Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Marčeková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoP/49/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417215831
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4417215831.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci navrhovateľky:
Bc. J. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. N. XXX, zastúpená JUDr. Ema Zacharová, advokát s. r. o.,
so sídlom Nové Zámky, Forgáchova bašta 7, IČO: 47 237 023, proti osobe povinnej platiť výživné: C.
Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. N. XXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s. r.
o., so sídlom Nové Zámky, Ernestova bašta 2, IČO: 36 857 751, o určenie vyživovacej povinnosti na
manželku, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní osoby povinnej platiť výživné
proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 16. októbra 2017 č. k. 6Pc/24/2017-42 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil druhému
účastníkovi C. Y., nar. XX. XX. XXXX povinnosť platiť navrhovateľke Bc. J. Y., nar. XX. XX. XXXX výživné
v sume 180 eur mesačne a to vopred vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci, počínajúc podaním
návrhu na začatie konania až do právoplatného ukončenia konania o určenie výživného na manželku,
ktoré je vedené na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 6Pc/24/2017. Rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 2 ods. 1, § 154, § 155 CMP, § 71 ods. 1 Zákona o rodine, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1,
2, § 331 ods. 1 CSP a uviedol, že navrhovateľka sa návrhom na začatie konania zo dňa 12. 10. 2017
domáhala, aby súd určil osobe povinnej platiť výživné (ďalej len manžel) povinnosť platiť navrhovateľke
výživné na manželku v sume 250 eur mesačne. Zároveň v uvedenom podaní žiadala, aby konajúci súd
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by manželovi nariadil povinnosť platiť navrhovateľke výživné v
sume 180 eur mesačne a to vopred vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci, počínajúc podaním návrhu
na začatie konania až do právoplatného ukončenia konania o určenie výživného na manželku, ktoré je
vedené na Okresnom súde Nové Zámky pod č. 6Pc/24/2017. Navrhovateľka v návrhu uviedla dôvody,
pre ktoré žiadala návrhu vyhovieť a to, že jej jediným príjmom je rodičovský príspevok v sume 213,20
eura mesačne a prídavok na dieťa v sume 23,52 eura mesačne, teda spolu 236,72 eura mesačne,
pričom maloletá dcéra M. Y. sa narodila XX. XX. XXXX. Uviedla, že manžel sa zo spoločnej domácnosti
odsťahoval dňa 03. 09. 2017. Od uvedeného času sa o navrhovateľku, ani o maloleté dieťa nezaujíma,
žiadnym spôsobom neprispieva na výživu navrhovateľky, ani maloletého dieťaťa. Má bežné výdavky na
domácnosť, na svoju výživu a na výživu dieťaťa, pričom starostlivosť o domácnosť a o dieťa zabezpečuje
navrhovateľkavýlučnesama,akeďžeuvedenýpríjemnestačínauspokojeniepotriebnavrhovateľky,ako
i maloletého dieťaťa, finančne navrhovateľke vypomáha jej otec, ktorý s navrhovateľkou býva v jej dome.
Navrhovateľkavnávrhuuviedla,žepriemernémesačnévýdavkyspojenésvedenímdomácnosti,akoijej
potrebami a potrebami maloletého dieťaťa predstavujú približne sumu 600 eur mesačne, z toho náklady
na stravu v sume 300 eur mesačne, náklady na ošatenie v sume 30 eur mesačne, náklady na hygienické
potreby navrhovateľky v sume 35 eur mesačne, náklady na hygienické potreby pre domácnosť 50 eur
mesačne, náklady na hygienické potreby maloletého dieťaťa v sume 100 eur mesačne, náklady na
bežné opravy súvisiace s užívaním domu v sume 30 eur mesačne, náklady na mobil v sume 10,98eura mesačne, náklady na poistné maloletého dieťaťa v sume 36 eur mesačne, náklady na internet v
sume 6,99 eura mesačne, náklady na pohonné hmoty v sume 15 eur mesačne a polovicu nákladov
na vodu, plyn a elektrickú energiu v sume cca 90 eur mesačne. Mesačný príjem manžela predstavuje
cca 1.500 eur v čistom, keďže na svojom výpise z účtu, ktorý ukázal navrhovateľke, mal pripísanú
sumu 1.100 eur za výkon práce za dobu dvoch tretín mesiaca od spoločnosti PEBAL TRANS, s. r.
