Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. august 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/257/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116203673
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7116203673.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov
JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu: WM Consulting & Communication,
s.r.o., IČO: 34 127 798, so sídlom Piešťany, Žilinská cesta 130, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr.
Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom Piešťany, Sad A. Kmeťa 24, IČO: 36 866 598, proti
žalovaným: 1/ T. L., nar. XX.X.XXXX, bytom V., Y. X a 2/ L. republika, zast. N. Slovenskej republiky, š.p.,

so sídlom Banská Bystrica, Nám. SNP 8, IČO: 36 038 351, a Slovenský pozemkový fond, so sídlom
Bratislava, Búdková 36, IČO: 17 335 345, o zaplatenie 1.859,50 € istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu 38C/200/2016-98 zo 6. apríla 2017 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným
v 1. rade a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením konanie zastavil (I.) a
rozhodol, že strany sporu nemajú nárok na náhradu trov konania (II.).

2. O zastavení konania rozhodol podľa ust. § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým pred prvým pojednávaním
vzal podanú žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že po podaní žaloby dňa 16.5.2016 uzavreli so

žalovaným v 1. rade ako pôvodne zmluvne zaviazaným ručiteľom mimosúdnu dohodu o splátkach, v
rámci ktorej žalovaný 1/ uznal dlh voči žalobcovi zo zmluvy o úvere č. 0530722633 zo dňa 15.6.2014;
žalobca vzal žalobu späť tiež z dôvodu, že v období od podania žaloby do späťvzatia žaloby došlo k
čiastočným úhradám dlhu žalovaných celkovo v sume 400,- €. O trovách konania súd rozhodol podľa
ust. § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie
konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Súd v časti odôvodnenia výroku o trovách konania

konštatoval, že žalobca si trovy konania vo svojom späťvzatí doručenom súdu dňa 22.3.2017 neuplatnil,
pričom dôvod späťvzatia žaloby neuviedol, žiadal len o vrátenie kráteného súdneho poplatku, strany
sporu vo svojich vyjadreniach žiadne trovy neuplatnili, preto súd náhradu trov konania stranám sporu
nepriznal. Zároveň súd rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku vo výške 211,80 € žalobcovi
podľa ust. § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z
registratrestovvzneníneskoršíchpredpisov,auviedol,žetentobudežalobcovivrátenýprostredníctvom

Slovenskej pošty, a.s. Košice, po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia.

3. Uznesenie v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému v 1. rade, napadol žalobca včas podaným odvolaním, odôvodniac ho
odvolacími dôvodmi podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. tým, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že dňa 9.6.2016 zaslal súdu späťvzatie žaloby
v celom rozsahu z rovnakého dňa, ktoré odôvodnil uzavretím mimosúdnej so žalovaným 1/ zo dňa16.5.2016, na základe ktorej žalovaný 1/ uznal svoj dlh voči žalobcovi, pričom sa zaviazal ho splácať v
pravidelných mesačných splátkach. Žalobca z dôvodu uzavretia mimosúdnej dohody so žalovaným 1/
zobral žalobu zo dňa 16.2.2016 v celom rozsahu späť. Keďže k uzavretiu mimosúdnej dohody medzi

žalobcom a žalovaným 1/ došlo až po začatí súdneho konania, v ktorom bol žalobca zastúpený právnym
zástupcom, žalobcovi vznikli okrem trov konania aj trovy právneho zastúpenia. Uviedol, že obsahom
mimosúdnej dohody uzavretej so žalovaným 1/ bol aj záväzok žalovaného 1/ týkajúci sa čiastočnej
náhrady trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 107,89 €, pričom súd prvej inštancie pri svojom
rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď v rozpore s ust. § 256 ods. 1

CSP žiadnej z procesných strán nepriznal právo na náhradu trov konania napriek tomu, že zastavenie
konania zapríčinil žalovaný 1/, ktorý so žalobcom mimosúdnu dohodu uzavrel. Za nesprávne žalobca
označil skutkové zistenie súdu, že trovy konania si vo svojom späťvzatí, doručenom súdu dňa 22.3.2017
neuplatnil, ani neuviedol dôvod späťvzatia žaloby. Uvedené skutkové zistenie súdu je v rozpore s
obsahom späťvzatia žaloby zo dňa 9.6.2016 a pripojenej mimosúdnej dohody žalobcu a žalovaného 1/.
Žalobca vo svojom podaní z 9.6.2016 nielenže uviedol dôvod späťvzatia žaloby, ale si aj riadne uplatnil

náhradu trov právneho zastúpenia voči žalovanému 1/ vo výške 107,89 €, čo preukázal pripojenou
mimosúdnou dohodou. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd
uznesenie v napadnutom výroku zmenil a rozhodol, že žalobca má voči žalovanému 1/ právo na náhradu
trov konania vo výške uvedenej v uznesení vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia

4. Žalovaný v 1. rade sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie v napadnutom výroku ako vecne
správne potvrdiť, považujúc ho za správne a odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné, nakoľko súd
prvej inštancie sa so všetkými podstatnými skutkovými okolnosťami a právnymi skutočnosťami riadne

vysporiadal vo svojom rozhodnutí.

