Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. máj 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/45/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118011786
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3118011786.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. mája 2019
prejednal odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci obžalovaného

Y.. H. R.,

nar. X.X.XXXX v Y., trvale bytom L. M., M. XXXX, na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 1T/84/2018 zo dňa 12. marca 2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátorky zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný Y.. H. R. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák., pretože dňa 23.04.2018 v
čase a 15:40 hod. viedol svoje osobné motorové vozidlo zn. M. E., X.: W po W.. Sv. E. v Trenčíne v smere
na Legionársku ulicu, kde pri vychádzaní z vedľajšej cesty a odbočovaní doľava na hlavnú cestu nedal
prednosť chodkyni U. R., ktorá prechádzala cez priechod pre chodcov, pričom došlo k zrážke pravej
prednej časti vozidla s chodkyňou, ktorá po náraze spadla na vozovku a utrpela zlomeninu stehnovej

kosti vľavo pertrochanterickú s posunom, odlomenie z veľkého hrvoľa ramennej kosti vľavo lamelárne,
charakter poranení, ktoré poškodená U. R. utrpela, si vyžiadal nutnosť hospitalizácie v celkovom
trvaní 14 dní, počas ktorej bola výrazne obmedzená prakticky vo všetkých oblastiach, ako v oblasti
kontaktu so spoločenským prostredím, v oblasti komunikácie, v oblasti mobility a oblasti nevyhnutných
životných hygienických a stravovacích úkonov a bola odkázaná na pomoc ošetrovateľského personálu,
po prepustení do ambulantnej starostlivosti bola závažne obmedzená pri vykonávaní bežných životných

činnosti a úkonov, a to hlavne v mobilite, obliekaní, celkovej hygiene, príprave a zaobstaraní si stravy
minimálne 39 dní a obvinený svojim konaním porušil ustanovenie § 4 odsek 1 písmeno f) a § 137 odsek
2 písmeno c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov tým, že nedal
prednosť chodkyni ktorá prechádzala po priechode pre chodcov a porušil pravidla cestnej premávky
závažnýmspôsobom,vdôsledkučohovznikladopravnánehodapriktorejboloinémuublíženénazdraví.

Bol za to odsúdený podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím §§ 56 ods. 1, 2, 38 ods. 2, 3, 36 písm. j),
l), n) Tr. zák. na peňažný trest 900 €. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. bol obžalovanému pre prípade, že by
výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovený náhradný trest odňatia
slobody na 4 mesiace.

Podľa§ 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená U. R. s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázaná

na civilný proces.Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie prokurátorka, ktoré písomne zahlásila tak,
že smeruje proti výroku o treste v neprospech obžalovaného. Z následných písomných dôvodov
odvolania vyplynulo, že prokurátorka namieta neuloženie trestu zákazu činnosti vedenia motorových

vozidiel. S odôvodnením neuloženia tohto trestu v rozsudku súdu prvého stupňa sa prokurátorka
nestotožnila najmä z dôvodu toho, že predmetný trest patrí medzi najefektívnejšie a najúčinnejšie
sankčné prostriedky ochrany bezpečnosti cestnej premávky. Obžalovaný sa doposiaľ dopustil dvoch
priestupkov na úseku cestnej premávky. Prokurátorka považuje už samotnú skutočnosť, že obžalovaný
v dôsledku nedostatočného sledovania cestnej premávky zrazil chodkyňu na riadne vyznačenom

priechode pre chodcov za natoľko závažné, že odôvodňuje uloženie aj trestu zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 322 ods. 2 Tr. por.
v spojení s ustanovením § 322 ods. 3 Tr. por. doplniť o chýbajúci výrok týkajúci sa neuloženia trestu
zákazu činnosti.

K odvolaniu prokurátorky sa písomne vyjadril obžalovaný. Uviedol, že od nehody uplynulo viac ako 1 rok

a najazdil 40.000 km. V tom období bol 11-krát kontrolovaný hliadkami a neboli u neho zistené žiadne
porušenia vodiča. Stratou vodičského oprávnenia by sa mu podstatne sťažili podmienky zabezpečenia
chodu rodiny. Svoj skutok oľutoval, pričom uviedol, že ak by chodkyňu na priechode videl, tak by
ju nezrazil. Poškodenej sa osobne ospravedlnil, pričom uviedol, že finančne pomáhal poškodenej so
zvýšenými nákladmi na život v súvislosti s utrpeným zranením pri nehode (invalidný vozík, špeciálna

posteľ a matrac, zvýšené náklady na izbu v sociálnom zariadení). Žiadal preto ponechanie trestu
uloženého súdom prvého stupňa. Na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom k tomu uviedol, že
takto poškodenej „pomohol“ sumou približne 600 €.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol

vyhovieť odvolaniu podriadenej prokurátorky. Obžalovaný navrhol odvolanie prokurátorky zamietnuť.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna
chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. so súhlasom
prokurátorky prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného o tom, že nepopiera spáchanie
skutku uvedenom v obžalobe.

