Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. apríl 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 6Tv/2/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111011007
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Šuťaková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8111011007.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Beáty Šuťakovej a prísediacich Ing.
Mariána Staška a Anny Papcunovej na hlavnom pojednávaní dňa 11. apríla 2018 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku obžalovaného 1/V.. P.. P. L.. G. T., O.. XX.X.XXXX X. O. U.,
D.. M. - D., Z. V. Č., H.. F. Č.. XXX/X, D.. M. - D. pre skutok právne kvalifikovaný ako pokračovací zločin
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona

s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

1/dňa 20.9.2009 o 18.51 hod. sa na presne nezistenom mieste od obžalovaného V. P. hodnoverným
spôsobom dozvedel o tom, že migranti, ktorí nelegálne vystúpili na územie Slovenskej republiky z
Ukrajiny, budú transportovaní po území republiky a asi o hodinu neskôr v čase okolo 19.50 hod. v
B. na parkovisku pred hotelom M. sa uskutoční odovzdanie piatich migrantov osobám, ktoré budú
zabezpečovať ich ďalšiu prepravu do vnútrozemia, pričom v čase o 19.53 hod. sa opätovne dozvedel, že

k odovzdaniu migrantov dôjde až o ďalších 30-40 minút, v čase o 20.20 hod. až 20.30 hod., na tom istom
mieste , napriek tomu ako riaditeľ odboru operatívnej činnosti a vyšetrovania Východ, Národnej jednotky
boja proti nelegálnej migrácii ÚHPCP MV SR nevykonal žiadne opatrenia smerujúce k prípadnému
zadržaniu nelegálnych migrantov a osôb podieľajúcich sa na ich prevádzačstve, čím postupoval v
rozpore s článkom 3 písm. a) a f) a článkom 24 ods. 1, ods. 3 nariadenia MV SR č. 53/2009 o Operatívno
- pátracej činnosti, s ustanovením § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 171/1993 Zb. a s ustanovením § 48 ods.

3 písm. a) a d) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ , SIS, ZVaJS, SR a ŽP,
2/dňa 5.11.2009 sa hodnoverným spôsobom dozvedel o tom že jednou z podozrivých osôb podieľajúcich
sa na prevádzačstve, pri ktorom dňa 29.10.2009 o 16.10. hod. a štátnej ceste 2/32 v katastri obce
M. E., D.. F. bolo hliadkou MZJ RHP F. kontrolované vozidlo o taxislužby, v ktorom sa nachádzali
traja nelegálni migranti občania Afganistanu, je aj občan Ukrajiny obžalovaný V. P., ako riaditeľ odboru
operatívnej činnosti a vyšetrovania Východ , Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii ÚHCP
MV SR neoznámil túto skutočnosť vyšetrovateľovi PZ a ani nevykonal žiadne opatrenia nato, aby

boli odhalení páchatelia tejto trestnej činnosti a naviac v dňoch 16.11.2009 až 1.12.2009 opakovane
poskytovalinformáciezvyšetrovaciehospisuČVS:UHCP-118/NJ-V-2009otomčisavspisenachádzajú
nejaké dôkazy svedčiace proti osobe obžalovaného V. P., ako aj informácie o tom, kde sú umiestnení
zadržaní migranti, čím postupoval v rozpore s článkom 3 písm. a) a f) nariadenia MV SR č. 53/2009 o
Operatívno-pátracejčinnosti,sustanovením§2ods.1písm.b)zákonač.171/1993Zb.asustanovením
§ 48 ods. 3 písm. a) a f) zákona č. 73/1998 Z. z. štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVaJS SR a ŽP,

3/dňa 10.12.2009 o 11.46 hod. sa od obžalovaného V. P. hodnoverným spôsobom dozvedel o tom, že na
území Slovenskej republiky sa nachádza 12 nelegálnych migrantov, z ktorých dvaja boli dňa 9.12.2009
o 16.20 hod. zadržaní policajti OHK PZ H. a zvyšní desiati migranti budú večer dňa 1.12.2009vo X. O. Z.
odovzdaní na ďalší transport po území republiky a v čase o 17.50 hod. dňa 10.12.2009 sa hodnoverne
dozvedel, že týchto migrantov bude prevážať osobné motorové vozidlo zn. P. čiernej farby a doprovod
mu bude robiť osobné motorové vozidlo zn. X. P. červenej farby a osoba, ktorá následne preberie
nelegálnych migrantov a zabezpečí ich transport do vnútrozemia republiky používa mobilné telefónne

číslo XXXX XXX XXX, ako riaditeľ odboru operatívnej činnosti a vyšetrovania Východ, Národnejjednotky boja proti nelegálnej migrácii ÚHCP MV SR nevykonal žiadne opatrenia na zadržanie všetkých
páchateľov tejto trestnej činnosti, ale na podnet obžalovaného V. P. rozhodol, ktorých páchateľov
zabezpečujúcich transport migrantov je treba zadržať a ktorých nie čím postupoval v rozpore s článkom

3 písm. a) a f) a článkom 24 ods. 1, ods. 3 nariadenia MV SR č. 53/2009 o Operatívno - pátracej činnosti,
s ustanovením § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 171/1993 Zb. a s ustanovením § 48 ods. 3 písm. a) a d)
zákona č. 72/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVaJS SR a ŽP
o s l o b o d z u j e,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku obžalovaného 2/V. P., O.. X.X.XXXX X. X. V., Z. V. X. V.,
H.. Ž. XX, H. E. pre skutok právne kvalifikovaný ako návod na zločin zneužívania právomoci vereného
činiteľa podľa § 21 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 10.12.2009
o 11.46 hod. sa obžalovaný L.. G. T. od obžalovaného V. P. hodnoverným spôsobom dozvedel o

tom, že na území Slovenskej republiky sa nachádza 12 nelegálnych migrantov, z ktorých dvaja boli
dňa 9.12.2009 o 16.20 hod. zadržaní policajti OHK PZ H. a zvyšní desiati migranti budú večer dňa
1.12.2009vo X. O. Z. odovzdaní na ďalší transport po území republiky a v čase o 17.50 hod. dňa
10.12.2009 sa hodnoverne dozvedel, že týchto migrantov bude prevážať osobné motorové vozidlo zn.
P. čiernej farby a doprovod mu bude robiť osobné motorové vozidlo zn. X. P. červenej farby a osoba,

ktorá následne preberie nelegálnych migrantov a zabezpečí ich transport do vnútrozemia republiky
používa mobilné telefónne číslo XXXX XXX XXX, ako riaditeľ odboru operatívnej činnosti a vyšetrovania
Východ, Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii ÚHCP MV SR nevykonal žiadne opatrenia
na zadržanie všetkých páchateľov tejto trestnej činnosti, ale na podnet obžalovaného V. P. rozhodol,
ktorých páchateľov zabezpečujúcich transport migrantov je treba zadržať a ktorých nie čím postupoval v

rozpore s článkom 3 písm. a) a f) a článkom 24 ods. 1, ods. 3 nariadenia MV SR č. 53/2009 o Operatívno
- pátracej činnosti, s ustanovením § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 171/1993 Zb. a s ustanovením § 48
ods. 3 písm. a) a d) zákona č. 72/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVaJS SR a ŽP
o s l o b o d z u j e,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,

oproti tomu

Obžalovaný:

2/. P., nar. X.X.XXXX X. X. V., Z. V. X. V., H.. Ž. XX, H. E.,

je vinný, že

1/spoločne s ďalšími najmenej troma doposiaľ nezistenými osobami po predchádzajúcej dohode dňa
5.10.2009 v presne nezistenom čase zorganizovali za nezistenú výšku finančnej odmeny nelegálnych

prechod troch migrantov nezistenej národnosti cez štátnu hranicu mimo hraničného priechodu z Ukrajiny
do Slovenskej republiky, ktorých toho istého dňa vo večerných hodinách priviezli do F. a následne
motorovým vozidlom nezisteného typu a značky s označím „Z. do U.,
2/spoločne s ďalšími troma doposiaľ nezistenými osobami po predchádzajúcej dohode dňa 17.10.2009
v presne nezistenom čase zorganizovali za nezistenú výšku finančnej odmeny nelegálny prechod troch

migrantov nezistenej národnosti cez štátnu hranicu mimo hraničného priechodu z Ukrajiny do Slovenskej
republiky v služobnom obvode OHK PZ H., ktorých následne toho istého dňa v čase okolo 19.00 hod.
naložili na ceste medzi obcami M. E. R. M. v okrese F. do osobného motorového vozidla Š. D. ev. č.
F. XXX R. bielej farby s označením „Z.“, ktoré riadil L. F. a nelegálnych migrantov odviezli do U. pred
hotel V. G.,

3/spoločne s ďalšími dvoma doposiaľ nezistenými osobami po predchádzajúcej dohode dňa 22.10.2009
v presne nezistenom čase zorganizovali za nezistenú výšku finančnej odmeny nelegálny prechod troch
migrantov nezistenej národnosti cez štátnu hranicu mimo hraničného priechodu z Ukrajiny do Slovenskej
republiky v služobnom obvode OHK PZ H., ktorých následne toho istého dňa v čase okolo 17.00 hod.naložili na ceste medzi obcami M. E. R. M. X. D. F. do osobného motorového vozidla Š. I. kombi ev. č.
B. XXX R. svetlohnedej farby, ktoré riadil L. F. a nelegálnych migrantov odviezol do F. na autobusovú
stanicu, odkiaľ ich previezli na vlakovú stanicu do P. a vlakom prepravili do V.,

