Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. apríl 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/246/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114227830
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4114227830.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
C. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX/XXX, R., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o neprijateľnosť zmluvných
podmienok, o bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru, o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, o
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa
6. decembra 2017 č. k. 10C/207/2014-152 takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutomvýrokuoneplatnostidohodyoročnejúrokovej
sadzbe 70,01% v zmluve o úvere a dohode o zmluvnej pokute 0,065% denne z dlžnej sumy v zmluvných
podmienkach v zmluve o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 26. 08. 2013 č. 8500030366
(I.) p o t v r d z u j e .

V napadnutom výroku o určení, že úver zo zmluvy o úvere je bezúročný a bez poplatkov (II.) z r u š u
j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V napadnutom výroku o určení, že dohoda o zrážkach zo mzdy z 26. 08. 2013 na zabezpečenie
pohľadávky žalovaného zo zmluvy o úvere, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným (III.) je neprijateľná,
a preto neplatná p o t v r d z u j e .

V napadnutom výroku o určení, že rozhodcovská zmluva z 26. 08. 2013, uzavretá medzi žalobcom a
žalovaným (III.) je neprijateľná, a preto neplatná m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Vo výroku o trovách konania a poplatkovej povinnosti žalovaného sa napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie z r u š u j e a vec sa mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie rozhodol, že dohoda o ročnej úrokovej
sadzbe 70,01% ročne v zmluve o úvere a dohoda o zmluvnej pokute 0,065% denne z dlžnej sumy v
zmluvných podmienkach k zmluve o úvere, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 26. 08. 2013 č.
8500030366, sú neplatné. Určil, že úver zo zmluvy o úvere je bezúročný a bez poplatkov a dohoda
o zrážkach zo mzdy z 26. 08. 2013 na zabezpečenie pohľadávky žalovaného zo zmluvy o úvere a

rozhodcovská zmluva z 26. 08. 2013, uzavreté medzi žalobcom a žalovaným, sú neprijateľné, a preto
neplatné. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov
konania. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike prostredníctvom Okresného súdu
Nitra súdny poplatok zo žaloby 298,50 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutieodôvodnil ustanoveniami § 137 písm. c), § 298 CSP, § 3 ods. 5 veta práv zák. č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa, § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2 a 3, 5, 6 § 39,
§ 41, § 53 ods. 4 písm. k), r), § 53b ods. 1, § 544 ods. 2, § 551 Občianskeho zákonníka, § 3a ods. 1,

2 nariadenia vlády 87/1995 Zb., § 9 ods. 2 písm. f), k), § 11 ods. 1 a uviedol, že žalobca ako dlžník
a žalovaný ako veriteľ uzavreli 26. 08. 2013 zmluvu o úvere č. 8500030366, označenú ako zmluva o
revolvingovom úvere. Žalovaný sa v zmluve v časti 6 zaviazal poskytnúť žalobcovi úver 1.500 eur, ktorý
sa žalobca zaviazal vrátiť žalovanému spolu s úrokom 70,01% ročne v 42 splátkach, každú vo výške
80,37 eura mesačne, a tak zaplatiť žalovanému 3.375,54 eura (42 x 80,37 = 3.375,54). V zmluve je

uvedená RPMN úveru 68,92% a priemerná RPMN 46,06%. V zmluve je uvedená aj predpokladaná
čiastka revolvingu: 790,84 eura, celková čiastka revolvingu: 1.928,88 eura, predpokladaná RPMN úveru
po poskytnutí revolvingu 70,01%, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21%. Z výsluchu žalobcu vyplýva,
že mu nebol poskytnutý revolvingový úver, ale mu bol poskytnutý úver jednorazovo. Z internetovej
stránky NBS vyplýva, že obvykle požadovaná odplata na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobných prípadoch v čase uzatvorenia zmluvy bola 11,55% ročne a priemerná RPMN úveru bola

46,06%. Zmluva neobsahuje dojednania o splatnosti splátok a ani konečnej splatnosti úveru. Súčasťou
zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky žalovaného označené ako zmluvné dojednania, ktoré sa v
spise nachádzajú nepodpísané žalobcom. V čl. 16.1 a 2 zmluvných dojednaní označenom ako sankcie
je dojednané, že v prípade omeškania žalobcu je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu 0,065% dlžnej sumy
za každý deň omeškania (t.j. 23,725% ročne). Zmluvné strany na zabezpečenie pohľadávky žalovaného

z predmetnej zmluvy uzavreli 26. 08. 2013 aj dohodu o zrážkach zo mzdy žalobcu, na základe ktorej
je zamestnávateľ žalobcu povinný vykonávať v prospech žalovaného zrážky zo mzdy žalobcu vo výške
80,37 eura a odvádzať ich na účet žalovaného. Žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonanie
dohody listom z 11. 10. 2013, pretože u žalobcu evidoval k 11. 10. 2010 dlh 3.375,90 eura. Dňa 26. 08.
2013 uzavreli zmluvné strany aj rozhodcovskú zmluvu č. 8500030366, v ktorej sa dohodli, že akékoľvek

spory medzi nimi vyplývajúce alebo súvisiace s predmetnou zmluvou o úvere sa budú riešiť v súdnom
konaní alebo rozhodcovským súdom. Žalovaný inicioval na jej základe konanie pred rozhodcovským
súdom, ktoré bolo rozhodcovským uznesením Slovenského arbitrážneho súdu z 16. 12. 2015 č. k.
1066/07/15 zastavené pre litispendenciu s týmto konaním. Zmluva o úvere, dohoda o zrážkach zo mzdy
a aj rozhodcovská zmluva boli uzavreté na samostatných listinách, ktoré majú podobu formulárov, ktoré

vopred vyhotovil žalovaný a následne sa do nich dopisovali údaje týkajúce sa žalobcu. Súd mal za
to, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení v časti určenia ročnej úrokovej
sadzby úveru, zmluvnej pokuty a úveru za bezúročný a bez poplatkov kvôli jeho právnej istote v otázke
skutočnej výšky jeho dlhu a v časti určenia dohody o zrážkach zo mzdy za neplatnú, pretože v konaní
bolo preukázané, že žalovaný reálne vykonával realizáciu tohto zabezpečovacieho prostriedku, čím

zasiahol do majetkovej sféry žalobcu a môže sa na jeho úkor bezdôvodne obohacovať, vymáhaním
pohľadávky, na zaplatenie ktorej nemá nárok a aj v časti určenia rozhodcovskej zmluvy za neplatnú,
jeho právne postavenie môže byť tuto zmluvnou podmienkou spochybnené, pričom jeho naliehavý
právny záujem vyplýva aj zo samotného zákonného ustanovenia a to § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobca však nemá naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti

zmluvných podmienok v časti určenia predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu a ročnej
úrokovej sadzby revolvingu, pretože z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobcovi nebol
na základe spornej zmluvy poskytnutý revolvingový úver a takéto určenie preto nemôže ovplyvniť jeho
právne postavenie. Rovnako nemá naliehavý právny záujem v časti určenia priemernej RPMN úveru za
neplatnú,pretožeideoúdajvyhlasovanýMinisterstvomfinanciíSRpodľa§21ods.2zákonač.129/2010

