Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. máj 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/88/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119200004
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4119200004.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr.
Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: 1. A. U., nar. XX.XX.XXXX, R. XXX/XX, XXX
XX H., 2. C. U., nar. XX.XX.XXXX, R. XXX/XX, XXX XX H., proti žalovaným: 1. Slovenská sporiteľňa, a.
s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO 00 151 653, zastúpený: AK JUDr. Marek Hic s.r.o., so sídlom
P.O.Hviezdoslava 10625/23B, Martin, IČO: 36 865 036, 2. Dražobná spoločnosť, a.s., Zelinárska 6, 821

08 Bratislava, IČO: 35 849 703, zastúpený: advokátska kancelária STANĚK VETRÁK & PARTNERI
s.r.o., so sídlom Dunajská 15, Bratislava, IČO: 36 795 038, o určenie neplatnosti zmlúv a neprijateľnosti
zmluvnej podmienky, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti
uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 12. marca 2019 č.k. 36C/1/2019-74, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie) uznesením zo dňa 12. marca 2019 č.k. 36C/1/2019-74 uložil
žalovanýmv1.a2.radepovinnosťzdržaťsavýkonuzáložnéhoprávauskutočnenímdobrovoľnejdražby,
predmetom ktorej sú nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v okrese Nitra, obec Nitra, katastrálne
územie Mlynárce, zapísané v katastri nehnuteľností, vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálny
odbor, na LV č. XX ako rodinný dom so súp. č. XXX, postaveným na parc. reg. "C" č. XX/
X, pozemky reg. "C" - parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 111 m2 , parc. č. XX/X -

zastavané plochy a nádvoria vo výmere 106 m2 a parc. č. XXX/X záhrada vo výmere 607 m2, až do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podaním, doručeným súdu dňa
02.01.2019, domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd uložil žalovanému 1)
a 2) zdržať sa výkonu záložného práva na nehnuteľnosti, a to rodinný dom, LV XX, súpisné číslo XXX,
parcelaXX/X,pozemkyparc.č.XX/X-140m2,č,XX/X-102m2ač.XXX/X-599m2,katastrálneúzemie

Mlynárce, Katastrálny úrad Nitra, nehnuteľnosť sa nachádza v obci Nitra, do rozhodnutia a skončenia vo
veci samej, a aby uložil žalovanému 1) a 2) zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej
dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, a to rodinný dom, LV XX, súpisné číslo XXX, parcela XX/X,
pozemky parc. č. XX/X - 140 mX, č, XX/X - 102 m2 a č. XXX/X - 599 m2, katastrálne územie Mlynárce,
Katastrálny úrad Nitra, nehnuteľnosť sa nachádza v obci Nitra, do rozhodnutia a skončenia vo veci
samej. Spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podal aj žalobu, ktorou žiadal, aby súd

určil, že zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.10.2005, uzavretá medzi žalobcami a
žalovaným 1), je absolútne neplatná. Zároveň navrhol určenie neplatnosti záložnej zmluvy ako aj to, že
žalovaným 1) použitá okamžitá splatnosť záväzkov - neprimerane vysoká sankcia spojená s neplnením
záväzkov, je neprijateľná zmluvná podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. k).
3. V návrhu žalobcovia uviedli, že sú vlastníkmi nehnuteľností, ide o ich trvalé bydlisko, ktoré riadne
a trvale užívajú. Opísali skutkový stav sporu, tj. akým spôsobom uzatvorili zmluvu o úvere a záložnom

práve, ako aj to, že u nich nastali v roku 2017 finančné problémy. Zmluvu o úvere považujú za
neplatnú, pretože v nej nebolo dohodnuté individuálne zosplatnenie úveru. Žalovaný 1) im listom zodňa 16.05.2018 oznámil, že pristupuje k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Následne boli
realizované v rámci dražby jednotlivé úkony - obhliadka znalcom za účelom vypracovania znaleckého
posudku, bol vypracovaný znalecký posudok č. 159/2018. Žalobca sa dozvedel na webovom portáli

