Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. apríl 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/211/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116217326
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3116217326.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu Dr. M. S., nar. X.X.XXXX, bytom B. XX, G.,
B. republika N., štátneho občana B. republiky N., zastúpeného IN FORO - AYRUMYAN advokátska
kancelária s. r. o., so sídlom Uhrova 4, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 51 011 344 proti
žalovanému Q. Y., bytom S. XXXX, C., zastúpenému JUDr. Marcelom Macom, advokátom, so sídlom
Československej armády 80/18, Nové Mesto nad Váhom, za účasti intervenienta na strane žalovaného
Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, zastúpeného
SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie

35.280,68 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k.
20C/153/2016-234 zo dňa 20. decembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný a intervenient na strane žalovaného m a j ú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a žalovanému a intervenientovi
na strane žalovaného priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%. Na

odôvodnenie rozsudku uviedol, že žalobca sa svojou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia
35.280,68 eur s odôvodnením, že žalovaný mu ako advokát pri zastupovaní spôsobil škodu, keď
nepostupoval s odbornou starostlivosťou a v záujme žalobcu ako klienta, tým že žalobcu neupozornil a
neurobil žiadne právne kroky a teda nekonal v zmysle udeleného plnomocenstva aby zabránil tomu, že
sa nárok žalobcu na nájom a náhradu za zriadenie vecného bremeno za pozemky žalobcu premlčí.

2. Súd vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého zistil, že plnou mocou zo dňa 16.9.2008 žalobca

splnomocnil žalovaného, aby ho zastupoval vo veci majetko - právneho usporiadania pôvodných
pozemnoknižných nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. T. so všetkými právami a povinnosťami, najmä
abyvykonávalpresplnomocniteľapodľasvojejúvahypotrebnéprávnekroky,vrátanepodávanianávrhov
na súdne konania, exekučné konania, opravných prostriedkov, vzdania sa opravných prostriedkov,
preberania písomností, nazerania do spisov. Plnou mocou zo dňa 3.8.2009 žalobca splnomocnil
žalovaného,abyžalobcuzastupovalvsúdnychaexekučnýchkonaniachvedenýchvočiHlavnémumestu
SR Bratislava, so všetkými právami a povinnosťami, najmä aby vykonával pre splnomocniteľa podľa

svojej úvahy potrebné právne kroky, vrátane podávania návrhov na súdne konania, exekučné konania,
opravných prostriedkov, vzdania sa opravných prostriedkov, preberania písomností. Okresný súd
Bratislava I v spore žalobcu proti žalovanému Hlavnému mestu SR Bratislava o určenie výšky úhrady
za užívanie nehnuteľností vydal dňa 15.10.2015 rozsudok č.k. 7C 109/2009-243, ktorým žalovanéhozaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 593 eur, sumu 1.556 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
vo zvyšku konanie zastavil a rozhodnutie o trovách konania vyhradil na samostatné rozhodnutie
po právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca žalobu na súd podal dňa

9.4.2009, doplnil ju podaním zo dňa 3.8.2009, a domáhal sa zaplatenia sumy 1.543,80 eur ako náhrady
za užívanie pozemku parc. KNC č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 31 m2, pričom
ide o náhradu za obdobie od 9.4.2006 do 9.4.2009, a zároveň sa domáhal, aby súd žalovanému uložil
povinnosť žalobcovi uhrádzať za užívanie pozemku sumu 16,60 eur/m2 ročne, vždy k 5. dňu v prvom
kalendárnommesiacivopred.Náhradysadomáhalzdôvodu,žejevlastníkomtohtopozemku,naktorom

sa nachádza komunikácia III. triedy, ktorá je vlastníctvom žalovaného, a tento ju užíva bezodplatne.
V konaní zastupoval žalobcu žalovaný ako ním splnomocnený advokát. Podaním zo dňa 13.6.2013
žalobca upravil žalobu tak, že žiadal zaplatiť sumu 6.889,73 eur ako náhradu za vecné bremeno z
titulu umiestnenia miestnej komunikácie na pozemkoch KNC č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/XX spolu vo výmere 540 m2 zapísaných na LV č. XXXX k.ú. T. ako vlastníctvo žalobcu
za obdobie od 1.7.2009 do 31.5.2013. Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 7C 109/2009-186

zo dňa 28.8.2013 pripustil zmenu žaloby v uvedenom smere. Následne po vypracovaní znaleckého
posudkuč.4/2014súdomustanovenouznalkyňouIng.IvetouSchultzovouupravilznovažalobupodaním
zo dňa 10.6.2014, a to tak, že sa domáhal zaplatenia jednorazovej náhrady za zriadenie vecného
bremena v sume 34.300 eur. Zo zápisnice z pojednávania vo veci sp. zn. 7C 109/2009 zo dňa
12.6.2014 vyplýva, že na tomto pojednávaní zástupca žalovaného mesta vzniesol námietku premlčania

nároku uplatneného až úpravou žaloby s poukazom na to, že vecné bremeno k pozemkom žalobcu
vzniklo ku dňu 1.7.2009 na základe zákona č. 66/2009 Z.z., pričom nárok na náhradu za zriadenie
vecného bremena je majetkovým právom, s tým, že trojročná premlčacia doba plynula od 1.7.2009
do 17.2.2012, a teda nárok na náhradu okrem najmenšieho z pozemkov bol uplatnený po márnom
uplynutí premlčacej doby. Advokátska koncipientka žalovaného zápisnicu z tohto pojednávania zaslala

dňa 18.6.2014 emailom žalobcovi. Po vznesení námietky premlčania žalobca trval na žalobe v rozsahu
nároku na zaplatenie sumy 2.149 eur ohľadom pozemku parc. č. XXXX/XX k.ú. T. a vo zvyšku vzal
žalobca žalobu späť. Okresný súd Bratislava I teda citovaným rozsudkom vyhovel žalobe čo do náhrady
ohľadom pozemku parc. KNC č. XXXX/XX k.ú. T., a to náhrady za bezodplatné užívanie v sume 593
eur za obdobie od 10.4.2007 do 30.6.2009, a náhrady za zákonom zriadené vecné bremeno v sume

1.556 eur. Žalovaný vypovedaním plnej moci zo dňa 25.8.2014 vypovedal plnomocenstvá udelené mu
žalobcom v súdnych konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 11C 221/2008
proti SLOVNAFT, a.s. a spol o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 7C 109/2009 proti žalovanému Hlavné mesto SR Bratislava o náhradu za
obmedzenievlastníckehopráva,naOkresnomsúdeBratislavaIIpodsp.zn.58C/85/2009protižalovanej

V. S. a spol. o určenie náhrady za užívanie, Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 16C 85/2009
proti žalovanému Ing. J. D. a spol. o určenie náhrady za užívanie, a to z dôvodu, že sa žalobca
nestotožňoval s pokynmi žalobcu na postup a zastupovanie v týchto konaniach, žalobca nerešpektoval
odporúčania žalovaného na postup a zastupovanie v týchto konaniach, z dôvodu straty dôvery, z
dôvodu, že žalobca ukladal zamestnankyni žalovaného pokyny, hoci na to nie je oprávnený. Zo spisu

revíznej komisie Slovenskej advokátskej komory sp. zn. 332/2783/2014 bolo zistené, že žalobca podal
dňa 8.10.2014 na žalovaného a JUDr. P. Y. sťažnosť, v ktorej namietal okrem iného liknavý postup
žalovaného a JUDr. P. Y. pri uplatňovaní nároku žalobcu na zaplatenie náhrady za užívanie pozemkov
žalobcu proti Hlavnému mestu SR Bratislava v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I po
sp. zn. 7C109/2009, a uplynutie premlčacích dôb z dôvodu ich liknavosti. Revízna komisia Slovenskej

advokátskej komory sťažnosť prešetrila a v oznámení o odložení veci zo dňa 15.3.2015 dospela k
záveru, že sťažnosť je v celom rozsahu nedôvodná a preskúmavanú vec v zmysle § 4 ods. 4 písm.
a/ disciplinárneho poriadku Slovenskej advokátskej komory odložila z dôvodu, že skutok , ktorý je
predmetom šetrenia sa nestal. V písomných podaniach zo dňa 13.10.2017, 24.10.2017, 5.12.2017
žalobca uviedol, že po stanovení rámca právnej pomoci bola dňa 16.9.2008 žalovaným pripravená

generálna plná moc na zastupovanie vo veci majetko-právneho usporiadania pôvodných pozemno-
knižných nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. T.. Znenie a vymedzenie obsahu plnej moci bolo v
plnej kompetencii žalovaného, pričom jediným zámerom žalobcu bolo poskytnutie primeranej náhrady
za užívanie všetkých nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území T.. Žalovaný sám z vlastnej
iniciatívy navrhol uplatniť tento nárok len ohľadom najmenšieho pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere

