Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. december 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/25/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611205831
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6611205831.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore
žalobcov 1) C.. C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, XXX XX B., a 2) O.. D. T., nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XX, XXX XX J. J., obaja zastúpení Mgr. Jozefom Mochnackým, advokátom so sídlom
T.G.Masaryka 14/A, 984 01 Lučenec proti žalovanej I. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/X,

XXX XX Y., zastúpenej JUDr. Jánom Sitarčíkom, advokátom, so sídlom Dr. Herza 20, 984 01 Lučenec,
o zaplatenie 4 381,52 Eur s prísl, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k.
21C/127/2011 - 408 zo dňa 30.09.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v druhom a treťom výroku p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/,2/ n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd v zmysle §145 ods.1, §146 ods.1,2, §253 ods.1,
§256 ods. 1, §257, §262 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj
„C.s.p.“) rozhodol, že konanie o zaplatenie 4.381,52 Eur s prísl. zastavuje (prvý výrok), žalovanej priznal
právo na plnú náhradu trov konania voči žalobcom 1/,2/ (druhý výrok) a žalobcom 1/,2/ uložil povinnosť
spoločne a nerozdielne nahradiť trovy štátu (tretí výrok).

Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobcovia 1/,2/ sa domáhali na súde uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť
im sumu 4.381,52 Eur s prísl.; žalobu dňa 09.09.2016 po otvorení pojednávania prehodnotili a vzali
ju celkom späť s poukazom na výsledky znaleckého dokazovania. Žiadali, aby súd rozhodol o trovách
konania podľa §257 C.s.p. tak, že neprizná nikomu náhradu trov konania, pretože voči žalovanej
boli v minulosti vedené dve konania a až v súčasnom spore sa zistilo, že nájomnú zmluvu žalovaná
nepodpísala; dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v tom, že zmluvu o nájme podpísala dcéra

žalovanej; žalovaná vedela, že so žalobcami zmluvu o nájme neuzavrela; neskôr síce vrátila žalobcom
kľúče, avšak určitú dobu nájomný priestor užívala bez právneho dôvodu a v rozpore s dobrými mravmi; v
podanom odpore zo dňa 22.06.2011 žalovaná najprv tvrdila, že nájomnú zmluvu podpísala, čo potvrdila
aj na pojednávaní a vzápätí to poprela; zároveň potvrdila, že uvedený nebytový priestor užívala, preto
žalobcovia mali zato, že konanie žalovanej je v rozpore s dobrými mravmi a súdne konanie bolo ňou
zavinené. Žalovaná by nemala mať nárok na náhradu trov konania; brala úžitky z nebytového priestoru,

ale odmietala platiť dohodnuté nájomné, zneužívajúc dobromyseľnosť žalobcov, za asistencie svojej
dcéry G., ktorá nájomnú zmluvu podpísala za svoju matku.
Žalovaná súhlasila so späťvzatím žaloby, nesúhlasila s návrhom žalobcov na rozhodnutie podľa §257
C.s.p. o trovách tak, že neprizná nikomu náhradu trov konania. Uvedený spor nevyvolala, žalobcovia
1/,2/sadomáhalizaplateniaspornejsumy4381,52Eursprísl.nedôvodneavrozporesdobrýmimravmi;
od počiatku im bolo známe, že nájomnú zmluvu nepodpísala žalovaná, ale jej dcéra G. bez jej vedomia

a na požiadavku žalobcov. Za obdobie, v ktorom si uplatňovali nárok žalobcovia, boli a sú doposiaľprenajaté priestory prázdne. Preto v konaní nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na postup
podľa §257 C.s.p..
Okresný súd konštatoval, že §257 C.s.p. je obdobou §150 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho

poriadku, platného a účinného do 30.06.2016 (ďalej v texte len „O.s.p.“). Ústavný súd Slovenskej
republiky (viď uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 563/2011-14 z 08.12.2011) k aplikácii tzv.
sudcovského moderačného prvá v §150 O.s.p. uviedol, že v danom prípade musia byť splnené
výnimočnéokolnostiadôvodyhodnéosobitnéhozreteľa.Jednouzoskupínprípadov,vktorýchprichádza
do úvahy použitie §150 O.s.p. je charakterizovaný sociálnym aspektom, kde sa zohľadňujú osobné,

majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, prihliada na postoj účastníkov v konaní a
prípadné iné okolnosti, za ktorých možno dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnému
účastníkovi. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 109/09-29 z 24.06.2009 a uznesenia
Ústavného súdu sp.zn. IV. ÚS 226/2011-22 z 02.06.2011 ide v prípade aplikácie §150 O.s.p. o celkom
výnimočný prípad, ktorý môže spočívať v okolnostiach na strane účastníkov konania, prípadne tiež v
okolnosti, ktoré viedli k účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Pritom nepriznanie

náhrady trov konania úspešnému účastníkovi je len výnimkou zo všeobecného procesného princípu
zodpovednosti za výsledok sporového konania.
V danom prípade bolo zrejmé, že späťvzatie žaloby žalobcami bolo zapríčinené výsledkom znaleckého
dokazovania, z ktorého vyplynulo, že podpis nájomcu na origináli Zmluvy o nájme nebytových priestorov
z 01.07.2009 nepatrí žalovanej, ale jej dcére I. G.. Ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania z 12.09.2011

(na č.l. 38), podľa žalobcu 1/ bol pri podpisovaní nájomnej zmluvy žalobca 1/, žalovaná, jej dcéra G. a
manželžalovanej.Žalovanásizmluvuzobralanapodpisdomov.Žalovanánatomtopojednávaníuviedla,
že zmluva nie je opatrená jej podpisom. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 05.10.2011 (na č.l. 44 a
nasl.) svedok I. X., manžel žalovanej, po zákonnom poučení uviedol, že predmetnú zmluvu podpísala
za žalovanú jej dcéra a žalobca 1/ jej pri podpise sám uviedol, že netreba, aby to podpísala žalovaná,

pretože jej dôveruje. Svedkyňa I. G. po zákonnom poučení uviedla, že predmetná zmluvu podpísala
ona. V následnej konfrontácii žalobcov 1/, 2/ a uvedených svedkov sa nepodarilo odstrániť rozpor v tom,
či žalobca 1/ vyzval G. na podpis predmetnej zmluvy.
Za danej situácie a takto uvedených podstatných skutkových okolností (ešte v roku 2011) súd mal
zato, že v danom prípade nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal výnimočne

podľa §257 C.s.p. (aj s aplikáciou vzhľadom k ústavným medziam, stanovenými pri ustanovení §150
O.s.p.) nepriznať žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania. Žalobcovia mali dostatočný priestor
na to, aby na základe výpovedí žalovanej a svedkov mohli zvážiť svoje zotrvávanie v nároku voči
žalovanej a prípadne modifikovať svoj žalobný nárok tak, aby prípadne v konaní mohli uspieť. Ani v
minulosti úspešné konania, na ktoré žalobcovia poukazovali, nemôžu byť takýmto dôvodom; aj keď

uvedené konania o zaplatenie nájomného vychádzali z predmetnej nájomnej zmluvy, žalovaná mala
v ktoromkoľvek štádiu konania pred skončením dokazovania právo uplatniť svoju procesnú obranu,
spočívajúcu v tvrdení, že predmetnú zmluvu nepodpísala. Pokiaľ túto neuplatnila v iných konaniach z
rôznych dôvodov, je to záležitosť jej osobného rozhodnutia. Žalobcovia 1/, 2/ mali možnosť kedykoľvek
zmeniťsvojprocesnýútokprostredníctvomsvojichskutkovýchaprávnychtvrdení,apokiaľsadomnievali

vzhľadom na predchádzajúce konania, že vystačia s pôvodným právnym dôvodom, bolo to ich osobné
rozhodnutie. Súd prirodzene už nemôže presne zistiť, či sa to udialo tak, ako popisovali žalobcovia alebo
žalovaná so svedkami t.j. presné okolnosti podpisu zmluvy. Zistenou skutočnosťou ale je, že predmetnú
zmluvu podpísala dcéra žalovanej bez jej oprávnenia, čo by spôsobilo procesný neúspech žalobcov v
konaní pre uplatnený dôvod žaloby.

