Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. máj 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216010571
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2216010571.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.

JozefaPiknuaJUDr.KatarínyStanislavskej,vtrestnejveciobžalovanéhoY.V.preprečinpoškodzovania
cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného a poškodenej spoločnosti
Generali Poisťovňa, a. s. proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 6.4.2018 sp. zn.
4T/138/2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.5.2019 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný
Y. V., nar. XX.XX.XXXX v X. M., trvale bytom X. M., I. XXX/XX podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda č. k. 2 Pv 466/16/2201 - 9 zo dňa
27.12.2016 pre skutok, právne kvalifikovaný ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek
1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa 11.07.2016 v čase okolo 22.00 hod. v obci Veľké Blahovo na Hlavnej ulici pred budovou pohostinstva
„RIKI“ pristúpil k osobnému motorovému vozidlu zn. Škoda Fabia 6Y kombi, e. č. DS-009FB a úmyselne
na ňom odlomil ľavé a pravé spätné zrkadlá, následne poškodil čelné sklo na strane vodiča, odlomil

ľavý predný stierač, znefunkčnil zadný stierač a následne odtrhol a zahodil 2 ks evidenčných čísiel od
vozidla, čím spôsobil poškodenému Ing. Attilovi Mészárosovi škodu vo výške 941,57 eur,
nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný,
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa poškodený Ing. F. W., nar. XX.X.XXXX, bytom X. M., W.
Z., ul. M. F. č. XXXX/X a spoločnosť Generali Poisťovňa, a. s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava 841 04,
odkazujú s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zo dňa 6.4.2018 Okresný súd Dunajská Streda sp. zn. 4T/138/2016 uznal
obžalovaného Y. V. vinným z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona,

na tom skutkovom základe, že
dňa 11.07.2016 v čase okolo 22.00 hod. v obci Veľké Blahovo na Hlavnej ulici pred budovou pohostinstva
„RIKI“ pristúpil k osobnému motorovému vozidlu zn. Škoda Fabia 6Y kombi, e. č. DS-009FB a úmyselne
na ňom odlomil ľavé a pravé spätné zrkadlá, následne poškodil čelné sklo na strane vodiča, odlomil
ľavý predný stierač, znefunkčnil zadný stierač a následne odtrhol a zahodil 2 ks evidenčných čísiel od
vozidla, čím spôsobil poškodenému Ing. F. W.kodu vo výške 941,57 eur.
Za to okresný súd obžalovanému uložil podľa § 245 ods.1 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného

zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona peňažný trest vo výške
160,-(stošesťdesiat)eur.Podľa§57odsek3Trestnéhozákonapreprípadúmyselnéhozmareniavýkonu
peňažného trestu prvostupňový súd uložil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2
(dva) mesiace. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalované zaviazal zaplatiť náhradu spôsobenejškody poškodenému Ing. F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. M., W. Z., ulica M. F. č. XXXX/X vo výške
165,- eur.
V odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k vine okresný súd uviedol, že z úradného záznamu vyhotoveného

príslušníkmi policajného zboru G. O. a L. H. dňa 11.07.2016 ako i z výpovedi týchto dvoch svedkov
vyplýva, že N. W. a X. H. jednoznačne po ich príchode na miesto činu usvedčili obžalovaného zo
spáchania skutku a povedali, že boli prítomní a stáli pri motorovom vozidle zn. Škoda Fabia Kombi, s
ktorým jazdil N. W., keď prišiel obžalovaný a poškodzoval motorové vozidlo vlastnícky patriace Ing. F. W..
Podľatvrdeniaobžalovanéhoonvčasespáchaniaskutkudňa11.07.2016o22.00hod.boldoma,svedka

na preukázanie tejto skutočnosti však nemal. I keď obžalovaný spáchanie skutku od začiatku popiera
prvostupňový súd jeho obranu považoval za nevierohodnú za účelom vyhýbať sa trestnému konaniu a
uloženému trestu. Motív spáchania skutku prvostupňový súd videl v prípadnej žiarlivosti obžalovaného,
keďže X. H. bola jeho priateľka, t. č. už nevesta, pričom v ten večer sama X. H. bola tá, ktorá zavolala
obžalovanému a opísala mu jej stretnutie a sedenie s N. W. v pohostinstve Riki bar vo Veľkom Blahove
a taktiež mu spomínala, že N. W. jej ponúkol, aby chodili spolu.

