Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. september 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/115/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715203359
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5715203359.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v spore žalobkyne: I. W., nar. XX.XX.XXXX,

bytom: R. M. XXXX/XX, XXX XX U. U. a žalovaného v rade 1/: Okresné stavebné bytové družstvo Martin,
sídlo: Kozmonautov 35, 036 01 Martin, IČO: 00 222 038, právne zastúpený Advokátska kancelária
Mrázovský & partners, s.r.o., sídlo: Mariánske námestie 2, Žilina 010 01, IČO: 36 855 278 a žalovaného
v rade 2/: Okresný úrad Turčianske Teplice, sídlo úradu ul. SNP 514/122, 039 01 Turčianske Teplice, o
určenie vlastníckeho práva k bytu a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaný v rade 1/ a žalovaný v rade 2/ majú právo voči žalobkyni na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 13.3.2015, doplnenou podaním zo dňa 20.4.2015 (č.l. 31) na výzvu súdu
uznesením, č.k. 15C/115/2015-29 zo dňa 9.4.2015, žiadala, aby súd 1/ prikázal byt č. XX vo vchode č.
XX na siedmom poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, postavenom na pozemku parc.
XXXX/XX o výmere 392 m2 - zastavané plochy a nádvoria a podiel priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXXX, zapísané na

LV č. XXXX Okresného úradu U. U., katastrálny odbor pre Obec U. U., k. ú. U. U., bezodplatne do
výlučného vlastníctva žalobkyne z titulu vydržania; 2/ prikázal žalovanému vydať opísaný byt žalobkyni;
3/ zrušil Nájomnú zmluvu zo dňa 15.3.1995, uzatvorenú pod č. XXXXXl; 4/ zrušil členstvo žalobkyne
u žalovaného; 5/ prikázal žalovanému 1/ bezodkladne podať návrh na zrušenie neoprávneného vkladu
zapísaného na LV č. XXXX, vlastníckeho práva žalovaného 1/ k opísanému bytu; 6/ priznal náhradu
škody za vydanie plodov z predmetného bytu; 7/ uložiť žalovanému 1/ povinnosť bezodkladne zrušiť
všetky záložné práva na opísaný byt s písomným vyrozumením žalobkyne.

2. Súd Uznesením č.k. 15C/115/2015-111 zo dňa 5.4.2016, na návrh žalobkyne podaním doručeným
súdu dňa 2.2.2016 (č.l. 94), pripustil, aby do konania vstúpil ako žalovaný v rade 2/ Okresný úrad
Turčianske Teplice, so sídlom úradu ul. SNP 514/122, 039 01 Turčianske Teplice. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 29.4.2016. Rozšírenie žaloby o žalovaného 2/ žiadala v príčinnej súvislosti spoločne
a nerozdielne s petitom žalobného návrhu, aby doterajší žalovaný Okresné stavebné bytové družstvo
Martin vystupoval v konaní ako žalovaný v rade 1/ a Okresný úrad Turčianske Teplice, so sídlom úradu

ul. SNP 514/122, 039 01 Turčianske Teplice, ako žalovaný v rade 2/.3. V žalobe uviedla, že žalovaný 1/ dňa 13.3.2015 doručil žalobkyni neplatný právny úkon - písomnú
výpoveď z nájmu č. 848/15 zo dňa 25.2.2015, bez právneho dôvodu, že nesporne trvalo od r.1986 každý
mesiac platila a platí platby za užívanie predmetného bytu.

4. Vlastnícke právo k opísanému bytu žiadala z titulu vydržania, vydať opísaný byt žalobkyni
ako neprerušenému držiteľovi predmetného bytu od roku 1986; „nezrozumiteľnú nejasnú jedinú
písomnú neplatnú Nájomnú zmluvu odporcu - nejasnej nezrozumiteľnej nečitateľnej zmluvnej strany
prenajímateľa s nejasnou, nečitateľnou nezrozumiteľnou stranou členským číslom: XXXXX zo dňa

15.3.1995 obchádzajúcu a priečiacu sa zákonu: § 711 OZ v celosti“ žiada zrušiť, tiež neplatné,
nejasné násilné členstvo žalobkyne v družstve žalovaného, spoluvlastníckym pomerom 1/1 v celosti.
Vklad vlastníckeho práva žalovaného 1/ k opísanému bytu v ods. 1, zapísaného na LV č. XXXX
Okresného úradu U. U., katastrálny odbor, žiada zrušiť preto, že došlo k neoprávnenému, nezákonnému
ilegálnemu vkladu do katastra v roku 1995 žalovaným 1/ bez vedomia a súhlasu oprávneného vlastníka
nehnuteľnosti od r. 1986 do r.1995, jediného oprávneného vlastníka - manžela žalobkyne s rodinnou, od

r. 1995 povinne nedôvodne nezapísaných a nezavkladovaných práv manželov viazaných na spoločnom
LV XXXX, bytového domu, neoprávnenú držbu stranou žalovaného bez užívania a bývania žalovaného
1/ v predmete súkromného vlastníctva - opísaného bytu.; Žiadala priznať škodu z titulu vydania plodov z
predmetu vlastníctva a v celosti a bezodkladne zrušiť všetky záložné práva zmluvne zviazané k veci od r.
1995,viaznucimkpredmetnémubytuapozemku,naktoromstojíbytovýdom,vktoromsapredmetnýbyt

nachádza, v roku 1986 skolaudovaného a písomne vyrozumieť žalobkyňu o splnení žiadaného príkazu.

5. Súd vo veci vykonal pojednávania v dňoch 4.4.2016, 31.10.2016, dňa 14.9.2017 súd rozhodol v
neprítomnosti žalobkyne a žalovaného 2/, v súlade s ust. § 157 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a

hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania. Žalovaný 1/ bol
zastúpený PZ. Žalobkyňa požiadala o odročenie pojednávania nariadeného na 14.9.2017mailom zo dňa
28.8.2017 (č.l. 350) na neurčito pre podané vylúčenie JUDr. Menichovej z konania.

6. Žalobkyňa podaním zo dňa 2.8.2017 (č.l. 326) žiadala vylúčiť z konania a rozhodovania predmetnej

sporovej veci zákonnú sudkyňu JUDr. Helenu Menichovú. Súd v súvislosti s týmto podaním žalobkyne
spísal úradný záznam (č.l. 353), v ktorom uviedol, že námietka žalobkyne, pre ktorú žiada vylúčiť
zákonnú sudkyňu v spore, je v okolnostiach, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho
rozhodovacej činnosti, keď namieta, že chce prejednávať právoplatne rozhodnuté predbežné opatrenie,
aj ďalšie skutočnosti uvedené v predmetnom podaní spočívajú v namietaní procesného postupu sudcu,

preto bola dôvodná aplikácia § 49 ods. 3 CSP, podľa ktorého dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú
okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. Podľa § 53 ods. 3
CSP,aksanámietkazaujatostitýkalenokolností,ktoréspočívajúvprocesnompostupesudcualebojeho
rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému
súdu nepredkladá. Uvedené bolo žalobkyni v súvislosti s jej žiadosťou o odročenie pojednávania zo

dňa 28.8.2017 oznámené mailom zo dňa 4.9.2017 a že dôvod, pre ktorý žiadala odročiť pojednávanie
mailom zo dňa 28.8.2017, nebol vyhodnotený ako dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania v zmysle
ust. § 183 ods. 4 CSP.

7. Žalobkyňa mailom zo dňa 4.9.2017 (č.l. 361) trvala na odročení pojednávania, doplnila žiadosť

o pracovné dôvody, že potvrdenku zasiela aj faktúru príjazdu aj odjazdu z Rakúska. Pracuje ako
živnostník na dvojtýždňové turnusy, odchádza do práce 7.9. a vracia sa 21.9.2017, pojednávania sa
chce osobne zúčastniť a nariaďuje odročenie ako účastník konania. Súd na túto žiadosť o odročenie
žalobkyni oznámil, že pojednávanie neodročuje, nakoľko v zmysle § 183 ods. 1 druhá veta CSP
- pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z

dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať,
aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Súd nezistil dôležité dôvody pre odročenie pojednávania.
Dôležitosť dôvodu uvedeného žalobkyňou v návrhu na odročenie pojednávania súd posudzoval podľa
konkrétnych okolností tohto prípadu; v tejto súvislosti bolo pre súd podstatné aj časové hľadisko -
prevzatie predvolania na pojednávanie žalobkyňou dňa 27.7.2017, obsah podaní žalobkyne po tomto

termíne na súd: zo dňa 28.7.2017, 3.8.2017, 8.8.2017, 28.8.2017; až podaním zo dňa 28.8.2017
žiadala odročiť pojednávanie, avšak z iného dôvodu ako žiadosťou zo dňa 4.9.2017. Dôvod odročenia
uvedený v návrhu mailom zo dňa 4.9.2017 v žiadnom z podaní, ktoré doručila súdu po tom, čo prevzala
predvolanie na pojednávanie (27.7.2017), netvrdila, a to ani v návrhu na odročenie zo dňa 28.8.2017.Až potom, čo súd tomuto návrhu nevyhovel a uvedené žalobkyni oznámil mailom zo dňa 4. septembra,
doplniladôvodynaodročenieopracovnýdôvod-tentosapodľanázorusúdu,sohľadomnajehopovahu,
vyznačuje predvídateľnosťou („pracujem ako živnostník na dvojtýždňové turnusy“) a preto žalobkyňa si