žalovaného 2) dňa 27.12.2018 o tom, že sa má uskutočniť dňa 22.01.2019 o14.20 hod. prvé kolo dražby,
preto má dôvodné obavy, že žalovaní predajú nehnuteľnosti v dražbe skôr, ako súd rozhodne vo veci
samej o neplatnosti zmlúv. Myslia si, že žalovaní budú voči žalobcom a ich rodinným príslušníkom
postupovať nezákonne a budú sa snažiť všetkých z domu a nehnuteľností násilne dostať. Zároveň
uviedol, že nemajú inú zákonnú možnosť, len požiadať súd o vydanie rozhodnutia, ktorým by boli

dočasneupravenépomery.Okremtohomajútakžalobcoviaakoajďalšie2osoby-T.G.aA.G.prihlásený
trvalý pobyt na R. XXX/XX, H.- Z..
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 326 ods. 1, 2, § 328
ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku.
5. Uviedol, že žalobcovia doručili súdu dňa 18.01.2019 zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 26.10.2005, zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa

26.10.2005, návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam, potvrdenie o zostatku pohľadávky
žalovaného v 1. rade zo dňa 14.12.2018, potvrdenie o trvalom pobyte, výpis z LV č. XX zo dňa
14.12.2018. Z týchto listinných dôkazov mal osvedčenú skutočnosť, že žalobcovia v 1. a 2. rade so
žalovaným v 1. rade uzatvorili úverovú zmluvu, pričom na zabezpečenie záväzkov k nej bolo zriadené
v prospech žalovaného záložné právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú v súčasnosti v ich vlastníctve. Tiež

osvedčili svoje tvrdenie, že žalovaný v 1. rade pristúpil k začatiu výkonu záložného práva, ktorý mohol
nastať iba v dôsledku nesplatenia dohodnutých splátok úveru, keď pristúpil k zosplatneniu úveru. Z
výpisu z LV č. XX pre kat. úz. Mlynárce zo dňa 14.12.2018 vyplýva, že je tu evidovaná poznámka o
začatí výkonu záložného práva veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. formou predaja zálohu na dobrovoľnej
dražbe(P523/18-275/18).NainformatívnomvýpisezLVč.XXprekat.úz.Mlynárcezodňa31.12.2018je

uževidovanáďalšiepoznámkapodč.P1163/18,akooznámenieodobrovoľnejdražbeDD397/2018,dňa
22.01.2019, o 14.20 hod. na predmetné nehnuteľnosti, dražobník Dražobná spoločnosť, a.s. (žalovaný
v 2. rade) na návrh veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. (žalovaný v 1. rade).
6. Zo skutočností, ktoré žalobcovia osvedčili, súd prvej inštancie považoval za potrebné nariadiť
neodkladné opatrenie v rozsahu, uvedenom vo výrokovej časti napadnutého uznesenia, pretože existuje

hroziaca ujma, spočívajúca v zásahu do vlastníckeho práva žalobcov k rodinnému domu, kde majú
svoje bydlisko. Je zrejmé, že účelom návrhu žalobcov je zachovanie faktického právneho vzťahu k
nehnuteľnostiam, špecifikovaným vo výroku a má za cieľ, aby do vyriešenia sporu vo veci samej
nebol zo strany žalovaných realizovaný výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Tento
účel je legitímny, sledujúci pokojné rozhodnutie o žalobe vo veci samej, ktorej predmetom je okrem

iného i nimi uvádzaná existencia viacerých neprijateľných podmienok, obsiahnutých v úverovej zmluve.
Zároveň v žalobe poukazujú aj na to, že nebolo dohodnuté individuálne mimoriadne zosplatnenie
úveru, čo podľa žalobcov má za následok, že žalovaný nie je oprávnený realizovať výkon záložného
práva k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve formou dobrovoľnej dražby. Uviedol, že je názoru, že
nariadením neodkladného opatrenia nevznikne žalovaným žiadna ujma, pretože aktuálny právny vzťah

