Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Martin

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Gazdačková

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718200135
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5718200135.2

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne Q. W., N..
XX.X.XXXX, C. A. XXX XX Ž., A. XX/XX, právne zastúpenej Mgr. Dankou Varhaníkovou, advokátkou so
sídlom 013 52 Súľov č. 47, proti žalovaným v rade 1/ J. W., N.. XX.X.XXXX, A. C., T. XXXX/XX, v rade 2/
Q. W., N.. X.X.XXXX, C. A. K. XX, obom právne zastúpeným JUDr. Slavomírou Kurinskou, advokátkou
so sídlom 036 01 Martin, J. Šimka 11 , v konaní o vydanie dedičstva takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobkyne sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaní v rade 1/ a 2/ majú proti žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. O výške náhrady trov konania žalovaného v rade 1/ a žalovaného v rade 2/ rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15.1.2018 sa žalobkyňa proti žalovaným v rade 1/ a 2/
domáhala vydania 1/3 dedičstva po poručiteľovi W. W., N.. XX.X.XXXX, N. A. C. V. XXX/X, ktorý zomrel
X.X.XXXX, a to nehnuteľnosti - rodinného domu číslo súpisné XXX/X a zastavanej plochy pod domom
na parcele číslo XXXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcely číslo XXXX o výmere
XXX m2 - záhrady, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. C. a chaty súpisné číslo X

postavenej na parcele č. XXXX, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX pre k.ú. C.. Súčasne žiadala priznať
náhradu trov konania. Žalobkyňa uviedla, že poručiteľ W. W. zomrel X.X.XXXX a v dedičskej veci po ňom
konalJUDr.MariánMikl,notársosídlomvMartine.Dedičskékonaniesaviedlopodsp.zn.17D/194/2013
a notár dňa 20.1.2015 vydal Dedičské osvedčenie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.1.2015. Na
základe tohto osvedčenia sa nadobúdateľom celého dedičstva po poručiteľovi stali jeho bratia žalovaní v
rade 1/ a 2/. Žalobkyňa však prichádza do úvahy ako ďalšia dedička, hoci podľa oznámenia žalovaných

sa v čase prebiehajúceho dedičského konania zdržiavala na neznámom mieste. Žalovaní v rade 1/ a 2/
všakvedeli,žežalobkyňapracujevRakúskuaboladokoncavtelefonickomspojenísdcéroužalovaného
v rade 1/ - V.. Žalobkyňa ako opomenutá dedička opakovane prichádzala domov do Turian. Vzhľadom
na túto skutočnosť sa žalobkyňa ako opomenutá dedička domáha vydania dedičstva, resp. podielu
na dedičstve ktorý jej zo zákona patrí. Zo samotného osvedčenia o dedičstve vyplýva, že ako dedičia
prichádzali do úvahy len súrodenci poručiteľa, keďže ten bol bezdetný a slobodný. Žalobkyňa je sestrou

poručiteľa a po poručiteľovi mala dediť rovnakým dielom popri žalovaných 1/ a 2/. Žalobkyni preto vznikol
nárok na vydanie jej zákonného podielu, ktorý podľa § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje
1/3 poručiteľovho majetku. Žalobkyňa uviedla, že si uplatňuje zákonný podiel po poručiteľovi, a to podiel
len na rodinnom dome a zastavanom a priľahlom pozemku a na chate. Podiel na ďalšom majetku
poručiteľa si žalobkyňa neuplatňuje a prenecháva ho žalovaným v rade 1/ a 2/. Ide o nehnuteľnosti v
k.ú. V. a o cenné papiere. K žalobe žalobkyňa pripojila potvrdenie mesta Turany o pridelení súpisného

a orientačného čísla k rodinnému domu na ul. V., súpisné číslo XXX, pripojila snímku z katastrálnej
mapy, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. C. a LV č. XXXX pre k.ú. C. a kópiu Osvedčenia o dedičstve sp. zn.17D/194/2013 zo dňa 20.1.2015. Súčasne navrhla, aby sa súd oboznámil s podstatným obsahom spisu
Okresného súdu Martin sp. zn. 17D/194/2013.

2. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sa k žalobe vyjadrili prvýkrát spoločným podaním, ktoré podali prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne dňa 9.3.2018. V tomto podaní žalovaní v rade 1/ a 2/ poukázali na skutočnosť,
že žalobkyňa si neuplatňuje nárok na vydanie časti dedičstva, ktoré zahrňuje pozemky registra „E“
zapísané na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX P. XXXX pre k.ú. V., na ktorých pozemkoch nie je uvedený
podiel a hodnovernosť údajov katastra je narušená. Rovnako si žalobkyňa neuplatnila nárok na vydanie

časti dedičstva, ktoré spočíva v cenných papieroch v počte štyroch kusov - eminenta Mraziarne, a.s.
so sídlom v Žiline, ktorá obchodná spoločnosť bola vymazaná z Obchodného registra ku 14.9.2012, v
dôsledku čoho cenné papiere nemajú žiadnu hodnotu a prakticky neexistujú. Z uvedeného vyplýva, že
žalobkyňa si uplatňuje žalobou len nárok na vydanie časti aktív dedičstva poručiteľa a nie na celú masu
dedičstva v rozsahu, ktorý mala nadobudnúť. Predmetom žaloby na vydanie dedičstva podľa § 485
Občianskeho zákonníka nie je len vydanie vecí patriacich do dedičstva, ale aj vyporiadanie iných práv a

povinností, ktoré boli za poručiteľa hradené. V tomto prípade ide o pasíva predstavujúce pohľadávku C.
A., P..B.. B. B. M. A. na základe zmluvy a vydaní a používaní kreditnej karty VIZA zo dňa 9.11.2005 vo
výške 1 510,44 € s príslušenstvom a pohľadávky z titulu zmluvy o bezúčelovom spotrebiteľskom úvere s
poistením pre fyzické osoby č. XX-XXXXXXXXXX zo dňa 30.9.2009 vo výške 532,06 € s príslušenstvom,
celkom 2 042,50 € s príslušenstvom, ktorá bola prihlásená do dedičstva listom veriteľa datovaným z

28.5.2013 označeným ako Prihláška práv a povinností zo zmlúv spolu s peňažnou pohľadávkou do
dedičstva. Žalobkyňa súčasne nerieši ani výdavky súvisiace s dedičským konaním, a to zaplatenú
odmenu notára, jeho hotové výdavky spolu vo výške 279,60 € a súdny poplatok vo výške 26 €. Žalovaní
naviac konštatujú, že nie je pravdou, že žalobkyňa nebola uvedená ako dedič v dotknutom dedičskom
konaní. Už pri predbežnom vyšetrení dňa 19.8.2013, o čom svedčí zápisnica bola uvedená medzi

dedičmi poručiteľa. Naviac žalovaný v rade 1/ uviedol aj známu adresu jej trvalého bydliska. Žalobkyňa
bola odtiaľ opakovane predvolávaná na pojednávania na deň 2.10.2013 a 19.11.2013, avšak zásielky
neboli prevzaté v odbernej lehote. Z tohto dôvodu požiadal súdny komisár o ustanovenie opatrovníka.
Súd vykonal šetrenie ohľadom pobytu žalobkyne prostredníctvom Registra obyvateľstva SR a Sociálnej
poisťovne a zistil, že žalobkyňa má trvalý pobyt na adrese uvedenej žalovaným v rade 1/. Následne

Okresný súd Martin uznesením zo dňa 10.11.2013 právoplatným 2.12.2013 ustanovil pre žalobkyňu v
dedičskom konaní opatrovníka, a to obec C.. Vo vyhláškovom konaní bolo upovedomenie zverejnené
v dobe od 12.11.2014 do 29.12.2014. v tomto prípade platí ust. § 468 Občianskeho zákonníka podľa
ktorého na neznámeho dediča alebo dediča, ktorého pobyt nie je známy, ktorý bol o svojom dedičskom
práve upovedomený vyhláškou súdu, ktorý v určenej lehote nedal o sebe vedieť sa pri prejednaní

dedičstva neprihliada. Jeho opatrovník nemôže vyhlásenie o odmietnutí, či neodmietnutí dedičstva
urobiť. Žalobkyňa mala vedomosť o smrti poručiteľa a musela mať vedomosť aj o prebiehajúcom
dedičskom konaní. Mohla si teda sama zistiť skutočnosti dôležité pre dedičské konanie, najmä ak do
Turian pravidelne chodila. Žalobkyňa sa správa tendenčne a jedným z dôvodov takéhoto správania
môžu byť aj poručiteľovi dlhy, o ktorých existencii vedela. Žalovaní naviac tvrdili, že petit žaloby tak,

ako je naformulovaný nie je schopný zápisu do katastra nehnuteľností, a preto navrhli, aby bola žaloba
žalobkyne zamietnutá.