Vo vzťahu k trestu prvostupňový súd zistil, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný. Zistil jednu
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona. Pri prevahe poľahčujúcej okolnosti, pri
použití § 38 odsek 3 Trestného zákona, § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona ,obžalovanému
uložil peňažný trest na spodnej hranici vo výške 160,- eur, ktorý pre obžalovaného ako prvotrestaného
považuoval za zákonu zodpovedajúci a primeraný. Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona pre prípad

úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu obžalovanému uložil náhradný trest odňatia slobody
vo výmere dva mesiace.
K uplatnenej náhrade škody prvostupňový súd uviedol, že motorové vozidlo poškodeného bolo poistené
v poisťovni Generali poisťovňa a. s. Bratislava. Trestným činom bola poškodenému spôsobená hmotná
škoda v celkovej výške 871,62 eur podľa faktúry autoservisu. Z tejto sumy poisťovňa ako poistné

plnenie z havarijného poistenia uhradila autoservisu sumu vo výške 706,62 eur. Za spoluúčasť bol
poškodený povinný autoservisu uhradiť sumu vo výške 165,- eur. Preto obžalovaného zaviazal zaplatiť
poškodenému náhradu spôsobenej škody vo výške 165,- eur.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr.
Jolany Černej odvolanie (č. l. 228), ktoré odôvodnil podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa

6.6.2018 (č. l. 239 - 241). Poukázal na to, že jediným priamym dôkazom obžaloby je výpoveď svedka N.
W., ktorý počas konania pri každej svojej výpovedi vypovedal niečo iné, aj na hlavných pojednávaniach
vypovedal ohľadne okolností údajného činu obžalovaného stále inak, vo svojich výpovediach sa dostal
do protirečení so svojimi predchádzajúcimi výpoveďami. Poukázal tiež na to, že výpoveď svedkyne X.
H. prvostupňový súd síce cituje v odôvodnení rozsudku, avšak sa nevysporiadal s tým, prečo jej tvrdenia

pri rozhodovaní nebral do úvahy. Prvostupňový súd uveril výpovediam príslušníkov policajného zboru
G. O. a L. H., ktorí boli na mieste činu zisťovať škodu, ktorí na začiatku výsluch na hlavnom pojednávaní
vyhlásili, že sa na prípad už vôbec nepamätajú a pridržiavajú sa svojich výpovedi z prípravného
konania, napriek tomu, v ďalšom uvádzali okolnosti, ktoré dovtedy uvedené neboli. Prvostupňový
súd sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s protirečeniami vo výpovediach vypočutých svedkov,

podľa odôvodnenia vina obžalovaného je jednoznačne preukázaná výpoveďami svedkov - menovaných
príslušníkov policajného zboru, ktorí ale neboli priamymi svedkami udalostí.
Prvostupňový súd na druhej strane obžalovanému zazlieva, že na svoju obranu, že počas skutku bol
doma, žiadny dôkaz nepredložil, čo je nezmysel. Nie obžalovaný musí dokazovať svoju nevinu, ale
orgány činný v trestnom konaní musia dokázať jeho vinu, podľa zásad trestného práva nedokázaná vina

sa rovná dokázanej nevine.
Následne obhajoba poukázala na viaceré konkrétne rozpory vo výpovedi svedka N. W. vo vzťahu k jeho
predchádzajúcim výpovediam v prípravnom konaní ako i k výpovediam ostatných svedkov a to jednak
ohľadom ním prezentovaného vzťahu so svedkyňou X. H. ako i ohľadom samotného priebehu skutku
tvoriaceho predmet obžaloby.

Podľa názoru obhajoby, príslušníci policajného zboru na hlavnom pojednávaní nepodali uspokojivú
odpoveď na to, prečo do zápisnice spísanej na mieste činu ako tam prítomnú osobu neuviedli X. H..
Odpoveď, že zisťovali len škodu na vozidle, neobstojí, lebo samotná zápisnica má názov „Zápisnica
o ohliadke miesta priestupku", ktorá by podľa názoru obhajoby predpokladala vyplnenie všetkých
dôležitých skutočností, teda aj uvedenie všetkých prítomných osôb, na ktoré sa bude v budúcnosti

