Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. január 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 22P/8/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111201339
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7111201339.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci navrhovateľky: K. D., R..

X.X.XXXX, bytom S. R. Č.. X, J., za účasti matky: O. D., R.. XX.X.XXXX, bytom S. R. Č.. X, J. proti
odporcovi: S.R. Q., R.. XX.XX.XXXX, bytom H. Č.. XXX, V. Z., zast. advokátom JUDr. Rudolf Žikla,
Advokátska kancelária, Tichá č. 18, Košice v konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Z v y š u j e výživné zo strany odporcu pre navrhovateľku, ktoré výživné bolo naposledy upravené
rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 14.6.2005 č.k. 22P 151/2004 zo sumy 1.700,- Sk, t.j. 56,43
EUR, na sumu 80 EUR mesačne od 21.1.2011 do 31.8.2011 a na sumu 100 EUR mesačne od 1.9.2011
do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca do rúk

navrhovateľky vopred.

Dlžné výživné, ktoré vzniklo za obdobie od 21.1.2011 do 31.1.2015 v sume 1.959,72 EUR, je otec
povinný zaplatiť do rúk navrhovateľky v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Matka, v tom čase mal. K. D., R.. X.X.XXXX, sa návrhom, ktorý podala súdu dňa XX.X.XXXX domáhala
zvýšenia výživného zo strany otca maloletej, zo sumy 1.700,- Sk mesačne na 150 EUR mesačne od
dátumu zistenia zmeny pomerov do budúcna. Svoj návrh odôvodnila tým, že posledná úprava výživného
bola rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 14.6.2005, č.k. 22P 151/2004-89, ktorý rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 10.8.2005. Od toho času sa podstatne zvýšili potreby maloletej K. jednak
tým, že je vekovo staršia a tiež všeobecným nárastom cien. Od poslednej úpravy výživného uplynulo 6
rokov a matka musí maloletej nakupovať oblečenie cenovo blízke potrebám dospelého človeka, okrem

toho sa zvýšili poplatky v základnej umeleckej škole, ktorú maloletá navštevuje a od septembra 2010
maloletá absolvuje prípravný kurz pre úspešné absolvovanie prijímacích skúšok na strednú školu.

Otec vo veci písomné vyjadrenie nepodal.

Kolízny opatrovník v tomto konaní zastupoval mal. K. D. do dátumu dovŕšenia jej plnoletosti a zo správy,
ktorú podal dňa X.X.XXXX vyplýva, že maloletá od 1.9.2011 nastúpila do 1. ročníka strednej školy,

otec sa o maloletú nezaujíma, nekontaktuje sa s ňou a vlastne ju ani nepozná. Maloletá navštevuje aj
umeleckú školu, kde matka platí 15 EUR mesačne, vreckové jej dáva 20 EUR mesačne a za mobil platí
11 EUR mesačne. V lete 2011 jej matka zaplatila pobyt v letnom tábore, ktorý stál 130 EUR. Matke
pribudla vyživovacia povinnosť z manželstva, z ktorého pochádza K.. O. D., R.. XX.XX.XXXX. Kolíznyopatrovníkzistil,žeotecmaloletejjezamestnanývJ.A.avýživnémáplatiťvovýške1.700,-Skmesačne.
Na základe uvedeného odporučil zvýšiť výživné zo strany otca s prihliadnutím na vek a potreby dieťaťa.

V priebehu konania mal. K. D. dovŕšila plnoletosť dňa X.X.XXXX a od tohto dátumu sa stala účastníčkou
konania, vstúpila do konania ako navrhovateľka.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, matky navrhovateľky a odporcu, listinnými
dôkazmi vyžiadanými súdom a predloženými účastníkmi konania, pripojenými spismi a zistil nasledujúci

skutkový a právny stav:

Súd zistil, že posledná úprava výživného zo strany otca pre mal. K. D. bola rozsudkom Okresného súdu
Košice I zo dňa 14.6.2005 č.k. 22 P 151/04-89. Výživné bolo od 1.9.2003 zvýšené zo sumy 1.200 SK na
sumu1.700Sk.Vtomčasebolamal.K.Ž.X.W.U.Š..Matkabolaznovavydatáapribudlajejvyživovacia
povinnosť voči K.. O., R.. XX.XX.XXXX, bola nezamestnaná, bez príjmu, absolvovala rekvalifikáciu. Otec

bol zamestnaný s priemerným čistým mesačným zárobkom XX.XXX I. K. a poberateľom C. A. C. I.
X.XXX I. K.. Inú vyživovaciu povinnosť nemal.

