Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. jún 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/94/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815204729
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5815204729.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a

členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: 1/ P. T., nar. XX.XX.XXXX, 2/ I. T., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, v konaní zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, deti rodičov matky: Q. T.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, právne zastúpená JUDr. Slavomírom Bachyncom, advokátom
so sídlom Y. XXX a otca: L. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., R. XX/X, o úpravu rodičovských práv a
povinností k mal. deťom, na odvolanie matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo z 26.
októbra 2016, č.k. 7C/226/2015-292, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloleté deti P. T., nar. XX.XX.XXXX a I. T., nar.
XX.XX.XXXX (ďalej len „maloleté deti“) do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať a spravovať
ich majetok sú oprávnení obaja rodičia (I. výrok). Oprávnenie otca stýkať sa s maloletými deťmi bolo
upravené na každý nepárny týždeň v piatok, sobotu a nedeľu v čase od 8:00 hod. do 18:00 hod. a
každý párny týždeň v pondelok, stredu a štvrtok v čase od 8:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že otec si

deti prevezme v mieste bydliska matky a v určenom čase ich matke v mieste jej bydliska odovzdá (II.
výrok). Rodičom bola zároveň uložená povinnosť informovať sa navzájom najmenej 48 hodín vopred v
prípade vážnej prekážky, že styk otca s deťmi nebude z vážnych dôvodov realizovaný v určenom čas
(III. výrok). Otca maloletých detí zaviazal k povinnosti prispievať na výživu maloletého P. sumou 100
EUR mesačne a na výživu maloletej I. sumou 120 EUR mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
do rúk matky maloletých detí, počnúc dňom 08.10.2015 (IV. výrok) a k povinnosti zaplatiť zameškané
výživné za obdobie od 08.10.2015 do 26.10.2016 v sume 1.016 EUR v mesačných splátkach po 50

EUR, splatných spolu s bežným výživným, do rúk matky maloletých detí (V. výrok). O trovách konania
rozhodol tak, že právo na ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov (VI. výrok) a rovnako nepriznal
náhradu trov konania štátu (VII. Výrok).

2. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že rodičom L. K. a Q. T. sa dňa 04.11.2014
narodili dve maloleté deti - maloletý P. a maloletá I.. V priebehu súdneho konania sa rodičia dohodli
na tom, že maloleté deti by mali byť zverené do osobnej starostlivosti matky, s čím súhlasil aj kolízny

opatrovník. Matka je s deťmi na rodičovskej dovolenke a deti, vzhľadom na svoj vek, sú toho času s
matkou doma v jej starostlivosti, na základe čoho súd dospel k záveru, že zverenie detí do osobnej
starostlivosti matky je bez pochybností v ich záujme. Na zastupovanie maloletých detí a spravovaniejeho majetku boli určení ako oprávnení obaja rodičia, keď počas konania nevyšlo najavo, že by bolo
potrebné rodičovské práva niektorého z rodičov v tomto smere obmedziť.

3. Pri určení rozsahu styku otca s maloletými deťmi vychádzal zo znaleckého posudku znalca z odboru
klinická psychológia PhDr. R. L., PhD., ktorý konštatoval, že v záujme zdravého vývoja maloletých detí
by pre ne bolo ideálne, aby sa s otcom stretávali v čase, keď je doma (otec detí pracuje na dvojtýždňové
turnusy v Rakúsku). Styk otca s deťmi je síce upravený počas celého mesiaca, ale otec deti navštevuje
len v čase, keď nie je v práci v Rakúsku, pretože polovicu mesiaca je v práci a polovicu doma a rozsah

styku tak ako je upravený napadnutým rozsudkom rešpektuje právo dieťaťa na udržovanie pravidelného,
rovnocenného a rovnoprávneho styku s oboma rodičmi (§ 24 ods. 4 zákona o rodine).

