Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Vladimír Hric
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 4T/135/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715010495
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hric
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8715010495.17
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. mája 2019, v senáte zloženom z
predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hrica a prísediacich PhDr. Daniely Slivkovej a Bc. Marty Péterovej,
takto
r o z h o d o l :
O b ž a l o v a n ý :
R. C. Z. D. W. B. D. Č. V. T. , nar. XX. XX. XXXX D. Y., trvalo bytom C., Ul.
I. Č.. XXXX/XX,
j e v i n n ý , že
dňa 27. 05. 2014 v čase o 12.44 hod. z neznámeho miesta vykonal telefonický hovor z tel. č. 0915 666
533 na tel. č. 0918 215 369, ktorý v mieste bydliska T. W. XXX, okres C., prevzala C. D., priateľka I.
V., ktorej povedal, že I. V. už niekoľko rokov dlhuje peniaze vo výške 5.000,--eur, ktoré I. V. požičala
už nebohá pani G. zo G. a žiadal, aby peniaze boli vyplatené jemu, pričom u poškodenej zisťoval, aký
majú príjem a ďalej jej už dôraznejšie povedal, aby predali byt a budú mať z čoho peniaze vrátiť, na čo
mu poškodená povedala, že kam majú ísť potom bývať a na to jej už dôraznejšie povedal, že má 20
minút, aby sa dohodla s I. V. na vrátení peňazí a ak nie, pozná mafiánov z Kežmarku, ktorí ich prídu
pozabíjať, a taktiež jej povedal, že sa už boli pozrieť pred ich bytovku, pričom poškodená následne
odovzdala telefón poškodenému I. V., ktorému sa tiež vyhrážal, že pošle na neho Kežmarčanov a títo
ho dajú dole aj s jeho priateľkou,
t e d a
iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal,
č í m s p á c h a l
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere
2 (dvoch) rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon trestu podmienečne
o d k l a d á .
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu súd u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov. o d ô v o d n e n i e :
Na základe obžaloby zo dňa 19. 11. 2015 súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní a zistil
skutkovýstavuvedenývovýroku.Skutoktakakoboluvedenývobžalobe,bolpreukázanýdôkazmi,ktoré
boli vykonané, no na rozdiel od obžaloby, ktorá tento skutok právne kvalifikovala ako zločin vydierania
podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. f/ Trestného
zákona a táto skutočnosť v samotnom skutku nebola ničím preukázaná, tak súd uvedený skutok právne
kvalifikoval ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona.
Obžalovaný priznal, že vedel o dlhu poškodeného I. V., pretože toho poznal už v dávnej minulosti
a veriteľkou bola matka jeho priateľky Dr. M., pričom tento dlh vznikol už dávno predtým, než bol
obžalovaný v priateľskom vzťahu s uvedenou osobou. Keďže veriteľka G. zomrela, tak jedinou dedičkou
po nej zostala jej dcéra Dr. Z. M.. Napriek tomu, že vzťah s touto priateľkou on už ukončil, tak sa snažil
jej pomáhať tým, že chcel vyzvať dlžníka, aby svoj dlh vyrovnal a za tým účelom nadviazal kontakt s
bratom dlžníka a zisťoval u neho telefonický kontakt, ktorý následne použil na nadviazanie kontaktu s
priateľkou dlžníka C. D. a prostredníctvom nej sa snažil pôsobiť aj na dlžníka, aby spoločnými silami a
finančnými prostriedkami dlh vyrovnali. V priebehu konania popieral akékoľvek použitie vyhrážok násilia
na splnenie záväzku.
Z výpovede C. D. mal súd preukázané, že vo svojom byte zabezpečovala opateru I. V., pretože tento
v minulosti utrpel vážne zranenia pri autonehode, bol pripútaný na lôžko a potreboval nepretržitú
celodennú starostlivosť. Tieto skutočnosti preukázala svedkyňa aj množstvom lekárskych správ.
