Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. október 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/357/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116209599
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116209599.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia,
s.r.o., (do 17.02.2018 Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.), so sídlom 811 07 Bratislava, Mýtna 48, IČO:
35 831 154, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Advokátska
kancelária 810 00 Bratislava, Mýtna 48, P.O. Box 205, proti žalovanému: L. Q., narodený XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX W. XX, zastúpený splnomocnenou advokátkou Mgr. Alenou Gregorovou, so sídlom
Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Horná 54, o zaplatenie 5.590,99 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 17C/145/2016-78 zo

dňa 01.06.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 17C/145/2016 - 78 zo dňa 01. 06. 2017
vo výrokoch II., III. a IV. p o t v r d z u j e .

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %
v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu tak, že
na miesto pôvodného žalobcu F.F. Q., a.s., so sídlom L. M. X, Q., IČO: XX XXX XXX vstúpila spoločnosť

Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154 ako nový žalobca,
výrokom II. rozsudku súd žalobu v celom rozsahu zamietol, výrokom III. súd vyslovil, že žalobcovi nárok
na náhradu trov konania nepriznáva a výrokom IV. rozsudku rozhodol o trovách konania žalovaného
tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozsudku súd
prvej inštancie konštatoval právny základ sporu a uviedol, že právny predchodca žalobcu F.F. Q.,
a.s. sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5 590,99 eur s príslušenstvom
a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 05. 06. 2012 uzavrel so žalovaným Zmluvu o

vydaní a používaní kreditnej platobnej karty F., a.s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť
žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Pôvodný žalobca žalovanému poskytol
úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal
žalovaný schválený úverový rámec 2 400 eur a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú
splátku vo výške 80 eur. Žalovaný porušil platobnú disciplínu opakovaným neplatením povinných
splátok v stanovenej výške a preto došlo listom zo dňa 28. 06. 2013 k vyhláseniu okamžitej splatnosti
celého zostatku úveru. Plnenie žalovaného v prospech kartového účtu predstavuje sumu 640 eur.

Žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne namietal predovšetkým neplatnosť zmluvy o úvere a jej
bezúročnosť a bezpoplatkovosť, v dôsledku čoho nárok žalobcu na vrátenie finančnej čiastky, ktorú
poskytol žalovanému, je potrebné posúdiť ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a v zmysle
ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka je nárok žalobcu podľa námietky žalovaného premlčaný.Súd prvej inštancie uplatnený nárok žalobcu právne posúdil s poukazom na ustanovenia § 52 ods. 1,
§ 53 ods. 1, § 40 ods. 1, § 43a ods. 1, § 43c ods. 1 a § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v spojení
s ustanoveniami § 1 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch. Súd uviedol, že z fotokópie Žiadosti o aktiváciu Bankomatky O.alovaného
zo dňa 31. 05. 2012 č. XXXXXXXX zistil, že žalovanému bol schválený úverový rámec 2 400 eur so
štandardnoumesačnousplátkou80eur.PredmetnúŽiadosťpôvodnýžalobcapodpísaldňa05.06.2012.
Z tejto žiadosti vyplýva počet splátok 47, RPMN 26,07 %, celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť 3
696,19 eur, celkové náklady spotrebiteľa 1 1296,19 eur, 15. deň splatnosti splátky a priemerná hodnota

RPMN 21,82 %. Úroková sadzba bola určená v rozpätí 1,9 % p.m./22,80 % p.a.. Súd ďalej konštatoval,
že časť V. Vyhlásenia klienta a časť VI. Úverové poistenie, ako aj Obchodné podmienky sú písané
drobným voľným okom nečitateľným písmom a takýto text spôsobuje pochybnosti, či sa vôbec vzhľadom
na veľkosť písma a množstvo právnej terminológie žalovaný s textom žiadosti a obchodných podmienok
oboznámil. Následne súd vzhľadom na túto konštatovanú skutočnosť uviedol, že takáto žiadosť, ako
aj obchodné podmienky, predstavujú nekalú obchodnú praktiku, ktorá podľa Smernice Rady č. 93/13/