4. Pri určovaní výživného vychádzal z toho, že maloleté deti sú v útlom detskom veku. Spolu s matkou,
ktorá sa o ne stará, bývajú bývajú v V. v prenajatom 2-izbovom byte a jej príjmom je rodičovský príspevok
vo výške 254 Eur a prídavok na deti vo výške 47,04 Eur mesačne. Matka má v súvislosti so zdravotným

stavom maloletej I. (Downov syndróm, operácia srdca) zvýšené náklady na cesty na lekárske vyšetrenia,
na základe čoho je výživné na maloletú I. v porovnaní s výškou na maloletého P. určené vyššou sumou.
Zároveň mal preukázané, že otec maloletých detí je živnostník, pracuje ako opatrovateľ v Rakúsku, jeho
príjem je 1.000 Eur mesačne, z čoho platí odvody poisťovniam vo výške 210 Eur a dopravu vo výške
100 Eur mesačne. Vlastní 1-izbový byt, ktorý aktuálne neobýva, pretože býva v spoločnej domácnosti s

priateľkou Q. Y. v jej byte a ďalej vlastní záhradnú chatku s pozemkom a 3 autá, teda je schopný platiť
určené výživné, nakoľko má pravidelný príjem zo živnosti a svoju finančnú situáciu by si dokázal zlepšiť
aj napr. prenájmom bytu, ktorý neužíva, resp. predajom niektorého z áut.

5. Napadnutým rozsudkom ďalej určil povinnosť otca zaplatiť výživné spätne odo dňa vyjadrenia matky

maloletých detí k návrhu, kde si výživné na deti prvý krát uplatnila. Z dokazovania vyplynulo, že otec
detí doposiaľ na výživu detí matke zaplatil 1.950 Eur, preto ho zaviazal na zaplatenie zameškaného
výživného za obdobie, od ktorého priznal výživné, do dňa vyhlásenia rozsudku, vo výške 1.016 Eur.
Zameškané výživné povolil otcovi vzhľadom na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť a jeho aktuálny príjem
splácať v splátkach, keď bol toho názoru, že povolenie splátok zameškaného výživného neohrozí riadnu

výživu maloletých detí.

6.Otrováchkonaniarozhodoltak,žeichnáhradunepriznalžiadnemuzúčastníkov.Vkonanívzniklitrovy
konania štátu, ktoré súd štátu nepriznal pre dôvody hodné osobitného zreteľa a to, že matka maloletých
detí sa stará o dve maloleté deti a jej príjmom je len rodičovský príspevok a v prípade otca maloletých

detí zobral do úvahy, že v časti o úprave styku otca s maloletými deťmi súd rozhodol v súlade s návrhom
otca maloletých detí, ktorý korešponduje so znaleckým posudkom, za ktorý vznikli štátu trovy.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi (II. výrok) a povinnosti
rodičovinformovaťsavprípadeprekážky,žetentostyknebuderealizovaný(III.výrok) podalavzákonnej

lehote odvolanie matka maloletých detí. Namietala, že upravený rozsah styku nekorešponduje s jasne
prezentovaným názorom súdneho znalca uvedenom v znaleckom posudku, ale súd sa tu priklonil k
návrhu otca. Poukázala na správanie otca maloletých detí v čase po vynesení napadnutého rozsudku,
ktoré tvrdenia podložila prílohami podaného odvolania obsahujúcimi SMS komunikáciu medzi ňou a
otcom maloletých detí a zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa 08.12.2016. Ďalej trvala na vykonaní

dokazovania, ktoré súd prvej inštancie nevykonal a návrh na vykonanie dokazovania zamietol, s
prihliadnutím na uvedené žiadala odvolací súd, aby napadnutý rozsudok v odvolaním napadnutej časti
(II. a III. výrok) zrušil a v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. K podanému odvolaniu sa vyjadril otec maloletých detí. Uviedol, že v podanom trestnom oznámení,

ktorého zápisnicu matka maloletých detí predložila súdu ako prílohu odvolania, vidí len jej snahu o
zdiskreditovanie jeho osoby za účelom dosiahnutia čo najmenšej miery úpravy jeho styku s maloletými
deťmi. Styk s maloletými, ktorý sa v čase podania tohto vyjadrenia vykonával v rozsahu určenom
predbežným opatrením z februára 2016, je z jeho strany bezproblémový a pokiaľ niekedy nestihne deti
vrátiť matke v určený čas, je to len otázka pár minút. Tvrdenia matky maloletých detí o zneužívaní jeho