31 m2. O možnosti podania žaloby, resp. rozšírenia žaloby na všetky pozemky vo vlastníctve žalobcu
pri prevzatí právneho zastúpenia a podaní žaloby zo dňa 9.4.2009 žalovaný žalobcu neupozornil.
Žalovaný teda nekonal s odbornou starostlivosťou a žalobcu o inštitúte premlčania a jeho následkoch
neupozornil. Žalovaný mal pred uplynutím premlčacej doby nepochybne pristúpiť k rozšíreniu žalobyaj ohľadom náhrady za ostané pozemky žalobcu, a pokiaľ by žalobca neuhradil súdny poplatok na
výzvu konajúceho súdu, vtedy by bolo možné hodnotiť postup žalovaného ako súladný s odbornou
starostlivosťou a žalobca by neuhradením súdneho poplatku za rozšírenú žalobu vyjadril nesúhlas s

rozšírením žaloby. Žalovaný ako advokát teda nepostupoval s odbornou starostlivosťou a v záujme
žalobcu tým, že žalobcu neupozornil a náležite nepoučil, samostatne neurobil žiadne právne kroky
zamedzujúce vzniku škody, nekonal v zmysle udelenej plnej moci zo dňa 16.9.2008 tak, aby zabránil
tomu, že sa nárok žalobcu na náhradu za zriadenie vecného bremena za pozemky parc. č. XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX k.ú. T. spolu o výmere 509 m2 premlčí. Ďalej uviedol, že žalovaný

konal liknavo, o čom svedčia urgencie konajúceho súdu v danom spore, žalovaný ignoroval telefonáty
žalobcu zo zahraničia ohľadom právnej pomoci v sporoch, v ktorých ho zastupoval. V priebehu konania
7C 109/2009 bol v júni 2009 prijatý zákon č. 66/2009 Z.z., ktorý priznával právo vlastníkovi pozemkov
domáhať sa jednorazovej náhrady za vznik vecného bremena na pozemku, a bolo treba zmeniť petit,
avšakžalovanýonovomzákonenevedelapetitnezmenil.Keďžesižalovanýuvedomilsvojepochybenia
pri zastupovaní žalobcu v predmetnom súdnom konaní dal v čase už keď bol nárok premlčaný alibisticky

žalobcovi, ktorý bol v tiesni podpísať potvrdenia o tom, že žalobca je s právnymi službami žalovaného
spokojný s cieľom zhojiť už v tom čase nezmeniteľný právny stav. Na druhej strane žalovaný v
písomnom podaní zo dňa 9.10.2017 uviedol, že žalobca vedel, že inštitúte zákonného vecného bremena
v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z.. V e-maily zo dňa 11.10.2011 adresovaného substitútovi žalobca
sám naformuloval otázku pre znalkyňu ohľadom stanovenia výšky jednorazovej primeranej náhrady

za obmedzenie vlastníckeho práva z titulu zákonného vecného bremena ohľadom parc. č. XXXX/XX
o výmere 31 m2 k.ú. Ružinov a v e-maily substitúta zo dňa 22.11.2011 adresovaného žalobcovi bol
žalobca oboznámený s vyjadrením znalkyne k jednotlivým otázkam s tým, že jednorazová náhrada za
vecné bremeno sa stanovuje jednorazovo k dátumu vzniku vecného bremena. On žalobcu zastupoval vo
viacerých súdnych konaniach, a plnomocenstvo zo dňa 16.9.2008 bolo udelené ohľadom vyporiadania

vlastníctva k parcelám č. XXXX, XXXX k.ú. T. (predtým k.ú. Prievoz), ktoré boli výmerom o vlastníctve
finančného odboru rady ÚNV v Bratislave č. 680/1/1955fin z roku 1955 pridelené starým rodičom
žalobcu a na základe tohto plnomocenstva zastupoval žalovaný žalobcu v súdnom konaní vedenom
pred Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 11C/221/2008, v ktorom sa žalobca domáhal určenia,
že uvedené parcely patria do dedičstva po jeho starých rodičoch. Žalovaný poprel, žeby plná moc zo

dňa 16.9.2008 bola generálnou plnou mocou ako aj to, žeby sa týkala konania vedenom na Okresnom
súde Bratislava I pod sp. zn. 7C 109/2009. Podľa neho je absolútne nepravdivé tvrdenie žalobcu, žeby
žalovaný sám z vlastnej iniciatívy navrhol uplatňovať nárok na náhradu ohľadom najmenšieho pozemku
žalobcu, pretože takýto spôsob uplatnenia nároku žiadal na základe vlastného rozhodnutia žalobca.
Poprel tvrdenia žalobcu, že žalovaný neupozornil žalobcu pri podaní žaloby na inštitút premlčania a

na premlčacie doby. Žalobca bol pri podaní žaloby oboznámený s inštitútom premlčania a premlčacími
dobami, taktiež v priebehu konania bol žalobca opätovne upozornený na premlčanie. Taktiež bol žalobca
upozornený na premlčanie a na premlčacie doby v súvislosti so zákonom č. 66/2009 Z.z. v súvislosti
s ostatnými parcelami žalobcu. Žalobca bol žalovaným zakaždým informovaný o stave konania, o
právach a povinnostiach žalobcu, o riziku premlčania, o postupe v konaní. Žalobca trval na nájmoch

donekonečna,nemalzáujemnajednorazovejnáhradezajehopozemky,ajehopokynysmerovaliktomu,
že si bude uplatňovať opakované plnenia za jeho pozemky. Ak by žalovaný sám rozšíril žalobu o náhradu
aj za ostatné pozemky žalobcu, žalovaný by tým porušil základnú povinnosť advokáta konať podľa
pokynov klienta. Potvrdenie zo dňa 3.7.2014 podpísal žalobca slobodne a bez akéhokoľvek nátlaku,
pričom potvrdenie bolo zaslané emailom žalobcovi, ktorý obsah potvrdenia nenamietal.

3.Uvedenéskutočnostisúdposúdilpodľa§18ods.1a2,§26ods.1zákonač.586/2003Z.z.oadvokácii
a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov /ďalej len "zákon o advokácii"/, podľa § 132 ods. 1, § 150 ods. 1 a § 185 ods. 1
zákona č. 150/2016 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/. Uviedol, že žalobca svoj nárok na

náhradu škody voči žalovanému oprel o tvrdenia, že žalovaný, ktorý ho zastupoval v konaní vedenom
na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C 109/2009 ako splnomocnený advokát ho neupozornil
a nepoučil včas na nutnosť uplatnenia nároku na náhradu voči Hlavnému mestu SR Bratislava za
užívanie všetkých pozemkov žalobcu v zákonnej premlčacej dobe, keď po uplynutí premlčacej doby
po vznesení námietky premlčania žalovanou stranou nebude môcť byť tento nárok žalobcovi súdom

priznaný a žalovaný samostatne nerobil žiadne právne kroky zamedzujúce vzniku škody, nekonal v
zmysle plnej moci udelenej mu žalobcom dňa 16.9.2008, aby zabránil tomu, že nárok žalobcu na
náhradu za zriadenie vecného bremena ohľadom pozemkov parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX,
XXXX/XX k.ú. T. sa premlčí. Nárok na náhradu za tieto ostatné pozemky bol v konaní uplatnenýaž podaním zo dňa 13.6.2013, a podaním zo dňa 10.6.2014 s tým, že žalovaná strana vzniesla na
pojednávaní dňa 12.6.2014 námietku premlčania, v dôsledku čoho žalobca vzal v tejto časti žalobu
späť, a túto časť nároku na peňažné plnenie, ktorú mohol žalobca získať pokiaľ by včas uplatnil nárok