mohla svoje pracovné záležitosti zariadiť (predvídať) tak, aby sa mohla nariadeného pojednávania na
termín 14.9.2017, o ktorom vie už od 27.7.2017, zúčastniť, prípadne si zvoliť zástupcu. Za danej situácie
bolo spravodlivo od žalobkyne žiadať, aby sa nechala na pojednávaní zastúpiť, ako to predpokladá ust.
§ 183 ods. 1 CSP, nakoľko nejde o taký dôvod, ktorý nastal krátko pred pojednávaním. Žalobkyňa mala
dostatok času, aby si zvolila zástupcu, od prevzatia termínu pojednávania dňa 27.7.2017 až do konania

pojednávania dňa 14.9.2017. Žalobkyňa vo veci samej vypovedala na pojednávaní dňa 31.10.2016.
Podstatné bolo aj, že tvrdený dôvod nebol súdu ani preukázaný, nakoľko nestačí dôležitý dôvod tvrdiť,
že existuje, ale je potrebné tento aj preukázať (uznesenia NS SR 3 Cdo 167/2010). Zároveň však musí
byť splnený aj predpoklad, že od strany sporu nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní
nechala zastúpiť, čo nebol daný prípad, odôvodnenie vyššie. V zmysle ust. § 157 ods. 1 CSP, zásadnou
povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni

stav právnej neistoty strán sporu, vychádzajúc aj z dĺžky trvania sporu - podaním žaloby na súd dňa
16.3.2015.
8. Pri vyhodnocovaní žiadosti o odročenie pojednávania súd prihliadal aj na to, že žalobkyňa
sa zúčastnila pojednávania dňa 31.10.2016, kde bolo žalobkyni umožnené uplatňovať prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany aj osobne. Žalobkyňa na tomto pojednávaní uviedla,

že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemá, ani neskôr vo svojich podaniach na súd nové
skutočnosti neuviedla, ani nové dôkazy neoznačila.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného v rade 2/ na pojednávaní dňa
31.10.2016, vypočul PZ žalovaného v rade 1/ (pojednávania 31.10.2016, 14.9.2017) a zistil:

10. Žalovaný v rade 1/ listom zo dňa 9.3.2015 (č.l. 2) oznámil žalobkyni, že predstavenstvo žalovaného
1/ Uznesením č. 2015/02/025 dňa 25.2.2015 vypovedalo žalobkyni nájom trojizbového družstevného
bytu s príslušenstvom č. 28, nachádzajúceho sa na ul. Horné Rakovce 25, Turčianske Teplice, podľa §
711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), a to z dôvodu hrubého porušovania svojich

povinností vyplývajúcich z nájmu bytu tým, že nezaplatila nájomné a úhradu za plnenia poskytované
s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace a čiastka k 28.2.2015 predstavuje sumu 1.060,44 Eur.
Výpovedná lehota je trojmesačná a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci,
v ktorom bola výpoveď doručená. Zároveň požiadal žalobkyňu, aby predmetný byt s príslušenstvom
(pivnicu) odovzdala žalovanému 1/ najneskôr prvý deň po uplynutí výpovednej lehoty, s poučením,

že neplatnosť výpovede môže žalobkyňa uplatniť na OS Martin do troch mesiacov odo dňa doručenia
výpovede. Podpísaný podpredseda predstavenstva a člen predstavenstva žalovaného 1/.

11. Podľa Sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.1.2014 do 28.2.2015, VS: 1992500281, za mesiace
január až december 2014 je spolu predpis/vyúčtovanie suma 2.094,35 Eur, platba 1.340,83 Eur a za

mesiace január a február 2015 je predpis/vyúčtovanie spolu 328,56 Eur a platby 200,12 Eur. Rozdiel
za celé obdobie od 1.1.2014 do 28.2.2015 v predpise/vyúčt. a platieb je mínus 1.060,44 Eur.

12. Mesto Turčianske Teplice listom zo dňa 13.3.2015 (č.l. 8) vydalo potvrdenie o trvalom pobyte, podľa
ktorého žalobkyňa má trvalý pobyt na adrese U. U., R. M. XXXX/XX od 26.8.1987. F. W., U.V. U., ul. C.

Č.. XXX/XX, požiadal vedenie závodu S. T., U. U. o pridelenie bytu ako zamestnanec závodu z dôvodu,
že sa oženil a pochádza z početnej rodiny, nemá možnosť bývania (č.l. 10). Podľa Prídelového listu zo
dňa 15.7.1986 bol F. W., H. Č.. XX, na základe platného poradovníka na rok 1986, pridelený družstevno-
stabilizačný byt č. XX v bloku č. X na sídlisku R. M., U. U. (č.l. 11).

13. Okresný súd Martin Rozsudkom sp.zn. 11C 140/94 zo dňa 23.1.1995, rozhodol v právnej veci
navrhovateľky - žalobkyne proti odporcovi F. W., nar. X.XX.XXXX, v konaní o zrušenie spoločného nájmu
bytu tak, že zrušil právo spoločného nájmu účastníkov k družstevnému bytu nachádzajúcemu sa v U.
U., bloku X na ul. R. M. XXXX/XX, H. Č.. XX, pozostávajúci z troch izieb, kuchyne a príslušenstva, určil,
že ako člen družstva a nájomca byt bude naďalej užívať navrhovateľka, odporca je povinný sa z bytu

vysťahovať a byt vypratať do 15 dní od zabezpečenia náhradného bytu. Súd mal v konaní preukázané,
že za trvania manželstva účastníkov konania vznikol spoločný nájom k družstevnému bytu, po rozvode
manželstva k dohode o jeho ďalšom užívaní medzi účastníkmi nedošlo. Pri zohľadnení v rozsudkuopísaných skutkových okolností súd rozhodol podľa § 705 ods. 2 OZ. Rozsudok sa stal právoplatným
dňa 15.3.1995.

14. Dňa 15.3.1995 bola podpísaná Nájomná zmluva, členské číslo XXXXX, medzi žalovaným 1/ a
žalobkyňou ako členkou družstva, podľa ktorej bol žalobkyni prenechaný dňom 15.3.1995 žalovaným
1/ do užívania trojizbový družstevný byt č. XX v bloku č. X, ul. R. M. XXXX/XX D. U. U.,
vrátane príslušenstva. Nájomná zmluva je uzavretá na základe rozhodnutia OS Martin o zrušení práva
spoločného nájmu družstevného bytu, sp. z. 11C 140/94, právoplatného dňa 15.3.1995.

15. Podľa čl. 5/1 nájomnej zmluvy, člen - nájomca sa zaväzuje hradiť zálohu na nájomné a zálohu na
úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu vo výške.......... (bez uvedenia).

16. Podľa čl. 5/3, záloha na nájomné a záloha za plnenia poskytované s užívaním bytu sa určí tak, aby
kryla náklady a výdavky spojené s užívaním bytu a bytového domu. Vyúčtovanie nájomného a plnenia

poskytované s užívaním bytu sa vykoná v zmysle Stanov OSBD Martin.

17. Podľa čl. 5/4, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, spôsob
ich platenia sa riadi všeobecne záväznými predpismi. Družstvo si na tomto základe vyhadzuje právo
jednostranne zvýšiť nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, prípadne zmeniť ďalšie

podmienky v tejto zmluve.

18. Podľa čl. 7 nájomná zmluva s uzatvára na dobu neurčitú.

19. Podľa výpisu z LV č. XXXX, okres U.Č. U., Obec U. U., k.ú. U. U., je zapísaný bytový dom so súp.

číslom XXXX, postavený na parcele XXXX/XX o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, byt č.
XX vo vchode č. XX na siedmom poschodí v celosti a spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu v pomere XXXX/XXXXXX, vlastníkom bytu je žalovaný 1/.
Titul nadobudnutia: návrh o záznam č. Z1664/95, návrh na zápis bytoviek CZ 703/96 C 511/97 ROZH
U URC SUP C, Z 247/99 vz 93/99 listina o určení sup. čísla, Z 276/2000, vz 46/00 listina o určení

súp. čísla, Z 247/2000 vz 139/00 listina o určení sup. čísla, Z 275/2000, vz 148/00 listina o určení
súp. čísla (č.l. 16 a nasl.). Ťarchy sú pod por. číslom Z 777/2014-zapísané vecné bremeno podľa §
66 Zákona č. 351/2001 Z.z. o elektronických komunikáciách spočívajúce v zriaďovaní, prevádzkovaní,
stavaní vedenia verejných sietí, práve vstupu za účelom zriaďovania, prevádzkovania, opráv a vedení
v prospech: GAYA, s.r.o. so sídlom Hviezdoslavova 23/B, 036 01 Martin, IČO: 36 430 33 07 - záznam

zo dňa 2.10.2014, č.z. 1036/14, záložné práva na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych
úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a
na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu v dome, ktoré urobil
vlastníkbytuvdome,ktorévznikázoZákonač.182/1993Z.z.,kbytuzáložnéprávovprospechostatných
vlastníkov bytov; v prospech Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, štátny peňažný ústav, Štefánikova

27, Bratislava, Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomašíkova 48, Bratislava, VÚB, a.s., IČO: 31 320
155 so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 09 Bratislava.

