Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. august 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/39/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211206052
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7211206052.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v spore žalobcu: Združenie FORSA, Rosná
6, 040 01 Košice, IČO: 17 068 371, zast. Mgr. Gabriela Horalová, advokátka, Mylnerovka 1935/5,
Dejvice, 160 00 Praha 6, Česká republika proti žalovanému: BLUE LINE SOLUTIONS s.r.o. v likvidácií,
Mlynské nivy 36, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 31 640 176, zast. JUDr. Andrea
Kakulošová, advokátka, Werferova 1, 040 01 Košice, v konaní o zaplatenie 66.387,84 eur s prísl., o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 31.1.2017, č.k. 33Cb/83/2011-327
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 66.387,84 eur s 10,50 % úrokom z omeškania ročne od 1.2.2009
do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal mu nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%.

2. Rozhodol tak o nároku uplatnenom žalobou doručenou súdu dňa 7.3.2011, ktorou žalobca žiadal,
aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 66.387,84 eur s 10,50 % úrokmi z omeškania ročne
od 1.1.2009 do zaplatenia. Návrh odôvodnil skutočnosťou, že je občianskym združením v oblasti
kultúry, pričom jeho hlavnou činnosťou bola organizácia festivalu VIŠEGRÁDSKE DNI prebiehajúcom
každoročne v mesiacoch september až december. Dôvodil, že strany sporu boli vo vzájomnom
dlhotrvajúcom zmluvnom vzťahu od roku 2002, predmetom ktorého bolo poskytovanie výhradných
reklamných práv na vyššie uvedený festival žalovanému. Tvrdil, že strany sporu uzavreli ústnu

nepomenovanú zmluvu, predmetom ktorej bola povinnosť žalobcu uskutočniť festival v dohodnutom
rozsahu a umožniť žalovanému výlučne disponovať s reklamnými právami na festival, obchodovať
s reklamným priestorom a žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť za poskytovanie reklamných práv
dohodnutú cenu. Samotná zmluva bola uzavretá približne v prvom štvrťroku daného roka. K žalobe
predložil Potvrdenie o spolufinancovaní projektu VIŠEGRÁDSKE DNI 2007 zo dňa 8.3.2008 a
Potvrdenie zo dňa 18.11.2007.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že strany sporu neuzavreli žiadnu ústnu zmluvu,
uzatvárané boli zmluvy o reklame a prenájme reklamných plôch na každý konkrétny rok, pričom na rok
2008 zmluva uzavretá nebola. Dôvodil, že listom zo dňa 9.6.2008 oznámil žalobcovi, že odstupuje od
spolupráce na festivale a písomný návrh zmluvy nebude akceptovaný.4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že spolupráca strán sporu na projekte
VIŠEGRÁDSKE DNI trvala od roku 2002 do roku 2008, čo žalobca preukázal existenciou zmlúv o

reklame a prenájme reklamných plôch zo dňa 16.9.2002, 8.9.2003, 19.9.2004, 14.9.2005, 14.9.2006,
14.9.2007. Spolupráca spočívala v povinnosti žalobcu realizovať festival a poskytnúť žalovanému
reklamný priestor a žalovaný za poskytnutie reklamného priestoru, t.j. práv, s ktorými ďalej mohol
obchodovať, mal povinnosť zaplatiť cenu. Ďalej zistil, že projekt VIŠEGRÁDSKE DNI sa začínal cca
v polovici mesiaca september a trval cca do polovice decembra. Mal za preukázané, že spolupráca

medzi stranami sporu začala podpisom potvrdenia Ing. F. N. - v tom čase konateľa žalovaného
zo dňa 14.11.2007, v ktorom sa zaviazal, že na základe dohody medzi žalobcom a žalovaným
poskytne žalobcovi finančnú čiastku - príspevok vo výške 66.387,84 eur, na podporu realizácie projektu
VIŠEGRÁDSKE DNI 2008.

5. Ďalej zistil, že dňa 8.3.2008 Ing. F. N. - v tom čase konateľ žalovaného podpísal potvrdenie o

spolufinancovaníprojektuVIŠEGRÁDSKEDNI2008azaviazalsapodieľaťnaspolufinancovaníprojektu
VIŠEGRÁDSKE DNI 2008 v dohodnutom finančnom objeme 66.387,84 eur. V tomto potvrdení bolo
ďalej uvedené, že je vystavené na žiadosť žalobcu a bude priložené k žiadosti o poskytnutie dotácie
na podporu projektu VIŠEGRÁDSKE DNI 2008. Uvedeným potvrdením mal súd prvej inštancie za
preukázaný vznik zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Ďalej mal za preukázané, že v

roku 2008 grafička žalovaného vytvorila návrh plagátu, pričom tento je dôkazom, že spolupráca medzi
stranami sporu existovala a strany sporu napokon túto skutočnosť ani nerozporovali.

