Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. august 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/87/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113201227
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6113201227.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcov: v 1. rade: V.. E.
M., rodená M., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z. Z., L. XX, prechodne bytom XXX XX M., X.
XXX/X, v 2. rade: V.. W. M., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z. Z., M. XX, prechodne bytom XXX
XX M., X. XXX/X, obaja žalobcovia zastúpení splnomocnenou advokátkou JUDr. Zuzanou Bejdovou,

LL.M, so sídlom Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Skuteckého 30, proti žalovaným: v 1.
rade: R.. E. M., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z. Z., L. XX, zastúpená ATTORNEYS GROUP,
s.r.o., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Kláry Jarunkovej 2, IČO: 36 863 998, v 2. rade: W. Z., narodený
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z. Z., N. XX, zastúpený splnomocnenou advokátkou JUDr. Ingridou
Linkešovou, so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Horná 32, o neúčinnosť právnych úkonov, o odvolaní
žalobcov v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 7C/24/2013-149

zo dňa 19.12.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 7C/24/2013-149 zo dňa 19.12.2016 p o
t v r d z u j e.

II. Žalobcovia v 1. a 2. rade s ú spoločne a nerozdielne p o v i n n í zaplatiť žalovaným v 1. a 2.

rade náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia,
ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd po tom, čo uznesením č. k. 7C/24/2013 - 127 dňa 05. 03. 2015
konanie v dôsledku späťvzatia žaloby zastavil a po tom, čo Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením
č. k. 14Co/580/2015 - 142 zrušil výrok tohto rozhodnutia o trovách konania a vec v tomto rozsahu vrátil
okresnému súdu, opätovne rozhodol o trovách zastaveného konania a priznal žalovaným 1/ a 2/, ako

úspešným účastníkom v spore nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % z dôvodu, že žalobcovia
1/ a 2/ svojím konaním procesne zavinili zastavenie konania a preto sú, s poukazom na ustanovenie §
256 ods. 1 CSP, povinní nahradiť trovy protistrane. V závere odôvodnenia uznesenia súd konštatoval,
že o výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 256 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým bol žalovaným 1/ a 2/ priznaný nárok na náhradu trov konania a to samostatným uznesením.

2. Voči uzneseniu okresného súdu podali žalobcovia v 1. a 2. rade v zákonom stanovenej lehote
odvolanie a domáhajú sa zmeny povinnosti nahradiť trovy konania voči žalovaným v 1. a 2. rade, pretože
majú za to, že v prejednávanom prípade existujú okolnosti hodné osobitného zreteľa na postup súdu
podľa ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku. Žalobcovia žiadajú, aby z dôvodu zmiernenia
dôsledkov Civilného sporového poriadku, ktorý upravuje náhradu trov konania, aplikoval odvolací súd
moderačnéprávosúdu,pričomžalobcoviamajúzato,ževkonkrétnomprípadesúviacerédôvodyhodné

osobitného zreteľa. V prvom rade ide o sociálny aspekt, kedy žalobkyňa 1/ je na materskej dovolenke,
osobne sa stará o maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva so žalovaným 2/, ktoré je vo veku X.rokov. Žalobca 2/ je B. E. O. V. M., ktorý síce má príjem, avšak ten slúži na pokrytie nákladov spojených
s vedením domácnosti a výživou manželky a maloletého dieťaťa. Žalobcovia uviedli, že nevlastnia
žiaden nehnuteľný ani hnuteľný majetok. Žalobcovia taktiež poukazujú na to, že nedostali sa vlastným

pričinením do takého stavu, že nie sú schopní uhradiť trovy konania, jedná sa o mladú rodinu, ktorá
vychováva maloleté dieťa, pričom žalovaná 1/ neprejavila žiaden záujem o svoje jediné vnúča. Ako
ďalší dôvod hodný osobitného zreteľa je práve rodinný a príbuzenský pomer medzi stranami sporu,
kedy žalovaná 1/ je matkou žalobkyne 1/ a súčasne svokrou žalobcu 2/. Ako na ďalší dôvod hodný
osobitného zreteľa žalobcovia poukázali na správanie žalovanej 1/ voči žalobcom, najmä s ohľadom