20. Listom zo dňa 21.8.2014 (č.l. 18) Slovenská záručná a rozvojová banka oznámila žalobkyni, na
základe jej žiadosti ohľadne záložného práva na byt č. XX, vchod č. XX, siedme poschodie, súp.

číslo XXXX, parc. číslo XXXX/XX, že je postupníkom pohľadávok (zmluva medzi KBB, š.p.ú. zo dňa
27.8.2001)súveromnadružstevnúbytovúvýstavbu,ktorésúzabezpečenézákonnýmzáložnýmprávom
na základe § 28b) zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 297/1992 Zb.,
ktorým sa dopĺňa Zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vysporiadaní
majetkových nárokov družstva a mení a dopĺňa Zákon č. 52/1996 Zb. o osobnom vlastníctve bytov v

znení Zákona č. 30/1978 Zb. a Zákona č. 509/1991 Zb. ako aj zmluvným záložným právom.
Z uvedeného vyplýva, že vlastníkom bytu podľa LV č. XXXX je stále žalovaný 1/, tak, ako dokladovala
nájomnú zmluvu („vy ste člen - nájomca, nie vlastník“), uzatvorenú medzi žalobkyňou a žalovaným 1/
a preto je predmetné záložné právo podľa Z 572/2001 oprávnené. Na č.l. 18/rub je žiadosť žalobkyne
adresovaná Slovenskej záručnej a rozvojovej banke, kde žiada o vysvetlenie, prečo bola pôžička na

výstavbu bytovky Horné Rakovce 1395/25, skolaudovanej a odovzdanej do užívania, čiže postavenej
v roku 1986, poskytnutá bez vedomia nájomníkov na výstavbu už tejto existujúcej bytovky, kým bola
žiadaná, kto zmluvu podpisoval, dátum, v akej výške, akým spôsobom dochádza k úhradám, keď vo
vyúčtovaní nie je o tom zmienka a aký je zostatok ku dňu 23.9.2014. Keďže že nemá vedomie, že bystáli dve bytovky s touto istou adresou, anuitu spláca od roku 1986, keď dostala byt spolu s manželom
zo závodu S. ako družstveno-stabilizačný a bola spoluvlastníkom a nie nájomníkom. Tieto údaje budú
poskytnuté k trestnému oznámeniu.

21. Slovenská záručná a rozvojová banka (ďalej len „SZRB“), listom zo dňa 4.11.2014 oznámila
žalobkyni na základe jej žiadosti a v nadväznosti na jej list z 21.8.2014, že OSBD Martin spláca
úver na družstevnú bytovú výstavbu. Z tohto dôvodu na všetkých bytoch, neprevedených do osobného
vlastníctva, je zapísané zákonné záložné právo na LV (v zmysle § 28b) zákonného opatrenia

Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 297/1992 Zb. V portfóliu Slovenskej záručnej a rozvojovej
banky, a.s. eviduje úvery na družstevnú bytovú výstavbu od 1.9.2001, kedy boli prevzaté z Konsolidačnej
banky, š.p.u. Bratislava. Ňou zaslané potvrdenie o členstve potvrdzuje, že je členom bytového družstva,
tj. nájomcom bytu (nie vlastníkom), nakoľko neodkúpila byt do osobného vlastníctva, záložné právo
v prospech banky pod Z 572/2001 je oprávnené. SZRB ako veriteľ úverov na družstevnú bytovú
výstavbu vychádza zo Zákona č. 21/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ako aj zo

skutočnosti, že priamy obchodný vzťah je potvrdený zmluvou o úvere medzi bankou a príslušným
stavebným družstvom. Aktuálnu výšku zostatku úveru je oprávnená poskytnúť len zástupcom bytového
družstva podľa aktuálneho výpisu z obchodného registra, preto v tejto záležitosti doporučuje obrátiť sa
na žalovaného v rade 1/.

22. Listom zo dňa 20.8.2014 (č.l. 19) žalobkyňa žiadala SZRB o potvrdenie záložného práva jej bytu
na adrese R. M. XXXX/XX, XXX XX U.Č. U., na LV XXX/XXXX č. XX, nájomníčka I. W. a za akým
účelom a kým bol tento byt založený bez jej vedomia v roku 2001 a či naďalej pretrváva. Požiadala o
potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, že jej byt kúpený v roku 1986 ako drustevno-stabilizačný na
siedmom poschodí, č. 28, pod menom I. W. a dve deti - syn Z. a dcéra F. W., ako nájomníčka je vo

vlastníctve žalovaného 1/ alebo vo vlastníctve banky a za akým účelom bol byt založený a kým a
či toto záložné právo trvá alebo už nie.

23. Žalovaný 2/ doložil LV č. XXXX (č.l. 126), v časti A meno vlastníka - názov organizácie, je pod
bežnýmčíslom1uvedenýžalovaný1/akovlastníkvpodiele1/1,Z275/2000,listourč.s.č., GP 54/2000,

o.i. aj k bytu č. XX/VII, k.ú. U. Uv časti byty a nebytové priestory č. 1290, sú zapísaní pod por. č. 2-49
vlastníci - fyzické osoby ako vlastníci k príslušnému bytu a k podielu na spoločných častiach, žalobkyňa
nie je zapísaná ako vlastníčka bytu č. XX a podielu na spoločnej časti, prislúchajúcemu k tomuto bytu.
24. Mesto Turčianske Teplice vydalo listinu o určení (zmene, zrušení) súpisného (orientačného) čísla, Z
275/2000-2 (č.l. 138), určuje pre stavbu postavenú v Meste Turčianske Teplice, časť Turč. Teplice, na

ul. R. M., súp. č. 1395, orient. Č. XX, k.ú. U.. U., na parcele XXXX/XX, druh stavby 48 b. j. plus TV Turč.
Teplice, blok č. X, vlastníkom stavby je OSBD, Kozmonautov č. 35, Martin. Kolaudačné rozhodnutie,
ktorým sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, vydal MsNV odbor výstavby Turč. Teplice dňa
14.11.1986 pod č. 1769/1986.

25. V podaní zo dňa 17.5.2016 (č.l. 182) žalobkyňa namietala, že do dátumu 21.3.2000 nebola stavba
bytového domu evidovaná v katastri nehnuteľností a ani v evidencii nehnuteľností a v tejto súvislosti
namietala spornosť vlastníckeho práva žalovaného 1/, pri aplikácii ust. § 132 ods. 1 OZ.

26. Žalobkyňa predložila predpis mesačného nájomného a zálohovej úhrady za užívanie priestoru

platný od 1.7.2016 (č.l. 202), podľa ktorého je mesačná zálohová úhrada celkom 182,94 Eur. Rukou
je uvedený text „reklamácia“: 1/ presne vypísať a vymenovať v položke 74,78 nájomné, čo obsahuje -
vyfakturovať; 2/ prečo sa ostatné nájomné zvýšilo o 10,- Eur; 3/ nájomník neprispieva do fondu opráv,
lebo nie je vlastníkom nehnuteľnosti a neplatí platbu vopred; 4/ plocha úžitková či podlahová je vždy
64 m2. Poznámka: priložené k súdnemu spisu 21C/202/2014, uvedená suma 182,94 - 74,78 - nájomné

108,16 Eur na účet OSBD mesačne. Rukou dopísaný text je k dátumu 29.9. 2016 a podpis - žalobkyňa.

27. Vo vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2013 do
31.12.2013 (č.l. 222) je vyúčtovaný nedoplatok k 30.4.2014 -513,08 Eur. V prílohe k vyúčtovaniu za
rok 2013 sú vyúčtované položky. Vyúčtovanie je možné reklamovať osobne v rámci reklamačnej doby

vyúčtovania nákladov za plnenia a iné činnosti súvisiace s užívaním bytu (garáže), ktoré plynie 15
kalendárnych dní od doručenia vyúčtovania (uznesenie Predstavenstva OSBD Martin č. 2006/08/151),
v učtárni nájomného č. dv. 303 a technické údaje (odpočty vody, PRVN, ...) na oddelení energetiky č. dv.107, 108. V prípade reklamácii predložiť všetky doklady potvrdzujúce opodstatnenosť, s požiadavkou
nedoplatok vyúčtovania za r. 2013 uhradiť do 30 dní od doručenia vyúčtovania, najneskôr do 30.6.2014.

28. Podaním zo dňa 11.6.2017 (č.l. 303) žalobkyňa namietala vyúčtovanie služieb spojených s užívaním
bytu žalobkyňou za obdobie 1.1.2016 až 31.12.2016, ktoré doručil do spisu žalovaný. Pripojila
vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu v období 1.1.2016 až 31.12.2016 s vyúčtovaným
nedoplatkom k 31.3.2017 vo výške 4.806,80 Eur (č.l. 304), s poučením o reklamácii ako je uvedené v
ods. 27. Podľa rozpočítania 2016 (č. l. 305) - užívateľ je uvedená žalobkyňa, zúčtovacie obdobie 1.1.

až 31.12.2016, podiel žalobkyne z celkových nákladov v eurách je 398,84 Eur (č.l. 301).