EHS z 05. 04. 1993, ako aj podľa ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať
právnu ochranu. Súd ďalej z výpisu z Bankomatky O. (výpis z kreditnej platobnej karty F., a.s.) ku dňu
06. 04. 2016 za zúčtovacie obdobie od 15. 06. 2012 do 31. 03. 2016 zistil, že žalovaný z úverového
rámca 2 400 eur skutočne vyčerpal sumu 2 400 eur. Vo výpise je uvedená štandardná úroková sadzba
vo výške 1,9 % p.m./22,80 % p.a., sankčná úroková sadzba 5 % a výška štandardnej splátky 80 eur. Súd

z písomnosti označenej ako „Vypovedanie zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku“
zo dňa 28. 06. 2013 adresovanú žalovanému zistil, že došlo k vypovedaniu zmluvy č. XXXXXXXX ku
kreditnej karte Bankomatka O. vo výške 2 721,24 eur, z dôvodu porušenia platobnej disciplíny zo strany
žalovaného. Zároveň bol žalovaný vyzvaný na úhradu čiastky 2 721,24 eur v lehote 10 dní odo dňa
doručenia tohto vyhlásenia. Na základe takto zisteného skutkového stavu potom súd prvej inštancie

v dôvodoch rozsudku uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaný
žiadosťou zo dňa 31. 05. 2012 požiadal právneho predchodcu žalobcu o úver (úverový rámec) vo výške
2 400 eur s pevnou mesačnou splátkou 80 eur. Z predloženej žiadosti o aktiváciu Bankomatky O. mal súd
za zrejmé, že žalobca so žalovaným chceli uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže predmetom
zmluvymalobyťdočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovvoformeúveruvzmysle§1ods.2zákona

o spotrebiteľských úveroch. Podľa tvrdenia žalobcu, žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky
vo výške 2 400 eur, čo vyplýva aj z výpisu z Bankomatky O. (výpis z kreditnej platobnej karty F., a.s.)
ku dňu 06. 04. 2016 za zúčtovacie obdobie od 15. 06. 2012 do 31. 03. 2016. Z písomného vyjadrenia
žalobcu a žalovaného vyplýva, že žalovaný v prospech kartového účtu uhradil sumu 640 eur. V danom
prípade žalovaný v žiadosti o aktiváciu Bankomatky O. zo dňa 31. 05. 2012 právnemu predchodcovi

žalobcu navrhol, aby s ním bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere s tým, že bolo na právnom
predchodcovi žalobcu, aby sa rozhodol, či tento návrh prijme alebo nie a aby svoje rozhodnutie písomne
potvrdil žalovanému s tým, že zmluva v zmysle ustanovenia § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 43c ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka je uzavretá až okamihom dôjdenia vyjadrenia
súhlasu s obsahom návrhu žalovaného. V danom prípade žalobca návrh žalovaného na uzavretie

zmluvy prijal zrejme konkludentne poskytnutím platobnej karty, čo medzi účastníkmi ani nebolo sporným.
Takéto konkludentné konanie žalobcu však podľa záveru súdu prvej inštancie nenapĺňa dodržanie
písomnej formy spotrebiteľskej zmluvy. Zo strany žalobcu, ani zo strany žalovaného, však zmluva o
spotrebiteľskom úvere v písomnej forme predložená súdu nebola a preto mal súd za to, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere je neplatná pre nedodržanie písomnej formy v zmysle ustanovenia § 40 ods.

1 Občianskeho zákonníka, ako aj § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Predmetný úver navyše súd vyhodnotil za bezúročný a bez poplatkov aj v zmysle ustanovenia § 9 ods.
1 písm. a/, i/ a f/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V žiadosti totiž chýbajú obligatórne
náležitosti, ktoré vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch a údaje uvedené v žiadosti sú nepresné a
spôsobujúce pochybnosti o ich pravdivosti. V žiadosti absentuje údaj o druhu spotrebiteľského úveru,

o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
a presne stanovenej výške úrokovej sadzby a stanovenie rozpätia úrokovej sadzby 1,9 % p.m /22,80
% p.a nemožno považovať za stanovenie úrokovej sadzby, pretože z tohto údaja nie je zrejmé, aká
úroková sadzba bola dohodnutá. Pokiaľ právny predchodca žalobcu písomnosťou zo dňa 28.06.2013
zmluvu vypovedal, v tejto súvislosti súd poukázal na skutočnosť, že odstúpiť od zmluvy, alebo vypovedať