o. Bratislava, a teda z uvedeného je zrejmé, že životná úroveň navrhovateľky je podstatne nižšia ako
životná úroveň manžela, pričom navrhovateľka je na materskej dovolenke bez nároku na materské
dávky, pričom sa celodenne stará o maloleté dieťa účastníkov. Uviedla, že uvedené dôvody v návrhu na
začatie konania teda odôvodňujú jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže každodenne
musí zabezpečovať potreby svoje a maloletého dieťaťa, a keďže je na materskej dovolenke, nemá
možnosť žiadnym spôsobom zabezpečiť si iný príjem, pričom druhý účastník má slušný príjem, z ktorého
má možnosť zabezpečiť navrhovateľku. Súd uviedol, že ide o rozhodnutie predbežného charakteru,
súd nemusí pred jeho nariadením zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutia vo veci a tiež pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný vždy formálny postup stanovený pre
konečné rozhodnutie. Definitívna ochrana ohrozených alebo porušených subjektívnych práv a právom
chránených záujmov, je poskytnutá v konaní až právoplatným rozhodnutím vo veci samej, ktorým sa
spravidla konanie končí. V niektorých prípadoch je však potrebné a nevyhnuté poskytnúť právam, resp.
právom chráneným záujmom ochranu pred začatím samotného konania alebo počas rozhodovania o
veci. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Zo
skutočností uvedených v návrhu na začatie konanie, ako i z dokladov pripojených k návrhu na začatie
konania zistil, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, vzhľadom na skutočnosti
uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že manželstvo účastníkov naďalej
trvá, z manželstva pochádza maloleté dieťa M. Y., nar. XX. XX. XXXX, pričom manžel výživné na
navrhovateľku, ani na maloleté dieťa žiadnym spôsobom neprispieva, i napriek tomu, že má príjem v
sume cca 1.500 eur v čistom a žiadnu inú vyživovaciu povinnosť nemá. Vzhľadom na skutočnosť, že
navrhovateľka má celkom príjem v sume 236,72 eura mesačne, ktorý predstavuje rodičovský príspevok
v sume 213,20 eura a prídavok na dieťa v sume 23,52 eura a navrhovateľka žiadny iný príjem nemá,
pričom zabezpečuje výlučne sama starostlivosť o domácnosť a maloleté dieťa, pričom jej výdavky na
domácnosť a starostlivosť o seba a maloleté dieťa predstavujú mesačne cca 600 eur. Súd mal za to,
že vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné s poukazom na ustanovenia § 325 ods. 1 CSP a §
325 ods. 2 písm. d) CSP dočasne upraviť pomery účastníkov nariadením neodkladného opatrenia tak,
aby bolo zabezpečené právo navrhovateľky na výživné podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine tak, aby
mohla zabezpečovať aspoň čiastočne starostlivosť o domácnosť a najmä o maloleté dieťa účastníkov.