styku s maloletými deťmi a o priklonení sa súdu k jeho návrhu nepovažoval za pravdivé a v súvislosti s
reálnou možnosťou styku s maloletými deťmi poukázal na situáciu, keď dochádza do práce do Rakúska
na 14-dňové turnusy, čím je jeho možnosť styku s maloletými deťmi značne obmedzená. Považoval za
nepravdivé tvrdenia matky maloletých detí obsiahnuté v podanom odvolaní, prezentoval svoj názor o jejzavádzaní a z podaného vyjadrenia bol zrejmý jeho záujem na stýkaní sa s maloletými deťmi v rozsahu
upravenom napadnutým rozsudkom. V ďalších podaniach doručených súdu v súvislosti s prebiehajúcim
odvolacím konaním poukazoval na zmenu bydliska matky maloletých detí, na komplikácie pri výkone

styku s maloletými deťmi a na celkovú zlú situáciu súvisiacu vo vzájomných vzťahoch medzi ním a
matkou maloletých detí, príp. jej partnerom.

9. V rámci vyjadrenia k odvolaniu matky maloletých detí prezentoval svoj nesúhlas s uloženou
výškou výživného (formálne ho označil ako „námietka“), ktorú časť predmetného podania odvolací

súd s prihliadnutím na jeho vyjadrenie prednesené na pojednávaní konanom dňa 07.06.2017,
vyhodnotil ako odvolanie do tejto časti rozsudku (výrok IV., V.). Platenie výživného vo výške uloženej
v napadnutom rozsudku považuje za neprimerane vysoké, čo odôvodňuje svojimi obmedzenými
finančnými možnosťami. V prílohe tohto podania otec predložil doklady o nákupe rôznych vecí
poskytnutých matke maloletých detí, mimo ním riadne vykonávanej povinnosti platenia výživného
uloženého predbežným opatrením. Vyjadril sa aj k názoru súdu o jeho reálnej možnosti prilepšenia

si prenájmom bytu v jeho vlastníctve, ktorého prenájom nezvažuje a rovnako nevidel ako reálnu ani
možnosť finančného prilepšenia predajom áut, ktoré sú podľa jeho názoru nepredajné.

10. K podanému odvolaniu matky maloletých detí sa vyjadril kolízny opatrovník maloletých detí, ktorý
s napadnutým rozsudkom v celom rozsahu súhlasil a žiadal preto odvolací súd, aby ho ako správny

potvrdil.

11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
a oprávnenou osobou (§ 359 CSP, § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP) po nariadení hlavného pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP),

preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 65 CMP, ktorý v celom rozsahu podľa §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a v konkrétnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

12. Odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom vedeným k prejednávanej právnej veci, na
základe zopakovaného a doplneného dokazovania na hlavnom pojednávaní a po zhodnotení všetkých

okolností prejednávanej veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzal zo správne
zisteného stavu veci, na základe čoho konštatuje jeho vecnú správnosť.

13. Pri posudzovaní rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletými
deťmi(napadnutáodvolanímmatkymaloletýchdetí)vychádzalnielenztvrdeníobochrodičovmaloletých

detí, ale aj zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru klinická psychológia, ktorý
skonštatoval, že vzťah otca k maloletým deťom je pozitívny (k mal. Rebeke mierne pozitívny), poukázal
na potrebu zachovania práva detí stretávať sa so svojím otcom a odporučil rozsah styku otca s
maloletými deťmi oproti rozsahu, ktorý bol súdom naposledy určený predbežným opatrením (uznesenie
Krajského súdu v Žiline z 29.02.2016, č.k. 6Co/59/2016-82), rozšíriť. V tejto súvislosti odvolací súd

poukazuje na dočasnosť a zúženú mieru úpravy styku otca s maloletými deťmi upravenú nariadeným
predbežným opatrením, keď až na základe vykonaného dokazovania súd objektívne posúdi potrebu a
následne aj rozsah styku maloletých detí s rodičom, ktorému nie sú zverené tak, aby bolo zachované
právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho styku s oboma rodičmi.

