Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/275/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213211812
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7213211812.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú E.
O. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice,
Staničné námestie č. 9, Košice dieťaťa rodičov Ing. I. Č. R.. XX.X.XXXX bývajúcej v obci N., K. XXX
zastúpenej advokátkou JUDr. Lenkou Senčákovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na
Európskej triede č. 9 a J. O. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v J. R. Q. XX zastúpeného advokátkou JUDr.
Janou Fabišíkovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Mlynárskej 19 v konaní o úprave
výkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťuoodvolanímatkyprotirozsudkuOkresného

súdu Košice II z 8.6.2018 č.k. 27P 34/2015-762 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o výživnom tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal.
E. O. 140,- € mesačne od 1.7.2013 do 31.8.2017 a 180,- € mesačne od 1.9.2017 do budúcna vždy do
15. dňa v mesiaci dopredu matke dieťaťa.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec na ďalšie konanie.

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o úprave styku otca s mal. E..

Matke nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 8.6.2018 č.k. 27P 34/2015-762 zveril maloletú E. O. nar. X.X.XXXX
do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu 100 Eur
mesačne od 1.7.2013 do 31.8.2017 a 150 Eur mesačne od 1.9.2017 do budúcna, ktoré je povinný
platiť matke maloletej vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu. Zastavil konanie o určenie výživného pre
maloletú E. od 1.6.2013 do 30.6.2013 a dlžné výživné za obdobie od 1.7.2013 do 31.5.2018 neurčil.

Upravil styk otca s maloletou E. každý párny víkend od piatku 16:00 hod. do nedele 16:30 hod., počas
letných prázdnin každý párny rok od 1.7. do 31.7. a každý nepárny rok od 1.8. do 30.8. od 8:00 hod.
prvého dňa styku do 18:00 hod. posledného dňa styku, počas vianočných prázdnin každý párny rok
od 23.12. od. 18:00 hod. do 7.1. do 18:00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od
Veľkonočnej stredy od 18:00 hod. do utorka do 16:00 hod. a počas jarných prázdnin každý párny rok celé
jarné prázdniny od piatku od 18:00 hod. do soboty ďalšieho týždňa do 16:00 hod. s tým, že otec bude
preberať maloleté dieťa v mieste bydliska matky v čase začatia styku a matka bude preberať maloleté

dieťa v mieste bydliska otca v čase ukončenia styku. Otec je povinný nahradiť trovy štátu vo výške
353,79 Eur v troch mesačných splátkach od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Košice
II a matka je povinná nahradiť trovy štátu vo výške 73,31 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku
na účet Okresného súdu Košice II.2. Rozhodnutie o výživnom založil na tom podklade a príjem matky pozostáva z výsluhového dôchodku
497,08 Eur a z príjmu zo závislej činnosti 482,04 Eur a čistý mesačný príjem otca je 1.253,08

Eur, čo odôvodňuje určenie výživného 100 Eur mesačne za obdobie od 1.7.2013 do 31.8.2017 a
150 Eur mesačne od 1.9.2017 po zohľadnení podstatného zvýšenia odôvodnených potrieb maloletej,
ktorá nastúpila na druhý stupeň základnej školy. Na strane oboch rodičov zohľadnil, že vlastnia byt,
ktorý neužívajú a rovnako obaja zobrali úvery za účelom zabezpečenia svojich bytov. Na strane
otca nezohľadnil, že za obdobie od 19.4.2016 do 21.3.2017 sa mu na účte kumulovala suma 4.300

USD, pretože ide o platby jeho rodiny za letenky cez jeho účet, aby mal výhody pri nákupe leteniek.
Vychádzajúc zo zhodných tvrdení rodičov, že otec prispel na výživu maloletej E. za obdobie od 1.6.2013
do 30.6.2013 spolu 6.390,35 Eur, dlžné výživné neurčil, nakoľko podľa rozhodnutia súdu z toto rozhodné
obdobie otec mal zaplatiť 6.350 Eur.

