Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. október 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/42/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4205203412
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4205203412.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, v mene ktorej koná advokát a konateľ Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD.,
proti povinnej: A. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom Komárno, Budovateľská 1418/52, o vymoženie sumy
298,75 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo

dňa 22. júna 2012 č. k. 10Er/181/2005-15, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti zastavenia exekúcie p o t v r d z u j e .
Návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa, exekučný súd) napadnutým uznesením zo dňa 22. 06. 2012
č. k. 10Er/181/2005-15 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil. Zároveň zamietol návrh

oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Súdnemu exekútorovi Mgr. Kataríny Baňarovej priznal trovy
exekúcie v sume 57,56 eura, na náhradu ktorých zaviazal oprávneného s tým, že trovy exekúcie je
povinná súdnemu exekútorovi zaplatiť do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie
právne odôvodnil s poukazom na ust. § 103 OSP, § 41 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1, § 196, §
200 ods. 1, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, § 47, § 48 zákona č. 323/1992 Zb., § 34, § 39, § 54 ods.
1,2 Občianskeho zákonníka, § 27a, § 5 ods. 1, § 14 os. 1, 2, 3, § 22 ods. 1, 2, § 23 ods. 1, 2 vyhlášky č.

288/1995 Zb., § 1 písm. b/ a § 4 ods. 1 písm. a/ Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
SR č. 181/2008 Z. z. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že Okresný súd Komárno na základe
oznámenia oprávneného o podaní si návrhu na vykonanie exekúcie k súdnemu exekútorovi vydal dňa
12.05.2005 poverenieč.5401005813,vkonanívedenompodč.10Er/181/2005presúdnehoexekútora
Mgr. Katarínu Baňarovú ( EX 194/05). Exekučné konanie sa uskutočňuje na základe exekučného
titulu, ktorým je notárska zápisnica N 4613/2004, Nz 82575/2004 spísaná notárkou JUDr. Jarmilou

Kováčovou na notárskom úrade so sídlom v Bratislave dňa 17. 11. 2004. Dňa 25. 05. 2009 predložil
oprávnený exekučnému súdu návrh na zmenu súdneho exekútora a žiadal, aby súd poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60.
Pôvodný súdny exekútor Mgr. Katarína Baňarová dňa 28. 09. 2009 doručil na súd stanovisko k
návrhu oprávneného, v ktorom uviedol, že návrh na zmenu súdneho exekútora je dispozičným právom
oprávneného a zároveň žiadal, aby súd rozhodol o doterajších trovách exekúcie predložil, ktorých

vyúčtovanie predložil spolu so svojim exekučným spisom. Vzhľadom k tomu, že exekučný súd je povinný
v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie
takéhoto konania, súd preskúmal exekučný titul. Preskúmaním exekučného titulu bolo zistené, že
notárska zápisnica bola spísaná osobou oprávnenou, ale nebola podpísaná osobou povinnou, pretože v
notárskej zápisnici je uvedený splnomocnenec Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, uvedený ako splnomocnený
zástupca, ktorého povinná osoba splnomocnila na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu.

Exekučný súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 12. 05. 2011 č. k. IV. ÚS 181/2011-16.
Prvostupňový súd považoval za dôležité poukázať aj na skutočnosť, že najdôležitejšou náležitosťouexekučnej notárskej zápisnice je práve súhlas povinnej s jej vykonateľnosťou, pretože tento prejav vôle
povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon
povinnosti uvedenej v jej obsahu. Súd mal tiež za to, že daný prejav vôle nie je možné urobiť v zastúpení,

a to ani na základe udeleného plnomocenstva splnomocnenému zástupcovi. Ďalej súd poukázal na
to, že plnomocenstvo udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi, na spísanie notárskej zápisnice
bolo obsiahnuté v už vopred pripravenej formulárovej zmluve, pričom povinnej tak bola odňatá možnosť
ovplyvniť jej obsah, prípadne nesúhlasiť s týmto ustanovením zmluvy a už podpisom zmluvy sa vopred
vzdala svojich práv (ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti) namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa

