Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Erika Borovská

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 4C/141/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8499899731
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2014:8499899731.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobcu v 1. rade F. a

žalobkyne v 2. rade X., obaja trvale bytom H. štátni občania SR, obaja zastúpení Mgr. Marošom Ježíkom,
advokátom so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 93, proti žalovanej Q., štátnej občianke SR, zastúpenej
JUDr. Justínou Lajčákovou, advokátkou so sídlom Poprad, 1. mája 216/7, o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k pozemkom, takto

r o z h o d o l :

I. Podielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1. a 2. rade a žalovanej k nehnuteľnostiam, k pozemkom parcele
registra “E“ č. XXX/X - orná pôda o výmere 520 m2 a č. XXX/X - orná pôda o výmere 157 m2 zapísaným
na LV č. XXXX k. ú. H. zrušuje.

II. Do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade prikazuje pozemky, parcelu č. XXXX/
XXX - trvalý trávnatý porast o výmere 90 m2, parcelu č. XXXX/XX - zastavané plochy o výmere 31
m2 a parcelu č. XXXX/XX - trvalý trávnatý porast o výmere 270 m2, zamerané geometrickým plánom
vyhotoveným Geodéziou O. M., Ing. Oľga Mlynarčíková, Krátka 21, Spišská Belá, IČO: 40 124 037, dňa
26. 6. 2013 pod číslom 55/2013 overeným Správou katastra Kežmarok 10. 7. 2013 pod č. Gr XXX/XX,
ktorý je súčasťou tohto rozsudku.

III. Do vlastníctva žalovanej prikazuje pozemky, parcelu č. XXXX/XXX - trvalý trávnatý porast o výmere
81 m2 a parcelu č. XXXX/XXX - trvalý trávnatý porast o výmere 48 m2, zamerané geometrickým plánom
vyhotoveným Geodéziou O. M., Ing. Oľga Mlynarčíková, Krátka 21, Spišská Belá, IČO: 40 124 037, dňa
26. 6. 2013 pod číslom 55/2013 overeným Správou katastra Kežmarok 10. 7. 2013 pod č. Gr XXX/XX,
ktorý je súčasťou tohto rozsudku.

IV. Do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade prikazuje pozemok, parcelu registra “E“

č. XXX/X - orná pôda o výmere 157 m2 zapísanú na LV č. XXXX k. ú. H..

V. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalovanej náhradu vo výške 392,50 eur do 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalovanej 579,37 eur na účet právnej zástupkyne
žalovanej JUDr. Justíny Lajčákovej, advokátky so sídlom Poprad, ul. 1. mája 216/7, do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou podanou na tunajší súd 11. 3. 1999 v jej konečnej úprave pripustenej
uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom 28. 6. 2013 domáhali zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k pozemkom v katastrálnom území H. v oblasti nazývanej „Q.“, a to kparcele registra “E“ č. XXX/X - orná pôda o výmere 520 m2 a parcele registra “E“ č. XXX/X - orná pôda
o výmere 157 m2 zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX (v čase podania žaloby pred spracovaním
a prebratím ROEP v obci Lendak k parcele č. XXX/X - orná pôda o výmere 721 m2 zapísanej na liste

vlastníctva č. XXXX).

Žalobu dôvodili tvrdeniami, že kúpou nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva väčšinový podiel k
predmetným nehnuteľnostiam vo výške 6/8 v pomere k celku. Žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou
pozemkov v podiele vo výške 2/8 v pomere k celku. Medzi nimi a žalovanou s jej manželom dlhé

roky pretrvávajú spory ohľadne viacerých pozemkov v tejto časti H.. Preto nemajú záujem zotrvať
so žalovanou v podielovom spoluvlastníctve. Dohoda o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva nie je
možná. Pozemky v tejto časti katastrálneho územia H. majú šírku cca 4 m a predstavujú rovnobežné
susediace dlhé pásy, ktoré sú v okolí predmetných parciel vo vlastníctve jednej alebo druhej sporovej
strany. Už niekoľkokrát sa pokúšali so žalovanou a jej manželom vyriešiť spory dohodou (napr.
zámenou pozemkov) tak, aby každý získal väčšie územné celky. Avšak bezvýsledne. Žiadali, aby súd

spoluvlastníctvo k predmetným pozemkom vyporiadal prikázaním oboch parciel do ich bezpodielového
spoluvlastníctva s povinnosťou zaplatiť žalovanej náhradu za jej podiely vo výške 3 eur za 1 m2 do
3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu. Navrhovaný spôsob vyporiadania dôvodili hľadiskom
účelného využitia pozemkov a predovšetkým svojim väčšinovým podielom na pozemkoch. Tvrdili, že
súčasne s predmetným konaním prebieha pod sp. zn. 3C 195/2006 na tunajšom súde ďalšie súdne

konanie, predmetom ktorého je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k bezprostredne
susediacemu pásu pozemku, a to k parcelám registra “E“ č. XXX/X a č. XXX/X. Argumentovali, že
v prípade, ak súd aj tieto parcely prikázal do ich bezpodielového vlastníctva, vytvorí sa z viacerých
susediacich pásov väčší územný celok v ich vlastníctve.