Z. z., a preto nemôže byť neprijateľnou podmienkou a ani v časti určenia za neprijateľnú RPMN z úveru,
ktorá je len informatívnym údajom, a preto nemôže zmeniť právne postavenie žalobcu a ani ročnej
úrokovej sadzby úveru, pretože dohoda o predmete plnenia a cene plnenia nemôže byť podľa § 53 ods.
2 Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súd preto žalobu v tejto časti, z dôvodu
nedostatku aktívnej legitimácie, zamietol. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca ako

dlžník a žalovaný ako veriteľ uzavreli písomnú zmluvu o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, pretože
pri jej uzatváraní žalovaný konal a žalobca nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o žalobe otvoril priestor pre aplikáciu § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, podľa ktorých
je súd povinný z úradnej moci skúmať neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v takejto zmluve a

tietovyhodnocovať.Vkonanínebolosporné,žezmluvaoúverejevyhotovenánapredtlačenomformulári
žalovaného, do ktorého sa vpisovali údaje týkajúce sa žalobcu a jeho zmluvného vzťahu, a hoci v časti
6 zmluvy sú tieto dojednania dopísané rukou, čo by mohlo budiť dojem ich individuálneho dojednania,
tieto plne korešpondujú z predtlačenými údajmi v bode 5, a preto ich súd nepovažoval za individuálnedojednané. Hoci podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
podmienka týkajúca sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, v prípade spotrebiteľskej zmluvy
nesmie poskytnutie finančných prostriedkov podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na

finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Žalobca v konaní namietal dojednanie
o ročnej úrokovej sadzbe úveru 70,01%. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že takto dohodnutý
úrok sedemnásobne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú v obdobných prípadoch, preto je takéto
dojednanie v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, a tak absolútne neplatné
podľa § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka, preto súd žalobe v časti určenia neplatnosti dojednania o

odplate vyhovel. Žalobca v konaní požadoval určiť za neprijateľnú aj zmluvnú pokutu, ktorá nemohla
prevýšiť maximálnu výšku určenú vykonávacím predpisom, a to nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. V
danom prípade bolo riadne platenie splátok žalobcom zabezpečené dvojitou sankciou, a to úrokom z
omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka 5,25% ročne a zmluvnou pokutou 23,725%
ročne (0,065 x 365), t.j. celkom 28,975% ročne. Takto dohodnutá sankcia za omeškanie žalobcu so
splácaním peňažných prostriedkov však neprevyšuje priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery,

ktorá bola 46,06% + 10% = 56,06%, a preto toto dojednanie o zmluvnej pokute 0,065 % denne nie je
neprijateľné pre jeho výšku (§ 53 ods. 1 a 4 písm. k) Občianskeho zákonníka), a preto súd žalobu v
tejto časti určenia neprijateľnosti zamietol. Pretože však bola zmluvná pokuta dojednaná v zmluvných
podmienkach, ktoré neboli podpísané žalobcom, a teda trpí nedostatkom písomnej formy podľa § 544
Občianskeho zákonníka, pričom takéto dojednanie zmluvnej pokuty je v spotrebiteľských vzťahoch

vylúčené, je preto neplatné podľa § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka, a preto súd žalobe v tejto časti
vyhovel a určil za neplatné dojednanie o zmluvnej pokute. Pretože na uvedenú zmluvu sa vzťahujú
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v znení
účinnom v čase jej uzavretia, pričom z jej obsahu je zrejmé, že v nej absentujú viaceré obligatórne
zákonné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

a iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a to doba trvania zmluvy, termín
konečnej splatnosti úveru a splatnosť splátok, je tento úver podľa § 11 ods. 1 uvedeného zákona
bezúročný a bez poplatkov, a preto súd žalobe v tejto časti vyhovel. Predmetom konania je aj určenie
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy žalobcu ako prostriedku na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
žalovaného vyplývajúcej z predmetnej zmluvy o úvere, ktorý je bezúročný a bez poplatkov. Pretože

súd ustálil, že dohoda o odplate a sankciách nie sú neplatné a úver je bezúročný a bez poplatkov,
nemôže byť platná ani dohoda, na základe ktorej by žalovaný mal možnosť vymôcť od žalobcu plnenie
zákonom nedovolené a to práve pomocou zrážok zo žalobcovej mzdy. Predmetná dohoda nebola okrem
toho so žalobcom individuálne dojednaná, pretože bola vyhotovená na formulári vopred pripravenom
žalovaným, do ktorého sa tak ako do zmluvy o úvere vpisovali iba základné údaje týkajúce sa žalobcu,

pričom uvedený formulár žalovaný štandardne predkladá záujemcom o úver, a preto nie je výsledkom
negociačného procesu medzi zmluvnými stranami, a tak nespĺňa podmienku individuálneho dojednania
podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pretože takáto zmluvná podmienka je v nerovnováhe v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka, je neprijateľnou, a preto neplatnou podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka,

a preto súd žalobe v tejto časti vyhovel. Predmetom konania je aj určenie rozhodcovskej zmluvy,
ktorú strany uzavreli za neplatnú. Táto zmluva, hoci bola vyhotovená na samostatnej listine, tak ako
dohoda o zrážkach zo mzdy, nemôže byť rovnako považovaná za individuálne dojednanú, pretože
bola rovnako vyhotovená na formulári vopred pripravenom žalovaným, do ktorého sa iba vpisovali
základné údaje týkajúce sa žalobcu, ktorý formulár žalovaný štandardne predkladá svojim záujemcom

o úver, a preto nie je výsledkom negociačného procesu medzi zmluvnými stranami, a tak nespĺňa
podmienku individuálneho dojednania podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pretože takáto
zmluvná podmienka je v nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
žalobcu ako spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je neprijateľnou podľa § 53 ods.
4 písm. r) Občianskeho zákonníka, a hoci je v nej uvedená aj možnosť výberu medzi všeobecným a

rozhodcovským súdom, je z pohľadu žalobcu ako spotrebiteľa jedno, či mu rozhodcovské konanie vnúti
rozhodcovská zmluva alebo žalovaný ako veriteľ svojim konaním, je preto neplatná podľa § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka, a preto súd žalobe v tejto časti vyhovel. Pretože obe strany mali v konaní
úspech iba čiastočný a to približne rovnaký, súd žiadnej z nich nepriznal právo na náhradu trov konania.
Žalobca bol od platenia súdneho poplatku oslobodený podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb.

