Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. október 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoZm/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4107222340
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4107222340.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.

Romana Greguša a Mgr. Erika Németha, v právnej veci žalobcu: Ing. W. T., nar. XX.XX.XXXX, trvalý
pobyt O. XXX/XXX, B., zastúpený: Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., so sídlom
Farská 25, 949 01 Nitra, IČO: 36 856 282, proti žalovanému: W. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt W.
XXXX/X, B., zastúpený: Mgr. Elena Szabóová, advokátka, so sídlom Hlavné námestie 7, 940 01 Nové
Zámky, o zaplatenie zmenkovej sumy 16.596,96 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 29CbZm/6/2008 - 281 zo dňa 15.12.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 29CbZm/6/2008 - 281 zo dňa 15.12.2017 p o t

v r d z u j e .

II. Odvolací súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom, ktorý odvolaním napadol žalovaný, zmenkový platobný rozkaz
Okresného súdu Nitra č. k. 29Zm/146/2007 - 14 zo dňa 11.03.2008 v spojení s opravným uznesením
Okresného súdu Nitra č. k. 29CbZm/6/2008 - 89 zo dňa 11.03.2010 ponechal v platnosti v celom rozsahu
(I. výrok) a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov námietkového konania vo výške

2.735,61 eura, ktorú je potrebné zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu, a to do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 471 ods. 2 a §
474 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, § 175 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, článkom I. § 4, § 10, § 17 ods. 1 veta prvá, § 30 ods. 1 a ods. 2, § 31 ods.
1 a ods. 2, § 32 ods. 1 a ods. 2, § 33 ods. 1 a 2, § 70 ods. 1, § 75, § 76 ods. 1 až ods. 3 zákona č.

191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že návrh na vydanie zmenkového
platobného rozkazu bol podaný dňa 16.10.2007, teda ešte podľa Občianskeho súdneho poriadku
(OSP). Súd prvej inštancie preto vec sp. zn. 29CbZm/6/2008 (pôvodná spisová značka 29Zm/146/2007)
dokončil podľa dovtedajších predpisov - OSP.

4. Súd prvej inštancie dospel v konaní o námietkach žalovaného, ktoré podal v zákonnej trojdňovej
lehote v súlade s § 175 ods. 1 a 4 OSP odo dňa, kedy mu bol doručený zmenkový platobný rozkaz č. k.
29Zm/146/2007 - 14 zo dňa 11.03.2008, k nasledovným skutkovým a právnym zisteniam: Predmetom
námietkového konania boli práva a povinnosti účastníkov konania zo zmenky, ktorú vystavil žalovanýdňa 23.09.2005 v Nových Zámkoch. Jedná sa o zabezpečovaciu zmenku, "bez protestu", ktorá nebola
vystavená ako blankozmenka. Ide o vlastnú zmenku, ktorú vystavil žalovaný na rad žalobcu. Súd
prvej inštancie konštatoval, že zmenka zo dňa 23.09.2005 má všetky zákonom vyžadované podstatné

náležitosti vlastnej zmenky podľa Článku I. § 75 ZZŠ v spojení s Článkom I. § 76 ZZŠ. Súd prvej inštancie
dospel k záveru, že zmenka je platná.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že za podpisom zmenky zo dňa 23.09.2005 je kauzálny vzťah -
pôžička žalobcu žalovanému vo výške 500.000,-- Sk (16.596,96 eur), resp. žalovaný, na ktorom je

dôkazné bremeno nepreukázal opak. Vzhľadom na „koncentračnú zásadu“ v námietkovom konaní (§
175 ods. 4 prvá veta za bodkočiarkou OSP), predmetom dokazovania v námietkovom konaní boli iba
námietky, ktoré boli uvedené v námietkach žalovaného zo dňa 28.03.2008. Námietky žalovaného zo
dňa 28.03.2008 súd prvej inštancie vyhodnotil jednak ako absolútne a jednak aj ako relatívne námietky,
podané podľa Článku I. § 17 ZZŠ. Zároveň sa jedná aj o námietky podľa Článku I. § 10 ZZŠ.

6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že absolútne (vecné) námietky žalovaného v plnom rozsahu
neobstoja. Predmetom námietkového konania je vlastná zmenka zo dňa 23.09.2005, ktorú vystavil
žalovaný v Nových Zámkoch na rad žalobcu, so zmenkovou sumou 500.000,-- Sk (teraz 16.596,96
eur). Zmenka bola splatná dňa 30.04.2006. V zmenke je síce uvedené "bez protestu", ale nakoľko sa
jedná o zmenkovoprávny vzťah priameho dlžníka (vystaviteľa zmenky), táto doložka nemá absolútne

žiaden právny význam. Žalovaný síce namieta, že sa jedná o planú zmenku, teda zmenku vydanú
bez ekonomického dôvodu, ktorá sa nevzťahuje k žiadnej pohľadávke, ale žalovaný, na ktorom
je vzhľadom na skriptúrny charakter zmenky výlučné dôkazné bremeno, túto skutočnosť nijakým
spôsobom nepreukázal. Žalovaný teda nepreukázal, že by za zmenkou zo dňa 23.09.2005 nebola
žiadna kauza. Nedostatok kauzálneho záväzku by spôsobil, že by sa jednalo o planú zmenku, a

tým pádom by súd nemohol priznať žalobcovi voči žalovanému zmenkovú sumu s príslušenstvom.
Naproti tomu žalobca uviedol, že za vystavením zmenky je pôžička žalovanému zo dňa 23.09.2005. Na
žalobcovi nie je vzhľadom na abstraktný charakter zmenky a jej skriptúrnu povahu dôkazné bremeno.
Dôkazné bremeno ohľadne kauzálneho záväzku je výlučne na žalovanom ako vystaviteľovi zmenky a
priamom dlžníkovi veriteľa (žalobcu). Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný ohľadne neexistencie

kauzálneho záväzku neuniesol svoje dôkazné bremeno. Žalovaný takisto nepreukázal, že by nepodpísal
zmenku zo dňa 23.09.2005 ako vystaviteľ a avalista. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané,
že celý text zmenky (okrem dvoch podpisov žalovaného ako vystaviteľa zmenky a avalistu) vyplnil
žalobca R.. W. T. dvomi písacími náradiami. Vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom z
odboru písmoznalectvo, odbor ručné písmo, Mgr. Danielou Novosádovou, č. posudku 6/2017 zo dňa