Žalovaná súhlasila so zrušením podielového spoluvlastníctva k obom parcelám. Spoluvlastníctvo však
v priebehu celého konania navrhovala vyporiadať reálnym rozdelením pozemku s prihliadnutím na
veľkosti spoluvlastníckych podielov účastníkov. Argumentovala, že podľa § 142 Občianskeho zákonníka
je povinnosťou súdu podielové spoluvlastníctvo vyporiadať predovšetkým reálnym rozdelením veci, ak
takého rozdelenie je možné. Až následne prichádza do úvahy prikázanie veci za náhradu. V danej

veci reálne rozdelenie pozemku považuje za možné a účelné. U pôvodnej parcely č. XXX/X - orná
pôda o výmere 721 m2 navrhovala rozdelenie na dve parcely na úrovni dlhodobo užívanej poľnej cesty
podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XX vyhotoveného 18. 12. 998 (čl. 4 spisu) tak, že do
jej vlastníctva by bola prikázaná novovytvorená parcela č. XXXX/X o výmere 171 m2. Neskôr podľa
geometrického plánu č.XXXXXXXX-XXX/XXXX vyhotoveného 12. 2. 2001 tak, že do jej vlastníctva

by bola prikázaná novovytvorená parcela č. XXXX/X o výmere 171 m2 (čl. 83 spisu). Po pripustení
zmeny petitu žaloby v nadväznosti na spracovanie a prebratie ROEP v katastrálnom území H. v
priebehu konania navrhovala rozdelením pozemku vyporiadať podielové spoluvlastníctvo účastníkov s
prihliadnutím na veľkosti spoluvlastníckych podielov iba k parcele registra “E“ č. XXX/X o výmere 520m2,
a to podľa geometrického plánu č. 55/2013 vyhotoveného 26. 6. 2013 tak, aby do jej vlastníctva boli

prikázané novovytvorené parcely č. XXXX/XXX. - trvalý trávnatý porast o výmere 81 m2 (diel 5) a č.
XXXX/XXX - trvalý trávnatý porast o výmere 48 m2 (diel 4), spolu 129 m2, a do vlastníctva žalobcov
parcely č. XXXX/XXX - trvalý trávnatý porast o výmer 90 m2 (diel 3), parcelu č.XXXX/XX - zastavané
plochy o výmer 31 m2 (diel 2) a parcelu č. XXXX/XX - trvalý trávnatý porast o výmere 270 m2 (diel 1),
spolu 391m2. Uviedla, že v súlade s týmto návrhom časť predmetnej parcely má oplotenú a užíva ju.

Pokiaľideoparceluregistra“E“č.XXX/X ovýmere157m2,súhlasilasjejprikázanímdobezpodielového
spoluvlastníctva žalobcov s uložením povinnosti žalobcom vyplatiť jej náhradu. Uviedla, že náhradu
za 1m2, ktorý žalobcovia získajú nad rozsah výmery zodpovedajúcej ich spoluvlastníckeho podielu
rozdelením parcely č.XXX/X nežiada.

Účelnosť navrhovaného rozdelenia parcely č. XXX/X opierajúceho sa o geometrický plán č. 55/2013
žalovaná odôvodňovala tým, že táto parcela sa nachádza v zastavanom území obce. Predmetným
geometrickým plánom bola vychádzajúc z aktuálneho záväzného územného plánu obce Lendak
rozdelená na 5 parciel tak, že novozameraná parcela č. XXXX/XXX (diel 4) predstavuje v územnom
pláne plánovanú miestnu komunikáciu. Preto v nadväznosti na tento územný plán navrhuje rozdelenie

parcely na úrovni tejto plánovanej miestnej komunikácie, na rozdiel od pôvodných geometrických plánov,
ktoré pozemok delili na úrovni poľnej cesty vytvorenej po vzniku poľnohospodárskeho družstva v obci.
Do jej vlastníctva by pripadla parcela č. XXXX/XXX (diel 4 - budúca miestna komunikácia) spolu
s novozameranou parcelou č. XXXX/XXX (diel 5) nachádzajúcou sa pod miestnou komunikáciou.Žalobcom do vlastníctva pripadnú 3 novozamerané parcely nad budúcou miestnou komunikáciou (diely
1, 2 a 3), pričom diel 2 predstavuje stále v prírode existujúcu poľnú cestu. Diely 1, 2 a 3 nad miestnou
komunikáciou ako aj diel 5 pod miestnou komunikáciou pritom tvoria plochy určené územným plánom

na individuálnu bytovú výstavu. Takýmto rozdelením obe strany získajú stavebné pozemky, ku ktorým
budú mať prístup z miestnej komunikácie Prikázaním parcely č. XXXX/XXX do jej vlastníctva berie
na seba, naviac, ťarchu v podobe už uzavretej predbežnej dohody s obecným úradom o zriadení
miestnej komunikácie na tejto parcele. Takéto rozdelenie pozemku považuje za najúčelnejšie z hľadiska
jeho ďalšieho využitia pre obe strany. V súčasnosti je vlastníčkou bezprostredne susediaceho pásu