3. Žalobkyňa na tieto tvrdenia reagovala replikou došlou na súd 28.3.2018, v ktorom namietala ďalšie
tvrdeniežalovaných,atotiž,žebysasniminepokúsilaomimosúdnupokonávku. Pretoktomutopodaniu

pripojilalistyz1.7.2017,ktorýmižalovanýchvyzvalanavydaniededičstvaponebohombratoviasúčasne
podacie listy preukazujúce podanie týchto listov vo forme doporučených zásielok na poštovú prepravu.
Tvrdila, že žalovaní na výzvu žalobkyne o mimosúdne vysporiadanie dedičstva po bratovi nereagovali.
Naviac tvrdila, že obaja bratia vedeli, kde v cudzine sa žalobkyňa nachádza, pretože žalovaný v rade 2/
a jeho neter mali telefónne číslo na žalobkyňu a naviac s ňou komunikovali. Žalobkyňa sa dedičskému

konaniu nevyhýbala. Hoci jej bratia - žalovaní o smrti poručiteľa jej povedali, dedičské konanie pred ňou
zatĺkali. Naviac žalobkyňa nebola účastníčkou dedičského konania, a preto nie je povinná platiť notárovi
odmenu notára. Preto žalobkyňa navrhla, aby súd jej žalobe vyhovel.

4. Žalovaní v rade 1/ a 2/ reagovali duplikou. Uviedli, že žalobkyni zaslali návrh dohody o urovnaní,

ktorým sa pokúšajú o mimosúdne usporiadanie problému. Tvrdenia žalobkyne ohľadne jej účasti alebo
možnosti účasti v dedičskom konaní popreli a tvrdili, že majú za to, že notár vykonal všetky potrebné
úkony, ktoré zákon vyžaduje, aby účasť žalobkyne v dedičskom konaní zabezpečil. Žalobkyňa si malastriehnuť svoje práva, pretože o bratovej smrti vedela a musela mať vedomosť aj o prebiehajúcom
dedičskom konaní. Prílohou tohto podania bol návrh dohody o urovnaní.

5. Napriek časovému priestoru, ktorý súd procesným stranám poskytol sa však strany mimosúdne
nedohodli. Na pojednávaní dňa 10.1.2019 strany zotrvali na svojich tvrdeniach. Žalovaná strana
poukázala na skutočnosť, že žaloba nie je správne formulovaná, keďže žalobkyňa nemá možnosť
v žalobe podľa ust. § 485 Občianskeho zákonníka žiadať len vydanie niektorých vecí patriacich do
dedičstva. Žaloba musí zahŕňať celkové vysporiadanie majetkových práv a povinností dedičstva tak, ako

aktíva a pasíva boli v dedičskom konaní zistené.

6. Súd v rámci dokazovania prečítal všetky listiny, ktoré procesné strany pripojili do súdneho spisu a
oboznámil sa s podstatným obsahom spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 17C/194/2013. Na základe
vykonaného dokazovania súd dospel k presvedčeniu, že žaloba nie je dôvodná, a to z týchto dôvodov:

7. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa a žalovaní v rade 1/ a 2/ sú zákonnými dedičmi -
súrodencami po poručiteľovi W. W., ktorý sa narodil XX.X.XXXX a zomrel X.X.XXXX. Táto skutočnosť
bola nesporne zistená z vyjadrenia procesných strán, ale aj z oznámenia o úmrtí a obsahu dedičského
spisu 17D/194/2013. Prejednaním dedičstva bol na základe poverenia vydaného Okresným súdom
Martin poverený notár JUDr. Marián Mikl so sídlom Martin, A. Kmeťa č. 19. Už zo zápisnice o

predbežnom vyšetrení, ktorá bola spísaná so žalovaným v rade 1/ dňa 19.8.2013 je zrejmé, že súrodenci
poručiteľa, teda strany sporu boli zistení ako zákonní dedičia po nebohom W. W. a zistené boli aktíva
i pasíva dedičstva. U žalobkyne bolo uvedené i miesto jej trvalého bydliska tak, ako je uvedené v
záhlaví tohto rozsudku, ale aj adresa na ktorej môže preberať zásielky, a to C., V. XXX/X. Prvé
pojednávanie v dedičskej veci po nebohom notár nariadil na 19.11.2013 a zo zápisnice je zrejmé,

že žalobkyňa sa ho nezúčastnila, preto bolo pojednávanie odročené na 2.10.2014. Z nedoručenej
zásielky pripojenej do dedičského spisu je zrejmé, že žalobkyňa si neprevzala predvolanie na toto
pojednávanie v odbernej lehote, ani na vyššie uvádzanej adrese v Turanoch, ani na adrese svojho
trvalého bydliska. Skutočnosť, že sa pojednávania nezúčastnila je nakoniec zrejmá aj zo zápisnice o
pojednávaní. Následne boli vykonané šetrenia po pobyte žalovanej lustráciou v Registri obyvateľov SR,

u mesta Žilina a bol požiadaný Okresný súd Martin o ustanovenie opatrovníka žalobkyni. Opatrovník
žalobkyni bol ustanovený uznesením sp. zn. 17D/194/2013 zo dňa 10.11.2014 v osobe obci Turany.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 2.12.2014. Následne bola žalobkyňa vyhláškou upovedomená o
tom, že sa predpokladá, že je dedičom zo zákona. Bola vyzvaná, aby dala o sebe vedieť, urobila
vyhlásenie odmietnutia alebo neodmietnutí dedičstva. Následne bolo nariadené pojednávanie na deň

20.1.2015, na ktoré boli pozvaní len žalovaní v rade 1/ a 2/ a na tomto pojednávaní dedičia uzavreli
dohodu dedičov, o ktorej svedčí osvedčenie rovnakej spisovej značky zo dňa 20.1.2015. Podľa tohto
osvedčenia do úvahy, ak dedičia zo zákona v tretej dedičskej skupine prichádzali žalovaní v rade 1/ a
2/ s tým, že žalobkyňa, ktorá sa v tom čase zdržiavala na neznámom mieste bola o svojom dedičskom
práve upovedomená vyhláškou v stanovenej lehote a nedala o sebe vedieť, a preto sa na ňu ako

dedičku v zmysle § 468 Občianskeho zákonníka neprihliada. Medzi aktíva dedičstva boli zaradené:
Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli v prospech poručiteľa zapísané na LV č. XXXX P. XXXX
pre k.ú. C., ktoré poručiteľ vlastnil v podiele 1/10 a potom vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré
boli v prospech poručiteľa zapísané Okresným úradom Čadca pre k.ú. V. na LV č. XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX P. XXXX v nezistiteľnej všeobecnej hodnote. Nehnuteľnosti zapísané pre k.ú. C. mali podľa udania

účastníkov všeobecnú hodnotu spolu 13 000 €. Potom medzi aktíva dedičstva patrili cenné papiere, a to
akcie na doručiteľa, zaknihované na účte majiteľa cenných papierov u Centrálneho depozitára cenných
papierov SR, a.s. so sídlom v Bratislave, emitenta Mraziarne, a.s. so sídlom v Žiline v počte štyroch
kusov, ktoré boli neobchodovateľné, keďže eminent bol vymazaný z obchodného registra. Medzi pasíva
dedičstva patrila pohľadávka C. A., P..B.. B. B. M. A. z titulu o vydaní a používaní kreditnej karty VISA