na predmet sporu vedený na Okresnom súde Banská Bystrica pod spisovou značkou 20C/186/2014,
v ktorom sa žalobcovia voči žalovanej 1/ domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 131
384,70 eur. Žalovaná 1/ odmietla naplniť pôvodnú dohodu o tom, že prevedie spoluvlastnícke podiely
k nehnuteľnostiam, na ktoré boli finančné prostriedky investované zo strany žalobcov, aby veľkosť
všetkých troch spoluvlastníckych podielov bola rovnaká. Žalovaná 1/ sa voči dcére a zaťovi (žalobcom)
správa v rozpore s morálnymi, právnymi a etickými normami. Žalobcovia v ďalšom texte odvolania

poukázali aj na ďalšie konania vedené na Okresnom súde Banská Bystrica a na predmet týchto konaní, z
ktorýchvyvodzujúcelkovýpostojžalovanej1/kužalobkyni1/,akojejjedinejdcéreaktoréjejednoznačne
v rozpore s dobrými mravmi. Obštrukčnými a neplatnými právnymi úkonmi sa snaží vyvolať u žalobcov
povinnosť plniť irelevantné záväzky a takéto správanie žalovanej 1/, procesná obrana žalobcov v iných
konaniach, ako aj ďalšie náklady spojené so zastupovaním v ďalších sporoch, je možné podľa názoru

žalobcov považoval taktiež za okolnosti hodné osobitného zreteľa. Ako ďalší dôvod hodný osobitného
zreteľa žalobcovia uviedli správanie sa strán sporu v konaní pred súdom prvej inštancie po tom, ako
žalobcovia zobrali žalobu späť v plnom rozsahu a žiadali konanie zastaviť. Uviedli, že k uvedenému
dispozičnému úkonu došlo pred otvorením 1. pojednávania, kedy sa súhlas žalovaných v zmysle v tej
dobe platnej procesnej normy nevyžadoval. Uvedené podanie bolo v ten istý deň doručené aj právnym

zástupcom žalovaných na ich elektrické adresy uvedené v zozname advokátov vedených Slovenskou
advokátskou komorou. Nezaregistrovanie zmeny elektronickej adresy právnej zástupkyne žalovaného
nemôže byť pripisované na ťarchu žalobcov. Z obsahu súdneho spisu taktiež vyplýva, že súd konanie
prerušil na základe návrhu žalobcov, kedy vo veci prebiehalo trestné konanie a od jeho výsledku závisel
aj výsledok samotného sporu. Žalobcovia postupovali v súlade s kvalifikáciou napadnutých právnych

úkonov maximálne opatrne, svoje podozrenia oznámili aj orgánom činným v trestnom konaní a žiadali
dôsledné prešetrenie postupu smerujúceho k jej uzavretiu. Po tom, ako orgány činné v trestnom konaní
prerušili trestné konanie, zobrali žalobcovia svoju žalobu v celom rozsahu späť. Na základe týchto
dôvodov potom žalobcovia v 1. a 2. rade navrhujú, aby odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania
aplikoval ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku a všetky popísané skutočnosti vyhodnotil

ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré neprizná náhradu trov konania žalovaným. Navrhujú
preto, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a sám rozhodol vo veci tak, že žalovaným
neprizná náhradu trov konania.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu vyjadrila