Matka vo svojej výpovedi uviedla, že naposledy bolo upravené výživné v r. XXXX na sumu 1.700,- Sk
mesačne. Už v tom čase mala mimo mal. K. vyživovaciu povinnosť aj voči I. O. D., pochádzajúcemu

z druhého manželstva. Matka žije v spoločnej domácnosti so svojou rodinou C. X-X. byte, ktorý je v
jej C., za tento byt platí jej manžel nájomné XXX E. mesačne a inkaso XX EUR mesačne. Matka je
zamestnaná ako K. V. C. a jej príjem predstavuje XXX E. mesačne, daňový bonus XX EUR mesačne
a rodinné prídavky XX EUR na dve deti.

Mal. K. nastúpila 1.9.2011 do 1. ročníka Z.U. R. V. B.. C. J., v školskom roku 2012/2013 navštevovala 2.
ročník tohto Z., v školskom roku 2013/2014 3. ročník tohto Z. a v školskom roku 2014 až 2015 navštevuje
4. ročník Z., teda maturitný ročník, o čom navrhovateľka a jej matka predložili písomné potvrdenie. Matka
uviedla, že dcéra sa stravuje v školskej jedálni, kde platí 16 EUR mesačne, za mesačník MHD 9,60 EUR
a ročne ZRPŠ stojí 30 EUR. Okrem toho dcére nakupuje knihy, zošity cudzích jazykov, školské pomôcky,

podľa potrieb. Maloletá navštevuje ZUŠ odbor husle, kde sa platilo 15 EUR, avšak od školského roka
2011 sa platí 18 EUR mesačne. Od 9/2012 dieťa navštevuje doučovanie z matematiky a za každú
hodinu matka platí 20 EUR raz týždenne. V lete 2012 matka zaplatila maloletej pobyt v T. organizovaný
školou, zaplatila za 260 EUR a vreckové stálo 150 EUR. Otec sa s maloletou nekontaktuje, vyživovaciu
povinnosť plní exekučne, a to sumou 56 EUR mesačne. Pri príležitosti sviatkov dcéru neobdarúvava.

Matka ukončila v r. 2012 C. Š., B. K. D. C. D. D., odbor učiteľstvo, postúpila do vyššej platovej triedy,
plat sa jej zvýšil o 30 EUR a od toho času má matka titul K...

Otec vo svojej výpovedi uviedol, že žije sám v W. A. C. H., ktorý dom si zakúpil za H. Ú., ktorý zobral
vo výške XXX.XXX,- I.. Tento úver spláca sumou XXX E. K.. Tvrdil, že z tejto sumy zaplatil v čase jeho

výsluchu iba X.XXX E.. Dom pozostáva z 3 izieb a príslušenstva, platí 48 EUR za elektriku, 16 - 17
EUR za plyn mesačne a daň vo výške 16 EUR ročne, odpad 15 EUR štvrťročne. V čase výsluchu dňa
4.10.2013 otec platil aj 20 EUR na dlžné výživné. Otec uviedol, že poberá výsluhový dôchodok vo výške
250 EUR mesačne. Otec predložil súdu listinné dôkazy preukazujúce jeho dlžoby voči spoločnosti N. F.
I..W..V.. C. I. XXX,XX E., voči spoločnosti O. C. I..W..V.. C. I. XXX,XX E., voči spoločnosti N. I. I..W..V..

C. I. XXX,XX E..

Otec vo svojej výpovedi dňa X.X.XXXX uviedol, že základom jeho príjmu je naďalej C.I. A., ktorý v r.
XXXX N. XXX,XX E. K., C. W.. XXXX O. XXXX N. XXX,XX E. K.. Od X.X.XXXX S. C. A. S. XXX,XX E..
V čase podania návrhu bol krátky čas zamestnaný v spoločnosti O. C., ako C. J. A. a jeho priemerný