pozemku, a to parcely č.XXX. Je tiež vlastníčkou ďalšieho pásu, a to parcely č. XXX. Vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k parcelám č. XXX/X a č. XXX/X, ktoré predstavujú pás medzi pásom, ktorý
je predmetom sporu, a parcelou č. XXX, je predmetom súdneho konania prebiehajúceho v súčasnosti
pod sp. zn. 3C 195/2006. Aj v tomto konaní bol súdu predložený návrh na reálne rozdelenie parcely č.
XXX/X o výmere 542 m2 podľa geometrického plánu č. 64/2014 tak, že parcelu č. XXX/X delí na úrovni
územným plánom plánovanej miestnej komunikácie. Súd v tomto konaní aj rozhodol tak, že parcelu

rozdelil medzi strany na časť pod plánovanou miestnou komunikáciou, vrátane časti na ktorej sa plánuje
táto komunikácia, a časť nad plánovanou miestnou komunikáciou. Rozhodnutie však nenadobudlo
doposiaľvdôsledkuodvolaniaprávoplatnosť.Sp.X.,ktorájespoluvlastníčkouparcielč.XXX/Xač.XXX/
X spolu so žalobcami, sa už dávno dohodla na odpredaji časti pod plánovanou miestnou komunikáciou v
prípade, ak jej bude právoplatne prikázaná do vlastníctva. Zastáva názor, že iným spôsobom sa účelne

využiteľné celky pozemkov vytvoriť nedajú. Namietala argumentáciu žalobcov, že prikázaním parciel
č. XXX/X a č. XXX/X., ako aj parciel č. XXX/X a č. XXX/X . do ich vlastníctva, by získali pozemok
využiteľný na individuálnu bytovú výstavbu, nakoľko vlastníčkou bezprostredne susediacich parciel na
oboch stranách, a to parciel č. XXX ako aj č. XXX, je ona. Žalobcovia preto ani v prípade prikázania
oboch parciel, ktoré sú predmetom sporu, ako aj bezprostredne susediacich parciel, ktoré sú predmetom

súdneho konania sp.zn. 3C 195/2006, nezískajú pozemok, ktorý by mohol slúžiť ako stavebný pozemok.
Získaju by opäť iba 2 pásy pozemkov včlenené medzi 2 pásy pozemkov v jej vlastníctve. Keďže parcela
č. XXX/X nadväzuje na diel 1, 2 a 3 parcely č. XXX/X, ktoré navrhuje prikázať do vlastníctva žalobcov,
a ďalšie pozemky už týmto smerom nevlastní, a ako aj na skutočnosť, že v prípade reálneho rozdelenia
tejto parcely ide iba o 29 m2, súhlasí s prikázaním celej parcely č. XXX/X do vlastníctva žalobcov za

náhradu. Parcela sa nachádza mimo zastaveného územia obce, avšak do budúcna aj v tejto časti sa
predpokladá individuálna bytová výstavba.
Žalovaná nesúhlasila s výškou náhrady za jej ustupujúci podiel na parcele č. XXX/X navrhovanou
žalobcami 3 eura á 1m2. Tvrdila, že cena obvyklá v danom mieste a čase u pozemkov v časti „Predná
hora“ podľa vyjadrenia obce Lendak a Národnej asociácie realitných kancelárii Slovenska sa pohybuje

od 29 - 33 eur á 1m2. Náhradu za svoj podiel na parcele č. XXX/X žiadala vo výške 10 eur za 1m2,
tzn. celkom vo výške 392,50 eur za 39,25 m2 s odôvodnením, že na výške 10 eur á 1m2 sa strany
dohodli u susediacich parciel č. XXX/X a č. XXX/X v konaní sp. zn. 3C 195/2006. Poukazovala pritom
na rozdiel medzi parcelou č. XXX/X, ktorá je v zastavanom území obce, a parcelou č. XXX/X. mimo
zastavaného územia.

V priebehu niekoľko rokov trvajúceho súdneho konania v danej veci sa strany opakovane pokúšali o
vyriešenie sporov o pozemky v predmetnej časti katastrálneho územia Lendak dohodou o širšej zámene
susediacich parciel za účelom vytvorenie väčších funkčných pozemkových celkov. Viedli proti sebe
niekoľko súdnych konaní ohľadne práv k susediacim parcelám č.XXX/X a č. XXX/X, v dôsledku ktorých

súd toto konanie opakovane prerušoval (pozri uznesenie na čl. 110 a čl. 237 spisu). Avšak bezvýsledne.