17.03.2017. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že sporné podpisy vyhotovené k priezvisku
a menu O. W. (ako vystaviteľ a ako avalista) sú pravými podpismi žalovaného W. O.. V znaleckom
posudku sa ďalej konštatuje, že ide o nacvičené nečitateľné podpisy, vyhotovené z dvoch častí. V
podpisoch neboli zistené znaky technického alebo mechanického falšovania. Súd prvej inštancie teda
dospel k záveru, že zmenku zo dňa 23.09.2005 podpísal ako vystaviteľ a aval žalovaný W. O.. Žalovaný

nepreukázal, že by sa jednalo u zmenky zo dňa 23.09.2005 o blankozmenku. Takisto nepreukázal, že
by text zmenky bol dodatočne menený. Ako vyplýva aj z uvedeného znaleckého posudku, text zmenky
(okrem dvoch podpisov W. O.) napísala tá istá osoba. Žalobca tvrdí, že tento text napísal on a súd prvej
inštancie nemá dôvod mu neveriť. Aj v prípade, že by tento text napísala tretia osoba, nič by to nezmenilo
na platnosti zmenky zo dňa 23.09.2005. Podľa názoru súdu prvej inštancie je irelevantné, či bol text

zmenky napísaný jedným, dvomi alebo viacerými písacími náradiami. Písacie náradia nemusia byť celú
dobu funkčné a kazia sa. Žalovaný takisto namietal, že zmenka zo dňa 23.09.2005 je neplatná, nakoľko
jeho podpis nepokrýva údaje v zmenke ohľadne splatnosti a domicilu. Nahliadnutím do zmenky mal súd
prvej inštancie za preukázané, že podpis žalovaného W. O. naozaj nepokrýva údaje v zmenke zo dňa
23.09.2005 ohľadne splatnosti zmenky a domicilu. Nejedná sa však o podstatnú náležitosť zmenky a

počíta s tým Článok I. § 76 (Ak chýba náležitosť) ods. 1 a 3 ZZŠ. V tomto prípade súd prvej inštancie
považoval miesto vystavenia zmenky (Nové Zámky) za miesto platobné. Preto súd prvej inštancie
nepovažoval zmenku za neplatnú ani z tohto dôvodu. Súd prvej inštancie nepovažoval zmenku zo dňa
23.09.2005 za neplatnú ani z dôvodu, že žalovaný W. O. podpísal zmenku zároveň ako zmenkový dlžník
a aj ako zmenkový ručiteľ. S touto alternatívou počíta aj ZZŠ - Článok I. § 30 (Predpoklady) ods. 2 ZZŠ v

spojení s Článkom I. § 32 (Záväzok rukojemcu) ods. 2 ZZŠ. Podľa uvedených ustanovení ZZŠ žalovaný
W. O. dal zmenečné rukojemstvo na zmenku ako osoba, ktorá sa už na zmenku podpísala ako vystaviteľ.
Záväzok žalovaného W. O. by bol platný aj vtedy, ak by záväzok, za ktorý sa zaručil bol neplatný z iného
dôvodu než pre vadu formy. Medzi platobným miestom zo zmenky a domicilátom nemôže byť rozpor,nakoľko tieto údaje v zmenke nie sú kryté podpisom vystaviteľa W. O.. Okrem toho miesto splatnosti
zo zmenky a domicila nie sú v rozpore, nakoľko sa nachádzajú na tej istej adrese (Štefánikova 100,
941 11 Palárikovo). Zmenková pohľadávka žalobcu voči žalovanému nie je ani premlčaná, nakoľko

sa na ňu vzťahuje všeobecná trojročná premlčacia doba podľa Článku I. § 70 (Lehoty) ods. 1 ZZŠ.
Zmenka zo dňa 23.09.2005 bola splatná dňa 30.04.2006. Návrh na vydanie zmenkového platobného
rozkazu bol podaný 16.10.2007, teda v trojročnej premlčacej lehote. Upomienkou zo dňa 28.05.2007
žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy
500.000,-- Sk, na čo žalovaný vôbec nereagoval, a ani nerozporoval uplatnenú zmenkovú pohľadávku

voči žalobcovi. Vzhľadom na to, že žalovaný je priamy dlžník zo zmenky a zmenka má fixnú platnosť
(30.04.2006), nebolo potrebné ani ho vyzývať na preplatenie zmenky a vyhotovovať protestnú listinu.

7. Podľa názoru súdu ani relatívne námietky žalovaného v plnom rozsahu neobstoja. Súd prvej inštancie
poukázal na to, že si nevie predstaviť, ako by žalovaný preukázal, že dňa 23.09.2005 bol po pracovnej
dobe na jarmoku v O., a prečo by v tento deň nemohol podpísať zmenku zo dňa 23.09.2005. Podľa

ustálenej judikatúry na platnosť zmenky nemá vplyv ani to, či zmenka bola podpísaná dňa 23.09.2005
alebovniektorýnasledujúcideň,resp.žezmenkanebolapodpísanávNovýchZámkoch,aleniekdeinde.
Táto skutočnosť je vzhľadom na charakter zmenky irelevantná. Súd prvej inštancie rovnako poukázal aj
na to, že rovnako si nevie predstaviť ani to, že by sa takáto skutočnosť dala preukázať. Takisto je právne
irelevantné, čo údajne povedal žalobca R.. W. T. v súvislosti s trestným stíhaním žalovaného. Irelevantné

je aj to, aké vzťahy udržiavali alebo neudržiavali medzi sebou žalobca a žalovaný. Zo znaleckého
posudku jednoznačne vyplynulo, že predmetnú zmenku zo dňa 23.09.2005 podpísal žalovaný W. O.
ako vystaviteľ a avalista.

8. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v námietkovom konaní nepreukázal svoje tvrdenia a tým neuniesol

dôkazné bremeno, súd prvej inštancie podľa § 175 ods. 4 druhá veta OSP ponechal zmenkový platobný
rozkaz Okresného súdu Nitra zo dňa 11.03.2008, č. k. 29Zm/146/2007 - 14 voči žalovanému v platnosti
v celom rozsahu.

9. O trovách námietkového konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého

účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebobránenieprávaprotiúčastníkovi,ktorývoveciúspechnemal.Trovynámietkovéhokonaniažalobcu
pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalobcu v námietkovom konaní vo výške 2.735,61 eura, ktoré
súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku vyčíslil podľa jednotlivých úkonov právnych
služieb. Žalobca si takisto vyúčtoval preddavok na trovy spojené so znaleckým posudkom 500,-- eur.

Zo súdneho spisu, ako aj súdneho registra vo veci 29CbZm/6/2008 však nevyplynulo, že by žalobca
zaplatil preddavok na trovy spojené so znaleckým posudkom. Zaplatený súdny poplatok za návrh (na
vydanie zmenkového platobného rozkazu) vo výške 30.000,-- Sk a trovy právneho zastúpenia žalobcu
v konaní o vydanie zmenkového platobného rozkazu vo výške 23.323,-- Sk boli žalobcovi priznané už
zmenkovým platobným rozkazom zo dňa 11.03.2008, č. k. 29Zm/146/2007 - 14. Tieto trovy preto nie sú

súčasťou trov námietkového konania.