k nehnuteľnostiam sa nemení - žalovaný v 1. rade je ďalej evidovaný ako záložný veriteľ a dočasne je
pozastavený len výkon jeho záložného práva.
7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v predmetnom konaní žalobcovia osvedčili potrebu okamžitej
úpravy pomerov, keďže je nevyhnutné prihliadať na to, že o výkone záložného práva formou dobrovoľnej
dražby (keď o tom, či sa dražba vykoná, či o výške pohľadávky), rozhoduje súkromná osoba a samotnú

dražbu vykonáva iná súkromná osoba, ktorá pri tejto činnosti sleduje zisk, sa dostáva do konfliktu
s ústavou garantovanými základnými právami žalobcu - právom na obydlie a na súkromný život.
Žalobcovia v nehnuteľnosti dotknutej výkonom záložného práva majú v súčasnosti trvalý pobyt a v
nehnuteľnosti aj bývajú a teda trvalo užívajú. Realizáciou dobrovoľnej dražby by mohlo dôjsť k situácii,
kedy by boli žalobcovia povinní sa z nehnuteľnosti vysťahovať. Za situácie, keď žalobcovia poukazujú

na neprijateľné podmienky dojednané v zmluve o splátkovom úvere, kedy výkonom záložného práva
žalovaného v 1. rade by sa vymohlo aj to, na čo nemá prípadne nárok, je nariadenie neodkladného
opatrenia na mieste. V konaní samom sa bude posudzovať a preukazovať okrem iného i výška dlhu
žalobcov voči žalovanému v 1. rade, ktorý je sporný (žalobcovia tvrdia, že uhradili sumu 36 191,20
eur a výška úveru bola 46 471,48 eur) ako aj ostatné skutočnosti, súvisiace s predmetnou zmluvou

o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.10.2005 ako aj záložnou zmluvou. Keďže ďalším
nakladaním s nehnuteľnosťou by mohlo dôjsť k vzniku ďalších škôd aj tretím subjektom, ktorí by mohli
v rámci dražby kúpiť spornú nehnuteľnosť, súd návrhu vyhovel a neodkladné opatrenie nariadil.8. V súvislosti s výkonom záložného práva súd prvej inštancie poukázal aj na tú skutočnosť, že
dobrovoľná dražba podľa zákona č. 524/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách predstavuje jeden zo
spôsobov výkonu záložného práva, ktoré umožňuje vykonať civilný kódex (§ 151j ods. 1 Občianskeho

zákonníka). Keďže výkon dražby je limitovaný len zákonom č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách
bez akejkoľvek kontroly verejnej moci nad dodržiavaním zákonnosti tohto procesu, vzhľadom na povahu
a podmienky, za ktorých sa dobrovoľná dražba uskutočňuje, neodkladné opatrenie sa javí ako jediný
efektívny prostriedok dočasnej ochrany, ktorým možno zabrániť vzniku značnej a nenapraviteľnej škody
na právach žalobcov.

9. Uviedol, že vychádzajúc z uvedeného, i keď úver poskytnutý žalovaným v 1. rade žalobcom
nie je spotrebiteľským úverom, ide tu o spor spotrebiteľský, v ktorom žalobcovia sú spotrebiteľmi.
Strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože
právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu,
aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Žalobcovia v návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia svoj nárok skutkovo dostatočne vymedzili, zo žalobného návrhu súdu bolo

zrejmé,čohosažalobcoviadovolávajú.Požiadavku,abyznávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia
bolo zjavné, čoho sa žalobca domáha, nemožno vykladať tak, že by žalobca bol povinný urobiť návrh
znenia výroku neodkladného opatrenia, ktorý sudca len prevezme do výroku uznesenia. Žalobcovia v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedli, že sa domáhajú zdržania sa výkonu záložného
práva ako aj zdržania sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby, predmetom ktorej sú

