Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. október 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 1T/101/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714011774
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Róbert Veterník
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5714011774.4

Rozhodnutie

Okresný súd v Martine v konaní pred samosudcom Mgr. Róbertom Veterníkom na hlavnom pojednávaní
konanom na Okresnom súde Martin dňa 05.10.2016 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
P. L. N. Z. T. R. C. Ý. , G.. XX.XX.XXXX v Martine, trvale bytom K. Č.. XX, okr.
Martin,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

- dňa 12.07.2014, v nočných hodinách, v Bistre zv. Pod kopcom, v obci Rakovo č. 2, okres Martin,
fyzicky napadol pošk. M. J., G.. XX.XX.XXXX tak, že k nemu pristúpil a udrel ho päsťou do tváre, v
dôsledku úderu poškodený spadol, pričom pri páde sa udrel temenom hlavy o roh drevenej lavice, čím

mu spôsobil zranenia - trieštivú zlomeninu záhlavovej kosti s prechodom do temennej oblasti vpravo a
ku veľkému záhlavovému otvoru, úrazové subarachnoidálne krvácanie, drobné epidurálne hematómy,
pomliaždenie tváre periorbitálne vpravo a odreninu hornej pery, ktoré si vyžiadali dobu liečenia v trvaní
najmenej 42 dní, a ktoré svojou bolestivosťou obmedzovali poškodeného v obvyklom spôsobe života,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví, a takým činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
- dopustil sa fyzicky a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák.,
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák..

Z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 156 ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím na ust. § 36 písm. j/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods.
2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu výkon uloženého úhrnného trestu odňatia slobody podmienečne

odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu pri povolení podmienečného odkladu výkonu uloženého úhrnného trestu
odňatia slobody určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor okresnej prokuratúry Martin , podal na Okresný súd Martin pod sp. zn. 1T/101/2014 obžalobu
na obv. P. L., pre prečin ublíženia na zdraví §podľa § 156 ods. 1 ods.3 písm. c/ Tr. zák. a pre prečin

výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť v skutkom v nej uvedeným.

Okresný súd Martin rozhodol o veci vydaním trestného rozkazu pod. sp. zn. 1T/101/2014 zo dňa
11.02.2015 , ktorým obvineného P. L. uznal za vinného zo žalovanej trestnej činnosti a súčasne rozhodol
aj o treste. Proti vydanému trestnému rozkazu podal obvinený riadne a v čas odpor, čím vznikla súdu
povinnosť vec prejednať na hlavnom pojednávaní.

Na konaných hlavných pojednávaniach bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného P. L.,
výsluchom svedka poškodeného M. J., A. O. M., M. W., M. I., U. A., E. Z., M. C., A. M. I., M. P.,
postupom podľa § 268 ods. 2, ods. 5 Tr por. bolo prečítané odborné vyjadrenie znalca MUDr. Andreja
Hajtmana, PhD., postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por. boli prečítané vykonané konfrontácie medzi

svedkom poškodeným M. J. a svedkom U. A., svedkom poškodeným M. J. a svedkom E. Z., medzi
svedkom O. M. a obžalovaným P. L., medzi svedkom O. M. a A. U. A., medzi svedkom O. M. a svedkom
E. Z. , medzi svedkom O. M. Q. A. M. I., medzi svedkom U. A. Q. U.M. P. L., medzi svedkom U. A. Q. A. M.
I., medzi svedkom E. Z. Q. A. M. I., postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por. boli prečítané výpovede svedkov
M. A. a svedka B. N., postupom podľa § 269 boli prečítané listiny zdravotného charakteru poškodeného

M. J., oboznámený bol podstatný obsah pripojeného priestupkového spisu, výpis z registra priestupkov,
odpis z registra trestov a po prečítané aj ostaného spisového a dokumentačného materiálu bol ustálený
skutkový a trestnoprávny stav veci tak , ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Sám obžalovaný sa k spáchaniu žalovanej trestnej činnosti nepriznal, urobil vyhlásenie o nevine zo

skutku v obžalobe uvedeného. K samotnej veci uviedol, že dňa 12.07.2014 približne o 23.00 hod. sa pred
krčmou zv. Bistro v Rakove rozprával s M. I.. Videl, ako sa pred vchodom naťahujú O. M. A. M. A., keď k
nim prišiel poškodený M. J. a začal sa starať do bitky. Poškodeného oddelil od M. A. a išiel oddeľovať M.
U. A.. Keď po chvíli počul ranu, otočil sa a videl ležať poškodeného na zemi, bol v bezvedomí. S M. W.
ho dali do stabilizovanej polohy a začali oživovať, nevidel na ňom žiadne zranenia, ani krv. Po prebratí

sa išiel poškodený s O. M. do parku. Na poškodenom M. J. žiadne zranenie nevidel, nevidel ani, že by
mu tiekla krv. Pritom sa asi po hodine poškodený vrátil z parku , kde bol s ďalšími chalanmi, ktorý tam
pili a na tričku poškodeného videl krv v oblasti pŕs. Poukázal aj na to že pred Bistrom sa poškodenému
nič nestalo, zranenia mu tu spôsobené neboli. Myslí si, že poškodený padol preto, lebo bol opitý.