29. Na pojednávaní dňa 4.4.2016 PZ žalovaného 1/ k nárokom žalobkyne uviedol, že nie sú
splnenépredpokladyvydržaniakpredmetnémubytu,nakoľkonavrhovateľkaneboladobromyseľná,bola
od začiatku užívania bytu nájomníčka, vedela o tom, platila nájomné, v komunikácii vystupovala ako
nájomníčka. V roku 1994 žiadala tunajší súd, aby rozhodol o tom, že ona je nájomníčkou, nie jej manžel,

preto nevidí dôvod, prečo by mala byť vlastníčkou predmetného bytu. Pokiaľ žalobkyňa myslí fyzické
vydanie bytu, žalobkyňa sama fyzicky byt reálne užíva. Nevidí žiadny dôvod, prečo by mala byť nájomná
zmluva neplatná a zrušená. K zrušeniu členstva v zásade postačuje, ak žalobkyňa uzavrie so
žalovaným dohodu, nemusí to žiadať formou súdu a žalovaný 1/ s tým problém nemá. K zrušeniu
vkladu vlastníckeho práva žalovaného 1/ k predmetnému bytu nevidí právny základ tohto nároku. Na

náhradu škody nevidí žiadne porušenie akejkoľvek zákonnej povinnosti žalovaného, ktoré by zakladalo
tento nárok. Na zrušenie záložného práva nie je žiadny zákonný dôvod ani právny základ neexistuje
a je nevykonateľné, minimálne zákonné záložné právo v prospech ostatných vlastníkov na spoločné
priestory. Sú tam záložné práva v prospech bánk, ktoré poskytovali úvery, z titulu nesplatených úverov.
K výpovedi zo dňa 25.2.2015, ktorú žalovaný 1/ zaslal žalobkyni, uviedol, že nebola podaná žaloba o

neplatnosť tejto výpovede. Ak by aj bola podaná, výpoveď bola daná právne a formálne perfektným
spôsobom. Dlh na istine zo strany žalobkyne niekoľkonásobne prevyšoval zákonnú trojnásobnú hranicu.
Výpoveď je platná, žalobkyňa sa nachádza v byte bez právneho dôvodu.

30. Na pojednávaní dňa 31. 10. 2016 žalobkyňa uviedla, že PZ žalovaného 1/ k tvrdeniam, ktoré

uviedol na pojednávaní dňa 4. 4. 2016, nepredložil žiadne dôkazy. Trvala na svojom vlastníckom práve
k bytu, ktorý chce vydať, pretože žalovaný 1/ nakladá s jej bytom. Byt nebol nájomný, ale družstevno-
stabilizačný v r. 1986. Žiadala doložiť nájomnú zmluvu z r. 1986. Chce zrušiť členstvo v družstve
a vrátiť poplatky, plody a úžitky, vysvetliť, ako sa z družstevníka stala nájomcom po rozsudku z r. 1994.
Po rozsudku v r. 1994 doniesla rozsudok žalovanému 1/, ktorý jej dal podpísať nájomnú zmluvu, ktorú

považuje za neplatnú, lebo je nejasný prenajímateľ - je nečitateľné, kto nájomnú zmluvu podpísal za
prenajímateľa. Podpísala ju v omyle, lebo žalovaný 1/ nebol vlastníkom v r. 1995, zavinil jej náklady
po rozsudku o pridelení bytu žalobkyni, ako vlastníčke od r. 1986, žiada zavkladovať a urobiť zmenu v
zápise na LV, že byt je výlučne v jej vlastníctve. Žalovaný 1/ sa podvodom dostal k bytu spolu s nejakým
zamestnancom žalovaného 2/, ktorý robil tieto zmeny a zápisy. Záložné práva žiada zrušiť, lebo to nie

sú jej záväzky.

31. Žalovaný 2/ na pojednávaní dňa 31. 10. 2016 vypovedal, že nie je pasívne vecne legitimovaný v
tomto spore. K titulu nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného 1/ k predmetnému bytovému domu
a bytu vypovedal, že vlastníctvo sa zapisovalo v prospech žalovaného 1/ na základe listiny o určení

súpisného čísla, č. listiny je 230 z r. 2000. Od r. 1986, keď bola stavba skolaudovaná, do r.
2000, nikto sa nepokúsil zapísať vlastníctvo stavby. Prvá listina, ktorá prišla na zápis, je listina z r. 2000
zaevidovaná pod pol. 275 z r. 2000. Je to žiadosť žalovaného 1/, prílohou ktorej bola povinná listina,
ktorá preukazovala vlastníctvo, pretože táto bola podkladom zápisu, a to listina o určení súpisného čísla
XXXX na parc. č. XXXX/XX, XX bytových jednotiek, v ktorej sa nachádza byt č. XX a ako vlastník

stavby bol určený žalovaný 1/.

32. Na pojednávaní dňa 14.9.2017 PZ žalovaného 1/ doložila nájomnú zmluvu, totožnú ako žalobkyňa
so žalobou (obsah viď ods. 14-18), Zápisnicu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu, členské č. 11362,
stanovy žalovaného 1/, trvala na skutočnostiach a vyjadreniach, ktoré žalovaný 1/ v spore uviedol.

33. Podľa Zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu, členské č. 11362, č. bytu 28, spísaná podľa
čl. 32 Stanov žalovaného 1/ a členom družstva W. F. s manželkou, družstvo (žalovaný) ako vlastník
domu, H. X U.. U., ul. R. M. XXXX, odovzdáva byt č. XX podľa Rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa27.11.1986 do osobného užívania svojmu členovi W. F. s manželkou. V čl. I/2 je opísaný byt, z čoho
pozostáva. Podľa čl. I/3 spoločné užívacie právo manželov k bytu vzniká za podmienok stanovených
v čl. 45 stanov. Podľa čl. I./4 družstvo berie na vedomie, že osobný užívateľ žije v čase uzavretia tejto

dohody v manželstve s I. a že s ňou trvale žije, čím uzavretím tejto dohody vzniká spoločné užívacie
právo týchto manželov. Podľa čl. II./1 družstvo berie na vedomie, že v čase uzavretia tejto dohody budú
s užívateľom družstevného bytu bývať dve osoby. Podľa čl. VII./2 sa účastníci tejto dohody dohodli, že
užívateľ bude platiť preddavok na úhradu za užívanie bytu a preddavok za služby spojené s užívaním
bytu, v tom čase platnej mene, 648,- Kčs/mesačne. Dohoda bola podpísaná v U.. U. 9.12.1986.

34. Podľa čl. 4/1 Stanov OSBD Martin, členmi družstva môžu byť fyzické a právnické osoby s trvalým
pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky.

35. Podľa čl. 6/1 Stanov OSBD Martin, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo
na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu (nebytového priestoru) alebo prejde na neho členstvo a

nájom bytu (nebytového priestoru) podľa čl.5, vznikne so spoločným nájmom bytu aj spoločné členstvo
manželov v družstve. Z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

36. Podľa čl. 15 Stanov OSBD Martin, členstvo v družstve zaniká: a/ dohodou, b/ vystúpením, c/
smrťou člena, pokiaľ jeho členstvo neprejde na dediča, d/ vylúčením, e/ zánikom družstva likvidáciou, f/

vyhlásením konkurzu na majetok člena, g/ zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok
majetku člena.

37. Podľa čl. 16/1 Stanov OSBD Martin, ak sa družstvo a člen dohodnú na zániku členstva, členstvo
zaniká dohodnutým dňom, spravidla k poslednému dňu mesiaca, v ktorom sa uzatvára dohoda.

38. Podľa čl. 16/2 Stanov OSBD Martin, dohodu o zániku členstva uzatvárajú družstvo a člen
písomne. Jedno vyhotovenie dohody o skončení členstva vydá družstvo členovi.

39. Podľa čl. 17/1 Stanov OSBD Martin, člen môže z družstva vystúpiť. Členstvo zaniká prvým dňom

nasledujúcim po uplynulom kalendárnom mesiaci, v ktorom sa družstvo o vystúpení dozvedelo.
Za písomné oznámenie člena o vystúpení sa považuje aj výpoveď Zmluvy o výkone správy schválená
uznesením na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v zmysle zákona č. 182/93 Z.z. V tomto
prípade členstvo zaniká súčasne so zánikom Zmluvy o výkone správy bytu.

40. Podľa čl. 27/1 Stanov OSBD Martin, člen-nájomca je povinný platiť nájomné a úhrady za plnenia
poskytované s užívaním bytu (nebytového priestoru) alebo zálohy na ne.

41. Podľa čl. 27/2 Stanov OSBD Martin, záloha na nájomné a úhrady za plnenia poskytované s
užívaním bytu (nebytového priestoru) sa platí mesačne vopred a to do posledného dňa mesiaca, ktorý

predchádza mesiacu, za ktorý sa platí.

