Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. január 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/41/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208222003
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1208222003.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek

senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu E Foto s.r.o., Vodičkova
682/20 Praha 1 - Nové Město, Česká republika, IČO: 264 15 488, vo veci organizačnej zložky E Foto
s.r.o., organizačná zložka, Bradáčova 7 Bratislava, IČO: 31 813 224, proti žalovanému AUPARK a.s.,
Einsteinova 18 Bratislava, IČO: 47 240 377, práv. zast. advokátom Mgr. Igorom Švábym konajúcim
v mene spoločnosti Bartošík Šváby s.r.o., Plynárenská 7/A Bratislava, IČO: 35 929 049 o zaplatenie
6124,64 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k.
24Cb/269/2008-435 zo dňa 8.11.2016, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/269/2008-435 zo dňa
8.11.2016 p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol v celom rozsahu a priznal žalovanému
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 78%.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.9.2008,

domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 877.661,50 Sk (29.133,02 eur) s príslušenstvom z titulu
nájomnej zmluvy a z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalovaný nárok uplatnený žalobou neuznal,
pričom namietal predovšetkým premlčanie uplatňovaných nárokov. Podaním zo dňa 19.2.2010 zobral
žalobca žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie 20.378,61 eura s príslušenstvom s tým, že v
ďalšom konaní žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 8.754,41 eura spolu s príslušenstvom,
t.j. s úrokom z omeškania v sadzbe 15% ročne zo sumy 5.702,48 eura od 1.11.2004 do zaplatenia
a s úrokom z omeškania v sadzbe 14% ročne zo sumy 3.051,93 eura od 23.2.2005 do zaplatenia.

Ku čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo zo strany žalobcu pred začatím pojednávania vo veci samej.
Žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu uplatneného nároku z titulu zhodnotenia predmetného
nebytového priestoru vo výške 19.916,35 eura (600.000,- Sk) bez uvedenia dôvodu späťvzatia žaloby
a v časti 462,26 eura zo žalobcom uplatneného nároku v celkovej výške 3.514,19 eura (105.868,50
Sk) z titulu plnenia poskytnutého žalobcom žalovanému vopred za užívanie predmetného nebytového
priestoru za obdobie od 23.2.2005 do 31.3.2005, a to v tejto časti z dôvodu započítania vzájomných
pohľadávok urobeným jednostranným úkonom žalobcu dňa 10.7.2009. Podaním zo dňa 2.7.2010 zobral

žalobu späť čiastočne v časti uplatňovaných úrokov z omeškania s tým, že v ďalšom konaní žalobca trval
na nároku na zaplatenie istiny 8.754,41 eura spolu s 10% ročným úrokom z omeškania od 14.2.2009 do
zaplatenia, čo žalobca odôvodnil tým, že žaloba bola doručená žalovanému dňa 12.2.2009, splatnosťžalobcom uplatnených pohľadávok tak nastala dňom 13.2.2009 a žalovaný sa dostal do omeškania
dňom 14.2.2009.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania zistil, že medzi právnym predchodcom
žalovaného - obchodnou spoločnosťou AUPARK a.s. Bratislava, IČO: 35 781 939 ako prenajímateľom a
obchodnou spoločnosťou SLOV-KAUFRING spol. s r.o. Bratislava, IČO: 31 345 000 ako nájomcom bola
dňa 14.11.2001 uzavretá v písomnej forme zmluva o nájme nebytových priestorov, ktorej predmetom
bol nájom nebytových priestorov s označením 178 o celkovej výmere 38,25 m2 nachádzajúcich sa

na prvom nadzemnom podlaží (prízemí) Bratislava Shopping Center (ďalej len BSC). Termín zahájenia
bol stanovený na deň 14.11.2001. Článok 4 predmetnej zmluvy obsahoval dohodu zmluvných strán
o nájomnom, pričom základné nájomné za celý predmet nájmu bolo dohodnuté vo výške 4.174,80
eura za každý štvrťrok nájmu (t.j. 3 mesiace). Dňa 1.2.2003 boli medzi právnym predchodcom
žalovaného ako prenajímateľom, obchodnou spoločnosťou SLOV-KAUFRING spol. s r.o. Bratislava
ako pôvodným nájomcom a žalobcom ako novým nájomcom uzavreté v písomnej forme dohoda

o prevzatí dlhu a dodatok č. 3 k predmetnej zmluve o nájme nebytových priestorov, predmetom
ktorých bola okrem iného dohoda o zmene subjektu zmluvného vzťahu na strane nájomcu s tým,
že na miesto pôvodného nájomcu nastupuje nový nájomca - žalobca, ktorý na seba preberá všetky
záväzky, povinnosti, záruky, zabezpečenia a zodpovednosť nájomcu vyplývajúce zo zmluvy o nájme
nebytových priestorov. Po čiastočnom späťvzatí žaloby sa žalobca domáhal zaplatenia istiny vo výške