predmetnej zmluvy a svojho záväzku. A teda táto zmluva obsahuje s poukazom na § 39 OZ neprijateľnú
podmienku, pričom úkon vychádzajúci z neprijateľnej podmienky je neplatný. Zároveň poukázal na to,
že takýmto konaním došlo k porušeniu ustanovenia § 54 ods. 1 OZ, v platnom znení, podľa ktorého sa
spotrebiteľ, v danom prípade povinná, najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré jej tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Takýmto konaním oprávneného bola povinnej
odňatá možnosť ovplyvniť obsah notárskej zápisnice aj keď práve jeho účasť, uznanie dlhu a súhlas s jej

vykonateľnosťou robia z notárskej zápisnice exekučný titul. Vzhľadom k tomu možno vychádzať z toho,
že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho
alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania,
a preto súd rozhodol tak ako uviedol v II. výroku uznesenia a zamietol návrh oprávneného na zmenu
súdneho exekútora a rozhodol priamo o zastavení exekúcie. Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie

pozostávajúce z odmeny a náhrady hotových výdavkov sumou 317,48 eura vrátane 19 % DPH. Súd
priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b) a § 14 ods. 3 v spojení s § 15 ods.
1 Vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov za každé zisťovanie platiteľa mzdy povinnej
v sume 3,32 eura 5x + DPH, za každé zisťovanie účtu povinnej v sume 3,32 eura 1x + DPH, za každé
ďalšie zisťovanie majetku povinnej v sume 3,32 eura 3x + DPH, spolu v sume 35,86 eura vrátane

20 % DPH. Ďalej súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) § 14 ods.
2 vyhlášky v sume 15,94 eura vrátane DPH. Súdny exekútor požadoval odmenu podľa počtu hodín
v celkovom trvaní 30 hodín x 6,64 eura, teda celkovo 199,20 eura bez DPH. Účelne boli vynaložené
na exekúciu podľa názoru exekučného súdu celkovo 2 hodiny, preto súd priznal súdnemu exekútorovi
odmenu (za 2 hodiny) v sume 2 x 6,64 eura. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu

jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Po nahliadnutí do časovej špecifikácie súd zistil, že súdny
exekútor si sumu 199,20 eura vrátane DPH, t. j. (30 začatých hodín) nevyúčtoval správne v súlade s
ustanovením § 14 ods. 1a) citovanej vyhlášky. Účelne bolo vynaložených na exekúciu, podľa názoru
exekučného súdu, celkovo 110 minút. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkony pri žiadosti o
udelenie poverenia, pri vypracovaní upovedomenia o začatí exekúcie a pri vypracovaní Upovedomenia

o spôsobe vykonania exekúcie súd považoval za primeranú dobu čas v trvaní 3 x 10 min. V prípade
úkonov vypracovanie Príkazu na začatie exekúcie (12ks) a Exekučný príkaz (12ks) súd považoval za
primeranú dobu čas v trvaní spolu 2 x 25 min., pričom bral do úvahy, že obsah príkazu na začatie
exekúcie a exekučného príkazu je stále totožný a dochádza len k zmene adresáta. Za úkon vyúčtovanie
trov exekúcie súd považoval za primeranú dobu čas v trvaní 1 x 30 min. Spolu bolo teda účelne

vynaložených 110 min. zodpovedá 2 hodinám, preto súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu (za 2
hodiny) v sume 2 x 6,64 eura + 20% DPH. Z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 14 ods.1
písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín
na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda
čas reálne potrebný na ich vykonanie. Tento názor súdu vychádza z rozhodnutia Najvyššieho súdu č.

2Cdo/301/2009 zo dňa 17.012.2009. Za úkony zaslanie exekučného spisu a vypracovanie vrátenia
poverenia na vykonanie exekúcie súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu, pretože bol toho názoru,
že tieto úkony nesmerovali bezprostredne k vymáhaniu pohľadávky, teda ide o administratívne úkony,
pričom podľa § 25 vyhlášky je náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou
činnosťou zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Ďalej si súdny exekútor uplatnil aj náhradu hotových