Svedok poškodený M. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal a potvrdil, že prišiel zaM. do Bistra , kde
požívali alkoholické nápoje. Keď Maťko išiel von z Bistra videl, ako ho E. Z. hodil o zem, preto k nemu
pristúpil a strhol ho na zem dole z M., do ktorého skákal aj A.. Obžalovaný P. L., ktorého priamo označil
aj na hlavnom pojednávaní , ho udrel päsťou pod oko a on ( poškodený) spadol na roh lavice, zadnou
časťou svojej hlavy. Samotný úder svojou zadnou časťou hlavy do lavice si už nepamätá, vraveli mu,

že bol v bezvedomí, pamätá si však úder päsťou obžalovaného do oka. Prišli tam aj policajti, on však
nechcel nič riešiť, chcel ísť preč. Odišiel do parku, kde sa však s nikým nestretol. Keďže ráno vracal ,
išiel na pohotovosť, bol ošetrovaný v nemocnici, nechali ho tam ležať. Je si istý, že ho udrel obžalovaný.
Na políciu to išiel nahlásiť preto, lebo ho nahnevalo, že z toho čo sa mu stalo sa smiali, a to aj samotný
obž. P. L.. Je si stopercentne istý, že to bol obžalovaný, videl ho , a aj keď si vypil, pamätá si veľmi dobre

čo sa stalo. Tiekla mu krv z nosa, mal krvavé tričko, bolela ho hlava. Lekárovi povedal, že sa potkol o
obrubník, lebo nechcel chodiť nikde po polícii, vtedy nechcel lekárovi povedať, že ho zbili. Na hlavnom
pojednávaní vypovedá pravdu. Obžalovaný už od O. M. vedel, že musel ísť už ráno do nemocnice.
Očakával, že obžalovaný za ním príde do nemocnice, keď mu robil zle, do nemocnice však neprišiel.
Svedok poškodený na hlavnom pojednávaní podrobne popísal ako stál pred obžalovaným a ako ho

udrel päsťou niekde do oblasti pod okom pri vrchu lícnej kosti, čo i ukázal na pravé oko, tiež oblasť
pery, v dôsledku čoho mal aj monokel a zranenia. Boli mu spôsobené tie zranenia, ktoré sú uvedené v
obžalobe, riadne sa liečil, podroboval liečebnému režimu.

Svedok O. M. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že s poškodeným M. J. požívali alkoholické nápoje.

Pred bistrom mal konflikt so A., tiež s Z., ktorého z neho stiahol poškodený M. J., aby sa nebili, tentoim ešte vravel, aby ho nechali na pokoji. Vtedy obž. P. L., na ktorého svedok priamo ukázal na hlavnom
pojednávaní, vrazil poškodenému M. J. päsťou do tváre, v dôsledku čoho padol zadnou časťou hlavy
na drevenú lavicu, udrel sa o ňu a ostal v bezvedomí, išla mu krv z nosa, chrčal. Toto všetko videl.

Obžalovaný chcel odísť, on však na neho zakričal, že kde ide, nech sa vráti. Obžalovaný sa vrátil a
spoločne poškodeného oživovali. Volal aj policajtov a sanitku. Poškodený išiel potom na lavičku, bol v
šoku, chcel utekať preč, zranenia na poškodenom videli aj policajti. Obžalovaný úder mieril na pravé oko
poškodeného. V tom čase podľa mena obžalovaného nepoznal. Keď následne stretol obžalovaného,
vravel mu že poškodený je v nemocnici , aby išiel za ním, aby nebolo zle, na čo mu povedal, že mu len

jednu vrazil, a že za ním pôjde keď sa vráti z nemocnice. Svedok priamo na hlavnom ukázal i znázornil,
žeobžalovanýpäsťounapravejstranezasiaholokoasúčasneičasťnosapoškodeného. Ikeďmalvtedy
vypité, všetko si pamätá. Napadnutie poškodeného obžalovaným bolo v jeho bezprostrednej blízkosti.
Policajti ktorých volal, prišli za chvíľku z Príboviec.

Svedok M. W., na hlavnom pojednávaní vypovedal, že videl konflikt medzi A. Q. M., poškodený tam robil

frajera. On osobne nevidel, že by poškodeného niekto udrel, videl ho však padať z tej „tlupy“ na zem,
príčinu pádu poškodeného však nevidel. Nevidel ani, že by sa obžalovaný do tejto „tlupy“ miešal ,ani
že by bol na dosah poškodenému. Nevidel , že by obžalovaný udrel poškodeného, a to ani päsťou,
obžalovaný bol celý čas počas konfliktu pri ňom, do konfliktu nezasahoval a až po dopade poškodeného
na zem, prišiel s obžalovaným k poškodenému. On sám mal vypité, nepamätá si ani, že by sa ho policajti

pýtali na niečo ohľadom tohto konfliktu. Na margo uvedenia mu toho, čo sám obžalovaný vypovedal k
zasahovaniu do konfliktu, svedok uviedol, že nevie čo má na to povedať, poukázal na to že bol opitý.
Nevidel, že by obžalovaný odtŕhal poškodeného od tej tlupy, že v dôsledku toho by bol padol poškodený
na zem. U poškodeného pred konfliktom ani pred pádom, ani počas pádu, ani po páde na zem, ani v
čase poskytovania laickej prvej pomoci okrem jeho chrčania nevidel žiadne zranenia a ani krvácanie.