8.754,41 eura pozostávajúcej zo sumy 5.702,48 eura (171.793,- Sk) zloženej právnemu predchodcovi
žalovaného ako preddavok na nájomné podľa článku 5, ods. 5.1. zmluvy o nájme nebytových priestorov
a zo sumy 3.051,93 eura (pôvodne žalobcom uplatňovaná suma 3.514,19 eura, s ktorou žalobca
započítal protipohľadávku žalovaného vo výške 462,26 eura) z titulu plnenia poskytnutého žalobcom
právnemu predchodcovi žalovaného vopred za užívanie predmetného nebytového priestoru za obdobie

od23.2.2005do31.3.2005,počasktoréhožalobcapredmetnýpriestorneužíval,t.j.časťsumyzaplatenej
žalobcom dňa 16.12.2004 vo výške 257.518,- Sk. Návrhom na začatie konania podaným na Okresný
súd Bratislava V dňa 20.10.2004 sa žalobca v procesnom postavení navrhovateľa domáhal voči
právnemu predchodcovi žalovaného v procesnom postavení odporcu určenia, že nájomný vzťah medzi
navrhovateľom ako nájomcom a odporcom ako prenajímateľom založený zmluvou o nájme nebytových

priestorov zo dňa 14.11.2001 v znení Dodatku č. 1 k nej, v znení Dodatku č. 2 k nej zo dňa 7.1.2002
a v znení Dodatku č. 3 k nej zo dňa 1.2.2003, k nebytovému priestoru č. 178 o celkovej výmere
38,25 m2 nachádzajúcom sa na prvom nadzemnom podlaží (prízemí) obchodného komplexu Bratislava
Shopping Center v Bratislave - Petržalke na Einsteinovej ulici č. 18 trvá aj po 31.10.2004. Okresný súd
Bratislava V rozsudkom zo dňa 13.12.2007 pod č. k. 32C/225/2004-301 návrh ako nedôvodný zamietol.

Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.7.2009, a to v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 13.5.2009 pod č. k. 2Co/118/2008-332, ktorým odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdil. Medzi sporovými stranami nebola sporná skutočnosť, že žalobca predmetné
priestory k dátumu 31.10.2004 nevypratal, ale užíval ich naďalej, a to až do 22.2.2005.Rozsudkom
zo dňa 11.5.2011 pod č. k. 24Cb/269/2008-213 súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie

sumy 8.754,41 eura s 10%-ným ročným úrokom z omeškania od 14.2.2009 do zaplatenia zamietol z
dôvodu akceptácie opodstatnenosti námietky premlčania uplatnenej žalovaným. V zostávajúcej časti
súd konanie zastavil a vzhľadom na čiastočné späťvzatia žaloby, priznal žalobcovi právo na vrátenie
krátenej časti súdneho poplatku v sume 1.210,41 eura a určil povinnosť žalobcu nahradiť žalovanému
trovy konania v sume 2.121,24 eura. Predmetný rozsudok v časti výrokov o zastavení konania a

vrátení súdneho poplatku nadobudol právoplatnosť dňa 1.7.2011. Proti výroku o zamietnutí žaloby
v časti o zaplatenie sumy 8.754,41 eura s príslušenstvom a proti výroku o náhrade trov konania
boli podané v zákonnej lehote odvolania. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 5.12.2012
pod č.k. 3Cob/334/2011-242 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 11.5.2011 v napadnutej
zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. V odôvodnení predmetného uznesenia odvolací súd uviedol, že dospel k záveru, že právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia sa v obchodných veciach premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe
štyroch rokov podľa § 397 Obchodného zákonníka. Vzťah medzi účastníkmi konania má nepochybne
záväzkový charakter, pretože záväzky podľa § 489 Obchodného zákonníka vznikajú aj z bezdôvodného
obohatenia a má obchodnoprávnu povahu, nakoľko s prihliadnutím na všetky okolnosti sa týka ich

podnikateľskej činnosti, lebo obidvaja účastníci sú podnikatelia. Ako vyplýva z výpisu z obchodného
registra, prenájom nehnuteľností patrí medzi predmet činnosti žalovaného a spor sa týka nebytového
priestoru, v ktorom žalobca vykonával jeho podnikateľskú činnosť. Rozsudkom zo dňa 2.4.2014 pod č.
k. 24Cb/269/2008-365 súd prvej inštancie určil povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.629,77eura istiny s 10%-ným ročným úrokom z omeškania od 14.2.2009 do zaplatenia, v časti o zaplatenie
6.124,64 eura s príslušenstvom súd prvej inštancie žalobu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol
tak, že určil povinnosť žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 2.648,70 eura titulom náhrady trov konania. V

odôvodnení rozsudku uviedol, že po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že medzi právnym predchodcom žalobcu ako nájomcom a právnym predchodcom žalovaného ako
prenajímateľom bola dňa 14.11.2001 uzavretá v písomnej forme platná zmluva o nájme nebytových
priestorov, ktorú je potrebné posudzovať v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č.
116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Na základe platne uzavretého dodatku č.

3 k predmetnej zmluve došlo ku zmene v osobe nájomcu, pričom na miesto dovtedajšieho nájomcu
vstúpil žalobca. Vzhľadom na obsah právoplatného rozsudku v konaní vedenom na Okresnom súde
BratislavaVpodsp.zn.32C/225/2004súdprvejinštanciepovažovalzanesporné,žezostranyprávneho
predchodcu žalovaného došlo k platnému a účinnému odstúpeniu od zmluvy, pričom s poukazom na
znenie článku 6, ods. 6.1. dodatku č. 2 k predmetnej zmluve mal súd prvej inštancie za to, že ku
skončeniu daného zmluvného vzťahu došlo v dôsledku odstúpenia právneho predchodcu žalovaného

zo dňa 4.10.2004 dňom 31.10.2004, čo bol posledný deň trvania nájmu. Nasledujúci deň, t.j. 1.11.2004
bol prvým dňom, kedy žalobca mohol uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu
preddavku zloženého na základe predmetnej zmluvy o nájme, t.j. v danom konaní uplatnený nárok
na zaplatenie sumy 5.702,48 eura (171.793,- Sk). Ďalšia časť uplatneného nároku vo výške 3.051,93
eura (pred čiastočným späťvzatím žaloby vo výške 3.514,19 eura) ako časť sumy zaplatenej žalobcom

