Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. január 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/237/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517208963
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3517208963.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.

Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154,
so sídlom Bratislava, Mýtna 48, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Bratislava,
Mýtna 48, P.O. BOX 205 proti žalovanému Y. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. XX o zaplatenie
7.200,42 eur s príslušenstvom na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom zo dňa 19. júna 2018 č. k. 11Csp/77/2017 - 69, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 19. júna 2018 č. k. 11Csp/77/2017 - 69 súd prvej inštancie zamietol žalobu
proti žalovanému, voči ktorému sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 7.200,42 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 5.300,00 eur od 18.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení súd prvej inštancie
uviedol, že v danej veci ide o spotrebiteľský spor medzi dodávateľom (žalobcom) a spotrebiteľom
(žalovaným), ktorý vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, kde právny predchodca žalobcu konal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, pretože

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Napriek tomu, že zmluva o úvere bola uzatvorená podľa ustanovení
Obchodného zákonníka, v danom prípade vzhľadom na právnu povahu zmluvných strán ide o
typickú spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách. Medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou a žalovaným
bola uzatvorená zmluva o úvere. Ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť
jej pohľadávku voči klientovi za splnenia určitých podmienok. Pohľadávku právneho predchodcu

žalobcu súd vyhodnotil ako nepostupiteľnú, nakoľko v konaní nebolo účinne preukázané zosplatnenie
pohľadávky. Oznámenie Slovenskej sporiteľne o vyhlásení okamžitej splatnosti bolo adresované
žalovanému podľa bodu 6.3 a 6.5 Všeobecných obchodných podmienok na kontaktnú adresu
žalovaného D. XXXX/XX, C., s ktorou Slovenská sporiteľňa disponovala a na ktorej sa žalovaný toho
času zdržiaval, bol prihlásený na trvalý pobyt. Nakoľko sa ale zásielka vrátila Slovenskej sporiteľni ako
adresát neznámy, nezavineným správaním žalovaného, a to nesprávnym doručovaním žalovanému
nemohlodôjsťkúčinnémudoručeniuvzmyslebodu6.3Všeobecnýchobchodnýchpodmienok.Rovnako

tak nebolo preukázané doručenie výzvy žalovanému zo dňa 20.12.2016 na úhradu dlžnej sumy pred
postúpenímžalovanejpohľadávkyaoznámeniaopostúpenípohľadávkyzodňa31.03.2017.Spôsobilým
predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť iba pohľadávka,
resp. jej časť, ktorá je už splatná. Z listinných dôkazov vyplýva, že nedošlo k vyhláseniu mimoriadnejsplatnosti úveru. Národná banka Slovenska tiež neudelila žalobcovi povolenie na poskytovanie a
správu nezosplatnených úverov poskytovaných fyzickým osobám bankami. Nakoľko táto rozhodujúca
skutočnosť absentuje, zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, preto nemohlo dôjsť k postúpeniu

pohľadávky na žalobcu. Žalobca nemá potom právo vystupovať v spore ako žalobca. Základnou
podmienkou konania je aktívna legitimácia. Žalobca platne nenadobudol pohľadávku od jeho právneho
predchodcu, žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. V danom prípade bol žalovaný v
konaní plne úspešný, nakoľko mu v konaní ale žiadne trovy preukázateľne nevznikli, súd prvej inštancie
mu nepriznal žiadnu náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobe vyhovie. V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že
aktívnu legitimáciu preukázal Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 06.10.2014 a podacieho
hárku. Poukazoval, že súdu predložil aj fotokópiu Druhej upomienky z 18.05.2010.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa

387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

5. Ustanovenie § 525 určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť. Okrem toho môže byť
postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne postúpenie môže byť
zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok.

6. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

7. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej
časť), ak je (1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.)

omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

8. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré
musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa

vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná
možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky.

9. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525 alebo podľa špeciálnych
predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39).

Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie
podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex
tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť.

10. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva

veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy.

11. Písomná výzva banky dlžníkovi je predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej časti na
inú osobu.

12. Ak žalobca ako právny nástupca banky predložil v tomto konaní písomnú výzvu v zmysle § 92 ods. 8,
je súčasne s ňou povinný predložiť aj dôkaz preukazujúci zaslanie tejto výzvy žalovanému. V opačnom
prípade neuniesol dôkazné bremeno preukázania predmetnej skutočnosti.