výdavkov celkovo v sume 37,71 eura titulom poštovných nákladov. Súd preštudovaním exekučného
spisu súdneho exekútora zistil, že si túto sumu nevyúčtoval správne. V spise súdneho exekútora sa
nenachádzatakýpočetpripojenýchdoručeniek,resp.nedoručenýchzásielok,zakoľkosisúdnyexekútor
vyúčtoval poštovné. Na priznanie náhrady poštovného je nevyhnutné, aby súdny exekútor predložil
dôkaz (doručenky, resp. nedoručené zásielky) o doručovaní písomností, na základe ktorého si uplatňuje

náhradu za vzniknuté náklady. Nie je pochybnosť, že súdny exekútor vykonal doručovanie, pretože
v exekučnom spise sa nachádzajú písomné odpovede na jeho žiadosti o súčinnosť, avšak súd je
toho názoru, že iba na základe takýchto dôkazov nie je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu
poštovného. Nie je možné presne určiť aké vysoké náklady pri doručovaní jednotlivých písomnostísúdnemu exekútorovi naozaj vznikli, pretože sadzba poštovného pri doručovaní jednotlivých písomností
nie je jednotná. Súd preto spočítal v spise založené doručenky, resp. vrátené zásielky a na stanovenie
výšky náhrady uplatnil sadzbu poštovného aktuálnu v čase rozhodovania. Na základe uvedeného súd

priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 5,76 eura vrátane 20% DPH.
Celkovo teda súd priznal exekútorovi odmenu v sume 57,56 eura vrátane 20% DPH a na jej úhradu
zaviazal oprávneného, pretože v zmysle § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Exekučný súd mal za to,
že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, a to tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie na základe

exekučného titulu, ktorý nie je vykonateľný, a to vzhľadom k tomu, že ak neexistuje notárska zápisnica,
ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho,
exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania, a preto súd rozhodol tak ako
uviedol v IV. uznesenia.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol,

že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust. § 205 ods. 2 písm. b/ OSP), súd odňal možnosť
účastníkovikonaťpredsúdom(ust.§205ods.2písm.a/OSPvspojenísust.§221ods.1písm.d/OSP),
nedostatočne zistil skutkový stav a nevykonal náležité dokazovanie, rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(ust.§205ods.2písm.f/OSP).Uviedol,žeexekučný
súd založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie

skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na
skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci samej. Exekučný súd nesprávnou a ústavne nesúladnou
interpretáciou § 58 ods. 1 Exekučného poriadku sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho
komplexné preskúmanie exekučného titulu. Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu,
nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o

veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda
vmanévrovanie veriteľa do situácie ako keby bol exekučný titul zrušený. Poukázal na to, že notár má
povinnosť poskytovať pri zachovaní všetkých platných normatívnych pravidiel náležitú starostlivosť.
Štát zodpovedá za škodu pri výkone notárskej činnosti, preto ak právny poriadok osobitne upravuje
nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný

súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať vlastnou činnosťou. Notár pri výkone verejnej moci ex offo
posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými
mravmi podľa § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku. Zákon ukladá notárovi povinnosť konať a uvádza, kedy
je povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu. Odvolávať sa na nezákonnosť v štádiu výkonu
práva na účely približovania sa k idei spravodlivosti nesmie viesť k oslabovaniu ochrany subjektívnych

občianskych práv ustanovených zákonom a narušovaniu istoty v občianskoprávnych vzťahoch. Z
uvedeného vyplýva, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu
rozhodovaťosúladeúkonusozákonomadobrýmimravmi.Poukázalna§43ods.1Notárskehoporiadku
upravujúci vierohodnosť notárskej listiny. Všeobecný súd nedisponoval právomocou umožňujúcou mu
zasahovať do tejto garancie ovplyvňovaním výkonu práva vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny.