žiada žalobca od žalovaného titulom náhrady škody. Keďže ku škode malo dôjsť v súvislosti s výkonom
advokácie a v období, keď žalovaný ako advokát zastupoval žalobcu na základe udelenej plnej moci,
ktorú vypovedal žalovaný žalobcovi výpoveďou zo dňa 25.8.2014, súd nárok žalobcu na náhradu škodu
posúdil podľa ustanovení osobitného zákona o advokácii. Zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú
klientovi v súvislosti s výkonom advokácie je objektívnou zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie,

ktorej sa nemožno zbaviť. Táto zodpovednosť je podľa ustanovenia § 26 ods. 1 zákona č. 586/2003
Z.z. založená na kumulatívnom splnení troch predpokladov, a to 1. činnosť súvisiaca s výkonom
advokácie, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom
advokácie a vznikom škody. Pokiaľ nie je splnený čo i len jeden z predpokladov, zodpovednostný právny
vzťah nevzniká. Dôkazné bremeno v tomto smere znáša poškodený, teda žalobca. Zodpovednosť
advokáta nastupuje len vtedy, keď neúspech klienta v spore, resp. vznik škody v majetkovej sfére

klienta je dôsledkom porušenia povinností advokáta v súvislosti s výkonom advokácie. Pre vznik nároku
klienta na náhradu škody spôsobenej mu jeho advokátom pri výkone advokácie nie je nevyhnutné,
aby bola žaloba klienta voči dlžníkovi o splnenie povinnosti právoplatne zamietnutá konajúcim súdom
(rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/860/2002 zo dňa 20.2.2003). Tým, že žalobca ako
fyzická osoba nepodnikateľ udelil žalovanému ako advokátovi plnomocenstvo na jeho zastupovanie pri

uplatňovaní daného nároku, bola medzi nimi uzavretá zmluva o poskytovaní právnej pomoci, ktorá je
typovo zmluvou príkaznou v zmysle § 724 Občianskeho zákonníka s modifikáciami právneho vzťahu
advokáta a klienta vyplývajúcimi zo zákona o advokácii, a to napríklad čo do vymedzenia povinností
advokáta. Z ustanovení § 18 ods. 1 a 2 zákona o advokácii vyplýva, že advokát pri zastupovaní klienta je
povinný riadiť sa jeho pokynmi, nemôže sa odchýliť od jeho pokynov a konať nad rámec jeho pokynov.

Žalobcovi sa nepodarilo v konaní preukázať, že žalovaný porušil tieto povinnosti pri výkone advokácie
a že v dôsledku toho vznikla žalobcovi škoda, ktorú uplatňuje. Žalobca ktorého zaťažovalo v konaní
dôkazné bremeno nepreukázal, že žalovaný zastupoval žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 7C 109/2009 proti Hlavnému mestu SR Bratislava na základe predloženého
plnomocenstva zo dňa 16.9.2008. V texte plnomocenstva sa neuvádza, žeby na základe neho mal byť

žalobca žalovaným zastupovaný voči Hlavnému mestu SR Bratislava, ktoré vlastní miestne komunikácie
umiestnené na pozemkoch žalobcu parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX k.ú.
T., a neuvádza sa tam, že zastupovanie sa má týkať zaplatenia náhrady za užívanie pozemkov žalobcu,
resp. náhrady za zriadenie vecného bremena. Predmet zastupovania je v plnomocenstve vymedzený
inak, a to ako zastupovanie vo veci majetko - právneho usporiadania pôvodných pozemno-knižných

nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. T.. Takto špecifikovaný predmet plnomocenstva nasvedčuje
skôr tomu, že plnomocenstvo sa malo týkať zastupovania žalobcu vo veci určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, keďže žalobou o zaplatenie náhrady za užívanie pozemkov sa nesleduje majetkovo
- právne usporiadanie, teda zmena vecných práv k nehnuteľnostiam. Žalovaný vo svojom podaní zo
dňa 6.11.2017 uvádzal, že žalobcu zastupoval vo viacerých súdnych konaniach, a plnomocenstvo zo

dňa 16.9.2008 bolo udelené ohľadom vyporiadania vlastníctva k parcelám č. XXXX, XXXX k.ú. T.
(predtým k.ú. Prievoz) a na základe tohto plnomocenstva zastupoval žalovaný žalobcu v súdnom konaní
vedenom pred Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 11C/221/2008, v ktorom sa žalobca domáhal
určenia, že uvedené parcely patria do dedičstva po jeho starých rodičoch. Žalovaný poprel, žeby žalobcu
zastupoval na základe tohto plnomocenstva v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod

sp. zn. 7C 109/2009. Žalovaný uvádzal, že žalobcu zastupoval v konaní vedenom na Okresnom súde
BratislavaIpodsp.zn.7C109/2009nazákladeplnomocenstvazodňa3.8.2009,čomunapovedájednak
označenie Hlavného mesta SR Bratislava ako žalovanej strany priamo v texte tohto plnomocestva, ale
aj vypovedanie plnej moci zo dňa 25.8.2014, v ktorom sú vymedzené štyri súdne konania, v ktorých
žalovaný zastupoval ako splnomocnený advokát žalobcu, a iba jedno z nich bolo začaté v roku 2008, a to

konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11C/221/2008 voči žalovanému SLOVNAFT,
a.s. a spol. o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva. Skutočnosť, že plnomocenstvo zo dňa
16.9.2008sanetýkalonárokužalobcuozaplatenienáhradyzaužívaniepozemkovvočiHlavnémumestu
SR Bratislava bola potvrdená aj výpoveďou svedka JUDr. P. Y., ktorý najprv ako advokátsky koncipient
u žalovaného a neskôr ako substitučný advokát zastupoval žalobcu v jeho súdnych konaniach, a ktorý

v rámci svojej výpovede uviedol, že prvý spor, v ktorom žalovaný zastupoval žalobcu na súde bol
spor proti SLOVNAFT, a.s. v roku 2008 ohľadom majetkového vysporiadania pozemno-knižných parc.
č. XXXX a XXXX pôvodné k.ú. W. toho času k.ú T., pričom žaloba vo veci nároku voči Slovnaft a.s. bola
spisovaná 17.9.2008 teda deň po podpise plnej moci. Súd potom na základe vykonaného dokazovaniauzavrel, že žalovaný žalobcu zastupoval ako advokát proti Hlavnému mestu SR Bratislava v konaní
o zaplatenie náhrady za užívanie pozemkov vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C
109/2009 na základe plnomocenstva zo dňa 3.8.2009. Z textu z tohto splnomocnenia nijako nevyplýva,

žeby bol žalovaný žalobcom splnomocnený na zastupovanie žalobcu čo do jeho nároku o zaplatenie
náhrady za užívanie ohľadom všetkých pozemkov žalobcu parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX,
XXXX/XX, XXXX/XX k.ú. T.. Samotný žalobca na pojednávaní uviedol, že na začiatku pri prevzatí plnej
moci sa žalobca so žalovaným dohodli, že náhrada za užívanie pozemkov bude proti Hlavnému mestu
SR Bratislava uplatňovaná len ohľadom jednej parcely č. XXXX/XX, k.ú. T., ktorá má najmenšiu výmeru