42. Podľa čl. 27/4 Stanov OSBD Martin, rozdiel medzi zálohou na úhrady poskytované s užívaním
bytu (nebytového priestoru) a skutočnými nákladmi vynaloženými na poskytnuté plnenia v priebehu
kalendárneho roka vyúčtuje družstvo členovi-nájomcovi najneskôr do troch mesiacov potom, ako bude

družstvu oznámená výška nákladov.

43. Podľa čl. 27/5 Stanov OSBD Martin, vyúčtovaním zistený preplatok podľa ods.4/ uhradí družstvo
členovi-nájomcovi najneskôr do 30 dní po doručení vyúčtovania, resp. opravného vyúčtovania, ak
presahuje sumu 3,- Eur. V tej istej lehote je člen-nájomca povinný uhradiť družstvu vyúčtovaním zistený

nedoplatok.

44. Podľa čl. 27/6 Stanov OSBD Martin, vyúčtovanie je možné reklamovať v rámci reklamačnej doby
vyúčtovania nákladov za plnenia a iné činnosti súvisiace s užívaním bytu (nebytového priestoru), ktorá
plynie 15 kalendárnych dní od doručenia vyúčtovania.

45. Podľa čl. 27/7 Stanov OSBD Martin, v prípade podania reklamácie proti vyúčtovaniu v stanovenej
lehote, má toto podanie odkladný účinok. Podaním reklamácie začína lehota na zaplatenie plynúť dňom
vybavenia reklamácie.46. Podľa čl. 31/1 Stanov OSBD Martin, predstavenstvo družstva môže vypovedať nájom členovi
družstva - nájomcovi družstevného bytu z dôvodov uvedených v § 711 ods.1 písm. c) d) e) g)

Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“).

47. Podľa čl. 31/3 Stanov OSBD Martin, neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch
mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu (§ 711 ods.6

OZ).

48. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

49. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva

neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

50. Podľa § 126 ods. 2 OZ, obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

51. Podľa § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva

právo pre seba.

52. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom,
že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba
je oprávnená.

53. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou
zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

54. Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

55. Podľa § 134 ods. 2 OZ, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť
predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených

právnických osôb (§ 125).

56. Podľa § 134 ods. 3 OZ, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

57. Podľa § 134 ods. 4 OZ, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia
o plynutí premlčacej doby.

58. Podľa § 151b ods. 1 OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov
o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení

záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo
vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

59. Podľa § 151e ods. 2 OZ, záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká
zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak .

60. Podľa § 151md OZ, záložné právo zaniká
a/ zánikom zabezpečenej pohľadávky;
b/ zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje;
c/ ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva;

d/ uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené;
e/ vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci;f/ ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo
ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti
dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom;

g/ ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo
časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom;
h/ iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného
predpisu;
i/ ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.

61. Podľa § 151md ods. 2 OZ, po zániku záložného práva sa vykoná výmaz záložného práva z registra
záložných práv alebo z osobitného registra, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa zákona
registrácia v osobitnom registri; výmaz sa vykoná ku dňu uvedenému v žiadosti na výmaz záložného
práva, najskôr však ku dňu zániku záložného práva.

42. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

43. Podľa § 685 ods. 1 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva
nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania;
nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak

nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

44. Podľa § 685 ods. 2 OZ, nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu možno uzavrieť za podmienok
upravených v stanovách bytového družstva.

45. Podľa § 686 ods. 1 OZ, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu
užívania,výškunájomnéhoavýškuúhradyzaplneniaspojenésužívanímbytualebospôsobichvýpočtu.
Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela
písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

46. Podľa § 688 OZ, nájomca bytu a osoby, ktoré žijú s nájomcom v spoločnej domácnosti, majú popri
práve užívať byt aj právo užívať spoločné priestory a zariadenie domu, ako aj požívať plnenia, ktorých
poskytovanie je spojené s užívaním bytu.

47. Podľa § 703 ods. 1 OZ, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami

bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

48. Podľa § 703 ods. 1 OZ, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie
zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo
manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

49. Podľa § 705 ods. 1 OZ, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh
jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov
bude byt ďalej užívať ako nájomca.

50. Podľa§710ods.1OZ,nájombytuzaniknepísomnoudohodoumedziprenajímateľomanájomcom
alebo písomnou výpoveďou.

51. Podľa § 710 ods. 3 OZ, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej
lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po

mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu
výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia
osobitného predpisu.

52. Podľa § 710 ods. 4 OZ, ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d), že nájomca

nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a preukáže, že ku
dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, výpovedná lehota sa predlžuje o
ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov.53. Podľa § 711 ods. 1 písm. d/ OZ, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo
porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za
plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo

jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

54. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

55. Súd uvádza, že nie je v rozpore s obsahom základného práva na spravodlivé konanie podľa čl.

46 ods. 1 Ústavy SR, keď všeobecný súd nedá odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu.
Podľa ustálenej judikatúry tak ÚS ako aj NS SR, všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania (uzn. NS SR sp.zn. 2Sžf/59/2011 zo dňa 22.8.2012, ÚS SR III.UŠ

80/2006, IV. ÚŠ 112/05, I.ÚS 117/05).

56. Žalobkyňa žiadala určiť vlastnícke právo k bytu z titulu vydržania. V zmysle ust. § 132 ods.
1 OZ, vlastníctvo možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím
štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. V zmysle ust. § 134 OZ

možno vlastníctvo nadobudnúť vydržaním. Účelom inštitútu vydržania je uviesť do súladu dlhodobý
faktický stav oprávnenej nepretržitej držby oprávneným držiteľom, ktorý je po stanovenú dobu objektívne
presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve. Pri vydržaní ide o taký spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva fyzickou alebo právnickou osobou, pri ktorom sa oprávnený držiteľ po uplynutí
zákonom predpísanej doby stáva vlastníkom veci a tým aj jej skutočným držiteľom. Zákon v ust. § 134

OZ určuje predpoklady vydržania, ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu dobu: 1/ spôsobilý subjekt
vydržania, 2/ spôsobilý predmet držby (§ 134 ods. 2 OZ), 3/ dobrá viera (dobromyseľnosť vydržateľa),
4/ oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu (§ 134 ods. 1 OZ), 5/ uplynutie vydržacej doby.

57. Vydržaním môže nadobudnúť vlastníctvo fyzická osoba, právnická osoba ako aj štát. Žalobkyňa ako

fyzická osoba je spôsobilým subjektom vydržania v zmysle ust. § 134 OZ.

58. Opísaná nehnuteľnosť - byt, ktorého vlastnícke právo žiada žalobkyňa určiť práve z titulu vydržania,
je spôsobilým predmetom držby, vychádzajúc zo znenia ust. § 118 OZ, podľa ktorého ods. 1/ predmetom
občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty

aods.2/predmetomobčianskoprávnychvzťahovmôžubyťtiežbytyalebonebytovépriestory.Základnou
podmienkou vydržania je držba veci, pričom môže ísť len o oprávnenú držbu. Oprávnenosť držby sa
posudzuje so zreteľnom na ust. § 130 ods. 1 OZ, t.j., držiteľ musí byť so zreteľom na všetky okolnosti
v dobrej viere, že mu vec patrí. Za oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou,
ak držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi.

Držba nie je oprávnená, ak držiteľ nie je v tomto zmysle dobromyseľný - dobromyseľnosť chýba, ak
dôvodom držania veci je právny titul, na základe ktorého je zrejmé, že nejde o oprávnenú držbu, ale len
o detenciu, teda nakladanie s vecou ako s cudzou. Posúdenie, či držiteľ je so zreteľom na všetky
okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, teda že je jej vlastníkom, nemôže vychádzať len z posúdenia
subjektívnych predstáv držiteľa. Žalobkyňa, ktorá tvrdila, že je vlastníčkou predmetného bytu pri aplikácii

ust. § 132 ods. 2 OZ, § 134 ods. 1 a 3 OZ, § 129 ods. 1, § 130 a 131 OZ, argumentujúc, že je
oprávnenýmvlastníkomodr.1986,súdutotonepreukázala.Vzmysleust.§134ods.1OZlenoprávnený
držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe, po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a
po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Nesporne žalobkyňa mala v držbe (detencii) predmetný byt
po dobu viac ako 10 rokov, avšak nie ako oprávnený držiteľ, čo preukazujú listinné dôkazy, nájomná

zmluva uzatvorená medzi žalovaným 1/ a žalobkyňou, podpísaná zmluvnými stranami dňa 5.4.1995
(č.l. 15). Preukazuje, že žalovaný 1/ prenecháva byt podľa ust. § 685 a 686 OZ, (ktoré ustanovenia
upravujú nájom bytu), a čl. 39 Stanov žalovaného 1/ dňom 15.3.1995 žalobkyni ako členovi družstva
do užívania, teda nie do jej osobného vlastníctva. Nájomná zmluva je uzavretá na základe rozsudkuOS Martin o zrušení práva spoločného nájmu k družstevného bytu v konaní vedenom na OS Martin
pod sp.zn. 11C 140/94, právoplatného dňa 15.3.1995. Právoplatným Rozsudkom OS Martin vo veci
11C 140/94 bolo preukázané, že žalobkyňa ani pred uzatvorením nájomnej zmluvy dňa 5.4.1995 medzi