Postup exekučného súdu, ktorý umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do platných notárskych
listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom, je v
materiálnom právnom štáte neakceptovateľný, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany
dôveryvšetkýchsubjektovprávavprávnyporiadok,ktorýtvorísúčasťprincípovprávnehoštátu.Notársky
poriadok určuje postupy, ktorými je možné úkony notára napadnúť, inak platí, že pokiaľ tieto postupy

neboli uplatnené, je úkon notára platný a je založená platnosť zásady správnosti úkonu. Na základe
uvedeného všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná
v súlade s platnými predpismi. Povinná sa mohla domáhať opravy zrušením zápisnice de iure alebo
sa mohla domáhať náhrady škody, ak tak nepostupovala, nie je možné za súčasného právneho stavu
zvrátiť účinky notárskej zápisnice v konaní pred súdom. Tvrdil, že súd svojím konaním porušil zásadu

rovnocennosti. Ak sa odvolací súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, žiada aby bolo konanie prerušené a zároveň podaný návrh na konanie Ústavnému súdu SR o
súlade ust. 44 ods. 2 EP s čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej uviedol, že súd konal
mimo rámec zverenej právomoci a ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom
štáte spojené s exekučnou vecou. Poukázal na to, že súd porušil princíp legality, zásadu začatia konania

na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho
konania. Namietal skutočnosť, že súd viackrát konštatoval skutočnosti akoby vykonal dokazovanie,
ktoré v skutočnosti nevykonal a k rozhodnutiu dospel len na základe domnienok bez reálneho zistenia
skutočného stavu. Úvahy súdu nemôžu byť podkladom pre rozhodnutie. Nestotožnil sa s tvrdenímsúdu, že plnomocenstvo považuje za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ, z dôvodu, že
vznikol hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami povinnej a oprávneného v neprospech povinnej
ako spotrebiteľa. Tvrdil, že povinná na seba neprevzala žiadne nové povinnosti alebo záväzky, resp.

jej nevznikli žiadne nové práva či výhody. Povinná mohla plnomocenstvo podľa § 33b ods. 1 písm.
b/ OZ odvolať a v takomto úkone mu nebránila žiadna prekážka. Plnomocenstvo nie je zmluvným
ustanovením a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok uvedených
v § 53 OZ. Uviedol, že právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh v čase jeho vzniku,
resp. súčasne s uzatvorením zmluvy na základe ktorej dlh vzniká. Z uvedeného vyplýva, že nešlo o

budúceprávo,ktoréhobysapovinnýnemoholplatnevzdaťaudelenieplnomocenstvaneznamenástratu
možnosti výkonu určitého práva. Súd dospel k nesprávnemu záveru pokiaľ ide o tvrdenie, že zástupca
nehájil záujmy povinnej. Tento záver nevyplynul z vykonaného dokazovania a ide len o domnienku
a subjektívny názor súdu. Zástupca bol splnomocnený len na jeden právny úkon, ktorým neprekročil
udelené plnomocenstvo. Okrem iného išlo o plnomocenstvo udelené advokátovi, ktorý je nezávislý. Za
nesprávny považuje názor súdu, ktorým uviedol, že notárska zápisnica má byť spísaná oprávneným

aj povinnou. Takýto názor súdu považoval za rozporný so súdnou praxou a uznesením Najvyššieho
súdu SR vo veci 3Co 7/2007. Mal za to, že exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom
a skutočnosť, či sa bude exekúcia vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval a
o nej už raz právoplatne rozhodol vydaním poverenia na výkon exekúcie. Podaním doručeným súdu
dňa 09. 08. 2012 sa oprávnený domáhal prerušenia konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c/

OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Poukázal na najnovší vývoj rozhodovacej činnosti Ústavného
súdu v konaní o ústavných sťažnostiach, ktorých predmetom je porušenie základných práv a slobôd,
pričom všeobecný súd je viazaný rozhodnutím Ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské
práva. Tvrdil, že súd sa nijako nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady
93/13/EHS a nijako nezdôvodnil, prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere práve

splnomocnenie, ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na
spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal dlh do výšky vzniknutej
pohľadávky a jej príslušenstva. Uviedol, že v danom prípade je nutné požiadať o výklad pojmu „nekalá
zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu Súdny dvor Európskej únie. V závere návrhu uviedol, že
žiada súd, aby konanie prerušil a predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky v znení:

1. je možné za neprijateľnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má
možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky
vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej
z tejto zmluvy; 2. je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho

súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu
93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie
prvostupňového súdu procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru,
že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie prvostupňového súdu podľa §