6. Súd prvej inštancie teda dospel k záveru, že strany sporu uzavreli ústnu zmluvu, pričom propagačné
materiály boli vyrobené pred začatím samotného podujatia a písomné zmluvy sa uzatvárali až v mesiaci

september, čo vyplýva zo zmlúv uvedených vyššie. Spôsob spolupráce v roku 2008 korešpondoval
so spôsobom spolupráce v predchádzajúcich rokoch. Existencia dvoch potvrdení o spolufinancovaní
projektu VIŠEGRÁDSKE DNI (zo dňa 14.11.2007 a 8.3.2008) je dôkazom existencie zmluvného vzťahu
strán sporu. Pokiaľ ide o odstúpenie od zmluvy - Oznámenie o ukončení spolupráce zo dňa 9.6.2008 a
podací denník (doklady predložené žalovaným) súd prvej inštancie uzavrel, že oznámenie o ukončení

spolupráce nie je žalovaným podpísané a žalovaný jeho doručenie žalobcovi nepreukázal. Zaslanie
tohto listinného dôkazu v jednej obálke spolu s daňovým dokladom, ktorý nesúvisí s odstúpením od
zmluvy je nepravdepodobné a iné dôkazy žalobca nepredložil. Uvedené bolo vyvrátené aj žalobcom, a
to predložením knihy došlej pošty, z ktorej vyplýva, že predmetnou zásielkou bola doručená iba faktúra,
teda k odstúpeniu od zmluvy nedošlo.

7. Súd prvej inštancie právne uzavrel, že strany sporu uzavreli nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods.
2 zák č. 513/1991 Zb. v platnom znení (ďalej len Obchodný zákonník - OBZ).

8. Na základe uvedeného žalobe vyhovel. O príslušenstve pohľadávky - žalobcom uplatnenom úroku

z omeškania rozhodol podľa § 365 a § 369 Obchodného zákonníka účinného ku dňu 31.12.2008. O
nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP a nárok na ich náhradu priznal v konaní
úspešnému žalobcovi.

9. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a

h) CSP.

10. Dôvodí, že rozsudok súdu prvej inštancie je tak vecne, tak ako aj právne nesprávny, pretože súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovému zisteniu v súvislosti
so zásadnou otázkou, a to či v roku 2008 vznikol alebo nevznikol zmluvný vzťah medzi žalobcom

a žalovaným. Je nesprávny záver súdu prvej inštancie, že potvrdenie o spolufinancovaní projektu
VIŠEGRÁDSKE DNI 2008 je dôkazom vzniku zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, pretože toto
sa vystavovalo každý rok v čase, keď ešte neboli vymedzené práva a povinnosti zmluvných strán
pri príprave projektu VIŠEGRÁDSKE DNI a nemožno ho preto označovať za deklaráciu zmluvného
vzťahu. Zo samotného významu slova spolufinancovanie je totiž zrejmé, že sa má jednať o poskytnutie

príspevku na realizáciu projektu VIŠEGRÁDSKE DNI a nie o záväzok žalovaného uzavrieť v budúcnosti
zmluvu so žalobcom a poskytnúť finančné plnenie žalobcovi vo výške 66.387,84 eur. Potvrdenie sa
vystavovalo jedine z dôvodu, aby žalobca mohol žiadať o príspevok z VIŠEGRÁDSKEHO FONDU.
Tvrdí, že postup spolupráce pri projektoch bol taký, že žalovaný najprv uzavrel zmluvu so žalobcom,na základe ktorej musel žalovaný nájsť reklamných partnerov, ktorí chceli spojiť svoje meno s
projektom VIŠEGRÁDSKE DNI, keď sa to žalovanému podarilo a mal uzavreté zmluvy aj s reklamnými
partnermi, následne patričným spôsobom realizoval reklamnú kampaň súvisiacu s projektom. Na

základe uvedeného je podľa názoru odvolateľa nelogické dospieť k záveru, že žalovaný by len tak na
základe svojej dobrej vôle venoval žalobcovi 66.387,84 eur.

11. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že aj v minulosti sa najprv uzatvorila zmluva so žalobcom
a až následne sa plnilo (t.j. žalovaný realizoval reklamnú kampaň v prospech projektu VIŠEGRÁDSKE

DNI). V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na obsah výpovede Ing. N. zo dňa 5.3.20013 a vyjadrenie
konateľa žalovaného Mgr. L. na pojednávaní dňa 14.1.2014.

12. V ďalšom odvolateľ dôvodí, že súd prvej inštancie neaplikoval ustanovenie Obchodného zákonníka
vyžadujúce dostatočné určenie predmetu záväzkov strán sporu, keďže strany zmluvného vzťahu ho
nemali dostatočne určený.

13. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania

podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru,
že nie je dôvodné.

15. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými
dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod

uvedený v § 365 ods. 1 písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný

právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o

tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

17. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde

logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

18. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.5.2018 o 9.50 hod. v
pojednávacej miestnosti č. 240/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.19. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré
vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania
vyplynuli, pričom prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie

vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 191 CSP, na zistený skutkový stav aplikoval správne právne
normy, z ktorých vyvodil správne práva a povinnosti strán sporu.

20. Na úvod je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie už vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 8.7.2014
č.k. 33Cb/83/2011-241, ktorým žalobu zamietol. Na základe odvolania žalobcu bol rozsudok súdu

prvej inštancie Krajským súdom v Košiciach, ako súdom odvolacím, uznesením zo dňa 30.9.2015, č.k.
2Cob/44/2015-295 zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia
rozhodnutia bola skutočnosť, že nevychádzalo zo skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
čím došlo v konaní pred súdom prvej inštancie k takej vade konania, na ktorú odvolací súd prihliadal
z úradnej povinnosti v zmysle ust. § 212 ods. 3 O.s.p. (procesná úprava účinná v čase rozhodovania
odvolacieho súdu), ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

21. K námietkam uvedeným v odvolaní odvolací súd udáva:

22. V konaní o uplatnenom nároku bolo potrebné ustáliť, či medzi stranami sporu vznikol právny vzťah,
ak áno, či žalobca svoje povinnosti z tohto právneho vzťahu splnil, na základe čoho by mu vzniklo právo

(a žalovanému recipročne povinnosť) žiadať od žalovaného zaplatenie sumy 66.387,84 eur a či došlo
alebo nedošlo k žalovaným tvrdenému odstúpeniu od zmluvy.

23. Z dokladov predložených stranami sporu bolo v konaní preukázané, že ich spolupráca prebieha od
roku 2002 na projekte VIŠEGRADSKE DNI. Jej podstata spočívala v tom, že žalobca ako organizátor

festivalu žalovanému „predal“ reklamné práva, t.j. žalovaný vytváral reklamnú kampaň, slúžiacu na
podporu spojenú s reklamnými partnermi, s ktorými následne uzatváral zmluvy (t.j. boli propagovaní na
danom podujatí), za čo žalovaný získal finančné prostriedky.

24.Jenepochybnáajskutočnosť,žeVIŠEGRADSKÉDNIprebiehalivmesiacochseptember-december

toho - ktorého kalendárneho roka.

25. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu -
povinnosť tvrdiť a na dané tvrdenie predložiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť (dôkazné bremeno).
Povinnosť strany sporu uviesť skutkové tvrdenia a označiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť sa

vzťahuje na všetky skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v
spore. Ide teda o tie právne skutočnosti, ktoré spôsobia vznik jej nároku alebo zánik jej povinnosti
(skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku, žalovaného prostriedkami procesnej
obrany). Dôsledkom toho, že tvrdenie nie je preukázané (resp. súd ho nepovažuje za pravdivé) je pre
stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Uvedené ale neplatí bezvýhradne - ide o tzv. negatívnu dôkaznú

teóriu, ktorá vychádza z toho, že nemožno od strany sporu spravodlivo žiadať, aby preukázala reálnu
neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

26. Uniesť dôkazné bremeno teda zjednodušene povedané znamená produkovať dôkazy, ktoré vedú
k vysokej pravdepodobnosti uvedeného tvrdenia. Inštitút dôkazného bremena umožňuje teda súdu

rozhodnúť aj vtedy, keď tvrdenia strán sporu predloženými dôkazmi úplne jednoznačne preukázané nie
sú.

27. Na uvedené odvolací súd poukazuje, pretože chce zdôrazniť, že rozhodnutie vo veci samej
je ovplyvnené aktivitou strán sporu, t.j. ich tvrdeniami a označovaním dôkazov na preukázanie ich

pravdivosti, ktoré sú následne sudcom v zmysle princípu voľného hodnotenia dôkazov vyhodnocované
ako preukázané alebo nie (resp. preukázané s vysokou pravdepodobnosťou).