Svedok M. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že videl konflikt medzi M. A. Q. O. M., ktorý sa šklbali,
preto ich išli oddeľovať. Prišiel tam aj poškodený, k nemu však bol otočený chrbtom, a keď sa pozrel,
videl už poškodeného na zemi. Pád poškodeného nevidel. Poprel tvrdenie obžalovaného s tým, že si
pamätá, že nie obžalovaný, ale on (svedok) oddeľoval O. M.. Prvú pomoc začali dávať poškodenému

obžalovaný a M. W., prišla tam polícia, sanitka. Nevidel, že by obžalovaný udrel poškodeného J. päsťou
do oblasti tváre, mal však vypité. Na poškodenom J. nevidel žiadne zranenia a to ani v čase keď
ho oživovali, teda ani krv. Vzhľadom k jeho rozporom vo výpovedi na hlavnom pojednávaní oproti
výpovedi z prípravného konania mu táto bola prečítaná, keď skôr vypovedal, že v čase konfliktu medzi
M. Q. A. medzi vchodovými dverami k ním pristúpil, tiež si všimol, že k nim pristúpil aj obžalovaný a

snažili sa ich od seba oddeliť, popísal, že poškodený pred pádom stál po jeho pravej ruke a po pravej
ruke poškodeného stál A. a obžalovaný. K tejto výpovedi z prípravného konania svedok na hlavnom
pojednávaní poukázal na to, že v čase výpovede z prípravného konania si to pamätal viac.

Svedok U. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že medzi M. Q. A. došlo k menšej výmene názorov.

Obžalovaný s I. ich išli dávať od seba, vtedy tam prišiel poškodený, ktorý padol na zem a bol opitý.
Obžalovaný s W. mu dávali prvú pomoc, prišla tam záchranka a policajti. Videl, ako sa poškodený
pošmykol po tom, ako ich od seba oddeľovali a padol na zem, teda videl to celé od príčiny až po
následok. Poškodený padol dozadu na hlavu a chrbát, následne sa mu už zdá, že sa poškodený udrel o
lavičku. Určite nevidel, že by obžalovaný udrel poškodeného päsťou do tváre, nevie, prečo si poškodený

a M. vymýšľajú, keď vypovedajú o údere päsťou do tváre a následnom páde na zem. I keď mal určite
vypité, nebol „mimo“. Vzhľadom k rozporom vo výpovedi na hlavnom pojednávaní oproti jeho výpovedi
z prípravného pojednávania bol s ňou konfrontovaný, keď skôr vypovedal o zapojení poškodeného do
konfliktu tak, že prišiel k strkajúcim sa A. A. M. a obžalovaný s M. I. sa snažili rozdeliť M. Q. J. U. A..
Vybavilo sa mu aj, že poškodený spadol dozadu na chrbát, pričom si udrel hlavu o lavicu pred vchodom.

K tejto výpovedi svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že vo vzťahu k zapojeniu sa poškodeného
do konfliktu sa pridržiava výpovede z prípravného konania, vie, že poškodený padol dozadu lebo bol
opitý. A to, keď vypovedal, že sa pošmykol tak to bol len jeho dojem, keďže jemu sa vybavilo len to, že
poškodený spadol dozadu. Prečo padol, však nevie, bol opitý, nemal stabilitu. Ďalej vypovedal, že na
poškodenom nevidel , že by mu tiekla krv, to že mal zranenia sa dozvedel neskôr.

Svedok E. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pri konflikte nebol, z bistra odišiel už približne o
21.15 hod.. S poškodeným M. J. Q. A. O. M. nemal nič, O. M. na zem nezhodil, M. mu však vravel, čo
sa tam v ten večer malo stať. Sám mal jednu priestupkovú vec na Okresnom úrade v Martine, kde hoO. M. obvinil, že ho mal s M. A. kopať, čo však nebola pravda, vec bola ukončená, bližšie však nevedel
akým spôsobom.

Svedkyňa M. I. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v Bistre bola s kamarátkou M. P., ktorá vtedy
obsluhovala. Nevidela priamo ale počula, že poškodenému J. tečie krv, pravdepodobne z hlavy. Súčasne
pri svojej výpovedi poukázala na to, že už si na túto vec veľmi nepamätá. Potvrdila , že keď sa to stalo,
tak sa s M. rozprávala a nevie či jej táto nepovedala niečo také, že poškodenému tečie krv. Nevie teda,
či to bolo M. P., alebo kto povedal, že poškodenému tečie krv. Poukázala na svoju skoršiu výpoveď

z prípravného konania, kde si lepšie pamätala, čo videla a počula. Po jej konfrontovaní s jej vlastnou
výpoveďou z prípravného konania, kde vypovedala, že pred bistrom bolo veľa ľudí, bola tam záchranka,
prišli policajti, že jej M. povedala, že poškodený spadol a krvácal, že bolo vidno vpredu krvavé tričko,
tak k tejto výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa pridržiava čítanej výpovede z prípravného
konania , ktorá je objektívnejšia, keďže vtedy si to pamätala lepšie.