o súdnych poplatkoch a podľa § 2 ods. 2 zákona prechádza poplatková povinnosť z práva priznaného
žalobcovi na žalovaného. Súd preto rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť štátu na súdnom poplatku
298,50 eura (položka 1 písmeno b) 3 x 99,50 eura za určenie neplatnosti zmluvných podmienok, zmluvy,
resp. dohody a úveru za bezúročný a bez poplatkov) do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovej lehote odvolanie v výrokoch
I. až III., V. a VI. a uviedol, že pokiaľ súd uviedol, že dohoda o ročnej úrokovej sadzbe je neplatná, toto

rozhodnutie napáda z dôvodu, že je v rozpore so zákonom. Zmluva o revolvingovom úvere je úverovou
zmluvu, ktorá sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že jednou zo zmluvných
strán je spotrebiteľ, vzťahujú sa na ňu aj ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. a ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Výška úrokov, súladu úrokov so zákonom a právnych dôsledkov
dohodnutiaúrokovodporujúcichzákonusapretomusíposudzovaťtiežvintenciáchuvedenýchprávnych

predpisov. Základná regulácia úrokov vyplýva z ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý
obsahuje reguláciu záväzku platiť úroky, úpravu situácie, ak si strany výslovne nedohodli výšku úrokov v
zmluve a úpravu situácie, ak si strany dohodli v zmluve úroky vyššie, než je prípustné na základe alebo
podľa zákona. Podľa normatívneho znenia uvedeného ustanovenia od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dohodnutej výške, inak v najvyššej prípustnej výške
ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť

obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia
zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník
povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške. Uvedená právna úprava vyplývajúca z poslednej vety
citovaného zákonného ustanovenia má prednosť pred Občianskym zákonníkom, nakoľko ide o osobitný
druh regulácie záväzku platiť úroky v prípade, ak sú úroky dohodnuté vo výške vyššej než je prípustné

na základe alebo podľa zákona, ide o špeciálnu právnu úpravu pred všeobecnou úpravou občianskeho
práva. V zmysle tohto ustanovenia nie je možné dospieť k záveru o neplatnosti celej úverovej zmluvy, ale
len k záveru, že by dlžník z úverovej zmluvy bol povinný platiť úroky vo výške najviac prípustnej podľa
alebo na základe zákona. Vyslovenie neplatnosti celej úverovej zmluvy odporuje zákonu aj preto, že v
prípade, ak si strany výšku úroku nedohodnú, podľa zákona nejde o neplatnú zmluvu, pretože v takom

prípade by dlžník mal platiť len úroky požadované bankami. Súd neposúdil prejednávanú vec podľa
príslušných zákonných ustanovení a dospel k nesprávnemu záveru o neplatnosti celého dojednania o
úrokovej sadzbe. Posúdenie úverovej zmluvy ako neplatnej neobstojí ani podľa predpisov občianskeho
práva. Všeobecným a ustáleným pravidlom výkladu právnych predpisov a ich aplikácie pri posudzovaní
platnosti právneho úkonu je zásada, že má prednosť taký postup, ktorý ponecháva právny úkon platný

aspoň v časti než ako by mal byť právny úkon posúdený za neplatný. Ak súd bol schopný určiť, že
výška úrokov je v rozpore s dobrými mravmi, potom logicky je a musí byť spôsobilý určiť, kde dochádza
k rozporu s dobrými mravmi. Na to, aby súd mohol dospieť k záveru o neplatnosti zmluvy pre rozpor
s dobrými mravmi v časti úrokov, musí vedieť určiť hranicu, kde tento rozpor už je a kde ešte nie je.
Takéto určenie pritom logicky bude spĺňať aj podmienku oddeliteľnosti od ostatného obsahu, pretože ak

sa na jednej strane dá určiť hranica, kde rozpor nastal a kde nie, potom súd tým vyjadruje svoje právne
posúdenie aj o tom, kde sa dohoda o úroku považuje ešte za platnú a kde už platnou nie je. Pokiaľ
súd určil, že zmluvná pokuta vo výške 0,065% denne z dlžnej sumy je neplatná, uviedol, že v tejto časti
rozhodnutie vychádza z nesprávne a neúplne zisteného skutkového stavu a je v rozpore so zákonom.
Zmluvné dojednania nie sú samostatný dokument. Sú súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere nielen

v právnom zmysle, ale sa nachádzajú aj na tej istej listine ako zmluva samotná. Z bodu 14. Zmluvy
vyplýva, že sa nachádzajú na zadnej strane žiadosti/zmluvy o revolvingovom úvere. Z toho vyplýva,
že zmluvné dojednania nepredstavujú samostatný dokument oddelený od zmluvy o revolvingovom
úvere, ale jej technickú súčasť. Žiadosť/zmluva a zmluvné dojednania sa nachádzajú na jednom liste
papiera, pričom žiadosť/zmluva o revolvingovom úvere tvorí líce listiny a zmluvné dojednania tvoria

rub zmluvy. Z textu zmluvy, konkrétne z bodu 14. zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že zmluvné
dojednania sú súčasťou zmluvy. Súd prvej inštancie vôbec neposúdil obsah uvedeného článku zmluvy
a dospel k záveru, že nemá oporu v žiadnom dôkaze. Pokiaľ súd určil, že úver zo zmluvy je bezúročný,
v tejto časti je rozhodnutie nesprávne, popiera účel a zmysel zákona a odporuje aj požiadavkám
vysloveným Súdnym dvorom EÚ vo veci C-42/15. Súd prvej inštancie rozhodol na základe nesprávnych