28. Aj odvolací súd, tak ako súd prvej inštancie, dospel k záveru, že žalobca uniesol v konaní dôkazné
bremeno na preukázanie skutočnosti, že zmluvný vzťah medzi ním a žalovaným existoval, že jeho

obsahom bol „predaj“ reklamných práv žalovanému za cenu 66.387,84 eur, že žalobca svoj záväzok z
uzavretej zmluvy splnil, avšak k zaplateniu dohodnutej ceny žalovaným nedošlo. Svoje tvrdenia žalobca
preukázal dôkazmi, ktoré vedú k ich vysokej pravdepodobnosti.29. Je nespochybniteľná existencia „Potvrdenia o spolufinancovaní projektu VIŠEGRADSKÉ DNI 2008“,
kde žalovaný potvrdzuje, že sa zaväzuje podieľať na spolupracovaní projektu v dohodnutom finančnom
objeme 66.387,84 eur, ktoré je podpísané konateľom žalovaného. Je nespochybniteľná aj existencia

„Potvrdenia“ zo dňa 14.11.2007 (opatrené podpisom konateľa žalovaného), kde potvrdzuje, že na
základe dohody medzi žalobcom a žalovaným poskytne žalovaný žalobcovi finančnú čiastku - príspevok
vo výške 66.387,84 eur na podporu realizácie projektu VIŠEGRADSKÉ DNI 2008.

30. Uvedené potvrdenia sú nepochybne dôkazom o existencii záväzku žalovaného poskytnúť žalobcovi

vyššie uvedenú sumu, ktorému predchádzalo uzavretie ústnej zmluvy, tak ako po predchádzajúce
roky. Obranu žalovaného súd v súvislosti s týmito potvrdeniami vyhodnotil ako nepravdepodobnú a
účelovú a to najmä s prihliadnutím na dôležitosť daného potvrdenia, keďže na základe neho organizácia
International Visegrad Fund považovala za preukázané, že zo strany žalovaného dôjde k plneniu v
deklarovanom rozsahu, o čom mal žalovaný vzhľadom na predchádzajúcu niekoľkoročnú spoluprácu
nepochybne vedomosť. Aj odvolací súd, tak ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že na základe tejto

uzavretej zmluvy žalobca plnil a realizoval festival aj v roku 2008. Uvedené vyplýva z ním predložených
dokladov (Bulletin 2008, na ka ktorom je uvedený žalovaný ako hlavný reklamný partner).

31. K tvrdeniu žalovaného, že zmluva uzavretá na rok 2008 nebola (vzhľadom k skutočnosti, že nebola
predložená žalobcom v písomnej forme, tak ako po predchádzajúce roky); teda zmluvný vzťah medzi

stranami sporu neexistoval, odvolací súd udáva:

32. V konaní bolo preukázané, že zmluva na rok 2002 bola uzavretá dňa 16.9.2002, na rok 2003 dňa
8.9.2003, na rok 2004 dňa 19.9.2004, na rok 2005 dňa 14.9.2005, na rok 2006 dňa 14.9.2006. Bolo
preukázané, že festival prebiehal cca od polovice septembra do polovice decembra.

33. Na základe vyššie uvedeného je vylúčené tvrdenie žalovaného, že by sa spolupráca medzi stranami,
t.j. ich práva a povinnosti (ako boli vymedzené v písomných zmluvách) začala pár dní pred samotným
zahájením festivalu. Uvedené napokon potvrdil v svojej výpovedi aj F. N. „...realizácia spolupráce určite
nezačala deň predtým...“).

34. Pokiaľ ide o tvrdené odstúpenie od zmluvy (Oznámenie o ukončení spolupráce) aj odvolací súd
(tak ako súd prvej inštancie) dospel k záveru, že na základe neho k účinnému odstúpeniu od zmluvy
nedošlo. Odvolací súd nebude podrobne rozoberať, čo odstúpenie od zmluvy právne znamená, pretože
v konaní nebolo preukázané, že tvrdené odstúpenie bolo doručené žalobcovi. Dôkazné bremeno, že

sa tak stalo, zaťažuje žalovaného, t.j. žalovaný musí preukázať predloženými dôkazmi pravdivosť tohto
svojho tvrdenia. Z knihy došlej pošty žalobcu uvedená skutočnosť nevyplýva. Kniha pošty predložená
žalovaným uvedenú skutočnosť (vzhľadom na rozdielnosť zápisov, rozpor medzi dátumom odoslania
uvedeným na poštovom hárku a knihou pošty, kniha došlej pošty žalobcu) nepreukazuje s vysokou
pravdepodobnosťou. Vtedajší konateľ žalovaného potvrdil, že od zmluvy ústne neodstúpil (uvedené

odvolací súd uvádza vzhľadom na skutočnosť, že od uzavretej zmluvy bolo možné odstúpiť aj ústnou
formu).

35. Keďže žalobca preukázal, že zmluva uzavretá bola, že svoje povinnosti z tejto zmluvy riadne splnil,
je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, preto bolo odvolacím súdom podľa § 387 ods. 1

CSP potvrdené.

36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnutie podľa § 396 ods. 1 CSP s použitím § 255 ods. 1
CSP tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalobca.

37. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením
vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).

38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho

sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).