Svedok M. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v tú noc slúžil ako policajt na OO PZ Príbovce, keď
boli vyslaný operačným strediskom do bistra Rakovo, kde malo dôjsť k výtržnosti, resp. bitke, a že tam
má byť nejaké zranenie. Po príchode u oznamovateľa zisťovali, čo sa malo stať. Oznamovateľom bol M.,
bol pri ňom aj druh , ktorý bol na hrudi zakrvácaný, bolo vidno, že mu išla krv z tváre, tiež že mali požitý
alkohol, avšak komunikovali normálne. Poškodený J. im uvádzal že nechce nič hlásiť, že ide domov. Keď

prišli k partii mladých ľudí a zisťovali, čo sa stalo, tvrdili, že sa nestalo nič, že sa nikto nebil. Následne
prišla sanitka, vybrali sa späť k poškodenému, ktorý bol predtým na lavičke, tento tam už však nebol.
S odstupom pár dní prišiel poškodený podať oznámenie, ktoré oni vychádzajúc aj z lekárskych správ
odstúpili na vyšetrovanie. Až neskôr zistil, že najprv mali biť M. a potom mal poškodený J. dostať ranu
od obžalovaného, mal padnúť zozadu na lavicu, tiež, že mal byť poškodený v bezvedomí. Na hlavnom

pojednávaní opakovane potvrdil, že poškodenému J. tiekla z oblasti okolo nosa krv, tú bolo vidno aj na
jeho tričku. Maťko v čase vykonávania zákroku neukázal na nikoho, kto mal zbiť poškodeného, on však
vtedy riešil seba, keďže aj on mal byť zbitý. Myslí si, že v tom čase tam bol obžalovaný. Až keď sa ich
pýtal , že keď sa teda podľa ich vyjadrení nič nestalo, že sa nikto nebil, že prečo má potom poškodený J.
krv na tričku, tak vraveli, že bol opitý, a že sa potkol o prach a sám spadol. Poukázal i na to že i on sám

vyšetroval M. a sedelo mu to tak, že poškodený J. keď bránil M. dostal úder od obžalovaného a padol na
zem, s udretím sa o lavicu, čo vraveli aj poškodený J. Q. Q. M.. Sám na hlavnom pojednávaní uviedol,
že pokiaľ v niečom vypovedal na hlavnom pojednávaní inak, než v prípravnom konaní v súvislosti s
označením napadnutia poškodeného J. obžalovaným, tak poukázal na skoršiu výpoveď z prípravného
konania, kde si to pamätal lepšie a bolo to čerstvejšie po skutku, ako policajt má aj iné konania, mohol i

zabudnúť. Poukázal i na to, že v čase vykonávania zákroku predpokladal, že M. a poškodeného J. zbila
jedna osoba a M. povedal že tam nie je ( čase vykonávania zákroku), vtedy však nevedel, že M. mal zbiť
jeden a J. druhý. V čase zákroku tiež nevedeli, že poškodený J. je tak vážne zranený na temene hlavy.
Poškodený s nimi komunikoval a bolo viditeľné len krvácanie a krv na tričku. V čase zákroku nebola
taká osoba, ktorá by im pomohla na mieste vec vyjasniť. Po prečítaní časti jeho výpovede z prípravného

konania, sa jej pridržal a na ňu poukázal. Vypovedal v nej, že poškodený moc nekomunikoval, M.Ť. im
povedal, že boli napadnutý partiou mladých ľudí, ktorá sa nachádza pri pohostinstve, že im M. uviedol,
že poškodeného J. napadol obžalovaný, tohto aj označil po tom, ako si prezrel všetkých , ktorý tam boli,
ukázal na neho a tohto i ako policajti stotožnili, že ide o obžalovaného P. L.. Vypovedal i, že pri jeho
komunikácii s M. im tento uviedol, že záchranku volal hlavne kvôli kamarátovi, pretože mal byť po tom,

ako ho udrel obžalovaný L. v bezvedomí, pretože spadol hlavou na lavicu pred krčmou.

Svedkyňa M. P. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je to už dávno, pamätá si len na niečo.
Brigádovala v Bistre pod kopcom v obci Rakovo, obsluhovala viacero osôb, medzi nimi aj O. M. a M.
J.. Bistro má tri vnútorné miestnosti, dlhšie ich riadila. Na terase vonku pred bistrom sedeli chalani. Keď

riadila, prišli policajti a začali sa jej pýtať čo sa stalo, ona však nevedela o ničom. Až keď sa potom
chalanov pýtala , že čo sa stalo, tak jej povedali že sa nemá starať, že je hlásna „trúba“. A ani neskôr sa
nedozvedela nič, čo sa malo udiať. Nevidela žiadny incident, ani, že by sa naťahovali, nahlas rozprávali,
v ten večer nikto nikoho nenapadol, nebola tam žiadna zvada. Len čo sa týka klebiet, tak jej O. M.
rozprával, že M. J. mal obžalovaný zbiť. Na druhý deň sa pýtala poškodeného čo sa stalo, povedal

jej, že spadol na bicykli. Obžalovaný je výbušný, čím myslí slovne, nadávať alebo zúriť. Vzhľadom k
rozporom vo výpovedi svedkyne z hlavného pojednávania oproti výpovedi z prípravného konania jej táto
bola prečítaná, kde vypovedala, že po tom, ako poupratovala sa vrátila k baru a videla, že na zemi leží
vonku poškodený J. a pri ňom bol obž. L. Q. W., ktorý ho dvíhali, zdalo sa jej, že je v bezvedomí, M. volalzáchranku, nevidela, čo sa tam udialo a keď sa pýtala chalanov čo sa stalo, tak jej povedali, že jej to
nepovedia,žepadol,žesapotkol.Ktejtoprečítanejvýpovedisvedkyňanahlavnompojednávaníuviedla,
že si spomenula, že jej vtedy povedali, že poškodený sa potkol, že videla poškodeného ležať vonku na