219 ods. 1 OSP potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 58 ods. 1 Zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená

osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.
Podľa § 41 ods. 3 Exekučného poriadku ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c/ vznikol
z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia
týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa

záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.
Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nieje spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov
odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že oprávnený sa svojím návrhom spísaným
dňa 14. 03. 2005 domáhal vykonania exekúcie proti povinnej na sumu 298,75 eura s príslušenstvom.
Za exekučný titul označil notársku zápisnicu uloženú v Zbierke listín pod číslom N 4613/2004, NZ
82575/2004 zo dňa 17. 11. 2004 spísanú notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou na notárskom úrade
so sídlom Bratislave. Súd prvého stupňa poveril súdneho exekútora Mgr. Katarínu Baňarovú dňa

12. 05. 2005 výkonom exekúcie. Následne súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením o
neprípustnosti exekúcie, ktorú následne zastavil. Zároveň uložil oprávnenému povinnosť nahradiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 57,56 eura, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
Odvolací súd k veci uvádza, že exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť
exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už

začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011).
Súdy v danom prípade v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť predmetnej notárskej
zápisnice ako exekučného titulu. Skúmali, či bol exekučný titul - notárska zápisnica vydaný v súlade
so zákonom, realizovali len svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods.
2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

Vydaním poverenia na vykonanie exekúcie táto povinnosť pre exekučný súd nezaniká, naopak aj počas
exekučného konania (po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie) je povinný skúmať, či exekučný titul
bol vydaný v súlade so zákonom. Je potrebné uviesť, že exekučný súd nevykonáva dokazovanie tak,
ako je to v konaní pred súdom prvého stupňa. Exekučný súd v danom prípade preskúmal exekučný titul
- notársku zápisnicu a Zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinným, pod zistený skutkový

stav podriadil príslušnú právnu úpravu a vo veci rozhodol. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia vysporiadal so všetkými pre vec podstatnými otázkami a závery vychádzajú z dostatočne
zisteného skutkového stavu.
V prejednávanej veci niet sporu o tom, že skutkový a právny základ exekučného titulu je zmluva o úvere,
uzatvorená účastníkmi konania dňa 21. 06. 2004, ktorou sa oprávnený zaviazal ako veriteľ poskytnúť

povinnej ako dlžníkovi úver a povinná sa zaviazala zaplatiť mu tento úver zvýšený o príslušné poplatky
a trovy. Zároveň povinná ako dlžník podľa tejto zmluvy splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na
spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jej mene uznal jej záväzok z úveru tak,
aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, alebo
pre exekúciu do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.

Vzhľadom na to, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí spĺňať zákonom
predpísané náležitosti a musí byť spísaná predpísaným spôsobom, je potrebné pri tomto exekučnom
titule skúmať,čipovinná,ktoránotárskuzápisnicuosobnenespísala,alenaspísanienotárskejzápisnice
splnomocnila ďalšiu osobu (Mgr. Tomáša Kušníra), bola pri tomto úkone riadne zastúpená, a či povinnú
takéto vyhlásenie o uznaní záväzku obsiahnuté v notárskej zápisnici zaväzuje. V prípade splnenia

zákonných náležitostí treba notársku zápisnicu považovať za verejnú listinu, ktorá osvedčuje pravdivosť
údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak.
Spoukazom na vyššie uvedené súd prvého stupňa správne preskúmaval plnomocenstvo udelené
povinnou Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere, a rovnako správne sa zaoberal aj tým, či Mgr.
Tomáš Kušnír mohol zastupovať povinnú pri spisovaní notárskej zápisnice v zmysle ust. § 22 ods. 2

OZ, podľa ktorého z možnosti zastupovať sú vylúčené osoby, ktorých záujmy sú v rozpore so záujmami
zastúpeného, pretože právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v zmysle
§ 39 OZ spôsobujú absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o
tom účastníci právneho úkonu vedeli. V tomto smere odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa prijal
záver, že plnomocenstvo udelené povinnou Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere nie je platným

právnym úkonom, v dôsledku čoho Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie
záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinnej, a to
pre rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. § 22 ods. 1 OZ. Uvedený
rozpor podľa názoru odvolacieho súdu spočíval v tom, že právny zástupca povinnej, ktorý ho pri uznaní
dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupoval, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, v