čistý mesačný príjem predstavoval XXX,XX E. a k tomu dostával A.. Podľa zistenia súdu, za obdobie
od februára 2011 do septembra 2011 to bolo v celkovej sume X.XXX,XX EUR. Po oboznámení tohto
dôkazu otec uviedol, že chodieval do zahraničia, a preto tieto diéty slúžili na spotrebovanie v zahraničí
a bol na tieto príjmy z diét odkázaný. Pracoval v štátoch Európskej únie v rozpätí 3 až 6-tich týždňov.
Otec nepopieral, že pracovný pomer v O. C. bol ukončený okamžitým skončením z dôvodu absencie,

aspoň tak to uvádzal jeho zamestnávateľ, podľa neho však pravdivé bolo to, že spadol, mal problémy
s chrbticou a jeho zamestnávateľ mu to nechcel uznať, potreboval, aby nastúpil do práce, tak to potom
urobil tak, že ukončil takýmto spôsobom pracovný pomer. Otec nepopieral, že proti takémuto spôsobu
skončenia pracovného pomeru on nenamietal, lebo nevidel perspektívu v tomto zamestnaní. V obdobíod XX.X.XXXX A. XX.XX.XXXX potom pracoval na A. o vykonaní práce vo F. T. I..W..V.. na šrotovisku,
kde bol platený denne na ruku sumou 12 až 18 EUR, avšak nepracoval každý deň. Okrem toho v r.
2013 vykonával N. N., N. O. U. C. F. W. N., kde pracoval celý rok s tým, že jeho príjmy predstavovali

XXX O. XXX E. mesačne. C. W. N. ukončil pracovný pomer hodinovou výpoveďou z dôvodu slabej
mzdy. Od X.X.XXXX I. U. C. T. I..W..V.. N., kde obdŕžal prvú výplatu v sume XXX E.. Otec predložil
súdu pracovnú zmluvu v zmysle ktorej jeho pracovný pomer C. T. I..W..V.. S. uzavretý na dobu určitú A.
XX.X.XXXX,apretojehoďalšiezamestnaniedobudúcnajeneisté.Žiadal,abysúdprisvojomrozhodnutí
na túto skutočnosť prihliadol. Ďalej poukázal na to, že čiastky, ktoré takto zarobil z pracovného pomeru,

neboli také, aby bol schopný splácať hypotekárny úver a keďže banka ho vyzývala na splatenie dlžných
splátok, požičal si od N.. Ž. N. X.XXX E. dňa XX.X.XXXX, aby mohol vyrovnať svoje dlžné splátky na
hypotekárnom úvere a začal túto sumu splácať tejto osobe po XX E. mesačne. O tom predložil súdu
výpis zo svojho účtu. Ďalej otec uviedol, že v priebehu konania sa zmenili jeho výdavky tak, že od júna
2014 platí SIPO vo výške 68,40 EUR mesačne, telefón si znížil na sumu 10 EUR mesačne a hypotekárny
úver spláca sumou 270,24 EUR mesačne, k tomu poistenie úveru 20,14 EUR mesačne. Vzhľadom na

to, že v rodinnom dome, v ktorom býva, kúri drevom, náklady na palivo predstavujú mesačne 60 EUR.

Z výsluchu navrhovateľky, plnoletej K. D. súd zistil, že v čase výsluchu navštevovala X. W. Z.. Pripojila
sa k návrhu svojej matky a žiadala zvýšiť výživné na sumu 150 EUR mesačne. Uviedla, že žije s matkou
v spoločnej domácnosti s ňou, s manželom matky, ktorého nazýva otcom a mal. bratom, ktorý má už 12

rokov. Žijú v X-X. D.. Výdavky s ňou spojené hradí matka, s otcom sa nestretáva, ani kontakt neudržiava.
Medzi pravidelne sa výdavky patrí mesačník MHD za 10 EUR, mobil 25 EUR, doučovanie z matematiky
20 EUR mesačne a stravovanie v škole 20 až 26 EUR mesačne. Ďalej uviedla, že na stužkovú slávnosť,
ktorá sa uskutočnila v decembri 2014, sa zbierali, za samotnú stužkovú zaplatila 200 EUR a okrem toho
ďalšie výdavky, spolu so šatami predstavovali 260 EUR, takže spolu to stálo 460 EUR.

Otec v priebehu konania vzhľadom na prednesené skutočnosti žiadal, aby súd primerane zvýšil jeho
výživné s prihliadnutím na jeho zárobkové možnosti a schopnosti na jeho dlhy a prihliadol na to, aby
vôbec bol schopný zvýšené výživné platiť bez ohrozenia svojej existencie. Preto navrhoval, aby toto
zvýšenie predstavovalo 80 EUR mesačne. Matka ani navrhovateľka s takýmto zvýšením výživného

nesúhlasili.