3. Rozhodnutie o úprave styku otca s maloletou E. založil v časti na dohode rodičov a upravil rozsah

styku primerane zásade, že obaja rodičia majú rovnocenné postavenie pri výchove maloletej, ktorá
má k obom rodičom vybudovanú pozitívnu citovú väzbu, ani jedného z nich významne nepreferuje, v
obidvoch rodinách sa cíti dobre a dobre vychádza aj s ostatnými členmi týchto rodín, ako to vyplýva
zo znaleckého posudku (č. 17/2014). S poukazom na vzdialenosť bydliska rodičov rozhodol, že v čase
začatia styku bude maloleté dieťa preberať otec v mieste bydliska matky a v čase ukončenia styku

maloletú bude preberať matka v mieste bydliska otca, aby boli obaja rodičia rovnako zaťažení z hľadiska
času stráveného cestovaním, resp. s tým spojenými výdavkami s poukazom na to, že spôsob dopravy
si každý z rodičov zvolí sám.

4. Zistený skutkový stav posúdil a rozhodol o výživnom podľa § 62 Zákona o rodine a o úprave styku

podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine.

5. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zverení maloletej E. do osobnej starostlivosti matky,
o zastavení konania o určenie výživného od 1.6.2013 do 30.6.2013 a vo výroku o trovách štátu nebol
odvolaním napadnutý, preto tieto výroky neboli predmetom preskúmavania odvolacím súdom.

6. Matka podala v zákonnej lehote odvolanie proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o výživnom
s odôvodnením, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a následne vec nesprávne právne posúdil, predovšetkým neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané a sú pre určenie výšky výživného zásadného významu. Poukázala

na to, že otec je výlučným vlastníkom trojizbového bytu v Košiciach, ktorý je prázdny, nakoľko sa
presťahoval do zrekonštruovaného štvorizbového bytu jeho partnerky, ktorá má vo svojej osobnej
starostlivosti dve školopovinné deti a z ich partnerského vzťahu sa narodila maloletá V.. Konštatovala,
že alikvotna časť výdavkov otca na bývanie je 48,14 Eur (výdavky vydelené počtom osôb v spoločnej
domácnosti), nevlastní žiadne motorové vozidlo, preto ho nezaťažujú žiadne výdavky spojené s

vlastníctvom a užívaním motorového vozidla a v konaní nebolo preukázané, že by K. S. otcovi skutočne
poskytol nejakú pôžičku, resp. že otec nejakú pôžičku spláca. Podľa jej vedomostí otec s ohľadom na
svojušpecializáciuoddobyodchoduzUSAdodnesspravujenadiaľkupočítačovésietejednejobchodnej
spoločnosti a niekoľkým fyzickým osobám v USA, za ktoré služby mu tieto osoby platia. Nakoľko ide o
dohody bez písomných zmlúv a nejde o oficiálnu prácu, nemá dôkazy, ktorými by tieto skutočnosti vedela

preukázať. Vytkla konajúcemu súdu, že v odôvodení rozsudku neuviedol, z akých nákladov na maloletú
priurčenívýživnéhovychádzal,ktoréznichmalzapreukázanéavakejvýške,pretovtejtočastipovažuje
rozhodnutie súdu za nepreskúmateľné. Zdôraznila a podrobne rozpísala výdavky súvisiace s výchovou
a výživou maloletej E., a to vo výške 547,28 Eur. Vyjadrila názor, že súd pri rozhodovaní o výživnom
mal zohľadniť, že otec má finančné prostriedky na to, aby každoročne cestoval do USA a zúčastňoval

sa okrem iného lyžovačky v Colorade, nakupoval oblečenie v stovkách USD, čo preukazoval tabuľkou
položiek úhrad pre maloletú (žiadal ich uznať z titulu naturálneho výživného), prenajímal dcére lyžiarsku
výstroj za 150 Eur, chodil každý rok na zahraničné dovolenky, nakupoval dcére veci a oblečenie aj
napriek tomu, že ich dcéra nepotrebovala, realizoval kompletnú rekonštrukciu štvorizbového bytu svojej
partnerky,doktoréhosanáslednepresťahovali,týmsauvoľniljehotrojizbovýbyt,ktorýmôžeprenajímať,