odvolávať. Do úradného záznamu, spísaného na polícii sa už ale jej meno dostalo aj spolu s tým, že je
frajerkou N. W., čo podľa výpovedí týchto osôb im ani jeden z nich nepovedal. Príslušníci do úradného
záznamu uviedli aj to, že obžalovaný je bývalým priateľom X. H., ktorý ju neustále prenasleduje, čo im
táto svedkyňa taktiež nikdy nepovedala, keďže sa jej na mieste nič nepýtali.Ako na dôležitý moment obhajoba poukázala aj na fakt, potvrdený aj svedkom N. W., že obžalovaný
nevedel, akým autom on jazdí a skutočnosť,, že niekto stojí neďaleko nejakého auta, ešte neznamená,
že je to jeho auto a svedok N. W. uvádzal, že s X. H. údajne stáli pred pohostinstvom Riki bar.

Vo vzťahu k údajnému motívu (žiarlivosť obžalovaného) obhajoba uviedla, že svedkyňa, podľa svojej
výpovede, zavolala obžalovanému potom, čo sa vrátila k svojim rodičom, podľa svedka N. W. sa ale
poškodenie stalo v čase, keď ešte boli spolu pred Riki barom, teda v tom čase obžalovaný ešte nemohol
vedieť, že sa vôbec stretli.
Obhajoba navrhla, aby odvolací súd po preskúmaní veci prvostupňový rozsudok zmenil tak, že

obžalovaného spod obžaloby oslobodí z dôvodu, že nebolo hodnoverne dokázané, že sa činu dopustil
on. V závislosti od toho zároveň navrhla zrušiť výrok o náhrade škody, pretože tento výrok predpokladá
protiprávne konanie zo strany obžalovaného, ktoré v tomto prípade dokázané nebolo.
ProtitomutorozsudkupodalavzákonnejodvolanieajpoškodenáspoločnosťGeneraliPoisťovňa,a.s.(č.
l. 238), ktoré odôvodnila tým, že hoci si riadne a včas uplatnili nárok náhradu škody voči obžalovanému,
prvostupňový súd o tomto nároku nerozhodol. Preto navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

prvostupňového súdu doplnil o chýbajúci výrok o náhrade škody a uložil obžalovanému povinnosť
nahradiť poškodenému - spoločnosti Generali Poisťovňa, a. s. škodu vo výške 706,62 eur.
Prokurátor sa na hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku vzdal práva na podanie odvolania.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 (podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala

alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo
podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné) alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 (súd
rozhodol v nezákonnom zložení, obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby,
alebo hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené
zákonné podmienky), preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti

ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1.
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným vo vyššie citovanom ustanovení Trestného
poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podali procesné strany na to oprávnené,

pričom tak urobili v lehote ustanovenej v zákone a dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok
zrušiť v celom rozsahu a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.
Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že okresný súd uznal vinu obžalovaného na základe
úradného záznamu vyhotoveného príslušníkmi policajného zboru G. O. a L. H. dňa 11.07.2016 ako i na
základe výpovedí týchto dvoch svedkov.

V tomto smere však Krajský súd poukazuje na to, že úradný záznam spísaný pred začatím trestného
stíhania nie je možné použiť v konaní pred súdom ako dôkaz (ÚS 165/2004).
Rovnako tak výpovede príslušníkov policajného zboru G. O. a L. H. nie je možné použiť ako dôkaz pred
súdom vo vzťahu ku skutočnostiam, o ktorých sa dozvedeli z vysvetlenia svedkov, nakoľko na zistenie

predmetných skutočností slúži podľa Trestného poriadku výsluch predmetných svedkov a nemožno
tento inštitút obchádzať výsluchom príslušníkov policajného zboru, ktorí na mieste vykonávali operatívnu
činnosť.
Krajský súd taktiež zistil, že preukázanie viny obžalovaného nie je možné oprieť ani o nepriamy dôkaz -
sms, ktorej preklad č. 112/2016 (č. l. 99 - 101) bol oboznámený na hlavnom pojednávaní („Ahoj, ja som