Súd vykonal vo veci dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a zistil nasledujúce skutočnosti:

Z aktuálneho internetového výpisu z listu vlastníctva č.XXXX katastrálneho územia H. súd zistil, že v

súčasnosti sú ako podieloví spoluvlastníci pozemku v zastavanom území obce - parcely registra “E“
č. XXX/X - orná pôda o výmer 520m2 a pozemku mimo zastaveného územia obce - parcely registra
“E“ č.XXX/X - orná pôda o výmere 157 m2 zapísaní pod B1 žalovaná ako podielová spoluvlastníčka v
podiele vo výške 2/8 v pomere k celku a pod B2 žalobcovia v 1. a 2. rade ako bezpodieloví spoluvlastníci
v podiele vo výške 6/8 v pomere k celku. Zápis žalovanej na list vlastníctva bol vykonaný na základe

kúpnej zmluvy N XX/XX V XXX/XX - XX/XX. Zápis žalobcov na základe kúpnej zmluvy V XXX/XX -
POL XX/XX.Z notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade JUDr. Jaroslava Lišku v Kežmarku, Baštová 16,
sp. zn. NXX/XX NZXX/XX súd zistil, že 30. 1. 1997 žalovaná ako kupujúca uzavrela s F., a X., ako
predávajúcimi kúpnu zmluvu, na základe ktorej predávajúci previedli na žalovanú, okrem iného, aj

spoluvlastnícky podiel vo výške 2/8 v pomere k celku k parcele č. XXX/X. - orná pôda o výmere 721
m2 vedenej na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území H.. Vklad vlastníckeho práva v prospech
žalovanej bol bývalou Správou katastra Kežmarok povolený pod č. V XXX/XX.

Z kúpnej zmluvy z 22. 6. 1995 súd ďalej zistil, že žalobcovia v 1. a 2. rade ako kupujúci uzavreli s

predávajúcimi W. nar. XX. XX. XXXX, jeho manželkou, obaja bytom H., a s X., kúpnu zmluvu, na základe
ktorej predávajúci previedli na žalobcov svoje spoluvlastnícke podiely vo výške spolu 6/8 v pomere k
celku k parcele č. XXX/X - orná pôda o výmere 721 m2 zapísanej v tom čase na liste vlastníctva č. XXX
katastrálneho územia H.. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcov bol bývalou Správou katastra
Kežmarok povolený pod č. V XXX/XX.

Z vyjadrenia bývalej Správy katastra Kežmarok z 16. 4. 2008 parcela Z. s výmerou 721 m2 zapísaná
na liste vlastníctva č.XXXX katastrálneho územia Lendak bola spracovaná pri tvorbe Zjednodušeného
registra pôvodného stavu (ZRPS - spracovával sa mimo zastavaného územia obce). Pri zmene hranice
zastavaného územia bola parcela hranicou rozdelená na parcely Z. a č. XXX/X a zapísaná na list
vlastníctva s grafickými výmerami.

Z kópie pozemkovej mapy územia H., zo snímku katastrálnej mapy územia H., ako aj z geometrických
plánov predložených žalovanou v konaní vyplýva, že súčasné parcely č. XXX/X a č. XXX/X sa
nachádzajú v katastrálnom území H. v časti nazývanej „Q.“ (pôvodne „Q., v ktorej jednotlivé parcely v
minulosti tvorili dlhé úzke vzájomne susediace rovnobežné pásy. Parcely č. XXX/X a č. XXX/X (pôvodne

parcela č. XXX) sú polohovo a geometricky aj dnes znázornené ako úzky pás pozemku o šírke cca. 4m
a dĺžke cca. spolu 170 m. Bezprostredne susediace rovnobežné pásy pozemkov tvoria na jednej strane
parcely č. XXX/X a č. XXX/X (pôvodne parcela č. XXX) a na druhej strane parcely č. XXX/X a č. XXX/X
(pôvodne parcela č. XXX). S parcelami č. XXX/X a č. XXX/X bezprostredne susedí ďalší obdobný pás
pozemkutvorenýparcelamič.XXX/XaXXX/X(pôvodneparcelač.XXX).Všetkytieto4úzkerovnobežné

susediace pásy pozemkov smerom k zastavanému územiu obce nadväzujú bezprostredne na parcely
č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX/X, ďalej na parcely č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX/X
a na parcelu č.XXX/X.

Z aktuálneho internetového výpisu z listu vlastníctva č.XXXX katastrálneho územia H. súd zistil, že ako

výlučná vlastníčka parciel č. XXX/X - orná pôda o výmere 52 m2, č. XXX/X - orná pôda o výmer 51 m2, č.
XXX/X - orná pôda o výmere 50m2, č. XXX/X - orná pôda o výmer 46 m2, ako aj parciel č. XXX/X - orná
pôda o výmere 596 m2 a č. XXX/X. - orná pôda o výmere 521 m2 je v súčasnosti zapísaná žalovaná.

Z aktuálneho internetového výpisu z listu vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia H. súd zistil, že

žalovaná spolu s manželom sú zapísaní ako spoluvlastníci aj parciel č. XXX/X - orná pôda o výmere
195 m2, č. XXX/X - orná pôda o výmere 185 m2, č. XXX/X - orná pôda o výmere 180 m2, č. XXX/X -
orná pôda o výmere 177 m2, ako aj parcely č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 800 m2.

Z aktuálneho internetového výpisu z listu vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia H. súd zistil, že

žalovaná a jej manžel sú zapísaní ako spoluvlastníci rodinného domu súpisné číslo XXX stojaceho na
parcele č. XXX/X.