žalovaná 1/ a uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s uznesením súdu prvej inštancie, odvolanie
žalobcov považuje v celom rozsahu za účelové a nedôvodné, ktorého cieľom je len oddialenie
právoplatnosti predmetného uznesenia v časti nároku na náhradu trov konania. Žalovaná 1/ má za
to, že nie je namieste aplikácia ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku, nakoľko dôvody
hodné osobitného zreteľa v tomto prípade nie sú dané. Žalobcovia vo svojom odvolaní zavádzajúco a

zmätočne poukazujú na ďalšie súdne konania, ktoré však žiadnym spôsobom nesúvisia s rozhodnutím
o náhrade trov konania v predmetnej veci. Čo sa týka skutkového stavu, pokiaľ žalobcovia podali žalobu
o určenie neúčinnosti právnych úkonov aj voči žalovanej 1/ a voči žalovanému 2/, s poukazom na
ustálenú judikatúru si však žalobcovia museli byť vedomí skutočnosti, že vo vzťahu k žalovanej 1/ nie je
daná pasívna vecná legitimácia. Žalovaná 1/ sa však vzhľadom na podanú žalobu bola nútená aktívne

brániť a to prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Všetky poskytnuté úkony právnej služby boli
tak v súlade s právnymi predpismi dôvodné a účelné tak, aby bola zabezpečená čo najvyššia miera
ochrany práv a právom chránených záujmov žalovanej 1/. Žalovaná 1/ zdôraznila, že žalobcovia vzali
žalobu späť bez uvedenia dôvodu, avšak predpokladá, že dôvodom bolo odloženie trestného oznámenia
v konkrétnom trestnom konaní, z čoho je tak zrejmé, že procesne svojim konaním výlučne žalobcovia

zavinili, že súdne konanie bolo zastavené a sú tak povinní v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného
sporového poriadku nahradiť žalovaným všetky trovy konania, ktorý v súvislosti s podaním predmetnej
žaloby vznikli. Žalovaná 1/ opätovne zdôraznila, že žaloba o určenie neúčinnosti právnych úkonov bola
voči jej osobe zjavne nedôvodná. Vzhľadom na uvedené potom žalovaná 1/ navrhuje, aby odvolací súdnapadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a zároveň priznal žalovanej 1/ aj
náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalobcov v 1. a 2. rade nevyjadril.

5. Žalobcovia v 1. a 2. rade na vyjadrenie žalovanej 1/ k ich odvolaniu len v stručnosti oznámili súdu,
že uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 32Odk/85/2017 - 32 zo dňa 20. 12. 2017 bol na majetok
žalovanej 1/ vyhlásený konkurz a na základe tejto skutočnosti je súd povinný vysporiadať sa s touto

hmotnoprávnou prekážkou ďalšieho postupu súdu.

6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie okresného
súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

7. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, považuje za potrebné v prvom
rade poukázať na skutočnosť, že napriek tomu, že k zastaveniu konania došlo za účinnosti predošlej
procesnej normy - Občianskeho súdneho poriadku, od 01.07.2016 nadobudol právnu účinnosť nový
procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených
prechodných a záverečných ustanovení použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona.

10.Odvolacísúdtaktiežpovažujezapotrebnéreagovaťajnaneskoršiuprávnuskutočnosť,ktoránastala
až v štádiu odvolacieho konania a o ktorej má odvolací súd vedomosť jednak z vlastnej rozhodovacej
činnosti, ako aj z obsahu stanoviska žalobcov k vyjadreniu žalovanej v 1. rade.

11. Odvolací súd z verejne dostupných údajov, teda údajov z Obchodného vestníka č. 247/2017 s
dňom vydania 29.12.2017, pod č. K047877 zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra pod sp. zn.
32OdK/85/2017 zo dňa 20.12.2017 došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka: R.. E. M., narodená
XX.XX.XXXX, . bytom XXX XX I., O./XX, ktorá v prejednávanej veci vystupuje v procesnom postavení

žalovanej v 1. rade a do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Marián Dobiš, so sídlom kancelárie 949
01 Nitra, Sládkovičova 1.

12. Podľa ustanovenia § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ,,zákon o konkurze a reštrukturalizácii“,) ak bol vyhlásený

konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže
byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).