31 m2. Ako vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava I. č.k. 7C 109/2009-243 zo
dňa 15.10.2015 náhrada za užívane pozemkov bola uplatnená pôvodne len ohľadom tejto najmenšej
parcely. Žalovaný uvedený postup vysvetlil tým, že žalobca chcel predísť vzniku vyšších trov konania v
podobe vyššieho poplatku za žalobu a predísť vyšším trovám, ktoré by musel žalobca zaplatiť protistrane
v prípade neúspechu v konaní, pokiaľ by nárok žalobca uplatnil ohľadom všetkých parciel. Žalobca
na to reagoval tvrdením, že sám žalovaný navrhoval tento spôsob uplatňovania nároku za najmenší

pozemok, aby žalobca nebol zaťažený úhradou súdnych trov. Svedok JUDr. P. Y. potvrdil, že pokyn,
aby bola náhrada uplatnená len za najmenšiu parcelu za účelom nenavyšovania trov konania vzišiel zo
strany žalobcu, keďže svedok sedel vedľa žalovaného v kancelárii, keď žalovanému žalobca telefonicky
tento pokyn ešte pred podaním žaloby zadal. Aj v potvrdení zo dňa 14.5.2013 svojím podpisom žalobca
prehlásil, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C 109/2009 bolo pri

podaní návrhu dohodnuté, že sa žalobca bude domáhať náhrady za zriadenie vecného bremena iba
na parcelu č. 3184/98 o výmere 31 m2. Pretože nebolo preukázané, žeby sa so žalovaným pri udelení
plnomocenstva dohodol na tom, že žalovaný bude žalobcu zastupovať pri uplatnení náhrady za užívanie
nielen pozemku parc. č. XXXX/XX k.ú. T. ale aj ostatných pozemkov č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/XX k.ú. T., nemožno na danú situáciu aplikovať závery rozsudku Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 4Cdo/206/2007 zo dňa 30.4.2009, na ktoré poukazoval žalobca v žalobe, a podľa ktorých za
škodu možno považovať aj to, čo ušlo splnomocniteľovi nekonaním splnomocnenca v zmysle dohody o
plnomocenstve, podľa ktorej bol povinný voči dlžníkovi splnomocniteľa vymáhať pohľadávku v súdnom
konaní, avšak len za predpokladu, že v dôsledku tohto (ne)konania došlo k strate súdnej vymáhateľnosti
pohľadávky (napr. k zániku nároku z dôvodu premlčania práva pre jeho včasné neuplatnenie a pod.). Z

uvedených dôkazov teda vyplýva, že žalovaný konal v súlade s pokynmi žalobcu. Tvrdenie žalobcu v
jeho podaní zo dňa 13.10.2017 o tom, že jeho zámerom bolo domôcť sa zaplatenia primeranej náhrady
za užívanie všetkých jeho pozemkov je irelevantné, keďže neuvádza, či a kedy dal tento svoj zámer
žalovanému najavo, a predovšetkým toto tvrdenie žalobcu je v rozpore s jeho skorším vyjadrením na
pojednávaní v tejto právnej veci konanom dňa 27.9.2017, na ktorom jednoznačne uviedol, že sa so

žalovaným pri prevzatí zastúpenia dohodli na tom, že náhradu za užívanie bude na súde uplatnená
len ohľadom najmenšieho pozemku. Z listinných dôkazov bolo preukázané tvrdenie žalovaného, že
žalobca po prvý krát zadal žalovanému pokyn, aby v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I
pod sp. zn. 7C 109/2009 rozšíril žalobu o zaplatenie náhrady za zriadenie vecného bremena aj ohľadom
parc. č. 3184/94, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX k.ú. T. v e-maily zo dňa 30.5.2013 adresovanom JUDr.

P. Y.. Žalovaný podľa tohto pokynu žalobcu zo dňa 30.5.2013 podal na súd v tomto zmysle návrh
na zmenu žaloby dňa 13.6.2013, a zmenu žaloby Okresný súd Bratislava I pripustil uznesením zo
dňa 28.8.2013. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, žeby pred 30.5.2013 dal žalobca žalovanému
pokyn na uplatnenie náhrady za užívanie týchto ďalších pozemkov. Z emailových správ žalobcu zo dňa
11.10.2011, 25.4.2013 adresovaných substitútovi JUDr. P. Y. jednoznačne vyplýva, že žalobca trval na

svojom pokyne uplatňovať v prebiehajúcom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.
zn. 7C 109/2009 náhradu za vecné bremeno iba ohľadom najmenšieho pozemku parc. č. XXXX/XX
k.ú. T. s výmerou 31 m2. Napokon po vznesení námietky premlčania žalovaným Hlavným mestom SR
Bratislava, žalobca vzal žalobu v rozšírenej časti ohľadom ostatných pozemkov späť a Okresný súd
Bratislava I. rozsudkom č.k. 7C 109/2009-243 zo dňa 15.10.2015 konanie v tejto časti zastavil. V konaní

nebolo preukázané ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný ako advokát pri zastupovaní žalobcu v súdnom
konaní nekonal tak, aby nedošlo k premlčaniu nároku a vzniku škody na strane žalobcu. Žalovaný už vo
svojom prvom podaní, v ktorom sa vyjadril k žalobe uviedol, že už pri podaní žaloby proti Hlavému mestu
SR Bratislava v roku 2009 bol žalobca oboznámený s inštitútom premlčania a to jednak v súvislosti s
možnosťou domáhať na určitej náhrady spätne, do minulosti iba do určitého časového obdobia ako i na

možnosťpremlčanianárokupokiaľideojehoostatnénehnuteľnostizapísanénaLVč.XXXX,k.ú.T..Toto
tvrdenie žalovaného mal súd za preukázané z výpovede svedka JUDr. P. Y., ktorý uviedol, že pred tým
ako bola podaná žaloba sa žalobca zaujímal, prečo bola podaná žaloba o zaplatenie náhrady za obdobie
3 roky spätne, čo mu svedok vysvetlil tak, že tento nárok nie je premlčaný a skorší nárok je premlčanývzhľadom na premlčaciu dobu 3 rokov. Tvrdeniu žalovaného o tom, že žalobca bol poučený o premlčaní,
premlčacích dobách aj v priebehu súdneho konania zodpovedá aj vyjadrenie svedka JUDr. P. Y., ktorý
uviedol, že na riziko premlčania nároku bol žalobca svedkom upozornený niekedy koncom roku 2011,

keď sa formulovali otázky pre súdom ustanovenú znalkyňu. Uvedené tvrdenia svedka korešpondujú aj s
obsahomdvochpotvrdenízodňa3.7.2014,ktorépodpísalžalobca,apodľaktorýchbolžalobcaeštepred
podaním žaloby upozornený na následky vyplývajúce z možného procesného neúspechu v súdnych
konaniach, vrátane konania 7C 109/2009, ako aj na prípadné riziká spojené s realizáciou pokynov
žalobcu v predmetnom konaní 7C 109/2009 ako aj ostatných súdnych konaniach, v ktorých žalovaný

zastupoval žalobcu. Žalobca uviedol, že mu tieto potvrdenia boli dané na podpis, keď bol v tiesni, no
nešpecifikoval okolnosti tvrdenej tiesne. Svedok JUDr. P. Y. vysvetlil, že žalobcovi potvrdenie dal na
podpisposkončeníjednéhozpojednávaní,naktoromsažalobcaosobnezúčastnil,apoktorompreberali
otázky ohľadom súdnych konaní, a žalobca toto potvrdenie dobrovoľne podpísal, pričom následne bol
žalobcovi e-mailom zaslaný scan potvrdenia, a žalobca neposlal späť žiadny email, v ktorom by prejavil
nesúhlas s tým, čo mu bolo dané podpísať. Svedok na vysvetlenie ďalej uviedol, že toto potvrdenie bolo

dané žalobcovi na podpis z dôvodu, aby svedok mal právnu istotu, že to čo bolo so žalobcom dohodnuté
naozajbudeplatiť,abysanestalo,žežalobcazmenínázor,keďžežalobcaboldásapovedaťtvrdohlavýa
stávalosa,žezvykolzmeniťnázor.Zasituácie,žebolžalobcazostranyžalovaného,resp.jehosubstitúta
oboznámený s inštitútom premlčania práva na náhradu za užívanie pozemkov, resp. práva na náhradu
za zriadenie zákonného vecného bremena na pozemkoch žalobcu, avšak žalobca žalovanému zadal po

prvý krát pokyn na rozšírenie žaloby o zaplatenie náhrady aj ohľadom parciel č. XXXX/XX, XXXX/XX,
XXXX/XX, XXXX/XX k.ú. T. až e-mailovou správou zo dňa 30.5.2013, žalovaný nemohol bez pokynu
žalobcu sám svojvoľne rozšíriť predtým žalobu o náhradu aj ohľadom týchto ďalších parciel. Ak by tak
žalovaný spravil, konal by v rozpore s pokynom klienta, a vtedy by porušil svoju povinnosť vyplývajúcu
z ustanovenia § 18 ods. 1 zákona o advokácii. Skutočnosť, že žalovaný bol konajúcim súdom vo veci