4/spoločne s ďalšími dvoma doposiaľ nezistenými osobami po predchádzajúcej dohode dňa 29.10.2009
v presne nezistenom čase zorganizovali za nezistenú výšku finančnej odmeny nelegálny prechod troch
migrantov štátnych príslušníkov Afganistanu cez štátnu hranicu mimo hraničného priechodu z Ukrajiny
do Slovenskej republiky v služobnom obvode OHK PZ H. a títo migranti boli následne dňa 29.10.2009
v čase o 16.10 hod. na štátnej ceste X/XX v katastri obce M. E., okr. F. zadržaní hliadkou MZJ RHP F. v

osobnom motorovom vozidle Š. D. ev. č. F. XXX R. bielej farby označím „ Z.“, ktoré riadil L. F.,

teda

v bode 1/ až 4/rozsudku

-spoločnýmkonanímvúmyslezískaťpresebapriamo,činepriamofinančnúvýhodualeboinúmateriálnu
výhodu pre osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky organizoval nedovolené
prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky a prechod cez jej územie,

čím spáchal

v bode 1/ až 4/rozsudku

-pokračovací zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a) Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Za to mu ukladá

Podľa § 355 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona pri existencii
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa
§ 37 Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu
odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu pobytu na území Slovenskej republiky v trvaní

2 (dvoch) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor VOP Prešov podal dňa 29.7.2011 obžalobu na obvinených 1/L.. G. T. v bodoch 1/ až 3/pre
skutok kvalifikovaný ako pokračovací zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.
1, písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona a 2/V.

P. v bode 3/skutok kvalifikovaný ako návod na zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa
§ 21 ods. 1 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 ods. 1 písm. h) Trestného zákona a v
bodoch 2/ a 4/ až 7/pre pokračovací zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d)
§ 138 ods. 1 písm. i) Trestného zákona.Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného L.. G. T., prečítaním
výpovede V. P., výsluchom svedkov C.. F. Y., L.Á. F., U.. C. F., L.. Z. U., C.. Z. T., C.. T. I., L.. Š. T., U.
V., U.. E. N., U.. E. D., C.. L. G., F. M.Č., P. V., C.. L. U., C.. Y. V., C.. U. V., C.. L. M., U.. F. Š. R. R. B.,

prečítaním znaleckého posudku C.. L. P. a listinných dôkazov.

Obžalovaný L.. G. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je nevinný a k prvému skutku kladenému
mu za vinu uviedol, že tento sa podľa neho nestal, čo dokazujú ITP a ďalej uviedol, že na druhý deň
mu volal obžalovaný P., ktorý mu povedal, že prevoz sa neuskutočnil, lebo tam boli policajti a preto to

odložili, aj napriek tomu on predtým, keď sa dozvedel, že má byť prevoz uskutočnený, robil opatrenia.
Ďalej pokračoval, že s P. bola dohoda, vystupoval ako jeho informátor, že mu bude dávať informácie od
nulovejdo100%hodnotyaonvyhodnotí,kedynasadiaprostriedkyakedynie.V piatok,deňpredtýmako
mal byť prevoz uskutočnený, mu zavolal P., že niečo také sa ma udiať v B., hneď volal vedúceho pána
I., aby zistili, či sa niečo chystá v B., pričom volal ho preto, lebo mali rozrobený prípad prevádzačstva,
kde figurovali bratislavskí a trnavskí taxikári, pričom asi hodinu po telefonáte mu volal I. naspäť, že

z tejto partie taxikárov sa nikto nechystá na východ, čo dokazujú ITP, tak dohodol sa s I., že keby
niečo bolo v sobotu, bude mu volať. Obžalovaný ďalej pokračoval, že v sobotu mu volal P., že asi sa
ten prevoz uskutoční, tak volal opätovne I., ale po nejakom čase mu volal I. naspäť, že mali voľno tí
policajti, tak ich nevie na rýchlo dať dokopy a bývajú v M. a okolí, tak mu obžalovaný povedal, že urobí
iné opatrenia a volal riaditeľa F. - H., ktorý mu ale nedvíhal, tak padlo aj to opatrenie a tak zavolal

na Oddelenie cudzineckej polície P., kde majú zásahovú jednotku, povedal im len toľko, aby keď majú
vonku hliadku, aby obsadili cestu z B. do P. a keď pôjdu nejaké Z. a V. autá, aby ich zastavili, nevedeli
ŠPZ a po tých opatreniach to nechal tak, aj časový limit uplynul, kde sa mali v B. stretnúť prevádzači a
na druhý deň mu volal P. a povedal mu, že behali tam, prevádzači tam neprišli a skutok sa nestal, čo mu
potvrdil aj neskôr, prevádzač prezývkou U., ktorý bol v novembri stíhaný aj s taxikármi z Z., aj odsúdený.

Obžalovaný uviedol, že národná jednotka robila operatívno pátraciu činnosť, tzn. riadili sa zákonom a
nariadením Ministerstva vnútra č. 53 o pátracej činnosti, kde sú vymedzené úlohy a povinnosti, kedy
zasahovať a policajt nezasahuje, keď nevie zvládnuť zákrok alebo keď vykonáva operatívno pátraciu
činnosť, vtedy nemusí zasahovať a je na zváženie vedúceho, kedy urobí zásah, aj v zákone sa hovorí,
že keby bol narušený priebeh, dokazovanie tak sa nevykoná. Ku skutku 2/obžaloby uviedol, že si myslí,

že tam išlo o F. taxikára, taxikár bol zadržaný v M. E. hliadkou oddelenia v F. a keďže pod neho patrili
vyšetrovatelia, ktorí robili trestné činy na štátnej hranici, tak na tento prípad bol vyslaný jeho vyšetrovateľ
a dvaja operatívci, ktorí majú služby, taxikár bol obvinený, taxikár vypovedal, že nejaký H. v F. oslovil,
aby prišiel tam a tam zobral nejakých ľudí a odviezol ich, on s tým súhlasil a chytili ho policajti, meno H.
nevedel uviesť, nevedel ho veľmi popísať, nechcel, tak keďže vyšetrovateľ zodpovedá za tento prípad,

ako nadriadený sa zaujímal a keďže hovoril o H., tak poslali operatívcov, aby skúsil vybrať kamerové
systémy z benzínovej pumpy a iných zariadení, či bude ho poznať alebo nie. Vyšetrovateľ stanovil
postup vyšetrovaného prípadu, operatívci dostali úlohy, ktoré majú urobiť a potom sa od vyšetrovateľa
dozvedel, že jedna kamera zamerala miesto tak, že nebolo veľmi vidno, druhú kameru nevedeli prehrať,
tak neidentifikovali H., ktorý bol s taxikárom v spojení. Obžalovaný ďalej pokračoval, že sa hodnoverne

dozvedel, že to bol P., ktorý mal byť ten H., nevie z kade to zobrali, ten tím, ktorí na ňom pracoval,
vychádzali z toho že jemu P. zavolal z H., či môže ísť na F., kde mu povedal že prečo sa pýta, že má
pas, víza, ale P. povedal, že nemôže ísť, lebo ho zavrú a keď sa ho spýtal, či urobil niečo, že má obavy,
povedal mu, že neurobil nič a či nevie mu zistiť, či nie je obvinený, kde mu obžalovaný povedal, keď
nič neurobil, môže prísť na Slovensko. Obžalovaný pokračoval, že v ITP sú hovory P. F. F. a inými, ktorí

sa ho netýkajú, kde tím Ministerstva vnútra na druhý deň, z ITP vedel, že to urobil P., lebo sa rozprával
so F. a oni na počudovanie, tiež nič nekonali a P. nechali a oni vedeli, že robil so F., nerobili opatrenia.
Podľa obžalovaného T. urobili päť prípadov mimo neho, o všetkých prípadoch tím Ministerstva vnútra
vedel. Podľa obžalovaného L.. T. obžalovaný P. stále na F. na druhý deň prišiel, čo je dokázateľné z
výpisov z hranice, oni ho nechal páchať trestnú činnosť a z toho súdi, že tam im nešlo o P., ale o neho,

čakali čo urobí, ale nedočkali sa toho. Ďalej pokračoval ohľadne cudzincov, že s cudzincami oni nerobili,
keď zadržali hraničná polícia F. alebo policajti vo vnútrozemí alebo aj oni, tak po prvotných úkonoch
vyšetrovateľom a operatívcom prichádzali na miesto policajti z Oddelenia cudzineckej polície, príslušní
v tomto regióne, cudzincov si prevzali a oni rozhodovali kde budú umiestnení a tzn. podľa neho, že on,
ani jeho ľudia nemali na to vplyv, podľa zákona, keď cudzinec požiada o azyl, musí mu byť vyhovené.