10. Uvedený rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu napadol včas podaným odvolaním
žalovaný.

11. Žalovaný v odvolaní uviedol, že v námietkach namietal neexistenciu kauzálneho vzťahu medzi ním
a žalobcom. Súd prvej inštancie konštatoval, že dôkazné bremeno ohľadom kauzálneho záväzku je
výlučne na žalovanom ako vystaviteľovi zmenky. Žalovaný tento záver súdu prvej inštancie odmietol,
nakoľko na nikom nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej
skutočnosti. Ak žalovaný tvrdil absenciu kauzy a kauzálny vzťah tvrdil žalobca, došlo k presunu

dôkazného bremena v tom, že žalobca pôžičku poskytol a nemožno pričítať na ťarchu žalovanému,
že nepreukázal neexistenciu niečoho. Ak žalobca tvrdil, že kauzálnym vzťahom je pôžička a žalovaný
žiadny kauzálny vzťah nezmieňoval, ale výhradne sa bránil tým, že neexistoval, existenciu pôžičky -
tak zmluvy o pôžičke, ako aj odovzdanie peňazí (vzhľadom na to, že pôžička je reálnym kontraktom)
je povinný preukázať žalobca, ktorý toto tvrdenie do konania vniesol. Ak ide o planú zmenku, súd

nemôže priznať žalobcovi právo na zaplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom. Nariadené znalecké
dokazovanie nedalo podľa žalovaného odpoveď na jeho tvrdenie, že pri 100 % zväčšení zmenky sú oba
uvedené podpisy v časti priezviska približne zhodné, akoby kopírované, pričom pri výsluchu znalkyne
táto uviedla, že obvykle úplná zhoda naznačuje falšovanie. Vzhľadom na to, že ide o vlastnú zmenku aabsentujeakákoľvekdohodaovyplňovacomprávekblankozmenkeaajchýbajúcejzmienkyotom,žeby
zmenka bola vystavená ako blankozmenka, žalovaný namieta, že text zmenky bol dodatočne menený a
naviac napísaný dvomi rôznymi osobami. Vzhľadom na formálnu prísnosť zmenky sú akékoľvek zmeny

už raz vystavenej zmenky neprípustné a sú spôsobilé privodiť neplatnosť zmenky ako celku. Zo zmenky
je zrejmé, že jej rôzne náležitosti boli vyplnené dvomi rôznymi perami, čo nasvedčuje pre dodatočné
doplňovanie náležitostí zmenky, pričom sa však zmenkový veriteľ v návrhu na vydanie zmenkového
platobného rozkazu nezmieňuje o tom, ktoré z náležitostí mal vyplniť zmenkový dlžník ako vystaviteľ
zmenky, a ktoré mali byť do textu zmenky pojaté dodatočne a ani o osobe, ktorá tieto zmeny vykonala

a nakoniec ani o právnom dôvode, ktorý dotyčnú osobu na vyplnenie chýbajúcich náležitostí zmenky
oprávňoval. Keďže zmenka pri jej vystavení nebola deklarovaná za blankozmenku, jej dodatočné
meneniezakladáneplatnosťzmenkypodľa§1ZZŠ.Vzhľadomnato,žedoplneniezmenkysamalotýkať
podstatných údajov, ktorými sú výška zmenkovej sumy a dátum jej splatnosti a tiež určenia zmenkového
veriteľa, nemohol záväzok vystaviteľa zmenky na zaplatenie do zmenky doplnenej sumy vzniknúť skôr,
ako by sa vystaviteľ zmenky o tejto skutočnosti dozvedel alebo dozvedieť mohol a z rovnakého dôvodu

sa nemohol dňa 01.05.2006 dostať do omeškania so zaplatením zmenky. Súd tvrdí, že zmenka má fixnú
splatnosť, avšak nevysporiadava sa s tým, kto túto splatnosť na zmenku vyznačil, a či bola vyznačená pri
tvrdenom podpísaní zmenky. Podpis na zmenke, ktorá bola v origináli predložená k návrhu na vydanie
zmenkového platobného rozkazu, nepokrýva celý obsah zmenky, pretože podpis vystaviteľa zmenky
sa nachádza nad údajmi identifikujúcimi vystaviteľa, ale aj nad údajmi o mieste platenia a domicile

zmenky. Súd prvej inštancie nedal v rozsudku úplnú odpoveď ani na námietku žalovaného týkajúcu
sa rozporu medzi miestom vystavenia, platobným miestom a miestom bydliska vystaviteľa zmenky.
Vzhľadom na odlišnú úpravu zákonných prezumpcií vlastnej zmenky oproti cudzej zmenke podľa §
76 ZZŠ, týkajúcich sa označených miest, zakladá tento rozpor neplatnosť zmenky pre rozpornosť v
jej náležitostiach. Okrem toho, domicilátom sa označuje osoba, ktorej alebo prostredníctvom ktorej

sa má platiť zmenková suma, pričom táto osoba je odlišná od osoby tak zmenkového dlžníka ako aj
zmenkového veriteľa. Žalobca namietal aj proti argumentácii súdu týkajúcej sa premlčania tak, ako je
uvedená v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odôvodnenie rozsudku nevyhovuje zákonným kritériám,
ktoré naň kladie ustanovenie § 157 ods. 2 OSP a porušuje čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, podľa ktorého sa súd musí vysporiadať v rozhodnutí so všetkými argumentmi,

ktoré sú pre vec podstatné. Keďže od meritórneho posúdenia žalobou uplatneného nároku závisí aj
výrok o náhrade trov námietkového konania, napáda žalovaný aj tento výrok. Žalovaný sa odvolacím
návrhom domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil, a aby vec vrátil súdu
prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie.

12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca.

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie sa v napadnutom
rozsudku vysporiadal so všetkými námietkami uplatnenými žalovaným a zdôvodnil, z akých dôvodov je
zmenka platnou zmenkou, a prečo ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti v celom rozsahu.

