Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. august 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/246/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614209961
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:6614209961.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľky: H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., 1. B. XX, prechodne

bytom M. ul. XXX, B., proti : 1/ maloleté dieťa: X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Nitra, 2/muž, ktorého otcovstvo má byť
určené: W. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, U., o určenie otcovstva, sudcom JUDr. Petrom
Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že W. D., nar. XX.XX.XXXX je otcom mal. X. S., nar. XX.XX.XXXX z matky H. A., rod. S.,
nar. XX.XX.XXXX.

Maloletý X. S., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok a W. D. je povinný prispievať na jeho výživu mesačne sumou vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určenej za ten ktorý príslušný
rok, ktoré je povinný platiť od 26.04.2013, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky,
počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia.

Zročné výživné za obdobie od 26.04.2013 do 31.08.2016 súd povoľuje W. D. splácať v mesačných

splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľka sa písomne podaným návrhom domáhala určenia otcovstva domnelého otca k mal. X.,
nar. XX.XX.XXXX a úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu od 26.04.2013 a úhrady výdavkov
počas gravidity. S domnelým otcom sa zoznámila v roku 2008 a po desiatich mesiacoch súžitia zistila,

že je tehotná. Domnelý otec prisľúbil pomoc, navštevoval ju. Po pôrode sa už nevideli.

2. Súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľka a domnelého otca podľa § 180 CSP.
Doručenie mali vykázané.

3. Navrhovateľka uviedla, že sa pridržiava podaného návrhu. S odporcom v 2.rade sa spoznali v máji
2008 a druhý polrok 2008 žili spolu na ubytovni v Galante, kedy sa aj intímne stýkali. V decembri išla

k rodičom, on tiež, vtedy zistila, že je tehotná, čo mu dala vedieť, na čo odpísal, že sa porozprávajú,
najprv sa vyjadroval, že sa teší, potom ju posielal na potrat, s čím ona nesúhlasila, následne sa zasa
tešil, že sa o nich postará. Ona ostala na rizikovom tehotenstve, bývala u rodičov, kde za ňou aj na
víkendy chodieval, čo skončilo tesne pred pôrodom. Aj počas tehotenstva sa intímne stýkali. Kontaktprerušili po narodení dieťaťa, keď kontakt prerušili, že musí odísť preč. Odvtedy mu písala, avšak o dieťa
nejaví záujem, a ani nič neprispieva. Rodičia sa budú vedieť vyjadriť k jeho návštevám a kamarátku,
ktorú navrhuje vypočuť, s touto ona bývala na ubytovni.

4. Opatrovníčka maloletého návrh akceptovala.

5. Svedok uviedol B. S., uviedol, že je otcom matky. Pozná aj domnelého otca. Stretol sa s ním dva
alebo trikrát. Keď bol spolu s dcérou u nich na návšteve, počas celého víkendu. Prezentoval sa ako

intímny priateľ dcéry. On chodieva pracovať mimo bydlisko, a preto nie vždy bol doma, keď prišiel na
návštevu, raz alebo dvakrát tam nebol. S domnelým otcom sa rozprávali po maďarsky, čo manželka
nerozumela, dcéra jej prekladala. O tom, že je otcom dieťaťa sa neohovorilo, nie je si ani 100 % istý, že
bolinanávštevevčase,keďboladcératehotná,alepravdepodobneáno,to,žejeonotecsaautomaticky
predpokladalo. Keď už sa dcére narodilo dieťa, už ich navštíviť nebol, aj dovtedy mu kupovala dcéra veci,
myslí si, že ju len využíval. Výzorovo sa podľa neho dieťa podobá na domnelého otca. To keď bol u nich

na návšteve, je už viac ako osem rokov, niekedy na jar. Je si už istý, že dcéra bola v tom čase tehotná.

6. Súd taktiež vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi a to : rodným listom, fotografiou, potvrdením o príjmoch fyzickej osoby, správou ÚPSVaR Nitra
zo dňa 16.12.2013, zápisnicou zo dňa 24.01.2014, zápisnicou zo dňa 04.12.2014, správou VVISS a.s.

zo dňa 21.04.2016, písomným vyjadrením H. O.j doručeným súdu dňa 03.08.2016 a zistil tento skutkový
a právny stav :

7.Navrhovateľka sa s domnelým otcom spoznali v máji 2008. Druhý polrok 2008 žili spolu na ubytovni
a intímne sa stýkali. V decembri 2008 zistila navrhovateľka, že je tehotná. Informovala domnelého otca,

ktorý sa tešil, potom ju posielal na potrat, a potom sa tešil a ubezpečoval navrhovateľku, že sa o nich
postará. Ostala na rizikovom tehotenstve a domnelý otec ju navštevoval u rodičov, kde bývala. Počas
tehotenstva sa tiež intímne stýkali. Prestal ju navštevovať tesne pred pôrodom a po pôrode prerušili
kontakt. Domnelý otec jej na dieťa nič neplatil, ani počas tehotenstva. Otec navrhovateľky uviedol, že
ich domnelý otec s navrhovateľkou navštevoval aj počas tehotenstva navrhovateľky. Dieťa sa podobá

na domnelého otca. H. O. písomne uviedla, že navrhovateľka a domnelý otec spolu žili a následne
ostala navrhovateľka tehotná. Návrh bol podaný dňa 30.04.2013 a od 26.04.2013 žiadala navrhovateľka
výživné na dieťa od domnelého otca a zverenie dieťaťa, pričom zjavne nemohlo ísť o preklep, ale o
špecifikovanú požiadavku.

8.Podľa § 25 ods.1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

9.Podľa § 25 ods.2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom

podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

10.Podľa § 28 ods.1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,

b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

11.Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

12.Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13.Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.14.Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

15.Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

16.Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17.Podľa § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v
tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

18.Podľa § 94 ods.1 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

19.Podľa § 94 ods.2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

20.V zmysle citované zákonné ustanovenia vzhľadom na uvedené skutočnosti súd určil, že domnelý
otec je otcom maloletého dieťaťa, keďže v rozhodnom období pre počatie sa navrhovateľka a domnelý
otec intímne stretávali, žili spoločne do zistenia tehotenstva. Súd nemohol vypočuť domnelého otca,
pretože sa nedostavil na pojednávanie ani vykonať znalecké dokazovanie avšak vzhľadom na vykonané
dokazovania výsluchom navrhovateľky, svedka a písomné vyjadrenie svedkyne a oboznámením sa s

listinnými dôkazmi mal súd za to že otcom maloletého X. je W. D., keď všetko možné dokazovanie tomu
nesporne nasvedčovalo.

21.Keďže o maloletého sa stará navrhovateľka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, zveril súd maloleté
dieťa navrhovateľke. Otca súd zaviazal na platenie výživného od 26.04.2013 mesačne v sume 30 %

zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, v zákonnej aktuálnej výške v tom ktorom
roku. I keď potrebám mal. dieťaťa by bolo vhodnejšie vyššie výživné súd určil najnižšie zákonom určené
výživné, keďže pomery otca sú neznáme, preto aj vo zvyšku finančné nároky ( vyššie požadované
výživné a výdavky počas gravidity) súd zamietol, pretože nebolo možné o nich objektívne rozhodnúť a
neboli dokladované. Súd styk s mal. dieťaťom neupravoval, keďže to účastníci nežiadali.

22.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. Boli pomerne rovnako úspešní a žiadne trovy im nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.