zo dňa 9.11.2005 ku dňu smrti poručiteľa vo výške 1 510,44 €, pohľadávka C. A., P..B.. B. B. M. A. z
titulu bezúčelového spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XX-XXXXXXXXXX zo dňa
30.9.2009, ktorá ku dňu smrti poručiteľa predstavovala výšku 532,06 € s príslušenstvom. Čistá hodnota
dedičstva bola potom zistená v sume 10 957,50 €. Dedičia uzavreli dohodu podľa ktorej nehnuteľnosti
v k.ú. C. v rovnakom podiele nadobúdali žalovaný v rade 1/ a žalovaný v rade 2/ a vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam, ktoré boli v prospech poručiteľa zapísané v k.ú. V. nadobudol žalovaný v rade 1/,
a to pokiaľ ide o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, XXXX P. XXXX. Pokiaľ šlo o nehnuteľnosti
zapísané v katastri nehnuteľností pre k.ú. V. na LV č. XXXX P. XXXX, tak tie nadobudol žalovaný vrade 2/. Cenné papiere nadobudli každý zo žalovaných v počte dvoch kusov. Odmena notára a jeho
hotové výdavky, vrátane DPH predstavovali sumu 279,60 €.

8. Žalobkyňa svoj nárok opierala o ustanovenie § 485 Občianskeho zákonníka.

9. Podľa § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným
dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol vydať oprávnenému dedičovi majetok,
ktorý z dedičstva má podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na

ujmu pravého dediča.

10.Nepravýmdedičomjeosoba,ktorápodľarozhodnutiaodedičstvenadobudlamajetokporučiteľa,hoci
ho podľa dedičského práva nadobudnúť nemala vôbec alebo v takom rozsahu, v akom ho nadobudla.
Oprávnení dedičia sú osoby, ktoré boli dedičmi poručiteľovho majetku už v dobe jeho smrti, ale súd
s nimi ako s dedičmi nekonal. Oprávnený dedič môže svoje právo na vydanie dedičstva uplatniť voči

nepravému dedičovi dedičskou žalobou. Dedičská žaloba je žalobou na plnenie, ktorá má ale na rozdiel
od klasickej reivindikačnej žaloby širší dosah, nakoľko predmetom uvedenej žaloby nie je len vydanie
veci, ale aj vyporiadanie iných práv a povinností, keďže predmetom dedičstva je majetok poručiteľa,
ktorý zahŕňa okrem vecí aj práva a iné majetkového hodnoty, napr. aj bezdôvodného obohatenia, pokiaľ
nepravý dedič hradil za oprávneného dediča a poručiteľove dlhy. Takto postavenú žalobu žalobkyňa

nemala. Žalobkyňa len požadovala priznať 1/3 podielov poručiteľa, ktoré mal na nehnuteľnostiach
zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. C. a na LV č. XXXX pre k.ú. C.. Išlo o rodinný dom s priľahlými
pozemkami a chatu. Na druhej strane žalobkyňa napriek poučeniu súdu aj výhradám protistrany
nereagovala na námietky, že je nutné žalobu koncipovať tak, aby reagovala na ďalší majetok poručiteľa
zistený, a to nehnuteľnosti v k.ú. V., C. a na pohľadávky, ktoré proti dedičstvu vznikli. Z formulácie

žalobného petitu ale nevyplynulo ani to, v akom podiele vzhľadom k celku by mala žalobkyňa titulom
dedenia nadobúdať nehnuteľnosti uvedené v k.ú. obce C., pretože vzhľadom na skutočnosť, že tie aj
pred smrťou poručiteľa boli v podielovom spoluvlastníctve strán sporu a predmetom dedenia bol len
podiel poručiteľa. Z petitu žaloby potom nebolo možné zistiť, aká je výška podielu žalobkyne vzhľadom
k celku na predmetných nehnuteľnostiach, ktorý sú povinní žalovaný v rade 1/ a žalovaný v rade 2/

žalobkyni vydať. Súd sa stotožnil s námietkou žalovanej strany, že žalobkyňa žalobu neformulovala
správne. Jej žaloba naviac neobsiahla všetky majetkové práva a záväzky, ktoré boli predmetom dedia
po poručiteľovi, a z tohto dôvodu jej nebolo možné vyhovieť.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalovaným,

ktorí boli v konaní proti žalobkyni plne úspešní súd priznal právo na náhradu všetkých účelne
vynaložených trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.