Pričom z ITP vyplýva, že o tom vedel, má správu, kde hovorkyňa prezídia alebo riaditeľ v F. dáva tlačovú
správu, kde konštatuje, kde boli cudzinci umiestnení, v novinách to každý prečíta, kde sa nachádzajú
cudzinci, takže to je bežná prax a cudzinci, ak požiadajú o azyl, on nemôže ovplyvniť, že by ich vrátili.
Ku skutku 3/obžaloby uviedol, že je obžalovaný, že nezachytili všetkých prevádzačov a je tam veta,že ich chytali vo vnútrozemí preto, aby bola zmarená reagnízia, to je vracanie cudzincov odkiaľ prišli,
sedeli v M., mal kontrolu, bol tu riaditeľ národnej jednotky - F., už boli na večeri aj s T., vtedy mu zavolal
P., povedal mu, idú do X., budú dovezení cudzinci, mali by byť prevádzaní na P. a mal by ich sprevádzať

VW a niekto má pre nich prísť, oni si mysleli, že to budú bratislavskí taxikári, hovoril zástupcovi T., aby
volal P., lebo tí sú najbližšie ku X. a nech skúsia stihnúť dôjsť do X., to bolo okolo 17-stej a trvalo
kým sa dali dokopy dve hliadky, po ceste ešte kým išli do X., keďže vedeli približný čas, kedy majú
prísť migranti, volali zástupcovi, nie jemu, či môžu zapojiť aj iných policajtov, lebo to asi nestihnú, ten
čas, kedy má byť tá prekládka, zapojili do toho aj dopravákov vranovských, ale dodal, že keby chceli

selektovať, by neposielal dopravákov a počas presunu mu volal P., upresnil polohu a navrhoval, že bolo
by dobre nechať tých ľudí s migrantmi dôjsť na miesto, kde bude prekládka, aby chytili tých ľudí, čo ich
majú odvážať ďalej, tých taxikárov, ale potom čo zložil zástupcovi, chcel, aby chytili čo príde, lebo im
ujde, aj kto ich vezie, lebo nevedia kde sú autá, a robili dopraváci peknú prácu, chytili auto a zjavila
sa tam zásahovka zo F., boli to uniformovaní, pričom jeho chodili v civilnom, oni narobili také zmätky,
autá narobili veľký frmol, aj tí ľudia, čo čakali pri obchode, videli policajné auto, odišli preč, teda to auto

s migrantmi chytali, ale tých čo čakali kdesi, už nemali šancu, pýtal sa veliteľa toho zásahu, čo oni tu
robia, odkiaľ mali informáciu a presne mu zopakoval slová, ktoré T. zopakoval P., vtedy si to nevedel
vysvetliť, ale neskôr mu bolo jasné, že sú to páni z tímu, ktorí ho odpočúvali a chceli mu dokázať, že oni
nechytia nič, zavolali anonymne do F. a povedali to, čo jemu povedal P.. Obžalovaný T. ďalej pokračoval,
že oni urobili zásah, chytili migrantov, prevádzača, ten bol obvinený a jemu tu vytýkajú, že chytali vo

vnútrozemí preto, aby zmarili tú reagníziu, ale dozvedeli sa, že idú cudzinci do Vranova, nemohli na
hranici reagovať, ani to nie je ich úloha a ďalej dodal, že európska dohoda s Ukrajincami o readmisii
článku 8 hovorí, cudzinci, ktorí sú neoprávnene na území Slovensku a sa hodnoverne nepreukážu, z
ktorého štátu prišli, musí byť urobená ponuka na vrátenie do jedného roka, tu sa dokazuje, či prešiel
niekto tú hranicu, je to proces, je to aj na osobných vzťahoch s Ukrajinou, oni nemohli mariť realizáciu.

Obžalovaný ďalej uviedol, že P. mu dával informácie na to, kde zachytili cudzincov v B., vo X., v P.,
im dal viac informácií a na druhej strane robil, kde určite si robil imidž, lebo on chcel byť agentom. K
prvému stretnutiu s P. však uviedol, že niekedy v júni mu zavolal riaditeľ cudzineckej polície v M., že má
tu u seba jedného Ukrajinca, ktorí má nejaké informácie o prevádzačstve a pašovaní cigariet a bolo to
absolútne náhodné stretnutie s P., žiadne dohovorené, Š. im dal kanceláriu k dispozícii a predstavil sa

mu ako P. a vybavilo sa mu to meno a on mu povedal, že prebieha súdne konanie v M. kde je obvinený,
on mu naznačil, že majú málo dôkazov, že bude oslobodený a mu končí vízum a nevie, či bude môcť
prísť na to pojednávanie, opýtal sa či je kompetentný prijímať informácie ohľadne prevádzačstva, kde
mu to T. potvrdil, lebo riadi jednotku, ktorá sa tým zaoberá a tam mu začal vysvetľovať systém práce na
hranici z pohľadu prevádzačstva, čo ho zaujalo a keď sa P. spýtal, čo tým sleduje, tak mu povedal, že

sa chce stať agentom polície slovenskej, lebo mal s tým problémy, na Ukrajine sa žiť nedá atď., a keď
mu naznačil, že pri niektorých prípadoch parcipijujú aj policajti zaradení na hraničných oddelení, bolo to
pre neho zaujímavé, nedohodli sa na žiadnom stretnutí, ale mu dal číslo služobného telefónu, že keby
niečo vedel sa mu ozve. Samozrejme na druhý deň preveril u operatívcoch v 5. skupinách, či takýto
človek figuruje v ich spisoch, následne aj u Ukrajincoch, nemali na neho čin, tak so svojim zástupcom T.

navštívil v júli tím Ministerstva vnútra SR, konkrétne V. a U. a nevie, či tam bola aj M. prítomná, lebo tam
niekedy robila a vysvetlili situáciu, že majú takého Ukrajinca je stíhaný z prevádzačstva v roku 2004, čo
oni veľmi dobre zaregistrovali, že vie o nekalej práci polície na štátnej hranici a vie aj o prevádzačských
skupinách, kde pýtali sa mená policajtov, ale P. mu konkrétne mená nepovedal, len mu naznačil, že v H.
a podobne, vysvetlil im akú má P. predstavu o práci, kde oni povedali že zvážia a zvážili tak, že napísali

úradný záznam s jeho slovami. Po dvoch týždňoch išiel za nimi, či berú tu spoluprácu alebo nie, kde
oni povedali, že musia počkať kedy bude zriadený špecializovaný súd, pri najbližšej príležitosti, keď bol
záchyt v M., čo oni do podnetu dali, že už spolupracoval s P., tak prišiel potom za nimi, povedal dobrú
informáciu, povedal, že na M. ide také auto, jeho chlapci tam nestíhali prísť, poslali z P. motorizovanú
jednotku, zadržali človeka, bol obvinený, bol to taxikár z tej partie, on im to povedal, že dal dobrú

informáciu, oni dali do podnetu, že takto spolupracuje s H.. Ďalej obžalovaný T. poukázal, čo sa týka
škody alebo prospechu, že za svoje peniaze kupoval hladným afganským deťom jedlo, aby prežili, v
žiadnom prípade nikomu nespôsobil škodu, robil podľa zákona celý život v polícii. K systém fungovania
informátora uviedol, že z nariadenia OPČ vyplýva, že informácia je ošetrená tým, že sa napíše jedno
tlačivo, kde je uvedený informátor, dá sa do obálky, zalepí, jednoducho ku ktorému nemá nikto prístup, je

tam napísaná na obálke prezývka a účel, pre ktorý je využívaný a toto je uložené u riaditeľa príslušného
útvaru, tieto obálky, operatívci môžu mať x informátorov, na základe týchto ľudí vypláca z fondu, ktorý je
na to vytvorený z vnútra. P. chcel byť agentom, ale vystupoval v pozícii informátora. Už si nespomínal
kedy spracovali záznam, že P. je informátor. Poprel, že by zisťoval P., že tí migranti budú ostávať tua dodal, že informátori sú ľudia, ktorí sú z prostredia, ktorí nie sú čistí, tam sa niekedy niečo prisľúbi,
to neznamená, že to sa splní, P. chcel, ale on nechcel. K skutočnosti, či malo vplyv kde boli zachytení
cudzinci, na ich umiestnenie do táborov uviedol, že cudzina funguje tak, že je riaditeľstvo cudzineckej

polície v P. a má cudzinecké oddelenia v E., P., asi 8 ich má a v teritóriu, v ktorom sú cudzinci zadržaní,
ten rozhoduje o tom ako naloží s cudzincami.

K spolupráci obžalovaný L.. T. dodal, že písomný záznam v pravom slova zmysle neexistuje, ale
informácie,ktoréonmupovedal,spracovalpísomne,kdealenepísaljehomeno,keďtobolopredakciou,

že možno o týždeň sa niečo deje, tak napísal kriminálnu informáciu, túto kriminálnu informáciu videli v
V. aj jeho podriadení, systém fungoval tak, že jeho podriadení dávali na posúdenie kriminálne informácie
a naopak, on svoju informáciu dával svojim nadriadeným do V., aby oni to vedeli, ale prípravy a úkony
robili oni, nie V.. K dobe skartovania sa vyjadriť nevedel. K úspešnosti akcií P. uviedol, že 5x zavolal, 5x
chytili. Spolu s P. na akcii nikdy on, ani jeho ľudia, ktorí P. ani nepoznali, neboli. Podľa obžalovaného T.,
sa obžalovaný P. niekedy informoval kde sú migranti umiestnení, ale len vtedy, keď mu dal informáciu,

mal dôvod mu potom zavolať, z dôvodu ako to dopadlo a spýtal sa, kde sú umiestnení, ale obžalovaný
T. povedal, že nevie.