dňa 16.12.2004 vo výške 257.518,- Sk bez právneho dôvodu bola takisto žalobcom uplatňovaná ako
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný uplatnil v danom konaní námietku premlčania
voči nárokom uplatneným žalobcom, na ktorú však súd prvej inštancie neprihliadol, a to vzhľadom na
právny názor odvolacieho súdu. Skutkovú a právnu opodstatnenosť nároku uplatňovaného žalobcom v
sume 8.754,41 eura okrem námietky premlčania žalovaný ako takú nerozporoval, zo strany žalovaného

však boli vo forme procesnej obrany uplatnené na započítanie nároky žalovaného voči žalobcovi v
celkovej výške 8.236,30 eura, voči ktorým uplatnil žalobca námietku premlčania, ktorú však súd prvej
inštancie vyhodnotil ako neopodstatnenú, a to vzhľadom na potrebu uplatňovania právneho režimu
Obchodného zákonníka v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu a s poukazom na znenie § 404
ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný v priebehu konania nepreukázal doručenie jednostranného

právneho úkonu smerujúceho k započítaniu realizovaného listom právneho predchodcu žalovaného zo
dňa 23.2.2005 žalobcovi v čase pred začatím predmetného konania pred súdom, avšak žalovaný aj bez
toho môže svoje nároky voči žalobcovi uplatňovať na započítanie v rámci súdneho konania vo forme
procesnej obrany. V dôsledku nesplnenia zmluvných povinností vyplývajúcich žalobcovi z článku 8, ods.
8.6.1. predmetnej zmluvy vznikol právnemu predchodcovi žalovaného nárok na zaplatenie zmluvnej

pokuty v zmysle článku 8, ods. 8.6.2. predmetnej zmluvy v sume 5.912,89 eura. V dôsledku omeškania
žalobcu s úhradou faktúry č. 414 0632 právnemu predchodcovi žalovaného nesporne vznikol nárok na
zaplatenie úroku z omeškania v dohodnutej výške za obdobie od 16.9.2004 do 19.10.2004 zo sumy
171.678,- Sk (5.698,67 eura), avšak žalovaný uplatnil v danom konaní nárok na zaplatenie úroku z
omeškania v dohodnutej výške len za obdobie od 16.9.2004 do 15.10.2004, t.j. za 30 dní v sume

40,75 eura, pričom správny výpočet úroku z omeškania v sadzbe 9% ročne zo sumy 171.678,- Sk
(5.698,67 eura) za obdobie 30 dní je v sume 42,15 eura, t.j. žalovaný uplatnil obranu z titulu tohto
nároku v nižšej výške. Súčasne právnemu predchodcovi žalovaného v dôsledku omeškania žalobcu
s úhradou predmetnej faktúry č. 414 0632 vznikol tiež nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
0,1% denne z dlžnej sumy 171.678,- Sk (5.698,67 eura) za obdobie od 16.9.2004 do 19.10.2004, pričom

však žalovaný v danom konaní uplatnil nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty len za obdobie
od 16.9.2004 do 15.10.2004 v sume 171,- eur. V časti vyššie uvedených nárokov z titulu zmluvných
pokút a úroku z omeškania v celkovej výške 6.124,64 eura (5.912,89 eura + 40,75 eura + 171, eur) súd
prvej inštancie uznal skutkovú a právnu opodstatnenosť obrany žalovaného. V zostávajúcej časti súd
kvalifikovalobranužalovanéhoakonedôvodnúanepreukázanú,nakoľkožalovanýžiadnymrelevantným

spôsobom nepreukázal opodstatnenosť uplatňovania vlastných a spoločných prevádzkových nákladov
v uplatňovaných výškach. Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 2.4.2014 pod č. k.
24Cb/269/2008-365 podali v zákonnej lehote odvolanie obidve sporové strany, t.j. žalobca i žalovaný.
Žalobca podal odvolanie do zamietajúcej časti a proti súvisiacemu výroku o náhrade trov konania
navrhujúc ho zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania, pričom

vytýkal súdu prvého stupňa, že neprihliadol na námietku premlčania vznesenú žalobcom k žalovaným
uplatneným protipohľadávkam v celkovej sume 6.124,64 eura s poukazom na § 404 ods. 1 Obchodného
zákonníka, pričom v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p. v napadnutom rozhodnutí riadne a určito neodôvodnil,
ktoré z priznaných vzájomných pohľadávok považuje za vzťahujúce sa k tej istej zmluve, prípadnek závislým zmluvám, hoci zodpovedanie tejto otázky má pre vec podstatný význam. Namietal, že
ním uplatnený nárok na zaplatenie sumy 5.702,48 eura nie je nárokom zo zmluvy, ale majetkovým
prospechom získaným plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a nárok na zaplatenie sumy 3.051,93

eura taktiež nie je nárokom zo zmluvy, ale táto pohľadávka vznikla dňa 16.12.2004 poskytnutím plnenia
zostranyžalobcubezprávnehodôvodu.Vyslovilnázor,ževdanomprípadeniejemožnéaplikovať§404
ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko účastníkmi uplatnené nároky sa nevzťahujú k tej istej zmluve,
ani k viacerým zmluvám, ktoré by mali povahu závislých zmlúv. Proti vyhovujúcej časti rozsudku, a
to do sumy 1.637,21 eura podal odvolanie žalovaný, navrhol v tejto časti rozsudok zmeniť a priznanú