Z uvedeného ustanovenia § 71 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva povinnosť druhého účastníka plniť si
vyživovaciu povinnosť na navrhovateľku, a keďže druhý účastník túto povinnosť ani len čiastočne neplní,
konajúci súd z uvedených dôvodov návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, aby bolo do
právoplatného ukončenia konania aspoň čiastočne zabezpečené právo na výživné od manžela.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie manžel,
odôvodniac ho tým, že v nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľky má zriadené vecné bremeno
spočívajúce v práve doživotného užívania otec navrhovateľky, ktorý s ňou žije v spoločnej domácnosti,
ktorú musel opustiť pre správanie navrhovateľky aj on sám. Z uvedeného dôvodu nie je pravdivé tvrdenie
navrhovateľky, že by nákladmi na domácnosť bola zaťažovaná výlučne sama. Otec navrhovateľky by
mal participovať na nákladoch tejto domácnosti jednou polovicou, z ktorého dôvodu namieta skutkové
tvrdenie navrhovateľky, že by celkové mesačné náklady predstavovali sumu 600 eur. Suma 30 eur
titulom nákladov na bežné opravy súvisiace s užívaním domu je diskutabilná, keďže nejde o pravidelný
výdavok zo strany navrhovateľky a jednotlivé položky nie sú podložené dôkaznými prostriedkami. Z
uvedeného dôvodu má za to, že suma určená napadnutým uznesením je neprimerane vysoká. Za
významnú považuje aj tú skutočnosť, že navrhovateľka od neho žiadala, aby zostal doma, pričom ho
postavila pred rozhodnutie, či si vyberie ju alebo zamestnanie. Nakoľko bolo nevyhnutné zabezpečiť
nejaký príjem, rozhodol sa zamestnať sa. Má tiež za to, že neboli splnené podmienky pre vydanie
neodkladného opatrenia, nakoľko v konkrétnom prípade nie je nutné bezodkladne upraviť pomery. Ak
otec navrhovateľky prispeje na náklady na domácnosť jednou tretinou, teda sumou 239 eur, nie je
nutné bezodkladne upravovať pomery nariadením neodkladného opatrenia a navrhovateľke nehrozí
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané len na základe
tvrdení navrhovateľky bez najmenšieho preverenia a bez toho, aby mu bola poskytnutá možnosť
vyjadriť sa k podanému návrhu, z ktorého dôvodu dospel k záveru, že je potrebné ho zrušiť. Pri
vydaní neodkladného opatrenia bolo vhodné minimálne si preveriť výšku jeho mesačného zárobku. Jehomesačný príjem nedosahuje výšku uvádzanú navrhovateľkou a pohybuje sa na úrovni 550 eur mesačne.
Pri opustení spoločnej domácnosti z dôvodu neznesiteľných podmienok vytváraných predovšetkým
otcom navrhovateľky a neskôr aj ňou, bol nútený nasťahovať sa späť k svojej matke, ktorej mesačne
prispieva titulom nákladov na domácnosť sumou vo výške 300 eur. Okrem toho mesačne uhrádza
splátky leasingu na osobné motorové vozidlo 70 eur, titulom poistenia sumu 25 eur, titulom poistenia
výkonu povolania sumu 30 eur, náklady na mobilný telefón má 60 eur a náklady na cestu do práce
sú 50 eur mesačne, splátka úveru QuatroCar vo výške 15 eur mesačne, v ktorých nie sú zahrnuté
náklady na stravu, oblečenie a hygienické potreby, s ktorými mu pomáha jeho matka. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti má za to, že neboli splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia,
pričom je evidentné, že jeho životná úroveň nie je vyššia ako navrhovateľkina, je rovnaká a do
právoplatného skončenia konania nepríde k zhoršeniu postavenia navrhovateľky. Z uvedených dôvodov
navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.
3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu manžela uviedla, že v návrhu uviedla, že otec s ňou
žije v spoločnej domácnosti a má tam aj zriadenie práva doživotného bývania. Nevie, na základe
akého jej tvrdenia uvádza, že nákladmi na domácnosť je zaťažená výlučne sama. V návrhu uviedla,
že starostlivosť o domácnosť a dcéru zabezpečuje výlučne iba ona, čím neboli myslené aj všetky
náklady. V návrhu uviedla, že platí polovicu nákladov na vodu, elektrinu a plyn celkom v sume 90
eur mesačne. Netvrdila, že priemerné mesačné náklady spojené s uspokojovaním základných potrieb
domácnosti, ktoré predstavujú sumu asi 600 eur, platí výlučne sama. Nebolo by ani možné, aby jej otec