skutkových a právnych záverov, nakoľko ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. nevykladal v súlade
s ustanoveniami smernice 2008/48/ES. V zmysle záverov SD EÚ vo veci C-42/15 sa požiadavka na
jednotlivé náležitosti uvádzané v zmluve o spotrebiteľskom úvere a následok jej nedodržania spočívajúci
v bezúročnosti má chápať tak, že tento následok nastáva iba v prípade, ak neuvedenie náležitostí
neumožňuje posúdiť spotrebiteľovi rozsah svojho záväzku. Uvádzanie výšky, počtu a termínov splatnosti

splátok neznamená ich rozčlenenie na časť istinu, časť úrok a časť iné poplatky. Názor Súdneho
dvora EÚ vyslovený v uvedenom rozhodnutí niektoré ústavné orgány akceptovali a iné rozhodovali tak,
ako by ani vyslovený nebol. Takýto prístup by bol popretím princípov právnej istoty a predvídateľnosti
rozhodovania. Výklad podaný Súdnym dvorom EÚ treba vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné,aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,
pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy
týchto splátok. Skutočnosť, že závery súdu o rozčlenení splátky sú nedôvodné a nesprávne, potvrdzuje

aj to, že na základe tejto novely zákona č. 129/2010 Z. z. sa slová „a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov“ nahradili slovami „frekvencia splátok a“. Úvaha o rozpisovaní splátky je založená
na predpoklade, že každá splátka by mala obsahovať rovnakú časť pripadajúcu na úrok a na istinu.
To však odporuje zákonu, ktorý výslovne predpokladá úvery bez amortizácie istiny počas splácania
alebo s rovnomernou úhradou istiny a úrokov počas celého splácania alebo anuitné splácanie. Zmluva

údaj o počte, výške a termínoch splatnosti splátok obsahuje. Právny poriadok výslovne predpokladá
to, že časť zmluvy môže byť určená napríklad aj odkazom na obchodné podmienky, ktoré sú stranám
uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Obsah zmlúv tvoria aj zmluvné dojednania,
ktoré sú v zmysle článku 13 neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a prílohy tvoriace súčasť zmluvy o
RÚ. Zmluvné dojednania nepredstavujú samostatný dokument oddelený od zmluvy o revolvingovom
úvere, ale jej technickú súčasť. Žiadosť/zmluva a zmluvné dojednania sa nachádzajú na jednom liste

papiera, pričom žiadosť/zmluva o revolvingovom úvere tvorí líce listiny a zmluvné dojednania tvoria rub
zmluvy. Z textu zmluvy, z bodu 13. zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že zmluvné dojednania sú
súčasťou zmluvy. Z ustanovenia článku 4 bod ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva, že úver je po
každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, s ktorým bude dlžník oboznámený.
Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je

dňomkonečnejsplatnostiúveru.Deňsplatnostiposlednejsplátkyúverujeuvedenývoznámeníveriteľao
schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená požiadavka vyplývajúca z uvedeného zákonného ustanovenia.
Zákonná náležitosť termín konečnej splatnosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z. nie je
požiadavkou na uvedenie presného dátumu, pretože v takom prípade by zákonodarca použil spojenie
dátum. Zo zákona je zrejmé, že pojem termín a pojem dátum nie sú používané ako synonymá v zákone,

ale pre odlišné situácie, v ktorých sa má uviesť raz dátum a raz termín. Určenie konečnej splatnosti je v
úverovej zmluve uvedené dvomi spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých
mesiacoch a podľa počtu mesačných splátok spôsobom vyplývajúcim z článku 4 ods. 4. 5 zmluvy
a v dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení
úverujezároveňtermínomkonečnejsplatnosti.Žalovanýpopierazáverysúduohľadnetermínukonečnej

splatnosti úveru ako nesprávne. K určeniu, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou podmienkou
uviedol, že v rozhodnutí sa nenachádzajú žiadne skutkové závery, zistenia, ani dôkazy o tom, že dohoda
o zrážkach zo mzdy spôsobuje značnú nerovnováhu, ani právne posúdenie v tomto smere. Takýmto
spôsobom odôvodnenie odporuje zákonu. Odôvodnenie rozsudku neumožňuje posúdiť, či súd mal
preukázané také skutočnosti, v zmysle ktorých by mohol konštatovať, že dohoda o zrážkach zo mzdy

spôsobuje medzi stranami nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a že táto
nerovnováha je v rozpore so zákonom. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola a ku dňu vydania napádaného
rozsudkustálejezabezpečovacímprostriedkom,ktorýnielenženiejevylúčenýzoblastispotrebiteľských
úverov, ale súčasne je s účinnosťou od 23. 12. 2015 aj osobitne pre oblasť spotrebiteľských úverových
vzťahov regulovaný. Súd prvej inštancie neposúdil prejednávanú vec správne ani podľa ustanovení

Občianskeho zákonníka a dospel k nezákonnému rozhodnutiu. Súd ďalej určil, že rozhodcovská zmluva
je neprijateľná podmienka a je neplatná. Dôvodom je to, že nie je individuálne dohodnutá a že má nútiť
spotrebiteľa k rozhodcovskému konaniu, ak ho začne ako prvý dodávateľ. Súdom uvádzané dôvody
neplatnosti a neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy sú založené na záveroch, ktoré odporujú právnemu
poriadku, pretože uvádzaný dôvod neprijateľnosti odporuje zákonu po právnej stránke a uvádzané

dôvody neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nemajú oporu v žiadnom dôkaze, pričom súd ani len nemal
preukázané, že povinný musel uzavrieť rozhodcovskú zmluvu a súčasne bez akéhokoľvek dôvodu
sa obsahom rozhodcovskej zmluvy ani len nezaoberal. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR z 26. marca 2009 sp. zn. 1M Obdo V 16/2016. Záver súdu odporuje objektívnemu právu, ktoré
žiadny zákaz začatia rozhodcovského konania zo strany dodávateľa neupravuje. Neexistoval ani v dobe

uzavretia rozhodcovskej zmluvy a ani v čase začatia rozhodcovského konania. Nie je tak zrejmé ani
len to, ako môže byť začatie rozhodcovského konania dodávateľom protiprávnou skutočnosťou, ak
to zákon predpokladá. Súd sa nedôsledne zaoberal povahou rozhodcovskej zmluvy aj v tom smere,
či ide o individuálne dohodnutú zmluvu, alebo nie. Pritom v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka je táto otázka podstatná, či je vôbec prípustné posudzovať nejaké dojednanie