sumu 2.629,77 eura znížiť o túto sumu, ktorá predstavuje uplatnené prevádzkové náklady. Poukázal,
na to, že žalobca aj po platnom a účinnom odstúpení zo strany žalovaného od zmluvy o nájme naďalej
užíval nebytové priestory (pôvodný predmet nájmu), t.j. od 1.11.2004 do 22.2.2005. Konštatoval, že
aj počas tejto doby užívania boli žalobcovi zo strany žalovaného poskytované všetky služby, ktoré sa
mu poskytovali počas trvania nájmu. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 10.2.2016 pod č. k.
3Cob/194/2014-409 rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 2.4.2014 v napadnutej vyhovujúcej časti

potvrdil a v napadnutej zamietajúcej časti spolu so súvisiacim výrokom o náhrade trov konania zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Predmetom sporu zostal žalobcom uplatnený nárok
na zaplatenie istiny 6.124,64 eura s príslušenstvom. V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol,
že pokiaľ ide o vyhovujúcu časť napadnutého rozsudku, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil
so závermi súdu prvého stupňa, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku a

preto v tejto časti (o zaplatenie 1.637,21 eura, v ktorej žalovaný rozsudok napadol) ako vecne správny
potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý považoval obranu žalovaného
v časti týkajúcej sa vlastných a spoločných prevádzkových nákladov za nepreukázanú, keď ani podľa
názoru odvolacieho súdu žalovaný spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť nepreukázal reálne
vynaloženie nákladov v rozsahu, v akom ich uplatňoval proti žalobcovi. Ďalej odvolací súd uviedol,

že súd prvého stupňa považoval za dôvodnú obranu žalovaného z titulu zmluvných pokút a úroku
z omeškania v celkovej výške 6.124,64 eura (5.912,89 eura + 40,75 eura + 171,- eur) a z toho
dôvodu vzhľadom na započítanie vzájomných pohľadávok žalobu v časti zamietol. Žalobca sa k obrane
žalovaného vyjadril prípisom zo dňa 3.12.2013, v ktorom vzniesol námietku premlčania. Súd prvého
stupňavyhodnotilnámietkupremlčaniaakonedôvodnúatentosvojzáverstrohoodôvodnillenpotrebnou

aplikáciou úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku a odkazom na § 404 ods. 1 Obchodného
zákonníka. Odvolací súd sa stotožnil so žalobcom, že záver súdu prvého stupňa o včasnom uplatnení
jednotlivých nárokov žalovaného a o zániku pohľadávok žalobcu v dôsledku započítania nemožno pre
nedostatočnosť odôvodnenia preskúmať, keď z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, kedy
presnezačalaplynúťpremlčacialehotaprijednotlivýchžalovanýmuplatnenýchnárokoch,čiichžalovaný

uplatnil pred skončením uplynutia premlčacej doby, prečo bolo potrebné v danom prípade aplikovať §
404 ods. 1 Obchodného zákonníka a aký mala dopad jeho aplikácia na posudzovanú vec. Za tohto
stavu nemožno dospieť k bezpečnému záveru, že pohľadávky žalobcu zanikli započítaním v rozsahu, v
akom ho konštatoval súd prvého stupňa. So zreteľom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude potrebné sa obranou žalovaného opätovne zaoberať. Súd prvej
inštancie uviedol, že po opätovnom vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že medzi právnym predchodcom žalobcu ako nájomcom a právnym predchodcom žalovaného ako
prenajímateľom bola dňa 14.11.2001 uzavretá v písomnej forme platná zmluva o nájme nebytových
priestorov, ktorú je potrebné posudzovať v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č.

116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Na základe platne uzavretého dodatku č.
3 k predmetnej zmluve došlo ku zmene v osobe nájomcu, pričom na miesto dovtedajšieho nájomcu
vstúpil žalobca. Vzhľadom na obsah právoplatného rozsudku v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava V pod sp. zn. 32C/225/2004 súd považoval za nesporné, že zo strany právneho predchodcu
žalovaného došlo k platnému a účinnému odstúpeniu od zmluvy, pričom s poukazom na znenie článku

6, ods. 6.1. dodatku č. 2 k predmetnej zmluve má súd prvej inštancie za to, že ku skončeniu daného
zmluvného vzťahu došlo v dôsledku odstúpenia právneho predchodcu žalovaného zo dňa 4.10.2004
dňom 31.10.2004, čo bol posledný deň trvania nájmu. Nasledujúci deň, t.j. 1.11.2004 bol prvým dňom,
kedy žalobca mohol uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu preddavku zloženého
na základe predmetnej zmluvy o nájme, t.j. v danom konaní uplatnený nárok na zaplatenie sumy

5.702,48 eura (171.793,- Sk). Ďalšia časť uplatneného nároku vo výške 3.051,93 eura (pred čiastočným
späťvzatím žaloby vo výške 3.514,19 eura) ako časť sumy zaplatenej žalobcom dňa 16.12.2004 vo
výške 257.518,- Sk bez právneho dôvodu bola takisto žalobcom uplatňovaná ako nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Žalovaný uplatnil v danom konaní námietku premlčania voči nárokomuplatneným žalobcom, na ktorú však súd neprihliadol, a to vzhľadom na právny názor odvolacieho
súdu. V danom štádiu konania predmetom sporu zostal nárok žalobcu na zaplatenie istiny 6.124,64
eura pozostávajúci z dvoch pohľadávok, a to z pohľadávky vo výške 5.702,48 eura a z pohľadávky

vo výške 422,16 eura. Pohľadávka vo výške 5.702,48 eura predstavuje nárok žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia v dôsledku platného a účinného odstúpenia od zmluvy o nájme nebytových
priestorov, pričom ide o plnenie poskytnuté právnym predchodcom žalobcu vo forme preddavku na
nájomné zloženého v zmysle predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov, t.j. plnenie poskytnuté
právnym predchodcom žalobcu jednoznačne vo vzťahu k predmetnej zmluve o nájme nebytových