Z opisu mzdového listu otca od I. O. C. vyplýva, že jeho pracovný pomer v tejto spoločnosti trval od
23.2.2011 do 19.10.2011, jeho priemerný čistý mesačný príjem u tohto zamestnávateľa spočíval v mzde,
ktorú obdŕžal za toto obdobie v priemernej výške XXX,XX E. mesačne, ale dostával aj C. A., pretože

pracoval v K. J.R. A. O. C.. Ako vyplýva zo správy jeho zamestnávateľa zo dňa 11.6.2014 za obdobie
zamestnania obdŕžal A. v celkovej výške X.XXX,XX E., čo je v priemernej výške XXX E. mesačne.
Zo správy zamestnávateľa (č.l. 21) však vyplýva aj to, že pracovný pomer u tohto zamestnávateľa bol
ukončený okamžitým skončením zo strany zamestnávateľa z dôvodu absencie a otec proti takémuto
spôsobu skončenia zamestnania nenamietal. Od toho času otec pracoval na základe dohody o vykonaní

práce v období od 21.3.2012 do 31.12.2012 C. T. I..W..V.., podľa potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby zo
závislejčinnostizatotoobdobieúhrnpríjmovpredstavovalXXXEUR,vobdobíod9.9.2013do30.4.2014
pracoval pre W. N. a jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavoval XXX E. (č.l. 105) a v období
od 5.5.2014 nastúpil pracovať pre T. I..W..V.. N., kde jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavuje
XXX E..

Z opisu mzdového listu matky, súd zistil, že v období od 05/2010 do 04/2011 jej priemerný čistý mesačný
príjem predstavoval XXX,XX E., od 05/2011 do 04/2012- XXX,XX E., za rok 2012 - XXX,XX E., za rok
2013 - XXX,XX E., za rok 2014 - XXX E..

Podľa § 163 ods. 1,2 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.
Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských

práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.Podľa ust. § 78 ods. 1,2 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa
ods. 3 cit. §-u, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

predpisu.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti, súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú v spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov u povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Pri posudzovaní zmenených pomerov treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť
zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je taká zmena okolností, za
ktorých bolo doteraz výživné určené, ktoré sa výraznejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov.
Nemôže sa jednať o obyčajnú zmenu pomerov na strane účastníkov konania, ale o kvalifikovanú,
podstatnú zmenu pomerov. Podľa zaužívanej súdnej praxe u mal. dieťaťa sa takáto zmena pomerov

predpokladá uplynutím troch rokov, prípadne začatím plnenia školskej dochádzky, prechodom medzi
jednotlivými stupňami školského systému, zmenou zdravotného stavu dôvodov a pod. Nie je žiaduce
a prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu pomerov. Pre zistenie
podstatnej zmeny pomerov súd postupuje stále porovnávaním stavu v čase predchádzajúceho súdneho
rozhodnutia so stavom súčasným.

Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a súd pri skúmaní
schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča neberie do úvahy výdavky povinného
rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Cieľom tohto zákonného ustanovenia je zvyšovať mieru
rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní

svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť
v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné
prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb.
Napriek tomu, že súd pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného rodiča dokazuje
aj pasíva, teda rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody a podobne, pri rozhodovaní je potrebné

vychádzať z priority vyživovacej povinnosti.

Na základe vyhodnotenia vykonaných dôkazov, každého dôkazu jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a
v súlade s cit. zák. ustanoveniami a zásadami pre zvýšenie výživného, súd dospel k tomu záveru, že
sú splnené zákonné podmienky pre zvýšenie výživného zo strany odporcu pre plnoletú navrhovateľku,

pretože od poslednej úpravy výživného sa podstatne zvýšili potreby navrhovateľky najmä jej fyzickým
vývojom a prechodom na stredoškolské štúdium. Tým, že navrhovateľka stále študuje, je odkázaná na
výživu svojich rodičov.Primerané, a v súlade so zárobkovými možnosťami a schopnosťami povinného rodiča, ako aj s
odôvodnenými potrebami navrhovateľky je podľa zváženia súdu, zvýšenie výživného za obdobie od
podanianávrhu,t.j.od21.1.2011do31.8.2011,t.j.zaobdobie,kýmnavrhovateľkanavštevovala9.ročník

ZŠatedajejvýdavkybolinižšie,zvýšenienasumu80EURmesačne.Zaobdobie,odkedynavrhovateľka
nastúpila študovať na strednú školu, t.j. od 1.9.2011 primerané výživné predstavuje sumu 100 EUR
mesačne.