Vzhľadom na skutočnosť, že hlavné pojednávanie sa konalo v neprítomnosti obžalovaného V. P., bola
prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania. Z tejto vyplynulo, že plk. T. pozná u cudzineckej polície

v M., kde si bol predĺžiť vízum a bolo to asi v apríli 2009, kde pri vybavovaní víza sa rozprával s
riaditeľom cudzineckej polície a spolu s ním boli dvaja policajti, kde debata prišla na to, že má možnosť
poskytnúť informácie o pašovaní cigariet, prevádzačstve a inej trestnej cezhraničnej činnosti, kde, keď
im to povedal, tak zavolali plk. T., že on je ten človek, ktorému môže porozprávať o týchto veciach, že
pracuje na takej zložke polície, ktorá sa zaoberá takou trestnou činnosťou. Po tom, čo sa stretol v ten istý

deňponejakomčasesplk.T.aporozprávalmuotom,akoajto,žetietoinformáciebolochotnýposkytnúť
aj slovenskej polícii, obžalovaný T. mu dal na seba telefonický kontakt a povedal mu, že keby niečo nech
mu volá. P., ktorý povedal T., že mu končí vízum, si už nepamätal, či mu obžalovaný T. pomáhal pri
vybavovaní malého pohraničného styku. Z výpovede ďalej vyplýva, že obžalovaný P. niekedy v lete, asi
po dvoch mesiacoch od stretnutia sa s obžalovaným T. telefonicky spojil, že má všetko vybavené a stretli

sa v U. na autobusovej zastávke vedľa polície, kde na stretnutie prišiel obžalovaný T. sám na zelenej
D. a v bare, kde sedeli, mu povedal mená konkrétnych policajtov z hraničných oddelení na Slovensko
-Ukrajinskej hranici, ktorí sa zúčastňovali na pašovaní cigariet a prevádzačstve a tiež civilných osôb,
ktorí sa podieľajú na tejto trestnej činnosti, čo ho zaujalo a povedal P., že to určitý čas potrvá, lebo on
to sám zrealizovať nemôže, ale musí osloviť policajnú inšpekciu a špeciálneho prokurátora, aby mohol

obžalovaný P. pôsobiť ako agent. Dohodli sa, že obžalovaný T. má vybaviť všetky tieto veci a on sa má
potom telefonicky ozvať a dohodnú si termín stretnutia. Niekoľko dní pred stretnutím, slovenskí policajti
zadržali pašované cigarety v H. a E. B., aj v Inovci a obžalovaný T. sa ho pýtal, či pozná ľudí, ktorí
sa na tom podieľali, kde on T. všetko vysvetlil o týchto akciách, kto bol organizátorom a kto sa na tom
podieľal. Z výpovede ďalej vyplýva, že asi o mesiac bolo ďalšie stretnutie, na ktorom mu zasa spomenul

čo sa stalo a on dal T. nejaké informácie o skutkoch, na ktoré sa pýtal a povedal, že ešte potrebuje čas
ohľadne jeho postavenia agenta, že si musí naštudovať zákon. Niekedy, asi v septembri, obžalovaný
P. T. oznámil, že má informácie o tom, že niekto z východného Slovenska bude prevážať Arabov vo
vozidle zn. X. P. čiernej farby. Vo X. ich mali preložiť do červeného X. P. na trnavských EČ. Na základe
týchto informácií poskytnutých T. bol zadržaný vodič červeného P. spolu s migrantmi. Z výpovede ďalej

vyplýva, že obžalovaný P. požiadal obžalovaného T., aby, pokiaľ bolo možné, nezadržali páchateľa, ktorý
priviezol migrantov na vozidle P. čiernej farby teraz, ale až pri ďalšej akcii, aby nepadlo podozrenie,
že informácie prichádzali od P.. Z prípravného konania ďalej vyplynulo, že asi po jednom alebo dvoch
týždňoch zase získal informácie, že v B. sa má uskutočniť odovzdanie migrantov ľuďmi z východného
Slovenska,preľudí,ktorípracovalipretohoAraba,ktorízorganizovalpredchádzajúcuakciuaktorémusa

podarilo ujsť na inom aute, zistil telefónne číslo na toho araba, ktoré nadiktoval T., zistil na akých autách
prišli ľudia pre týchto migrantov. Toto odovzdanie sa asi neuskutočnilo a migranti boli následne na druhý
deň asi zadržaní políciou v B.. V. P. ďalej v prípravnom konaní vypovedal, že pri ďalšom stretnutí mu
plk. T. povedal, že jeho pozícia agenta podľa zákona nie je možná, ale že môže fungovať ako policajný
informátor. Povedal, že on o každej akcii spíše záznam a založí u seba, aby mali dôkazy, že pracoval

pre slovenskú políciu. Zase po nejakom čas získal informácie, že v E. B. sa pri ceste nachádzajú 5
migranti a prišiel pre nich čierny mercedes z Z.. Medzitým, ako informoval plk. T., a on podnikol kroky,
boli títo migranti chytení inými policajtmi. Po nejakom čase získal ďalšie informácie, že na začiatku E. B.
sa nachádzajú 7 migranti, ktorých po informovaní obžalovaného T., jeho ľudia zadržali migrantov spolu sprevádzačmi. Z výpovede ďalej vyplýva, že dňa 10.12.2009 informoval obžalovaného T., že je niekoľko
migrantov, z ktorých dvaja boli zadržaní policajtmi v H. a zvyšní ušli a budú večer odovzdávaní ďalším
ľuďom zabezpečujúcim ich transport, informoval, že migrantov povezie čierny P. a doprovod bude robiť

X. P. červenej farby, pričom uviedol aj telefonický kontakt osoby, ktorá prevezme migrantov. Zároveň
ho požiadal, aby doprovod v tejto akcii nezadržali, aby nepadlo podozrenie, že P. informoval políciu.
Doprovod v tomto prípade robil Slovak a spolu s ním bol v aute aj Ukrajinec, migrantov aj šoféra, ktorý
ich viezol zadržali. P. ďalej pokračoval, že poprosil T., či by sa to nedalo zariadiť, aby piati z týchto
migrantov neboli vrátení na Ukrajinu, ale aby zostali na Slovensku z dôvodu, aby nepadlo podozrenie,

že on informoval políciu. Plk. T. mu na to odpovedal, že o tom nerozhoduje on, ale vyšetrovateľ a že asi
zostanú na Slovensku, lebo už sú ďaleko od hranice. Z výpovede ďalej vyplynulo, že pri stretnutiach
obžalovaného T. najviac zaujímalo, ktorí policajti sa podieľajú na tejto trestnej činnosti, ktorí často chodia
na Ukrajinu, tam sa stretávajú s ľuďmi páchajúcimi túto trestnú činnosť, pričom on mu mená policajtov,
o ktorých vedel poskytol, niekedy aj telefónne čísla, niekedy mu povedal, ktorí policajti sa kontaktujú s
ktorými ukrajinskými prevádzačmi.

Bola vypočutá aj svedkyňa C.. F. Y., ktorá vypovedala, že prvýkrát prišla do kontaktu s P. tak, že bola
pribratá do konania na súde Košice I., asi v roku 2008, ako tlmočníčka, vie, že bol vo väzbe, potom
ho pustili a bol na slobode a chodili na pojednávanie zhruba raz za mesiaci a tak teda s ním prišla do
kontaktu, druhýkrát bola pribratá do konania v roku 2010 a zhodou okolností sa vyjasnilo, že to je tá
istá osoba, pri tom prvom výsluchu povedal, že bude vypovedať len v prítomnosti vyšetrovateľa, nie za

jej prítomností a obvinený povedal, aby počkala na chodbe, po tomto výsluchu odstúpila od konania a
potom, keď bol vo väzbe, jej napísal list, aby urobila určité úkony a ten list odniesla na políciu. Svedkyňa
ďalej uviedla, že obžalovaného T. nepozná. Svedkyňa dodala, že zápisnica bola čítaná predo ňou, vie,
že ju ale nepodpísal a nepamätá si presne, ale bola prečítaná. K úkonom, o ktoré ju obžalovaný P.
žiadal uviedla, že si pamätá, že má osloviť pána vyšetrovateľa, aby za ním zašiel, potom, že má osloviť

nejakého právnika a viac si už nespomínala.
Bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že V. P. poznala už skôr, lebo bola
pribratá ako tlmočníka do konania, ktoré prebiehalo na Národnej jednotke boja proti nelegálnej migrácii
a ktoré beží na súde v M., Z výpovede tiež vyplynulo, že raz potom, čo spomenula, že musí ísť do
U., ju obžalovaný P. požiadal, či by nezobrala aj jeho, s čím súhlasila a odviezla ho do U. do mesta. Z

výpovede nevyplynuli žiadne i rozhodné skutočnosti vo vzťahu k predmetu obžaloby.

Bol vypočutý svedok L. F., ktorý uviedol, že s obžalovaným (P.) sa stretol na autobusovej stanici na
stanovišti taxislužby, on si prisadol a on ho odviezol do B. a potom ho priviezol naspäť, nabudúce si opäť
prisadol, popýtal si číslo na taxislužbu a už mu zavolal, že má prísť pre neho. Svedok ďalej pokračoval,

že si nepamätá kedy to bolo, čo mu zavolal a šiel s ním do M. alebo M., tiež bral nejakých ľudí, ktorých
nepoznal a viezol ich do B. alebo do U., presne si to už nepamätal. Platil mu obžalovaný. Potom sa s
ním ešte stretol, keď ho viezol z M. Y. F., vysadil ho a už si presne nepamätal ako to bolo, ale tých ľudí
prevážal asi 2-3x na služobnom aute a raz na súkromnom. Podľa svedka to boli Afgánistanci, pričom zo
začiatku nevedel, že sa jedná o migrantov, dozvedel sa to až na druhýkrát, keď ich viezol. Za tie jazdy

mu raz zaplatil 150,- Eur z U. a potom si už nepamätá. Obžalovaného L.. T. nepozná. Dodal, že čo sa
týka osoby, ktorá ma platila, tá sa mu predstavila menom, ale si nespomínal naň.