zmluvu je možné, len ak bola platne uzavretá. Súd potom v odôvodnení rozsudku zhrnul, že vzhľadom
na to, že v danom prípade mal za to, že nedošlo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným k
uzavretiuplatnejzmluvyospotrebiteľskomúvere,pretovzťahmedzižalobcomažalovanýmtrebaprávne
posúdiť podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení ako plnenie získané zneplatného právneho úkonu. Súd pokiaľ mal preukázané, že žalovaný z poskytnutého úverového rámca
vyčerpal sumu 2 400 eur a zaplatil sumu 640 eur, došlo tak na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu
o sumu 1 760 eur, ktorú by bol povinný žalobcovi vydať. Nakoľko však žalovaný vzniesol námietku

premlčania, súd uviedol, že s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. v platnom znení a vzhľadom na
vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, žalobe nevyhovel a v celom rozsahu ju zamietol
z dôvodu premlčania nároku žalobcu. Keďže na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu,
súdnapremlčanieaplikovalustanovenie§107ods.1Občianskehozákonníkaamalzato,žepremlčacia
doba 2 rokov začala žalobcovi plynúť dňa 21. 07. 2013, nakoľko žalobca úver zosplatnil dňom 20. 07.

2013 a uplynula dňom 21. 07. 2015. Žalobca podal žalobu na súd dňa 23. 05. 2016, teda po uplynutí
2-ročnej premlčacej lehoty. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle
ustanovenia § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci a keďže žalobca v konaní úspešný nebol,
súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu a
preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania
súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie a to v časti
výrokov II., ktorým súd žalobu zamietol a v súvisiacich výrokoch III. a IV. o trovách konania. Žalobca
uviedol, že súd prvej inštancie zamietol žalobu na základe posúdenia neplatnosti zmluvy ako celku, v
dôsledku čoho nesprávne posúdil aj nárok ako premlčaný podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho

zákonníka a taktiež na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu právnemu názoru o
bezúročnosti úveru. Odvolateľ sa domnieva, že súd prvej inštancie nesprávne označil úverovú zmluvu
za absolútne neplatný právny úkon. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemá oporu v zákone, ani v
skutkovom stave. Má za to, že úverová zmluva bola uzavretá riadne a platne v písomnej forme podľa
ustanovenia § 9 ods. 1 zákona číslo 129/2010 Z.z. Na základe nej žalovaný aj čerpal úver v sume 2400

eur tak, ako je výška úveru uvedená v základných náležitostiam úverovej zmluvy. Argumentácia súdu
o absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy z hľadiska nedodržania písomnej formy nie je podľa názoru
žalobcu správna, pretože z dátumov, kedy účastníci podpísali predmetnú zmluvu je zrejmé, že žalobca
zaslal návrh zmluvy žalovanému, tento vyplnil potrebné údaje a podpísaním zmluvy potvrdil svoj súhlas
s navrhovanou zmluvou. Žalovaný zaslal podpísanú zmluvu a žalobca následne podpisom potvrdil

prijatie a schválenie žiadosti. Žalovaný teda dňa 31. 5. 2012 vyplnil žiadosť o aktiváciu bankomatky O.
a prijatím a schválením žiadosti o aktiváciu bankomatky zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo
k platnému uzavretiu zmluvy a to dňa 5. 6. 2012, o čom svedčí podpis na uvedenej žiadosti. Nakoľko
úverová zmluva bola uzavretá riadne v písomnej forme, úver žalovaný čerpal a zmluvné strany sa riadili
jej zmluvnými dojednaniami, aj v záujme zachovania a naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov

úverového vzťahu nie je možné úverovú zmluvu považovať za absolútne neplatný právny úkon. Žalobca
sa taktiež nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného
úveru, pretože pokiaľ ide o úrokovú sadzbu, táto je v zmluve jasne vyjadrená vo výške 1,9 % mesačne,
čo predstavuje ročnú úrokovú sadzbu 22,80 %. Úroková sadzba teda nie je uvedená intervalom, naopak,
je uvedená jasne a presne vo výške 22,80 %, čo predstavuje mesačný úrok 1,9 % a tak tvrdenie

súdu, že úroková sadzba je v nej uvedená nejasne a intervalom nie je pravdivé. Taktiež nie je pravdivé
podľa názoru odvolateľa ani tvrdenie súdu, že z nej nie je zrejmý druh spotrebiteľského úveru, pretože
v úverovej zmluve je niekoľkokrát uvedené, že ide o kreditnú kartu, respektíve revolvingový úver.
Vzhľadom na charakter revolvingového úveru nie je možné z objektívnych príčin určiť konečnú splatnosť
zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené argumenty tak má odvolateľ za to, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie je arbitrárne, súd dospel okrem iného k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň vec
nesprávne právne posúdil. Vzhľadom na uvedené potom žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti výrokov zmenil tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 5590,99 eur, úrok z omeškania vo výške od 8 % p.a. zo sumy 5590,99 eur od 16. 4. 2016
do zaplatenia, v lehote troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a prizná žalobcovi nárok na

náhradu trov konania, ako aj trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že má za to, že rozhodnutie je skutkovo správne, je
výsledkom správneho právneho posúdenia a je v súlade s právnymi predpismi a súčasnou judikatúrou.
Považuje za nesporné, že žalovaný dňa 31. 5. 2012 podpísal Žiadosť o aktiváciu bankomatky O., ktorá

bola schválená žalobcom dňa 5. 6. 2012, avšak nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že prijatím a
schválením žiadosti žalobcom došlo k uzavretiu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty
F., a.s. tak, ako to tvrdí žalobca. Uvedené by bolo v rozpore s ustanovením § 43c ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ako aj zo zákona číslo 129/2010 Z.z., konkrétne s ustanovením § 9 ods. 1, v zmysle ktoréhopre platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa vyžaduje zachovanie písomnej formy pod následkom
jej neplatnosti. Žalovaný v žiadosti žalobcovi navrhol, aby s ním bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom
úvere s tým, že bolo na žalobcu, aby sa rozhodol, či tento návrh prijme alebo nie a aby svoje rozhodnutie

písomne potvrdil žalovanému s tým, že zmluva v zmysle ustanovenia § 44 ods. 1, v spojení s § 43c
ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka je uzavretá až okamihom dôjdenia vyjadrenia súhlasu s
obsahom návrhu žalovanému. V danom prípade žalobca návrh žalovaného na uzavretie zmluvy prijal
len konkludentne poskytnutím platobnej karty, avšak takéto konkludentné konanie žalobcu nenapĺňa
požiadavku dodržania písomnej formy spotrebiteľskej zmluvy. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za

to, že Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty nenapĺňa písomnú formu podľa § 40 ods. 1
Občianskeho zákonníka, čoho následkom je aj bezúročnosť a bezpoplatkovosť z dôvodu nedodržania
zákonom predpísanej písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia § 9 ods. 1
a § 11 ods. 1 písm. a/ zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V závere vyjadrenia k
odvolaniu žalobcu žalovaný poukázal aj na to, že v písomnom vyjadrení zo dňa 31. 3. 2017, ako aj zo
dňa 4. 11. 2016, vzniesol námietku premlčania. Vzhľadom na uvedené potom navrhuje, aby odvolací

súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez

nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu
v napadnutých výrokoch II., III. a IV. podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Odvolací súd predovšetkým konštatuje neskoršie právne skutočnosti, ktoré nastali v priebehu
odvolacieho konania z hľadiska aktuálnej procesnej subjektivity strán sporu, konkrétne na strane

žalobcu.

6. Odvolací súd mal výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro, Vložka
číslo:26033/Bpreukázané,žedňom17.02.2018došlokzmeneobchodnéhomenažalobcuzpôvodného
obchodného mena: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., na aktuálne obchodné meno: Intrum Slovakia, s.r.o.,

so sídlom 810 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, preto odvolací súd koná už s takto
označeným subjektom na strane žalobcu.

7. Následne sa odvolací súd zameral na vecný prieskum správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancieatovrozsahupodanéhoodvolaniažalobcu,nakoľkojeodvolacísúdvsporovomkonanístriktne

viazaný dôvodmi a rozsahom podaného odvolania (§ 379 a § 380 Civilného sporového poriadku).

