Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Pavol Naď

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 17CoE/155/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816204164
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7816204164.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr.
Dany Bystrianskej a JUDr. Jozefa Kuruca, v exekučnej veci oprávneného: Private Capital Investments
Limited, IČ: 09 252 000, so sídlom 83 Ducie Street, M1 2JQ Manchester, Spojené kráľovstvo Veľkej
Británie a Severného Írska, právne zastúpený: Mgr. Michal Jendrulek, usadený euroadvokát, so sídlom
Cintorínska 9, 811 08 Bratislava, proti povinnému: A. Y., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX S. I. XXX, o

vymoženie 726,44 eur, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad v Bratislave,
Záhradnícka 60, pod sp.zn. EX 4767/16, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Rožňava, č.k.: 12Er/306/2016-14 zo dňa 29.6.2016, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Náhradu trov odvolacieho konania stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie po právnom posúdení veci podľa § 36 ods. 1, § 38 ods. 1,

2, § 39 ods. 1, 2, 4 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /ďalej len
„Exekučný poriadok“/ uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom domáhal vykonania exekúcie na
vymoženie 726,44 Eur istiny s príslušenstvom od povinného na základe právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Rožňava č. k. 8C/439/2013 - 92 zo dňa 24.06.2015. Návrh na
vykonanie exekúcie bol spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 28.04.2016. Súdny exekútor
následne, dňa 08.06.2016, podal žiadosť o udelenie poverenia, ktorú odôvodnil návrhom oprávneného

na vykonanie exekúcie a pripojeným exekučným titulom - rozsudkom Okresného súdu Rožňava č. k.
8C/439/2013 - 92 zo dňa 24.06.2015. Súd preskúmaním žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu zistil, že návrh na vykonanie exekúcie
nespĺňa zákonom vyžadované náležitosti, keď oprávnený v ňom v rozpore s ustanovením § 39 ods.
4 Exekučného poriadku neuviedol jednu zo zákonom predpísaných náležitostí návrhu na vykonanie
exekúcie, a to opis rozhodujúcich skutočností, týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným, a zároveň k

nemu v rozpore s citovaným ustanovením Exekučného poriadku ani nepripojil dôkazy, osvedčujúce tieto
skutočnosti. V danej veci sa oprávnený domáhal nariadenia vykonania exekúcie na základe exekučného
titulu - právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Rožňava č. k. 8C/439/2013 - 92 zo
dňa 24.06.2015. Predmetný rozsudok nadobudol v citovanom výroku právoplatnosť dňa 12.08.2015 a
vykonateľnosť dňa 16.08.2015. Z oboznamovaného exekučného titulu je zrejmé, že exekúcia sa v danej
veci vedie na základe rozhodnutia vydaného v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. To

znamená,žepovinnosťouoprávnenéhobolouviesťvnávrhunavykonanieexekúcieokremvšeobecných
náležitostí vyžadovaných ustanovením § 39 ods. 1 Exekučného poriadku aj náležitosti predpísanéustanovením§39ods.4Exekučnéhoporiadku,atedavňomopísaťajrozhodujúceskutočnosti,týkajúce
sa vlastného vzťahu s povinným, a za účelom ich osvedčenia k návrhu na vykonanie exekúcie pripojiť
príslušné dôkazy. Vychádzajúc z uvedeného sa súd za účelom rozhodnutia o podanej žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oboznámil s vyššie citovaným vyjadrením
oprávneného k skutočnostiam, týkajúcim sa vlastného vzťahu s povinným, uvedeným v predloženom
návrhu na vykonanie exekúcie, ako aj s pripojenými listinami, nachádzajúcimi sa v spise a zistil
nasledovné: Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie zdôraznil, že nemá žiadny vlastný vzťah s
povinným podľa § 17 zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov,

pričom svoje právo preukazuje vykonateľným súdnym rozhodnutím a Rámcovou zmluvou o postúpení
pohľadávok, uzavretou dňa 20.01.2016 medzi spoločnosťou CD Consulting s.r.o., IČO: 26 429 705,
so sídlom Politických vězňů 1272/21, 110 00 Praha 1 - Nové Město, Česká republika a oprávneným,
s jej Prílohou č. 1/705800210, ktoré pripojil k návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený uviedol, že
je výlučne v pozícii veriteľa, a to na základe nadobudnutia judikovanej pohľadávky, ktorá mu bola
prevedená po vydaní vykonateľného súdneho rozhodnutia príslušným všeobecným súdom. Súdne

rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v zákonne a spravodlivo vedenom
európskom konaní s nízkou hodnotou sporu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu (ďalej len „nariadenie“). Oprávnený mal teda za to, že súdne rozhodnutie je konečné, pričom je
dôsledkom súdneho procesu vedeného podľa článku 5 nariadenia, v ktorom súd riadne preskúmal a