Z aktuálneho internetového výpisu z listu vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia H. súd zistil, že
ako podieloví spoluvlastníci parciel č. XXX/X - orná pôda o výmere 542 m2 a č. XXX/X - orná pôda o

výmere 118 m2 sú pod B1 v podiele vo výške 3 v pomere k celku zapísaní žalobcovia v 1. a 2. rade
ako bezpodieloví spoluvlastníci, a po B2 v podiele vo výške 1 v pomere k celku X.. Zápis vlastníctva v
prospech X. bol zapísaný na základe rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3C 226/2009.

Z údajov v registri tunajšieho súdu súd ďalej zistil, že v súčasnosti pod sp. zn. 3C 195/2006 prebieha

súdne konanie v právnej veci žalobcov 1.a 2. rade proti X., o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k parcelám č. XXX/X a č. XXX/X. Rozsudkom z 2. 12. 2013 č. k. 3C 195/2006 -
219 prvostupňový súd spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal reálnym rozdelením parcely č. XXX/X podľa
geometrického plánu vypracovaného Ing. Oľgou Mlynarčíkovou č.64/2013 dňa 20. 8. 2013 tak, ženovozamerané parcely č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX prikázal do vlastníctva žalovanej a parcely č.
XXXX/XX, č. XXXX/XX. a č. XXXX/XXX do vlastníctva žalobcov. Do vlastníctva žalobcov súd za náhradu
prikázal aj celú parcelu č. XXX/X. Rozsudok v dôsledku odvolania žalobcov nenadobudol právoplatnosť

a spis sa t. č. nachádza v odvolacom konaní na Krajskom súde Prešov.

Podľa 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pri tom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže požiadať súd o zrušenie
spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo
nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.

Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len cit. ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré
výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

V prejednávanej veci všetci účastníci so zrušením podielového spoluvlastníctva k pozemku súhlasili.

Súd zastáva názor, že vykonaným dokazovaním nevyšli v konaní najavo žiadne skutočnosti, ktoré
by v danej veci odôvodňovali záver o existenciu závažných dôvodov pre zachovanie predmetného
spoluvlastníckeho vzťahu. Preto súd podielové spoluvlastníctvo účastníkov k pozemku zrušil (výrok I.)

Pokiaľ ide vyporiadanie spoluvlastníctva, súd sa v zásade stotožňuje s právnou argumentáciou

žalovanej, že je povinnosťou súdu vždy ako prvým zo spôsobov vyporiadania podielového
spoluvlastníctva zaoberať sa možnosťou reálneho rozdelenia veci, a to bez ohľadu na návrhy
účastníkov. Reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov je najprirodzenejším spôsobom likvidácie
spoluvlastníckych vzťahov a preto aj prednostným spôsobom vyporiadania spoluvlastníctva. Ust. § 142
ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré túto zásadu vyjadruje, upravuje nielen spôsoby, akými súd môže

vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k veci, ale aj poradie jednotlivých spôsobov vyporiadania, ktoré
je pre súd záväzné (bez ohľadu na návrhy účastníkov).

Podmienkou vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením veci je to, aby rozdelenie
veci bolo „dobre možné“. Táto podmienka je naplnená v zásade v prípade faktickej možnosti rozdelenia

spoločnej veci a funkčného opodstatnenia takéhoto rozdelenia, tzn., že rozdelením vzniknú samostatné
veci, ktoré vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému
účelu.

V danej veci obe parcely č. XXX/X a č. XXX/X, sami o sebe, vzhľadom na ich geometrické a polohové

určenie (úzky dlhý pás o šírke cca. 4 m a dĺžke cca. 170 m) a ich vsadenie medzi ďalšie pásy parciel
obdobného geometrického určenia, majú v súčasnosti minimálne možnosti využitia. Minimálne možnosti
využitia majú sami o sebe aj vzhľadom na platný územný plán obce Lendak, ktorý v tejto oblasti
plánuje individuálnu bytovú výstavbu. O to viac, sami o sebe, nebudú účelnejšie využiteľné ani parcely,
ktoré vzniknú ich reálnym rozdelením. To je dôvod, pre ktorý sa obe strany dlhé roky snažia nájsť

vzájomnú dohodu cestou širšej zámeny parciel v tejto oblasti tak, aby sa pre obe strany vytvorili 2 väčšie
pozemkové celky, využiteľné v súlade s územným plánom na individuálnu bytovú výstavbu. Preto súd pri
hľadaní čo najoptimálnejšieho spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva účastníkov v danej veci vychádzal
zo širšieho posúdenia všetkých okolností danej veci, a to hlavne z vlastníckych vzťahov susediacich
parciel, s ktorými by parcely mohli vytvoriť väčšie pozemkové celky.