žalovaným 1/ a žalobkyňou ako nájomkyňou predmetný byt v držbe ako oprávnený držiteľ nemala, keď
práve Rozsudkom OS Martin vo veci 11C 140/94 súd rozhodoval o zrušení práva spoločného nájmu
žalobkyne a jej bývalého manžela, t. z., že žalobkyňa užívala predmetný byt vždy ako nájomníčka, do
právoplatného rozhodnutia vo veci 11C 140/94 spolu s manželom a po rozvode spolu s
bývalým manželom F. W., T.. X.XX.XXXX, ktorému bol predmetný byt pridelený na základe platného

poradovníka na rok 1986, čo preukazuje list riaditeľa závodu zo dňa 15.7.1986 (č.l. 11); byt bol pridelený
na základe žiadosti F. W., adresovanej vedeniu závodu S. T..C.. U.. U. (č.l. 10). Dôvod na
pridelenie bytu uviedol, že sa oženil, v zmysle ust. § 703 a nasl. OZ vznikol žalobkyni spoločný nájom
bytu manželmi od r.1986. V zápisnici o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu, spísanej medzi žalovaným
1/ a členom družstva W. F. s manželkou dňa 9.12.1986, je žalovaný 1/ uvedený ako vlastník domu, ktorý
odovzdáva do osobného užívania byt svojmu členovi W. F. s manželkou. Rozsudkom 11C 140/94 bolo s

právoplatnosťou zrušené právo spoločného nájmu účastníkov k družstevnému bytu, nachádzajúceho sa
v U.. U., v bloku X na ul. R. M. XXXX/XX, byt č. XX a bolo určené, že ako člen družstva a nájomca bytu
bude byt naďalej užívať navrhovateľka. Účastníkmi konania vo veci 11C 140/94 boli ako navrhovateľka I.
W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U..U., R. M. XXXX/XX (žalobkyňa) proti odporcovi F. W., nar. X.XX.XXXX,
bytom ako navrhovateľka. Žalobkyňa užívala predmetný byt po celú dobu, od r.1986 až po zrušenie

nájomnej zmluvy výpoveďou zo strany žalovaného 1/ ako nájomca. Zápisnica o dohode o odovzdaní
a prevzatí bytu podpísaná dňa 9.12.1986, žaloba 11C 140/94, nájomná zmluva so žalovaným 1/ po
právoplatnosti rozsudku 11C 140/94, sú dôkazy, ktoré preukazujú, že žalobkyňa po celú dobu nebola
dobromyseľná v tom, že predmet nájomnej zmluvy jej patrí ako vlastníkovi, nemala žiadny dôvod sa
domnievať, že byt jej patrí ako vlastníkovi a že s ním môže nakladať ako vlastník. Dobromyseľnosť

oprávneného držiteľa musí byť daná nielen pri vzniku držby, ale po celú zákonom predpokladanú dobu;
žalobkyňa neprodukovala dôkazy o tom, že táto držba sa zmenila na oprávnenú držbu. Vykonaným
dokazovaním súd bez akýchkoľvek pochybností dospel k záveru, že žalobkyňa po celú dobu užívania
bytu nebola dobromyseľná v tom, že jej držaný byt patrí ako vlastníkovi a preto súd žalobu žalobkyne
zamietol. Vlastníctvo žalovaného 1/, ktorý je ako vlastník predmetného bytu zapísaný v príslušnom

katastri nehnuteľností, nebolo vyvrátené vykonaným dokazovaním. Vo vzťahu k žalovanému 2/žalobu
zamietol aj pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, lebo žalovaný 2/ nie je zapísaný ako vlastník
predmetného bytu v príslušnom katastri nehnuteľností. Súd v súlade s ust. § 70 Katastrálneho zákona
vychádzal zo skutočnosti, že údaje katastra uvedené v ust. § 7 Katastrálneho zákona sú hodnoverné,
ak sa nepreukáže opak; opak preukázaný nebol.

59. S ohľadom na danú výpoveď z nájmu bytu žalovaným 1/ žalobkyni listom zo dňa 9.3.2015 (č.l. 2)
bol na strane žalobkyne daný naliehavý právny záujem určiť, či žalobkyňa je vlastníčkou predmetného
bytu z titulu vydržania, z hľadiska právneho postavenia žalobkyne, nakoľko vyriešenie tejto otázky
bolo podstatné za situácie danej výpovede žalovaným 1/, ktorý je ako vlastník zapísaný v katastri

nehnuteľnosti. Za situácie, keď žalobkyňa tvrdí svoje vlastnícke právo k predmetnému bytu, pričom
žalovaný 1/ jej dal výpoveď z nájmu bytu, bolo potrebné toto právne postavenie žalobkyne vyriešiť
žalobou o určenie vlastníckeho práva a preto bol daný naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 137
písm. c/ CSP.

60. V súvislosti s návrhom žalobkyne na vypratanie bytu súd uvádza, že podľa ust. § 126 ods. 1 OZ,
vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä
sa môže domáhať vydania (v prípade nehnuteľností na vypratanie) veci od toho, kto mu ju neprávom
zadržuje. Podľa § 126 ods. 2 OZ, obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

61. Súd mal v konaní preukázané, že žalobkyňa ako nájomníčka bola oprávnená mať vec - byt u
seba, najskôr z titulu spoločného nájmu bytu s manželom od r.1986 a po právoplatnosti Rozsudku OS
Martin sp.zn. 11C 140/94 zo dňa 23.1.1995 sama ako člen družstva (žalovaného 1/) a nájomca bytu,
v nadväznosti na to uzatvorenej nájomnej zmluvy žalobkyne so žalovaným 1/ dňa 5.4.1995 až do jej
ukončenia výpoveďou. Po ukončení doby nájmu na základe právoplatného Uznesenia OS Martin č.k.

15C/115/2015-61 zo dňa 24.8.2015, ktorým súd uložil žalovanému 1/ zdržať sa vysťahovania žalobkyne
z bytu č. XX, nachádzajúcom sa na siedmom poschodí bloku č. X v bytovom dome na ul. R. M. XXXX/XX,
U.. U., zapísané na LV č. XXXX, k.ú. U.. U., B. U.. U., a to do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Žalobkyňa teda má aktívnu legitimáciu na podanie vlastníckej žaloby v čase rozhodovania súdu (§ 217ods. 1 CSP), nie ako vlastník, ale z titulu, že je oprávnená mať vec u seba na základe právoplatného
rozhodnutia OS Martin, pri aplikácii ust. § 126 ods. 2 OZ. Podmienka úspešnosti žaloby v zmysle ust.
§ 126 ods. 1 OZ a teda vydania veci, v prípade nehnuteľnosti jej vypratania je, že vec sa nenachádza

vo faktickej moci vlastníka (prípadne toho, kto je oprávnený mať vec u seba), ale v moci inej osoby, ktorá
predmetnú vec odmieta vydať. Žalovaní 1/, 2/ nemajú byt vo faktickej moci, čo bolo v konaní nesporné,
lebo naďalej tento byt užíva žalobkyňa - právoplatné Uznesenie OS Martin č.k. 15C/115/2015-61 zo
dňa 24.8.2015, preto nie je daná pasívna legitimácia žalovaných v rade 1/, 2/. Žaloba nemôže úspešne
smerovať proti tomu, kto nemá vec fakticky u seba, preto súd žalobu aj v tejto časti zamietol.

62. Žalobkyňa žiadala, aby súd zrušil nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi žalobkyňou a žalovaným
1/ zo dňa 15.3.1995 z dôvodu jej nezrozumiteľnosti, nejasnosti ako neplatnú, nečitateľnú, s nejasnou,
nečitateľnou, nezrozumiteľnou zmluvnou stranou s členským číslom 11362, obchádzajúcu a priečiacu
sa zákonu: § 711 OZ.

63 V zmysle ust. § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či
tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, čo nie je daný prípad. Preto v zmysle ust. § 137 písm. c/
bolo potrebné pre požadované určenie preukázať naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom
určení - neplatnosti, zrušení nájomnej zmluvy. Keďže určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej

účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho
vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemožno domáhať ochrany žalobou na plnenie, t. j. medzi
zmluvnými stranami musí existovať aktuálny stav objektívnej neistoty. V prípade, ktorý je ohrozením
právneho postavenia žalobcu, ktoré však z podanej žaloby nebolo súdu zrejmé aj s ohľadom na
skutočnosť, že pred podaním žaloby na súd, dňa 16.3.2015, nájomná zmluva, ktorej neplatnosti -

zrušenia sa žalobkyňa domáha, bola táto zmluva zrušená výpoveďou žalovaného 1/ ako prenajímateľa
- list zo dňa 9.3.2015 (č.l. 2). Nebolo v konaní rozporované doručenie predmetnej výpovede žalobkyni.
Výpovednálehotazačalaplynúťprvýmdňomnasledujúcimpomesiaci,vktorombolavýpoveďdoručená,
tj. v apríli 2015. Nájomná zmluva zanikla v júni 2015. V zmysle ust. § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok
je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú

dotknuté. V čase rozhodovania nebol daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti nájomnej
zmluvy, nakoľko neexistoval aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobkyňou a žalovaným
1/ a požadované určenie nemohlo zlepšiť právne postavenie žalobkyne, lebo nájomná zmluva, ktorej
zrušenie žalobkyňa žiadala, už bola zrušená.