13. Odvolací súd v súvislosti s konštatovanou právnou skutočnosťou poznamenáva, že na daný spor
nie je možné aplikovať ustanovenie § 167e ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a to jednak

s poukazom na citované zákonné ustanovenie, ktoré ukladá súdu povinnosť zastaviť prebiehajúce
konania, avšak len tie, v ktorých sa uplatňuje pohľadávka eventuálnych veriteľov voči majetku úpadcu,
teda voči konkurznej podstate (čo však celkom zjavne nie je tento prípad, kedy naopak, súd rozhoduje
v prospech úpadcu o peňažnom nároku úpadcu na náhradu trov konania), no najmä a v prvom rade z
dôvodu, že nie je možné zastaviť súdnym rozhodnutím konanie (z dôvodu ex lege), pokiaľ už skorším

rozhodnutím súd konanie právoplatne zastavil (z dôvodu procesného úkonu žalobcov). V danom konaní
už uznesením č. k. 7C/24/2013 - 127 dňa 05. 03. 2015 Okresný súd Banská Bystrica konanie v dôsledku
späťvzatia žaloby zastavil a uznesenie vo výroku o zastavení konania už nadobudlo právoplatnosť dňom08.05.2015. Predmetom následného konania od tohto dátumu je už len rozhodovanie súdu o trovách
zastaveného konania.

14. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne
zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

15. Podľa ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov
konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Žalobcovia v 1. a 2. rade namietali odvolaním správnosť uznesenia súdu prvej inštancie ohľadom
priznania nároku žalovaných 1/ a 2/ na náhradu trov konania. Aj napriek tomu, že konanie bolo
právoplatne zastavené ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, vzhľadom na už konštatované
intertemporálne ustanovenie § 470 ods. 1 CSP a tzv. zásadu okamžitej aplikability novej procesnej
úpravy, je na daný prípad pri rozhodovaní o trovách zastaveného konania nutné aplikovať už právnu

úpravu Civilného sporového procesu, ktorý vo svojom ustanovení § 265 ods. 1 CSP upravuje zásadu
náhradytrovkonaniavprípadejehozastavenia.Predmetnézákonnéustanoveniepredpokladáprocesné
zavineniestranynazastaveníkonania.Vtomtoštádiukonania-vprípadezastaveniakonaniavdôsledku
dispozičného úkonu žalobcov - sa súd ani nemá možnosť zaoberať otázkou dôvodnosti podania
žaloby a teda hodnotiť úspech v konaní niektorej zo strán sporu inak, ako výlučne len z procesného

hľadiska. Súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania podľa ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p. v
znení platnom a účinnom do 30.06.2016 v dôsledku dispozičného úkonu žalobcov 1/ a 2/, ktorí žalobu
vzali späť v celom rozsahu a to bez uvedenia dôvodu späťvzatia žaloby. Odvolací súd konštatuje, že
dôvody späťvzatia žaloby sú zrejmé (výsledok trestného konania vedeného OR PZ Banská Bystrica
pod č.k. ORP-910/OVK-BB-2012) a uvádzajú to aj samotní žalobcovia v odvolaní. Je tak zjavné,

že k späťvzatiu žaloby pristúpili žalobcovia vzhľadom na celkový vývoj súdneho konania a očakávaný
výsledok konania. V zmysle dikcie ustanovenia § 256 ods. 1 CSP tak je nutné konštatovať, že procesné
zavinenie na zastavení daného konania nesú jednoznačne žalobcovia 1/ a 2/, ktorí svojim dispozičným
úkonom spôsobili zákonný následok vyplývajúci z ustanovenia § 145 ods. 1 CSP (ktorému zodpovedalo
ustanovenie § 96 ods. 1 O.s.p.), teda zavinili zastavenie konania. Súd ohľadom trov konania za danej

