Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. august 2018

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 15C/160/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316211011
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Kurinec

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2018:1316211011.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIIIvkonanípredsudcomJUDr.MariánomKurincomvovecižalobcu:Bratislavská

vodárenská spoločnosť, a.s., IČO: 35 850 370, so sídlom Prešovská 48, Bratislava, zastúpený: Legium,
s.r.o., IČO: 36 867 870, so sídlom: Bukurešťská 3, Bratislava, a žalovanej: W. Z., nar.: XX.XX.XXXX,
naposledy bytom: M. XX, T. o zaplatenie 207,15 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 207,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05% ročne zo sumy 207,15 eur od 25.10.2014 do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 24.06.2016 za žalobca domáhal aby súd zaviazal žalovanú na úhradu

sumy 207,15 eur spolu s príslušenstvom.

2. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tak, že medzi ním a žalovanou vznikol dňa XX.XX.XXXX
zmluvný vzťah a to uzavretím zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd č. H
Predmetom zmluvy bola dodávka pitnej vody a odvod odpadových vôd - služby poskytované žalobcom,
pričomžalovanásazaviazalauhradiťplatbyzaposkytnutéslužbyriadneavčas.Žalovanásvojuzmluvnú
povinnosť nesplnila, keď neuhradila faktúru č. XXXXXXXXX na sumu 207,15 eur so splatnosťou dňa

XX.XX.XXXX.
3. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„C.s.p.“) spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
4.Podľa§167ods.1C.s.p.aksúdneodmietolžalobupodľa§129alebonerozhodolozastaveníkonania,
doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk.
5. Podľa § 167 ods. 2 C.s.p. spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej

súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení
rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení.
6. Podľa § 292 C.s.p. súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k spotrebiteľovi vhodným spôsobom
spotrebiteľa poučí o možnosti zastúpenia,jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu
všeobecnej poučovacej povinnosti, ale poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o
možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach

potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv.
7. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p. ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného
predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu
na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľovSlovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu
pobytu cudzinca,

8. Podľa § 116 ods. 1 C.s.p. ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na
adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného
pobytu žalovaného.

9. Podľa § 116 ods. 2 C.s.p. ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa

odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy,
ak sa adresát o tom nedozvie.

10. Súd v rámci postupu po začatí konania podľa § 167 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení s § 292 C.s.p.
doručoval žalobu spolu s prílohami, poučením a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe žalovanej na adresu

trvalého pobytu podľa § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p. a to prostredníctvom poštového podniku a príslušného
útvaru policajného zboru ako doručujúcimi orgánmi podľa § 107 a 108 C.s.p., avšak s negatívnym
výsledkom. Následne súd podľa § 116 ods. 1 C.s.p. zisťoval skutočný pobyt žalovanej avšak bez
výsledku. Keďže sa žalovaným nepodarilo doručiť žalobu s prílohami, poučením a výzvou na vyjadrenie
sa k nej ani na adresu zistenú podľa § 116 ods. 1 C.s.p., súd podľa 116 ods. 2 C.s.p. zverejnil dňa

23.04.2018 oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu, pričom po 15 dňoch
od zverejnenia oznámenia sa žaloba považovala za doručenú.

11. Podľa § 297 písm. b) C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán

nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

12. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd

jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

13. Keďže predmetom tohto spotrebiteľského sporu bola pohľadávka žalobcu v sume 207,15,- eur bez
príslušenstva, teda hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1 000,- eur a zároveň išlo len o
otázku jednoduchého právneho posúdenia bez sporných skutkových tvrdení strán sporu a teda nebolo

podľa § 297 písm. b) C.s.p. na prejednanie sporu potrebné nariadiť pojednávanie. Súd preto podľa §
219 ods. 3 C.s.p. vyvesil na úradnú tabuľu a webovú stránku súdu oznam, ktorým oznámil miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku.

14. Na základe oboznámenia sa so žalobou a predloženými listinnými dôkazmi a to zmluva č. H., faktúra

č. XXXXXXXXX, upomienka zo dňa 09.12.2014, časť všeobecných obchodných podmienok žalobcu
zistil súd nasledovný skutkový stav rozhodný pre právne posúdenie veci.