8. Právny predchodca žalobcu F.F. Q., a.s., sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenie
sumy 5 590,99 eur s príslušenstvom a tvrdil, že dňa 05. 06. 2012 uzavrel so žalovaným Zmluvu o vydaní
a používaní kreditnej platobnej karty F., a.s., na základe ktorej pôvodný žalobca poskytol žalovanému

kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému schválil úverový rámec vo výške 2 400
eur s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 % ročne, s mesačnou splátkou vo výške 80 eur. Žalovaný
si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere splácať poskytnutý úver riadne a včas, preto
právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu a súčasne vyhlásil predčasnú okamžitú splatnosť celého
úveru listom zo dňa 28.06.2013.

9. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie vo veci najmä oboznámení sa so žalobou podanou dňa
23.05.2016, Žiadosťou o aktiváciu Bankomatky O. č. XXXXXXXX, Obchodnými podmienkami pre
vydanie a používanie kreditných platobných kariet F. banky, a.s., výpisom z bankomatky O.alovaného,
vypovedaním zmluvy a vyhlásením predčasnej splatnosti úveru zo dňa 28.06.2013, ako aj s obsahom

písomných vyjadrení a stanovísk strán sporu a po ich zvážení a vyhodnotení následne na podklade
takto zisteného skutkového stavu zaujal právne stanovisko obsiahnuté v rozsudku, ktorým súd
meritórne rozhodol. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca, ako odvolateľ, neuviedol v odvolaní žiadne nové
skutočnosti, ktoré by neboli známe súdu prvej inštancie, ani nežiadal doplniť dokazovanie za podmienok
stanovených v ustanovení § 384 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku o ďalšie nové relevantné

skutočnosti, ktoré nemohli byť prezentované v prvoinštančnom konaní. Odvolaním len spochybnil
vyvodený právny názor súdu prvej inštancie na podklade vykonaného dokazovania a namietal dôvody
a právne posúdenie veci, pokiaľ prvoinštančný súd uviedol, akými úvahami sa spravoval a na podklade
ktorých skutočností zaujal právny názor vyslovený vo výrokoch rozsudku.10. Súd prvej inštancie posúdil tvrdenú Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty F. a.s.
za absolútne neplatný právny úkon pre nedodržanie obligatórne vyžadovanej písomnej formy zmluvy

o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovení § 40 ods. 1, § 43a ods. 1 a 2, § 43c ods. 1 a 2, § 44
ods. 1 Občianskeho zákonníka, v nadväznosti na ustanovenia osobitnej právnej normy upravujúcej
spotrebiteľské úvery podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súčasne
súd prvej inštancie konštatoval aj bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, ako zákonný
následok nedodržania zákonom požadovanej písomnej formy spotrebiteľského úveru podľa ustanovenia

§11ods.1písm.a/Zákonaospotrebiteľskýchúveroch.Stakýmtoprávnymzáveromsúduprvejinštancie
sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu.

11.Podľaustanovenia§37ods.1Občianskehozákonníka,právnyúkonsamusíurobiťslobodne,vážne,
určito a zrozumiteľne, inak je neplatný.

12. Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

13. Podľa ustanovenia § 43a ods. 1 ods. 2 prvej vety O.z., prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý
je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak

je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Návrh
pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.

14. Podľa ustanovenia § 43c ods. 1 a ods. 2 prvej vety O.z., včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej
bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde
navrhovateľovi.

15. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 O.z., zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie
zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

16. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej Zákon o
spotrebiteľských úveroch“), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu,
ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka musí obsahovať (okrem iných aj) tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok.

17. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,

poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y) a § 10 ods. 1 a ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna
miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

18. Odvolací súd, reagujúc na konkrétne odvolacie argumenty žalobcu, pri povinnosti vysporiadať sa s
nimi (rešpektujúc ustanovenie § 387 ods. 3 CSP), po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi
konštatuje, že Žiadosť o aktiváciu Bankomatky O. č. XXXXXXXX, obsahuje v časti I. osobné údaje o
klientovi - žalovanom, v časti II. údaje o jeho zamestnaní, v časti III. Podmienky úveru, v ktorej je uvedenýlen predschválený úverový rámec 2400 eur, štandardná mesačná splátka 80 eur a štandardná úroková
sadzba 1,9 p.m. / 22,80 % p.a.. Žiadne ďalšie údaje v zmysle obligatórne vyžadovaných obsahových
náležitostí každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere vymienených v ustanovení § 9 ods. 1 písm. a/ až

y/ Zákona o spotrebiteľských úveroch v tejto časti žiadosti o aktiváciu bankomatky O. obsiahnuté nie
sú. V časti IV. sú obsiahnuté údaje k používaniu kreditnej platobnej karty. Pokiaľ žalobca v odvolaní
tvrdí, že sú v predmetnej žiadosti uvedené všetky obligatórne náležitosti požadované ustanovením § 9
ods. 1 písm. a/ až y/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd konštatuje, že pravdivosť tohto
tvrdenia z obsahu konkrétnej Žiadosti o aktiváciu Bankomatky O.. XXXXXXXX nevyplýva. V časti V.

je obsiahnuté Vyhlásenie klienta, v ktorom v bode 1. tejto časti je uvedený Indikatívny výpočet ročnej
percentuálnej miery nákladov (RPMN) ako vzorec uvedený v Zákone o spotrebiteľských úveroch a
ďalej je v tomto bode uvedené, že: Pri predpoklade určitých vstupných údajov, okrem iného aj výšky
spotrebiteľského úveru 2400 eur, počte splátok 47, prvej a poslednej splátky 80 eur, poslednej splátky
16,19 eur, je RPMN 26,07%, pričom ďalej je uvedený údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť 3696,19 eur, celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom 1296,19 eur,

deň splatnosti štandardnej mesačnej splátky je 15. deň v kalendárnom mesiaci a priemerná hodnota
RPMN je 21,82%. Odvolací súd však takto uvedené a takto koncipované údaje nepovažuje za súladné
s požiadavkou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 1 písm. a/ až y/ Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Predovšetkým, tieto obligatórne náležitosti zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať jasne,
určito, zrozumiteľne, okamžite zistiteľne a čitateľne priamo v texte podmienok poskytnutia úveru a

bez akýchkoľvek pochybností vzťahujúce sa na konkrétny dojednaný úver. Z koncipovania celého
bodu V. žiadosti však uvedené naplnené nie je. Odvolací súd nad rámec odôvodnenia rozsudku
súdu prvej inštancie konštatuje, že ide o časť žiadosti jasne označenú ako „Vyhlásenie klienta“, čo
vylučuje logicky jasnosť, zrozumiteľnosť, určitosť týchto údajov tak, ako majú byť obsiahnuté v každej
zmluve o spotrebiteľnom úvere, ako výsledku dohody- konsenzu dvoch zmluvných strán - veriteľa a

dlžníka. Tieto údaje, ako obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak nemôžu byť len
akýmsi „vyhlásením klienta“, navyše v bode 1. je uvedené, že ide len o indikatívny výpočet ročnej
percentuálnej miery nákladov pri predpoklade uvedených vstupných údajov, čo samo osebe evokuje
len akýsi príkladmý výpočet RPMN pri zohľadnení určitých vstupných údajov, avšak nie je zrejmé na
prvý pohľad a bez akýchkoľvek pochybností, že ide o konkrétne dojednané údaje vzťahujúce sa na

konkrétnu zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Okrem toho, popri nejasnosti a nezrozumiteľnosti týchto
údajov aj pre bežného priemerného spotrebiteľa, je nutné zdôrazniť, že údaje obsiahnuté v tejto časti
žiadosti - v časti V. označenej ako Vyhlásenie klienta, sú napísané drobulinkým, ťažko čitateľným
písmom, čo nesporne sťažuje, ak nie úplne znemožňuje oboznámiť sa s údajmi takto uvedenými a
to napriek tomu, že ide o zásadné údaje vzťahujúce sa k spotrebiteľskému úveru, ktoré musia byť

zreteľne, jasne a čitateľne obsiahnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere a ktoré majú práve potenciál
napomôcť rozhodnúť sa spotrebiteľovi zvážiť podmienky čerpania a splácania úveru a aj podmienky
jeho výhodnosti či nevýhodnosti pre neho.