dôsledku čoho v prípade Mgr. Tomáša Kušníra išlo o osobu známu iba oprávnenému a zvolenú výlučne
oprávneným bez možnosti ovplyvnenia tohto výberu povinnou. Ďalej je potrebné uviesť, že zmluvná
voľnosť povinnej pri zvolení si splnomocneného zástupcu bola obmedzená natoľko, že pri možnej jedinej
variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopredpripravenej Zmluvy o úvere, nemožno hovoriť o žiadnej slobodnej vôli. Odvolací súd poukazuje aj
na to, že zastúpenie na základe plnomocenstva vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda
v čase, keď žiadny dlh neexistoval, nebola známa ani jeho výška, a preto povinná nemohla ani dlh

uznať, či splnomocniť iného na takéto uznanie, pretože nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva,
ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Z uvedených dôvodov treba túto dohodu považovať v zmysle
ust. § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Pokiaľ teda plnomocenstvo nebolo udelené platne,
nemohli z neskorších právnych úkonov uskutočnených splnomocneným zástupcom vzniknúť právne
účinky pre osobu v mene ktorej konal. Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne

účinky vykonaného právneho úkonu v mene povinnej, ani predložená notárska zápisnica nemôže byť
exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia
by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Navyše je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že súčasťou
notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie zástupcu povinnej o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorú si
určilpravdepodobnezástupcapovinnéhosámbeztoho,abymupovinnáudelilanatakýtoúkonplnúmoc.
Následkom uvedeného konania zástupcu povinnej je, že povinná bola zaviazaná na splatenie svojho

dlhu v lehote, o ktorej nemala vedomosť, rovnako ako nemala vedomosť ani o výške, ktorú má zaplatiť.
V preskúmavanej veci súd v exekučnom konaní správne konštatoval skutočnosť, že notárska zápisnica
nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Podstatnou a z hľadiska posúdenia správnosti úvahy súdu
prvého stupňa dôležitou skutočnosťou je aj to, že splnomocnenie, ktoré udelila povinná v Zmluve o
úvere, je koncipované široko a všeobecne. Povinná splnomocnila tretiu osobu, aby v jej mene uznala

záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinná vzdala svojho práva
uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnej bolo už v tom
čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku
„uznaného“ dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný,
navyše nemožno ani predpokladať, či určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom

rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Pretože splnomocnenie, koncipované tak, ako je obsiahnuté v
Zmluve o úvere, vytvára široký priestor pre konanie a právne úkony splnomocnenca, správne ho súd
prvého stupňa považoval za neplatné.
Keďže predmetná notárska zápisnica aj podľa názoru odvolacieho súdu nespĺňa podmienky materiálne
vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho

úkonu, odvolací súd považoval postup súdu prvého stupňa, ktorý exekúciu vyhlásil za neprípustnú a
zastavil ju, za správny, pričom nepovažoval za potrebné vyporiadavať sa v tomto rozhodnutí so všetkými
argumentmi uvádzanými oprávneným v písomne podanom odvolaní. Podľa názoru odvolacieho súdu,
súd prvého stupňa svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, preto s poukazom aj na dôvody uvedené v tomto
rozhodnutí odvolací súd podľa § 219 ods. 1 OSP napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne

správne potvrdil.
Záverom odvolací súd uvádza, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku
vyhlasujúceho exekúciu za neprípustnú a v časti upravujúcej zastavenie exekúcie podľa § 219 ods. 1
OSP ako vecne správne potvrdil. Posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti výroku
o trovách exekúcie nebolo predmetom odvolacieho konania v zmysle ust. § 374 ods. 4 OSP.

Vzhľadom k tomu, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu o podanom odvolaní došlo k zmene
Exekučného poriadku zákonom č. 299/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady
Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré
zákony, ktorý nadobudol účinnosť 1. novembra 2013 okrem čl. I bodov 55 a 56, ktoré nadobúdajú

účinnosť1.januára2014,odvolacísúdnemoholpreskúmavaťajvýroknapadnutéhouzneseniaotrovách
konania, keďže v Exekučnom poriadku sa v ustanovení § 58 ods. 6 slová „je odvolanie prípustné“
nahradili slovami „nemožno podať mimoriadne dovolanie“. Od 1. novembra 2013 teda ustanovenie § 58
ods. 6 znie: Proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne
dovolanie.