medzi spotrebiteľom a dodávateľom ako neprijateľnú podmienku, alebo nie. V prípade individuálnych
dojednaní je posudzovanie neprijateľnosti zo zákona vylúčené. Rozhodcovská zmluva nebola nikdy
podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Je samostatným právnym úkonom, ktorého
uzavretie je možnosťou, ale nie povinnosťou. Vyplýva to z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z právana jednostranné odstúpenie od nej. Súd vychádzal z ničím nezdôvodnenej domnienky, kedy predloženie
predtlačenej zmluvy súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere by automaticky malo znamenať,
že nejde o individuálnu dohodu. Pritom zmyslom ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka je

rozhodujúca možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah, resp. jej samotné zaradenie do zmluvného vzťahu s
dodávateľom bez vplyvu na to, že (ne)dôjde k uzavretiu hlavného zmluvného vzťahu. Z rozhodcovskej
zmluvy nielenže výslovne vyplýva, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia samotnej zmluvy o
revolvingovom úvere, ale výslovne z nej vyplýva možnosť jednostranne odstúpiť do štrnástich dní
od jej uzavretia. Poučenie spotrebiteľa o tom, že rozhodcovskú zmluvu nie je povinný uzavrieť a

že táto skutočnosť nebude mať vplyv na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, je významovo
jednoznačné a nesporné, zrozumiteľné pre priemerného spotrebiteľa, ktorý si uvedené ustanovenie
prečíta. Uzatváranie akejkoľvek zmluvy primárne vyplýva z úpravy mechanizmu uzatvárania zmluvy.
Návrh zmluvy predkladá jedna strana, druhá ho akceptuje alebo nie. Povinný sa rozhodol rozhodcovskú
zmluvu uzavrieť, hoci z nej jednoznačne vyplýva - a to priamo z úvodných ustanovení zmluvy, že jej
uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere. To neznamená, že sa tým vzdáva nejakých

práv, zhoršuje si svoje postavenie a podobne. Nie je potom celkom zrejmé, ako si súd predstavuje
vôbec uzavretie a znenie rozhodcovskej zmluvy bez dohody zmluvných strán o tom, ktorý rozhodcovský
súd bude spory zo zmluvy o úvere riešiť, s dodržaním ustanovení Občianskeho zákonníka určitosti a
zrozumiteľnosti právneho úkonu. Zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
predpokladá, že rozhodcovská zmluva bude predformulovaná s tým, že bude obsahovať poučenie podľa

uvedeného zákona. Ako potom môže byť preformulovanie dokumentu dôvodom jej neplatnosti, súd
vôbecnevysvetlil.Uzneseniejezaloženénavšeobecnýchtvrdeniach,ktorénemajúsvecouničspoločné
a na dôvodoch, ktoré nemajú oporu v zákone. Predloženie formalizovaného návrhu rozhodcovskej
zmluvy nie je možné považovať za postup, ktorý potvrdzuje, že zmluva nie je uzavretá individuálne
a to len preto, že sa tým poskytne domnelá ochrana spotrebiteľovi. Ani ochrana spotrebiteľa nie je

zameraná na to, aby bol spotrebiteľ zbavený vlastných, dobrovoľne vykonaných úkonov. Súd ponechal
stranou a bez akéhokoľvek argumentu význam a dôsledky odstúpenia od zmluvy. Odstúpenie od
zmluvy je jednostranný úkon vedúci k zániku zmluvy, pričom účinným sa stáva doručením druhej strane
a spôsobuje účinky ex tunc. Na to, aby vôbec rozhodcovská zmluva vznikla, nestačí jej vyplnenie,
ale akceptovanie písomným podpisom. Ten povinný urobil dobrovoľne, a rovnako tak aj z vlastného

rozhodnutia nevyužil možnosť od danej zmluvy odstúpiť. Rozhodcovská zmluva nie je ani súčasťou
všeobecných podmienok, resp. inej zmluvy a súčasne povinný pri odmietnutí ju uzavrieť mohol bez
akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť zmluvu o revolvingovom úvere. Ústavnou povinnosťou súdu je vec
posúdiťobjektívne,nestranneanazákladeplatnýchprávnychpredpisov.Súdvovzťahukrozhodcovskej
zmluve nielen ponechal stranou, že povinný ako dlžník rozhodcovskú zmluvu uzavrieť nemusel,

mohol od nej odstúpiť, mohol sa domáhať určenia jej neplatnosti, mohol namietať jej neplatnosť v
rozhodcovskom konaní, či mohol podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pojem spotrebiteľ
z pohľadu uzatvárania jednotlivých zmlúv, transakcií, či vykonávania úkonov je chápaný ako osoba,
ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá, obozretná. Ani európske právo nepribližuje
chápanie tohto pojmu na úroveň subjektu zbaveného, či obmedzeného v spôsobilosti na právne

úkony, nespôsobilého a neschopného chápať význam a dôsledky vlastného konania, poučenia daného
tretím subjektom. Povinný dobrovoľne uzatvoril rozhodcovskú zmluvu a to napriek poučeniu v bode
2, že tak urobiť nemusel, že nejde o podmienku poskytnutia úveru, ako aj napriek podrobnému
poučeniu o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy a priebehu rozhodcovského konania. Aj z
ustanovenia§53ods.4písm.r)vyplýva,žerozhodcovskázmluvanikdyniejeneprijateľnoupodmienkou.

Neprijateľným môže byť len také ustanovenie, ktoré by spotrebiteľovi nedávalo možnosť na výber pri
podaní žaloby. V prípade rozhodcovskej zmluvy je, vzhľadom na ustanovenie bodu 3 a 5 vylúčené
splnením podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, a teda rozhodcovská zmluva
ani žiadnu neprijateľnú podmienku neobsahuje a ani sama takou podmienkou nie je. Z formulácie
rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v

konaní pred všeobecným súdom, alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť
postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov
medzi zmluvnými stranami. Jej obsahu je zrejmé to, že v konaní pred rozhodcovským súdom je len
alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Spotrebiteľ
a dodávateľ nie sú nijako limitovaní pri podávaní žaloby. Cieľom ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r)