procesnej situácie potom je povinný priznať náhradu trov konania protistrane, rešpektujúc zákonnú
dikciu ustanovenia § 256 ods. 1 CSP. Pokiaľ si protistrana - žalovaná 1/ a žalovaný 2/ trovy konania
priznaťžiadaliavyčísliliich,súdprvejinštanciesprávnepostupoval,pokiaľrozhodolonárokužalovaných
1/ a 2/ na náhradu trov zastaveného konania v rozsahu 100% voči žalobcom 1/ a 2/. Odvolací
súd už len poznamenáva, že súd prvej inštancie rozhodol aj v intenciách predošlého rozhodnutia

odvolacieho súdu, pretože Krajský súd v Banskej Bystrici v odôvodnení svojho predošlého uznesenia
č.k. 14Co/580/2015-142 zo dňa 14.06.2016, ktorým zrušil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica
č.k. 7C/24/2013-123 zo dňa 05.03.2015 vo výroku o náhrade trov zastaveného konania uviedol, že
prvoinštančný súd správne rozhodol, keď priznal náhradu trov zastaveného konania podľa vtedajšieho
ustanovenia § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p, teda potvrdil, že žalovaní majú nárok na náhradu trov konania.

17.OkresnýsúdrozhodovalvčaseúčinnostiObčianskehosúdnehoporiadku,ktorývprípadezastavenia
konania obsahoval osobitnú právnu úpravu náhrady trov konania za danej procesnej situácie. V prípade
zastavenia konania, pokiaľ ide o rozhodovanie súdu o náhrade trov konania, platilo zásadne, že žiaden
z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Ak však bolo konanie

zastavené v dôsledku neskoršieho správania sa niektorého z účastníkov, a bolo mu možné pričítať
procesnú vinu na zastavení konania, bolo v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti zaťažiť
tohto účastníka povinnosťou nahradiť trovy, ktoré vznikli do zastavenia konania (§ 146 ods. 2 O.s.p.,
ktoré predstavovalo špeciálnu úpravu náhrady trov konania v prípade jeho zastavenia). Hoci uvedené
zákonné kritériá nie sú už z hľadiska rozhodovania odvolacieho súdu právne zásadné, a to s poukazom

na znenie ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, v spojení s intertemporálnym ustanovením § 470 ods. 1
CSP, odvolací súd považuje, z hľadiska zachovania a rešpektovania zásady legitímneho očakávania
účastníkov konania/strán sporu, za potrebné poznamenať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie by
považoval za vecne správne aj pri zohľadnení zákonných kritérií platných a účinných v čase zastavenia
konania. Pokiaľ tvrdené, prípadne i preukázané skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu jednoznačne

nasvedčujú, že procesný úkon späťvzatia žaloby vyplynul z okolností, ktoré nemali žiaden súvis a
pôvod v procesnom správaní protistrany a späťvzatie žaloby žalobcami bolo len a výlučne ako následok
okolnostírelevantnýchnaichstraneavdôsledkuichzváženiaďalšiehopriebehusporuazotrvaniavňom
(ako reakcia na pravdepodobný vývoj sporu a právne posúdenie veci v nadväznosti na nové právne askutkové okolnosti), pričom ani žalovaná 1/, ani žalovaný 2/ svojimi úkonmi nezapríčinili nutnosť konanie
zastaviť, súd bol povinný zohľadniť túto skutočnosť pri rozhodovaní o náhrade trov konania a aj v súlade
sustanovením§146ods.2vetaprváO.s.p.platnýmaúčinnýmvčaseprávoplatnostizastaveniakonania

uložiť žalobcom povinnosť nahradiť trovy konania žalovaným 1/ a 2/, ktoré im v súvislosti s účelným
bránením sa v konaní do momentu jeho zastavenia vznikli.