nehnuteľnosti v ich vlastníctve.
10. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade boli zo strany žalobcov splnené podmienky
na nariadenie neodkladného opatrenia a vzhľadom na to, že žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ už
pristúpil k realizácii výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby prostredníctvom spoločnosti
Dražobná spoločnosť, a.s., uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej

dražby aj žalovanému v 2. rade, ktorý je v tomto prípade dražobníkom.
11. Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie žalovaný v 2. rade, žiadal napadnuté uznesenie
zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči nemu zamietnuť. Uviedol, že je nesporné,
že medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade došlo k uzavretiu zmluvy o splátkovom úvere, zmluvy o
zriadení záložného práva a že on vykonáva na základe návrhu žalovaného v 1. rade záložné právo

k nehnuteľnostiam formou dobrovoľnej dražby. Svoje oprávnenie odvodzuje z oprávnenia žalovaného
v 1. rade ako záložného veriteľa. V zmysle § 19 ods. 1 písm. h/ ZoDD je povinný ustúpiť od dražby
najneskôr do jej začatia, ak bolo navrhovateľovi dražby alebo dražobníkovi vykonateľným rozhodnutím
súdu alebo vykonateľným rozhodnutím orgánu verejnej správy zakázané s predmetom dražby nakladať.
Podľa jeho názoru je dostačujúce, ak neodkladným opatrením je nariadené žalovanému v 1. Rade ako

navrhovateľovi dražby, zdržať sa výkonu záložného práva. Nariadenie neodkladného opatrenia voči
nemu neobstojí, lebo nie je zmluvnou stranou ani jednej zo zmlúv a teda ani nositeľom subjektívnych
práv a povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu existujúceho výlučne medzi žalobcami a žalovaným
v 1. rade. Namietal svoju pasívnu legitimáciu v danej veci. Uplatnil si i nárok na náhradu trov konania.
12. Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie aj žalovaný v 1. rade, žiadal uznesenie zmeniť a

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Uviedol, že mu nebolo umožnené k návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia sa vyjadriť, čo predstavuje zásah do zaručených práv odvolateľa,
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, neboli splnené procesné podmienky a súd bol nesprávne
obsadený,podstatnéskutkovétvrdenianebolivúplnostianilentvrdené,kľúčovéprostriedkyosvedčenia,
napr. vo forme listín, neboli vôbec - v podstatnej časti - v stanovenom čase predložené a zároveň konal

súdonespôsobilomnávrhu,ikeďtentomalbyťodmietnutý,súdnazákladenevykonaniadôkazovdospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil, postupom súdu došlo k zásahu
do základných Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami garantovaných práv. Rozhodnutie je nielen v
rozpore so zákonom, ale i v rozpore s konceptom Slovenskej republiky ako materiálneho právneho štátu.
Namietal, že v rozhodnutí absentuje relevantné odôvodnenie, nie je odôvodnená existencia všetkých

kumulatívnych podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, koná sa o zjavne nespôsobilom
návrhu, rozhodnutie je v priamom rozpore s judikatúrou NS SR. Z rozhodnutia nie je možné zistiť, z
konkrétne ktorých všetkých právne relevantných skutočností a konkrétne ktorých listín priložených k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a na základe akého ich obsahu dospel súd k skutkovým
zisteniam nevyhnutným pre nariadenie neodkladného opatrenia, okrem iného vo vzťahu k osvedčeniu

dôvodnosti nároku a to osvedčeniu s vysokou mierou pravdepodobnosti. Absentuje k akým všetkým
konkrétnym skutkovým zisteniam súd dospel, aký skutkový stav z nich ustálil, ako tento skutkový
stav subsumoval pod jednotlivé ustanovenia (neuvedených) právnych noriem a ako tak ustálil celkový
právny stav, ako a čím sa osvedčil nárok navrhovateľa a aký je reálny súvis údajného konania vo vecisamej so zjavne nedôvodným obsahom a obsahom nariadeného neodkladného opatrenia, ako dospel
k záveru o existencii ujmy a čím ju mal osvedčenú, keď za tvrdeného stavu je vznik ujmy vylúčený
priamo obsahom kogentných právnych noriem, ako súd odôvodnil osvedčenia existencie všetkých