zemi a že najprv jej nechceli povedať, čo sa stalo, potom jej povedali, že sa potkol. Keď vypovedala
o bezvedomí, myslela tým že poškodený bol „taký mimo“ . Nevedela uviesť, čo jej mali povedať, keď
vypovedala, že jej to nepovedia a až na druhý deň jej povedal poškodený a M., že sa potkol a spadol.
Potom jej povedali, že padol na bicykli. Nepamätá si a pokiaľ je to v skoršej výpovedi inak zapísané nevie
odpovedať, prečo to tak je, následne poznamenala že je to asi „zle zapísané“. Nevedela odpovedať na

otázku, že prečo potom poškodeného brala záchranka.

Z vypracovaného odborného vyjadrenia znalcom MUDr. Andrejom Hajtmanom, PhD., vyplýva, že
poškodený M. J. utrpel trieštivú zlomeninu záhlavovej kosti s prechodom do temennej oblasti vpravo a
ku veľkému záhlavovému otvoru, úrazové subarachnoidálne krvácanie a drobné epidurálne hematómy,
pomliaždenie tváre periorbitálne (v okolí očnice) vpravo a odreninu hornej pery. Poranenia mohli

vzniknúť úderom ruky inej osoby, najpravdepodobnejšie zovretou v päsť, do oblasti pravej strany tváre.
Zlomenina záhlavovej kosti je typickým pádovým poranením, vznikajúcim pri prudkom údere hlavy,
záhlavím o podložku, resp. pevný tvrdý objekt vmedzerený medzi telom a podložkou, bez ostrých
výstupkov a ostrých hrán, pričom zlomenina kosti lebky vznikne pôsobením tupého násilia pomerne
veľkej intenzity, v zmysle prudkého úderu do oblasti záhlavia. Je možné konštatovať, že poranenia ktoré

utrpel poškodený, sú v priamej príčinnej a časovej súvislosti s pádom na záhlavie spojenom s prudkým
úderom záhlavia o pevný tvrdý tupý predmet, najpravdepodobnejšie v súvislosti s útokom inej osoby.
Zo súdnolekárskeho hľadiska možno poranenia poškodeného označiť ako stredne ťažké a v prípade
zaradenia poškodeného do pracovného procesu si vyžadujú práceneschopnosť a súčasne aj dobu
liečeniavtrvaní6-8týždňov.Poraneniapoškodenéhoobmedzovalivbežnomspôsobeživotapočasdoby

práceneschopnosti bolesťou hlavy, zvracaním závratmi ako aj bolestivosťou záhlavovej oblasti hlavy.

Postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por. boli z prípravného konania oboznámené vykonané konfrontácie
medzi svedkom poškodeným M. J. a svedkom U. A., svedkom poškodeným M. J. a svedkom E. Z.,
medzi svedkom O. M. a obžalovaným P. L., medzi svedkom O. M. a svedkom U. A., medzi svedkom

O. M. a svedkom E. Z. , medzi svedkom O. M. a svedkom M. I., medzi svedkom U. A. a obžalovaným
P. L., medzi svedkom U. A. a svedkom M. I., medzi svedkom E. Z. a svedkom M. I., ktorými sa však
nepodarilo odstrániť rozpory v jednotlivých výpovediach.

Z prípravného konania postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por. boli prečítané výpovede svedka M. A. Q. B.

N.. Svedok M. A. potvrdil, že v tom čase bol v bistre v Rakove, medzi inými aj s obžalovaným. Vypovedal
o slovnom konflikte medzi ním a O. M., tiež o jeho fyzickom napadnutí v dôsledku čoho spadol na zem
a po postavení sa zo zeme dal aj on jemu facku, čo riešila polícia v Príbovciach. K iným skutočnostiam
v zmysle obžaloby sa vecne nevyjadril, poukazoval na to, že požíval alkoholické nápoje. Svedok B. N.
taktiež potvrdil že v tom čase bol v bistre v Rakove, požíval väčšie množstvo alkoholu, preto sa mu veci

z toho večera už veľmi nevybavujú, nevie ani, či tam bol obžalovaný. Registroval však, že viacerí ľudia
stáli medzi vchodovými dverami, clonili mu tým v pohľade, takže to, čo sa tam dialo nevidel, avšak keď
vyšiel von, tak videl na zemi pred dverami krv. Jeden pán, ktorý tam bol, povedal nech tam ostanú, že
ide volať policajtov, poškodeného J. nepozná a ani M..