Žalobca sa s právnou argumentáciou súdu prvej inštancie uvedenou v napadnutom rozsudku stotožňuje
a poukázal aj na svoje predchádzajúce vyjadrenia, ktoré urobil v konaní. Žalovaným namietaná
neexistencia kauzy a s ňou súvisiace dôkazné bremeno v konaní žalovaný vníma nesprávne. Žalovaným
uvádzaná právna argumentácia popiera samotnú podstatu zmenky, ktorá by podľa neho nebola ničím
iným než písomným potvrdením záväzku a v princípe by neexistoval rozdiel medzi ňou a napr. uznaním

dlhu. Pri podaní žaloby žalobca neuvádzal v žalobe žiadnu kauzu. Nemôže tak byť na strane žalobcu
dôkazné bremeno ohľadne kauzálneho záväzku, ktorého (ne)existenciu uvádza žalovaný v podaných
námietkach ako prvý. Námietka nemôže smerovať voči niečomu, čo nie je tvrdené alebo uvádzané.
Žalobca, pokiaľ ide o právnu argumentáciu, poukázal vo vyjadrení aj na analogické súdne rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline so sp. zn. 14CoZm/53/2014 zo dňa 27.11.2014. Žalobca poukázal ďalej na to,

že žalovaný namieta neexistenciu doslovne čohokoľvek - napr. aj neexistenciu náležitostí zmenky v
čase jej podpísania vystaviteľom (námietka dodatočného zmenu textu zmenky), hoci súčasne tvrdí, že
zmenku nevidel ani nepodpísal. Tento jeho postoj a následné objektívne preukázanie opaku v konaní
(znaleckým posudkom) sú potom typické pre celé konanie a podľa žalobcu významné aj vo vzťahu
k hodnoteniu pravdivosti vyjadrení žalovaného ako účastníka konania. V konaní bolo dostatočným

spôsobom preukázané, ktoré údaje boli na zmenke vyplnené, a ktoré jednotlivé zápisy na zmenke
realizoval. Tvrdenia žalovaného uvedené v námietkach neboli preukázané alebo nemali vplyv na
platnosť zmenky. Rovnako bolo znaleckým posudkom i výsluchom znalca na pojednávaní preukázané,
že podpis vystaviteľa zmenky je vlastnoručným podpisom žalovaného. Súd prvej inštancie dospel povykonaní dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. V dôsledku
skutočností uvedených žalobcom vo vyjadrení navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil. Žalobca súčasne navrhol, aby odvolací súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov

právneho zastúpenia v celkovej výške 395,46 eura.

14. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného

odvolania (§ 379, § 380 CSP), a po preskúmaní obsahu spisu, napadnutého rozsudku a po oboznámení
sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, napadnutý rozsudok je vecne správny, a preto
je potrebné potvrdiť ho.

15. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca (v terminológii OSP označovaný aj ako navrhovateľ)

sa domáhal návrhom, ktorý podal Okresnému súdu Nitra ako súdu prvej inštancie dňa 16.10.2007,
voči žalovanému (v terminológii OSP označovaný aj ako odporca) vydania zmenkového platobného
rozkazu. Vzhľadom k tomu, že žalobca predložil súdu prvej inštancie prvopis zmenky zo dňa 23.09.2005,
o pravosti ktorej nebolo dôvodu pochybovať, súd prvej inštancie dňa 11.03.2008 vydal podľa § 175
ods. 1 OSP zmenkový platobný rozkaz č. k. 29Zm 146/2007 - 14, ktorý bol doručený žalovanému

dňa 25.03.2008. Keďže pri opise zmenkového platobného rozkazu došlo k zrejmým nesprávnostiam,
súd prvej inštancie tieto opravil opravným uznesením č. k. 29CbZm/6/2008 - 89 zo dňa 11.03.2010.
Žalovaný v súlade s § 175 ods. 1 veta prvá OSP podal dňa 28.03.2008 proti zmenkovému platobnému
rozkazu v zákonnej trojdňovej lehote námietky. O námietkach žalovaného rozhodol súd prvej inštancie
napadnutým rozsudkom.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení

rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

19. Podľa čl. I § 4 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový (ďalej len „zákon zmenkový a šekový“),
zmenku možno urobiť sročnou u tretej osoby, a to buď v mieste bydliska zmenečníka, alebo v inom

mieste.

20. Podľa čl. I § 38 ods. 1 zákona zmenkového a šekového, zmenku sročnú v určitý deň alebo v určitý
čas po dáte vystavenia alebo po videní musí majiteľ predložiť na platenie v platobný deň alebo v jeden
deň z nasledujúcich dvoch pracovných dní.

21. Podľa čl. I § 70 ods. 1 a 2 zákona zmenkového a šekového, (1) zmenečné nároky proti prijímateľovi
sa premlčujú v troch rokoch odo dňa sročnosti zmenky. (2) Nároky majiteľa proti indosantom a proti
vystaviteľovi sa premlčujú v jednom roku od dáta protestu včas urobeného alebo pri doložke „bez trov“
v jednom roku odo dňa sročnosti zmenky.

22. Podľa č. I § 75 zákona zmenkového a šekového, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide
o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2.
bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis

vystaviteľa.23. Podľa čl. I § 76 ods. 1 zákona zmenkového a šekového, listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť
uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov
uvedených v nasledujúcich odsekoch.

24. Podľa čl. I § 76 ods. 3 zákona zmenkového a šekového, ak niet osobitného údaja, platí, že miesto
vystavenia zmenky je miestom platobným a zároveň miestom vystaviteľovho bydliska.

25. Podľa čl. I § 77 ods. 1 a 2 zákona zmenkového a šekového, (1) pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej

zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§
33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55,
59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja,
počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74). (2) Pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o
cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27),
o úrokovej doložke (§ 5), o nesrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu

zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať
alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).

26. Podľa § čl. III § 9a veta prvá zákona zmenkového a šekového, zmenky a šeky, ktoré znejú na
slovenskú menu, sa odo dňa zavedenia eura v Slovenskej republike považujú za zmenky a šeky, ktoré

znejú na eurá a sú splatné v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením zmenkovej sumy alebo šekovej
sumy zo slovenskej meny na eurá podľa konverzného kurzu a so zaokrúhlením na dve desatinné miesta
na najbližší eurocent v súlade s pravidlami pre prechod zo slovenskej meny na euro, ktoré ustanovujú
osobitné predpisy.