Boli prečítané jeho výpovede z prípravného konania, na ktorých zotrval, kde z výpovede zo dňa 4.8.2010
vyplýva, že po tom, čo odviezol muža zo F. do B., chcel, aby išiel po ľudí za obec M. smerom na E. X.,

s čím súhlasil a dohodli sa na konkrétnej výške ceny za prepravu ľudí, pričom v priebehu cesty mu 2
alebo 3 krát volal, či už sú pred M. a povedal mu, že na ceste za obcou M., ako prechádzajú ponad cestu
elektrické drôty, má s autom zastaviť, kde keď zastavil, z kríkov pri ceste vyšli 4 ľudia. Traja nastúpili
k nemu do auta a štvrtý im pomáhal a potom odišiel. Miesto kam ich má odviesť mu povedal ešte ten
muž, ktorého predtým viezol do B. a bolo to to isté miesto kde vyložil jeho. S tým mužom sa v minulosti

stretli už viackrát, kde na presný počet si nespomína a predtým naložil na tom mieste do svojho auta
ľudí, ktorí boli skrytí pri ceste v kríkoch. Tých ľudí odviezol do F. a vyložil ich pri G. a asi o hodinu mu
volal ten istý muž, ktorého dňa 29.10.2009 viezol do B. a chcel, aby odviezol ľudí z autobusovej stanice
v F. do X. alebo do U., už si nespomínal. Z výpovede ďalej vyplýva, že pred každou prepravou ľudí mu
zavolal ten muž, aby sa stretli a na tých stretnutiach, na rôznych miestach F., mu vysvetlil kam má ísť

po ľudí a následne kam ich má odviesť a za prepravu osôb mu dal stále peniaze ten istý muž.

Z výpovede zo dňa 14.1.2011 vyplynulo, že tiež súhlasil s tým, že odvezie nejakých ľudí z M. E. Y. F.,
pričom ten muž išiel s ním, kde počas cesty ho navigoval a povedal mu, že medzi dedinami, kde vedúkrížom cez cestu elektrické drôty má hľadať plastovú fľašu a tam má zastaviť a tam z kríkov nastúpia
ľudia. Keď zastavil, z kríkov vyšli 4 ľudia a 3 nastúpili, ten štvrtý im pomáhal pri nastupovaní a potom
odišiel zase do kríkov. Muž, ktorý sedel v aute im nepomáhal, len povedal, aby všetkých odviezol do

F. na autobusovú stanicu, tam všetci vystúpili a ten muž mu povedal, aby chvíľu počkal, že ich bude
ešte potrebné odviesť do B. alebo U., už si presne nespomínal, kde ich aj odviezol. Potom sa mu zas
telefonicky ozval ten muž, kde na stretnutí, ktoré si dohodli, mu povedal, že má ísť na to miesto pod
elektrické drôty a priviesť ľudí čo tam budú čakať, kde zas na ceste bude položená plastová fľaša a po
zastavení z kríkov vyšli 4 ľudia a zas tam bol aj ten muž s čiapkou, ktorý im pomohol nastúpiť a odišiel.

Po nejakom čase sa opäť stretli v F., po tom čo mu ten muž zavolal a sa ho spýtal, či pôjde po ľudí,
ktorých je potrebné odviesť, kde zas išiel na to isté miesto medzi obcami M. a M. E. a jeho odviezol do
B. a tiež mal tých ľudí tam priviesť. Keď prišiel na miesto, z kríkov vyšli 5 ľudia a zas tam bol muž s
čiapkou, ktorý pomohol a odišiel do kríkov. Na ceste do B., kam ich mal odviesť ho zastavila hliadka a
následne aj spolu s cestujúcimi zadržala.

Svedok L. F. uviedol, že prvýkrát sa nastrašil a potom vypovedal pravdu.

Bol dopočutý svedok L. F., ktorý dodal, že migrantov prevážal len v roku 2009 a objednal si ho nejaký
pán na zastávke v F., kde raz ho viezol aj do H. na hranicu a potom čo viezol ľudí z M., Č. K. M., ho stopla
polícia, pričom ten pán čakal v B. a policajti ho hľadali, bol to taký lysý so šiltovkou (svedok obžalovaného

P. opoznal na predloženom fotoalbume na čl. 141) a dodal, že okrem M. R. M. prevážal aj zo F. Y. U.
G. a stále z autobusovej stanice.

Z prečítanej výpovede zo dňa 3.6.2010 vyplynulo, že potom, čo ku nemu prišiel muž a požiadal ho, aby
ho odviezol do B. a počas cesty mu navrhol, či by neodviezol ďalších ľudí z M. Y. B. s čím súhlasil a na

ceste do B. ich zastavila hliadka a pýtali sa koho vezie a vtedy zistil, že sú to utečenci a ten muž volal,
keď ho policajti kontrolovali a on mu povedal, že je na ceste do B. a predtým, ani potom ho nevidel a
nikdy predtým, ani potom mu nevolal a tiež že nepozná žiadneho Ukrajinca.

Bol vypočutý aj svedok U.. C. F., ktorý vypovedal ohľadne obžaloby, že nie sú mu známe skutočnosti,

ktorébytakévecinasvedčovali.Vrozhodnomobdobí bolakozástupcariaditeľaÚBCPMVSRasúčasne
je riaditeľ NJBPNB, v ktorej súčasti bol zaradený aj pán T. ako jeho podriadený, ako riaditeľ východu,
jemu nie je jasné akej trestnej činnosti sa mal pán T. dopustiť, ale pán V. mohol byť jeho informátorom a
to s poukazom na nariadenie o OPČ, ktorá upravuje pôsobnosť informátorov, ak sa jedná o túto osobu,
tak táto osoba dala informácie riaditeľovi, teda T., ale presný termín si nepamätá. Ďalej vypovedal, že

pán T. ho informoval, že má človeka, ktorý dáva informácie k tejto trestnej činnosti a jeho pokyn bol,
vzhľadom na to, že je to trestná činnosť väčšieho rozsahu v súvislosti s hranicou, môžu byť do toho
zapojení aj policajti, aby informoval inšpekčnú službu, ktorá má vytvorenú hranicu, tak sa volal ten
tím, aby informácie, ktoré získa od informátora poskytoval aj tomuto tímu, aby spoločne rozpracovali
túto trestnú činnosť a to podľa jeho informácii robili. Ďalej vypovedal, že dátum si nepamätá, jeho iba

informoval, že teda splnil ten jeho pokyn a oznámil to ich partnerskej službe, ale podľa jeho vedomostí,
oni to neprijali, lebo mali málo informácii na to, z ich pohľadu, aby na to vstúpili. Ďalej svedok vypovedal,
že si spomína, že bola jedna situácia, ktorá nebola štandardná a bola z jeho pohľadu divná, a to keď bol
na služobnej ceste, boli na večeri spolu s pánom T. a pánom T., kde T. bol jeho zástupca a dostal nejakú
telefonickú informáciu, že tá zásielka ide, vtedy robili telefonicky obaja opatrenia, na zaistenie osôb,

môže to byť aj niektoré z tých, ktoré boli čítané v obžalobe, a tam bola jedna vec, ktorá ho zarazila, a to
bolo, že boli tam použití pri zaistení vozidiel, objavili sa tam policajti zo F., z útvaru hraničného, kde bol v
pôsobnosti aj on a to bolo divné ako sa tam objavili, tak volal na ich operačné stredisko úradu hraničnej
polície, aby sa nechal informovať aká je situácia, ale bolo zvláštne ako radoví policajti zo F. mohli mať
takúto informáciu, ktorú by nemali mať, resp. je málo pravdepodobné, že by ju mali a potom pochopil, že

niekto ich informoval, ale ich súčasť to nebola. Ohľadne obžalovaného P. svedok dodal, že dedukuje,
že to môže byť informátor obžalovaného T., informátori sú uložení v obálkach, sú ošetrení zákonom,
teda nariadením, aby nebolo sprístupnené ostatným osobám, ale nepozná osobne tohto človeka. Ďalej
upresnil, že obálky s informátormi jeho priamych podriadených boli u neho uložené a podriadených
pána T. boli u neho. K spolupráci medzi ním a tímom MV SR uviedol, že tím hranica bol vytvorený MV

SR na potláčanie činnosti prevádzačastva v súvislosti s činnosťou polície, kedy je podozrenie, že policajt
pácha trestnú činnosť, že sa nespráva ako policajt, tento tím si vyhradil, že informácie, ktoré smerujú k
páchaniu trestnej činnosti prevádzačstva a policajtov majú smerovať k nim, postupom času tím hranica
robil viac prevádzačstvo, ale zabudli na policajtov, bolo to pre nich jednoduchšie. On osobne sa s týmnestotožnil,rešpektovalpokynministra,žemajúorganizovanútrestnúčinnosťprevádzačstvainformovať
tím hranica, aj keď je len podozrenie na policajtov, aj keď nemá presné dôkazy a toto bolo aj v tomto
prípade, že pán T. išiel na stretnutie, informoval na jeho pokyn tím hranica, že má takého informátora,

ktorý dodáva veľmi presné a dôveryhodné informácie o tejto trestnej činnosti, ale nie na konkrétnych
policajtov. Podľa svedka tento tím bol vytvorený, aby sa viac upriamila pozornosť na hranicu, aby sa
trestná činnosť potlačila. Svedok dodal, že na spomínanej večeri registroval iba to, že nejaké hliadky
majú zaistiť vozidlá alebo že sú pripravené a asi opisy vozidiel, ale nejaký pokyn v tom zmysle, „že
toto pusť, toto nie“, určite neregistroval. Na záver svedok dodal, že nemá vedomosť ako dlho mal T.

spolupracovať s P..