priestorov. Pri pohľadávke žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.702,48 eura
začala premlčacia doba plynúť dňom 1.11.2004, t.j. nasledujúcim dňom po dni účinnosti odstúpenia
od predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov. Pohľadávka vo výške 422,16 eura predstavuje
nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého poskytnutím plnenia právnemu
predchodcovi žalovaného dňa 16.12.2004 bez právneho dôvodu, keďže plnenie bolo zo strany žalobcu
poskytnuté právnemu predchodcovi žalovaného až po účinnosti odstúpenia od predmetnej zmluvy o

nájme nebytových priestorov, pričom išlo o plnenie, ktoré malo aj podľa vyjadrenia samotného žalobcu
slúžiť ako nájomné za prvý štvrťrok roku 2005, t.j. išlo o plnenie, ktoré žalobca poskytol právnemu
predchodcovi žalovaného síce bez právneho dôvodu, ale jednoznačne vo vzťahu k predmetnej zmluve o
nájmenebytovýchpriestorovavobdobí,kedyžalobcapovažovalpredmetnúzmluvuonájmenebytových
priestorov za platnú a účinnú a v tomto smere aj viedol voči žalovanému súdne konanie na Okresnom

súde Bratislava V. Suma 422,16 eura predstavuje rozdiel medzi pôvodne uplatňovanou sumou z tohto
titulu vo výške 3.051,93 eura a sumou 2.629,77 eura právoplatne priznanou žalobcovi rozsudkom
tunajšieho súdu zo dňa 2.4.2014 pod č. k. 24Cb/269/2008-365 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 10.2.2016 pod č. k. 3Cob/194/2014-409 právoplatnom vo vyhovujúcej časti dňa
10.3.2016. Premlčacia doba u pohľadávky v súčasnosti uplatňovanej žalobcom vo výške 422,16 eura

začala plynúť dňom 17.12.2004, t.j. nasledujúcim dňom po dni jej úhrady. S poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k jednoznačnému, záveru, že obidve pohľadávky
žalobcu predstavujúce istinu v celkovej sume 6.124,64 eura sú napriek ich uplatňovaniu z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia pohľadávkami vzťahujúcimi sa k predmetnej zmluve o nájme nebytových
priestorov. Z vyššie uvedeného aj s poukazom na právny názor odvolacieho súdu vyjadrený v uznesení

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 5.12.2012 pod č. k. 3Cob/334/2011-242 je zrejmé, že žalobca
svoje pohľadávky v celkovej výške 6.124,64 eura uplatnil na súde prvej inštancie pred uplynutím
štvorročnej premlčacej doby v zmysle § 397 Obchodného zákonníka, pričom u obidvoch pohľadávok
žalobcu premlčacia doba prestala plynúť dňom 29.10.2008, t.j. dňom podania predmetnej žaloby na
súd. Skutkovú a právnu opodstatnenosť nároku uplatňovaného žalobcom v danom štádiu konania v

sume 6.124,64 eura žalovaný nerozporoval čo do dôvodu a výšky, avšak vo forme procesnej obrany
boli zo strany žalovaného uplatnené na započítanie nároky žalovaného voči žalobcovi v celkovej výške
6.124,64 eura. Žalovaný v priebehu konania nepreukázal doručenie jednostranného právneho úkonu
smerujúceho k započítaniu realizovaného listom právneho predchodcu žalovaného zo dňa 23.2.2005
žalobcovi v čase pred začatím predmetného konania pred súdom, avšak žalovaný aj bez toho môže

svoje nároky voči žalobcovi uplatňovať na započítanie v rámci súdneho konania vo forme procesnej
obrany. V dôsledku nesplnenia zmluvných povinností vyplývajúcich žalobcovi z článku 8, ods. 8.6.1.
predmetnej zmluvy vznikol právnemu predchodcovi žalovaného nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v
zmysle článku 8, ods. 8.6.2. predmetnej zmluvy v sume 5.912,89 eura. V dôsledku omeškania žalobcu s
úhradou faktúry č. 414 0632 právnemu predchodcovi žalovaného nesporne vznikol nárok na zaplatenie

úroku z omeškania v dohodnutej výške za obdobie od 16.9.2004 do 19.10.2004 zo sumy 171.678,-
Sk (5.698,67 eura), avšak žalovaný uplatnil v danom konaní nárok na zaplatenie úroku z omeškania
v dohodnutej výške len za obdobie od 16.9.2004 do 15.10.2004, t.j. za 30 dní v sume 40,75 eura,
pričom správny výpočet úroku z omeškania v sadzbe 9% ročne zo sumy 171.678,- Sk (5.698,67 eura)
za obdobie 30 dní je v sume 42,15 eura, t.j. žalovaný uplatnil obranu z titulu tohto nároku v nižšej výške.

Súčasne právnemu predchodcovi žalovaného v dôsledku omeškania žalobcu s úhradou predmetnej
faktúry č. 414 0632 vznikol tiež nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1% denne z dlžnej
sumy 171.678,- Sk (5.698,67 eura) za obdobie od 16.9.2004 do 19.10.2004, pričom však žalovaný v
danom konaní uplatnil nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty len za obdobie od 16.9.2004
do 15.10.2004 v sume 171,- eur. V časti vyššie uvedených nárokov z titulu zmluvných pokút a úroku z

omeškania v celkovej výške 6.124,64 eura (5.912,89 eura + 40,75 eura + 171, eur) súd uznal skutkovú a
právnu opodstatnenosť obrany žalovaného. Voči protinárokom uplatneným žalovaným v danom konaní
vo forme procesnej obrany žalobca uplatnil námietku premlčania. S poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti dospel súd prvej inštancie k jednoznačnému záveru, že všetky tri protinároky žalovanéhouplatňované v danom štádiu konania v celkovej sume 6.124,64 eura sú pohľadávkami vzťahujúcimi sa k
predmetnej zmluve o nájme nebytových priestorov, a teda tak pohľadávky žalobcu uplatňované v danom
štádiu konania v celkovej sume 6.124,64 eura, ako aj protinároky žalovaného uplatňované v danom