nevyhnutných skutočností, existencia ktorých musí byť v celku (kumulatívne) osvedčená, ak má byť
neodkladné opatrenie zákonne nariadené. Ďalej uviedol, že napadnuté uznesenie nemôže ani strana
ani odvolací súd preskúmať, keďže rozhodnutie neobsahuje zásadné vysvetlenie všetkých podstatných
dôvodov, v odôvodnení sú uvádzané tvrdenia v priamom rozpore s obsahom relevantných právnych
noriem a ustálenou súdnou praxou, pričom tento odklon nie je nijako zdôvodnený, preto je rozhodnutie

arbitrárne a nepreskúmateľné a je porušením ústavného princípu zákazu ľubovôle.
13. Žalovaný v 1. rade podal aj ďalšie rozšírené odvolanie, ktoré bolo doručené súdu jeden deň po
uplynutí odvolacej lehoty (29.3.2019) a ďalšie rozšírené odvolanie až dňa 05.04.2019 obe označené ako
úplné znenie, preto na ne odvolací súd neprihliada.
14. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaných
1/, 2/ (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP)

po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že
odvolanie žalovaných nie je opodstatnené. Preto napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Zároveň odvolací súd aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na dôvažok k tomu dodáva:
15. Tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje novú právnu úpravu neodkladných
opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné
opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia

bude ohrozená. Podľa § 324 ods. 3 CSP, ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení svojho uznesenia
citoval, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa o. i. musí uviesť
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie

nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ domáha; k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
16. Z obsahu spisu v tejto veci vyplýva, že žalobcovia podali dňa 02.01.2019 na súd prvej inštancie
žalobu vo veci samej, na základe ktorej žiadali určiť, že:
1. zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.10.2005 uzavretá medzi nimi a žalovaným

v 1. rade je absolútne neplatná,
2. záložná zmluva je neplatná,
3. žalovaným v 1. rade použitá okamžitá splatnosť záväzkov - neprimerane vysoká sankcia spojená s
neplnením záväzkov je neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 4 písm. k/,
Zároveň navrhli vydať neodkladné opatrenie voči žalovaným 1., 2. tak, že budú povinní zdržať sa výkonu

záložného práva na nehnuteľnosti - rodinný dom, LV XX, súpisné číslo XXX, parcela XX/X, pozemky
parc. č. XX/X - 140 m2, č. XX/X - 102 m2 a č. 676/6 - 599 m2, katastrálne územie Mlynárce, katastrálny
úrad Nitra, obec Nitra do rozhodnutia a skončenia vo veci samej a zároveň žiadali uložiť žalovaným 1.,
2. zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby uvedených nehnuteľností. Vo veci
samej zatiaľ súd prvej inštancie zatiaľ nerozhodol a vec predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie o

odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili
vlastne tým, že na dočasnej úprave pomerov strán sporu majú naliehavý záujem, lebo výkonom
záložného práva formou dobrovoľnej dražby hrozí u nich kritická a sociálne nevýhodná situácia

vydražením ich rodinného domu a bydliska. Uvádzali, že úverová zmluva, z ktorej si veriteľ takto
vymáha plnenie, obsahuje podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v ich neprospech, zmluva je formulárová, splátka nie je rozdelená na istinu a úrok, preto
jeúverbezúrokovabezpoplatkov.Ďalejuviedli,žežalovaný1.neskúmalichbonitu,zanedbalpovinnosť
odbornej starostlivosti čo nekalá obchodná praktika, použitím neprijateľných zmluvných podmienok