7C 109/2009 vyzývaný, resp. urgovaný výzvou zo dňa 28.2.2011 na úpravu petitu žaloby a otázky pre
súdneho znalca, výzvou zo dňa 19.9.2012 na vyjadrenie k znaleckému posudku je irelevantná, keďže
žalobca udelil žalovanému po prvý krát pokyn na rozšírenie žaloby o náhradu aj ohľadom ostatných
parciel žalobcu až e-mailom zo dňa 30.5.2013. Taktiež je bezpredmetné zaoberať sa žalobcom tvrdenou
liknavosťou žalovaného v iných súdnych konaniach, v ktorých ho tiež zastupoval ako splnomocnený

advokát. Súd vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, pričom pokiaľ
ide o výpoveď svedka JUDr. P. Y., samotná skutočnosť, že je synom žalovaného neznižuje vierohodnosť
jeho výpovede, a to o to viac, že skutočnosti svedkom uvádzané sa zhodujú so skutočnosťami zistenými
z listinných dôkazov. Súd teda po vyhodnotení vykonaného dokazovania nemal za preukázané, že
žalovaný pri výkone advokácie nekonal s odbornou starostlivosťou, žeby postupoval v rozpore s

pokynmi žalobcu a v rozpore so záujmami žalobcu, žeby porušil inú povinnosť v zmysle zákona č.
586/2003 Z.z., a žeby v dôsledku činnosti žalovaného súvisiacej s výkonom advokácie bola žalobcovi
spôsobená škoda. S poukazom na uvedené súd uzavrel, že žalobca nepreukázal základnú podmienku
pre vznik zodpovednosti za škodu, a to protiprávne konanie žalovaného pri výkone advokácie. Je potom
bezpredmetné zaoberať sa výškou tvrdenej škody. Preto súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú

zamietol. Keďže súd nemal preukázaný vznik nároku žalobcu na náhradu škody, súd za nezaoberal
námietkou premlčania nároku vnesenou žalovaným.

4. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a 2
CSP. Úspešný žalovaný a intervenient, ktorý ho v konaní podporoval majú vzhľadom na zásadu úspechu

proti neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu a takto aj súd o náhrade
trov konania rozhodol.
5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Podľa neho mal súd prvej inštancie v spore
skúmať tú skutočnosť, či by v konaní pred Okresným súdom Bratislava I, v ktorom žalovaný ako advokát
žalobcu zastupoval, došlo k priznaniu včas uplatneného nároku žalobcu. Namiesto toho súd prvej

inštancie prijal záver, že žalobca nepreukázal, že ho žalovaný v uvedenom súdnom konaní zastupoval
na základe plnej moci zo dňa 16.09.2008. Tento záver je však špekulatívny a nepodložený žiadnym
dôkazom. Zo záverov na pojednávaní dňa 20.12.2017 vyplýva, že plná moc bola spísaná generálne a
všeobecne, pretože žalovaný žalobcu zastupoval vo viacerých súdnych konaniach. Sám žalovaný na
uvedenom pojednávaní potvrdil, že pripravil samostatné plné moci pre všetky konania ako aj plnú moc

zo dňa 16.09.2008. Ak mal konajúci súd o týchto skutočnostiach pochybnosti, mal z vlastnej iniciatívy
požiadať Okresný súd Bratislava I o vykonanie lustrácie v spise sp.zn. 7C/109/2009. Takto nepostupoval
a nepochybne neprispel k zisteniu objektívnej pravdy, ktorú má za povinnosť dosiahnuť. Žalobca
opätovne tvrdí, že žalovaný ako advokát pri jeho zastupovaní nekonal s odbornou starostlivosťou a vzáujme žalobcu, keď ho neupozornil a náležite nepoučil, samostatne neurobil žiadne právne kroku na
zamedzenie vzniku škody a nekonal na základe plnej moci zo dňa 16.09.2008 aby zabránil tomu, že sa
nárok žalobcu na náhradu za zriadenie vecného bremena premlčí. Žalovaný nepochybne zodpovedal za

povinnosť a nutnosť včasného uplatnenia žalobcových práv a bol povinný žalobcu upozorniť na všetky
právne následky možného premlčania jeho nároku. Toto nevykonal a o inštitúte premlčania a dôsledkoch
premlčania žalobcu neupozornil. Ak by konal žalovaný ako advokát s odbornou starostlivosťou, tak mal
pred uplynutím premlčacej doby pristúpiť k rozšíreniu návrhu na začatie konania a tak by preniesol
všetku povinnosť so všetkými právnymi následkami na žalobcu, nakoľko ak by tento neuhradil súdny

poplatok na výzvu konajúceho súdu tak toto konanie žalobcu by bolo možné považovať za vyjadrenie
nesúhlasu žalobcu s rozšírením návrhu, ktoré urobil žalovaný. Ďalej žalobca poukázal na to, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam. V
konaní bolo nespochybniteľne preukázané, že až dňa 14.05.2013, čiže 11 mesiacov po premlčaní,
žalovaný prvýkrát konal vo veci a dal si potvrdiť žalobcovi bez právneho vzdelania, akési potvrdenie
a ďalej rozširuje žalobu v konaní pred Okresným súdom Bratislava I aj ohľadom ostatných parciel.

Uvedené potvrdenie súd prvej inštancie vyhodnotil ako dôkaz svedčiaci v prospech žalovaného, pričom
nevzal do úvahy, že bolo žalobcovi dané na podpis až po reálnom premlčaní jeho nárokov. Uvedeným
konaní malo dôjsť k zhojeniu chýb už nenapraviteľných. Súd prvej inštancie tiež nesprávne vyhodnotil
svedeckú výpoveď svedka JUDr. P. Y. ako nezaujatú a pravdivú. Menovaný je synom žalovaného a
je preto prirodzené, že akékoľvek pochybenie otca by popieral alebo zľahčoval. Sám konal vo veci

žalobcu ako substituent, teda je k veci zaujatý, pretože bol strojcom a autorom viacerých podaní,
vyjadrení v predmetnom súdnom spore na Okresnom súde Bratislava I. Jeho svedeckej výpovedi
tak nemožno prisúdiť akúkoľvek relevanciu. Nakoniec podľa žalobcu nemožno rozsudok súdu prvej
inštancie považovať ani za riadne odôvodnený. Obsahuje len priebeh konania s uvedením argumentácie
oboch strán a absentuje v ňom náležitá a presvedčivá argumentácia súdu prvej inštancie a náležité

právne posúdenie. Tým bolo porušené právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie. Žalobca z týchto
všetkých dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Namieta tvrdenie žalobcu, že plná moc zo dňa 16.09.2008

bola generálnou plnou mocou. Išlo o plnú moc výlučne na zastupovanie vo veci majetkovo-právneho
vyporiadania pozemkov žalobcu a tvorila podklad pre súdne konanie vedené na Okresnom súde
Bratislava II po sp. zn. 11C/221/2008 o určenie predmetu dedičstva, kde sa žalobca domáhal, že tieto
pozemky patria do dedičstva po jeho starých rodičoch. Nešlo teda o žiadnu generálnu plnú moc a už
vôbec sa netýkala konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/109/2009. Žalovaný