resp. ho môže predať. V tejto súvislosti poukázala na zásadu potencionality príjmov povinného rodiča
a tiež zásadu vyplývajúcu z § 62 ods. 5 Zákona o rodine. Poukázala na zvýšené výdavky súvisiace
so zdravotným stavom maloletej, ktorej bola diagnostikovaná alergia a je v dispenzári imunológa a
alergológa pre ekzém atopikum a na odporúčanie ošetrujúcej lekárky by maloletá mala absolvovaťpobyty v kúpeľoch, kde ju má sprevádzať, ale jej výdavky zdravotná poisťovňa by nepreplácala. Náklady
na štandardný pobyt v trvaní 21 dní s doprovodom a úhradou zo strany zdravotnej poisťovne sú 658,35
Eur a bez príspevku poisťovne 762,35 Eur. Na to, aby sa maloletá mohla dostatočne uvoľniť a nemusela

pociťovať stavy úzkosti, považuje za vhodný jedine pobyt s doprovodom. Z týchto dôvodov žiadala,
aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a zaviazal otca prispievať na výživu maloletej
E. 170 Eur mesačne od 1.7.2013 do 26.1.2016 a 250 Eur mesačne od 27.1.2016 do budúcna a dlžné
výživné 6.417 Eur od 1.7.2013 do 30.6.2018 zaviazal otca zaplatiť do 15-tich dní od právoplatnosti
rozsudku. V odvolacej argumentácii voči výroku o úprave styku uviedla, že je nepochopiteľné, prečo sa

má aktívne zúčastňovať na realizácii styku otca s maloletou a zabezpečovať jej prepravu od otca do
miesta bydliska maloletej. Podľa súdom určenej úpravy styku zabezpečuje starostlivosť o maloletú v
mesiaci po dobu 27 dní a otec 4 dni, preto pri takomto rozložení starostlivosti nie sú dané žiadne dôvody,
pre ktoré by ešte musela zabezpečovať prevoz maloletej z miesta bydliska otca do miesta bydliska
dieťaťa a odbremeňovať tak otca od starostlivosti o maloletú. Súdom určená úprava styku je s ohľadom
na to, že nemá k dispozícii reálne spojenie do miesta bydliska dieťaťa, je nerealizovateľná. V súvislosti

s frekvenciou stretávania sa otca s maloletou poukázala na to, že od septembra 2017 navštevuje druhý
stupeň základnej školy, zvyšuje sa náročnosť učiva a rozsah domácich úloh, pričom cestovanie z Paty
do Košíc je značne náročné, preto by bolo vhodné, aby úprava styku otca s maloletou bola upravená len
počas každého tretieho víkendu v mesiaci. Zdôraznila záver znalca, ktorý navrhol zveriť maloletú do jej
osobnej starostlivosti a otcovi určiť styk každý tretí víkend, preto dvojtýždenná frekvencia za aktuálnych

podmienok a možnosti vzájomnej kooperácie rodičov, ktorá sa zhoršuje, sa javí ako nevhodná. Otec je s
dcérou v dennom kontakte prostredníctvom elektronickej komunikácie, sociálnych sietí aj telefonického
kontaktu, teda komunikácia otca s maloletou sa neobmedzuje len na jeho osobný styk. Žiadala, aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o úprave styku otca s maloletou E. každý
tretí víkend v mesiaci od piatku 16:00 hod. do nedele 16:30 hod. s tým, že rozsah styku počas letných,

vianočných a jarných prázdnin, ako aj počas veľkonočných sviatkov nenamietala. Žiadala, aby odvolací
súd určil, že dieťa bude preberať a odovzdávať otec v mieste bydliska dieťaťa. Žiadala priznať náhradu
trov konania v plnej výške.

7. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že súd prvej inštancie zistil skutočný stav, dostatočným

spôsobom sa vysporiadal s vykonávaním a vyhodnocovaním dôkazov a rozhodol vecne a právne
správne, preto sa stotožňuje s výrokmi predmetného rozhodnutia. Má za to, že súd prvej inštancie
vykonal podrobné a precízne dokazovanie ohľadom jeho pomerov. Počas celého konania na súde prvej
inštancie matka vyvíjala snahu o produkovanie nepodstatných a zavádzajúcich dôkazov, pričom sama
nerešpektovala pokyny súdu na predloženie niektorých dôkazov z jej strany alebo úmyselne pozmenila

ich obsah jej zásahmi do listín, ktoré predložila súdu. Je otázne, či matka zámerne nehľadá lepšie
platené zamestnanie, aby ho mohla vydierať ohľadom výživného, alebo ju pracovať nebaví, keďže v
predošlých vyjadreniach popisuje dôležitosť svojej práce tak, že ani nemôže odísť z práce a je tak
nepostrádateľná v zamestnaní, že za plat 500 Eur nemôže ani prísť vyzdvihnúť vlastné dieťa do Košíc.
Poukázal na to, že matka je vo veku 46 rokov, zdravá, má ukončenú VyI. a ovláda anglický a francúzky

jazyk. K zmluve o pôžičke, ktorú matka označila za neplatnú, uviedol, že iba omylom došlo k zámene
veriteľa s dlžníkom a vzhľadom na korektný vzťah, ktorý má so svojim šéfom, ktorý im poskytol pôžičku,
nebola nutnosť opravovať chybu, preto námietka matky je irelevantná. Skutočnosť, že spláca K. S.
500 Eur mesačne, ktorú matka poprela, považuje za absurdné, nakoľko súdu prvej inštancie predložil
všetky listinné dôkazy. Do svojho trojizbového bytu sa mieni vrátiť od augusta z dôvodu komplikácií

v jeho terajšom vzťahu a navyše nie je v kompetencii matky rozhodovať o tom, ako naloží so svojou
nehnuteľnosťou. Matka opomenula uviesť, že aj ona vlastní byt, ktorý už dlhodobo prenajíma, no nechce
ztohoprenájmupriznaťfinančnýprospech.Obávasa,žematkabudenapriekrozhodnutiusúduodmietať
preberať dcéru v Košiciach, potom sa jeho náklady na cestovné za dcérou zdvojnásobia. Jediným
použiteľným dopravným prostriedkom je motorové vozidlo, keďže veľkú vzdialenosť inak nie je možné

absolvovať v rámci jedného dňa bez pomoci matky, čo predpokladá štyri plné nádrže benzínu 320 Eur.
Aj z tohto dôvodu žiadal už v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia na úpravu styku s dcérou,
aby sa určili pravidlá pre stretávanie sa s dieťaťom, no jeho návrh bol zo strany súdu zamietnutý.
K matkou uvedeným výdavkom na maloletú E. a s tým súvisiacu výšku výživného uviedol, že aj on
mohol v rámci konania uviesť nespočetné množstvo neopodstatnených výdavkov na maloletú dcérou

V. O. tak, ako to uviedla matka E. a snažiť sa započítať tieto výdavky k jeho výdavkom aj s ohľadom
na skutočnosť, že jeho družka a matka V. je toho času na rodičovskej dovolenke, pričom v priebehu
konania neraz uviedol, že s týmito výdavkami mu pomáhajú jeho rodičia a sestra. Je absurdné tvrdenie
matky vo vzťahu k prenájmu lyžiarskeho výstroja pre maloletú E., ktorú vedie k športovým, kultúrnyma vedomostným aktivitám, aby nedopadla ako matkin syn A., ktorý má problémy s užívaním drog. Ak
by odvolací súd uznal výživné v rozsahu, v akom matka žiada, tak mu na tieto aktivity s E. nezostanú
finančné prostriedky a čas strávený maloletej v Košiciach u neho bude pre dieťa neuspokojivý, nakoľko

od malička bola zvyknutá, že aspoň s otcom majú spoločné športové aktivity. V rámci konania poukázal
na fakty, že matka na území USA vykonáva nekalé činnosti súvisiace s uplatňovaním si daňových
benefitov a výhod, z ktorých vyplýva aj trestná činnosť v Slovenskej republike za nepriznanie príjmov
z iných štátov, ako je Slovenská republika. Trestné oznámenie nepodal, pretože matka skoro so 100%
pravdepodobnosťou by išla na niekoľko rokov do väzenia v USA a odniesla by si to len maloletá E.,