Žalobcovia v snahe zabrániť svojmu procesnému neúspechu vzali žalobu späť. V konaní vznikli trovy
konania tak žalobcom, ktorí spor podaním žaloby vyvolali, ako aj žalovanej, ktorá sa proti žalobe
žalobcov mala právo procesne brániť. Ak teda žalovaná modifikovala svoju pôvodnú procesnú obranu,
uvedenú vo svojom odpore, využila tak len svoje práva, vyplývajúce z Občianskeho súdneho poriadku
a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Súd nesúhlasil s názorom žalobcov, keď označili konanie žalovanej za rozporné s dobrými mravmi,
pokiaľ ide o jej skutkové tvrdenia a procesnú obranu, pretože sa zo strany žalovanej jednalo o výkon
práva na súdnu ochranu. Súd by mohol takto posúdiť len samotné konanie žalovanej, spočívajúce
v tom, že užívala nehnuteľnosť žalobcov bez právneho dôvodu, ako konaním v rozpore nielen s
dobrými mravmi ale aj právnymi predpismi, avšak toto žalobcovia mali v konaní, ovládanom dispozičným

princípom, postihnúť zmenou žaloby, na čo mali právo, vyplývajúce z platných procesných predpisov
(O.s.p.) ako súčasť práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Súd
preto nemôže sanovať dôsledky prípadného neúspechu v konaní v dôsledku nevykonania príslušnej
zmeny žaloby zo strany žalobcov rozhodnutím podľa §257 C.s.p. o povinnosti nepriznať trovy konaniaprotistrane - žalovanej, keď žalobcovia procesne zavinili zastavenie konania svojím späťvzatím, aby
predišli neúspechu v konaní.
Súd preto v súlade s §256 ods. 1 C.s.p. priznal náhradu trov konania žalovanej.

Okresný súd rozhodol aj o náhrade trov štátu, ktoré vznikli za vykonané znalecké dokazovanie, v súlade
s §262 ods. 1 C.s.p., podľa výsledku konania podľa §256 ods. 1 C.s.p. v spojení s §253 C.s.p. a §470
ods. 2 C.s.p. tak, že žalobcovia sú povinní nahradiť trovy konania štátu, pretože procesne zapríčinili
podľa §256 ods. 1 C.s.p. zastavenie konania, ktoré sami začali.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie do výroku II a III podali v zákonnej lehote prostredníctvom
svojho právneho zástupcu odvolanie žalobcovia 1/,2/. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zmenil tak, že podľa §257 C.s.p. stranám nárok na náhradu trov konania neprizná. V konaní došlo k
vadám, uvedeným v §365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. s tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe vykonaného dokazovania - znaleckého posudku
ústavu súdneho inžinierstva č. 160/2016 zobrali žalobcovia na pojednávaní, konanom dňa 09.09.2016

žalobu v celom rozsahu späť. V tomto prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pretože
zmluvu o nájme podpísala dcéra žalovanej. Aj keď žalovaná vedela, že so žalobcami zmluvu o nájme
neuzavrela, užívala nebytový priestor bez právneho dôvodu. Je pravda, že neskôr vrátila žalobcom
kľúče, avšak určitú dobu nájomný priestor užívala bez právneho dôvodu a v rozpore s dobrými mravmi.
Poukázali na tvrdenia žalovanej v podanom odpore zo dňa 22.06.2011 a v zápisnici z pojednávania zo

dňa 12.09.2011 (strana 6 zápisnice z 12.09.2011). Konanie žalovanej je v rozpore s dobrými mravmi,
súdne konanie bolo ňou zavinené, preto by nemala mať nárok na náhradu trov konania.
V podobnej veci medzi nimi ako účastníkmi konania prebiehalo konanie na Okresnom súde Lučenec
pod sp.zn. 12C/133/2010, kde žalovaná bola zaviazaná zaplatiť žalobcom sumu 1.314,45 Eur s
príslušenstvom; vec bola právoplatne skončená rozsudkom č.k. 12C/133 2010 - 97, a tiež išlo o

nezaplatenie nájmu za užívanie nebytového priestoru. Takéto konanie žalovanej bolo obvyklé, pretože
sa snažila akýmikoľvek prostriedkami vyhnúť plateniu dohodnutého nájomného, aj keď nebytový priestor
užívala.
Žalobcovia sa nestotožnili s odôvodnením súdu, že mali kedykoľvek možnosť zmeniť svoj procesný
útok. Žalobu zobrali späť až potom, keď preukázateľne bolo dokázané, že nájomnú zmluvu nepodpísala

žalovaná. Jej správanie je v rozpore s dobrými mravmi, keď od počiatku chcela žalobcov uviesť do omylu
za účelom získať majetkový prospech. Odôvodnenie súdu, že žalovaná využila svoju procesnú obranu
a práva vyplývajúce z občianskeho súdneho poriadku, je nesprávne.