Svedkyňa potvrdila, že obžalovaný, ktorého predtým vôbec nepoznala, jej telefonoval, prejavil záujem
mať rozhovor aj s I. V. a pri tomto kontakte so svedkyňou jej tvrdil, že poškodený dlhuje 5.000,--eur a pri
tejto príležitosti obžalovaný zisťoval príjem poškodeného, príjem tejto svedkyne a domáhal sa, aby dlh
za priateľa zaplatila hoci aj predajom bytu. Keďže nízky príjem poškodeného a jej majetok neumožňovali
zaplatiť dlh, pričom ona nemala ani dôvod tento dlh platiť, tak odmietla ďalej komunikovať s obžalovaným
a vtedy ju obžalovaný upozornil, že prídu k nim mafiáni - Kežmarčania, pričom už pred bytom boli pozrieť
a že ich pozabíjajú. Časť obsahu rozhovoru počul aj poškodený V. a tak požiadal o možnosť telefonovať
s obžalovaným a následne jej poškodený vysvetlil, že obžalovaný požaduje vrátenie dlhu, ktorý má on vo
vzťahu k pani G. a nebolo mu známe, prečo sa o tento dlh zaujíma práve obžalovaný. Podľa vyjadrenia
poškodeného aj jemu sa obžalovaný vyhrážal pri telefonovaní hrozbou použitia násilia.
Z výpovede svedka V. V. je preukázané, že obžalovaný ho telefonicky požiadal o poskytnutie telefónneho
číslanapoškodenéhoakeďžeonvedelzminulosti,žesapoznajú,takmutelefónnečísloposkytol.Pokiaľ
obžalovaný sa snažil mu pri telefonovaní vysvetliť dlh jeho brata, tak on nemal záujem s obžalovaným
o tomto komunikovať.
SvedkyňaDr.Z.M.potvrdila,žepočasjejvzťahusobžalovanýmvzniklimedziniminedorozumenia,ktoré
boli riešené v trestnom konaní proti obžalovanému a tak s nim ukončila tento vzťah. Počas ich vzťahu
sa obžalovaný od nej dozvedel, že v dedičskom konaní získala nejaký majetok po svojej mame I. G. a
taktiež získala nejaké pohľadávky, ktoré mala jej mama vo vzťahu k inej osobe, keď poskytla finančnú
čiastku asi 80.000,--Sk. Touto pohľadávkou sa nezaoberala, no obžalovaný o nej vedel a stále chcel robiť
kroky k tomu, aby jej pohľadávka bola uhradená i keď ona o to záujem nemala. Uvedená pohľadávka
bola riešená v civilnom konaní na súde. Svedkyňa ďalej potvrdila, že nikdy nežiadala obžalovaného, aby
vymáhal v jej prospech túto pohľadávku. Obžalovaný prejavoval záujem o vymáhanie tejto pohľadávky
aj potom, čo ona s nim vzťah ukončila a on viackrát jej telefonoval a vždy spomínal iba záujem riešiť
jej pohľadávku vo vzťahu k I. V.. V tejto súvislosti požadoval od nej kópiu rozsudku súdu, ktorým bola
jej pohľadávka priznaná.
Z rozsudku Okresného súdu Poprad č. 13C/105/2011 zo dňa 20. septembra 2011 vyplýva, že súd
zaviazal žalovaného I. V. zaplatiť žalobkyni Dr. Z. M. sumu 2.721,90 eur s prísl. a uvedený rozsudok je
právoplatný 11.11.2011. Z jeho obsahu odôvodnenia ďalej vyplýva, že táto pohľadávka vznikla právnejpredchodkyni I.M. G., ktorá podala proti I. V. žalobu na zaplatenie sumy 82.000,--Sk s prísl. a po jej smrti
nastúpila ako žalobkyňa jediná dedička. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z rozhodnutia Okresného súdu
Poprad č. 2D/252/2010. Pôvodná žalobkyňa zomrela dňa 8.10.2010, teda v čase, kedy už prebiehalo
konanie na základe ňou podanej žaloby.
V konaní sa nepodarilo súdu vykonať výsluch I. V., pretože z lekárskych správ bolo preukázané, že
jeho vážne zdravotné problémy mu neumožňujú opustiť lôžko, nie je schopný ani prevozu na invalidnom
vozíku, komunikácia s nim bola vzhľadom na množstvo zdravotných problémov sťažená a v prípravnom
konaní po vznesení obvinenia on nebol vypočutý. Tento svedok zomrel dňa 21.07.2018, o čom svedčí
úmrtný list.