a nečestným postupom došlo k porušeniu § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa. Z hľadiska
civilnoprávnej úžery je právny úkon absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi. V rozpore s
dobrými mravmi je aj ak si banka účtuje poplatok za poskytnutie úveru vo výške 325,30 eura, žiada
neprimerane vysoký úrok a neuvádza RPMN. Poukázali na nález Ústavného súdu SK PL. ÚS 16/95 zodňa 24.05.1995, ktorý okrem iného určuje, že o obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom
dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, ale svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby
zákon dodržaný nebol. Ďalej uviedli, že pri veľkom počte neprijateľných zmluvných podmienok nemôže

obstáť ani zmluva o úvere ako celok. Pre súdy sú záväzné i rozhodnutia Súdneho dvora, napr. vo veci
Pohotovosť s.r.o. c/a Korčkovská C-76/10 a uvádza ďalšie rozhodnutia a ich závery. Do pozornosti dali
rozhodnutie NS SR zo dňa 18.12.2012 sp. zn. 2M Cdo 20/2011 a nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 107/07
ohľadne princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva, že obdobné prípady sa musia posudzovať
právne rovnakým spôsobom. Sú toho názoru, že zosplatnenie úveru je neplatné, nebolo individuálne

dohodnutévúverovejzmluve,naviacžalovaný1.VychádzalzVOPúčinnýchod1.1.2015,pričomzmluva
bolapodpísanávroku2005.Namietalitiež,žeznaleckýposudokohľadneohodnotenianehnuteľnostíbol
úmyselne podhodnotený. Neodkladné opatrenie žiadali vydať z dôvodu, že bol stanovený termín dražby
a majú obavu, že prídu o bývanie skôr ako bude rozhodnuté o neplatnosti zmluvy o úvere a žalovaní sa
budú snažiť všetkých ich z domu násilne dostať. Súd prvej inštancie návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia vyhovel majúc za to, že žalobcovia dostatočne osvedčili potrebu dočasnej úpravy pomerov

pre nariadenie neodkladného opatrenia.

18. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť
zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Aby však súd
mohol poskytnúť ochranu nariadením neodkladného opatrenia, musí byť aspoň osvedčené, že existuje

určité právo ochrany domáhajúceho sa subjektu a že toto právo môže byť ohrozené alebo narušené a
na jeho ochranu je neodkladné opatrenie potrebné. Jedným z predpokladov nariadenia neodkladného
opatrenia je existencia právneho záujmu na neodkladnom opatrení, navrhovateľ musí v návrhu osvedčiť
potrebnosť navrhovaného neodkladného opatrenia, pričom ide predovšetkým o osvedčenie tohto, že
nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v základnom alebo

exekučnom konaní.

19. Zákonnými ustanoveniami upravujúcimi neodkladné opatrenie je možné rýchlo a pružne riešiť
situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nie je
súd povinný vykonávať dokazovanie výsluchom účastníkov, vychádza z preukázaných, alebo aspoň

osvedčených základných skutočností potrebných pre záver o ohrozenom záujme. Rozhodnutie o
neodkladnom opatrení má len dočasný charakter, obmedzuje sa len na dosiahnutie neodkladných
účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom. Navrhovateľ musí k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia v zmysle § 326 ods. 2 CSP pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Listinné
dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva

plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania, bez výsluchu strán a bez
doručovania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na vyjadrenie druhej strany. Dokazovanie
má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Hodnoverné
osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže byť dosiahnuté najmä relevantnými
skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou.

Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup
určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však
neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností,
ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a
bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je

postačujúce,žesútuokolnosti,zktorýchsavyvodzujeopodstatnenosťnávrhunatotodočasnéopatrenia
osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Pojem potreba
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov
súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Povinnosť či zákaz formou neodkladného
opatrenia možno uložiť i tretej osobe, ak je to z hľadiska právneho vzťahu sporových strán vhodné či

nevyhnutné.

