Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/49/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113217071
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3113217071.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek
senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobkyne: Y. R., bytom L. XXX/
X, B., právne zastúpenej: JUDr. MUDr. Miroslav Pavlák, advokát, so sídlom Moyzesova 1744, Púchov,
proti žalovanému 1./: M. W., bytom L. XXX/X, B. a žalovanej X./: G. W., bytom L. XXX/X, B., obaja právne
zastúpení: JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o., so sídlom Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica, v

konaní o neplatnosť darovacej zmluvy, na odvolanie žalobkyne proti výroku II. rozsudku Okresného súdu
Trenčín, č.k. 20C/212/2013-365 zo dňa 19. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku II. m e n í tak , že žiadnej zo strán nárok
náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

II. Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v poradí druhým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II.
rozhodol, že žalovaní 1./ a 2./ majú proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým,
že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením. V odôvodnení napadnutého
rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd určil, že darovacia zmluva
uzatvorená dňa 19.09.2012 medzi žalobkyňou ako darkyňou a žalovanými 1./ a 2./ ako obdarovanými,

ktorej predmetom bol prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam - rodinný dom súp. č. 584 postavený na
pozemku parc. KNC 361, a pozemkov parc. KNC 361, 362/1, 362/2, zapísané na liste vlastníctva č. 1175
prek.ú.Ilava,jeneplatná.Súdprvejinštancievovecirozhodolspoukazomna§40ods.1,6;§40a,§49a
Občianskeho zákonníka; § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku účinného
do 30.06.2016; § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam. Vo veci samej skonštatoval, že v konaní neboli preukázané tvrdené

dôvody neplatnosti darovacej zmluvy. Predmetná darovacia zmluva predstavovala vážnu a slobodnú
vôľu darkyne ako aj obdarovaných, ich vôľa bola prejavená v písomnej forme zrozumiteľne a určito.
Uzavrel, že darovacia zmluva má náležitosti vyžadované § 628 Občianskeho zákonníka a nezistil ani iný
dôvod neplatnosti darovacej zmluvy. Vzhľadom na uvedené žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade
trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá
vyslovil, že úspešní žalovaní 1./ a 2./ majú právo proti žalobkyni na náhradu trov konania v rozsahu

100%.

2. Proti tomuto rozsudku, v časti výroku II. o trovách konania, podala v zákonnej lehote odvolanie
žalobkyňa, prostredníctvom svojho právneho zástupcu a s poukazom na § 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP.
Mala za to, že v predmetnej veci existujú osobitné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa pre
nepriznanie náhrady trov konania žalovaným 1./ a 2./. Rozhodla sa nepodať odvolanie vo veci samej

avšak poukázala na to, že je prakticky slepá, je vo vysokom veku a žije len z dôchodku. Vlastným
konaním prišla o obydlie, ktoré bezodplatne získali žalovaní 1./ a 2./, pričom ide o nehnuteľnosti určitenemalej hodnoty. Na základe uvedených skutočností žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo
výroku II. o trovách konania zmenil tak, že žiadnemu účastníkovi konania neprizná nárok na náhradu
trov konania.

3. Žalovaní 1./ a 2./ sa k odvolaniu žalobkyne vyjadrili v tom zmysle, že súhlasia so zmenou výroku
o náhrade trov konania. Od žalobkyne náhradu trov konania nepožadujú, vzhľadom na jej vek a
skutočnosť, že im darovala rodinný dom.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného
odvolania a jeho dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

5. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 25. novembra
2016, č. k. 20C/212/2013-244 súd žalobu zamietol a žalovaným 1/ a 2/ priznal plnú náhradu trov

konania. Z dôvodu podaného odvolania Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 29. januára 2018, č.
k. 6Co/157/2017-300 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29. januára 2018, č. k. 6Co/157/2017-300 podali
žalovaní 1/ a 2/ dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 31. októbra 2018, č.
k. 6 Cdo 120/2018-340 dovolanie v zmysle ust. § 420 CSP za použitia § 447 písm. c/ CSP , dovolanie

žalovaných 1/ a 2/ odmietol. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 19. februára 2019, č. k..
20C/212/2013-365 súd žalobu zamietol a žalovaným 1/ a 2/ priznal proti žalobkyni nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

6. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovanej

nariaďovať pojednávanie.

7. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním, alebo bránením práva.

8.Podľa§257CSP,výnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

9. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa

zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. O plný
úspech žalobcu vo veci ide vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom,
t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na
náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.

10. Výnimkou pri rozhodovaní o trovách konania je ustanovenie § 257 CSP, ktorého účelom je umožniť
súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného
absolučného práva. Je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby
postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených
všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k

inémuzáveruonáhradetrovkonania,nežbyplynulizpoužitiavšeobecnýchzásadnáhradytrovkonania.
Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom
prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov,
v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym
aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov

konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto
prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliadne na
postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti. Môže tak dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov
konaniaúspešnejstranealeboonepriznaníčiastočnom,atoprávesohľadomnaintenzitupreukázaných
dôvodov hodných osobitného zreteľa (pozri uznesenie Ústavného súdu SR z 08.12.2011, sp. zn.

II.ÚS/563/2011).

11. Ako z uvedeného vyplýva, v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje
predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP). Aplikácia § 257 CSP prichádza do úvahy vprípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a
nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov
celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť pritom môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj

v okolnostiach u strán sporu. Pritom rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP
sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.

12. Judikatúra konštatovala, že ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by
zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,

či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Uvedené ustanovenie je možné
vykladať tak, že je naň možné prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o
trovách konania (pozri uznesenie NS SR z 28.01.2010, sp. zn. 2M Cdo/17/2009).
13. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia §
257 CSP. Obe sporové strany zhodne uviedli (žalobkyňa v odvolaní a žalovaní 1./ a 2./ vo vyjadrení k

odvolaniu), že žiadajú rozhodnúť o zmene, resp. nepriznaní nároku na náhradu trov konania. Odvolací
súd sa v dôsledku odvolania žalobkyne voči výroku o trovách konania zaoberal skúmaním dôvodov
hodných osobitného zreteľa na strane žalobkyne. Žalobkyňa je osobou vyššieho veku so zdravotnými
problémami a jej príjem predstavuje starobný dôchodok. Zároveň z vyjadrenia žalovaných 1./ a 2./, ktorí
súhlasili so zmenou rozhodnutia o trovách konania, vzhľadom na vek žalobkyne a skutočnosť, že im

darovala nehnuteľnosti v nie malej hodnote je možné vyvodiť záver, že sami majú za to, že by nebolo v
súlade s dobrými mravmi od žalobkyne požadovať ešte aj náhradu trov konania. Odvolací súd vzal do
úvahy osobné, majetkové a sociálne pomery žalobkyne, prihliadol aj na charakter predmetu konania,
ako aj skutočnosť, že nepriznaním náhrady trov konania žalovaným 1./ a 2./ títo nebudú tak finančne
strádať, ako by bola postihnutá žalobkyňa, ak by jej bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania

žalovaným 1./ a 2./.

14. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie, v napadnutej časti vo výroku II., za použitia §
388 CSP zmenil tak, že rozhodol, že žiadnej zo strán nepriznal nárok náhradu trov konania, aplikujúc
pritom ustanovenie § 257 CSP.

15. O trovách odvolacieho konania, s poukazom na vyjadrenia oboch sporových strán o trovách konania,
rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 257 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal
ani nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).