Z prepúšťacej správy neurochirurgickej kliniky Univerzitnej nemocnice Martin vyplýva, že poškodený M.
J. bol u nich hospitalizovaný od 13.07.2014 do 17.07.2014, pri príjme uviedol, že sa potkol o obrubník,
a že v bezvedomí nebol. Z tejto správy a ďalších pripojených listín sú zrejmé u poškodeného veci
zdravotného charakteru, tieto boli vyhodnotené odborným vyjadrením znalca MUDr. Andreja Hajtmana
PhD.. Zo záznamu zo služby OO PZ Príbovce zo dňa 12.07.2014 vyplýva, že v čase o 23.40 hod. im

bolo operačným strediskom oznámené, že telefonoval O. M., že došlo k bitke, mal začínajúci hematóm
pod pravým okom, bola pri ňom aj ďalšia osoba M. J. a bolo na ňom vidieť, že mu z nosa tiekla
krv, ktorú mal aj na bielom tričku. Počas preverovania a ustaľovania útočníka na O. M. poškodený
M. J. odišiel, vec nechcel hlásiť. Z pripojeného priestupkového spisu Okresného úradu Martin, odbor
všeobecnej vnútornej správy pod č. OU-MT-OVVS-2015/007315-272,273/HI vyplýva z rozhodnutia nimi

vydaného dňa 13.07.2015, právoplatného dňa 03.11.2015, že konanie proti obvineným M. A. Q. E.
Z. bolo zastavené, keďže spáchanie skutku, o ktorom sa koná im nebolo preukázané. Obvinení boli
zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d/ zák.
č. 372/1990Zb., o priestupkoch, spočívajúcom na tom skutkovom základe , že dňa 12.07.2014 maliobidvaja obvinení po krátkej slovnej potýčke fyzicky napadnúť O. M., udrieť ho päsťou pod pravé oko
v pohostinstve zv. Pod kopcom v obci Rakovo a po jeho vyjdení z pohostinstva mal na neho fyzicky
zaútočiť obvinený E. Z., sotiť ho na zem a po jeho páde ho mali obidvaja obvinení opätovne biť na zemi,

spôsobiť mu zranenie - pomliaždenie tváre a hlavy, pomliaždenie v okolí driekovej chrbtice, vyžadujúce
si práceneschopnosť v trvaní 3-5 dní s dobou liečenie 5 -7 dní.

K osobe obžalovaného súd zistil, že ešte počas štúdia na Spojenej škole v Martine patril medzi slušných,
snaživých a dobrých žiakov, v rámci triedy patril medzi 7 najlepších žiakov. Žiadne negatívne informácie

k nemu neboli uvedené ani obcou Benice v rámci vypracovania správy na obžalovaného s tým , že s
ním nemajú žiadne problémy, zapája sa do aktivít obce. Podľa výpisu z registra priestupkov bol dvakrát
riešenývblokovomkonanípreporušeniepravidielcestnejpremávkyeštevroku2014,vodpisezregistra
trestov nemá žiadny záznam.

Okresný súd Martin, po riadení vykonávaného dokazovania postupom uvedeným v Trestnom poriadku,

prihliadajúc na dôkazy vykonané na verejnom hlavnom pojednávaní predovšetkým stranami, pri
zachovaní ich rovnosti, hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností tejto trestnej veci jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho,
či by ich obstaral sám, alebo orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán, a takto mal za
jednoznačne a bez pochybností preukázané, že obžalovaný svojim priamym úmyselným konaním inému

- poškodenému M. J. úmyselne ublížil na zdraví tým, že ho fyzicky napadol pristúpením k nemu a udretím
hopäsťoudotváre,vdôsledkučohopoškodenýspadolapripádesaudreltemenomhlavyorohdrevenej
lavice, čo bolo už nedbanlivostným konaním obžalovaného a takto mu spôsobil zranenia - trieštivú
zlomeninu záhlavovej kosti s prechodom do temennej oblasti vpravo a ku veľkému záhlavovému otvoru,
úrazové subarachnoidálne krvácanie, drobné epidurálne hematómy, pomliaždeniny tváre periorbitálne

vpravo a odreninu hornej pery, ktoré si podľa odborného vyjadrenia znalca vyžiadali dobu liečenia v
trvaní najmenej 42 dní, a ktoré svojou bolestivosťou poškodeného obmedzovali v obvyklom spôsobe
života, teda v zmysle ust. § 123 ods. 3 písm. i/ Tr. zák. mu spôsobil vážne ochorenie s poruchou zdravia
trvajúcou dlhší čas - v rozsahu 6-8 týždňov, čím naplnil všetky zákonné znaky žalovaného prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s naplnením aj

všetkých zákonných znakov žalovaného prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., keďže
sa tohto svojho úmyselného konania dopustil fyzicky - napadnutím poškodeného a na mieste verejnosti
prístupnom - počas prevádzky bistra.

I keď sa sám obžalovaný k spáchaniu žalovanej trestnej činnosti nepriznal, je dostatočne presvedčivo

a jasne usvedčovaný výpoveďami dvoch priamych svedkov O. M. Q. M. J., ktorý je súčasne i
poškodeným. Títo zhodne a podrobne popísali priebeh útoku obžalovaného na poškodeného, výpovede
týchto svedkov sú v trestnoprávne významnom pohľade totožné, nielen posúdiac ich jednotlivo, ale aj
vo vzájomných súvislostiach, pričom v zhode s ich výpoveďami je i vypracované odborné vyjadrenie
znalca, ktorý v podstate uvádza ako veľmi pravdepodobne možný mechanizmus vzniku zranení, ktoré i