64. Návrh na určenie - zrušiť členstvo žalobkyne u žalovaného 1/ ako neplatné a nejasné a násilné
členstvo, súd zamietol ako predčasne podaný. Žalobkyňa nepreukázala násilné členstvo u žalovaného
1/. Bolo preukázané Zápisnicou o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu, že táto bola spísaná podľa čl.
32 Stanov žalovaného 1/ medzi žalovaným 1/ a členom družstva W. F. s manželkou. V zmysle ust. §
703 ods. 2 OZ, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o

nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov
v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. Súd
mal tiež preukázané právoplatným rozsudkom OS Martin vo veci 11C 140/94 zo dňa 23.1.1995, že ako
člen družstva a nájomca bytu bude byt naďalej užívať navrhovateľka, pričom návrh, aby súd rozhodol
o zrušení spoločného nájmu a rozhodol o tom, že ako člen družstva a nájomca bytu bude byt naďalej

sama užívať, podala sama žalobkyňa.

65. Nevzniklo násilné členstvo žalobkyne, vzniklo v zmysle ust. § 703 ods. 2 OZ ako spoločné členstvo
žalobkyne s jej manželom v rozhodnom období a následne rozhodnutím súdu podľa § 705 ods. 2 OZ.

66. Článok 15 Stanov žalovaného 1/ upravuje zánik členstva (ods. 36). Žalobkyni nič nebránilo ukončiť
členstvo dohodou, príp., aby písomne oznámila žalovanému 1/, že z družstva vystupuje. Uvedené
v konaní nebolo preukázané a žalobkyňa toto ani netvrdila, napr. že z družstva vystúpila na základe
písomného oznámenia o vystúpení a že by jej žalovaný 1/ bránil, neakceptoval jej vystúpenie z družstva,
súd nemal preukázané, že žalobkyňa je násilne členkou žalovaného 1/.

67. Žalobkyňa nepreukázala dôvodnosť návrhu, ktorým žiadala bezodkladne po skončení tohto súdneho
konania podať návrh na zrušenie vlastníckeho práva, ktoré je zapísané v prospech žalovaného 1/. V
zmysle ust. § 70 Katastrálneho zákona, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukážeopak. Žalobkyňa nepreukázala opak (viď odôvodnenie v ods. 58). Žalovaný 1/ bol zapísaný do KN ako
vlastník bytového domu, v ktorom sa predmetný byt nachádza. V zmysle ust. § 46 ods. 3 Katastrálneho
zákona, platného v čase, kedy bola príslušnému orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľnosti

doručená žiadosť žalovaného 1/ o zápis stavby, v zmysle ust. § 6 ods. 1 písm. c/ sa ako vlastník zapíše
osoba uvedená v rozhodnutí o udelení súpisného čísla, ak sa nepreukáže niečo iné. V konaní nebolo
preukázané nič iné. Listina o určení (zmene, zrušení) súpisného (orientačného) čísla preukazuje, že ako
vlastník stavby nachádzajúcej sa v k.ú. U. U., na parc. XXXX/XX, druh stavby: XX bytových jednotiek
plus TV Turčianske Teplice, blok č. X bol dôvodne ako vlastník stavby zapísaný žalovaný 1, lebo ako

vlastník je na tejto listine uvedený a opak preukázaný v konaní nebol. Žalobkyňa ku dňu rozhodovania
neprodukovala dôkaz o nadobudnutí vlastníckeho práva k bytu č. 28 v predmetnom bytovom dome, v
ktorom sa nachádza 48 bytových jednotiek. Okrem vydržania predmetného bytu žalobkyňa iné právne
skutočnosti v súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva k predmetnému bytu ani netvrdila, nevznikla
teda povinnosť žalovaných v zmysle návrhu žalobkyne.

68. Žalobkyňa nepreukázala, že jej vznikla škoda, za ktorú zodpovedajú žalovaní 1/ a 2/ spoločne
a nerozdielne. Úhrady, ktoré platila žalobkyňa žalovanému 1/ mesačne, bola záloha na nájomné a
záloha na úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, ktorú povinnosť mala žalobkyňa podľa čl.
5/1. nájomnej zmluvy vo výške určenej spôsobom podľa čl. 5/4 zmluvy zo dňa 5. 4. 1995 a pred tým
podľa čl. 7 Zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 9. 12. 1986 ako nájomkyňa. Tieto

platby boli zmluvným nárokom žalovaného 1/. Ust. § 420 ods. 1 OZ pre vznik nároku na náhradu
škody predpokladá 1/ porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), 2/ vznik škody
ako majetkovej ujmy, 3/ existenciu príčinnej účinnosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou
škodou, 4/ zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil (ide o zodpovednosť za
predpokladané zavinenie). Žalobkyňa, ktorá plnila (aj keď nie v dohodnutom rozsahu podľa nájomnej

zmluvy, čl. 5) zálohové platby na nájom a služby spojené s užívaním bytu, išlo o plnenie jej zmluvnej
povinnosti. Plnenie zákonom predpokladanej povinnosti (§ 685 ods., 1 OZ) vylučuje protiprávnosť
tohto úkonu, prijatých platieb zo strany žalovaného 1/. Prijatie týchto platieb od žalobkyne je zo strany
žalovaného 1/ ako prenajímateľa výkonom jeho práva, ktoré vyplývalo z uzatvorenej nájomnej zmluvy
medzi žalovaným 1/ a žalobkyňou, teda nebol naplnený jeden zo základných predpokladov ust. §

420 ods. 1 OZ pre vznik nároku na náhradu škody, protiprávnosť, preto nárok na náhradu škody súd
zamietol. Z rovnakých dôvodov nemožno hovoriť o škode ani z titulu plodov z predmetu vlastníctva,
nakoľko žalobkyňa nepreukázala vlastnícke právo k bytu. Toto vlastnícke právo ku dňu rozhodovania je
preukázané na strane žalovaného 1/ a žalovaný 1/ ako vlastník v zmysle ust. § 123 OZ je v medziach
zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s

ním, pričom pri nájomnej zmluve je nájomca oprávnený vec len užívať, prípadne požívať aj úžitky. V
danom prípade však išlo o nájom bytu, s ktorým je spojené právo tento užívať. Podľa zmluvy predmet
nájmu môže nájomca buď užívať alebo brať z neho úžitky; pri práve nájomcu predmet nájmu užívať
ide o užívanie bytu alebo nebytového priestoru, alebo, ak má z neho brať úžitky, ide o prípady napr. pri
nájme poľnohospodárskeho pozemku, čo nie je daný prípad.

69. Nevzniklo právo na náhradu škody žalobkyni ani v súvislosti s úhradami za užívanie bytu
po doručení výpovede nájomnej zmluvy. Žalobkyňa má v čase rozhodovania súdu právny titul na
užívanie byru - nariadené NO uznesením OS Martin č. k. 15C/115/2015-61 zo dňa 24. 08. 2015.
Užívaním bez úhrad by na strane žalobkyne by došlo k bezdôvodnému obohateniu, preto aj úhrady,

ktoré vykonala v období po zrušení nájomnej zmluvy výpoveďou, je pri týchto vylúčená protiprávnosť na
strane žalovaného 1/ v súvislosti s prijatím uvedených úhrad za užívanie bytu žalobkyňou.

70. Žalovaný 1/ dal platne výpoveď žalobkyni z nájmu bytu (č.l. 2). Výpoveďou mal súd preukázané,
že táto bola daná v zmysle ust. § 711 ods. 1 písm. d/ OZ z dôvodu hrubého porušovania povinností