15. Žalobca ako právnická osoba prevádzkujúca verejné vodovody a verejné kanalizácie v rozsahu
zapísanom v obchodnom registri a podnikajúca v rozsahu ďalších činností zapísaných v obchodnom

registri a žalovaná ako fyzická osoba medzi sebou uzavreli zmluvu na základe ktorej jej žalobca na
odbernom mieste poskytoval dodávku pitnej vody ako aj odvod odpadových vôd. Žalovaná neuhradila
faktúry riadne vyúčtované žalobcom, čím mu spôsobila škodu a dostala sa do omeškania.

16. Podľa § 15 ods. 7 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o

zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len ako „ zákon č.
442/2002 Z.z.) Vlastník verejného vodovodu je ďalej povinný b) uzatvoriť písomnú zmluvu o dodávke
vody so žiadateľom o pripojenie na verejný vodovod; záväzky vzniknuté z tejto zmluvy prechádzajú
na právneho nástupcu vlastníka verejného vodovodu a sú záväzné aj pre prevádzkovateľa verejného
vodovodu a pre jeho právneho nástupcu,

17. Podľa § 16 ods. 7 zákona č. 442/2002 Z.z. Vlastník verejnej kanalizácie je ďalej povinný b) uzatvoriť
písomnú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd so žiadateľom o pripojenie na verejnú kanalizáciu;záväzky vzniknuté z tejto zmluvy prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka verejnej kanalizácie a sú
záväzné aj pre prevádzkovateľa verejnej kanalizácie a pre jeho právneho nástupcu,

18. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z. Konečný spotrebiteľ vody (ďalej len „konečný spotrebiteľ")
je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá odoberá vodu na účely konečnej spotreby vody z
verejného vodovodu alebo od odberateľa vody (§ 4 ods. 3 ).

19. Podľa § 28 ods. 9 zákona č. 442/2002 Z.z. Vodné je platba za dodanú pitnú vodu, ktorú tvorí
súčin ceny za 1m3 vyrobenej a dodanej pitnej vody verejným vodovodom podľa osobitného predpisu
a množstva odobratej pitnej vody.

20. Podľa § 17 ods. 3 písm. c) zákona č. 442/2002 Z.z Prevádzkovateľ verejného vodovodu c) má právo
naúhraduzadodávkuvody(ďalejlen„vodné"),aksanedohodne,ževodnésaplatívlastníkoviverejného

vodovodu.

21. Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a
právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva
na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

22. Podľa § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov
alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.

23. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „Občiansky zákonník“)

záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od
dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

24. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

25. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

26. Podľa § 491 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone
neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná
zmluva neurčuje inak.

27. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov

(ďalej len ako „ Občiansky zákonník“) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

28. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je:
1. protiprávny úkon,

2. spôsobenie škody a
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.

V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide
o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť.

Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu
sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže
vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo
záväzkovú zodpovednosť. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny
vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo

poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá,
škodu nahradiť. Každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú
povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahualebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu.
Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti)
a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto

ustanovenia.

29. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

30. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.03.2015 ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

31. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

32. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

33. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

34. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“)

orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

35.Nazákladezistenéhoskutkovéhostavupovažovalsúdzanesporné,žemedzižalobcomažalovanou
vznikol v zmysle § 488 Občianskeho zákonníka zmluvný vzťah na ktorý sa použil lex specialis zákon č.
422/2002 Z.z. V zmysle uzavretej zmluvy žalobca riadne poskytoval služby predstavujúce poskytnutie
pitnej vody ako aj odvod odpadových vôd. Žalovaná svoju povinnosť včas a riadne uhrádzať faktúry za
poskytnuté služby a to v zmysle § 17 ods. 3 písm. c) ktorý ustanovuje, že prevádzkovateľ má právo na

úhradu za dodávku vody nesplnila . Keďže žalovaná túto svoju povinnosť nesplnila, súd rozhodol tak
ako je uvedené v I. výroku tohto rozsudku.

36. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01. 02. 2013 výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

37. Keďže súd zaviazal žalovanú na zaplatenie celej dlžnej istiny, žalobcovi priznal aj právo na úroky z
omeškania vo výške 5,05% z dlžnej sumy až do reálneho zaplatenia dlžnej sumy.

38. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
40. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

41. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255
ods.1C.s.p.Nakoľkobolžalobcaúspešnývcelkovejžalovanejsumet.j.207,15eursúdmupriznalnárokna náhradu trov konania vo výške 100%. O výške nároku rozhodne súd samostatným rozhodnutím,
vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.