Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216202821
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8216202821.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu

JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX M. XX, proti žalovanému: W., právne zastúpeného AK Pekár, s.r.o., so sídlom Kukučínova 24,
974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 311,19 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov č.k. 7C/76/2016-84 zo dňa 29.11.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Odmieta sa odvolanie proti výroku I.

II. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku II. a III.

III. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:
„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 80,65 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Stranám sporu n e p r i z n á v anáhradu trov konania.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 1 ods. 1 a 2, § 4, § 12 ods. 5 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme
poľnohospodárskych pozemkov, § 100 ods. 2, § 101 Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení uviedol, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemkov v kat.úz. K. zapísaných na LV
č. XXXX a č. XXXX a v kat.úz. M. zapísaných na LV č. XXX, č. XXX a podielovým spoluvlastníkom
pozemkov v kat.úz. M. zapísaných na LV a č. XXX. Zo zhodných tvrdení strán sporu vyplynulo, že tieto
pozemky v rozsahu na žalobcu pripadajúcej výmere 26.892 m2 sú žalovaným minimálne od roku 2005

užívané na poľnohospodárske účely bez nájomnej zmluvy a bez toho, aby žalovaný poskytol žalobcovi
za užívanie pozemkov nejaké protiplnenie. Uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporné.

4. Na základe skutkových tvrdení žalovaného, ktoré žalobca nepoprel vyplynulo, že žalovaný predložil
žalobcovi na podpis návrh nájomnej zmluvy, predmetom ktorej mali byť vyššie označené pozemky v
kat.úz. K. a kat.úz. M.. Zároveň na základe zhodných tvrdení strán sporu bolo preukázané, že žalobca
predložený návrh nájomnej zmluvy nepodpísal, pričom výslovne podpísanie týchto nájomných zmlúv

neodmietol alebo nevyzval žalovaného na vrátenie a prevzatie pozemku.

5. Medzi stranami sporu vznikol podľa § 12 ods. 5 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych
pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonovnájomný vzťah podľa tohto zákona, keďže bolo preukázané, že žalovaný užíva pozemky žalobcu
na poľnohospodárske účely bez nájomnej zmluvy, pričom žalovaný žalobcovi ako vlastníkovi týchto
pozemkov jej uzavretie navrhol a tento uzavretie nájomnej zmluvy neodmietol alebo nevyzval

žalovaného na jeho vrátenie a prevzatie.

6. Nebolo medzi stranami sporu sporné, že výška nájomného za užívanie predmetných pozemkov je
31,19 Eur za rok.

7. Žalobca sa podanou žalobcu domáhal zaplatenia náhrady za užívanie pozemkov za obdobie
desiatich rokov, pričom na pojednávaní konanom dňa 29.11.2017 špecifikoval, že sa jedná o obdobie
od 01.01.2006 do 31.12.2015. Žalobca podal žalobu na súd dňa 30.05.2016. Keďže právo žalobcu
na nájomné sa premlčuje v trojročnej dobe, je premlčané právo žalobcu na nájomné za obdobie od
01.01.2006 do 30.05.2013. Vzhľadom na uvedené súd vyhovel žalobe žalobcu v časti o zaplatenie
sumy 80,65 Eur, čo predstavuje nájomné za obdobie od 31.05.2013 do 31.12.2015 (za rok 2015 suma

31,19 Eur, za rok 2014 suma 31,19 Eur, za obdobie od 31.05.2013 do 31.12.2013 suma 18,27 Eur) a
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol z dôvodu premlčania.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.

9. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že žalovaný
nepreukázal, kedy žalobcovi predložil návrh nájomných zmlúv, a teda kedy došlo k vzniku nájomného
vzťahu v zmysle §12 ods. 5 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Až od
okamihuneodmietnutiauzavrieťžalovanýmpredloženénájomnézmluvymoholvzniknúťnájomnývzťah.
Ide o dôležitý moment v predmetnom sporovom konaní, lebo až od tohto momentu možno právne

hodnotiť okamih začatia plynutia premlčacích lehôt. Žalovaný nepoprel, že nehnuteľnosti užíval viac
ako desať rokov a doposiaľ ich stále užíva bez náležitého protiplnenia, a teda, že došlo k úmyselnému
bezdôvodnému obohateniu. O tom, že žalovaný podniká na pozemkoch žalobcu vedel resp. musel
vedieť z kataster portálu, ktorý je verejne dostupným registrom. Premlčacia doba v prípade, že ide
o úmyselné bezdôvodné obohatenie, je v zmysle § 107 ods. 2 OZ desať rokov. Žalobcom vznesená

námietka premlčania je preto právne nedôvodná. Žalovaný sa úmyselne obohatil a to tým, že užíval
pozemky a za tieto neposkytol žiadnu finančnú ani vecnú náhradu. Z uvedených dôvodov navrhol, aby
odvolací súd rozhodnutie zmenil a návrhu vyhovel alebo vec v napadnutej časti zrušil a vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, (ďalej len „CSP“) po
preskúmaní procesných podmienok zistil, že v danej veci nie sú splnené zákonné podmienky na vecné

prejednanie odvolania voči výroku I. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel.

12. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

13. Vzhľadom na skutočnosť, že výrokom I. rozsudku bolo žalobe čiastočne vyhovené, je zrejmé,
že predmetné rozhodnutie nebolo vydané v neprospech žalobcu, ale žalovaného. Napadnutým
rozhodnutím žalobcovi žiadna ujma spôsobená nebola. Za tohto stavu, kedy je žalobca v zmysle
napadnutého výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie v konaní vo veci úspešný, nie je oprávnenou
osobou na podanie odvolania voči takémuto rozhodnutiu v zmysle § 359 CSP. Z uvedeného dôvodu

odvolací súd odvolanie žalobcu proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie odmietol ako podané
neoprávnenou osobou (§ 386 písm. b) CSP).

14. V ďalšom odvolací súd preskúmal rozhodnutie v odvolaním napadnutom výroku II. rozsudku spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez

nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

15. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a
zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa natýchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

16. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 29.11.2017 žalobcu a žalovaného oboznámil s predbežným
právnym názorom súdu poukazujúc na ust. § 12 zákona č. 504/2003 Z.z. K tomuto žalovaný uviedol,
že mohol vzniknúť nájomný vzťah zo zákona. Žalovaný žalobcovi ponúkol uzatvorenie nájomnej zmluvy
na predmetné pozemky, pričom žalobca zmluvu nepodpísal ani ju ale nenamietal. Uvedené tvrdenia
žalovaného žalobca nerozporoval, nebránil sa ani tvrdením, že k vzniku nájomného vzťahu v zmysle

§ 12 zákona č. 504/2003 Z.z. malo dôjsť až po vzniku nároku (resp. jeho časti), ktorý si v predmetnom
konaní uplatňuje. Za tohto stavu nebolo potrebné dokazovať tvrdené skutočnosti, tieto sa v zmysle § 151
ods. 1 CSP považujú za nesporné a súd z nich bez ďalšieho vychádza (§ 151 ods. 1 CSP, cit.: „Skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.“).

17. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd v ďalšom poukazuje na skutočnosť, že aj

za stavu, kedy by bol nárok žalobcu posúdený ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nárok
v časti, vo vzťahu ku ktorej bola žaloba súdom prvej inštancie zamietnutá, by bol premlčaný podľa § 107
ods. 1 OZ, na čo žalovaný poukázal v odpore proti platobnému rozkazu.

18. Občiansky zákonník v ust. § 107 upravuje premlčaciu dobu pre vydanie bezdôvodného obohatenia,

pričom rozlišuje medzi subjektívnou (§ 107 ods. 1) a objektívnou premlčacou dobou (§ 107 ods. 2).
Začiatky ich plynutia sú upravené odlišne. Za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
doby pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné považovať deň, kedy
sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto ho získal. Pre začiatok plynutia 3 ročnej príp. 10 ročnej objektívnej premlčacej

doby na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodný okamih, kedy
bezdôvodné obohatenie skutočne (fakticky) vzniklo. Pokiaľ je nárok, resp. jeho časť premlčaná v
dvojročnej subjektívnej dobe, je bez právneho významu, že vo vzťahu k tomuto nároku ešte neuplynula
objektívna premlčacia doba. Nárok je totiž uplatnený včas, len ak vo vzťahu k nemu neuplynula tak
objektívna ako ani subjektívna doba (t.j. vyžaduje sa kumulatívne splnenie podmienok).

19. Žalovaný už v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že po prvýkrát ho žalobca v súvislosti s
užívaním pozemkov vo vlastníctve žalobcu a vo veci uzavretia nájomnej zmluvy kontaktoval približne
v roku 2010. Žalobca uvedené tvrdenie nerozporoval. Za stavu, kedy si je žalobca od roku 2010 (teda
viac ako 5 rokov pred podaním žaloby) vedomý, že užívaním pozemkov v jeho vlastníctve žalovaným

bez poskytnutia protiplnenia na strane žalovaného vzniká bezdôvodné obohatenie, nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia za obdobie viac ako dva roky pred podaním žaloby (t.j. od 01.01.2006 do
30.05.2014) by bol premlčaný s poukazom na uplynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej doby podľa
§ 107 ods. 1 OZ. Nárok žalobcu by bol teda premlčaný dokonca vo väčšom rozsahu, než je tomu v
prípade aplikácie trojročnej premlčacej doby v zmysle § 101 OZ, ktorú na vec uplatnil súd prvej inštancie.

20. Správnemu výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti zodpovedá aj správny súvisiaci výrok
o trovách konania.

21. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. ako vecne správny

potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

22. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bol žalovaný, ktorému
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu

sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy
v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim
procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP
o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady
trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen

nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).