nepreberal za manžela časť finančných povinností, nakoľko celý jej mesačný príjem predstavuje 236,72
eura. Poukazovala na to, že jej príjem zďaleka nepostačuje ani na uhrádzanie polovice nákladov na
domácnosť, na ktorých by sa mala podieľať viac ako polovicou, keďže v domácnosti žijú traja a časť
nákladov pripadajúcich na jej dcérou majú byť uhrádzané výlučne ňou a manželom. Nie je preto pravdivé
ani tvrdenie manžela, že otec by sa na nákladoch na domácnosť mal podieľať jednou polovicou, pretože
bysamalpodieľaťjednoutretinou.Skutočnosťouvšakje,žeonasananejpodieľaskorodvomitretinami,
keďže supluje povinnosť manžela. K mesačným nákladom na bežné opravy uviedla, že práve z dôvodu,
že na dome sa vyskytuje náhla nutnosť opravy alebo údržby, ktorá je často nákladná, je vhodné uvádzať
priemerné náklady, aby bola schopná takúto opravu vykonať. Nevie si mesačne ušetriť žiadne peniaze,
a preto, keď treba nejakú opravu či údržbu v dome vykonať, platí ju jej otec, hoci by takúto opravu
mala vykonávať prinajmenšom na polovicu. Nesúhlasí s tvrdením povinného, že tvrdila, že otec sa na
nákladoch nepodieľa. Uvádzala, že otec jej finančne vypomáha, pričom mala na mysli vypomáhanie na
nákladoch, ktoré pripadajú na ňu a ich dcéru. Nerozumie tvrdeniu manžela, že pokiaľ by jej otec prispel
na náklady sumou 239 eur, nie je nutné bezodkladne upravovať pomery nariadením neodkladného
opatrenia. Ona platí polovicu nákladov na vodu, elektrinu plyn, teda celkom 90 eur, druhých 90 eur platí
otec. Otec si sám platí stravu. Uviedla, že jej a dcérine náklady na stravu sú 300 eur mesačne. Manžel
v odvolaní uviedol, že jeho mesačný príjem sa pohybuje na úrovni vo výške 550 eur, preto žiadala, aby
predložil pracovnú zmluvu a výplatnú pásku, aby bolo možné zistiť jeho skutočné príjmy. Vie, že mal
možnosť zamestnať sa v Nitre, čo odmietol pre nízky príjem. Uviedol, že jeho výdavky predstavujú
sumu 550 eur, pričom v tejto sume nie sú zahrnuté náklady na stravu, oblečenie a hygienické potreby,
takže nie je pravdivý manželom tvrdený príjem, pretože pokiaľ by bol taký nízky, nemohol by mať
tvrdené výdavky. Popiera mesačný výdavok v sume 84,45 eura ako všeobecnú zodpovednosť za škodu,
pretože tento výdavok nezdokladoval a pri jeho postojoch je vylúčené, že by pracoval za podmienok,
že z jeho príjmu 550 eur má na výkon zamestnania mesačné výdavky 84,45 eura na poistenie a 50 eur
na cestovné. Nepreukázal ani výdavok 60 eur na telefón, pričom je neprimerane vysoký. Predložil dve
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom u jedného z nich
ide o zbytočné výdavky, keďže na používanie postačuje jedno motorové vozidlo. Z uvedených dôvodov
navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania
a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdiť.
5. Na Okresnom súde Nové Zámky prebieha konanie o výživné na manželku, v ktorom sa navrhovateľka
domáha od manžela určenia vyživovacej povinnosti sume 250 eur mesačne od podania návrhu, teda od
13. 10. 2017. Spolu s návrhom vo veci samej podala navrhovateľka aj návrh na vydanie neodkladného
opatrenia, ktorým by súd uložil jej manželovi platiť výživné v sume 180 eur mesačne odo dňa podanianávrhu. Súd prvej inštancie návrhu navrhovateľky na vydanie neodkladného opatrenia napadnutým
uznesením vyhovel a toto je v dôsledku odvolania manžela predmetom preskúmania odvolacím súdom.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
7. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej
lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah,
ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné neodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
12. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
13. Nová právna úprava neodkladných opatrení v zmysle Civilného sporového poriadku a Civilného
mimosporového poriadku umožňuje neodkladné opatrenie nariadiť nielen pred alebo počas konania, ale
v odôvodnených prípadoch aj po skončení konania, a to v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Charakter
tohto procesného inštitútu vyžaduje vylúčenie potreby procesnej aktivity strán (účastníkov), ako aj
ustanovenia o pojednávaní a procesnom dokazovaní.