Občianskeho zákonníka ani nie je zneplatnenie rozhodcovskej zmluvy ako takej. Zmyslom je zaručiť
spotrebiteľovi v procesnej pozícii žalobcu právo vybrať si miesto pre rozhodovanie o ním podanej
žalobe. Predmetné ustanovenie nemá riešiť a ani nerieši situáciu, kedy žalobu podáva dodávateľ.
Výklad podsúvaný súdom presahuje rozsah uvedeného ustanovenia v tom zmysle, kedy súd dôvodmisvojho rozhodnutia prepisuje právnu normu tak, že rozhodcovské konanie v spotrebiteľských veciach je
vylúčené. Z uvedených dôvodov uviedol, že pre podanie odvolania sú dané dôvody podľa § 365 ods.
1 písm. f) a písm. h) CSP, pretože súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým záverom a vec

nesprávne posúdil aj po právnej stránke. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napádanej časti zmenil a žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v
rozsahu 100%.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,

ďalej len CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalovaného (§ 379 a § 380 ods. 1
CSP), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku a po
preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné, preto rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom výroku o neplatnosti dohody o ročnej úrokovej sadzbe 70,01% v zmluve
o úvere a dohode o zmluvnej pokute 0,065% denne z dlžnej sumy v zmluvných podmienkach v zmluve
o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 26. 08. 2013 č. 8500030366 (I.), v napadnutom výroku

o určení, že dohoda o zrážkach zo mzdy z 26. 08. 2013 na zabezpečenie pohľadávky žalovaného zo
zmluvy o úvere, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, je neprijateľná, a preto neplatná (III.), ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, v napadnutom výroku o určení, že rozhodcovská zmluva z
26. 08. 2013, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, je neprijateľná, a preto neplatná (III.), podľa § 388
CSP zmenil a v napadnutom výroku o určení, že úver zo zmluvy o úvere je bezúročný a bez poplatkov

(II.) a vo výroku o trovách konania a poplatkovej povinnosti žalovaného napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy,

úrokové sadzby uvedené v bode 6 zmluvy, ustanovenia článku 14 zmluvných dojednaní zmluvy,
ako aj rozhodcovská zmluva č. 8500030366, ktoré tvoria súčasť zmluvy o revolvingovom úvere č.
8500030366 zo dňa 26. 08. 2013, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, sú neplatné. V priebehu
konania v doplnení podania zo dňa 12. 10. 2015 (č. l. 84-85) žalobca uviedol, že okrem už uvedených
požadovaných určení, ktoré podrobnejšie špecifikoval, nakoľko samotná zmluva o revolvingovom úvere

neobsahuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, aké jej zákon stanovuje, tak tento úver je bez poplatkov
a úrokov. Súd prvej inštancie o takto zmenenej žalobe - podaní žalobcu nerozhodol, neurobil ani dotaz
na žalobcu, či v tomto výroku (určenie, že úver je bez poplatkov a úrokov) ide z jeho strany o rozšírenie
žaloby, a pokiaľ mal súd za to, že týmto podaním žalobca žalobcu rozšíril, o tejto zmene, rozšírení
žaloby nerozhodol tak, že by ju pripustil. Následne súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom z

13. 01. 2016 č. k. 10C/207/2014-94 (prvým v poradí) tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil
za neplatnú dohodu o zrážkach zo mzdy, rozhodcovskú zmluvu a aj zmluvné podmienky v čl. 6 zmluvy
a čl. 14.1. zmluvných dojednaní k zmluve. O určení, že úver je bez poplatkov a úrokov nerozhodoval.
Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre ako súd
odvolací uznesením zo dňa 06. 07. 2017 č. k. 9Co/355/2016-123 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Následne súd prvej inštancie vo veci
opätovne rozhodol napadnutým rozsudkom (druhým v poradí), ktorým určil, že dohoda o ročnej úrokovej
sadzbe 70,01% ročne v zmluve o úvere a dohoda o zmluvnej pokute 0,065% denne z dlžnej sumy v
zmluvných podmienkach k zmluve o úvere, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 26. 08. 2013 č.
8500030366, sú neplatné. Určil, že úver zo zmluvy o úvere je bezúročný a bez poplatkov a dohoda

o zrážkach zo mzdy z 26. 08. 2013 na zabezpečenie pohľadávky žalovaného zo zmluvy o úvere a
rozhodcovská zmluva z 26. 08. 2013, uzavreté medzi žalobcom a žalovaným, sú neprijateľné, a preto
neplatné. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov
konania. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike prostredníctvom Okresného súdu
Nitra súdny poplatok zo žaloby 298,50 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V dôsledku

odvolania podaného žalovaným sú predmetom odvolacieho konania len vyhovujúce výroky a výroky o
trovách konania a štátu. Zamietajúci výrok napadnutého rozsudku je už právoplatný.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodovnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

9. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej
lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah,
ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP vymedzuje výnimky,
kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu

podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady,
ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch
uplatnené.

10. Keďže odvolanie žalovaného bolo podané proti vyhovujúcim výrokom, odvolací súd sa postupne

zaoberal všetkými vyhovujúcimi výrokmi napadnutého rozsudku. Čo sa týka výroku o neplatnosti
dohody o ročnej úrokovej sadzbe 70,01% a dohody o zmluvnej pokute 0,065% denne z dlžnej sumy,
v tejto časti sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a na dôvody v ňom
uvedené odkazuje. K námietkam žalovaného v odvolaní vo vzťahu k týmto výrokom odvolací súd dodáva
nasledovné: Aj keď predmetná zmluva je úverová zmluva, ktorá sa riadi ustanoveniami Obchodného

zákonníka, okrem úpravy Obchodného zákonníka je potrebné na tento vzťah medzi stranami uplatniť
aj Občiansky zákonník. Ustanovenie § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka na posudzovanie úrokov z
úverovej zmluvy by sa použil v prípade, ak by nešlo o vzťah spotrebiteľský. Vzhľadom k tomu, že ide
o spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na tento vzťah aplikovať aj ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka. Keďže v danom prípade bola v čase uzavretia úverovej zmluvy (august 2013) úroková

sadzba za spotrebiteľské úvery na dobu od 1 do 5 rokov 11,55%, odvolací súd sa stotožňuje so
záverom súdu prvej inštancie, že takáto výška prevyšuje obvyklú odplatu požadovanú na finančnom trhu
za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch takmer sedemnásobne, čo je v rozpore s ustanovením
§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, a preto je podľa ustanovenia § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka
v tejto časti neplatná. Moderácia výšky úrokov, tak ako to navrhoval žalovaný v odvolaní by do úvahy

prichádzala len v prípade, ak by nešlo o spotrebiteľský vzťah a úroky by sa posudzovali len podľa § 502
ods. 1 Obchodného zákonníka, pritom o takýto prípad v danej veci nejde. Súd prvej inštancie vychádzal
zo zákona a aplikoval taký postup, ktorý ponecháva právny úkon platný aspoň v časti, než ako by mal
byť právny úkon posúdený za neplatný. Práve v takomto zmysle súd prvej inštancie postupoval, keď
vyhodnotil len zmluvu v časti dohody o úroku za neplatnú, pričom ostatné ustanovenia zmluvy zostávajú

v platnosti.

