaviazal na úhradu polovice trov
štátu vo výške 240,04 eur, ktoré vznikli v konaní a ktoré pozostávali z úhrady odmeny znalkyne vo výške
480,08 eur.

7. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a odvolaciemu súdu navrhol,
aby uznesenie zmenil tak, že žalovanú zaviaže nahradiť žalobcovi trovy prvostupňového konania a
súčasne rozhodne o trovách štátu v zmysle § 148 ods. 2 O.s.p. V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvej
inštancie, že pri rozhodovaní o trovách konania účastníkov neprihliadol na tú skutočnosť, že žalobca

už v žalobnom návrhu (teda pri svojom prvom úkone v predmetnej veci) poukázal na to, že listom
z marca 2008 vyzval žalovanú na mimosúdne usporiadanie sporu, ktorá na výzvu nereagovala. Do
konca roku 2009 žalobca uskutočnil s právnym zástupcom žalovanej ďalšie tri stretnutia s návrhom
na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Ani na jednom stretnutí
sa žalovaná osobne nezúčastnila, pričom jej právny zástupca nemal plnú moc na uzavretie dohody.
Až na základe toho, že žalovaná neprejavila žiadnu snahu uzavrieť dohodu o zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva, žalobca podal návrh vo veci samej. Žalovaná sa úmyselne a tendenčne
vyhýbalamimosúdnejdohodeadlhodobozasahovaladojehovlastníckychpráv,garantovanýchÚstavou
SR. Žalobca až po vyčerpaní všetkých možností na mimosúdne vysporiadanie sporu podal žalobu.
Súd prvej inštancie sa nevyporiadal s diametrálne rozdielnou fakticitou konania oboch účastníkov
konania a neprihliadol k tomu, že žalovaná zavinila vedenie súdneho sporu. Neprihliadol ani na tú

skutočnosť, že rozsudkom zaviazal žalovanú k výplate sumy 20.725,- eur v prospech žalobcu, pričom
išlo o rovnakú sumu, akú požadoval žalobca v návrhu na uzavretie dohody. Konštatovanie súdu prvej
inštancie, že žalobca v žalobe navrhol vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením výťažku
z predaja sa nezakladá na pravde, preto sa odzrkadlilo v nesprávnom rozhodnutí o trovách konania.
Žaloba obsahuje návrh alternatívneho petitu, a to zrušenia a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

predajom vecí a rozdelením výťažku rovným dielom alebo prikázaním vecí za náhradu do výlučného
vlastníctva žalovanej. Z toho vyplýva, že žalobca mal v konaní úspech, avšak súd prvej inštancie na
to neprihliadol. Vytkol rozhodnutiu, že je nepreskúmateľné, keďže vychádza z iného skutkového stavu,
ako v skutočnosti bol daný. Navyše aplikácia ust. § 150 O.s.p. na daný prípad nie je správna. Súd prvej
inštancie totiž pri rozhodovaní o trovách konania v zmysle § 150 O.s.p. zohľadnil len tú skutočnosť, že

žalovaná bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov, pričom sa nezaoberal skúmaním ďalších
skutočností relevantných pre aplikáciu tohto ustanovenia. Pokiaľ ide o výrok o trovách štátu, súd
nezohľadnil aktívny podiel žalobcu na mimosúdnom vysporiadaní sporu a neprihliadol ani na námietky
žalobcu týkajúce sa znalečného, keď vytkol znalkyni, že znalecký posudok vypracovala v rozpore s
normami znaleckého dokazovania pri určovaní ceny nehnuteľnosti, resp., že použila pre určenie ceny

nehnuteľnostimetódupolohovejdiferenciácienamiestopolohyporovnávacej.Ažnovýznaleckýposudok
bol následne východiskom pre určenie náhrady pre žalobcu. Súd mal preto preniesť časť náhrady trov
konania voči štátu na znalkyňu titulom zanedbania jej explicitných povinností v znaleckom dokazovaní.

8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť uznesenie ako vecne správne a uplatnila trovy

odvolacieho konania. Uviedla, že súd správne na daný prípad aplikoval ust. § 150 O.s.p. pri rozhodovaní
o trovách konania. Poukázala na správanie sa žalobcu počas celého konania, ako aj na nespravodlivosť
vo vzťahu k pričineniu sa žalobcu o nadobudnutie predmetnej nehnuteľnosti, ktorý sa o nadobudnutie
predmetnej nehnuteľnosti žiadnym spôsobom nezapríčinil. Žalovaná právo nájmu k predmetnému bytu
získala už pred uzavretím manželstva. Kúpu bytu do osobného vlastníctva v celom rozsahu financovala

lenžalovanázdarov,ktoréjejposkytlajejbabička.Žalobcamalpredmanželstvomprávokdružstevnému
bytu, ktorý si do osobného vlastníctva odkúpil až po tom, čo boli účastníci konania rozvedení. Po celú
dobu manželstva žalovanú a jej deti psychicky a fyzicky týral. Počas manželstva bol príjem žalobcu
15.000,-Skažalovanej5.000,-Sk,napriektomumuselakaždúkorunuvýživnéhonadieťapochádzajúce
z manželstva žiadať súdnou cestou. Počas manželstva žalobca finančne neprispieval ničím nielen na