14. Odvolací súd, rozhodujúc o návrhu navrhovateľky na vydanie neodkladného opatrenia dospel k
záveru, že záver súdu prvej inštancie, keď návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľky
vyhovel, je správny, pretože navrhovateľka v návrhu preukázala, že pomery medzi stranami je potrebné
bezodkladne upraviť. Navrhovateľka preukázala, že je na materskej dovolenke, pretože sa stará o ich
maloletú dcéru M., nar. XX. XX. XXXX, pričom poberá rodičovský príspevok v sume 213,20 eura a
rodinné prídavky 23,52 eura mesačne. Jej manžel sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval v septembri
2017. Navrhovateľka zostala v dome, ktorého je vlastníčkou, bývať so svojim otcom, pričom jej príjem
nepostačuje na úhradu jej mesačných výdavkov. Navrhovateľka uvádzala, že jej mesačné výdaje na
bývanie (voda, elektrina, plyn) sú v sume 180 eur, z čoho ona platí sumu 90 eur a polovicu platí jej otec,
ktorý s nimi býva. Ako ďalšie mesačné výdavky uviedla 300 eur na stravu pre ňu a dcéru, náklady na
ošatenie 30 eur, hygienické potreby pre ňu, dcéru a domácnosť v sume 185 eur (35 eur + 100 eur
+ 50 eur), náklady na bežné opravy súvisiace s užívaním domu 30 eur, náklady na mobil 10,98 eura
a internet 6,99 eura, benzín 15 eur a poistka dcéry v sume 36 eur, čo potom spolu predstavuje sumu
673,97 eura. Manžel navrhovateľky je zamestnaný, podľa jeho tvrdenia je jeho príjem 550 eur mesačne.
K odvolaniu predložil aj výplatné pásky za mesiace júl až september 2017, v ktorých je uvedená jeho
čistá mzda vo výške 279,01 eura, 366,17 eura a 366,17 eura, čo nezodpovedá ani tvrdeniu manžela
o výške jeho mzdy. Po odsťahovaní zo spoločnej domácnosti t. č. býva u svojej matky, ktorej prispieva
sumou 300 eur mesačne na náklady na domácnosť. Okrem toho uviedol ďalšie svoje výdaje, a to
splátky leasingu 70 eur, poistenie 25 eur, poistenie 30 eur, mobilný telefón 60 eur, cesta do práce 50
eur, splátka QUATROCar 15 eur, v čom nie sú zahrnuté náklady na stravu, oblečenie a hygienicképotreby. Odvolací súd však u manžela nevychádzal len z jeho príjmu, preukázaného potvrdeniami
zamestnávateľa, pretože manžel pracuje ako vodič z povolania - kamionista, pričom odvolaciemu súdu
je z praxe známe, že zamestnávatelia vodičov z povolania kamionistov uvádzajú ich príjem v minimálnej
sume, pričom ich reálnu finančnú situáciu ovplyvňuje to, že za zahraničné cesty poberajú cestovné a
stravné, ktoré nie je v celom rozsahu nimi mesačne spotrebované a potom sú ich majetkové pomery
ovplyvňované aj touto sumou. Okrem toho aj výdavky manžela, ktoré uviedol v sume 550 eur mesačne
bez nákladov na stravu, oblečenie a hygienické potreby, preukazujú to, že reálne je jeho príjem vyšší ako
550eur.Vychádzajúcztaktozistenýchpomerov,čojeprepotrebyrozhodovaniaoneodkladnomopatrení
dostatočné, zohľadniac tiež to, že t. č. je životné minimum na plnoletú fyzickú osobu v sume 199,48
eura mesačne a na nezaopatrené dieťa v sume 91,06 eura mesačne, čo je potom spolu 290,54 eura (na
navrhovateľku a maloletú M.), pričom navrhovateľka tento príjem mesačne nedosahuje, odvolací súd
dospel k záveru, že jej návrh je dôvodný. Súdom prvej inštancie určenú výšku vyživovacej povinnosti v
sume 180 eur mesačne neodkladným opatrením aj odvolací súd považoval za primeranú na to, aby bola
v zmysle ustanovenia § 366 CMP zabezpečená výživa navrhovateľky v nevyhnutnej miere, vzhľadom
k jej preukázaným výdavkom. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.