ktorá sa na matku naviazala v priebehu piatich rokov prebiehajúceho konania. Matka sa aj v súčasnosti
nachádza v USA od 12.7.2018 do 5.8.2018) tak, ako každý kalendárny rok a práve je na dovolenke v
Chicagu. Postráda možnosť z jej príjmov zarobiť na takéto nákladné cesty do USA, ktoré sa pohybujú
v mesiacoch júl a august vo výške 1.800,- €, čo je skoro štvornásobok ceny oproti mesiacom február a
marec. Keďže matka tvrdí , že v USA má len sesternicu, tak vyznieva otázka, kto jej hradí tieto cesty,
ak nemá žiadny ďalší príjem. Matka počas konania mu vyčítala cestovanie do USA, pričom predložil

súdu listinné dôkazy o svojich nákladoch súvisiacich s pobytom v USA, keď matka v tejto súvislosti
nepredložila žiadne listinné dôkazy. Tiež uviedol, že mal. E. nikdy nebola na liečebnom pobyte s alergiou,
a to ani sama, ani s matkou, na ktorú lož poukázal na pojednávaniach už pred niekoľkými rokmi. Ak by to
bola pravda, matka s istotou by predložila súdu listinný dôkaz o tomto výdavku. Matka odmieta odbornú
liečbu dcéry na alergológii a kupuje nejaké čínske bylinky, ktorých pôvod sa ani nedá zistiť. Dcéru zobral

do Alergologického centra v Prešove na vyšetrenie a následne jej vybral potrebné lieky na alergiu, ktoré
nestáli ani 3,- €. Dcéra je objednaná na ďalšie vyšetrenie, ktoré keď potvrdí, že na jej alergiu existuje
účinnávakcína,takodseptembranastúpinaliečbuabudešanca,žesaalergiezbavíúplne.Tátovakcína
je na prírodnej báze a jej cena je 80,- € ročne a liečba bude trvať asi tri roky. Tieto náklady bude platiť,
keďže matka mu zatajuje skutočnosti o zdravotnom stave dieťaťa, najmä že neliečená alergia môže

vyústiť až do astmy, čomu sa v prvom rade snaží predísť. Zdôraznil, že jedným z dôvodov, prečo sa
má matka zapojiť do cestovania pri odovzdávaní dieťaťa je, že sa matka presťahovala z Košíc 350 km
ďaleko aj s maloletou a nie naopak. Súd prvej inštancie ohľadom odovzdávania a preberania maloletej
rozhodol správne a spravodlivo s ohľadom na časové zaťaženie, ako aj finančné zaťaženie obidvoch
rodičov. Písomným podaním z 18.9.2018 oznámil, že matka spolu s mal. E. sa presťahovala z miesta

trvalého bydliska v obci Pata do Bratislavy na miesto jemu neznáme. Nevie, kde mal. dieťa študuje
a ani kde a v akom prostredí býva. Od roku 2013 sa vyjadroval k večnému sťahovaniu sa matky z
miesta na miesto a matka v septembri 2018 absolútne bez rešpektu prvoradého záujmu maloletej opäť
zmenila výchovné a rodinné prostredie. V súvislosti s opätovným presťahovaním sa matky konštatoval,
že celý spor ohľadom výlučnej, resp. striedavej starostlivosti bol okrem iného zamietnutý na základe

vyjadrenia súdneho znalca, ktorý popisoval matku, ako stabilnú osobu, ktorá sa už vysporiadala so
životnou situáciou a stratou svojej matky a zabezpečila stabilné školské, rodinné a sociálne zázemie pre
svoje dieťa, pričom neprešlo ani 6 mesiacov od vyjadrenia súdneho znalca a matka úplne zlikvidovala
celú stabilitu, ktorú tak prezentovala na pojednávaniach a svojich písomných vyjadreniach. Nielenže
zmenila maloletej školu, ale odsťahovala sa do iného mesta do podnájmu, kde matka ani dieťa nemajú