V ustanovení § 243b ods. 1 (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.
novembra 2013 citovaného zákona č. 299/2013 Z. z.) exekučné konania začaté pred 1. novembrom
2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 243b ods. 3 OSP o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré
bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013;

to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ
nerozhodol sudca.Podľa § 202 ods. 2 OSP odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 374 ods. 4 OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka

alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Napadnuté uznesenie, v ktorom bolo rozhodnuté aj o trovách konania (trovách exekúcie) vydal vyšší
súdny úradník pred 1. novembrom 2013, pričom ním došlo k zastaveniu exekúcie podľa ust. § 57
ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku a Exekučný poriadok od 1. novembra 2013 v takomto prípade
neumožňuje o podanom odvolaní proti takémuto uzneseniu rozhodovať podľa predpisov účinných do

31. októbra 2013. Z uvedeného vyplýva, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu o podanom odvolaní
je treba pri rozhodovaní o trovách exekúcie vychádzať z platného a účinného ustanovenia § 58 ods. 6
Exekučného poriadku, ktoré neumožňuje podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania (teda aj
trov exekúcie), takže o podanom odvolaní v časti výroku o trovách exekúcie rozhodne sudca Okresného
súdu Komárno. Od 1. novembra 2013 totiž zákon nepripúšťa odvolanie proti výroku o náhrade trov

konania, teda aj trov exekúcie a už nie je možné, aby o takomto odvolaní rozhodoval krajský súd ako
súd odvolací.
Oprávnený v odvolaní žiadal prerušiť konanie, preto odvolací súd preskúmal prípustnosť takéhoto
postupu v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ OSP. Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu
dvoru Európskych spoločenstiev podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie platí len pre taký

vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t. j.
súdom, proti rozhodnutiu ktorého nemožno podať žiaden opravný prostriedok, zo žiadneho ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť konanie a predložiť
SúdnemudvoruESnávrhnarozhodnutieoprejudiciálnejotázkeovýkladeprávnehoaktuEurópskejúnie
len na návrh účastníka konania, avšak predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len samotná

skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikujú ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do
ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem. Predpokladom povinnosti zahájiť konanie o
predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je pre riešenie daného prípadu relevantné.
Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je
súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t.j. súdom, proti ktorého

rozhodnutiu nemožno podať žiaden opravný prostriedok, pričom výnimkou z povahy je návrh na obnovu
konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 388/2010 z 19. októbra 2010).
Súdny dvor má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu
zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ
ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/

OSP má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania, keďže
okresný a krajský súd aplikovali a interpretovali v tomto konaní vnútroštátne práve predpisy (Občiansky
zákonník, Exekučný poriadok a zákon č. 244/2002 Z. z.).
S poukazom na to, že odvolací súd nie je súdom poslednej inštancie, v konkrétnej veci bolo rozhodnuté
na základe vnútroštátneho práva a okolností prípadu, odvolací súd nevidel význam pre postup v zmysle

čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Podľa odvolacieho súdu zmyslom predbežnej otázky
oprávneného nebolo zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, ale rozhodnúť spor, ktorý je
vo výlučnej kompetencii všeobecných súdov Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov považoval
odvolací súd navrhnuté otázky určené Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev za neopodstatnené a
irelevantné, preto odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle ustanovenia § 109

ods. 1 písm. c/ OSP zamietol.
Súd ďalej konštatuje, že nepovažuje za potrebné prebiehajúce exekučné konanie prerušiť ani z dôvodu,
aby podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v

tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.Odvolací súd nie je toho názoru, že by predmetné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku bolo v
rozpore s Ústavou SR, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,
čo by bolo dôvodom na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky podľa § 109 ods.

1 písm. b/ OSP. Navyše podľa predmetného ustanovenia súd prvého stupňa v tomto prípade ani
nerozhodoval.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam rozhodol odvolací súd tak, ako uviedol vo výrokovej časti
tohto uznesenia.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 4

a ustanovenie § 142 ods. 1 OSP.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.