podrobneopísaltak,akotovypovedalisvedokpoškodenýM.J.Q.A.O.M..Ikeďsvedokpoškodenýsina
celý dej - úder svojou zadnou časťou hlavy do lavice - nepamätá, čo je objektívne dané jeho upadnutím
do bezvedomia, čo potvrdili nielen vypočutí svedkovia, ale aj samotný obžalovaný, jednoznačne si však
poškodený pamätá úder od obžalovaného päsťou ruky do jeho oka a v príčinnej súvislosti s týmto
úderom došlo k jeho pádu a ďalším zraneniam v súvislosti s úderom zadnej časti hlavy do tam sa

nachádzajúcej lavice. Je zrejmé, že samotný poškodený pôvodne uvádzal inú príčinu vzniku zranenia,
napr. v Univerzitnej nemocnici Martin, že sa mal potknúť o obrubník a dokonca nemal byť v bezvedomí,
čo je však v rozpore nielen s vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní, ale aj vysvetlené
samotnýmpoškodenýmnahlavnompojednávaní,vzhodestým,čouvádzalisvedokM.C.Ň.akopolicajt
a čo vyplýva aj zo samotnej správy zo služby OO PZ, že poškodený M. J. pôvodne nechcel túto vec

riešiť cez políciu, nevediac však objektívne v tom čase ešte, aké vážne zranenia utrpel. Poškodený
dostatočne jasne objasnil i dôvod, prečo nakoniec trestné oznámenie podal, keď sa dozvedel, že sa mu
smejú z toho, čo sa mu malo stať a keď práve očakával istú formu ospravedlnenia, resp. kontaktu zo
strany obžalovaného, k čomu však nedošlo.

Skupinu dôkazov na strane obžalovaného, v tom i samotnú výpoveď obžalovaného, súd vyhodnotil
ako výpoveď v rámci formy obhajoby, ktorú si zvolil, ktorá však nemá reálny odraz vo vykonávanom
dokazovaní súdom a s danými rozpormi svedkov na jeho strane, ktoré tak súd vyhodnotil ako účelové
a v snahe pomôcť obžalovanému zbaviť sa trestnoprávnej zodpovednosti, keď išlo o svedkov, ktoríobžalovanéhojednoznačnepoznali,bolisnímspriaznenýavrámcisvojichvýpovedíbuďpoukazovalina
to, že si už na vec nepamätajú alebo poukazovali na vplyv nimi požitého alkoholu, alebo dokonca tvrdili
okolnosti, o ktorých sám obžalovaný vypovedal inak. Viacerí z týchto svedkov museli byť konfrontovaní

so svojimi výpoveďami z prípravného konania, pričom niektorí z nich potvrdili fakt, že videli poškodeného
ležiac na zemi, že mu bola poskytovaná prvá pomoc, že bola krv na zemi, že poškodený bol krvavý.
Súd tak neuveril obhajobe obžalovaného napr. tvrdiac, že v čase dania poškodeného do stabilizovanej
polohy a jeho oživovaní nevidel na ňom žiadne zranenia, nevidel, že by mu tiekla krv, dokonca tvrdil,
že poškodený sa vrátil z parku pred bistro až asi po hodine, že v parku mali byť ďalší chalani, ktorí

tam tiež pili, a že až po tomto návrate poškodeného z parku už videl na ňom krv v oblasti pŕs na jeho
tričku, čo vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, naopak bolo vyvrátené, nie je daný k týmto ním
tvrdeným okolnostiam žiadny relevantný dôkaz, ktorý by túto jeho obhajobu potvrdzoval. Bolo vyvrátené i
tvrdenie obžalovaného, že poškodený sa mal z parku vrátiť asi po hodine, pretože naopak z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že po oživovaní poškodeného svedok O. M. volal políciu, volal záchranku, hovor
bol zaznamenaný, prijatý operačným strediskom polície, bolo vyrozumené OO PZ v Príbovciach, ktorého

príslušníci polície v čase o 23.40 hod. ho išli preveriť priamo k bistru. Sám obžalovaný vypovedal,
že sa zapojil do konfliktu medzi M. Q. A. tak, že oddeľoval poškodeného od A. a išiel oddeľovať
od neho aj M., následne videl poškodeného ležať na zemi v bezvedomí, bez zranení, bez krvácania.
Napriek tvrdeniu obžalovaného svedok M. W. najprv tvrdil, chtiac napomôcť obžalovanému, že tento
(obžalovaný) nijak do konfliktu nezasahoval tvrdiac i, že celý čas bol pri ňom (svedkovi), a že ani nebol

na dosah poškodenému. I svedok M. I. poprel tvrdenie obžalovaného, že by on (obžalovaný) oddeľoval
O. M., potvrdil, že pred pádom poškodeného stál obžalovaný so A. po pravej strane poškodeného.
Svedok U. A. najskôr vypovedal, že videl pošmyknúť sa poškodeného s následným pádom na zem a
„zdaním sa“ udretia hlavy o lavičku, následne po konfrontovaní s jeho skoršou výpoveďou už uvádzal,
že pošmyknutie sa poškodeného bolo len jeho dojmom, vie, že poškodený padol dozadu. Svedkyňa M.

I. potvrdila, že jej bolo povedané keď sa stal skutok, že poškodený spadol, krvácal, bolo vidno krvavé
tričko. Svedok M. C. potvrdil, že po prijatí oznámenia operačným strediskom, išli z OO PZ na miesto
činu (vzhľadom k miestu sídla OO PZ a bistra išlo o krátku vzdialenosť medzi nimi), poškodeného
videl zakrvácaného na hrudi, išla mu krv z tváre, nechcel nič polícii hlásiť, pritom oznamovateľom bola
iná osoba - M., ktorý hneď na mieste označil obžalovaného ako osobu, ktorá napadla poškodeného.