Parcela č. XXX/X spolu s parcelami č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX/X vytvára pozemkový celok
o šírke cca. 16m (4 x cca. 4 m). Žalovaná ako podielová spoluvlastníčka parcely č. XXX/X spolu
so žalobcami je zároveň výlučnou vlastníčkou parciel č. XXX/X a č. XXX/X. Žalovaná je tiežvýlučnou vlastníčkou, prípadne podielovou spoluvlastníčkou spolu s manželom, pozemkového celku
bezprostredne nadväzujúceho na tento celok smerom k zastavenému územiu obce tvoreného z parciel
č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX/X, ako aj

rodinného domu stojaceho na parcele č. XXX/X. Okrem parcely č. XXX/X, ktorá je predmetom sporu
danej veci, v pozemkovom celku vytvorenom zo všetkých vyššie uvedených parciel je v podielovom
spoluvlastníctve iba parcela č. XXX/X. Parcela č. XXX/X je v podielovom spoluvlastníctve žalobcov v
1.a 2.rade a p. X.. Ako už súd vyššie uviedol, konanie o zrušenie a vyporiadanie tohto podielového
spoluvlastníctva sa v súčasnosti vedie na tunajšom súde pod sp. zn. 3C 195/ 2006.

Rozdelenie parcely č. XXX/X žalovaná navrhla vykonať podľa geometrického plánu č. 55/2013
vyhotoveného Geodéziou O. M., Ing. Oľgou Mlynarčíkovou, Krátka 21, Spišská Belá, dňa 26. 6. 2013,
overeného bývalou Správou katastra Kežmarok 10. 7. 2013 pod č. G1 XXX/XX tak, aby do jej vlastníctva
by bola prikázaná časť, ktorá podľa aktuálneho územného plánu obce sa nachádza pod plánovanou
miestnou komunikáciou vrátane časti, na ktorej sa plánuje táto komunikácia vybudovať. Žalobcovia

by tak do vlastníctva získali časť nad touto plánovanou miestnou komunikáciou. Rozdelenie podľa
tohto návrhu žalovanej prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov účastníkov. Žalobcom z celkovej
výmery 520m2 pripadne do vlastníctva 391 m2 (6/8 zodpovedá 390 m2), žalovanej 129 m2 (2/8
zodpovedá 130 m2). Takýmto rozdelením parcely č. XXX/X sa vytvorí veľký pozemkový celok pod
plánovanou miestnou komunikáciou vo vlastníctve žalovanej, príp. v spoluvlastníctve žalovanej a jej

manžela(okremparcelyč.XXX/X),ktorýakouviedlažalovaná,jevsúčasnostiajtaktooplotenýaužívaný
spolu s domovou nehnuteľnosťou na parcele č. XXX/X žalovanou a jej rodinou.

Z geometrického plánu č. 64/3013 vyhotoveného tiež Geodéziou O. M., Ing. Oľgou Mlynarčíkovou,
Krátka 21, Spišská Belá, dňa 20. 8. 2013, z ktorého prvostupňový súd vychádzal pri svojom rozhodovaní

v konaní sp. zn. 3C 195/2006, vyplýva, že tento geometrický plán parcelu č. XXX/X delí medzi jej
podielových spoluvlastníkov vlastniacich rovnaké podiely ako strany v predmetnej veci (žalobcovia
4/3 a p. X. 1/4) rovnako ako geometrický plán. č. 55/2013, tzn. tak, že ju rozdeľuje na časť pod
plánovanou miestnou komunikáciou, a časť nad plánovanou miestnou komunikáciou. V zmysle tohto
návrhu prvostupňový súd aj 2. 12. 2013 rozhodol (rozsudok však nie je právoplatný). Žalovaná uviedla,

že v prípade prikázania časti parcely č. XXX/X p. X.., s pani X. má už dohodu o odpredaji tejto časti.
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3C 226/2009 vyplýva, že p. X. už v roku 2006 uzavrela so žalovanou
a jej manželom zámennú zmluvu, ktorou previedla svoj podiel na parcele č. XXX/X. na žalovanú a
jej manžela. Táto zmluva však bola rozsudkom Okresného súdu Kežmarok z 28. 9. 2011 sp. zn. 3C
226/2009 v spojení rozsudkom Krajského súdu Prešov z 13. 11. 2012 sp. zn. 6Co 46/2012 na návrh

žalobcov vyhlásená za neplatnú pre porušenie ich predkupného práva.

Žalobcovia navrhovaným rozdelením získajú z parcely č. XXX/X. nad plánovanou miestnou
komunikáciou jeden pás pozemku zodpovedajúci ich spoluvlastníckemu podielu, a v prípade prikázania
častiparcelyč.XXX/X podľageometrickéhoplánuč.64/2013nadplánovanoumiestnoukomunikáciouaj

ďalší bezprostredne susediaci pás. V záujme možnosti vytvorenia v budúcnosti väčšieho pozemkového
celku aj pre žalobcov, súd považoval za spravodlivé prikázanie celej parcely č. XXX/X do vlastníctva
žalobcom s tým, že žalobcovia spolu s touto parcelou majú možnosť vytvoriť si väčší pozemkový celok
zase v časti nad plánovou komunikáciou, kde rovnako je územným plánom plánovaná individuálna
bytová výstavba.