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom §380 ods. 1,2 C.s.p.
bez nariadenia pojednávania (§385 ods. 1 C.s.p.) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa §387 ods.1,2
C.s.p. potvrdil z nasledovných dôvodov:

5. Podľa § 387 ods.1, 2, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd, súc v zmysle §380 C.s.p. rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní

veci preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcov 1/,2/, ako aj procesný postup súdu prvej
inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám,
ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie (§380 ods. 2 C.s.p.). Dospel k záveru, že okresný súd
rozhodol vecne správne a svoje rozhodnutie aj dostatočne a riadne právne odôvodnil.

7. Odvolanie nie je dôvodné.
Zobsahuspisuvyplýva,žejedinýmdôvodomspäťvzatiažalobynauloženiepovinnostizaplatiťžalobcom
1/,2/ nájom za užívanie nebytových priestorov dňa 09.09.2016, pričom spor na súde prebiehal od
03.05.2011, bolo vykonanie znaleckého dokazovania, ktorým bolo ustálené, že žalovaná nepodpísala
nájomnú zmluvu, pretože ju podpísala jej dcéra M. G..

Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 12.09.2011 (č.l. 38) vyplýva, že pri podpisovaní nájomnej zmluvy bol
žalobca 1/, žalovaná, I. G. a manžel žalovanej; žalovaná si zobrala zmluvu na podpis domov. Žalovaná
striedavo uvádzala, že zmluvu nepodpisovala aj že podpisovala; jej manžel I. X. v pozícii svedka na
pojednávaní dňa 05.10.2011 (č.l. 44) uviedol, že predmetnú zmluvu podpísala za žalovanú jej dcéra I.G. a žalobca 1/ o tom vedel. D. I. G. túto skutočnosť potvrdila. V následnej konfrontácii žalobcov 1/, 2/ a
uvedených svedkov sa nepodarilo odstrániť rozpor v tom, či žalobca 1/ vyzval G. na podpis predmetnej
zmluvy, alebo nie. V týchto skutočnostiach okresný súd nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa, pre

ktoré by mal použiť výnimočné zákonné ustanovenie (§257 C.s.p.) a nepriznať žiadnemu účastníkovi
náhradu trov konania.

8. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie od

povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné. Ani v prípade, ak bolo neúspešnej
strane priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (ktoré sa vzťahuje len na jej prípadnú poplatkovú
povinnosť), nezbavuje ju to povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane. V rámci trov úspešnej
strany môžu byť priznané aj súdne poplatky zaplatené úspešnou stranou, ktoré je jej povinná
neúspešná strana nahradiť. Len v prípade, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd
výnimočnenáhradutrovkonaniacelkomalebosčastipriznať(§257C.s.p.),čímmožnozmierniťdôsledky

právnych noriem, upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva.
Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby
postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených
všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k
inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.

Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom
prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.
Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady, keď
povinnástranasporunemôžeuhradiťnáhradutrovkonaniazdôvodov,ktorésamanezavinila.Vtakýchto
prípadoch súd prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o

úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom
na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (citované z uznesenia Ústavného súdu
SR z 08.12.2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14, a prispôsobené novej právnej úprave).
Výnimočnosť prípadu môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu;
rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa §257 C.s.p. sa nesmie javiť ako neprimeraná

tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom; súd je povinný skúmať, či
v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie §257 C.s.p. nie
je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.01.2010, sp.zn. 2 M Cdo

17/2009).

9. V spore je teda pri rozhodovaní o trovách konania rozhodujúci výsledok konania. Z hľadiska výsledku
konania v prejednávanom spore bola úspešná žalovaná. Okresný súd pri rozhodovaní o trovách
konania použil správne zákonné ustanovenie, keď jej priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči

neúspešnýmžalobcom1/,2/.Zuvedenýchdôvodovaniodvolacísúdvprejednávanejvecinevidelpríčinu
na použitie zákonných ustanovení o dôvodoch hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o nároku
na náhradu trov konania, resp. trov právneho zastúpenia; okresný súd správne, za použitia analógie
zákona, rozhodol aj o povinnosti žalobcov 1/,2/ ako neúspešných strán v spore, nahradiť trovy štátu,
vzniknutých zaplatením znaleckých trov; uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch

krajský súd ako správny potvrdil.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná; k odvolaniu sa nevyjadrila, ani jej žiadne trovy v

odvolacom konaní zo spisu nevyplynuli. Preto odvolací súd rozhodol, že žalovanej, hoci v odvolacom
konaní úspešnej strane sporu, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)

až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).