6. Uznesenie vo výrokoch o zastavení konania a o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného 2/
nebolo odvolaním napadnuté, nadobudlo právoplatnosť (§ 367 ods. 3 CSP), preto v tejto časti nebolo
v odvolacom konaní preskúmavané.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) prejednal podané odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods.
1 a 2 CSP a zistil, že nie sú podmienky na potvrdenie uznesenia, ani na jeho zmenu, preto uznesenie
v napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného 1/ zrušil podľa § 389 ods. 1

písm. c) a § 391 ods. 1 CSP a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

8. Uznesenie v napadnutom výroku, ktorým súd rozhodol o trovách zastaveného konania vo vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, nie je správne a zákonné z dôvodov, ktoré žalobca uviedol v

podanom odvolaní, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a preto na dôvody odvolania
aj odkazuje.

9. Podľa právnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku pri náhrade trov zastaveného konania sa
vychádza zo zásady procesného zavinenia (ust. § 256 ods. 1 CSP). Ak dôjde k zastaveniu sporového

konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania
skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda na strane
žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie
žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by
žalobca žalobu vzal späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného,

a teda ak nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, v takom prípade by musel znášať (nahradiť)
trovy žalovaného žalobca.

10.Právnateóriaasúdnapraxsúzajednovtom,žeprocesnézavineniezazastaveniekonaniapodľaust.
§ 256 ods. 1 CSP (rovnako ako pojem zavinenie za zastavenie konania podľa § 146 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, platného do 30.6.2016) je potrebné hodnotiť výlučne z procesného hľadiska, čo
znamená, že rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie zodpovednosti za zastavenie konania sú tie,
ktoré vznikli po začatí konania. Zároveň platí, že zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom
jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu, azároveň tiež komplexne a extenzívne v tom smere, že za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania je
treba považovať aj žalovaného, ktorý svoj dlh splní po začatí sporu a tým vyvolá u žalobcu nevyhnutnosť
späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Pritom i na dôvodnosť žaloby je potrebné nazerať procesne, teda

bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu nedošlo, nakoľko o veci nemôže
byť rozhodnuté meritórne a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne. Rozhodujúcou z hľadiska
procesného zavinenia zastavenia konania pre späťvzatie žaloby je preto len skutočnosť, že žalovaný
plnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z toho dôvodu vzal žalobca žalobu späť (por. Števček, M.,
Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.

Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 933).

11. V danej veci z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní
o trovách konania nevychádzal z uvedených zásad, pričom za základ svojho rozhodnutia vzal nesprávne
skutkové zistenie, že žalobca neuviedol dôvody späťvzatia podanej žaloby, súd neskúmal dôsledne
otázku procesného zavinenia strán sporu (v právnom vzťahu žalobcu a žalovaného 1/) na zastavení

konania a nesprávne aplikoval ust. § 256 ods. 1 CSP na daný prípad, v dôsledku čoho nesprávne
rozhodol o trovách zastaveného konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/.

12. So zreteľom na uvedené uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania muselo byť zrušené a v
zrušenom rozsahu vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho úlohou

vysporiadať sa s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní vo vzťahu k dôvodom späťvzatia žaloby,
ktoré žalobca uviedol v podaní o späťvzatí žaloby, doručenom súdu 13.6.2016 (č.l. 67- 69) a vo vzťahu
k otázke procesného zavinenia strán sporu na zastavení konania. Súd bude povinný dôsledne skúmať
procesnúzodpovednosťstránzazastaveniekonaniaaopätovnerozhodnúťotrováchkonaniavprávnom
vzťahu žalobcu a žalovaného 1/ v súlade so zákonom, pričom neopomenie tiež prihliadnuť na dohodu

sporových strán o čiastočnej náhrade trov právneho zastúpenia žalobcu účelne vynaložených v danom
spore, ktorá je súčasťou dohody o uznaní dlhu a splátkach uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/
dňa 6.5.2016 (č.l. 71 - 73).

13. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396

ods. 3 CSP).

14. Záverom odvolací súd pripomína súdu prvej inštancie potrebu opravy uznesenia uvedením
chýbajúceho výroku o vrátení súdneho poplatku opravným uznesením (§ 224 CSP), ktorý vo výrokovej
časti uznesenia 38C/200/2016-98 zo dňa 6.4.2017 absentuje, aj keď v odôvodnení uznesenia (v rozpore

s výrokovou časťou) súd uviedol, že rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku žalobcovi a svoje
rozhodnutie v tejto časti aj riadne odôvodnil.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.