27. Odvolací súd primárne v procesnej rovine uvádza, že prechodné ustanovenie § 471 ods. 2 CSP
zakotvuje princíp, podľa ktorého sa konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom
rozkaze, začaté za právneho režimu Občianskeho súdneho poriadku, dokončí podľa tohto režimu aj za
účinnosti nového procesného režimu Civilného sporového poriadku. Tento princíp je odôvodnený vždy
v prípadoch, ak zákonodarca určitý inštitút z právneho poriadku vypúšťa, a preto už začaté konania

ohľadne tohto inštitútu sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov. Keďže inštitút zmenkového
platobného rozkazu, upravený v § 175 OSP (v znení do 22.12.2015), Civilný sporový poriadok
neupravuje, bolo potrebné aplikovať na toto odvolacie konanie, ktoré sa začalo podaním odvolania
už za účinnosti Civilného sporového poriadku, procesný režim Občianskeho súdneho poriadku, avšak
len na (vypustený) inštitút zmenkového platobného rozkazu. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd

posudzoval samotné konanie o vydanie zmenkového platobného rozkazu, vrátane prvoinštančného
konania o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu podľa doterajších predpisov (§ 175 OSP
v znení do 22.12.2015), no na odvolacie konanie, ktoré začalo podaním odvolania žalovaného proti
rozsudku súdu prvej inštancie už za účinnosti Civilného sporového poriadku, a ktoré upravuje aj Civilný
sporovýporiadok,aplikovalužustanoveniazákladnéhocivilnoprocesnéhokódexu-Civilnéhosporového

poriadku. Uvedené závery vyplývajú aj z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „NS SR“), napr. uznesenie sp. zn. 1Obo/15/2017 z 30.01.2018, uznesenie sp.
zn. 3Obdo/23/2018 z 25.07.2018, uznesenie sp. zn. 3Obo/10/2018 z 26.07.2018, uznesenie sp. zn.
3Obdo/37/2017 z 11.01.2018.

28. Nakoľko odvolací súd v odvolacom konaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci postupoval
procesne správne, správne zistil aj skutkový stav, z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny
právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite, v rozsahu potrebnom pre jeho preskúmanie, odôvodnil,
odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a v súlade s §
387 ods. 2 CSP sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní obmedzuje na skonštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

29. Civilný sporový poriadok v ustanovení obsiahnutom v § 387 ods. 3 veta druhá ďalej vyžaduje, aby sa
aj v prípade skráteného odôvodnenia odvolací súd vysporiadal v odôvodnení s podstatnými tvrdeniami
uvedenými v odvolaní. Podstatnými tvrdeniami na účely ustanovenia § 387 ods. 3 veta druhá CSP sú

len také tvrdenia odvolateľa uvedené v odvolaní, ktoré majú vecnú súvislosť s prejednávanou vecou, a
ktoré sú v prípade ich preukázania, samostatne alebo v spojení s inými okolnosťami, spôsobilé privodiť
odvolateľovi priaznivejšie rozhodnutie vo veci.30. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP in fine) a
za účelom vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami žalovaného uvedenými v odvolaní (§ 387 ods.
3 veta druhá CSP) uvádza, že žalovaný namietal posúdenie otázky nositeľa dôkazného bremena vo

vzťahu k preukázaniu kauzy, resp. jej neexistencie, zo strany súdu prvej inštancie s tým, že podľa názoru
žalovaného dôkazné bremeno preukázania existencie kauzy spočívalo v celom rozsahu na žalobcovi.
Odvolací súd ohľadom otázky dôkazného bremena uvádza, že základnou normou upravujúcou bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno v konaní o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, vedenom
na súde prvej inštancie, bolo vzhľadom na prechodné ustanovenie § 471 ods. 2 CSP, podľa ktorého

sa konania o zmenkovom platobnom rozkaze dokončia podľa dovtedajších predpisov, ustanovenie
§ 120 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého sú účastníci (v terminológii
Civilného sporového poriadku sporové strany) povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Toto ustanovenie zakotvovalo dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t. j. povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch
konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé

dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že
dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako
procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je tento určovaný závermi vykonaného

dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že ho súd
nepovažuje za pravdivé), je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Dôkazné bremeno teda predstavuje
procesnú zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, a že
z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmysel dôkazného bremena
spočíva v tom, aby súdu bolo umožnené rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá

skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už z dôvodu nečinnosti účastníka
alebo z objektívnych dôvodov nemohla byť preukázaná.

31. Vo vzťahu k prejednávanej veci je potrebné zaoberať sa otázkou dôkazného bremena ohľadom
námietky nedostatku kauzy, ktorú námietku žalovaný uplatnil v rámci svojej obrany voči vydanému

zmenkovému platobnému rozkazu. Žalovaný tvrdil, že dôkazné bremeno preukázania existencie kauzy,
teda preukázania dlhu žalovaného, zaťažovalo žalobcu. Z návrhu žalobcu na vydanie zmenkového
platobného rozkazu, ktorým sa žalobca domáhal zaplatenia zmenkovej sumy spolu s príslušenstvom
je zrejmé, že žalobca žiadny kauzálny vzťah, ktorý by mal byť pozadím vystavenej zmenky, neuvádzal.
Žalobca svoj návrh odôvodnil výlučne odkazom na zmenku vystavenú žalovaným s tým, že žalovaný

nič neuhradil, a to ani na základe upomienky žalobcu zo dňa 28.05.2007, na ktorú žalovaný nijakým
spôsobom nereagoval a uplatnenú zmenkovú pohľadávku ani nerozporoval. Tvrdenie o neexistencii
kauzy uplatnil žalovaný v podaných námietkach, kde uviedol, že neexistoval žiadny záväzok, na
základe ktorého by mal žalovaný žalobcovi zaplatiť uplatnený nárok. Ako už konštatoval aj Ústavný
súd Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) v uznesení č. k. III. ÚS 603/2017 - 50 z 27.03.2018, z

teórie zmenkového práva ako aj z judikatúry vyplýva, že dôkazné bremeno na preukázanie kauzálnych
námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu, t. j. takých námietok, ktoré majú svoj pôvod v
mimozmenkovom vzťahu medzi dlžníkom a majiteľom zmenky, nesie žalovaný dlžník (rozsudok NS SR,
sp. zn. 4 Obo 21/2012 z 31.07.2012). Zmenka predstavuje abstraktný a nesporný záväzok a jej majiteľ
nemusí pri jej predložení k plateniu ani pri prípadnom vymáhaní plnenia z nej nič preukazovať, okrem

skutočnosti, že je majiteľom platnej zmenky. Platná zmenka je dostatočným dôvodom na vznik nároku
na sumu, ktorá je v nej uvedená. Pokiaľ dlžník popiera existenciu záväzku zo zmenky, nesie pritom
dôkazné bremeno (rozsudok NS SR sp. zn. 4 Obo 21/2012 z 31.07.2012, rozsudok Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 14 CoZm 53/2014 z 27.11.2014).