14. Otec maloletých detí v danom prípade počas celého konania na súde prvej inštancie ako aj v
odvolacom konaní prezentoval svoju aktívnu snahu realizovať styk s maloletými deťmi. Túto skutočnosť
súdu potvrdil aj kolízny opatrovník maloletých detí, ktorý považoval rozsah styku otca s maloletými deťmi
upravený napadnutým rozsudkom za adekvátny. K vyjadreniam tohto subjektu konajúci súd rovnako
ako k výstupom súdneho znalca pri svojom rozhodovaní prihliadal, keď sa bez pochýb jedná o subjekt

dôkladne znalý pomerov prejednávaného prípadu. V konaní ďalej nebolo zistené, že by u otca neboli
zachovanérodičovskékompetenciearovnakoaniinédôvody,prektorébymalbyťjehostyksmaloletými
deťmi v porovnaní s rozsahom podľa poslednej úpravy znížený, resp. úplne zakázaný. Rovnako tu
nejestvuje dôvod na zúženie rozsahu styku otca s maloletou I. z dôvodu, že jej zdravotný stav si vyžaduje
zvýšenú starostlivosť, keď je z tvrdení otca zrejmé, že styk bol realizovaný aj doteraz, pokiaľ vznikli

komplikácie(neutíchajúciplačmaloletej)pristúpilkodovzdaniumaloletejjejmatkenazákladeichdohody
a celkovo je možné predpokladať, že so starostlivosťou o maloletú (aj s prihliadnutím na jeho pracovné
zameranie) nebudú do budúcna zo strany otca vyvstávať komplikácie.15. Na základe znaleckého posudku, v ktorom súdny znalec neodporučil prespávanie maloletých detí u
otca vzhľadom na ich vek a vývojové štádium, bol styk upravený výlučne v denných hodinách (od 08:00
do 18:00 hod.). Počet dní v mesiaci, kedy sa má styk otca s maloletými deťmi realizovať, zároveň v

plnej miere zohľadňuje pracovný čas otca maloletých detí, ktorý je počas mesiaca niekoľko dní po sebe
(najčastejšie 14) vycestovaný v zahraničí, kedy nie je z jeho strany možné styk s maloletými deťmi reálne
vykonávať. Z vyjadrení otca maloletých detí ako aj kolízneho opatrovníka je zrejmé, že otec maloletých
detí nemá fixne stanovené dni v mesiaci počas ktorých je pre pracovné povinnosti odcestovaný, na
základe čoho súd prvej inštancie ani odvolací súd nemohol rozsah styku otca s maloletými deťmi upraviť

inak ako spôsobom vyjadreným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Výroku o rozsahu styku otca
s maloletými deťmi (II. výrok), sekunduje výrok o povinnosti rodičov informovať sa navzájom najmenej
48 hodín vopred v prípade vážnej prekážky, že styk otca s deťmi nebude z vážnych dôvodov realizovaný
(III. výrok), ku ktorému rozhodnutiu súd prvej inštancie pristúpil práve z dôvodu nemožnosti určenia
presných časových itnervalov mesiaca, počas ktorých bude v tom danom mesiaci styk otca s maloletými
deťmi zrealizovateľný. Takto určená povinnosť, primárne povinnosť otca oznámiť matke dostatočne dlhý

čas vopred (48 hodín) nemožnosť vykonania styku s maloletými deťmi, podľa názoru odvolacieho súdu
umožní obom rodičom dostatočný časový priestor na adekvátnu reakciu na situáciu, keď bude možné
bez pochýb predpokladať, že k styku v stanovenom rozsahu reálne nedôjde.

16. Rozsahom styku otca s maloletými deťmi upravenom napadnutým súdnym rozhodnutím, dôjde

k naplneniu účelu rozhodnutia súdu vo veciach starostlivosti o maloleté deti, keď je tu podľa názoru
odvolacieho súdu v plnej miere akceptovaný záujem maloletých detí na stretávaní sa s oboma rodičmi.
Je zrejmé, že vzťah medzi rodičmi maloletých detí nie je ideálny, avšak len z tohto dôvodu nemožno
odoprieť maloletým deťom možnosť kontaktu s oboma rodičmi v primeranom rozsahu, čím by de facto
došlo k podradeniu záujmu maloletých detí pod záujem jedného rodiča na neprimeranom obmedzovaní

styku maloletých detí s druhým rodičom.