štádiu konania v celkovej sume 6.124,64 eura sú pohľadávkami a protinárokmi vzťahujúcimi sa k tej istej
zmluve, a to k predmetnej zmluve o nájme nebytových priestorov, v dôsledku čoho prichádza v danom
prípade do úvahy aplikácia ustanovenia § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka a ustanovenia § 388 ods.
2 písm. a) Obchodného zákonníka, ktoré obidve upravujú pojem "sa vzťahujú na tú istú zmluvu", t.j.
pojem so širším významom než by mal pojem "vyplývajúce z tej istej zmluvy" alebo "na základe tej

istej zmluvy" a pod.. Premlčacia doba pri protinároku vo výške 5.912,89 eura z titulu zmluvnej pokuty
začala plynúť dňom 1.11.2004, t.j. dňom nasledujúcim po dni, v ktorom došlo k porušeniu povinnosti, na
ktorú sa predmetná zmluvná pokuta vzťahuje a v zmysle § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka prestala
premlčacia doba pri tomto protinároku plynúť dňom 29.10.2008, t.j. dňom podania predmetnej žaloby
na súd, v dôsledku čoho je námietka premlčania uplatnená žalobcom pri tomto protinároku skutkovo i
právne irelevantná. Premlčacia doba u ďalších dvoch protinárokoch žalovaného, a to pri protinároku vo

výške 40,75 eura z titulu zákonných úrokov z omeškania v sadzbe 9% ročne zo sumy 5.698,67 eura za
obdobie od 16.9.2004 do 15.10.2004 a pri protinároku vo výške 171,- eur z titulu zmluvnej pokuty podľa
čl. 7 ods. 7.1 zmluvy o nájme vo výške 0,1% denne zo sumy 5.698,67 eura za obdobie od 16.9.2004 do
15.10.2004 začala plynúť za každý deň omeškania samostatne počnúc dňom 16.9.2004 až 15.10.2004,
čím v danom prípade by premlčacia doba uplynula najneskôr dňa 15.10.2008, t.j. ešte pred podaním

predmetnej žaloby na súd. V prípade týchto dvoch protinárokov súd prvej inštancie aplikoval z vyššie
uvedených dôvodov ustanovenie § 388 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka, v dôsledku čoho súd
prvej inštancie uznal oprávnenie žalovaného na uplatnenie predmetných protinárokov v danom konaní
vo forme započítania v rámci procesnej obrany a námietku premlčania uplatnenú žalobcom pri týchto
dvoch protinárokoch vyhodnotil ako skutkovo i právne irelevantnú. S poukazom na vyššie uvedené

skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

4. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa § 3 ods.1,3, § 5 ods.1,2,3, § 7 zákona č.
116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov a podľa § 1 ods.1,2, § 324, § 340, § 365 ods.1,

§ 369 ods.1, 2 , § 344 , § 349 ods.1, § 351 ods.1,2, § 351 ods. 2 OZ, § 358 OZ, § 387 ods.1,2 , § 388
ods. 1,2, § 391 ods.1, § 392 ods.1,2, § 393 ods. 1, § 394 ods.1, § 397, § 404 ods. 1 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku

(ďalej len CSP)podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Prevažný
úspech v danej veci mal žalovaný, pričom procesný úspech žalovaného súd prvej inštancie ustálil vo
výške 26.040,99 eura, čo predstavuje 89% (6.124,64 eura + 19.916,35 eura - čiastočné späťvzatie
žaloby bez uvedenia dôvodu tohto späťvzatia ) a procesný úspech žalobcu súd prvej inštancie ustálil vo

výške 3.092,03 eura, čo predstavuje 11% (2.629,77 eura + 462,26 eura). Preto náhradu trov konania
pomerne rozdelil tak, že od 89%-ného úspechu žalovaného odpočítal 11%-ný úspech žalobcu, v
dôsledku čoho priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78%.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Podľa jeho názoru rozhodnutie súdu

prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci , čo zakladá odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. f, h C. s. p. Žalobca uvádza, že nároky žalobcu a protinároky žalovaného nepovažuje
za vzťahujúce sa na tú istú zmluvu, čo je predpokladom na uplatnenie § 388 ods. 2 písm. a) a § 404 ods.
1 Obchodného zákonníka. Uviedol, že premlčacia doba u žalobcom uplatnených pohľadávok začala
plynúť u pohľadávky vo výške 5.702,48 eur dňom 31.10.2004 (podľa ust. § 394 ods. 1 Obchod, zák.),

u pohľadávky v časti 3.051,93 eur dňom 17.12.2004 . U obidvoch žalobcových pohľadávok premlčacia
doba prestala plynúť dňom 29.10.2008 (deň uplatnenia predmetných pohľadávok na súde). Premlčacia
doba u žalovaným uplatnených pohľadávok začala plynúť: za každý deň omeškania samostatne, počnúc
dňom 16.9.2004 až 15.10.2004 tak u pohľadávky vo výške 40,75 eur z titulu úrokov z omeškania, ako
aj u pohľadávky vo výške 171eur z titulu zmluvnej pokuty podľa čl. 7 ods. 7.1 predmetnej nájomnej