20. Odvolací súd okrem ustanovení citovaných súdom prvej inštancie pri rozhodovaní o odvolaní
proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia vychádzal navyše aj z ustanovení zákona o
dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a

notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Podľa § 19 ods. 1 písm. h) tohto
zákona je dražobník povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia, ak bolo navrhovateľovi dražby
alebo dražobníkovi vykonateľným rozhodnutím súdu alebo vykonateľným rozhodnutím orgánu verejnej
správy zakázané s predmetom dražby nakladať. Ustanovenie § 19 zákona o dobrovoľných dražbáchupravuje osobitný inštitút upustenia od dražby, ktorého cieľom je v konkrétnej veci buď predčasne
ukončiť dražobný proces, a teda vo svojej podstate predísť vykonaniu dražby, resp. po dočasnom
upustení od dražby pokračovať v nej po odpadnutí určitej zákonom stanovenej prekážky. Uvedený

inštitút je budovaný ako povinnosť dražobníka upustiť od dražby najneskôr do jej začatia, ak existujú
zákonom špecifikované dôvody a prekážky vykonania dražby. Upustenie od dražby nie je upustením od
výkonu záložného práva a v každom jednotlivom prípade ani neznamená, že sa dražba v konečnom
dôsledku nevykoná. Podstatou upustenia od dražby je úkon dražobníka smerujúci k nevykonaniu dražby
potvrdený písomne dražobníkom vo vzťahu k osobám uvedeným v ustanovení § 17 ods. 5 zákona o

dobrovoľnýchdražbách.Pokiaľideoupustenieoddražby,zákonšpecifikujeviacerékategórieupustenia;
môže ísť napríklad aj o neplatnosť alebo zánik dražobnej zmluvy, ktorá predstavuje vlastný titul pre
postup dražobníka a vykonanie dražby, môže ísť tiež o dôvody na strane navrhovateľa dražby alebo
dražobníka, týkajúce sa zákazu nakladania s predmetom dražby, dôvody na strane dražobníka, splnenie
dlhu s príslušenstvom a nákladmi dražby pred dražbou a iné. Vo všeobecnosti platí pravidlo, že dražobný
proces bude pokračovať, ak odpadol dôvod upustenia od dražby, no súčasne je daný platný a oprávnený

dôvod na realizáciu výkonu záložného práva. Podľa okolností konkrétnej veci v prípade, ak sa vyskytne
vada zásadného charakteru, ktorá bráni realizácii dražobného procesu, dôjde k jeho predčasnému
úplnému skončeniu. V prípade upustenia od dražby, ak existuje niektorý z uvedených dôvodov, je
významné, aby osoba povinná z dražby alebo iná osoba dotknutá dražbou oznámila prekážky vykonania
dražby dražobníkovi. Nejde o zákonnú povinnosť, a keďže každá jedna zákonná prekážka vykonania

dražby spochybňuje jej dôvodnosť, resp. vhodnosť, bude dražobník od dražby povinný upustiť vždy, keď
sa o dôvodoch pre upustenie dozvie.
21. Prekážka stanovená v § 19 ods. 1 písmene h) zákona o dobrovoľných dražbách znemožňujúca
vykonanie dražby je založená vykonateľným rozhodnutím súdu alebo vykonateľným rozhodnutím
orgánu verejnej správy, ktorým bolo navrhovateľovi dražby alebo dražobníkovi zakázané nakladať s

predmetom dražby. Zákaz nakladania s predmetom dražby môže byť teda aktuálny najmä v súvislosti
s nariadením neodkladného opatrenia. Zákaz nakladania by mal byť dôvodný najmä tam, kde existuje
spor o oprávnený vznik alebo existenciu, prípadne aj platnosť alebo neplatnosť hlavného záväzku alebo
zmluvného titulu pre výkon záložného práva. Zákonodarca umožnil uložiť zákaz nakladať s vecou aj
dražobníkovi, hoci nemusí byť splnený predpoklad, že by mohol byť dôvodný nárok adresovaný priamo