Súd vypočul aj svedka L.. Z. U., ktorý uviedol, že v roku 2009 zastával funkciu riaditeľa Úradu hraničnej
a cudzineckej polície MV SR a obžalovaný pôsobil v tej dobe ako riaditeľ Odboru Východ Národnej
jednotky, teda ako riaditeľ úradu, cez riaditeľa Národnej jednotky v V. ho nepriamo riadil aj on, pričom
pozná ho 25 rokov a ohľadne skutku uviedol, že si pamätá ako T. ho žiadal o pomoc v súvislosti s

umožnením cesty, jedného jeho zdrojov informácie, ktorý je Ukrajinský občan a potreboval na cestu do
Slovenska vízum, v zapätí ale toto T. odvolal s tým, že si vízum musí zaobstarať sám. Pokračoval, že
vedel o tom, že ten občan napomáha pri odhaľovaní nelegálnej migrácie na území Slovenska a pri
zadržaní tých ľudí. S ním obžalovaný T. neprerokoval možnosť, že by Ukrajinec mal byť v postavení
agenta, nakoľko tie veci išli mimo neho. Jemu meno P. nič nehovorí. Svedok ohľadne skutočnosti, či

ho obžalovaný informoval, že má človeka, ktorý by pomáhal pri odhaľovaní trestnej činnosti vypovedal
kladne a bolo to podľa neho vtedy, keď požiadal o pomoc, či by bol ochotný pomôcť pri vybavení víza.

Bolaprečítanáajvýpoveďzprípravnéhokonania,zktorejvyplynulo,žejehoneinformovalobžalovanýL..
T. o tom, že získal človeka, ktorý je ochotný spolupracovať pri odhaľovaní cezhraničnej trestnej činnosti,

alepredpokladal,žeinformovalsvojhonadriadeného,ktorýmbolriaditeľNJPPNMatentorozporvysvetlil
tak, že vedel, že má takého človeka, ale nepamätal si už, či ho informoval v ten deň, kedy ho získal
alebo o pol roka. Pokiaľ v prípravnom konaní vypovedal, že si nespomína, či obžalovaný T. bol za ním
prerokovať použitie agenta, ale nevylučuje to, rozpor oproti výpovedi na hlavnom pojednávaní vysvetlil,
že nevylučuje to, nespomína si, či to meno bolo alebo nebolo spomenuté, ale osobne za ním T. nebol

prerokovať situáciu ohľadne agenta a dodal, že nebolo to povinnosťou obžalovaného toto prerokovať
so ním.

Súd vypočul aj svedka C.. Z. T., ktorý vypovedal, že v roku 2009 bol zástupcom riaditeľa Odboru
operatívnej činnosti a vyšetrovania Východ, Národná jednotka, úrad hraničnej a cudzineckej polície NB

SR. K osobe P. uviedol, že nevie povedať, či sa o tom mene dozvedel až potom, čo bolo vznesené
obvinenie alebo predtým. Čo sa týka skutkov zo dňa 5.11.2009 spomínal si, že taxikár bol zadržaný
MZJ RHP F., na daný prípad boli vyslaní, ako výjazdová skupina, pán N. a Š., vykonali prvotné úkony
na mieste, v priebehu dokumentovania boli preverené všetky získané informácie, migranti, pokiaľ vie,
nevypovedali, boli vykonané previerky ku kamerovému systému na mieste, kde ten človek nastupoval a

bola to F. alebo B., čo si presne nespomínal, kde z tých kamerových záznamov sa nedalo jednoznačne
identifikovať osobu, miesto, kde stál človek, miesto nástupu bolo mimo kamier, kde na viac podrobností
si nespomínal. Ku skutku zo dňa 10.12.2009 uviedol, že toto nie je pravda, lebo sám bol v uvedený deň v
spoločnosti riaditeľa, osobne bol prítomný pri niekoľkých telefonátov, ktoré mal od obvineného P., všetky
opatrenia, ktoré boli prijaté zo stany ich útvaru koordinoval on a ďalej uviedol, že niekedy v priebehu dňa

bola prijatá informácia, že má dôjsť ku skutku, bolo to niekedy v popoludňajších hodinách, ak si dobre
pamätá, preto sa rozhodli spoločne s riaditeľom a určili niekoľkých podriadených, ktorí dostali služobné
vozidlá mimo pracovnej doby a oznámil im, aby boli v popoludní alebo večer dosiahnuteľní, ak budú
získané ďalšie informácie. Ďalej vypovedal, že po pracovnej dobe prišla ďalšia informácia, asi v ktorom
úseku ľudia mali byť prevážaní, na základe toho kontaktoval ľudí, ktorí boli na to určení, aby sa začali

presúvať z P. smerom na B. alebo X., ďalej priebežne ako boli dostupné ďalšie informácie, riaditeľ ich
dával jemu a on ďalej ľuďom na ceste na X. O. Z.. Svedok dodal, že si nepamätá presne obsah informácií
otomakévozidláakdemajúísť,on informovalpodriadených,takakojehoriaditeľa čosatýkaáut,trasy,
pohybu alebo informácií, ktoré by im pomohli sa lepšie zorientovať, tak ľudia, keď prišli do Vranova, bol
tam väčší počet hliadok a ich podriadení sa s nimi skontaktovali, podali im bližšie informácie o osobách,

o ktoré je záujem a sami sa snažili v uvedenej lokalite lokalizovať záujmové objekty. Podľa svedka jedna
hliadka bola v meste a ďalšia sa vydala z X. ďalej na B. akoby oproti tým vozidlám, čo je bežná stratégia
a jedna z hliadok zaregistrovala vozidlo, ktoré bolo označené, že by sa malo spolupodieľať na páchaní
danej činnosti. Svedok ďalej vypovedal, že sa míňali a vozidlá nimi označené zastavila hliadka ODI X.O. Z., kde vodič im nechcel zastaviť, utiekol, tak zastavil, jeden z vozidla vybehol z auta, následne tam
boli ich podriadení a hliadky F., kde ich hliadky vykonávali štandardnú činnosť.

Ďalej dodal, že na skutok zo dňa 20.9.2009 si nespomína a trvá na tom, čo už uviedol v prípravnom
konaní.

Bola preto prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, z ktorej takisto vyplynulo, že si nespomína,
či má informácie o odovzdaní nelegálnych migrantov, ku ktorému malo dôjsť dňa 20.9.2009 v B. pri B.

M.. Z výpovede takisto vyplynulo, že obe akcie zo dňa 29.10.2009 a 10.12.2009 riadil on. Takisto si
nespomína, aby sa akcie, o ktorých vypovedal, vymykali štandardnému postupu.

Svedok C.. T. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pracuje ako starší referent - špecialista na
odbore OOČaV Východ P., obžalovaný bol v tom čase riaditeľ odboru, kde on bol podriadený ako
pracovník,pričombolakovedúciskupinyzaradenýnapracoviskuM..Ďalejpokračoval,žeakopracovník

operatívy pracovali a podliehali pod T. a plnili úlohy v rámci oddelenia, kde im boli dané informácie od
T., ako pracovníkov operatívy s tým že on dostával informácie od svojho informátora, kde oni na to
reagovali a robili určité opatrenia, ktoré viedli k tomu, aby urobili záchyt migrantov, ktorí prekračovali
nelegálne z Ukrajiny na Slovensko. Svedok pokračoval, že vie o tom, že mal informátora, ktorý mu dával
informácie o nelegálnom prekročení hranice a oni vykonávali akcie s tým, že prichádzali do priestoru,

kde bol predpoklad, že by sa migranti mohli nachádzať a ich chytali, tesne predtým ako T. odchádzal do
výsluhového dôchodku, mu oznámil, že mu odovzdá informátora, nakoľko ho on už nebude potrebovať,
nebude v služobnom pomere. Ďalej pokračoval, že jeden z prípadov bol aj ten, že dostali od riaditeľa
informáciu, že sa majú migranti nachádzať vo X. P. Z., on urobil opatrenia, zaregistrovali pohyb, neboli
schopní ich zaistiť, tak požiadal cez 158 spoluprácu z P., kde migranti boli zaistení. Dodal, že informácie

odT.sazakladalinapravde aoni nazákladetýchtoinformáciizadržiavalimigrantov.Svedokpokračoval,
že s informátorom sa stretol asi ten týždeň čo T. končil, keď mu obžalovaný povedal, že môže to byť
tvoj informátor, predtým s ním nebol a k spolupráci medzi nimi nedošlo. Svedok dodal, že predmetom
rozhovoru bolo, že obžalovaný T. informátorovi hovoril, že sa môže na neho spoľahnúť, že informácie
bude on preverovať a využívať a bolo tam niečo také, že nesmie nič trestné robiť, len má odovzdať

informáciu, informoval ho o povinnostiach v postavení informátora, taký pokyn koho zadržať a koho nie
on nikdy nedostal.

