Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. august 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/105/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117011199
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2117011199.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci vedenej proti odsúdenému T.
A., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, zo dňa 20.07.2017, sp. zn.
6PP/56/2017, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22. augusta 2017 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného T. A., nar. XX.XX.XXXX, z

a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku s
poukazom na § 66 odsek 1 písmeno b), § 66 odsek 2 Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného
T. A. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Okresný súd svoje zamietavé stanovisko odôvodnil tým, že posudzujúc žiadosť odsúdeného o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zistil, že pre pozitívne rozhodnutie v jeho
prospech nie sú splnené podmienky uvedené v § 66 odsek 1 písmeno b), § 66 odsek 2 Trestného
zákona.

Odsúdený splnil prvú zákonnú (formálnu) podmienku, že vykonal potrebnú časť z výmery uloženého

trestuodňatiaslobody,pričomzákonnýnároknapodaniežiadostiopodmienečnéprepusteniemuvznikol
dňom 30.06.2017.

Prvú materiálnu podmienku odsúdený však nesplnil, a to, že počas doterajšieho výkonu trestu
preukazuje schopnosť viesť riadny život plnením svojich pracovných i mimopracovných úloh, vrátane
dodržania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu. Z hodnotenia riaditeľa ústavu

na odsúdeného dospel okresný súd k záveru, hlavne s poukazom na správanie sa odsúdeného po
preradení do diferenciačnej skupiny „A“, odsúdený svojim správaním polepšenie nepreukázal a nie je
možné od neho očakávať, že po opustení z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu, by viedol riadny
život. Skutočnosť, že správanie sa odsúdeného po preradení naspäť do diferenciačnej skupiny „B“ je
hodnotené na požadovanej úrovni, vníma okresný súd ako indíciu, že odsúdený sa dokáže správať v
súlade s na neho kladenými požiadavkami iba v chránenom prostredí na uzatvorenom oddelení.

Splnená však nebola podľa okresného súdu ani druhá materiálna podmienka, t. j. dôvodné očakávanie
vedeniariadnehoživotaodsúdenéhonaslobode.Priposudzovanídruhejmateriálnejpodmienkyokresný
súd prihliadol v prvom rade na odpis registra trestov odsúdeného, pričom v tomto smere posudzoval
osobu odsúdeného, jeho postoj k spoločenským normám a jeho sklony k páchaniu trestnej činnosti a v
neposlednom rade i charakter a závažnosť spáchanej trestnej činnosti.

Z odpisu registra trestov odsúdeného A. mal okresný súd za preukázané, že menovaný odsúdený
bol doposiaľ 10 x súdne trestaný pre rôznorodú trestnú činnosť. Uvedené svedčí záveru, že páchanietrestnej činnosti, nie je v prípade menovaného odsúdeného iba jednorazové vybočenie z inak riadne
vedenéhoživota,aleideoosobusosklonmikpáchaniutrestnejčinnosti.Vzmysleodpisuregistratrestov
menovaného nie je možné prehliadnuť ani skutočnosť, že odsúdený sa už 2x neosvedčil v skúšobnej

dobe podmienečného odsúdenia, pričom v tomto smere okresný súd konštatuje, že menovanému bola
podmienečným odsúdením daná šanca preukázať, že bude viesť riadny život.

Taktiež súd v rámci hodnotenia druhej materiálnej podmienky okresný súd prihliadol na konštatovanie
riaditeľa ústavu, že odsúdený neplní ciele programu zaobchádzania a nepreukazuje splnenie podmienok

podmienečného prepustenia.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení podal sťažnosť odsúdený (č.l. 19), ktorú do rozhodnutia
sťažnostného súdu aj bližšie odôvodnil (č.l. 23).

V písomnom odôvodnení sťažnosti uviedol, že ľutuje svoju trestnú minulosť, taktiež ľutuje aj toho, že

počas výkonu trestu odňatia slobody jeho správanie nebolo vždy na požadovanej úrovni. Jeho nevhodné
správanie počas výkonu trestu, bolo zapríčinené rodinnými problémami, kedy jeho deti boli odovzdané
jeho družkou do detského domova a on to nezvládol. Žiada, aby sťažnostný súd zrušil napadnuté
uznesenie a prepustil ho z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu a aj s prihliadnutím na jeho rodinné
pomery.

Krajský súd v Trnave ako nadriadený orgán na podklade včas a riadne podanej sťažnosti, podľa § 192
ods. 1 písmeno a/, b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokovej časti napadnutého uznesenia,
ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Z pripojeného spisu okresného súdu sťažnostný súd zistil, že:

- odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu
Revúce zo dňa 28.10.2013, sp.zn. 2T/171/2013 v trvaní 4 mesiace a trest odňatia slobody uložený mu
rozsudkom Okresného súdu Revúca zo dňa 18.03.2015, sp.zn. 1T/18/2015 v trvaní 3 roky

- lehotu podľa § 66 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona splnil dňa 30.06.2017

Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia preskúmal postup
súdu I. stupňa pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie a dospel k záveru,

že tento postupoval správne a v súlade so zákonom, keď zistil, všetky rozhodné skutočnosti pre svoje
rozhodnutie, tieto vyhodnotil individuálne i vo vzájomných súvislostiach podľa § 2 odsek 12 Trestného
poriadku a dospel k správnemu záveru, že sťažnosti odsúdeného nie je možné vyhovieť.

Vo svojom uznesení okresný súd v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku

rozviedol všetky základné právne skutočnosti, na základe ktorých mal za to, že žiadosti odsúdeného
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je možné vyhovieť. Krajský súd sa s
dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení stotožňuje a osvojuje si ich, pritom v podrobnostiach na
ne odkazuje.

Ajkrajskýsúdpovažuježiadosťodsúdenéhozanedôvodnúužlenpretúskutočnosť,žeskúsenosťsjeho
predchádzajúcim spôsobom života nesvedčí v prospech možnej prognózy, že by v prípade prepustenia
na slobodu viedol riadny život. Odsúdený bol doposiaľ 10 x súdne trestaný pre rôznorodú trestnú
činnosť, čo svedčí záveru, že páchanie trestnej činnosti odsúdeným, nie je v prípade menovaného iba
jednorazové vybočenie z riadne vedeného života, ale ide o osobu so sklonmi k páchaniu trestných

činov. Správne poukázal súd I. stupňa, že u odsúdeného nie je možné prehliadnuť ani skutočnosť, že
odsúdený sa už 2 x neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, pričom v tomto smere
súd I. stupňa konštatuje, že menovanému bola podmienečným odsúdením daná šanca preukázať,
že bude viesť riadny život. Taktiež správne postupoval súd I. stupňa, keď v rámci hodnotenia druhej
materiálnej podmienky prihliadol na konštatovanie riaditeľa ústavu, že odsúdený neplní ciele programu

zaobchádzania a nepreukazuje splnenie podmienok podmienečného prepustenia.

Krajský súd záverom dodáva, že vzhľadom na odsúdeného trestnú minulosť, ako aj správanie sa
odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody, sťažnostný súd má za to, že náprava odsúdeného acelkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu
odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený
jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.

Nemožno teda nájsť žiadny pozitívny moment v jeho doterajšom správaní, ktorý by nasvedčoval tomu,
že počas pobytu na slobode bude viesť riadny život.

Krajský súd teda nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli v prospech
odsúdeného, preto jeho sťažnosť zamietol ako nedôvodnú v zmysle § 193 ods. 1 písmeno c/ Trestného

poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.