18. Pokiaľ sa žalobcovia v 1. a 2. rade v odvolaní dovolávajú eventuálnej možnosti zvážiť pri rozhodovaní
o trovách zastaveného konania aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, teda prihliadnuť na dôvody hodné

osobitného zreteľa a v ich dôsledku náhradu trov žalovaným nepriznať, pričom v odvolaní uvádzajú
viaceré okolnosti, ktoré považujú za dôvody hodné osobitného zreteľa, odvolací súd sa nedomnieva,
že by z niektorej tejto okolnosti bolo možné, či z hľadiska spravodlivosti náhrady trov konania bolo
spravodlivé, obísť zásadu procesného zavinenia vyplývajúcu z ustanovenia § 256 ods. 1 CSP a
nepriznať žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania, na ktoré by inak mali nárok. Zákonná dikcia
vyžaduje pre aplikáciu moderačného oprávnenia súdu naplnenie dvoch podmienok a to, musí ísť v

danom prípade o dôvody hodné osobitného zreteľa a súbežne musí ísť o výnimočné okolnosti, ktoré
odôvodňujú opodstatnenosť použitia tohto zákonného ustanovenia. Dôvody hodné osobitného zreteľa
môžu spočívať v charaktere určitého druhu konania, alebo môžu byť dané charakterom určitej procesnej
situácie, prípadne sa môže týkať celkom špecifických sociálnych aspektov strán sporu. V zásade však
je nutné zdôrazniť, že aplikácia moderačného oprávnenia súdu v zmysle ustanovenia § 257 CSP by

mala mať charakter ojedinelosti a výnimočnosti. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcov 1/
a 2/ a aj po zvážení konkrétnych dôvodov, uvádzaných v odvolaní, zastáva názor, že nejde o také
dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočnú aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.
Len zo samotnej skutočnosti, že medzi stranami sporu existujú blízke rodinné a príbuzenské väzby,
prípadne zo správania sa a postoja žalovanej 1/ voči žalobkyni 1/, ako svojej dcére a žalobcovi 2/,

ako zaťovi, ktoré žalobcovia považujú za rozporné s dobrými mravmi, ako aj s morálnymi, právnymi a
etickými normami, ešte nie je možné vyvodiť, že žalovaným náhrada trov konania neprináleží. Taktiež
nie je celkom namieste zohľadniť ani súčasný sociálny aspekt na strane žalobcov (sú mladá rodina,
vychovávajú maloleté dieťa a žalobkyňa 1/ je na materskej dovolenke, pričom zabezpečenie potrieb
rodiny je pokryté príjmom žalobcu 2/ a dávkami zo sociálneho zabezpečenia), pretože spor iniciovali

žalobcovia, navyše, dôvodná je obrana žalovanej 1/, že voči nej bola žaloba o určenie neúčinnosti
právneho úkonu podaná celkom zjavne v rozpore s hmotným právom a teda nedôvodne a taktiež boli
to žalobcovia, ktorí svojim procesným úkonom zastavenie konania aj spôsobili. Odvolací súd taktiež
nevzhliadol ani v správaní sa strán sporu v konaní pred súdom prvej inštancie žiadnu takú zásadnú
a relevantnú okolnosť, z ktorej by odvolací súd mal za to, že je nutné ju považovať za tak zásadnú,

aby odôvodňovala aplikáciu ustanovenia § 257 CSP a celkovo, nie sú v konaní žiadne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré by bolo nutné a spravodlivé prihliadnuť a oslobodiť žalobcov od povinnosti
znášať trovy zastaveného konania protistrany.

19. Prvoinštančný súd preto správne rozhodol o náhrade trov zastaveného konania, keď uložil žalobcom

1/ a 2/ povinnosť nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy zastaveného konania. Z uvedených dôvodov odvolací
súd uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na výsledok sporu - zastavenie konania v dôsledku dispozičného
úkonu žalobcov a procesné zavinenie žalobcov, žalovaným 1/ a 2 v súlade s ustanovením § 256 ods. 1
CSP prináleží náhrada trov prvoinštančného konania, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie

v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 CSP)
a vyslovil, že žalobcovia 1/ a 2/, ako procesne neúspešná strana sporu v odvolacom konaní, sú povinní

spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v
lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške v súlade
s ustanovením § 262 ods. 2 CSP a to samostatným uznesením.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).