Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. február 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18P/106/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116215882
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116215882.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci starostlivosti súdu o U., bytom u

matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné
námestie č. 9, Košice, na návrh matky: B. trvale bytom M., prechodne M., za účasti otca: E., trvale bytom
I. v konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Z v y š u j e výživné zo strany otca pre maloletého Z. zo sumy 70 Eur mesačne na sumu 110 Eur
mesačne od 1.9.2016 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť do rúk matky, vždy do 15 - teho
dňa toho ktorého mesiaca vopred, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 29.11.2012
č.k. 18P/93/2012- 54.

Dlžné výživné, ktoré vzniklo zvýšením výživného za obdobie od 1.9.2016 do 28.2.2017 v sume 240 Eur
súd z a v ä z u j e otca zaplatiť v lehote 20 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom, ktorý podala súdu dňa XX.X.XXXX d.omáhala zvýšenia výživného zo strany otca

pre maloletého Z. zo sumy 70 Eur mesačne na sumu 150 Eur mesačne, od podania návrhu. Svoj
návrh odôvodnila tým, že prvá úprava výživného bola v čase rozvodu manželstva s otcom maloletého,
kedy bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti a výživné zo strany otca bolo určené sumou 700
Sk. Po zvýšení výživného je to v súčasnosti 70 Eur mesačne. Matka uviedla, že v súčasnosti žije v
spoločnej domácnosti s maloletým Z., so svojím partnerom P. a maloletým U. Matka je t.č. na rodičovskej
dovolenke a jej príjem predstavuje XXX Eur mesačne. Maloletý Z. nastupuje na SZ. čím sa zvýšia
výdavky súvisiace s maloletým. Matka v čase podania návrhu nevedela, či sa maloletý bude stravovať

v škole, aké bude cestovné, výdavky na školské potreby a podobne.

2. Otec podal vo veci písomné vyjadrenie dňa 7.11.2016, v ktorom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí
s návrhom matky, pretože nemá také finančné prostriedky, aby prispieval na výživu maloletého tak
vysokou čiastkou, ako požaduje matka. Okrem toho poukázal na to, že nemá so synom žiaden vzťah,
pretože matka mu nedovolila stretávať sa s maloletým napriek tomu, že on stále platil pravidelne určené
výživné. Jeho príjem ledva postačuje na jeho vlastné výdavky. Za takýchto okolností žiadal, aby súd

návrh matky zamietol.

3. Kolízny opatrovník podal vo veci písomnú správu dňa XX.XX.XXXX. Uviedol, že prešetril pomery na
strane maloletého, jeho matky, ako aj otca dieťaťa. Zistil, že naposledy bolo určené výživné v roku 2012a toto výživné otec doposiaľ platí pravidelne. Je však pravdou, že otec má prerušený kontakt s dieťaťom
od synových šiestich, siedmych rokov z dôvodu, že medzi ním a matkou dochádzalo k neustálym
konfliktom. Kolízny opatrovník doporučil zvýšenie výživného, pretože na strane maloletého dieťaťa sa

zvýšila výška jeho oprávnených potrieb, výšku výživného ponechal na rozhodnutí súdu, na základe
výsledkov vykonaného dokazovania a posúdenia súčasných majetkových možností a schopností otca.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, pripojeným spisom Okresného súdu
Košice I sp. zn. 18P/93/2012, opismi mzdových listov matky a otca a zistil nasledujúci skutočný stav.

5. Posledná úprava výživného zo strany otca pre mal. Z. bola rozsudkom Okresného súdu Košice I
zo dňa 29.11.2012 č.k. 18P/93/2012- 54. Výživné bolo zvýšené zo sumy 43,15 Eur na sumu 70 Eur
mesačne. V tom čase maloletý Z. otcov príjem predstavoval od 5/2012 sumu XXX Eur mesačne . v
čistom a matka bola dlhodobo nezamestnaná, poberala dávky v hmotnej núdzi XXX Eur mesačne a
pracovala V.

6. Otec uviedol, že od poslednej úpravy výživného jeho príjem sa nijak nezvýšil, stále je zamestnaný
v F. jeho čistý mesačný príjem predstavuje XXX Eur. Mierne sa zvýši príjem len vtedy, keď dostane
nejakú odmenu. Jeho čistá mzda za mesiac D. predstavovala XXX,XX Eur. Uviedol, že žije sám v L.,
ktorý si kúpil na B. hypotéku spláca po XXX,XX Eur mesačne.. Dochádza do zamestnania na V. a
v priemere ho to vyjde na XX Eur mesačne. Okrem toho platí pravidelne mesačne na syna 70 Eur.

Poplatkysúvisiacesbytompredstavujú102Eurmesačne.Nemážiadeninýmajetok,aniauto,anižiadnu
nehnuteľnosť. O., podiel na nehnuteľnosti nemá. Ďalej otec uviedol, že strava ho vychádza asi na 80 Eur
mesačne a internet platí sumou 26,50 Eur mesačne, hygienické potreby asi 50 Eur mesačne. Synovi
ukladá sporenie po 10 Eur podľa svojich možností, má tam našetrených asi 50 Eur. Sporenie je na L.,
takže ho môže on zrušiť.

7. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že dôvodom, prečo podávala návrh na zvýšenie výživného je
skutočnosť, že maloletý od F. Najprv to bola F.. Maloletý však prestal chodiť do školy, lebo tam bolo veľa
rómskych spolužiakov, nepáčilo sa mu, a preto XX.X.XXXX bol vylúčený z tejto školy. V mesiaci I. odbor
P.. V dôsledku nástupu na strednú školu sa podstatne zvýšili výdavky súvisiace s maloletým. Pri nástupe

na P. mu bolo treba zakúpiť V. asi za 24 Eur. Matka mu dáva vreckové denne 2 Eurá, nabíja mu mobil
sumou 9 Eur raz za tri mesiace. Maloletý má zdravotné problémy s chrbticou, má skoliózu, takže nosí
ortopedické vložky, ktoré sa vymieňajú raz za pol roka, jednorazový doplatok je 10 Eur. Okrem toho by
však mal nosiť aj napínací pás, ale tento zatiaľ odmieta nosiť a bolo by mu treba obstarať niečo lepšie.
Ostatné výdavky súvisia s jeho stravovaním, oblečením, obutím a hygienou. Príjem matky predstavuje

XXX Eur mesačne, k tomu dostáva XX Eur rodinné prídavky na dve deti. X.XX.XXXX sa jej a jej Y. ktorý
žije s nimi v spoločnej domácnosti v Z., ktorý majú v P. druh platí mesačne XXX Eur za tento byt, je
zamestnaný. Matka má výdavky spojené s mobilom 30 Eur, internet 15 Eur, tento však už asi mesiac
neplatia. Otec mimo výživného na maloletého ničím iným neprispieva už dlhodobo a sa maloletým sa
nestretávajú.

8. Z opisu mzdového listu otca súd zistil, že jeho priemerný čistý mesačný príjem za posledných 12
mesiacov predstavoval XXX,XX Eur.

9. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku ( zákon č. 161/2015 Z.z.) rozsudky o úprave

výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení
rodičovskýchprávapovinnostíaleboopozastaveníichvýkonumožnozmeniťalebozrušiťajbeznávrhu,
ak sa zmenia pomery.

10. Podľa ust. § 78 ods. 1,2 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa
ods. 3 cit. §-u, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

11. Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.12. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje
schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom
rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne

súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Pri posudzovaní zmenených pomerov treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť
zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je taká zmena okolností, za

ktorých bolo doteraz výživné určené, ktoré sa výraznejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov.
Nemôže sa jednať o obyčajnú zmenu pomerov na strane účastníkov konania, ale o kvalifikovanú,
podstatnú zmenu pomerov. Podľa zaužívanej súdnej praxe u mal. dieťaťa sa takáto zmena pomerov
predpokladá uplynutím troch rokov, prípadne začatím plnenia školskej dochádzky, prechodom medzi
jednotlivými stupňami školského systému, zmenou zdravotného stavu dôvodov a pod. Nie je žiadúce

a prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu pomerov. Pre zistenie
podstatnej zmeny pomerov súd postupuje stále porovnávaním stavu v čase predchádzajúceho súdneho
rozhodnutia so stavom súčasným.

14. Podľa § 62 ods.5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a súd pri skúmaní

schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča neberie do úvahy výdavky povinného
rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Cieľom tohto zákonného ustanovenia je zvyšovať mieru
rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní
svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť
v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné

prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Pri rozhodovaní je potrebné vychádzať z priority
vyživovacej povinnosti.

15. Na základe vyhodnotenia vykonaných dôkazov, každého dôkazu jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti
a v súlade s cit. zák. ustanoveniami a zásadami pre zvýšenie výživného, súd dospel k tomu záveru, že sú

splnenézákonnépodmienkyprezvýšenievýživnéhozostranyotcapremal.Z.Jenesporné,ženastrane
maloletého nastala podstatná zmena pomerov jeho nástupom na F. Preto súd v ďalšom posudzoval
a hodnotil zárobkové možnosti a schopnosti, ako aj majetkové pomery na strane otca maloletého.
Primerané, a v súlade so zárobkovými možnosťami a schopnosťami povinného rodiča- otca, ktorému
sa príjmy oproti stavu v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia mierne zvýšili, je podľa zváženia

súdu, zvýšenie výživného za obdobie od 1.9.2016 na sumu 110 Eur mesačne. Do tohto dátumu žiadna
podstatná zmena pomerov na strane maloletého nenastala, pretože navštevoval druhý stupeň základnej
školy tak, ako to bolo aj v čase predchádzajúcej súdnej úpravy výživného. Preto súd vyhovel návrhu
matky a zvýšil výživné zo strany otca od 1.9.2016 do budúcna, pričom za primeranú sumu výživného
súd považoval sumu 110 Eur, teda zvýšenie o 40 Eur. V prevyšujúcej časti návrh matky ako nedôvodný

zamietol.

16. Súd určil dlžné výživné zo strany otca s prihliadnutím na zvýšenie výživného za obdobie od 1.9.2016
do 28.2.2017, t.j. do konca mesiaca, v ktorom súd rozhodol, a toto dlžné výživné za 6 mesiacov po 40 Eur
predstavuje 240 Eur. Súd zaviazal otca zaplatiť tento dlh v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia

súdu.

17.Výrokotrováchkonaniavyplývazust.§52Civilnéhomimosporovéhoporiadku,podľaktoréhožiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neupravuje inak.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015
Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.