17. Odvolací súd ďalej potvrdil správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej
sa výšky výživného. Pre potreby rozhodnutia o spravodlivo a primerane určenom výživnom vychádzal z
majetkových pomerov rodičov maloletých detí, keď mal preukázané, že otec maloletých detí má stabilný

príjem (cca 700-770 Eur mesačne netto) a vlastí 1-izbový byt, záhradnú chatku s pozemkom či viacero
osobných automobilov. Ďalej mal preukázané, že matke (ktorej sú maloleté deti zverené do osobnej
starostlivosti) v súvislosti so zdravotným stavom maloletej I. preukázateľne vznikajú zvýšené náklady
na jej starostlivosť, na základe čoho určil výšku výživného na maloletú I. sumou vyššou ako výživné na
maloletého P..

18. Pri určovaní výšky výživného ďalej bral ohľad na situáciu matky starajúcej sa o zdravotne postihnuté
maloleté dieťa vyžadujúce si celodennú starostlivosť, keď práve pre túto skutočnosť nemožno očakávať,
že by bolo v jej možnostiach vykonávať zárobkovú činnosť alebo zabezpečiť si okrem rodičovského
príspevku a prídavku na deti aj iný príjem.

19. Rovnako ako pri úprave styku otca s maloletými deťmi, aj pri úprave výšky výživného, odvolací
súd primárne poukazuje na záujem dieťaťa, v tomto prípade na práve detí podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov. Určené výživné preto považoval vzhľadom na majetkové pomery a možnosti
otca maloletých detí, možnosti matky maloletých detí získať iný príjem a vzhľadom na špecifickosť

prejednávaného prípadu za rozumné a v skutočnostiach uvádzaných otcom maloletých detí v podanom
odvolaní nevidel dôvody na jeho zmenu.

20. Odvolací súd sa stotožnil aj s rozhodnutím súdu prvej inštancie týkajúcej sa povinnosti otca zaplatiť
výživné na maloleté deti spätne od dátumu, ktorým si matka výživné na súde návrhom uplatnila. Z

dokazovania vyplynulo, že otec detí doposiaľ na výživu detí matke zaplatil 1.950 Eur, na základe čoho
bol zaviazaný na zaplatenie zameškaného výživného za obdobie, od ktorého súd priznal výživné, do
dňa vyhlásenia rozsudku. Aj keď otec maloletých detí v prílohách podaného odvolania deklaroval nákup
rôznych vecí, ktoré podľa svojich tvrdení odovzdal matke maloletých detí a ich hodnotu si vyčíslil na
približne 310 Eur, odvolací súd nepristúpil k odpočítaniu tejto čiastky zo súdom prvej inštancie uloženej

povinnosti zaplatiť zvyšok zameškaného výživného z dôvodu, že odovzdanie týchto vecí nemožno
podradiť pod plnenie povinnosti platiť výživné určené napadnutým rozsudkom, ale aj z tvrdení otca je
zrejmé, že sa jednalo o dobrovoľné hmotné príspevky na výživu a starostlivosť o maloleté detí.21. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keď odvolací súd posúdil odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu za správny a ďalej z dôvodu, že z tvrdení rodičov
maloletých detí prezentovaných v rámci odvolacieho konania nedospel k záveru o potrebe zmeny, resp.

zrušenia napadnutého rozhodnutia, predmetný rozsudok v celom rozsahu v zmysle § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil.

22. O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 52 ods. CMP tak, že náhradu trov
konania nepriznal žiadnemu z účastníkov z dôvodov obdobných ako boli dôvody súdu prvej inštancie

pri nepriznaní práva na náhradu trov prvoinštančného konania, na ktoré dôvody v zmysle § 387 ods.
2 CSP primerane poukazuje.

23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)