32. Odvolací súd k uvedenému výňatku z rozhodnutia ÚS SR dopĺňa obdobné právne názory, ktoré
konštatoval NS SR v rozsudku sp. zn. 4 Obo 21/2012 z 31.07.2012, podľa ktorého pohľadávka
majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od základného
právneho pomeru. Majú samostatnú právnu povahu a existenciu. Záväzok zo zmenky je teda záväzkom
nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom než

predložením prvopisu zmenky, ktorá ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo
na jej zaplatenie.33. V prejednávanej veci žalovaný argumentoval v podaných námietkach tvrdením o neexistencii kauzy
zmenky. Jedná sa teda o negatívne tvrdenie, ohľadom ktorého by sa mohlo javiť, že podľa dôkaznej
teórie pri takomto negatívnom tvrdení nastupuje dôkazná povinnosť protistrany, teda žalobcu, čo by

znamenalo, že existenciu kauzy zmenky by musel preukazovať a doložiť žalobca. Takýto názor je
však v rozpore s právnou teóriou, ustálenou právnou praxou i judikatúrou uvedenou už vyššie, v
zmysle ktorej dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti kauzálnych námietok zaťažuje žalovaného.
V prejednávanej veci žalovaný namietal neexistenciu akéhokoľvek záväzku, na základe ktorého by
mal žalovaný zaplatiť uplatnený nárok. V reakcii na túto námietku žalovaného následne žalobca

reagoval vyjadrením, v ktorom uviedol, že zmenka kryla pôžičku žalobcu poskytnutú žalovanému vo
výške 500.000,-- Sk. Zo strany žalobcu však v tomto prípade nešlo o žiadnu zmenu jeho skutkových
tvrdení, nakoľko pred podaním námietok žalovaného ohľadom neexistencie kauzy zmenky, keď zmenka
nemala zabezpečovať žiaden záväzok žalovaného voči žalobcovi žalobca žiadnu kauzu zmenkového
záväzku netvrdil a ani nebol povinný tvrdiť. Podľa názoru odvolacieho súdu, vychádzajúceho z teórie
zmenkového práva ako aj ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít (ÚS SR a NS SR),

ak sa žalovaný v rámci námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu bránil námietkou neexistencie
dlhu z kauzálneho vzťahu, tak v dôsledku takejto námietky nevznikla žalobcovi dôkazná povinnosť
tvrdenie žalovaného vyvrátiť. V tomto prípade sa jednalo o skrátené zmenkové konanie, ktoré bolo v
ustanovení § 175 OSP upravené samostatne s prihliadnutím na zvláštnu povahu nárokov zo zmenky.
Pohľadávka zo zmenky v takomto konaní musela byť preukázaná už v podanej žalobe listinou, ktorej

formálne náležitosti upravuje hmotné právo (zákon zmenkový a šekový). V prejednávanej veci platí, že
žalobca svoju uplatnenú pohľadávku zo zmenky preukázal už tým, že predložil zmenku, ktorá spĺňala
zákonom zmenkovým a šekovým stanovené náležitosti a ohľadom ktorej bolo v konaní jednoznačne bez
akýchkoľvek pochybností vykonaným dokazovaním (znalecký posudok, výsluch znalca) preukázané,
že ju žalovaný v pozícii zmenkového dlžníka vlastnoručne podpísal. Za tejto situácie, kedy pohľadávku

žalobcu na zaplatenie zmenky treba mať za preukázanú, má dôkazné bremeno na preukázanie
dôvodnosti námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu žalovaný. Žalobca by mohol byť nositeľom
dôkazného bremena vo vzťahu k skutočnostiam tvrdeným v návrhu na vydanie zmenkového platobného
rozkazu, kde však žalobca žiadnu kauzu zmenky neuvádzal a ani nebol povinný uvádzať.

34. Ako odvolací súd uviedol už vyššie, vykonaným dokazovaním bolo v konaní preukázané, že zmenku
žalovaný vlastnoručne podpísal. Žalovaný týmto svojím úkonom prejavil vôľu smerujúcu k prevzatiu
záväzku zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu. Ak sa žalovaný bránil v námietkach tvrdením, že neexistuje
zmenkový kauzálny záväzok pre vystavenie zmenky, bolo na žalovanom, aby vysvetlil a navrhol dôkazy
na preukázanie vierohodnosti jeho tvrdenia o tom, prečo vôbec takúto zmenku podpisoval. Ani k tomu

však v konaní zo strany žalovaného nedošlo.

35. Žalovaný v odvolaní podľa jeho obsahu ďalej napáda skutkové závery súdu prvej inštancie (ktorý
dospel k záveru o tom, že zmenka bola vlastnoručne podpísaná žalovaným, čo žalovaný popiera). Ak
žalovaný namieta skutkové závery súdu prvej inštancie, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči

výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací
súdpoukazujenauznesenieNSSRsp.zn.3Cdo204/2009zo14.09.2011,podľaktoréhodôkazyhodnotí
súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132
OSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska

ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Odvolací súd k uvedenému ďalej dopĺňa, že ani
do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (rozhodnutie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 252/04) a

aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (rozhodnutie ÚS SR sp.
zn. I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 97/97).

36.Odvolacísúdvodvolacomkonanídospelkzáveru,ženapadnutérozhodnutievrovinedokazovaniaa

zisteného skutkového stavu bolo vecne správne. Odvolací súd v prejednávanej veci nezistil taký postup
súdu prvej inštancie, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií hodnotenia dôkazov tak, ako ich konštatoval
ÚS SR napr. v náleze I. ÚS 350/08, podľa ktorého dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha
vo viacerých fázach, od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie.Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd
rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej
právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak

rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu
dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania, a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu
podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované v konaní.

37.Odvolacísúdvtejtosúvislostiďalejuvádza,žeokremtoho,ževkonaníbolanepochybnepreukázaná
skutočnosť, že žalovaný zmenku vlastnoručne podpísal, žalovaný súčasne tvrdil, že údaje na zmenku
boli dodatočne dopisované, pričom zmenka nebola vystavená ako blankozmenka. Avšak ani vo vzťahu
k tejto námietke a týmto tvrdeniam žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, ktoré bolo na ňom v
dôsledku ním uplatnenej námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu - žalovaný v námietkach proti
zmenkovému platobnému rozkazu neoznačil (nenavrhol vykonať) žiadny dôkaz za účelom preukázania

uvedených tvrdení (teda jednak tvrdenia, že zmenka nebola vystavená ako blankozmenka a súčasne
tvrdenia, že údaje boli do nej dopisované po jej podpise). Zo samotnej skutočnosti, že okrem dvoch
podpisov žalovaného zvyšný text do zmenky napísal žalobca a súčasne že na zmenku bolí napísané
údaje dvomi rôznymi písacími potrebami, nemožno pravidlami formálnej logiky dospieť výlučne k záveru,
že do zmenky boli údaje dopisované. Odvolací súd poukazuje na tomto mieste na právnu vetu rozsudku

NS SR sp. zn. 5 Obo 3/2008 z 22.10.2008, podľa ktorého z ustanovenia čl. I § 77 ods. v spojení s
čl. I § 17 zákona zmenkového a šekového síce vyplýva, že kto je žalovaný zo zmenky, môže vznášať
proti zmenkovému nároku určité námietky, je však na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal.
Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanom, a nie na žalobcovi. Pokiaľ žalovaný dôkazné bremeno
neunesie, bude nútený podľa zmenky plniť.

