Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. september 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoE/68/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207223209
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7207223209.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň JUDr.
Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika, za
ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, Pribinova 2, Bratislava proti
povinnému: B. X., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom A. E. X, O., vedenej súdnou exekútorkou JUDr.
Lenkou Borovskou, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Kováčska 32, pod sp.zn. EX 1431/2007, o

vymoženie 33,19 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice
II zo dňa 26.7.2016, č. k. 39Er/2460/2007-13

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Oprávnenému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví zastavil exekúciu a
oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 67,90 €.

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 19.10.2007 bolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na
vykonanie exekúcie v prospech oprávneného na vymoženie pohľadávky 33,19 € základe vykonateľného
rozhodnutia o priestupku (bloku na pokutu nezaplatenú na mieste). Dňa 11.11.2015 predložil súdny

exekútor súdu návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.3.2017 (Exekučný poriadok)
s odôvodnením, že povinný dňa 27.3.2012 zomrel a dedičské konanie po nebohom povinnom bolo
uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 3.12.2012, právoplatným dňa 20.12.2012 zastavené,
pretože poručiteľ nezanechal žiadny majetok. Túto skutočnosť mal súd preukázanú zo spisu Okresného
súdu Košice II sp.zn. 39D/272/2012. Na základe uvedeného súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1

písm. h/ Exekučného poriadku. Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v sume 67,90 €, na ktorých
náhradu zaviazal oprávneného v súlade s ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne z dôvodu, že sa nestotožňuje s dôvodom
zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. V predmetnom exekučnom

konaní, v ktorom je exekučným titulom rozhodnutie o priestupku, je primárnym dôvodom zastavenia
exekúcie uplynutie prekluzívnej lehoty, na ktoré súd musí prihliadať z úradnej moci a exekučné konanie
zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku, bez ohľadu na ďalšie dôvody. Zároveň pokiaľ
ide o náhradu trov exekúcie, bol oprávnený toho názoru, že túto náhradu možno v prípade zastavenia
exekúcie uložiť oprávnenému len v prípade, ak je dané jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie,
čo v posudzovanom prípade nebolo splnené.4. Krajský súd ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“) CSP) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie
podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je
nedôvodné.

5. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak tento zákon
v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Z predloženého spisu súdu prvej inštancie mal odvolací súd preukázané, že povinný zomrel dňa

27.3.2012, teda po začatí exekučného konania, ale pred dňom vydania napadnutého rozhodnutia. Z
dedičského spisu sp.zn. 39D/272/2012 vyplýva, že dedičské konanie bolo po nebohom povinnom B.
X. zastavené podľa ust. § 175h ods. 1 O.s.p. z dôvodu, že poručiteľ nezanechal nijaký hnuteľný ani
nehnuteľný majetok, t.j. dedičské konanie bolo zastavené pre jeho nemajetnosť.

10. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 zákona
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.3.2017; ďalej len
Exekučný poriadok), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom
jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky
nadobudnutého dedičstva.

11. Keďže však v posudzovanom prípade poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo
právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jeho nemajetnosť, je daný dôvod pre zastavenie
exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/
Exekučného poriadku).

12. Nie je totiž sporné, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by
postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia
§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku (viď uznesenie NS SR sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 z 13.5.2011).

13. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd uzatvára, že v posudzovanom prípade správne súd prvej
inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku (majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie) a v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá
veta Exekučného poriadku).

14. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
v odvolacom konaní nebol úspešný.

16.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).