13. Žalobca za predmetnú výzvu v zmysle § 92 ods. 8 označil v odvolaní výzvu zo dňa 26.10.2016. Tento

list však podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné považovať za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o
bankách. Vo výzve zo dňa 26.10.2016 banka vyzýva žalovaného len na zaplatenie zrejme omeškaných
splátok pred zosplatnením vo výške 2.037,75 Eur, predmetom postúpenia však bola pohľadávka vo
výške 7.783,44 eur, predmetom tohto konania je pohľadávka vo výške 7.200,42 Eur. V spise sanachádza aj list banky zo dňa 20.12.2016 obsahujúci výzvu žalovanému na zaplatenie zosplatnenej
sumy 7.394,81 eur, ktorú ale žalobca neoznačil za výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.

14. Pochybná je však v oboch prípadoch výziev otázka ich skutočného doručenia žalovanému, pretože
na preukázanie doručenia žalobca predložil poštové podacie hárky. Žalobca tým však nepreukázal, že
výzva bola žalovanému aj skutočne doručená (dostala sa do sféry jeho dispozície). Žalovaný poprel
prevzatie výziev a otázka doručenia výziev sa javí ako pochybná aj vo svetle ďalej uvedených zistených
skutočnosti týkajúcich sa doručovania inej písomnosti v tom istom období, oznámenia banky o vyhlásení

mimoriadnej splatnosti zo dňa 23.11.2016. Písomné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky nie
je výzvou, ako má na mysli citované ustanovenie, a ani ju nenahrádza. Zo znenia § 92 ods. 8 zákona o
bankách vyplýva, že výzva predchádza postúpeniu pohľadávky, čo predmetné oznámenie o postúpení
pohľadávky prirodzene nespĺňa.

15. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie predovšetkým na skutočnosti, že nebol

splnený prvý predpoklad postupiteľnosti bankovej pohľadávky a síce, že pohľadávka nebola splatná,
nakoľko v konaní nebolo preukázané účinné zosplatnenie pohľadávky. Žalobca si totiž uplatnil svoje
právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s čl. 8 bod 8.1 písm. a) Produktových obchodných
podmienok (žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky) písomným
oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 23.11.2016.

16. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru predstavuje jednostranný adresný (adresovaný) právny
úkon, ktorý sa stáva perfektným (účinným) až jeho doručením adresátovi. Všeobecnou požiadavkou
toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu možnosť sa s
touto písomnosťou oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje

za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť
sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho
dispozície. Uvedené vyplýva z § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého prejav vôle pôsobí
voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 28. januára 2011, sp. zn. 5 Cdo 129/2010.

17. Oznámenie banky o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo zasielané žalovanému na adresu
uvedenú v zmluve D. XX. Žalobca predložil súdu obálku, v ktorej bolo oznámenie poštou zasielané.
Z obálky súd zistil, že pošta žalobcovi zásielku vrátila späť s vyznačeným dôvodom nedoručenia,
adresát je neznámy. Na označenej adrese sa však žalovaný podľa svojej výpovede (v spojení s

predloženým rozhodnutím mesta o pridelení nájomného bytu na adrese D. XX od 31.01.2017 a
nájomnou zmluvou) v období doručovania zdržoval. Iné doručovanie písomnosti žalovanému žalobca
netvrdil ani nepreukazoval. Z uvedených skutočností je zrejmé, že vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru sa nedostalo do sféry dispozície žalovaného, teda nedošlo k doručeniu písomnosti, a tým ani k
účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti. Pohľadávka sa nestala splatnou.

18. Odvolací súd tak dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom požadovaných
predpokladov pre platné postúpenie pohľadávky, a to splatnosť pohľadávky a predchádzajúcu písomnú
výzvubankydlžníkovi,zmluvaopostúpenípohľadávkyjeneplatnáapostupca(banka)zostávaveriteľom
svojej pohľadávky, ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy neprešla. Jeho žaloba na plnenie bola už

z uvedeného dôvodu správne zamietnutá.

19. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

20. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

21. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, ako je to uvedené vo výrokovej

časti tohto rozsudku.22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods.1
a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný,
a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov odvolacieho konania. Zo

spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovaného v zmysle § 251 ods. 1 C.s.p.,
preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov nepriznáva.

23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žalobu) (§ 428 CSP).