38. Vo vzťahu k námietkam žalovaného o tom, že podpis vystaviteľa zmenky nepokrýva celý obsah
zmenky, pretože podpis vystaviteľa sa nachádza nad údajmi, ktoré ho identifikujú ako aj nad údajmi o
mieste platenia a domicile zmenky, odvolací súd uvádza, že aj s touto námietkou sa súd prvej inštancie
správne a v dostatočnom rozsahu vysporiadal. Slovenská zmenková doktrína výslovne uvádza, že aj

keď zákon zmenkový a šekový vyžaduje z hľadiska formálnej platnosti zmenky len podpis, z hľadiska
legitimácie je potrebné, aby bol podpisovateľ bližšie špecifikovaný, pričom túto legitimáciu odporúča
urobiť tak, že pod podpis fyzickej osoby sa uvedie najmä meno a priezvisko, bydlisko a dátum narodenia
(Jablonka, B.: Zákon zmenkový a šekový. Komentár. Právna úprava zmenky (čl. I a III). Wolters Kluwer
s. r. o. : Bratislava. Prvé vydanie. 2017. ISBN 978-80-8168-721-1. - ďalej len „Jablonka, B.: Zákon

zmenkový a šekový“, s. 31). Teda postup, keď je vystaviteľ zmenky legitimovaný označením, ktoré sa
nachádza až pod jeho podpisom, je správny a právne súladný.

39. Podpis vystaviteľa zmenky završuje všetky podstatné (esenciálne) náležitosti zmenky na jej lícnej
strane. Podpisom vystaviteľa zmenky musia byť kryté všetky podstatné náležitosti zmenky (t. j. musí byť

uvedený pod zmenkovým vyhlásením). To znamená, že podpis vystaviteľa musí byť uvedený výlučne
na líci zmenky. Z hľadiska zmenkového neobstojí, ak je podpis vystaviteľa umiestnený na rube zmenky
alebo prívesku. Zmenkové právo vychádza zo zásady, že vlastná zmenka, o akú ide aj v prejednávanej
veci, je formálne platná, ak sú na nej uvedené podstatné náležitosti v súlade s ustanovením čl. I § 75
zákona zmenkového a šekového. Ustanovenie čl. I § 76 zákona zmenkového a šekového prelamuje

uvedenú zásadu a stanovuje taxatívne výnimky z nej. V prejednávanej veci, ako správne zistil súd
prvej inštancie, nepokrýva podpis vystaviteľa zmenky údaj o mieste platenia a domicile. Za týchto
okolností je potrebné vychádzať zo stavu, akoby na zmenke nebol vôbec uvedený údaj o splatnosti či
domicile. Vystaviteľ má podľa čl. I § 77 ods. 2 v spojení s čl. I § 4 zákona zmenkového a šekového
právo urobiť zmenku splatnou u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (u

umiestenca, domiciláta). Vystaviteľ vlastnej zmenky teda nie je povinný urobiť zmenku splatnou u tretej
osoby - domiciláta, čo vyplýva aj z čl. I § 75 zákona zmenkového a šekového, podľa ktorej uvedenie
domiciláta nie je podstatnou (esenciálnou) náležitosťou zmenky, a preto neuvedenie domiciláta na
zmenke nespôsobuje jej neplatnosť podľa čl. I § 76 zákona zmenkového a šekového. Keďže podpisom
vystaviteľa zmenky nie je zavŕšený ani údaj o platobnom mieste, je potrebné vychádzať zo stavu

akoby na zmenke tento údaj nebol uvedený vôbec. Neuvedenie platobného miesta však zmenku nerobí
neplatnou (čl. I § 76 ods. 1 a 3 zákona zmenkového a šekového), keďže v takomto prípade platí
zákonná fikcia (čl. I § 76 ods. 3 zákona zmenkového a šekového), že platobným miestom je miesto
vystavenia zmenky (Jablonka, B.: Zákon zmenkový a šekový, s. 226, 24 - 25 per analogiam). Keďžev prejednávanej veci je na zmenke vyznačené miesto vystavenia zmenky (Nové Zámky), platí fikcia,
že platobným miestom je miesto vystavenia zmenky, teda sú ním Nové Zámky. Keďže vzhľadom na
uvedenézmenkuvprejednávanejvecinemožnopovažovaťzadomicilovanú,jevylúčenýajrozpormedzi

platobným miestom a domicilom. O neplatnú zmenku by išlo len v prípade rozporu platobného miesta
s domicilom, keďže takáto zmenka by bola rozporná, nakoľko nie je možné, aby sa platilo súčasne
na dvoch rôznych miestach. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde. Rovnako zo žiadneho
ustanovenia zákona zmenkového a šekového, a obzvlášť ani z jeho čl. I § 76 ods. 3 (ktoré začína
návetím „ak niet osobitného údaja“) nemožno vyvodiť, že by miesto vystavenia zmenky, platobné miesto

a adresa bydliska vystaviteľa zmenky nemohli byť odlišné. Ani odlišnosť každého z uvedených miest
totiž nespôsobuje, že by sa súčasne malo platiť na viacerých miestach, čo jediné je vylúčené. Aj s touto
námietkou žalovaného sa teda súd prvej inštancie správne a dostatočne v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia vysporiadal.

40. Vo vzťahu k námietke žalovaného o tom, že v deň, ktorý je uvedený na zmenke ako deň vystavenia

a v mieste, ktoré je uvedené na zmenke ako miesto vystavenia, sa žalovaný nezdržiaval, odvolací súd
uvádza, že podľa teórie zmenkového práva (Jablonka, B.: Zákon zmenkový a šekový, s. 27 - 28) ako aj
ustálenej súdnej rozhodovacej praxe (uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 Co Zm 53/2013
zo 04.12.2014, rozsudok NS SR sp. zn. 1 M Obdo V 13/2004 z 30.09.2005) ako dátum vystavenia môže
byťuvedenýakýkoľvekpotenciálnemožnýdátum.Zhľadiskazmenkovéhoniejepodstatné,čivuvedený

deň bola zmenka skutočne vystavená. Zmenku je možné antedatovať alebo postdatovať bez vplyvu na
jej platnosť. Taktiež aj ako miesto vystavenia môže byť uvedené akékoľvek potenciálne možné miesto
na Zemi. Nemusí pritom ísť o miesto, na ktorom je zmenka skutočne vystavená. Uvedená námietka
žalovaného je teda v prejednávanej veci bez akéhokoľvek právneho významu.