žiadne sociálne väzby na nikoho. Matka mal. E. sociálne úplne destabilizovala a toto je presne situácia,
na základe ktorej vznikol celý súdny spor, aby už dieťa nikdy nemuselo podstupovať v živote toľko zmien,
koľko zažilo do svojich 6 rokov. Maloletá má 11 rokov a už jej opäť matka stihla trikrát zmeniť sociálne
prostredie od základu. Vzhľadom na vyššie uvedené a najmä vzhľadom na nové skutočnosti má za to,
že svoj návrh na súdne rozhodnutie, ktorý uviedol vo svojom prvom vyjadrení v predmetnej právnej veci

zo dňa 14.6.2013, a to, že: „otec navrhuje, aby súd zveril maloletú E. do jeho osobnej starostlivosti a
zaviazal matku prispievať na jej výživu 50,- € mesačne“ považuje aj v súčasnej dobe za jediné riešenie,
ktoré je v záujme mal. E., nakoľko matka jej nevie zabezpečiť životnú stabilitu a istotu.Na základe týchto
dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch potvrdil
ako vecne a právne správne.

8. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca čiastočne zopakovala svoju odvolaciu argumentáciu a dodala, že
vyjadrenie otca v vzťahu k jej údajným aktivitám ohľadom benefitov z USA a výpisov z účtov, ako aj to, že
svoje deti k ničomu nevedie, čoho dôsledkom sú zdravotné problémy maloletej a problémy s návykovými
látkami u syna A., považuje za osočovanie a agresívny útok na jej osobu. K námietke otca vo vzťahu

k jej príjmu uviedla, že pracuje v štátnej službe, ide o stabilné zamestnanie primerané jej vzdelaniu a
výška jej príjmu je daná zákonom. Vo vzťahu k pôžičke, ktorú otcovi poskytol jeho šéf, uviedla podrobné
okolnosti s diametrálne odlišným záverom. Tvrdenie otca, že pre komplikácie v terajšom vzťahu bude
potrebovať svoj byt, považuje za účelové, ničím nepodložené a s cieľom prezentovať nižšiu majetkovúúroveň, akú v skutočnosti má. K vlastníctvu svojho bytu a jeho prenájmu poukázala na svoje vyjadrenia
v priebehu konania na súde prvej inštancie, o ktorých predložila písomné dôkazy. Je všeobecne známou
skutočnosťou, že ak sa kupujú letenky dostatočne vopred, je ich možné získať za výrazne výhodnejšiu

cenu (980,- €), pričom s financovaním nákladov jej pomohol priateľ. Nikdy netvrdila, že maloletá bola na
liečení v kúpeľoch a že ju sprevádzala, ale pokiaľ by súd na túto položku prihliadol a priznal, je pripravená
takýto pobyt pre dcéru zabezpečiť a sprevádzať ju. O postupe otca, ktorý zobral dcéru na vyšetrenie
do Prešova a zakúpil jej lieky, je zhrozená, pretože ju o ničom neinformoval a ani s ňou svoj zámer
nekonzultoval. Maloletá je veľa rokov vedená v ambulancii alergologičky MUDr. V. v Galante, kde s ňou

chodí na vyšetrenia a kontroly, o čom bol otec informovaný a na druhej strane bez toho, aby návštevu
lekára otec s ňou konzultoval a nasadil dcére liečbu bez toho, aby zvážil vzájomné účinky liekov, ktoré
dcéra už užíva a tých, ktoré jej zakúpil otec. Takýto postup otca odsudzuje a považuje za vrcholne
nezodpovedný. Zdôraznila, že nie je zrejmé, ako otec vypočítal spotrebu benzínu, keď nie je vlastníkom
motorového vozidla. Vyjadrenie otca o tom, že nemá v poslednej dobe dostatočný príjem na to, aby
uhradil náklady na cestovanie za dcérou, preto ich uhrádzajú jeho rodičia, považuje za účelové a ničím

nepodložené tvrdenie s cieľom prezentovať súdu nižšiu majetkovú úroveň, než akú otec v skutočnosti
má. Žiadala, aby odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj výsledky vykonaného
dokazovania, jej odvolaciemu návrhu vyhovel v celom rozsahu.