11. Čo sa týka neplatnosti dohody o zmluvnej pokute 0,065% denne z dlžnej sumy, aj v tomto výroku
sa odvolací súd s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie stotožňuje. V tejto časti dodáva, že
v zmysle ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka musí mať dohoda o zmluvnej pokute

písomnú formu, pričom len samotný odkaz v bode 7. zmluvy na zmluvné dojednania, bez podpísania
zmluvných dojednaní stranami, pre naplnenie písomnej formy nepostačuje. Tento bod pritom odkazuje
na zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere (zadná strana tejto žiadosti/zmluvy), ktoré majú
byťneoddeliteľnousúčasťou tejtožiadosti/zmluvy. Nazadnejstranesavšakžiadnezmluvnédojednania
zmluvy o revolvingovom úvere nenachádzajú, horná časť obsahuje ustanovenia o dohode o poskytnutí

služby a v dolnej časti, v bode 13. je uvedené, že riadnym vyplnením a následným podpisom tejto
žiadosti/zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o revolvingovom
úvere, ktorého neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania (na zadnej strane tejto žiadosti/zmluvy).
Obsah zmluvy teda netvoria zmluvné dojednania, zmluvné dojednania predložené žalobcom tvoriasamostatný oddelený dokument od zmluvy o revolvingovom úvere, nepodpísaný žalobcom, a preto je
táto dohoda neplatná.

12. V takomto zmysle sa vyjadril aj NS SR v uznesení zo dňa 30. 11. 2011 sp. zn. 2 Cdo 245/2010,
podľa ktorého, ak nie sú obchodné podmienky podpísané, dojednania, ktoré sú v nich obsiahnuté -
ak im zákon povinne ukladá písomnú formu - sú pre absenciu tejto predpísanej formy neplatné. Za
týmto reštriktívnym výkladom je pravdepodobne snaha ochrániť spotrebiteľa ako slabšiu stranu, keďže
obchodné podmienky sa pravidelne využívajú pri rôznych druhoch spotrebiteľských zmlúv. Nie je totiž

ničím neobvyklým, že obchodné podmienky sú len formálne prikladané k podpisovanej zmluve bez toho,
aby sa s nimi spotrebiteľ aj reálne oboznámil (nehovoriac o možnosti ich upraviť individuálnou dohodou
v zmluve).

13. K záveru súdu prvej inštancie, že pre nedostatok písomnej formy je táto dohoda o zmluvnej
pokute podľa § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka neplatná a z uvedeného dôvodu je potom už výška

zmluvnej pokuty určená v tomto dojednaní bezpredmetná, odvolací súd k tomu ešte dodáva, že
podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj súdov Slovenskej republiky je v zásade
prípustné uplatňovanie takýchto obchodných podmienok, v ktorých si zmluvné strany môžu dohodnúť
obsah práv a povinností, ktorými sa vzájomne budú riadiť, pričom tieto práva a povinnosti sú obvykle
obsiahnuté priamo v zmluve, pričom nie je vylúčená ani aplikácia všeobecných, či iných obchodných

podmienok, na ktoré zmluva môže odkazovať. Uvedené uplatnenie obchodných podmienok však nie
je neobmedzené, ale naopak, právna úprava stanovuje zákonné limity. Pre spotrebiteľské zmluvy platí,
že nemôžu obsahovať dojednania, ktoré sú v rozpore s požiadavkami v dobrej viere alebo znamenajú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ďalej také, s ktorými sa spotrebiteľ
nemá možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy a pod. Ak majú byť takéto v danom prípade zmluvné

dojednania žalovaného súčasťou zmluvy, ktorá na ne odkazuje, v prípade, aby boli záväzné, je potrebné
vyjadriť s nimi súhlas zmluvných strán, musí k nemu pristúpiť oboznámenie sa s ich obsahom, ktoré
samotnéoboznámenievšaknepostačujelenna konštatovanieavyhláseniespotrebiteľavoformulárovej
zmluve o tom, že bol s podmienkami oboznámený. V danom prípade zmluva uzatvorená stranami
v bode 13 uvádza, že riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti/zmluvy všetkými

zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú zmluvné dojednania a zmluvné strany prehlasujú, že žiadosť/zmluvu vrátane zmluvných
dojednaní prečítali, že bola uzatvorená zo slobodnej vôle, jej obsahu riadne porozumeli a na dôkaz tejto
skutočnosti pripojujú svoje podpisy. Zmluvné dojednania, na ktoré zmluva odkazuje v bode 14. Sankcie,
upravuje nárok žalovaného na zmluvnú pokutu. Vychádzajúc z uvedeného, je potrebné konštatovať,

že v predmetnej zmluve medzi stranami sporu nebola individuálne dohodnutá zmluvná pokuta, zo
strany žalovaného nebolo preukázané, že by žalobcu oboznámil so Zmluvnými dojednaniami Zmluvy
o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. Odvolací súd preto dospel k
záveru, že medzi stranami sporu nebola platne dohodnutá zmluvná pokuta, keďže táto bola uvedená
iba v zmluvných dojednaniach v bode 14.1. Keďže žalovaný nepreukázal platné dohodnutie zmluvnej

pokuty so žalobcom ako spotrebiteľom, či už priamo v spotrebiteľskej zmluve alebo nepochybným
spôsobom, že k týmto zmluvným dojednaniam žalobkyňa ako spotrebiteľka pristúpila, záver súdu prvej
inštancie, keď túto zmluvnú podmienku určil za neprijateľnú, je správny. Záverom odvolací súd dodáva,
že obchodné podmienky, ktoré často krát tvoria súčasť spotrebiteľských zmlúv (v danej veci zmluvné
dojednania), nemôžu slúžiť na to, aby do nich dodávateľ často neprehľadne a zložitou formuláciou a

malým písmom ukryl také dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých sa predpokladá,
že ujdú pozornosti spotrebiteľa.