Takéto žalovanou navrhované vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd v danej veci považoval
nielen za najúčelnejšie, ale aj za jediné možné riešenie vzhľadom na všetky okolnosti danej veci. Preto
návrhu žalovanej vyhovel a parcelu č. XXX/X reálne rozdelil podľa geometrického plánu č. 55/2013
vyhotoveného Geodéziou O. M., Ing. Oľgou Mlynarčíkovou, Krátka 21, Spišská Belá, dňa 26. 6. 2013,

overeného bývalou Správou katastra Kežmarok 10. 7. 2013 pod č. G1 XXX/XX, ktorý je neoddeliteľnou
súčasťou tohto rozsudku tak, ako je to špecifikované vo výroku II. a III. tohto rozhodnutia, a parcelu č.
XXX/X prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. a 2 rade.

Reálnym rozdelením parcely č. XXX/X žalobcovia získali o 1m2 pozemku viac, ako zodpovedá ich

spoluvlastníckemu podielu. Keďže žalovaná sa vzdala práva na finančné vyrovnanie za tento 1m2
pozemku, súd žalobcom neuložil povinnosť žiadnej finančnej náhrady.Pokiaľ ide o náhradu za ustupujúci podiel žalovanej na parcele č. XXX/X prikázanej do bezpodielového
spoluvlastníctva žalobcov, súd pri stanovení jej výšky vychádzal z vyjadrení obce Lendak a Národnej
asociácie realitných kancelárii Slovenska. Podľa vyjadrení obce Lendak z 8. 7. 2013 a 14. 11.

2013 pozemky v lokalite „Q.“ určené územným plánom na individuálnu bytovú výstavbu predáva
Rímskokatolícka cirkev za 33 eur á 1 m2. Podľa vyjadrení Národnej asociácie realitných kancelárii
Slovenska z 16. 8. 2013 a z 12. 12. 2013 priemerná cena stavebného pozemku v okrese Kežmarok
(s vylúčením tatranských obcí Veľká Lomnica, Stará Lesná a pod, v ktorých cena je nadpriemerná)
sa pohybuje na úrovni 29 eur á 1 m2. Cenový rozptyl je 11 eur do 50 eur á 1 m2. Táto cena však

predpokladá možnosť nakladať s pozemkom podľa príslušnej územno-plánovacej informácie. Podľa
asociácie vzhľadom na špecifický tvar predmetného pozemku je možné uvažovať o spodnej hranici
cenového rozptylu, tzn. 11 eur á 1m2. V súdnom konaní sp. zn. 3C 195/2006 sa sporové strany zhodli
na cene bezprostredne susediacej parcelu č. XXX/X rovnakého špecifického tvaru vo výške 10 eur á 1
m2. Vychádzajúc z týchto skutočností súd berúc do úvahy špecifický tvar predmetného pozemku (úzky
dlhý pás), ktorý sám osebe nie je spôsobilý na využitie podľa územného plánu a ktorý sa nachádza

mimo zastavaného územia obce, prijal záver, že všeobecnej cene pozemku zodpovedá cca 10 eur á 1
m2. Preto žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu za jej ustupujúcu podiel vo výške 2/8 v
pomere k celku vo výške 392,50 eur (39,2 m x 10 eur).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zásada

úspechu v konaní). Žalobcovia žiadali spoluvlastníctvo vyporiadať prikázaním oboch parciel do ich
spoluvlastníctva za náhradu. V časti, a to ohľadne vyporiadania spoluvlastníctva k parcele č. XXX/X súd
ich návrhu nevyhovel. Súd vyhovel návrhu žalobcov iba ohľadne vyporiadania spoluvlastníctva k parcele
č. XXX/X. Úspech žalobcov vychádzajúc z celkovej výmery pozemku, ktorý bol predmetom vyporiadania
(677 m2), predstavoval 23,2 % (157 m2), úspech žalovanej 76,8 % (520 m2). Žalovaná má preto nárok

nanáhradutrov,ktoréúčelnevynaložilavkonanívovýške53,6%(76,8%-23,2%).Súdpretožalovanej,
ktoráonáhradutrovtohtokonaniariadnepožiadala,aktorejprávnazástupkyňatrovyvyčíslilavzákonnej
lehote podaním z 4. 3. 2014 na sumu 1 374,10 eur, priznal náhradu trov, ktoré si vyúčtovala a ktorých
vynaloženie v konaní preukázala nasledovne:

a) tarifná odmena za zastupovanie advokátom v konaní:
(§ 13 ods. 6 vyhlášky MS SR č. 240/1990 Zb.)

rok 1999
- príprava a prevzatie zastúpenia 13. 5. 1999 200,- Sk

- vyjadrenie k žalobe z 17. 5. 1999 200,- Sk
- podanie vo veci samej z 21. 6. 1999 200,- Sk
- zastúpenie na pojednávaní 8. 10. 1999 (odročené bez prejednania veci) 200,- Sk

rok 2000

- zastúpenie na pojednávaní 8. 3. 2000 200,- Sk
- zastúpenie na pojednávaní 9. 11. 2000 (odročené bez prejednania veci) 200,- Sk
- zastúpenie na pojednávaní 10. 1. 2001 (odročené bez prejednania veci) 200,- Sk
- zastúpenia na pojednávaní 7. 2. 2001 (odročené bez prejednania veci) 200,- Sk