19. Taktiež odvolací súd v nadväznosti na obsah konkrétnej Žiadosti o aktiváciu Bankomatky O. č.

XXXXXXXX sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nemožno mať za to, že v danom
prípade platne došlo k dojednaniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to z hľadiska platnej akceptácie
návrhu - žiadosti o aktiváciu platobnej karty zo strany žalobcu. V danom prípade žalovaný v žiadosti o
aktiváciu Bankomatky O., ktorú podpísal dňa 31. 05. 2012, právnemu predchodcovi žalobcu navrhol,
aby s ním bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, pričom z ustanovení § 37 ods. 1 a § 43a

ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že predpokladom platného uzatvorenia zmluvy je dostatočne
jasný, určitý, vážny a zrozumiteľný návrh jednej zmluvnej strany (oferenta) a účinné, konkrétne a
včasné prijatie návrhu (oferty) druhou stranou, ktorej je tento návrh určený (oblátom). Odvolací súd sa
plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že platné prijatie návrhu v danom prípade nemožno
vyvodiť len zo záverečnej, drobným písmom a ťažko čitateľnej vety obsiahnutej v časti V. žiadosti

pod bodom 22., v ktorej je obsiahnuté, že : „Prijatím a schválením žiadosti zo strany banky sa táto
žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty F. a.s. vydávanej v spolupráci
s CFH“. Zmluva, ako dvojstranný konsenzuálny právny úkon v zmysle ustanovenia § 44 ods. 1,
v spojení s ustanovením § 37 ods. 1 a § 43c ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka je platne
uzavretá až okamihom dôjdenia vyjadrenia súhlasu s obsahom návrhu oferentovi. V danom prípade

však nemožno hovoriť ani len o dostatočne určitom a konkrétnom návrhu na uzavretie zmluvy - ako
už bolo odvolacím súdom v predošlom odseku odôvodnenia tohto rozsudku uvedené. Žalobca návrh
žalovaného na uzavretie zmluvy prijal konkludentne poskytnutím platobnej karty a umožnením čerpania
finančného obnosu prostredníctvom nej, avšak z hľadiska naplnenia požiadavky zachovania písomnejformy zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vyžadovanej ustanovením § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľskom
úvere, nemožno takéto konkludentné konanie žalobcu akceptovať ako platné uzatvorenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere so všetkými jej zákonom požadovanými náležitosťami a za dodržanie písomnej

formy spotrebiteľskej zmluvy. Správny bol potom záver súdu prvej inštancie, že tvrdenú Zmluvu o vydaní
a používaní kreditnej platobnej karty je nutné kvalifikovať z dôvodu nedodržania jej písomnej formy
podľa ustanovenia § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch ako absolútne neplatný právny úkon,
avšak je nutné zdôrazniť, že absolútna neplatnosť tohto právneho úkonu by vyplynula aj z ustanovení lex
generalis a to jednak pre nedodržanie zákonom požadovanej písomnej formy, ako aj pre jej neurčitosť

a nezrozumiteľnosť, s poukazom na ustanovenia § 37 ods. 1 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

20. Z absolútne neplatného právneho úkonu potom vyplýva zmluvným stranám povinnosť navzájom si
vrátiť plnenie prijaté na základe takéhoto úkonu. Pokiaľ ide o ďalší odvolací argument žalobcu, ktorý aj
v štádiu odvolacieho konania naďalej zotrváva na svojom názore, že žalobou uplatnený nárok nebol v
čase podania žaloby premlčaný, zameral sa odvolací súd v odvolacom konaní na skúmanie dôvodnosti

tejto procesnej obrany žalobcu, na ktorej zotrvával aj v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd
konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie posúdil uplatnený nárok ako premlčaný a z toho dôvodu žalobu
v celom rozsahu zamietol, rozhodol vecne správne, avšak na dôvodoch tohto rozhodnutia ohľadom
počiatku plynutia premlčacej (subjektívnej) doby podľa ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka
sa už nemožno v plnom rozsahu stotožniť. Ako už odvolací súd konštatoval, z neplatného právneho

úkonu vyplýva právo zmluvných strán navzájom si vrátiť plnenie, ktoré potom zakladá nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu.

21. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej Občiansky
zákonníka), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným

obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. Občianskeho zákonníka).