Svedkyňa M. P. vypovedala, že jej „chalani“ nechceli povedať, čo sa stalo, že sa nemá „starať“, až potom
si spomenula, že jej povedali o potknutí sa poškodeného, potom o jeho páde z bicykla, že pritom, ak
by sa - podľa výpovedí niektorých z nich - nič nemalo stať, alebo, že sa stalo to, čo sami vypovedali
pred súdom, tak nemali žiadny dôvod to svedkyni neuviesť, resp. uvádzať jej rôzne dôvody pádu, čo súd
vyhodnotil ako snahu pomôcť obžalovanému. V rozpore s tvrdením tejto svedkyne, že jej mal na druhý

deň sám poškodený povedať, že spadol na bicykli, je fakt, že poškodený bol ešte v ten deň po skutku
hneď ráno na ošetrení s následnou hospitalizáciou v nemocnici. Obžalovaného svedkyňa označila za
slovne výbušného, nadávajúceho, zúriaceho. Svedok B. N. potvrdil, že i keď mu vo výhľade na to, čo sa
deje pri vchodových dverách bránili viacerí ľudia, tak keď vyšiel, videl na zemi pred dverami krv, tiež pri
tomto počul, ako jeden pán, ktorého nepoznal (sv. M.) povedal, aby tam ostali, že ide volať policajtov.

Priestupková vec vedená na Okresnom úrade Martin sa týkala inej časti konania a iných osôb ako
obvinených z priestupku, k zastaveniu konania došlo pre nepreukázanie spáchania skutku obvineným.

Po zhodnotení všetkých v tomto rozsudku uvádzaných okolností, súd pri úvahách o druhu a výmere
trestu, prihliadol na skutočnosť a zásadu ukladania trestu, že tento má zabezpečiť ochranu spoločnosti

pred páchateľom tým, že mu má zabrániť v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na
jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov.
Súčasne tým trest vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, teda postupom podľa § 34
ods. 1 Tr. zák. a následne pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol v súlade s ust. § 34 ods.
4 Tr. zák. na spôsob spáchania trestného činu - dvoch prečinov a jeho následky, zavinenie, pohnútku,

priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, aj na osobu obžalovaného, tiež na jeho pomery a možnosti
nápravy. U obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť spočívajúca vo vedení riadneho
života obžalovaného pred spáchaním týchto prečinov, zistená bola jedna priťažujúca okolnosť, a to že
spáchal dva trestné činy - prečiny. Zvážiac tak všetky zistené skutočnosti vychádzajúc aj z ust. § 38 ods.
2 Tr. zák., tiež ust. § 41 ods. 1 Tr. zák. v súvislosti s ukladaním úhrnného trestu , súd použil ust. § 156 ods.

3 Tr. zák. kde je ustanovená vyššia horná aj dolná trestnej sadzby z oboch posudzovaných prečinov, a
to v dolnej hranici trestu odňatia slobody 2 roky a v hornej hranici vo výmere 5 rokov odňatia slobody,
pričom mu uložil úhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, teda vo výmere 2 roky,
keďže obžalovaný stál prvýkrát pred súdom v trestnej veci, z ktorej spáchania bol uznaný za vinného, spoukazom aj na jeho doterajší bezúhonný život a prostredie, v ktorom obžalovaný žije, tiež na okolnosti
prípadu, vyhodnotenie jeho osoby, keď súčasne z týchto dôvodov mal aj za to, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a na jeho nápravu výkon uloženého trestu odňatia slobody nie je hneď nevyhnutný,

povolil mu podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody, v súlade s ust. § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.
zák., ktorý by ho mal primäť k tomu, aby do budúcnosti viedol riadny život. Súčasne rozhodujúc mu
podľa ust. § 50 ods. 1 Tr. zák. určil primeranú skúšobnú dobu pri dolnej hranici sadzby, t.j. vo výmere
18 mesiacov, keď mu mohla byť uložená v rozmedzí od 1 roka až do 5 rokov. Počas plynutia skúšobnej
doby bude súd zisťovať, či obžalovaný vedie riadny život. Ak súd zistí , a to aj počas plynutia skúšobnej

doby, že riadny život nevedie, teda, že spáchal predovšetkým trestný čin alebo priestupok, musel by
rozhodovať o vykonaní trestu odňatia slobody. Ak však zistí, po skončení skúšobnej doby, že viedol
riadny život, rozhodne o jeho osvedčení a zahladení odsúdenia. Súd je presvedčený, že takto uložený
podmienečný trest odňatia slobody postačí na splnenie hlavne svojho prevýchovného účelu, a že žiadne
ďalšie opatrenia vo vzťahu k prejednávanej veci a k obžalovanému už nebudú ďalej potrebné, čo však
záleží na samotnom obžalovanom, aby táto jeho trestná vec zostala jedinou trestnou v jeho živote.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd v
Martine. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
O prípadnom odvolaní rozhodne Krajský súd Žilina.

Odvolanie má odkladný účinok.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré
podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené

tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,
ktoré rozsudku prechádzalo.