Bolaprečítanájehovýpoveďzprípravnéhokonania,žesinepomínadátum,aleobžalovanýsahoosobne
pýtal, či ich skupina nemá nejaké informácie o tom, že na územie SR majú byť privezení nejaký nelegálni

migranti. Potom čo on zisťoval, ale nikto nemal takéto informácie, na druhý deň mu volal pán T., že by
bolo potrebné ísť do B., že by mala byť privezená nejaká skupina migrantov, ale nakoľko jeho ľudia neboli
k dispozícii, tak informoval obžalovaného T., že do B. nestíhajú a ten mu povedal, že bude hľadať iné
riešenie, že obvolá ďalších ľudí. Z výpovede ďalej ohľadne stretnutia s informátorom vyplynulo, že stretli
sa na 5 minút, kde pán T. povedal, že toto je ten informátor a že už mu dal jeho telefónne číslo a keď

tento bude mať informácie, že ho bude kontaktovať a nič viac na stretnutí nerozoberali, o ničom inom sa
nebavili, kde ďalej svedok poprel, aby bol svedkom toho, že by T. poučoval V. P. o jeho povinnostiach
informátora a podľa neho ani nemohol byť, lebo bol v kontakte len raz, kedy mu ho pán T. ukázal, kde
tento rozpor svedok vysvetlil tak, že z debaty vyplynulo, že mu vysvetľoval, že nesmie robiť nič také čo
by bolo protizákonné.

Svedok L.. Š. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v roku 2009 bol služobne zaradený ako starší
referent - špecialista na OOČaV Východ P., vysunuté pracovisko F., kde sa vie vyjadriť k prípadu zo
dňa 16.11.2009, ktorý realizoval ako vedúci služobného úradu, kedy o 07.30 hod. T. zatelefonoval N.,
riaditeľ OOČaV X., že má operatívnu informáciu o tom, že v priestore medzi E. B., D.. F. R. D. Y.V. D.. F.

sa má nachádzať skupina nelegálnych migrantov, pravdepodobne aj s prevádzačom, na základe toho
sa kolega N. obliekol do civilného obleku a išiel vykonať previerku a on spolu s Z. išli takisto do priestoru
na služobnom motorovom vozidle. Pokračoval, že asi po 40 min. sa podarilo skupinu lokalizovať, kde
on overil skutočnosti, vyrozumel šéfa mobilnej zásahovej jednotky a požiadal o súčinnosť, kde mu bola
poskytnutá zásahová jednotka na služobný zákrok. V priestore zadržali podozrivého P. a 7 migrantov a

dodal, že N. videl, že jedna osoba ušla do lesa, na základe čoho bola požiadaná štátna hraničná služba
Ukrajiny, ktorí následne na svojom území zaistili O. V., ten bol stíhaný za tento skutok na Ukrajine, v
danom skutku boli všetky osoby zaistené.Ohľadne ostatných skutkov svedok nemal žiadnu vedomosť, nakoľko týchto sa nezúčastnil.
Svedok ďalej pokračoval, že do osobného kontaktu s P. neprišiel, len telefonicky ho dňa 10.11.2010
kontaktovala osoba, ktorá rozprávala so silným ukrajinským prízvukom, bolo to o 15.38 hod., táto osoba

sa ho pýtala, či ho zaujíma hraničná trestná činnosť a či môže pracovať na trestnej činnosti policajtoch.
Svedok pokračoval, že nakoľko odpovedal kladne, boli mu poskytnuté informácie o podozrení činnosti
príslušníkov PZ, kde o tomto kontakte vyrozumel nadriadených - T. a L. U., urobil sa úradný záznam,
táto vec bola odstúpená 4. Inšpekčnému oddeleniu v M.. Nakoľko mal o skutku, veľmi podrobné
informácie, vzniklo podozrenie, že na tomto trestnom skutku sa sám spolupodieľal a vo veci sa začalo

operatívne pátranie, 7.12.2010 začalo trestné stíhanie vo veci prevádzačstva, a 14.12.2010 za pomoci T.
sa podarilo stotožniť túto osobu ako V. P.. Svedok takisto uviedol, že pokyn, aby niektorých ľudí zadržal
a niekoho nie, on nikdy nedostal.

Keďže svedok U. V. si pre odstup času už nepamätal, odvtedy vymenil niekoľko zamestnaní a zotrval
na svojej výpovedi z prípravného konania, táto bola prečítaná a z tejto vyplynulo, že niekedy v

poobedňajších hodinách dňa 10.12.2009 mu oznámil bývalý riaditeľ L.. T., že má informáciu, že by sa v
ten deň mala vykonávať preprava nelegálnych migrantov a či by sa mohol podieľať, v prípade potvrdenia
tejto informácie, na realizovaní akcie na zadržanie migrantov. Neskôr od vedenia Národnej jednotky,
aj keď si už nepomínal, či od riaditeľa alebo zástupcu T. obdržal informáciu, že prevoz migrantov by
mali vykonávať viaceré osobné vozidlá, kde jedným z týchto vozidiel by mal byť P. XXX tmavej farby a

druhým X. P. červenej farby s EČV okres F. alebo B. a trasa mala smerovať do mesta X. O., kde mali byť
nelegálni migranti preložení do iných vozidiel s EČV západného Slovenska a trasa prevozu mala ďalej
pokračovať cez P.. Na základe týchto informácii kontaktoval kolegov M. a B., ktorí mali dosah, aby sa
presunuli do X., kde po príchode sa rozdelili na dve hliadky, kde on s kolegom Š. monitorovali trasu od
B. na X. a kolegovia od X. smerom na F.. V rámci súčinnosti bola požiadaná hliadka ODI X. a v čase

o 19.30 hod. dostal od por. T. informáciu, že vozidlá by sa mali nachádzať v blízkosti X., kde o tejto
skutočnosti bola informovaná druhá hliadka. Hliadka ODI v čase o 19.45 hod. spozorovala vozidlo P. a
vozidlo zastavila na Y. ulici vo X., kde bolo zistené, že vozidlo riadil L. T. a na zadných sedadlách sa
prepravujú 5 nelegálni migranti bez dokladov totožnosti. Počas zastavovania vozidla sa podarilo osobe,
ktorá sedela na mieste spolujazdca z vozidla vyskočiť a ujsť, napriek jej prenasledovaniu. O prípade bol

vyrozumený a prevzal ho vyšetrovateľ a tiež informoval vedenie Národnej jednotky. Z výpovede svedka
tiež vyplynulo, že telefónne číslo, ktoré mala mať osoba prepravujúca migrantov, mu L.. T. neoznámil,
svedok nemá informácie o odovzdávaní nelegálnych migrantov, ku ktorému malo dôjsť dňa 20.09.2009
v B. pri Hoteli M. a osobu menom V. P. nepozná.

Svedok U. V. na hlavnom pojednávaní poprel, že by mu obžalovaný T. hovoril, že by niekoho pustil a
dodal, že on chcel len pomôcť, plnil si svoje povinnosti, stretol na ceste ODI X. O. a sa ich opýtal, či im
môžu pomôcť, s čím súhlasili a je možnosťou využiť aj služby iných kolegov alebo zložiek polície. Ďalej
dodal, že pokiaľ ide o osobu, ktorej sa podarilo ujsť, robili opatrenia, na miesto bol privolaný psovod, kde
pes sledoval stopu, ktorú následne stratil a bola privolaná aj hliadka OO PZ a robila sa pátracia akcia v

rámci síl a možností bez kladného výsledku. Svedok dodal, že bo priamym podriadeným obžalovaného
a pri príkazoch, ktoré mu dával, sa mu nezdalo nič nezvyčajné, čo by sa vymykalo bežnému postupu
v praxi.

Bol vypočutý aj svedok U.. E. N., ktorý uviedol, že pracoval v Národnej jednotke boja proti nelegálnej

migrácii Východ, vtedy mal poobednú službu s kolegom Š., keď nevie presne v akom čase ich telefonicky
kontaktoval bývalý zástupca T. s tým, že by mali ísť smerom na F. z dôvodu prevozu nejakých migrantov.
Následne nevie v akom čase im volal, že pred obcou M. E. bolo zastavené nejaké vozidlo, aby šli
skontrolovať čo sa stalo. Po príchode na miesto zistili, že bolo zastavené motorové vozidlo, v ktorom
boli migranti, vodičom bol nejaký taxikár, bol vyrozumený zástupca a prípad bol zdokumentovaný a bol

volaný vyšetrovateľ. Svedok si už nespomínal, či boli vykonané kamerové previerky. Podľa svedka sa o
tento prípad obžalovaný T. nezaujímal, pokračovali ako na každom prípade. Meno obžalovaného P. mu
je povedomé, lebo majú v podstate na starosti hranicu.

Bola prečítaná aj jeho výpoveď z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že na pokyn vyšetrovateľa

vykonali previerku kamerového systému v F., či nie je vidieť osobu, ktorá mala taxikára osloviť na
stanovišti taxíkov, kde previerkou bolo zistené, že uvedené miesto nie je vidieť, resp. jedna kamera, ktorá
toto miesto mohla snímať, tak jej vo výhľade bránila výšková budova a druhá kamera bola nefunkčná,z čoho bol aj vyhotovený záznam. Svedok opätovne uviedol, že si nespomína ohľadne kamerového
systému.

SvedokU..E.D.nahlavnompojednávaníuviedol,ževtomčasebolakovyšetrovateľNJBPMvyslanýna
výjazd, nakoľko z dôvodu záchytu motorového vozidla vzniklo podozrenie, že vodič uvedeného vozidla
sa mohol dopustiť trestného činu prevádzačstva. Svedok pokračoval, že sa dostavil na OHKP H., kde sa
nachádzal vodič a zaistení migranti, kde vykonal procesné úkony, ktoré sú vo vyšetrovacom spise pod
ČVSuvedenýmvobžalobe.Svedokkskutočnosti, čiobžalovanýT.sazaujímalnejakýmneštandardným

spôsobom o tento spis, resp. chcel nejaké informácie uviedol, že tento sa nezaujímal a ani nežiadal
nahliadnuť do spisu. Svedok ďalej vypovedal, že on riadil priebeh akcie 29.10.2009 a dodal, že od
príchodu na miesto činu, lebo bol veliteľom výjazdu.