K vytýkaným chybám v odvolaní prokurátorky, týkajúcich sa výroku o treste, uvádza senát odvolacieho

súdu nasledovné. V zásade je možné prisvedčiť názoru prokurátorky v tom, že pri trestnej činnosti
v doprave sa ukladanie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá ustálilo ako skutočne efektívny
sankčný prostriedok nielen z pohľadu individuálnej, ale aj všeobecnej prevencie. To platí o to viac, ak
následkom trestnej činnosti v doprave je ťažká ujma na zdraví, pričom naviac páchateľ zaviní dopravnú
nehodu tým, že poruší dôležitú povinnosť vodiča.

Pri rozhodovaní o treste (vrátane trestu zákazu činnosti) musí súd vždy vychádzať jednak z konkrétnych
okolností prípadu a individualizácia trestu súčasne vyžaduje rozhodnúť napr. aj o tom, či je nevyhnutne
potrebné páchateľovi trestnej činnosti v doprave uložiť aj trest zákazu činnosti popri inom treste.

Zrazenie chodkyne vodičom motorového vozidla na priechode je síce porušením dôležitej povinnosti
vodiča. V danom prípade však zo strany obžalovaného nešlo o „hrubú vodičskú nedisciplinovanosť“
prejavujúcu sa bezohľadnosťou vodiča k chodcovi. Tesne pred zrazením poškodenej obžalovaný
vchádzal na hlavnú cestu (odbočoval vľavo), pričom zľava musel sledovať prichádzajúceho cyklistu
a autobus a sprava išli taktiež dve motorové vozidlá. Predmetná hlavná cesta má pritom v obidvoch

jazdných pruhoch aj vyznačenú časť vozovky pre cyklistov. Za takejto dopravnej situácie, keď
obžalovaný sa chcel bezpečne zaradiť do jazdného pruhu na hlavnej ceste, mu uniklo pozornosti, že
„oproti“ začala chodkyňa prechádzať cez priechod na hlavnej ceste, na ktorý mal vľavo obžalovaný
odbočiť. Taktiež poškodená - chodkyňa pritom uviedla, že pred vstupom na priechod tiež vozidloobžalovaného nevidela (vozidlo obžalovaného sa pritom prakticky nachádzalo priamo oproti chôdze
poškodenej). Nie je pritom ani vylúčené, že obžalovaný aj chodkyňa začali svoj pohyb po hlavnej ceste
(obžalovaný odbočoval na hlavnú cestu vľavo, poškodená prechádzala cez priechod pre chodcov)

približne súčasne.

Popri vyššie uvedených okolnostiach prípadu svedčiacich z hľadiska potreby prevýchovy obžalovaného
v „prospech“ obžalovaného (výchova k vodičskej disciplinovanosti), senát odvolacieho súdu poukazuje
tiež na dôvody, ktoré viedli už súd prvého stupňa k neuloženiu trestu zákazu činnosti, najmä s poukazom

na § 34 ods. 3 Tr. zák. (negatívny vplyv trestu zákazu činnosti na rodinu a blízke osoby obžalovaného).

Taktiež pri rozhodovaní o treste nie bez významu je aj uvedomenie si páchateľa nesprávnosti svojho
protiprávneho konania, vrátane pomoci poškodenému „zmierniť“ následky trestného činu.

Napokon pokiaľ aj prokurátorka v odvolaní poukazovala na dva priestupky obžalovaného na úseku

cestnej dopravy, k tomu uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Predmetné priestupky obžalovaný
spáchal v rokoch 2008 a 2012, teda 6 rokov pred spáchaním trestného činu v doprave nemá evidovaný
žiadny priestupok v doprave. Z tohto pohľadu potom ani táto okolnosť nie je takého charakteru, že by
na prevýchovu obžalovaného bolo potrebné vplývať aj uložením trestu zákazu činnosti.

Súčasne je senát odvolacieho súdu tiež toho názoru, že nejde ani o prípad, kedy by uloženie tohto trestu
nevyhnutne vyplýval zo záujmu všeobecnej prevencie.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomu uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.