posúdil všetky dôkazy podporujúce pohľadávku a aj odporujúce pohľadávke podľa článku 9 nariadenia a
posúdil obranu povinného. Z oprávneným predloženej Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
20.01.2016 (ďalej len „Zmluva o postúpení“) a jej Prílohy č. 1/705800210 (ďalej len „Príloha“) vyplýva,
že Zmluva o postúpení bola uzavretá medzi spoločnosťou CD Consulting s.r.o., IČO: 26 429 705, so
sídlom Politických vězňů 1272/21, 110 00 Praha 1 - Nové Město, Česká republika, ako postupcom a

oprávneným ako postupníkom, pričom jej predmetom bolo aj postúpenie pohľadávky, špecifikovanej
v Prílohe osobou dlžníka (povinného), výškou istiny a príslušenstva pohľadávky, ako aj súdnym
rozhodnutím, ktorým bola judikovaná, ktorej vymoženia sa oprávnený domáhal návrhom na vykonanie
exekúcie v predmetnom exekučnom konaní. Súd citované tvrdenia oprávneného, uvádzané v jeho
návrhu na vykonanie exekúcie, ani ním pripojené listiny, nemohol, vzhľadom na ich obsah, považovať

za opisujúce a osvedčujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, tak, ako to vyžaduje
ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Zmyslom tohto ustanovenia Exekučného poriadku je
totiž nepochybne umožniť exekučnému súdu preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu aj z toho hľadiska, či nárok, vymoženie
ktorého sa navrhuje, nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, prípadne, či pri jeho judikovaní

bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky,
alebo rozpor s dobrými mravmi, tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 44 ods. 2 štvrtej vety Exekučného
poriadku. Oprávnený nemôže urobiť zadosť svojej povinnosti označiť a preukázať samotný právny
vzťah s povinným iba jednoduchým odkázaním na zákonnosť a spravodlivosť súdneho rozhodnutia,
ktorým bol jeho nárok judikovaný. Exekučný poriadok totiž nezbavuje oprávneného povinnosti uviesť

v návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v prípade, ak je
exekučným titulom rozhodnutie všeobecného súdu, ale túto povinnosť ukladá každému, kto sa ako
oprávnený svojím návrhom domáha vykonania exekúcie na základe (akéhokoľvek) rozhodnutia, ktorým
sa priznal nárok zo zmenky. Skutočnosť, že nárok, ktorého vymoženia sa oprávnený domáha, bol
v danom prípade judikovaný súdnym rozhodnutím, nemá žiaden vplyv na jeho povinnosť uvedením

rozhodujúcich skutočností a pripojením príslušných dôkazov ozrejmiť a preukázať povahu právneho
vzťahu, za účelom zabezpečenia / splnenia nárokov z ktorého bola zmenka, na základe ktorej
sa v súdnom konaní vydaným exekučným titulom priznal nárok, vystavená, čo je, aj v kontexte
preskúmavacích oprávnení a povinností exekučného súdu vyjadrených v ustanovení § 44 ods. 2 štvrtej
vety Exekučného poriadku, nepochybne zmyslom predmetnej právnej úpravy. Oprávnený sa pritom

predmetnej povinnosti nemôže zbaviť ani poukazom na to, že sám nemá žiadny vlastný vzťah s
povinným, nakoľko nadobudol už judikované právo, keďže povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti,
týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, zaťažuje v zmysle právnej úpravy aj oprávneného, ktorý
svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov, a teda o to skôr aj oprávneného, ktorý
pohľadávku, hoci aj judikovanú, nadobudol v rámci inštitútu postúpenia. Nakoľko Zmluva o postúpení

bola uzavretá dňa 20.01.2016, teda už za účinnosti súčasnej právnej úpravy, vyžadujúcej od subjektu
domáhajúceho sa výkonu rozhodnutia, priznávajúceho nárok zo zmenky, v rámci exekučného konania
aj uvedenie a preukázanie rozhodujúcich skutočností, týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným,
uvedenej právnej povinnosti si oprávnený, konajúci prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu,mohol byť pri zachovaní náležitej starostlivosti vedomý už pri nadobúdaní predmetnej pohľadávky, a
teda si v tej súvislosti od svojho právneho predchodcu zabezpečiť podklady pre splnenie zákonom
vyžadovaných povinností pri napĺňaní obsahových náležitostí návrhu na vykonanie exekúcie. Zároveň je

nepochybné, že povinností uložených mu ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku si oprávnený
musel byť vedomý najneskôr pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko práve on ako subjekt,
ktorý svojím návrhom iniciuje začatie konania vedeného v jeho prospech predmetným návrhom na
vykonanieexekúciejedinýdisponujeazároveňzaň(ajehoperfektnosťvzmyslezákonnýchpožiadaviek)
nesie zodpovednosť, najmä ak v exekučnom konaní postupuje prostredníctvom svojho právneho

zástupcu, ktorého trovy právneho zastúpenia žiada vymôcť spolu s uplatnenou pohľadávkou. Napriek
uvedenému oprávnený povinnosť výslovne mu uloženú ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku
nesplnil, následkom čoho súd v predmetnom konaní nedisponoval úplným návrhom na vykonanie
exekúcie v zmysle ustanovenia § 39 Exekučného poriadku. S ohľadom na uvedené súd nemohol o
žiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcierozhodnúťinak,nežjuvzmysle
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť, keďže návrh na vykonanie exekúcie nespĺňa zákonom

vyžadovanénáležitosti,keďoprávnenývňomvrozporesustanovením§39ods.4Exekučnéhoporiadku
neopísal rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, ani k nemu za účelom ich
osvedčenia nepripojil žiadne dôkazy.

3. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolania oprávnený. Spoločnosť Private Capital

Investments Limited v podanom odvolaní uviedla, že napadnuté uznesenie považoval za zmätočné,
pretože súd považoval za subjekt, ktorý podal doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie a návrh na
pripustenie zmeny účastníka konania práve CD Consulting s.r.o., pričom však toto doplnenie aj návrh
podal Private Capital Investments Limited. Súd teda konal zmätočne, keď spoločnosti CD Consulting
vytkol, že uvádza tvrdenia, ktoré v skutočnosti uvádzal Private Capital Investments Limited. Exekučný

súd zamenil CD Consulting s.r.o. s Private Capital Investments Limited a v napadnutom uznesení tvrdil
skutočnosti, ktoré sa nezakladali na pravde. Tvrdil, že nemá vlastné vzťahy s povinným a že svoje právo
nepreukazuje nepretržitým radom indosamentov, čo spôsobuje nemožnosť zastavenia exekučného
konania podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Zdôraznil, že Exekučný poriadok neustanovuje,
že návrh nemôže doplniť oprávnený v zmysle hmotného práva a že na splnenie danej povinnosti je

nevyhnutné rozhodnutie súdu o zmene oprávneného. Nový oprávnený Private Capital Investments
Limited preukázal v súlade s ustanovením § 37 ods. 3 Exekučného poriadku prostredníctvom zmluvy
o postúpení pohľadávok, že na neho prešli povinnosti a práva z exekučného titulu. Na oprávneného
prešlo právo priznané exekučným titulom indosatárovi na základe dohody o postúpení judikovaných
pohľadávok. Nedošlo k rubopisu ani k odovzdaniu zmenky, oprávnený sa nestal majiteľom zmenky a

preto logicky nemá práva zo zmenky. V prípade, ak je pohľadávka zo zmenky už rozsúdená možno
túto pohľadávku ako samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov od zmenky právne oddeliť.
Je teda zrejmé, že v prípade ak by prechod práva z exekučného titulu bol na základe rubopisu, bol
by oprávnený preukazovať vlastné vzťahy predchádzajúceho majiteľa zmenky k dlžníkovi. V danom
prípade došlo k cesii pohľadávky zo zmenky, avšak cesionár pritom zmenku nenadobudol, teda logicky

neuplatňuje právo zo zmenky. Na podporu svojich argumentov poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Oboer 426/2014 zo dňa 20.10.2015. Zastával názor, že v danom prípade
neboli naplnené dôvody na zastavenie exekúcie, pretože oprávnený svoj návrh doplnil a zároveň nie je
oprávneným, ktorému by bolo priznané právo zo zmenky rozhodnutím súdu a ktorý by súčasne mal
vlastné vzťahy s povinným a zároveň nepreukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov.

4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP
je povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP.

5. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie vychádzal z
prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku s odôvodnením,že oprávnený CD Consulting s.r.o. si nesplnil svoju povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce
sa vlastného vzťahu s povinným.

7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

8. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je
fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.
Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým
radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti
osvedčujú.

9. Podľa § 243f ods. 1, 4, 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 v exekučných
konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona
vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný
doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak

sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. m/. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1,
súd exekúciu zastaví.

10. Podľa ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, proti inému

než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v
rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla
povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe
dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci
konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie

musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na
pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa,
keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením.
Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule,
a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

11. Podľa § 37 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak k prevodu alebo
prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie,
pokračujeexekútorvovykonávaníexekúcienazákladepôvodnéhopoverenia,kuktorémupriložíoriginál
právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia.

12. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle ustanovenia
§ 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto
zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie
náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť

návrh na vykonanie exekúcie. Z obsahu spisu však vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie oprávnený
spoločnosť CD Consulting s.r.o. v stanovenej lehote nedoplnil.

13. Na podanie spoločnosti Private Capital Investments Limited, ktorá na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 23.12.2015 nadobudla od oprávneného vymáhanú pohľadávku, súd prvej inštancie

správne neprihliadal. V čase doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f Exekučného
poriadkutotižspoločnosťPrivateCapitalInvestments Limitednebolaúčastníkomkonania,atedanebola
oprávnená doplniť návrh na vykonanie exekúcie, ale bol povinný tak učiniť oprávnený CD Consulting
s.r.o. Súd prvej inštancie preto správne podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
C.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396
ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania,pretožeoprávnenýnebolvodvolacomkonaníúspešnýaostatnýmúčastníkompreukázateľnétrovytohto
konania nevznikli.

15. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.
s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.