ďalej namieta tvrdenia žalobcu v odvolaní, že žalovaný sám navrhol spôsob uplatňovania nároku za
najmenší pozemok. Naopak, takto chcel postupovať práve žalobca, z dôvodu aby neplatil vysoký súdny
poplatok. Tiež žalovaný namieta, že by žalobcu neupozornil pri podaní žaloby na inštitút premlčania.
O tomto bol žalobca pri podaní žaloby ako aj v priebehu konania oboznámený. Tiež bol oboznámený
zo strany žalovaného o premlčaní v súvislosti so zákonom č. 66/2009 Z.z.. Nemal však záujme na

jednorazovej náhrade za pozemky ale trval na „nájmoch donekonečna“ a k tomu smerovali aj jeho
pokynu pre žalovaného, ktoré boli preukázané predloženými mailami žalobcu pre žalovaného. Žalovaný
ako advokát žalobcu bol povinný sa spravovať pokynmi žalobu ako svojho klienta, nemohol sa od nich
odchýliť a konať nad ich rámec. Postup žalovaného, ktorý navrhol žalobca v odvolaní- rozšíriť žalobu
v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/109/2009 a žalobca by sa následne

sám rozhodol, či zaplatí súdny poplatok alebo nie, by bolo konaním v rozpore s pokynmi klienta a teda
porušením povinností advokáta. Potvrdenie, ktoré žalobca podpísal a bolo v spore predložené, bolo
žalobcovi zaslané mailom a on jeho obsah nikdy nenamietal. Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď JUDr.
P. Opeta, sama skutočnosť, že menovaný je synom žalovaného nezakladá jeho zaujatosť vo veci. N.
žalovaný považuje odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie za presvedčivé, úplné a

dostatočné. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril aj intervenient na strane žalovaného. Podľa neho je odvolanie žalobcu
neopodstatnené, neodôvodnené žiadnymi relevantnými argumentmi a je špekulatívne založené na
skreslenom opise skutkového stavu, ktorý nekorešponduje s nesporne zisteným skutkovým stavom

v prvoinštančnom konaní. Žalobca, vysokoškolsky vzdelaná osoba, majúca údajne „právne vedomie
nadštandardné oproti priemeru“ sa snaží účelovo spochybňovať obsah vlastného pokynu (uplatnenie
náhrady za zriadenie vecného bremena iba k najmenšej parcele), ktorý žalovanému preukázateľne
a dobrovoľne udelil. S ohľadom na skutkový stav, ktorý bol v spore správne zistený súdom prvejinštancie, intervenient považuje napadnutý rozsudok za vecne správny a postup súdu prvej inštancie
za korektný a presvedčivý. Žalobca v odvolaní vágne poukazuje na „ustálenú judikatúru“ pokiaľ ide o
posúdenie otázky vzniku zodpovednosti advokáta za škodu podľa § 26 zákona o advokácii. Intervenient

má za to, že súd prvej inštancie sa neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych
autorít (čl. 2 ods. 2 CSP) a ani od českých súdnych rozhodnutí označených žalobcom. Žalobca pritom
opomína rozhodujúcu skutočnosť, že nepreukázal splnenie jedného z obligatórnych predpokladov
vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu - porušenie povinností v súvislosti s výkonom advokácie.
Z toho dôvodu by bolo bezpredmetné a nehospodárne zaoberať sa, či žalobca preukázal aj ďalšie

zákonné predpoklady podľa § 26 zákona o advokácii - vznik škody a príčinná súvislosť medzi činnosťou
advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody, čo napokon správne vyhodnotil aj súd prvej
inštancie. Žalobca v odvolaní nedôvodne a predovšetkým oneskorene (§ 366 CSP) vznáša námietku
zaujatosti svedka JUDr. P. Y., ktorého výpoveď súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako vierohodnú.
Napriek tomu, že svedok je blízkou osobu žalovaného (jeho syn), súčasne bol aj jeho advokátskym
koncipientom, ktorý bol v priamom kontakte so žalobcom (e-mailová korešpondencia medzi žalobcom

a advokátskou kanceláriou žalovaného, pravidelné telefonické rozhovory, substitučné zastupovanie
žalobcu v iných súdnych konaniach), poskytoval mu právne poradenstvo a informoval ho o stave jeho
sporov. Tieto nesporné skutočnosti vyplývajú z výpovede svedka na pojednávaní zo dňa 20.12.2017,
kedy objektívne mal žalobca možnosť spochybniť ich pravdivosť, a to jednak prostredníctvom kladenia
otázok alebo minimálne v záverečnej reči, v ktorej absentuje zmienka o zaujatosti svedka. Vzhľadom

na tieto skutočnosti intervenient navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdil.
8. K vyjadreniam žalovaného a intervenienta na strane žalovaného sa vyjadril žalobca. Podľa neho
pokiaľ je spochybňované samotné plnomocenstvo zo dňa 16.09.2009, je na mieste otázka, na základe
akého právneho titulu došlo k zastúpeniu žalobcu žalovaným v pôvodnom konaní. Žalovaný vo

viacerých bodoch svojho vyjadrenia namieta, že v pôvodnom konaní zastupoval žalobcu na základe
v konaní predloženej plnej moci, avšak sám neuvádza na základe akého plnomocenstva a ako
široko koncipovaného, prípadne na aké právne úkony udeleného, zastupoval žalobcu. Do úvahy preto
prichádza okrem zodpovednosti advokáta za škodu, taktiež všeobecná zodpovednosť za škodu podľa
§ 420 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalobcu je tak nepochybná tá skutočnosť, že konajúci

súd prvej inštancie v tomto spore mal povinnosť zohľadniť všetky práva a povinností vyplývajúce z
uzatvorene plnej moci, ktorá bola v podstate základným zmluvným dokumentom, z ktorého vyplývali
generálne povinnosti pre žalovaného a ktoré boli v konaní pred Okresným súdom Bratislava I
porušené. Ako predbežnú otázku mal súd prvej inštancie skúmať, resp. posudzovať možnosť úspechu
Žalobcu v pôvodnom súdnom spore, čo však súd prvej inštancie v pôvodnom konaní opomenul.

Argumentácia žalovaného ako aj intervenienta, že k rozšíreniu žaloby v pôvodnom konaní došlo z
dôvodu pokynu klienta ako i údajnej úspory nákladov odporuje logike ako i správne zvolenej procesnej
stratégie právneho zastúpenia. Takýmto konaním žalovaného došlo k zvoleniu nesprávnej procesnej
stratégie ako i podniknutiu neprimeraných riskantných krokov, kedy bolo nevyhnutné podanie rozšírenia
pôvodnej žaloby uplatnené až po uplynutí premlčacej lehoty na uplatnenie takéhoto nároku. Uvedené

konanie žalovaného viedlo tak nepochybne k vzniku škody na strane žalobcu. Opätovne zdôraznil,
že pokiaľ by žalovaný konal s odbornou starostlivosťou tak mal pred uplynutím premlčacej lehoty
nepochybne pristúpiť k rozšíreniu návrhu na začatie konania a tak by preniesol všetku povinnosť so
všetkými právnymi následkami na žalobcu, nakoľko pokiaľ by žalobca neuhradil súdny poplatok na
výzvu konajúceho súdu až potom by bolo možné hodnotiť takého konanie za konanie s odbornou

starostlivosťou zo strany žalovaného a opomenutie konania úhrady a tak vyjadrenia nesúhlasu s
rozšírením návrhu zo strany žalobcu. Pokiaľ ide o potvrdenie zo dňa 03.07.2014, ktoré žalobca podpísal
žalovanému, uvedené bolo žalobcovi dané na podpis, a to odhliadnuc od špekulatívnosti tohto konania,
až po reálnom premlčaní žalobcovho nároku. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je
posilnený argumentom kedy vzťah medzi žalovaným a žalobcom je nutné hodnotiť ako vzťah, ktorý

vykazuje prvky spotrebiteľskej zmluvy, a preto obsah akejkoľvek zmluvy, vrátane udelených plných mocí
je nutné vykladať v prospech žalobcu ako strany slabšej v akomkoľvek zmluvnom vzťahu so žalovaným.
Touto otázkou sa súd prvej inštancie v konaní vôbec nezaoberal. Zodpovednosť advokáta možno
legitímne očakávať v prípadoch, kedy aj napriek znalosti zákonov, profesijnej schopnosti ich logickej
a vhodnej aplikácie do konania nedochádza k zodpovednému a dôslednému zastupovaniu klienta a

obstarávaniu všetkých potrebných záležitostí v prospech klienta a v súlade s udelením plnomocenstva
ako zmluvného základu medzi klientom a advokátom. Z týchto dôvodov žalobca trvá na podanom
odvolaní.9. K tomuto vyjadreniu žalobcu sa vyjadrili žalovaný i intervenient na strane žalovaného.