9. Ďalšie vyjadrenie zo strany účastníkov konania vo veci podané neboli.

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 tohto zákonného
ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí, podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 tohto
zákonného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti, súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov

o domácnosť. Podľa ods. 5 tohto zákonného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 75 ods. 1 vety prvej Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

14. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a
contrario v rozsahu danom v § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že konajúci súd

riadne zistil skutočný stav (§ 25 a § 36 CMP), ale nesprávne ho posúdil podľa zákonných ustanovení
Zákona o rodine o vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, pretože nesprávne vyhodnotil schopnosti,
možnosti a majetkové pomery otca vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami mal. E..

15. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie o výživnom, správne a

dostatočnezistilskutočnýstavveci,alejehorozhodnutiejezaloženénanesprávnomprávnomposúdení,
ktoré spočíva v tom, že správne zvolenú právnu normu nesprávne interpretoval. Na základe toho, že
súd prvej inštancie správne a dostatočne zistil skutočný stav veci, nebolo potrebné, aby odvolací súd
zopakoval alebo doplnil dokazovanie ale pri rozhodovaní o výživnom bol viazaný skutkovým stavom
zisteným prvostupňovým súdom tvoriacim podklad pre rozhodnutie v danej veci (§ 383 CSP), preto

zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom podľa § 388 CSP tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.16. Odvolací súd vychádzajúc z relevantných zákonných ustanovení § 75 a § 62 Zákona o rodine
dospel k presvedčeniu, že výživné 140,- € mesačne od 1.7.2013 a 180,- € mesačne od 1.9.2017 je
primerané zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca aj po zohľadnení jeho ďalšej vyživovacej

povinnosti voči mal. dieťaťu, ako aj odôvodneným potrebám mal. E. preukázaných v priebehu konania
na súde prvej inštancie. Vychádzajúc z konštantnej judikatúry a tiež súdnej praxe, ktorá v dlhodobom
horizonte považuje za podstatnú zmenu pomerov na strane dieťaťa, nadobudnutie veku školopovinnosti,
resp. postupu dieťaťa na vyšší stupeň základnej školy, dospel k záveru, že diferencovane určené
výživné korešponduje s relevantnými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine o výživnom , ktoré

odvolací súd vyššie citoval vo svojom rozhodnutí s dôrazom na to, že takto určené výživné zodpovedá
životnej úrovni povinného rodiča, ako to nepochybne vyplýva z rozsiahleho dokazovania súdom
prvej inštancie, čo umocňuje fakt, že výživné 140,- € resp. 180,- € mesačne zabezpečí rovnaký
životný štandard mal. dieťaťu. Odvolací súd považuje za potrebné poznamenať, že odôvodnené
potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ
nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne

náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa
odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie
je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby
dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. V tomto prípade neboli v čase
rozhodovania preukázané mimoriadne výdavky, ktoré by bolo potrebné osobitne dokazovať, preto

neobstojí argumentácia rodičov vo vzťahu k rozsahu odôvodnených potrieb dieťaťa. Odvolací súd tiež
dodáva, že argumentácia otca vo vyjadrení pôsobí vo faktickej a právnej rovine smerom k vyživovacej
povinnosti voči mal. dcére nevyvážene a dovoľuje skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej
situácie mu bráni objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb maloletej preukázaných v priebehu
konania na súde prvej inštancie. Odvolací súd tiež konštatuje, že určenie výživného 140,- € mesačne,

ktoré predstavuje výživné 4,6 € na deň a výživné 180,- € mesačne, ktoré predstavuje výživné 6,- € na
deň zohľadňuje odôvodnené potreby mal. E. v štandardnom rozsahu a je nepochybné, že matka dopĺňa
zdroj výživy mal. dcére na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jej všestranný rozvoj a svoju vyživovaciu
povinnosť voči mal. dcére si plní dobrovoľne, preto sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré
sa otec odvoláva. Argumentácia rodičov vo vzťahu k povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke, nemá

relevanciu pre rozhodovanie o výživnom (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine), preto sa ňou odvolací súd
nezaoberal.

17. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o dlžnom výživnom podľa § 389 ods. 1
písm. a) CSP a podľa § 391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie so

zreteľom na to, že rozhodnutím odvolacieho súdu bol zmenený rozsah vyživovacej povinnosti otca k mal.
E. a odvolací súd nemal poznatky o tom, či a v akom rozsahu otec platil výživné po vyhlásení rozsudku
súduprvejinštancie,keďžerozhodnutiebolopredbežnevykonateľnéanavyše,akbyodlžnomvýživnom
rozhodolnazákladenovýchskutočnostízistenýchvodvolacomkonaní,odňalbytakúčastníkomkonania
možnosť konať pred súdom a využiť právo podať odvolanie proti jeho rozhodnutiu.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o úprave styku otca
s mal. E., ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom v § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel

k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení
Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy a odôvodnenie rozsudku obsahuje náležitosti
rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými
v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a matka ani v priebehu
odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o

úprave styku otca s mal. E.. V priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne preukázané
všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o úprave styku, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal
pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a s jeho odôvodnením sa v tejto časti v plnom
rozsahu stotožňuje.20.Právostykurodičasdieťaťomjeprávo,ktorévzniknetomurodičovi,ktorémuniejedieťarozhodnutím
súdu zverené do osobnej starostlivosti. Právo styku vychádza z Ústavy SR, keď podľa článku 41 ods. 4

Ústavy SR „Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu
a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a mal. deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov
len rozhodnutím súdu na základe zákona“. Právo styku vyplýva z viacerých ustanovení Dohovoru o
právach dieťaťa, kde je upravené v článku 7 ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich
starostlivosť, v článku 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade

so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, článku 29 bod 1, podľa ktorého má výchova dieťaťa
viesť k posilňovaniu úcty rodičov dieťaťa, ale najmä článku 9 bod 3, podľa ktorého „štáty, ktoré sú
zmluvnou stranou dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo obidvoch rodičov
udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa“
a súvisiacim článkom 18 bod 1, ktorý priznáva obom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a
vývoj dieťaťa.

21. Súd prvej inštancie sa uvedenými princípmi právnej úpravy styku zaoberal dôsledne a na základe
nepochybného zistenia, že sa rodičia v tejto otázke nedohodli, upravil styk autoritatívnym rozhodnutím
súdu a na tom podklade, že mal. E. má pozitívnu citovú väzbu k otcovi (ani jedného z rodičov významne
nepreferuje) a otec má výrazný záujem podieľať sa na výchove maloletej, upravil styk otca s maloletou

v rozsahu zodpovedajúcom všetkým relevantným ustanoveniam Zákona o rodine. Rovnako správne
rozhodol o spôsobe odovzdávania maloletej pretože je spravodlivé, aby matka, ktorá bez súhlasu otca
a bez rešpektovania jeho práva podieľať sa na výchove maloletej, premiestnila dieťa o 350 km ďalej,
preto jej argumentácia so sťaženými podmienkami cestovania neobstojí. V tejto súvislosti odvolací súd
poznamenáva, že ak sa matka skutočne presťahovala aj s dieťaťom do Bratislavy, bude cestovanie

reálne uľahčené vzhľadom na priamy železničný spoj Bratislava - Košice a späť. S argumentáciou otca
v priebehu konania od roku 2013 vo vzťahu k výchove dieťaťa sa odvolací súd nezaoberal, pretože
rozsudok súdu prvej inštancie o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky nebol odvolaním
napadnutý, nota bene nebolo predmetom preskúmavania odvolacím súdom.

22. Odvolací súd nepriznal matke nárok na náhradu trov konania s poukazom na § 396 CSP v spojení
s § 52 CMP, podľa ktorých v konaniach podľa CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak a zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že
by priznanie nároku na náhradu trov konania bolo v tomto prípade spravodlivé (§ 55 CMP).

23. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).