toto naozaj nechcela aby ťa zbil a rozbil auto, je mi to ľúto a chápem, ak sa na mňa hneváš, nehnevaj
sa , len som ti spôsobila starosti“), nakoľko z fotografie tejto sms založenej v spise (na č. l. 100) nie je
zrejmý odosielateľ a orgány činné v trestnom konaní sa v rámci vyšetrovania uspokojili iba s tvrdením
svedka N. W., že sa jedná o sms od svedkyne X. H. a žiadnym spôsobom túto skutočnosť nepreverovali.
Svedkyňa X. H. však na hlavnom pojednávaní uviedla, že o žiadnej takejto sms nevie a po nahliadnutí do

vyšetrovacieho spisu na č. l. 100 uviedla, že nevie čo to je a ona takú sms nepísala. Nakoľko nebol bez
zrejmých pochybností preukázaný odosielateľ predmetnej sms, nemožno z nej ani vyvodzovať žiadne
relevantné skutočnosti vo vzťahu k vine obžalovaného.
Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou obhajoby uvedenou v odôvodnení podaného odvolania, že
vo výpovedi svedka N. W. existujú viaceré rozpory vo vzťahu k výpovediam ostatných svedkov a to

jednak ohľadom ním prezentovaného vzťahu so svedkyňou X. H. ako i ohľadom samotného priebehu
skutku tvoriaceho predmet obžaloby. Preto nemožno iba na základe výpovede tohto svedka ustáliť vinu
obžalovaného, nakoľko, ak by mala byť vina obžalovaného založená iba na výpovedi jediného svedka,
musela by táto výpoveď bez akýchkoľvek pochybností preukazovať vinu obžalovaného a nemohla bybyť spochybnená žiadnymi ďalšími, na hlavnom pojednávaní vykonanými, dôkazmi. Takúto relevanciu
však podľa odvolacieho súdu výpoveď svedka N. W. nemá.
Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že sa nezaoberal rozpormi medzi výpoveďou svedka N. W. na

hlavnom pojednávaní a jeho skoršími výpoveďami v prípravnom konaní, na ktoré rozpory poukazovala
obhajoba v odôvodnení odvolania, nakoľko súd môže vychádzať iba z dôkazov vykonaných na
hlavnom pojednávaní, pričom skoršie výpovede uvedeného svedka z prípravného konania na hlavnom
pojednávaní prečítané neboli, nakoľko ani jedna z procesných strán ich z dôvodu, že sa od nich svedok
pri výsluchu na hlavnom pojednávaní v podstatných bodoch odchýlil, prečítať nenavrhla.

Krajský súd sa tiež stotožnil s argumentáciou obhajoby uvedenou v odôvodnení podaného odvolania,
že nemožno vinu obžalovaného založiť na absencii dôkazu o tom, že sa v čase skutku nachádzal doma
(a teda nie na mieste spáchania skutku), nakoľko nie obžalovaný musí dokazovať svoju nevinu, ale je
povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní preukázať vinu obžalovaného.
Odvolací súd v tomto smere poukazuje na zásadu „in dubio pro reo“, teda „v pochybnostiach v prospech
obžalovaného“ vyplývajúcu z ustanovenia § 2 ods. 4 Trestného poriadku, použitie ktorej prichádza do

úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po
vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu
skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce
spravodlivé rozhodnutie.
Výsledky vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom nevyznievajú jednoznačne, v prejednávanej

veci nie je prítomná úplne ucelená reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by bolo
možné vyvodiť bezpečný a nepochybný záver o tom že to bol práve obžalovaný, kto skutok spáchal.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a nezistiac priestor na
doplnenie dokazovania prvostupňovým súdom, keď ani jedna z procesných strán na hlavnom
pojednávaní okrem vykonaných dôkazov nenavrhla vykonať ďalšie dôkazy, rozhodol na základe §

322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci sám tak, že obžalovaného spod obžaloby prokurátora oslobodil,
nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Vo vzťahu k podanému odvolaniu poškodenou spoločnosťou Generali Poisťovňa, a. s. odvolací súd
uvádza, že hoci je pravdou, že prvostupňový súd opomenul rozhodnúť o nároku na náhradu škody
poškodenej spoločnosti Generali Poisťovňa, a. s., vzhľadom však na oslobodenie obžalovaného spod

obžaloby odvolacím súdom, bolo v zmysle ustanovenia § 288 ods. 3 Trestného poriadku nevyhnutné
oboch poškodených (Ing. F. W. ako i spoločnosť Generali Poisťovňa, a. s.) s ich nárokmi na náhradu
škody odkázať na civilný proces tak, ako tomu urobil odvolací súd vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.