proti dražobníkovi ako strane sporu, ktorého obsahom by bol zákaz nakladať s vecou; u dražobníka totiž
chýba hmotnoprávny vzťah k draženej veci, a preto všetky návrhy a aj prípadné rozhodnutia by mali
smerovať priamo proti navrhovateľovi dražby. Aktuálnosť neodkladného opatrenia je založená najmä
tým, že hrozí vážna ujma na právach oprávnenej osoby, ak by k vykonaniu dražby skutočne došlo.
Bude povinnosťou navrhovateľa dražby osvedčiť splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného

opatrenia a vo veci samej aj osvedčenia dôvodnosti meritórneho nároku. Ustanovenie § 19 ods. 1 písm.
h) zákona o dobrovoľných dražbách môže byť aplikované aj v spotrebiteľských sporoch, ktoré sa týkajú
výkonu záložného práva a ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a nekalými
obchodnými praktikami.
22. V danom prípade s ohľadom na obsah spisu je nepochybné, že žalobcovia so žalovaným 1/ uzavreli

úverovú zmluvu a následne aj záložnú zmluvu, a teda uzavreli tie právne úkony, ktoré žalobcovia opísali
v žalobe, pričom ich žaloba je vo vzťahu k navrhovanému neodkladnému opatreniu právne významná
v časti, v ktorej sa domáhajú určenia neplatnosti úverovej zmluvy, čo by malo dopad na výšku sumy
vymoženej v dôsledku dobrovoľnej dražby, a zároveň sa domáhajú aj určenia neplatnosti zmluvy o
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, na podklade ktorej postupoval záložný veriteľ ako navrhovateľ

dražby.

23. Odvolací súd po prejednaní veci majúc na zreteli príslušné ustanovenia CSP týkajúce sa
rozhodovania o neodkladných opatreniach, ako aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
týkajúce sa záložného práva (najmä § 151a a nasl.) a tiež ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách

(najmä § 19 ods. 1 písm. h/) urobil záver, že bol daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorého potrebu z dôvodu dočasnej úpravy pomerov žalobcovia predbežne dostatočne osvedčili.
Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom dražby je ich bydliskom a v prípade vykonania dražby a následných
úkonov a následne k prípadnému úspechu v konaní o merite veci, by došlo k skomplikovaniu právnych
vzťahov a hlavne výraznému zásahu do života žalobcov a ich rodinných príslušníkov. Vyhovenie

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pritom nemôže viesť k záveru, že žaloba žalobcov v
merite veci je dôvodná. O opodstatnenosti podanej žaloby v jej jednotlivých žalobných petitoch bude
v konečnom dôsledku rozhodovať súd prvej inštancie rozsudkom až po vykonaní dokazovania na
podklade navrhnutých dôkazov. Neodkladné opatrenie podľa § 333 CSP zanikne uplynutím času, naktorý bolo nariadené. Ďalší osud výkonu dobrovoľnej dražby, navrhnutej žalovaným 1/, bude závisieť
od toho, aký bude výsledok rozhodnutia súdu prvej inštancie o podanej žalobe.

24. Odvolací súd má za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení
sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, vykonal
primerané dokazovanie s ohľadom na vyššie uvedený výklad problematiky neodkladných opatrení,
správne zistil skutkový stav, v intenciách platnej právnej úpravy vyvodil z neho i správne právne závery.
Príslušné ustanovenia podstatné pre právne posúdenie veci interpretoval a aplikoval právne súladným

spôsobom, jeho úvahy sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Súd prvej
inštancie na danú vec aplikoval i relevantné hmotnoprávne ustanovenia a svoje rozhodnutie presvedčivo
a náležite odôvodnil, zodpovedajúc už i na všetky právne a skutkovo významné otázky predkladané
žalovanými v odvolaní. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

25. S ohľadom na uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa §

387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie. O
trovách odvolacieho konania podľa § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP odvolací súd nerozhodoval,
keďže rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rámci konania vo veci samej nie
je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. S trovami konania, ktoré vznikli v súvislosti s neodkladným
opatrením, či už pred súdom prvej inštancie alebo aj pred odvolacím súdom, sa súd vysporiada v

konečnom rozhodnutí vo veci samej.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).