(§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR 655/2004 Z. z.)

rok 2007
- zastúpenie na pojednávaní 21. 9. 2007 1 371,- Sk

rok 2008
- ohliadka 9. 4. 2008 1 465,- Sk

rok 2009
- podanie vo veci z 14. 5. 2009 53,49 eur

rok 2010
- podanie vo veci z 19. 4. 2010 55,49 eurrok 2013
- podanie vo veci z 20. 5. 2013 60,70 eur
- zastúpenie na pojednávaní 21. 5. 2013 (odročené bez prejednania veci - 1 ) 15,02 eur

- podanie vo veci z 26. 6. 2013 60,70 eur
- zastúpenie na pojednávaní 28. 6. 2013 60,70 eur

rok 2014
- podanie vo veci z 26. 2. 2014 61,87 eur

- zastúpenie na pojednávaní 28.2.2014 61,87 eur
Spolu 4 436,- Sk (147,25 eur) + 429,84 eur = 577,09 eur

b) náhrady:
- režijný paušál 8 x 10 Sk (§ 18 vyhlášky 240/1990 Zb.) 800,- Sk
1 x 178,- Sk (§ 17 vyhlášky 655/2004 Z. z) 178,- Sk

1 x 190,- Sk 190,- Sk
1 x 6,95 eur 6,95 eur
1 x 7,21 eur 7,21 eur
4 x 7,81 eur 31,24 eur
2 x 8,04 eur 16,06 eur

Spolu 1 168,- Sk (38,77 eur) + 61,46 eur = 100,23 eur

- náhrada za stratu času na ceste Poprad - Kežmarok a späť (2 x 15 km) a 9. 4. 2008 (ohliadka) Poprad
- Lendak a spať (2 x 30 km):
- na pojednávanie 8. 10. 1999 v rozsahu 2 polhodín x 30,- Sk 60,- Sk

- na pojednávanie 8. 3. 2000 v rozsahu 2 polhodín x 30,- Sk 60,- Sk
- na pojednávanie 9. 11. 2000 v rozsahu 2 polhodín x 30,- Sk 60,- Sk
- na pojednávanie 10. 1. 2001 v rozsahu 2 polhodín x 30,- Sk 60,- Sk
- na pojednávanie 7. 2. 2001 v rozsahu 2 polhodín x 30,- Sk 60,- Sk
- na pojednávanie 21. 9. 2007 v rozsahu 2 polhodín x 297,- Sk 594,- Sk

- na pojednávanie 9. 4. 2008 v rozsahu 4 polhodiny x 317,-Sk 1 268,- Sk
- na pojednávanie 21. 5. 2013 v rozsahu 2 polhodín x 13,01 eur 26,02 eur
- na pojednávanie 28. 6. 2013 v rozsahu 2 polhodín x 13,01 eur 26,02 eur
- na pojednávanie 28. 2. 2014 v rozsahu 2 polhodín x 13,40 eur 13,40 eur
Spolu 2 162,- Sk (71,76 eur) + 65,44 eur = 137,20 eur

- cestovné na ceste Poprad - Kežmarok a späť (2 x 15 km) a ceste Poprad - Lendak a späť (2 x 30
km), v rokoch 1999 - 2000 vo výške cestovného hromadným dopravným prostriedkom, v ďalších rokoch
osobným motorovým vozidlom zn. Renault G., ev. č.: Q., pri priemernej spotrebe 7l á 100 km, priemernej
cene pohonných hmôt v jednotlivých obdobiach:

- na pojednávanie 8. 10. 1999 (cena cestovného lístka VHD) 6,- Sk
- na pojednávanie 8. 3. 2000 (cena cestovného lístka VHD) 6,- Sk
- na pojednávanie 9. 11. 2000 (cena cestovného lístka VHD) 6,- Sk
- na pojednávanie 10. 1. 2001 (cena cestovného lístka VHD) 6,- Sk
- na pojednávanie 7. 2. 2001 (cena cestovného lístka VHD) 6,- Sk

- na pojednávanie 21. 9. 2007 30 km x 0,07l x 38,25,- Sk 80,32,- Sk
- na pojednávanie 9. 4. 2008 60 km x 0,07l x 39,24,- Sk 164,80,- Sk
- na pojednávanie 21. 5. 2013 30 km x 0,07l x 1,476 eur 3,09 eur
- na pojednávanie 28. 6. 2013 30 km x 0,07l x 1,479 eur 3,10 eur
- na pojednávanie 28. 2. 2014 30 km x 0,07l x 1,445 eur 3,03 eur

- náhrada celkom 180 km x 0,18 eur 32,04 eur
Spolu 275,12,- Sk (9,13 eur) + 41,26 eur = 50,39 eur

- náhrada výdavkov za geometrické plány:
- geometrický plán č. 55/2013......................................................................................... 227 eur

Spolu 1 091,91 eur
Z toho 53,06 % 579,37 eurPoučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občiansky súdny poriadok) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.