22. Vychádzajúc z ustanovenia § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia

z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

23. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak v subjektívnej
lehote (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej lehote (§ 107 ods. 2). Pre určenie začiatku plynutia tak
subjektívnej, ako aj objektívnej doby premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia však
je podstatné ozrejmiť si, ako konkrétne, z akého právneho dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia §
451 ods. 2 Občianskeho zákonníka k bezdôvodnému obohateniu malo dôjsť, pretože zodpovedanie

tejto otázky je pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby kľúčové. K bezdôvodnému obohateniu
získanému plnením bez právneho dôvodu, ak právny dôvod neexistoval od začiatku, dochádza
okamihom poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby.
Subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel, že plnil bez právneho
dôvodu, a komu plnil. Bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod neskôr odpadol,

vzniká a objektívna doba pre premlčanie práva na jeho vydanie začína plynúť okamihom odpadnutia
právneho dôvodu poskytnutého plnenia. Začiatok subjektívnej premlčacej doby sa zhoduje s okamihom,
keď sa oprávnený dozvedel o tom, komu plnil, a o odpadnutí právneho dôvodu tohto plnenia. Ak ide
o bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu, treba rozlišovať prípady
relatívnej a absolútnej neplatnosti právneho úkonu, z ktorého sa plnilo. V prípade relatívne neplatného

právneho úkonu však o bezdôvodnom obohatení možno hovoriť len od okamihu úspešného dovolania
sa relatívnej neplatnosti, t.j. keď prejav oprávneného (dotknutého) došiel druhému účastníkovi právneho
úkonu. Tento deň treba zásadne považovať za rozhodujúci okamih na určenie začiatku plynutia
subjektívnej premlčacej doby. Úspešným dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu začína
súčasne plynúť aj objektívna premlčacia doba. Do času dovolania sa neplatnosti takéhoto právneho

úkonu, treba právny úkon považovať za platný (§ 40a). Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne
neplatného právneho úkonu (ako tomu je v danom konkrétnom prípade) vzniká od samého vzniku
právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba na vydanie prijatého bezdôvodného obohatenia teda
začne plynúť samotným prijatím tohto plnenia z absolútne neplatného právneho úkonu a teda vkonkrétnom prípade je nutné konštatovať, že objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného
obohatenia žalovaného na úkor žalobcu začala plynúť odo dňa prevzatia finančných prostriedkov
žalovaným a to odo dňa 14.06.2012 v časti sumy 2.250 eur a odo dňa 15.06.2012 v časti prijatej sumy

150 eur. Trojročná objektívna premlčacia doba tak v tomto prípade uplynula márne dňom 14.06.2015 a
dňom 15.06.2015 a pokiaľ žalobca preukázateľne podal žalobu na príslušný súd až dňa 23.05.2016, je
celkom zjavne žalovaný nárok premlčaný v celom rozsahu a skúmanie plynutia subjektívnej premlčacej
doby tak už nie je z hľadiska skúmania dôvodnosti námietky premlčania zásadné, pretože subjektívna
dvojročná premlčacia doba môže plynúť zásadne len v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby.

24. Súd prvej inštancie preto rozhodol vecne správne, keď vyhodnotil námietku premlčania vznesenú
žalovaným ako dôvodnú a žalobu v celom rozsahu z dôvodu premlčania uplatneného nároku zamietol.
Správne bolo aj následné vyhodnotenie miery procesného úspechu strán sporu postupom podľa
ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, keď súd priznal žalovanému, ako plne procesne úspešnej strane sporu,
nárok na náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 100 %.

25. Možno potom zhrnúť, že právne a skutkové závery, na základe ktorých súd prvej inštancie meritórne
rozhodol, boli vecne správne. Odvolací súd preto, po oboznámení sa s dôvodmi odvolania a po zvážení
všetkých relevantných skutočností rozsudok súdu prvej inštancie v meritórnom výroku II., ako aj v
súvisiacom výroku o náhrade trov konania III. a IV. podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne

správny potvrdil.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 CSP) a
vyslovil, že žalobca, ako procesne neúspešná strana sporu, je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov

odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej
inštancierozhodneoichvýške,vsúladesustanovením§262ods.2CSP,poprávoplatnostirozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).