Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/101/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8617204541
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8617204541.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská
dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou RELEVANS
s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: M. Z., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. X/XXX, XXX XX J., o zaplatenie 491,68 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 2Csp/161/2017-20 zo dňa 31.01.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o náhrade trov
konania.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 160,84 eur a
náhradu poštového 1,45 eur, v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov
konania nepriznal. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy
491,68 eur, úhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,45 eur a trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je zo zákona povinný platiť úhrady za služby verejnosti podľa § 3
písm. a) zákona vo výške 4,64 eur mesačne. Jedná sa o povinnosť platiť koncesionárske poplatky.

Žalovaný nezaplatil úhrady za obdobie od 01.04.2008 do 31.05.2017. Výzvou z 18.05.2016 bol žalovaný
vyzvaný na zaplatenie omeškanej úhrady. Súd uviedol, že žalovanému boli vykonané predpisy platieb
za poskytovanie služieb verejnosti Rozhlasom a televíziou Slovenska od 01.04.2008 do 31.05.2017
vo výške 4,64 eur mesačne, spolu 491, 68 eur. Za toto obdobie vykonal žalovaný úhrady spolu
vo výške 37,12 eur (8 x 4,64 eur). Výzvou z 18.05.2017 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie
nedoplatku, ktorý mal k 31.05.2017 vo výške 476,13 eur, vrátane poštových sadzieb 1,45 eur. Výzva
bola doručená žalovanému 22.05.2017. Súd uviedol, že predmetný spor je sporom spotrebiteľským.

Je síce pravdou, že úhrada za služby poskytované verejnosti RTVS je stanovená priamo zákonom
a zákon priamo nevyžaduje osobitný záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ale z § 290
CSP vyplýva, že spotrebiteľským sporom je aj spor súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Povinnosť
platiť úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS je priamo viazaná na existenciu skutočností,
že platiteľ je odoberateľom elektriny v odbernom mieste. Súd následne v danom prípade aplikoval §
5b zákona 250/2007 Z.z. a ex offo prihliadol na premlčanie nároku. Priznal žalobcovi nepremlčanú
pohľadávku za obdobie po 22.11.2014, celkovo 31 mesačných úhrad po 4,64 eur, čo činí 143,84 eur.

Okrem úhrad bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi aj pokutu vo výške 17 eur, pretože žalobca
preukázal, že žalovanému doručil výzvu na zaplatenie nedoplatku, pričom žalovaný v lehote 30 dní
nedoplatok neuhradil a žalobca má taktiež nárok na náhradu poštového vo výške 1,45 eur (uvedené
plnenia vyplývajú z § 10 zákona 340/2012 Z.z.). Vo zvyšku bola žaloba z dôvodu premlčania zamietnutá.Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní v
prevažnej miere úspešný, trovy konania mu nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to len proti výroku
o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a proti výroku o náhrade trov konania. Nesúhlasil s tým, že
súd spor považoval za spotrebiteľský, ani s tým, že v danom prípade bolo možné ex offo prihliadať
na premlčanie nároku. Nejedná sa o nároky zo zmluvy, ale ide o zákonnú povinnosť žalovaného
platiť koncesionárske poplatky. Strany neuzatvorili žiadnu zmluvu a žalovaný nepristúpil k žiadnym

obchodným či iným podmienkam žalobcu. Povinnosť žalovaného platiť koncesionárske poplatky, ich
výška aj splatnosť je určená priamo zákonom. Keďže zákon nie je spotrebiteľskou zmluvou, nemôže byť
ani koncesionárska povinnosť spotrebiteľskou povinnosťou. Žalobca v tomto vzťahu nevystupuje ako
dodávateľ, teda osoba, ktorá koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Súd nemal teda príslušnosť
skúmať spor z úradnej moci a nemohol bez akejkoľvek reakcie žalovaného na žalobu rozhodnúť o
premlčaní nároku žalovaného, pretože premlčanie nebolo namietané. Poukázal na nález Ústavného

súdu SR zo 07.02.2018, ktorý rozhodol o protiústavnosti ust. § 5b zákona 250/2007 Z.z.. Navrhol, aby
odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný súhlasil s tým, že vec je spotrebiteľskou vecou a navrhol
rozhodnutie potvrdiť.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav a správne o veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Aj keď ust. § 5b zákona o
ochrane spotrebiteľa medzičasom stratilo účinnosť, ust. § 54a Občianskeho zákonníka svojim obsahom

privodzuje ten istý následok. Premlčaných pohľadávok sa dodávateľ nemôže na súde domáhať a aj
vzhľadom na zmenenú právnu úpravu je teda rozsudok súdu prvej inštancie vecne správny. Odvolací
súd poukazuje na to, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bolo dané ust. § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľa platným a účinným ustanovením a súd naň mohol prihliadať. Z uvedených dôvodov odvolací
súd rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

Vecne správny je aj výrok o trovách konania, ktorý zodpovedá výsledku konania.

5. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a §
255ods.1CSP.Vodvolacomkonaníbolžalobcaneúspešný.Úspešnémužalovanémutrovyodvolacieho
konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov

odvolacieho konania.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2:X (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.