Z vykonaných dôkazov mal súd preukázané, že obžalovaný na základe vlastného rozhodnutia vymáhal
dlh,ktorýmalpoškodenývovzťahukinejosobe,pričomnikýmnebolsplnomocnenýnato,abyvykonával
právne kroky na vymoženie pohľadávky a vôbec nikto ho nepoveril tým, aby protiprávnymi konaniami
tento dlh poškodeného vymáhal. Konanie obžalovaného bolo v priamom úmysle porušiť záujem na
ochrane slobodného rozhodovania iného človeka, okrem iného aj o nakladaní s vlastným majetkom
a prostriedok na vymoženie dlhu bol protiprávny a spočíval v hrozbe násilia v prípade, že dlh, ktorý
poškodený uznával, nebude akoukoľvek formou vyrovnaný. Pritom obžalovaný sa snažil tento dlh
vymáhať v prospech seba a nie tak ako to prezentoval, že chcel pomáhať svojej bývalej priateľke
ako oprávnenej osobe, ktorá mala možnosť na základe právoplatného rozhodnutia súdu si tento dlh
uplatňovať právnymi prostriedkami. Obžalovaný použil hrozbu násilia aj vo vzťahu k ďalšej osobe,
o ktorej vedel, že táto je v bezprostrednom kontakte s poškodeným, používajú spoločné finančné
prostriedky a taktiež aj majetok patriaci poškodenej v prospech dlžníka. Týmto svojim násilným konaním
sa snažil vynútiť konanie poškodeného alebo jeho partnerky k vyrovnaniu dlhu a to aj za cenu hrozby
násilia. Medzi konaním obžalovaného a následkom je príčinná súvislosť.
Z dôkazov bolo preukázané, že obžalovaný uvedeného konania sa nedopustil aj v súvislosti s tým, že
vedel o ťažkej životnej situácii a o vážnej chorobe poškodeného dlžníka a aby túto situáciu práve pre
zľahčenie dosiahnutia účelu svojho konania zneužil na zabezpečenie majetkového prospechu pre seba.
Konanie obžalovaného nie je možné na základe preukázaných dôkazov posudzovať aj podľa odseku
2 písm. b/, § 189 Trestného zákona, pretože za danej situácie nebolo možné poškodeného považovať
za chránenú osobu. Z dôkazov ďalej vyplýva, že obžalovaný sa dopustil trestného činu aj vo vzťahu
k partnerke poškodeného, ktorá je považovaná za poškodenú v súvislosti s konaním obžalovaného,
nakoľko aj vo vzťahu k nej použil hrozbu násilia a snažil sa ju nútiť k tomu, aby dlh, ktorý mal jej partner,
bol vyrovnaný aj za cenu zbavenia sa bytu, v ktorom žila s ťažko postihnutým poškodeným.
Obžalovaný v mieste bydliska je hodnotený všeobecne, doposiaľ bol viackrát súdne trestaný, v registri
trestov má 10 záznamov, najčastejšie pre majetkovú trestnú činnosť, ale aj pre konania, pri ktorých
použil násilie a bol vo výkone trestu odňatia slobody a pokiaľ mu boli ukladané podmienečné tresty
odňatia slobody, tak bolo vyslovené, že sa osvedčil. Posledné odsúdenie je z roku 2015 pre § 289 ods.
1 Trestného zákona a peňažný trest vo výmere 1.000,--eur, ktorý mu bol uložený Okresným súdom
Bratislava 1 č. 0T/32/2015 zaplatil, trest zákazu činnosti čiastočne vykonal a po uplynutí skúšobnej doby
podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti rozhodol uvedený súd o tom, že v
skúšobnej dobe sa osvedčil.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu bral v úvahu závažnosť konania, nezistené poľahčujúce
ani priťažujúce okolnosti, postoj obžalovaného k trestnej činnosti, jeho prístup k vykonávaniu
úkonov po podaní obžaloby, keď sťažoval úkony a dával príčiny na odročovanie pojednávaní
predstieraním zdravotných problémov a hospitalizácii, či umiestnením v zariadeniach, kde boli
realizované protialkoholické liečenia, ale po odvrátení možnosti vykonania úkonov svojvoľne opakovane
ukončil uvedené liečenia. V evidencii priestupkov má záznamy o priestupkoch obdobnej povahy ako je
i toto konanie.Vzhľadom na dobu od spáchania trestnej činnosti a skutočnosť, že predchádzajúce konanie, v ktorom
bol právoplatne odsúdený v roku 2015, malo iný druh a povahu trestnej činnosti, súd je toho názoru, že
aj vzhľadom na tieto skutočnosti, na ktoré súd v odôvodnení poukázal, bude účel trestu odňatia slobody
dosiahnutý trestom v rozsahu uvedenom vo výroku, pričom výkon trestu je podmienečne odložený na
skúšobnú dobu, ktorá prispeje k dosiahnutiu účelu trestu.
iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od
jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.