10. Žalovaný uviedol, že žalobca sa opätovne vyjadruje k predmetným plným mociam, a to plnej moci

z roku 2008 a plnej moci z roku 2009, pričom však neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli
tvrdené v súdnom konaní, prípadne v odvolacom konaní. K tvrdeniu žalobcu o tom, že súd pochybil
ak neskúmal ako otázku predbežnú možnosť úspechu žalobcu v pôvodnom súdnom spore, žalovaný
uvádza, že s takýmto tvrdením sa nestotožňuje, považuje ho za nesprávne a namieta ho. Žalovaný
uvádza, že má za to, že súd postupoval správne keď vyhodnotil, že žalovaný žiadnu povinnosť neporušil

a teda i otázka procesného úspechu žalobcu v súdnom konaní bola bezpredmetná. Žalovaný opätovne
uviedol, že vždy konal v súlade s pokynmi žalobcu, žalobca bol riadne upozornený na všetky svoje
práva a povinnosti, pričom na základe toho sa vždy rozhodol ako konať. Žalovaný nemohol konať v
rozpore s pokynmi klienta, nakoľko by sa tým dopustil porušenia povinnosti advokáta a to konať v zmysle
pokynov klienta. Žalovaný mal od žalobcu dané pokyny celkom jasne a jednoznačne, pričom v zmysle
týchto pokynov aj konal. Ďalej uviedol, že má za to, že charakter vzťahu žalobca - žalovaný ako vzťahu

spotrebiteľského je vzhľadom k uvedenému právne bez významu.

11. Intervenient na strane žalovaného uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu a
toto naďalej považuje za neopodstatnené. Žalobca sa snaží účelovo spochybňovať obsah vlastného
pokynu (uplatnenie náhrady za zriadenie vecného bremena iba k najmenšej parcele), ktorý žalovanému

preukázateľne a dobrovoľne udelil. Z vykonaného dokazovania a procesnej obrany žalovaného
nepochybne vyplýva, že primárnym cieľom žalobcových pokynov bola úspora nákladov pri platení
vyrubeného súdneho poplatku za podanie „rizikovej“ žaloby, čo žalovaný plne rešpektoval. Žalobca
pritom vôbec nerozporuje, že žalovaný ho vopred poučil o rizikách premlčania nároku. Potvrdenie zo
dňa 3.7.2014 žalobca vlastnoručne podpísal, pričom mu bolo následne preposlané e-mailom za účelom

kontroly. Obsah potvrdenia žalobca nikdy nenamietal. Za takýchto okolnosti považuje intervenient
spochybňovanie identifikovaného potvrdenia ex post za irelevantné. Je zrejmé, že žalobca v konaní
nepreukázal splnenie jedného z obligatórnych predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu
- porušenie povinností v súvislosti s výkonom advokácie. Z toho dôvodu by bolo bezpredmetné a
nehospodárne zaoberať sa, či žalobca preukázal aj ďalšie zákonné predpoklady podľa § 26 zákona o

advokácii.

12. V ďalšom priebehu odvolacieho konania, po uplynutí lehoty na podanie odvolania, proti rozsudku
súdu prvej inštancie, sa žalobca opakovane vo veci písomne vyjadril /písomné podania zo dňa
01.10.2018 na č.l. 298 a nasl. spisu, zo dňa 30.10.2018 na č.l. XXX a nasl. spisu a zo dňa 27.11.2018

na č.l. XXX a nasl. spisu/, pričom opätovne uvádzal dôvody svojho odvolania proti rozsudku súdu prvej
inštancie. Novo však uviedol aj ďalšie dôvody nesprávnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie,
ktoré podľa neho spočívajú v porušení Európskeho dohovoru o ľudských právach /žalobca mal na mysli
zrejme Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8, dojednaný
v Ríme 4. novembra 1950 a publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 209/1992 Zb./

postupom súdu prvej inštancie. Konkrétne uviedol zaujatý a neobjektívny postup súdu prvej inštancie
voči jeho osobe /neprotokolovanie predbežného právneho posúdenia veci, upozornenie intervenienta
žalovaného súdom na možnosť uplatnenia si trov konania/, ďalej to, že sudca súdu prvej inštancie
nekladie dôraz na predloženie dôkazov o tom, že žalobca bol zo strany žalovaného o inštitúte premlčania
upozornený ale na právne nepodložené tvrdenia žalovaného a na podpisy na rôznych irelevantných

dokumentoch žalovaného a nakoniec to, že sudca súdu prvej inštancie úmyselne protiprávne ignoroval
rozhodnutia najvyšších súdov /tam uvedené/.

13. Na uvedené, žalobcom novo uvádzané dôvody nesprávnosti napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie, ktoré by mohli byť odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolací súd pri svojom

rozhodovaní v zmysle § 365 ods. 3 CSP neprihliadal, nakoľko tieto žalobca uplatnil až po uplynutí lehoty
na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie.

14. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu
a z dôvodov odvolania žalovaného, ktoré boli žalobcom včas uplatnené, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
15. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal pri rozhodovaní
do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli,neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas
konania najavo. Výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcimz§191CSP.Prirozhodovanísúdprvejinštanciepoužilsprávnyprávnypredpis,správneho

vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými
aj právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého
rozhodnutia o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie ako aj rozhodnutia o
náhrade trov konania, v celom rozsahu na ne poukazuje v súvislosti s § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím
námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

16. Žalobca v odvolaní namieta skutkový záver súdu prvej inštancie, že žalovaný ako advokát žalobcu
zastupoval v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/109/2009 na základe plnej
moci zo dňa 03.08.2009 a nie na základe plnej moci zo dňa 16.09.2008. Uvedený skutkový záver súdu
prvejinštanciejevšakpodloženývykonanýmdokazovaním,konkrétneobsahomsamotnýchplnýchmocí
žalobcu pre žalovaného zo dňa 16.09.2008 a zo dňa 03.08.2009, ako aj výpoveďou plných mocí zo dňa

25.08.2014 a výpoveďou svedka JUDr. P. Y..Tieto dôkazy odôvodňujú záver súdu prvej inštancie, že
zastupovanie žalobcu žalovaným ako advokátom v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod
sp. zn. 7C/109/2009 sa uskutočnilo na základe plnej moci zo dňa 03.08.2009. Súd prvej inštancie nemal
dôvod o tejto skutočnosti, preukázanej vykonaným dokazovaním, pochybovať a preto ani nemal dôvod
z vlastnej iniciatívy požiadať Okresný súd Bratislava I o vykonanie lustrácie v spise sp.zn. 7C/109/2009

ako to tvrdí žalobca vo svojom odvolaní.