41. K namietanému premlčaniu žalovaným odvolací súd uvádza, že ani táto námietka, tak ako to správne
ustálil aj súd prvej inštancie, nie je dôvodná. Inštitút premlčania zmenkových práv je upravený v čl. I § 70
zákona zmenkového a šekového. Ustanovenia čl. I § 77 ods. 1 v spojení s čl. I § 70 zákona zmenkového
a šekového upravujú lehoty na uplatnenie zmenkového nároku, uplynutím ktorých je zmenkový dlžník
oprávnený vzniesť námietku premlčania. Premlčacie lehoty nie sú rovnaké. Dĺžka premlčacej lehoty

záleží od toho, kto a voči komu si nárok uplatňuje. V závislosti od toho zákon rozlišuje tri základné druhy
premlčacích lehôt, a to trojročnú, jednoročnú a šesťmesačnú. Priame nároky zo zmenky, t. j. inter alia
voči vystaviteľovi vlastnej zmenky sa premlčujú podľa čl. I § 77 ods. 1 v spojení s čl. I § 70 ods. 1
zákona zmenkového a šekového v lehote troch rokov, ktorá začína plynúť dňom splatnosti zmenky bez
ohľadu na to, či deň splatnosti je alebo nie je pracovný deň. V prejednávanej veci začala vzhľadom na

uvedené premlčacia lehota plynúť dňa 30.04.2006 a posledným dňom premlčacej lehoty bol 30.04.2009.
Dňa 01.05.2009 došlo v prejednávanej veci k premlčaniu zmenečného nároku prijímateľa zmenky voči
vystaviteľovi vlastnej zmenky. Žalobca sa v prejednávanej veci domáhal svojho zmenečného nároku
návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu, ktorý bol súdu prvej inštancie doručený dňa
16.10.2007, teda nepochybne uplatnil svoj nárok na súde pred márnym uplynutím premlčacej lehoty.

Odvolací súd k odvolacej námietke žalovaného o tom, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil
otázkupremlčania,keďpodľažalovanéhojepremlčacialehotavprejednávanejvecijednoročná,uvádza,
že v jednoročnej lehote, upravenej v čl. I § 70 ods. 2 zákona zmenkového a šekového sa premlčujú
len nepriame (postihové) nároky majiteľa zmenky (za predpokladu, že majiteľ vykonal potrebné úkony
na zachovanie postihových práv - to neplatí, ak na zmenke bola vyznačená doložka zbavujúca majiteľa

povinnosti vykonať protest). V prejednávanej veci však žalobca voči žalovanému uplatnil priamy nárok
zo zmenky, ktorý sa podľa čl. I § 77 ods. 1 v spojení s § 70 ods. 1 zákona zmenkového a šekového
premlčuje v už uvedenej trojročnej lehote odo dňa splatnosti (sročnosti) zmenky.

42. Neobstojí napokon ani námietka žalovaného o tom, že žalobca ako majiteľ zmenky túto nepredložil

žalovanému na videnie či platenie. Ako vyplýva aj z teórie zmenkového práva, z praktického hľadiska
má opomenutie prezentácie zmenky prezenantom (t. j. tým, kto je oprávnený vykonať práva zo zmenky
- najmä remitent, ak zmenka nebola indosovaná alebo indosatár posledného indosamentu, ktorému
svedčí nepretržitý rad indosamentov) prezentátovi (t. j. osobe, ktorá má zmenku zaplatiť, v prípade
vlastnej zmenky je touto osobou vystaviteľ zmenky) opomenutie prezentácie zmenky vplyv len na

existenciu práv vo vzťahu k nepriamym dlžníkom (Jablonka, B.: Zákon zmenkový a šekový, s. 165) - teda
nievovzťahukpriamemudlžníkovi,akýmjevočižalobcoviprávežalovaný.Opomenutímzachovávacích
úkonov (predloženie zmenky na platenie) v zmysle čl. I § 77 ods. 1 v spojení s čl. I § 38 zákona
zmenkového a šekového zanikajú nároky len vo vzťahu k nepriamym dlžníkom. Z praktického hľadiskaje opomenutie prezentácie síce porušením čl. I § 77 ods. 1 v spojení s čl. I § 38 zákona zmenkového a
šekového, avšak nemá žiadny vplyv na existenciu práv voči priamym dlžníkom. Námietka opomenutia
prezentácie je preto voči priamym dlžníkom v zásade irelevantná. Dôvodnou by uvedená námietka

mohla byť v prípade, ak ňou žalovaný namieta platenie zmenkového úroku alebo trov konania, pretože
ak by mu bola zmenka včas a riadne prezentovaná, zaplatil by ju, a preto by nebol dôvod platiť zmenkový
úrok ani trovy konania, keďže k podaniu zmenkovej žaloby nemuselo dôjsť. O takýto prípad však v
prejednávanej veci nejde.

43. Čo sa týka namietanej skutočnosti, že avalista a vystaviteľ vlastnej zmenky sú totožné osoby, ani
táto skutočnosť nespôsobuje neplatnosť zmenky či avalu (zmenkového ručenia). Avalistom totiž môže
byť akákoľvek osoba, a to aj dokonca taká, ktorá je už zo zmenky zaviazaná z iného titulu (napr. v pozícii
indosanta či vystaviteľa). Tento záver potvrdzuje aj doktrína zmenkového práva (Jablonka, B.: Zákon
zmenkový a šekový, s. 142 - 143), pričom opačný záver nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia
zákona zmenkového a šekového.

44. Vo zvyšku odvolací súd v súlade s § 387 ods. 2 CSP odkazuje na skutkové zistenia a právne
posúdenie uvedené v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie.

45. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z už uvedených dôvodov podľa § 387

ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil, a to tak vo výroku, ktorým súd prvej inštancie ponechal
zmenkový platobný rozkaz v platnosti v celom rozsahu, ako aj v na ňom závislom výroku o trovách
námietkového konania vedeného na súde prvej inštancie. K tomuto odvolací súd uvádza, že nakoľko
žalovaný v odvolaní osobitné odvolacie dôvody voči výroku o trovách námietkového konania vedeného
na súde prvej inštancie neuviedol (ale napadol ho výlučne z dôvodu jeho závislosti na hlavnom,

odvolaním napadnutom výroku), nebol tento výrok predmetom podrobnejšieho skúmania odvolacím
súdom vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi.

46. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 a §
255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal voči žalovanému

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (t. j. 100 %). O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí a ktoré vydá súdny úradník.

47. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom

alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo
akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.