14. Čo sa týka určenia, že úver zo zmluvy o úvere je bezúročný a bez poplatkov, v tejto časti odvolací
súd odkazuje na opísanie skutkového stavu v bode 4. tohto rozsudku, kde uviedol, že v priebehu

konania v doplnení podania zo dňa 12. 10. 2015 (č. l. 84-85) žalobca uviedol, že okrem už uvedených
požadovaných určení, ktoré podrobnejšie špecifikoval, nakoľko samotná zmluva o revolvingovom úvere
neobsahuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, aké jej zákon stanovuje, tak tento úver je bez poplatkov
a úrokov. Súd prvej inštancie o takto zmenenej žalobe - podaní žalobcu nerozhodol, neurobil ani dotaz
na žalobcu, či v tomto výroku (určenie, že úver je bez poplatkov a úrokov) ide z jeho strany o rozšírenie

žaloby, a pokiaľ mal súd za to, že týmto podaním žalobca žalobcu rozšíril, o tejto zmene, rozšírení
žaloby nerozhodol tak, že by ju pripustil. V prvom rozsudku vo veci o takomto výroku súd prvej inštancie
ani nerozhodoval. Podľa názoru odvolacieho súdu tak súd prvej inštancie v tejto časti porušil právo na
spravodlivý proces tým, že rozhodoval o niečom, čo sa zatiaľ nestalo predmetom konania. Z uvedenéhodôvodu odvolací súd v tomto výroku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm.
b) CSP zrušil a vec mu vrátil podľa § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu prvej
inštancie bude dopytom na žalobcu zistiť, či jeho podaním žiadal o rozšírenie žaloby o tento výrok a ak

áno, rozhodnúť o pripustení, či nepripustení takéhoto rozšírenia a následne v tejto časti rozhodnúť.

15. Ďalším napadnutým výrokom bol výrok o určení, že dohoda o zrážkach zo mzdy z 26. 08. 2013
na zabezpečenie pohľadávky žalovaného zo zmluvy o úvere, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným,
je neprijateľná, a preto neplatná. V tomto výroku sa odvolací súd tiež stotožňuje so záverom

súdu prvej inštancie o jej neplatnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy je formulárová spotrebiteľská
zmluva, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany žalovaného, na základe ktorej žalovaný
požiadal o vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnávateľa žalobcu. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie
je založená na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške
pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve
so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie,

je relevantné ex offo súdne preskúmavanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné
podmienky nedokáže vyhodnotiť. Ochrana pred nekalými podmienkami sa má poskytnúť obdobne, ako
to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie
nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k
dodávateľovi a v tom slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práva na plnenie

alebo, či sa spotrebiteľ priamo obrátil na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom
zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť
nikto neurčí. Zo samotného zákonného ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka vyplýva priamo
právny záujem žalobcu ako spotrebiteľa na určení neplatnosti zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje
nerovnováhu v postavení strán sporu. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený

Smernicou 93/13/EHS v myšlienke, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a
táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol
vplývať na ich obsah. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor
viac krát zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým

od samotných zmluvných strán. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä, ak existuje
nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach
zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej
ochrany, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto
preskúmanie prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS

jej účinku. Preto v konečnom dôsledku aplikovanie tak významného zabezpečovacieho inštitútu, akým
je dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorý dodávateľovi umožňuje svojvoľne nadiktovať výšku pohľadávky za
účelom mimosúdnej exekúcie majetku spotrebiteľa vo formulárovej zmluve, hodnotí odvolací súd ako
úmysel, ktorému sa za žiadnych okolností nemôže poskytnúť právna ochrana. Z uvedených dôvodov
rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v tomto výroku podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

16. V ďalšej časti bol predmetom preskúmania odvolacím súdom aj výrok o určení, že rozhodcovská
zmluva z 26. 08. 2013, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, je neprijateľná, a preto neplatná.
So záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd v tomto výroku nestotožňuje. Z rozhodcovskej
zmluvy, ktorá bola podpísaná v ten istý deň ako zmluva o revolvingovom úvere, vyplýva, a to z

bodu 1 rozhodcovskej zmluvy, že povinný súhlasil s uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy a to v
znení uvedenom v bode 5, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami
vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou
Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní
pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto

stálych rozhodcovských súdov:
- Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s. r. o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna
56, 821 08 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel: Sro, vložka
č. 52189/B,
- Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s. r. o., IČO: 44 826

460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v obchodnom registri Okresného
súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č. 16626/S.
Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh.17. Okrem toho z bodu 2 vyplýva, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou
uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Ako aj veriteľ

vyhlásil, že dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom
vyhlásil, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. Navyše z bodu
3 vyplýva, že veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej
uzatvorenia a v bode 7 dal dlžníkovi možnosť odstúpiť od zmluvy aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich
kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy v písomnej forme.

18. Keďže zo znenia samotnej rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že povinný mal možnosť sa rozhodnúť,
či prijme rozhodcovskú zmluvu alebo nie, ako aj bol o tejto skutočnosti zo strany veriteľa jasne a
zrozumiteľne informovaný a jej uzatvorenie nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom
úvere, ako i mal možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu
prvej inštancie, že rozhodcovská zmluva je neplatná, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto

výroku podľa § 388 CSP zmenil a žalobu zamietol. Z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spotrebiteľ mal
možnosť neprijať rozhodcovskú zmluvu, ako aj táto rozhodcovská zmluva bola podpísaná obidvoma
zmluvnými stranami.

19. Keďže rozsudok súdu prvej inštancie bol v napadnutom výroku o určení, že úver zo zmluvy o úvere

je bezúročný a bez poplatkov (II.), zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
odvolací súd zrušil aj výrok o trovách konania (ktorý je od výrokov vo veci samej závislý), pričom až po
rozhodnutí súdu prvej inštancie o všetkých výrokoch súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách
konania, pričom zohľadní úspech strán vo všetkých výrokoch a rozhodnutie odôvodní tak, aby bolo
preskúmateľné. Konštatovanie súdu, že obe strany mali v konaní úspech iba čiastočný, a to približne

rovnaký, nie je dostatočné.

20. Odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil aj výrok súdu prvej inštancie o poplatkovej
povinnosti žalovaného (závislý výrok), keď z tohto výroku nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie výšku
súdneho poplatku rátal ako trojnásobok poplatkovej povinnosti a tiež výška poplatkovej povinnosti závisí

aj od výroku súdu prvej inštancie, ktorý odvolací súd zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).