zmluvy, čím v danom prípade by premlčacia doba uplynula najneskôr dňa 15.10.2008, t.j. 14 dní pred
začatímkonania.Žalovanýsitietoobidvesvojepohľadávkyuplatnilvočižalobcovipouplynutípremlčacej
doby, až vo vyjadrení z 25.10.2013, doručenom žalobcovi dňa 18.11.2013, t.j. splatnosť obidvoch týchto
pohľadávok s poukazom na ust. § 340 ods. 2 Obchod, zák., nastala dňom 19.11.2013. Dňom 1.11.2004u pohľadávky vo výške 5.912,89 eur z titulu zmluvnej pokuty podľa čl. 8 bod 8.6.2. nájomnej zmluvy.
Premlčacia doba u tejto pohľadávky uplynula dňom 1.11.2008, jej splatnosť však s poukazom na ust. §
340 ods. 2 Obchod, zák. nastala dňom 29.6.2010 (deň nasledujúci po doručení vyjadrenia žalovaného

z 23.3.2010 žalobcovi, podanie ktoré je kvalifikovanou žiadosťou veriteľa o plnenie), keďže v nájomnej
zmluve nebola dohodnutá splatnosť zmluvnej pokuty pre prípad porušenia povinnosti vypratať predmet
nájmu riadne a včas. Na základe uvedeného žalobca navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobe vyhovie a zároveň uloží žalovanému povinnosť k náhrade trov odvolacieho
konania.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie
uvedenými v rozsudku. Nárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 5.912,89 EUR
vznikol žalovanému z titulu porušenia zmluvnej povinnosti podľa ods. 8.6.1 zmluvy o nájme nebytových
priestorov zo dňa 14.11.2001 (ďalej len „Nájomná zmluva“). Nárok žalovaného na zaplatenie úrokov
z omeškania vo výške 40,75 EUR a zmluvnej pokuty za omeškanie vo výške 171 EUR vznikol

žalovanémupodľaods.7.1Nájomnejzmluvy.Nárokyžalovanéhobolivtomtokonaníuplatnenévoforme
protinárokov. Ich spojitosť s Nájomnou zmluvou je nepochybná a v tomto konaní nespochybňovaná.
Žalobca si v konaní uplatňuje zaplatenie sumy vo výške 5.702,48 EUR, ktorú poskytol žalovanému
ako preddavok na nájomné a na zabezpečenia peňažných pohľadávok žalovaného voči žalobcovi.
Uplatnený nárok na zaplatenie uvedenej sumy nepovažuje žalovaný za nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia. Poskytnutý preddavok slúžil ako zabezpečovací prostriedok, ktorý mohol žalovaný aj po
zániku Nájomnej zmluvy použiť na uspokojenie svojich peňažných pohľadávok voči žalobcovi. Je toho
názoru, že uplatnený nárok na zaplatenie sumy vo výške 5.702,48 EUR sa nielen že vzťahuje na
Nájomnú zmluvu (a teda spĺňa predpoklad § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale je vyslovene
nárokom na vrátenie plnenia z Nájomnej zmluvy. Tento názor opiera o rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 5 Obdo 20/2008. Ak by aj teoreticky bolo akceptované tvrdenie, že žalobcom uplatnený nárok
na vrátenie preddavku je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenie, aj v takom prípade by sa tento
nárok žalobcu považoval za nárok vzťahujúci sa na Nájomnú zmluvu. Nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia sa totiž môže vzťahovať na určitú zmluvu, a to aj napriek tomu, že nejde o nárok, ktorý vzniká
zo zmluvy, ale zo zákona. Na základe uvedeného má za to, že na nároky žalobcu a protinárokov

žalovaného v tomto konaní sa uplatní § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka, príp. aj § 388 ods. 2 písm. a)
Obchodného zákonníka, ktorý ako predpoklad na svoju aplikáciu rovnako ako § 404 ods. 1 Obchodného
zákonníka určuje vzťah nárokov a protinárokov s tou istou zmluvou. Nárok žalobcu do výšky 6.124,64
EUR teda považuje za zaniknutý započítaním a Rozsudok prvostupňového súdu za správny. Na základe
uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

8. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie bolo začaté v rámci účinnosti zákonnej
úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak súd prvej
inštancie rozhodoval a odvolací súd o odvolaní rozhodoval po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy
Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. a postupovali tak v súlade s § 470 ods. 1, C.s.p. a §

473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou C.s.p. ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č.
99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p. sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje
aktuálna procesná úprava C.s.p.

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods.3,C.s.p.oznámenýnaúradnejtabuliKrajskéhosúduvBratislavedňa15.1.2019.Pooboznámenísa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

10. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a uvádza, že súd prvej inštancie
správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie jedaný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto
je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p.
Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalobca v priebehu odvolacieho konania neuviedol

žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie podľa názoru
odvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými
dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. S dôvodmi napadnutého rozsudku
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Súd prvej inštancie sa mal v tomto štádiu konania v
zmysle rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/194/2014-409 zo dňa 10.2.2016 opätovne

zaoberať obranou žalovaného a uviesť kedy presne začala plynúť premlčacia lehota pri jednotlivých
žalovaným uplatnených nárokoch, či ich žalovaný uplatnil pred skončením uplynutia premlčacej doby,
prečo bolo potrebné v danom prípade aplikovať § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka a aký mala dopad
jeho aplikácia na posudzovanú vec. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že podľa
jeho názoru v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalobca si v tomto štádiu konania
uplatňuje voči žalovanému nárok v celkovej výške 6.124,64 eur, z toho:

- vo výške 5.702,48 euro vzniknutý odstúpením od nájomnej zmluvy (pôvodne na základe nájomnej
zmluvy zložený preddavok na nájomné), a
- vo výške 422,16 eur vzniknutý poskytnutím plnenia žalobcu právnemu predchodcovi žalovaného dňa
16.12.2004 bez právneho dôvodu (po zániku nájomnej zmluvy), ktoré súd prvej inštancie právne posúdil
ako nároky z bezdôvodného obohatenia, s čím odvolací súd súhlasí, s tým, že premlčacia doba u nároku

uvedenom v časti 5.702,48 eur začala plynúť dňom 1.11.2004 a premlčacia doba u nároku uvedenom
v časti 422,16 eur začala plynúť dňom 17.12.2004. Oba nároky sa vzťahujú k nájomnej zmluve, nakoľko
pri nároku vo výške 5.702,48 eur sa jedná o plnenie poskytnuté právnym predchodcom žalobcu vo
forme preddavku na nájomné zložené podľa nájomnej zmluvy a pri nároku vo výške 422,16 eur sa
jedná o plnenie poskytnuté žalobcom právnemu predchodcovi žalovaného jednoznačne vo vzťahu k

nájomnej zmluve a v období, kedy žalobca považoval nájomnú zmluvu za platnú a účinnú a v tom
smere aj viedol voči právnemu predchodcovi žalovaného súdne konanie na Okresnom súde Bratislava
V. Žalobca svoje pohľadávky v celkovej výške 6.124,64 eura uplatnil na súde pred uplynutím štvorročnej
premlčacej doby v zmysle § 397 Obchodného zákonníka, pričom u obidvoch pohľadávok žalobcu
premlčacia doba prestala plynúť dňom 29.10.2008, t.j. dňom podania predmetnej žaloby na súd. Nárok

žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 5.912,89 eur vznikol žalovanému z titulu porušenia
zmluvnej povinnosti podľa ods. 8.6.1 zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 14.11.2001 . Nárok
žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 40,75 eur a zmluvnej pokuty za omeškanie vo
výške 171 eur vznikol žalovanému podľa ods. 7.1 nájomnej zmluvy.
Podľa ust. § Podľa § 388 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka aj po uplynutí premlčacej doby môže

však oprávnená strana uplatniť svoje právo pri obrane alebo pri započítaní, ak obe práva sa vzťahujú
na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých
súvisiacich rokovaní.

Podľa § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka ak bolo právo, ktoré podlieha premlčaniu, uplatnené v

súdnom alebo rozhodcovskom konaní vo forme protinároku, prestáva pri ňom plynúť premlčacia doba
dňom, keď sa začalo súdne alebo rozhodcovské konanie ohľadne práva, proti ktorému protinárok
smeruje, ak sa tak nárok, ako aj protinárok vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté
na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní.

12. Aj podľa názoru odvolacieho súdu všetky tri protinároky žalovaného uplatňované v danom štádiu
konania v celkovej sume 6.124,64 eur sú pohľadávkami vzťahujúcimi sa k zmluve o nájme nebytových
priestorov,atedatakpohľadávkyžalobcuuplatňovanévdanomštádiukonaniavcelkovejsume6.124,64
eur , ako aj protinároky žalovaného uplatňované v danom štádiu konania v celkovej sume 6.124,64 eur
sú pohľadávkami a protinárokmi vzťahujúcimi sa k tej istej zmluve, a to k predmetnej zmluve o nájme

nebytových priestorov, v dôsledku čoho prichádza v danom prípade do úvahy aplikácia ustanovenia
§ 404 ods. 1 Obchodného zákonníka a ustanovenia § 388 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka,
ktoré obidve upravujú pojem "sa vzťahujú na tú istú zmluvu", t.j. pojem so širším významom než by
mal pojem "vyplývajúce z tej istej zmluvy". Premlčacia doba pri protinároku vo výške 5.912,89 eura z
titulu zmluvnej pokuty začala plynúť dňom 1.11.2004, t.j. dňom nasledujúcim po dni, v ktorom došlo

k porušeniu povinnosti, na ktorú sa predmetná zmluvná pokuta vzťahuje a v zmysle § 404 ods. 1
Obchodného zákonníka prestala premlčacia doba pri tomto protinároku plynúť dňom 29.10.2008, t.j.
dňom podania žaloby na súd, v dôsledku čoho je námietka premlčania uplatnená žalobcom pri tomto
protinároku skutkovo i právne irelevantná. Premlčacia doba u ďalších dvoch protinárokoch žalovaného,a to pri protinároku vo výške 40,75 eur z titulu zákonných úrokov z omeškania v sadzbe 9% ročne zo
sumy 5.698,67 eura za obdobie od 16.9.2004 do 15.10.2004 a pri protinároku vo výške 171,- eur z titulu
zmluvnej pokuty podľa čl. 7 ods. 7.1 zmluvy o nájme vo výške 0,1% denne zo sumy 5.698,67 eur za

obdobie od 16.9.2004 do 15.10.2004 začala plynúť za každý deň omeškania samostatne počnúc dňom
16.9.2004 až 15.10.2004, čím v danom prípade by premlčacia doba uplynula najneskôr dňa 15.10.2008,
t.j. ešte pred podaním predmetnej žaloby na súd. V prípade týchto dvoch protinárokov súd prvej inštancie
správne aplikoval ustanovenie § 388 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka, v dôsledku čoho uznal
oprávnenie žalovaného na uplatnenie predmetných protinárokov v danom konaní vo forme započítania

v rámci procesnej obrany a námietku premlčania uplatnenú žalobcom pri týchto dvoch protinárokoch
vyhodnotil ako skutkovo i právne irelevantnú.

13. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1,
C.s.p. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

Podľa § 262 ods. 1, C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).