Rodičom navrhovateľky vyživovacia povinnosť nepribudla.

Matka svoju vyživovaciu povinnosť aj v súčasnosti plní v prevažnej miere svojou osobnou starostlivosťou
o dcéru, ktorá žije s ňou v spoločnej domácnosti a teda denno- denne zabezpečuje jej potreby. Príjmové
pomery na strane matky sa zlepšili, pretože je zamestnaná a tým môže v širšej miere dopĺňať aj finančne
odôvodnené potreby navrhovateľky. Na tieto skutočnosti súd vo svojom rozhodnutí prihliadol.

Súd prihliadol na zárobkové možnosti otca u zamestnávateľa O. C., v ktorej spoločnosti skončil
pracovný pomer jeho zamestnávateľ z dôvodu absencie okamžitým skončením pracovného pomeru a
otec proti takémuto spôsobu skončenia zamestnania nenamietal. Týmto spôsobom sa podľa súdu otec
jednoznačne vzdal výhodnejšieho zamestnania, preto súd už neprihliadal na ďalšie zárobky na strane
otca, resp. na obdobie, keď zamestnaný nebol, pretože otec mohol mať zabezpečený príjem, pokiaľ by

nedošlo k ukončeniu jeho pracovného pomeru okamžitým skončením. Z tohto príjmu je podľa zváženia
súdu otec schopný platiť výživné v sume, ktorá je uvedená vo výroku rozsudku súdu.
Následne bol otec bez pracovného pomeru, resp. bez preukázateľného príjmu, potom pracoval iba na
dohodu o vykonaní práce. Až od 9.9.2013 sa opätovne zamestnal, avšak s nižším príjmom a k 4.4.2014
opäť skončil sám pracovný pomer údajne z dôvodu nízkeho príjmu. V súčasnosti pracuje na základe

riadnej pracovnej zmluvy s príjmom XXX E., teda s takým príjmom ako mal C. O. C.. Otcov príjem však
stále pozostáva aj z výsluhového dôchodku, na čo súd taktiež prihliadol.

Súd nemohol prihliadnuť na záväzky otca, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, na tie úvery, ktoré si otec
zobral, pretože tieto nemajú prednosť pred výživným. Pokiaľ otec si zobral hypotekárny úver za účelom

zabezpečenia bývania, z tohto úveru nadobudol rodinný dom, teda protihodnota tohto hypotekárneho
úverupredstavujejehomajetok,ktorýtaktonadobudol.Pretosúdmázato,žeotec,jeschopnýprispievať
na výživu plnoletej navrhovateľky sumami, ktoré súd určil vo výroku rozsudku súdu bez ohrozenia svojej
existencie.

Vzhľadom na to, že otec doposiaľ mal určené výživné vo výške určenej súdom, 1.700 Sk t.j. po prepočte
konverzným kurzom 1 EURO = 30,126 Sk je to 56,43 EUR, vzniklo mu dlžné výživné za obdobie od
podania návrhu, t.j. od 21.1.2011 do 31.8.2011, t.j. za 11 dní a 7 mesiacov dlžné výživné: 11 dní x 0,76
= 8,36 EUR a 7 x 23,57 = 164,99 EUR, spolu 173,35 EUR.
Za obdobie od 1.9.2011 do 31.1.2015, t.j. do konca mesiaca v ktorom bol vyhlásený rozsudok mu vzniklo

dlžné výživné za 41 mesiacov po 43,57 EUR = 1.786,37 EUR, spolu dlžné výživné 1.959,72 EUR.

Súd zaviazal otca zaplatiť takéto dlžné výživné v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku súdu s
prihliadnutím na to, že toto konanie prebiehalo od januára 2011 a bolo ukončené až v januári 2015, teda
po dobu štyroch rokov, otec mohol predpokladať, že k zvýšeniu výživného dôjde, sám navrhoval sumu

80 EUR a teda mohol sa zariadiť tak, aby toto dlžné výživné bol schopný zaplatiť naraz, resp. mohol
začať platiť vyššie výživné už v priebehu konania v záujme toho, aby nevzniklo tak vysoké dlžné výživné.
Vzhľadom na vek navrhovateľky a výšku dlžného výživného, súd nepovažoval za správne povoľovať
otcovi splácanie dlžného výživného v splátkach.

V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľky zamietol, pretože pre priznanie vyššieho výživného neboli
splnené zákonné podmienky, a neumožňovali to ani príjmové a majetkové pomery otca.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.