žalobkyňou vyplývajúcich z nájmu bytu tým, že nezaplatila nájomné a úhradu za plnenia poskytované s
užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace a k 28.2.2015 predstavuje dlžná suma 1.060,44 Eur. Uvedený
nedoplatok preukazuje sumárna analýza platieb za obdobie 1.1.2014 do 28.2.2015 (č.l. 2). Uvedené
preukazuje dlh žalobkyne voči žalovanému ako prenajímateľovi na nájomnom a na úhradách za plnenia
poskytovanésužívanímbytuzačasdlhšíakotrimesiace,pretožalovaný1/dôvodnevypovedalnájomnú

zmluvu žalobkyni podľa ust. § 711 ods. 1 písm. d/ OZ. V zmysle ust. § 711 ods. 2 OZ bol dôvod výpovede
skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a doručenie výpovede bolo
preukázané podpisom žalobkyne na danej výpovedi (č.l. 2), ani nebolo žalobkyňou popreté.71. Nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ (č.l. 15) súd vyhodnotil ako platne
uzatvorenú nájomnú zmluvu dňa 5.4.1995 v súlade s ust. § 685 a nasl. OZ. Zmluva v súlade s ust. §
686 ods. 1 OZ obsahuje označenie predmetu a rozsah užívania, opis príslušenstva a opis stavu bytu,

aj keď v zmysle ust. § 686 ods. 1 druhá veta OZ, nie je tento opis podstatnou náležitosťou zmluvy,
vychádzajúc zo zákonného znenia druhej vety § 686 ods. 1 OZ: „mala by tiež obsahovať ...“, použitím
slova „mala“, čo znamená, že nemusí. Pokiaľ nájomná zmluva neobsahuje výšku nájomného a výšku
úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, zákon v ust. § 686 ods. 1 prvá veta OZ umožňuje, aby
bol určený spôsob ich výpočtu a tento bol dohodnutý v čl. 5 nájomnej zmluvy. Listinnými dôkazmi

bolo preukázané, že žalovaný 1/, v súlade s dojednaním čl. 5/3, 4, na adresu žalobkyne zasielal
predpisy mesačného nájomného a zálohovej úhrady za užívanie bytu, ako to preukazuje listina (č.l.
202) a toto ani nebolo v konaní medzi stranami sporné. K reklamácii napísanej rukou na predmetnej
listine súd uvádza, že táto okolnosť nebola relevantná pre tento spor. Pre úplnosť súd odkazuje na
postup, ako vyplýva aj z čl. 27 Stanov žalovaného 1/, podľa ktorého člen-nájomca je povinný platiť
nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu (nebytového priestoru) alebo zálohy na ne.

Podľa čl. 27/4 rozdiel medzi zálohou na úhrady poskytované s užívaním bytu (nebytového priestoru)
a skutočnými nákladmi vynaloženými na poskytnuté plnenia v priebehu kalendárneho roka vyúčtuje
družstvo členovi - nájomcovi najneskôr do troch mesiacov po tom, ako bude družstvu oznámená výška
nákladov a v zmysle čl. 27/5 Stanov žalovaného 1/, vyúčtovaním zistený preplatok podľa ods. 4 uhradí
družstvo členovi-nájomcovi najneskôr do 30 dní po doručení vyúčtovaná, resp. opravného vyúčtovania,

ak presahuje sumu 3,- Eur. V tej istej lehote je člen-nájomca povinný uhradiť družstvu vyúčtovaním
zistený nedoplatok. Podľa čl. 27/6 vyúčtovanie, teda nie predpis mesačného nájomného a zálohovej
úhrady za užívanie priestoru, je možné reklamovať v rámci reklamačnej doby vyúčtovania nákladov za
plnenia a iné činnosti súvisiace s užívaním bytu (nebytového priestoru), ktorá plynie 15 kalendárnych
dní od doručenia vyúčtovania. Žalobkyňa teda aj týmto listinným dôkazom, ktorý sama do spisu doložila,

kde reklamovala predpis mesačného nájomného bez opory v zákone či stanovách žalovaného 1/, resp.
v nájomnej zmluve, dokladovala, že neplnila povinnosť platiť nájom a úhrady za plnenia poskytované s
užívaním bytu riadne. Povinnosť platiť nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu mala
povinnosť žalobkyňa platiť v súlade s čl. 27/1 v spojení so zmluvným dojednaním nájomnej zmluvy, ktorú
uzatvorila so žalovaným 1/; podpisom nájomnej zmluvy súhlasila aj so znením čl. V. v spojení s čl. 27/1

Stanov žalovaného 1/. Žalobkyňa nepredložila dôkazy o tom, že v čase dania výpovede neexistoval
tam uvedený výpovedný dôvod. Žalovaný 1/ preukázal, že ku dňu dania výpovede žalobkyňa bola v
omeškaní s platením nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri
mesiace, spolu vo výške 1.060,44 Eur, výpoveď žalovaného 1/ z nájomnej zmluvy daná žalobkyni bola
dôvodná.

72. K poslednému nároku žalobkyne súd uvádza, že sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného 2/,
v ktorom uviedol, že v zmysle ust.§ 28b Zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a
vyporiadaní majetkových nárokov družstva na zabezpečenie úverov poskytnutých bankou bytovému
družstvu podľa osobitných predpisov na výstavbu bytov a nebytových priestorov a na rozsiahlejšie

opravy a stavebné úpravy obytného domu vzniká 1.7.1992 banke záložné právo. Záložné právo viazne
na nehnuteľnosti družstva, ktorej sa úvery týkajú. Vzhľadom k tomu vzniklo k bytom v bytovom dome vo
vlastníctve bytového družstva na zabezpečenie úverov na družstevnú bytovú výstavbu zákonné záložné
právo. Dňa 14.3.2000 bola na Okresný úrad v Turčianskych Tepliciach, katastrálny odbor, doručená
listina - oznámenie zaslané Konsolidačnou bankou Bratislava, štátnym peňažným ústavom. Prílohou

uvedenej listiny bola Zmluva o postúpení pohľadávok medzi Investičnou a rozvojovou bankou, a.s.
ako postupcom a Konsolidačnou bankou Bratislava, štátnym peňažným ústavom ako postupníkom. Na
základe uvedenej zmluvy došlo aj k prechodu zákonného záložného práva na Konsolidačnú banku
Bratislava, štátny peňažný ústav ako nového veriteľa. V súlade s doručenou listinou bolo na LV č. XXXX
k bytovým domom vo vlastníctve žalovaného 1/ vrátane bytového domu súp. č. XXXX, evidovaným

na tomto LV zapísané zákonné záložné právo v prospech Konsolidačnej banky Bratislava, štátneho
peňažného ústavu, pod č. zmeny 147/2000. V prospech Slovenskej záručnej a rozvojovej banky,
štátneho peňažného ústavu bolo zapísané záložné právo na základe právnej skutočnosti - zmluvy o
postúpení pohľadávok, ktorá skutočnosť bola žalovanému 2/ preukázaná Oznámením, ktoré zaslala
žalovanému 2/ Slovenská záručná a rozvojová banka, štátny peňažný ústav a zmena bola zapísaná pod

č. 392/2001. Súd dopĺňa, že v zmysle § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému a podľa ods. 2, s postúpenou pohľadávkou prechádzaj aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené, ako aj, že podľa § 526 ods. 2 OZ, ak postúpenie pohľadávky
oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.V súlade s § 34 ods. 1 Katastrálneho zákona, OU vykoná výmaz záložného práva, ktoré zaniklo zo
zákona, a to na základe žiadosti vlastníka prípadne záložného veriteľa, prílohou ktorej bude vyhlásenie
záložného veriteľa o zániku záložného práva evidovaného v KN. Taktiež v súlade s ust. § 34 ods. 1

Katastrálneho zákona, OU vykoná výmaz záložného práva aj na základe právoplatného rozhodnutia
súdu o neexistencii záložného práva prípadne určenia, že záložné právo zaniklo.

73. Žalobkyňa neprodukovala súdu také dôkazy, ktoré by preukázali, že záložné právo zaniklo či už
dohodou uzatvorenou medzi záložným veriteľom a záložcom, ani nepreukázala zánik záložného práva v

zmysle ust. § 151md ods. 1 OZ. V zmysle ust. § 151md ods. 2 OZ po zániku záložného práva sa vykoná
výmaz záložného práva z registra záložných práv alebo z osobitného registra, ak sa na vznik záložného
práva vyžaduje podľa zákona registrácia v osobitnom registri; výmaz sa vykoná ku dňu uvedenému v
žiadosti na výmaz záložného práva, najskôr však ku dňu zániku záložného práva. Podstatné teda pre
skutočnosť, aby došlo k výmazu záložného práva z registra, bolo preukázať zánik záložného práva, čo v
konaní preukázané nebolo. V tejto súvislosti súd primárne poukazuje na ust. § 137 písm. c/ CSP, nakoľko

aj pre žalobkyňou požadované určenie zrušiť všetky záložné práva bolo potrebné zo strany žalobkyne
preukázať naliehavý právny záujem, ktorý žalobkyňa nepreukázala. Žalobkyňa, ktorá nie je vlastníkom
nehnuteľnosti, ktorej sa záložné právo týka, podľa názoru súdu nie je na svojom právnom postavení,
ktoré má t. č. na základe nariadeného NO súdom, nijakým spôsobom ohrozená a preto nemôže mať
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, preto súd žalobu zamietol.

74. Súd uvádza, že z povahy žalovaných nárokov nebola daná pasívna solidarita žalovaných ako
dlžníkov, ako to žiadala žalobkyňa v návrhu na pristúpenie žalovaného 2/ do sporu - rozšírenie
žalovaných v príčinnej súvislosti spoločne a nerozdielne s petitom žalobného návrhu, ktorý bol pôvodne
podaný len proti žalovanému 1/, v zmysle § 511 ods. 1 OZ, podľa ktorého, ak právnym predpisom alebo

rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že
viacdlžníkovmátomuistémuveriteľovisplniťdlhspoločneanerozdielne,jeveriteľoprávnenýpožadovať
plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Preto návrh
proti žalovanému bolo dôvodné zamietnuť aj pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.

75. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaní v
rade 1/ a 2/ mali vo veci plný úspech, preto im priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

76.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.