dieťa, ale ani na domácnosť. Poukázala na to, že od roku 1988 bola zamestnankyňou Bytového podniku
mesta Košice, ktorý jej pridelil byt na Č. R. Č.. X V. A.. Tento byt bol následne vymenený za predmetný
trojizbový byt na R. R.. Žalobca sa teda o nadobudnutie týchto bytov žiadnym spôsobom nepričinil. Ani
po rozvode manželstva žalobca neprejavoval o predmetný byt žiaden záujem. Neskôr stanovisko zmenil
po tom, čo žalovaná požiadala o zvýšenie výživného na maloletú dcéru. Poukázala na svoje nepriaznivé

majetkové pomery, ktoré vo vyjadrení aj bližšie popísala.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v
zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok ďalej len „CSP“), účinnéhood 01.07.2016, v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
opodstatnené.

10. Súd prvej inštancie totiž vec pri rozhodovaní o trovách konania nesprávne právne posúdil, keď
na daný prípad neaplikoval správne zákonné ustanovenie a použité zákonné ustanovenie nesprávne
vyložil.

11. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie účastníkovi, ktorý mal

vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

12. Podľa § 142 ods. 2 cit. zákona ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

13. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ak sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celom alebo sčasti priznať. Súd
prihliadnenajmänaokolnosti,čiúčastník,ktorémusapriznávanáhradatrovkonania,uviedolskutočnosti
a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. To neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a
dôkazy uplatniť.

14. Pravidlo zásady úspechu vo veci obsiahnuté v ust. § 142 ods. 1, ods. 2 O.s.p. účinného do
30.06.2016 sa vzťahuje aj na konanie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Pri
rozhodovaní o trovách konania v zmysle tohto zákonného ustanovenia je teda smerodajný úspech v
konaní. Úspech vo veci, ktorá je predmetom konania, je teda tou okolnosťou, ktorá určuje nárok na

náhradu trov konania.

15. Ak súd vyhovel návrhu a zrušil podielové spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý bol navrhovaný
žalobcom, najmä ak sa žalovaná bránila alebo navrhovala neúspešne iný spôsob vyporiadania, niet
v zásade prekážok, aby súd použil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a aby úspešnému žalobcovi priznal plnú

náhradu trov konania.

16. Iný je prípad, ak súd rozhodol o vyporiadaní inak, než bolo navrhnuté. Tu bude opodstatnené
uvažovať, či by nebolo vhodné použiť ust. § 142 ods. 2 O.s.p..

17. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je taktiež možná aj aplikácia ust.
§ 150 O.s.p.. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú splnené všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu celkom alebo v časti neprizná. Môže ísť buď o okolnosti danej
veci alebo okolnosti na strane strán sporu, pričom vždy musí ísť o prípad osobitného zreteľa. Vždy je

pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu tak na strane toho, v čí prospech má byť toto
ustanovenie použité, ako aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia tohto
ustanovenia prichádza do úvahy iba vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej
tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí
vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci a výnimočnosť prípadu musí byť v rozhodnutí

aj náležite odôvodnená.

18. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takýmto dôvodom hodným
osobitného zreteľa môže byť stanovisko protistrany k návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva pred podaním žaloby na súd, či spoluvlastník súhlasil so zrušením spoluvlastníctva

spôsobom, aký žalobca aj v žalobe navrhol, z akého dôvodu nedošlo k uzavretiu dohody o zrušení a
vyporiadaní spoluvlastníctva pred podaním žaloby a pod.. Z hľadiska použitia ust. § 150 O.s.p. má
teda význam aj zistenie, či žalobca pred podaním žaloby na súde urobil protistrane návrh na zrušenie
spoluvlastníctva a či navrhol jeho vyporiadanie spôsobom, ktorý potom uplatnil v žalobe.

19. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadnuť aj na majetkové,
sociálne, zárobkové a iné pomery strán sporu (teda nielen toho účastníka, ktorého by zaťažovala
povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj toho účastníka, ktorého majetková sféra by bola výnimočnenepriznaním náhrady trov dotknutá) a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva
na súde a ich postoj v konaní.

20. V prejednávanej veci súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania predovšetkým
pri posudzovaní úspechu strán sporu nevychádzal zo zásad vyplývajúcich z vyššie cit. zákonných
ustanovení a nesprávne vyložil aj ust. § 150 ods. 1 O.s.p., keď neprihliadol na všetky skutočnosti
relevantné pre aplikáciu tohto zák. ustanovenia.

21. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd zrušil uznesenie vo výroku o trovách konania, ako aj v
súvislom výroku o trovách štátu podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a vrátil vec súdu prvej inštancie podľa
§ 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o trovách konania strán sporu a štátu s tým,
že zohľadní všetky relevantné skutočnosti, ktoré sú z hľadiska rozhodovania o tejto otázke významné.

23. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie už iba o nároku na náhradu trov konania v zmysle
ust. § 262 ods. 1 CSP s použitím § 255 ods. 1,2 a § 257 CSP, pričom o výške náhrady trov rozhodne až
po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).