17. V zmysle uvedeného správneho skutkového záveru súdu prvej inštancie potom neobstojí ani
ďalšia odvolacia námietka žalobcu, že žalovaný ako advokát pri jeho zastupovaní nekonal s odbornou
starostlivosťou a v záujme žalobcu, keď ho neupozornil a náležite nepoučil, samostatne neurobil žiadne

právne kroku na zamedzenie vzniku škody a nekonal na základe plnej moci zo dňa 16.09.2008 aby
zabránil tomu, že sa nárok žalobcu na náhradu za zriadenie vecného bremena premlčí. Žalovaný ako
advokát zastupoval žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/109/2009
na základe plnej moci zo dňa 03.08.2009 a z textu tohto splnomocnenia nijako nevyplýva, žeby bol
žalovaný žalobcom splnomocnený na zastupovanie žalobcu čo do jeho nároku o zaplatenie náhrady za

užívanie ohľadom všetkých pozemkov žalobcu. Aj samotný žalobca na pojednávaní pred súdom prvej
inštancie uviedol, že na začiatku pri prevzatí plnej moci sa žalobca so žalovaným dohodli, že náhrada za
užívaniepozemkovbudeuplatňovanálenohľadomjednejparcelyč.3184/98,k.ú.T.,ktorámánajmenšiu
výmeru. Toto vyplýva aj z potvrdenia zo dňa 14.5.2013, v ktorom žalobca prehlásil, že v konaní vedenom
naOkresnomsúdeBratislavaIpodsp.zn.7C109/2009bolopripodanínávrhudohodnuté,žesažalobca

bude domáhať náhrady za zriadenie vecného bremena iba za parcelu č. 3184/98. Tak bola aj žaloba
podľa odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava I. č.k. 7C 109/2009-243 zo dňa 15.10.2015
podaná. Uvedené skutkové závery potom súd prvej inštancie správne posúdil, keď uviedol, že žalovaný
ako advokát konal pri zastupovaní žalobcu plne v súlade s jeho pokynmi

18. Pretože nebolo preukázané, žeby sa so žalovaným pri udelení plnomocenstva dohodol na tom, že
žalovaný bude žalobcu zastupovať pri uplatnení náhrady za užívanie nielen pozemku parc. č. XXXX/
XX k.ú. T. ale aj ostatných pozemkov č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX k.ú. T., nemožno
na danú situáciu aplikovať závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/206/2007 zo dňa
30.4.2009, na ktoré poukazoval žalobca v žalobe, a podľa ktorých za škodu možno považovať aj to, čo

ušlo splnomocniteľovi nekonaním splnomocnenca v zmysle dohody o plnomocenstve, podľa ktorej bol
povinnývočidlžníkovisplnomocniteľavymáhaťpohľadávkuvsúdnomkonaní,avšaklenzapredpokladu,
že v dôsledku tohto (ne)konania došlo k strate súdnej vymáhateľnosti pohľadávky (napr. k zániku nároku
z dôvodu premlčania práva pre jeho včasné neuplatnenie a pod.). Z uvedených dôkazov teda vyplýva,
že žalovaný v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C 109/2009 konal v súlade

s pokynmi žalobcu a v súlade s plnou mocou, ktorú mu žalobca udelil na svoje zastupovanie.

19. Úvaha žalobcu vyslovená v odvolaní, že žalovaný by konal pri zastupovaní žalobcu s odbornou
starostlivosťou, ak by sám žalobu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C
109/2009 rozšíril aj o nárok na náhradu za užívanie ďalších pozemkov žalobcu a žalobca by sa potom

sám rozhodol pri výzve na zaplatenie súdneho poplatku za rozšírenie žaloby, či ho zaplatí alebo nie, je
celkom nedôvodná. Ak by žalovaný postupoval uvedeným spôsobom, nekonal by pri výkone advokácie
s odbornou starostlivosťou ale v rozpore s preukázanými pokynmi žalobcu ako svojho klienta, teda by
porušil svoje povinnosti advokáta v zmysle § 18 ods. 1 zákona o advokácii. Ak by potom žalobcovi vsúvislostistakýmtoprotiprávnymkonanímvzniklaškoda,takbyzaňužalovanýakoadvokátnepochybne
zodpovedal.

20. V súvislosti s výkonom advokácie žalovaného pri zastupovaní žalobcu v konaní vedenom na
Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C 109/2009 možno mať rovnako s vykonaného dokazovania
za preukázané, že žalobca bol zo strany žalovaného oboznámený s inštitútom premlčania a to jednak
v súvislosti s možnosťou domáhať na určitej náhrady spätne, do minulosti iba do určitého časového
obdobia ako i na možnosť premlčania nároku pokiaľ ide o jeho ostatné nehnuteľnosti zapísané na LV

č. XXXX, k. ú. T.. Táto skutočnosť vyplynula z tvrdení žalovaného, ktoré boli preukázané výpoveďou
svedka JUDr. P. Y. a obsahom dvoch potvrdení zo dňa 3.7.2014, ktoré podpísal žalobca, a podľa ktorých
bol žalobca ešte pred podaním žaloby upozornený na následky vyplývajúce z možného procesného
neúspechu v súdnych konaniach, vrátane konania sp. zn. 7C 109/2009, ako aj na prípadné riziká
spojené s realizáciou pokynov žalobcu v predmetnom konaní sp. zn. 7C 109/2009 ako aj ostatných
súdnych konaniach, v ktorých žalovaný zastupoval žalobcu.

21. Pokiaľ ide o uvedené potvrdenia, podľa odvolacieho súdu nemá žiadny vplyv na ich výpovednú
hodnotu skutočnosť, že ich žalovaný podpísal až po premlčaní svojich práv na náhradu za užívanie
ostatných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. T.. V čase podpísania týchto potvrdení
už žalobca zo zápisnice o pojednávaní, ktorá mu bola zaslaná emailom dňa 18.06.2014 vedel, že

protistrana v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C 109/2009 namietla
premlčanie jeho práv, o ktoré rozšíril svoju žalobu podaním zo dňa 10.06.2014. S vedomím tejto
skutočnosti žalobca nekonal inak a predmetné potvrdenia podpísal. Možno sa preto dôvodne
domnievať, že skutočnosti, ktoré nimi osvedčil sú pravdivé. Ak by to tak nebolo, a žalovaný ako advokát
by v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C 109/2009 konal v rozpore s

pokynmi žalovaného alebo by sa to žalobca aspoň domnieval, tak žalobca pri vedomí, že bola vznesená
protistranou námietka premlčania jeho práv, by nemal žiadny rozumný dôvod uvedené potvrdenia
podpísať. Tvrdenia žalobcu, že potvrdenia podpísal v tiesni žalobca v spore nijako nekonkretizoval a
ani nepreukázal.

22. Nakoniec pokiaľ ide o svedeckú výpoveď svedka JUDr. P. Opeta, ani tu odvolací súd nezistil
v postupe súdu prvej inštancie žiadne pochybenia. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil výpoveď
danéhosvedkaakovieryhodnú,keďskutočnostiznejplynúcesazhodovalisoskutočnosťami,ktorézistil
z ostatného vykonaného dokazovania. Sama skutočnosť, že menovaný svedok je synom žalovaného,
resp. sám ako substituent žalovaného konal pri zastupovaní žalobcu menovaného nediskvalifikuje v

postavení svedka.

23. Súd prvej inštancie teda správne uzavrel, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod
sp. zn. 7C 109/2009 konal žalovaný ako advokát žalobcu plne v súlade s pokynmi žalobcu, v zmysle
plnej moci a s náležitou odbornou starostlivosťou a neporušil povinnosti advokáta v zmysle zákona

o advokácii. Keďže nebolo preukázané splnenie základného predpokladu pre vznik zodpovednosti
žalovaného za škodu, protiprávne konanie žalovaného pri výkone advokácie, nebol dôvod skúmať
splnenie ostatných predpokladov vzniku zodpovednosti ako je škoda a príčinná súvislosť medzi
protiprávnym konaním a vznikom škody.

24. Odvolací súd na základe týchto záverov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil.

25.Onáhradetrovodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§396ods.1vspojenís§262ods.1
a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol procesne plne úspešný žalovaný, ktorého procesný úspech

možno vztiahnuť aj na intervenienta, ktorý v spore vystupoval na jeho strane. Týmto preto odvolací súd
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).