Súd vypočul aj svedka C.. L. G., ktorý vypovedal, že v roku 2009 bol vedúci oddelenia vyšetrovania NJ
PNM Východ a nie je si vedomý, že by bol vykonávaný neštandardný postup zo strany obžalovaného

T.. Svedok po nahliadnutí na prepis hovorov (čl. 331 spisu) ďalej pokračoval, že obžalovaný T. sa pýtal
na ten prípad a čo sa týka kamerového systému, je to bežný postup a svedok predpokladal, že sa
obžalovaný pýtal kvôli tomu, ako pokročili v tej veci a ďalej dodal, že obžalovaný, ako riaditeľ, sa zaujímal
o každý prípad. Osobu obžalovaného P. osobne nepozná, ale meno počul už viackrát.

Súd vypočul aj svedka F. M., ktorý vypovedal, že bol zriadený tím na východnú hranicu a s kolegom V.
boli zaradení z OR PZ do toho tímu, kde plnili pokyny vedúceho tímu, pričom obžalovaného T. pozná
z operatívno pátracej činnosti a pokiaľ ide o osobu V. P., pokiaľ si dobre pamätá, mal to byť informátor
pána T..

Svedok P. V. na hlavnom pojednávaní uviedol k osobe obžalovaného V. P., že meno a priezvisko mu
niečo hovorí, ale osobne ho nepozná a on nemá vedomosť čo sa týka práce obžalovaného T., že by
dával pokyny koho pustiť a koho nepustiť,
Svedok C.. L. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v roku 2009 bol zaradený služobne ako starší
referent špecialita, 4. inšpekčné oddelenie v M., Úrad inšpekčnej služby, Sekcia kontroly a inšpekčnej

služby MV SR, v tom čase bol rozkazom MV SR ustanovený ako člen špecializovaný teamu, vo
funkcii zástupca vedúceho špecializovaného teamu a osobne V. P. nepozná, ale meno pozná. Ďalej
vypovedal, že T. mu povedal, že má Ukrajinca, ktorý navrhol mu spoluprácu pri odhaľovaní trestnej
činnosti súvisiacej s prevádzačstvom a ich oslovil T., či sú ochotní spolupracovať, kde potom T., ako
rozprávalstýmchlapoma povedal,ženemáanivíza,animalýpohraničnýstyk,aležesamubudesnažiť

pomôcť, aby došlo ku skontaktovaniu. Pán T. im tlmočil podmienku P., že ten chcel byť informátorom
s podmienkou, že on priamo bude páchať danú trestnú činnosť a tak získavať informácie, lebo inak
ich nevie získať, kde tlmočili, že takáto forma spolupráce je neprijateľná. T. napísal list vedúcemu
špecializovaného teamu, v ktorom uviedol, že má Ukrajinca, chce spolupracovať na trestnej činnosti,
na ktorej sa zúčastňujú aj policajti, ale jeho podmienkou je účasť na trestnej činnosti, T. nakoniec aj

uviedol, že tieto podmienky sú nereálne, ale dáva to na vedomie, že takáto možnosť existuje, kde aj
podľa vedúceho špecializovaného teamu, pokiaľ si dobre pamätá, takáto spolupráca nebola možná a
tým pádom to považovali za uzavreté. Ďalej pokračoval, že po nejakej dobe sa stalo to, že jednotka
zadržala vodiča, ktorý prevážal tých migrantov, spolu s nimi a medzi svojimi blízkymi sa vyjadril, že keby
neboli sprostí, mohli sa mať dobre a mať výsledky z tej činnosti a to bol podnet, prečo sa zaoberali

tým a spracovali podnet na začatie trestného stíhania, kde ďalší postup bol vo veci vyšetrovateľa.
Svedok pokračoval, že v tom čase len vedeli, že T. má človeka, ktorý mu dával informácie, v tom
čase nevedeli, že to je P., aj keď podľa jeho názoru T. musel vedieť, že je obžalovaný v inej veci za
prevádzačstvo a preto si myslí, že ide o profesionálne zlyhanie pána T.. K skutočnosti týkajúcej sa toho,
že tie záchytky migrantov, robili vo vnútrozemí uviedol, že bola dohoda s P., že ľudí, ktorí prekročia

hranicu, on nelegálnych migrantov prepraví na určité miesto, potom oznámi T. na akom mieste alebo
kde sa budú prekladať, lebo prevádzačov prinesie na naše územie jeden a prepravu robí druhá skupina,
aby biznis mohol fungovať, tak nebolo vhodné, aby zadržali P. ľudí. Podľa svedka sám obžalovaný T.
im rozprával, že sa dohodol s P..

Súd vypočul aj svedka C.. Y. V., ktorý uviedol, že bol služobne zaradený na 4.
inšpekčnom oddelenie, Sekcia MV SR vo funkcii starší referent - špecialista. Na základe
rozkazu MV SR bol ustanovený do špecializovaného teamu, ktorý odhaľoval trestnú
činnosť v súvislosti so schengenskou hranicou ,
ako aj korupčné správanie so zameraním na príslušníkov PZ. V tom teame bol ustanovený ako vedúci
operatívnej skupiny. V. P. osobne nepozná. Pozná ho len tak, že sa podieľal na dokumentovaní trestnej

činnosti,ktorejsamalP.zúčastňovať,kdeprvýkrátsnímprišieldostyku,ažkeďsazačaladokumentovať
táto trestná vec, nakoľko za nimi prišiel obžalovaný spolu so svojim zástupcom NJ s tým, že má určitú
osobu, ktorú uviedol ako informátora, ktorá má poznatky o páchaní trestnej činnosti príslušníkov PZ
scheghejskej hranici, resp. Riaditeľstva hraničnej polície v F. s tým, že ide o osobu, ktorá vie ako beží
prevádzačsvo a o konkrétnych veciach a ako sa na tom podieľajú príslušníci PZ a žiadali ich, aby začali

dokumentovať túto trestnú činnosť a dotyčnú osobu postavili do pozície agenta, kde im vysvetlili, že to
nie je možné v tomto prípade a potom im doručila NJ list, ako písomnosť, v ktorom je, že žiadajú, že
je osoba, ktorá je ochotná spolupracovať, ale že sa bude podieľať na trestnej činnosti, ale na to bola
písaná odpoveď na NJ, že takýto postup nie je možný a následne sa dozvedeli, že túto osobu využívajú
ako informátora, na základe jeho informácií mali nejaký záchyt, pričom dodal, že obžalovaný uviedol, že
dotyčná osoba vie konkrétne informácie, iba na ktorých sa podieľal, kde následne po začatí trestného

stíhania bolo zistené, že sa jedná o osobu menom V. P.. K skutočnosti prečo sa robili záchyty ďalej vo
vnútrozemí, ale nie na hranici uviedol, že už pri prvom stretnutí im bolo naznačené, že táto osoba si
robí svoj biznis a bude usvedčovať iné osoby, ktoré sa na tom podieľajú, ale oni hneď odpovedali, že
ten sa nedá vyviniť, že to informátor v žiadnom prípade nemôže, pričom potvrdil, že obžalovanému
to bolo vysvetlené.

Na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok C.. U. V. vypovedal, že v tom období bol na výjazde k
riešeniu tých skutkov, len sa nevie vyjadriť k okolnostiam. Nespomínal si na vyšetrovanie vo veci T..
Obžalovanýmuvčase,keďbolvyšetrovateľ,dospisovnezasahoval,ObžalovanýT.boljehonadriadený,
obžalovaného P. nepozná, k obžalobe sa nevie vyjadriť.

Bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že vykonával vyšetrovanie v
trestnej veci pod ČVS: UHCP-131/NJ-V-2009, kde výjazd aj vyšetrovanie prebiehalo štandardne. Z
výpovede tiež vyplynulo, že svedok nemal vedomosť, že na prevoze migrantov sa mali podieľať dve
vozidla, kde jedno prevážalo migrantov a jeho vodičom bol T. a druhé, ktoré robilo tzv. doprovod, on
sa venoval dokumentovaniu konkrétneho prípadu, zadržanému vozidla s migrantmi a nemal žiadne

konkrétne informácie od operatívcov, že tam bolo aj doprovodné vozidlo. Svedok mal vedomosť, že vo
vozidle bola aj iná osoba, ktorej sa podarilo utiecť, ale nedisponoval žiadnymi informáciami, ktorými by
sa dalo túto osobu stotožniť.

Svedok C.. L. M. vypovedal, že pre odstup času sa už nevie vyjadriť k detailom a ohľadne dňa 10.12.

vypovedal, že bol tam vyslaný, mal dosah, informácie dostával sprostredkovane od bývalého riaditeľa
a od obžalovaného T. nedostal žiadne informácie a dodal, že informácie dostával od druhého člena
hliadky, lebo pokiaľ si spomína, boli tam dve hliadky a informácia bola taká, že mali ísť dve autá, smerom
do vnútrozemia, oni sa rozdelili, jedna hliadka brala smer B. - X., druhá smer F. - X., pričom on bral s
kolegom tento smer F. - X.. Pokračoval, že keď s kolegom došli na stanovište, čakali telefón, či sa niečo

bude alebo nebude diať a neskôr im len bolo oznamované, že bol spravený záchyt v meste X., kde prišli,
keď už bolo po všetkom a potom sa robili jednotlivé úkony, pričom ešte informoval vtedajšieho zástupcu
riaditeľa, čo sa udialo, aký bol záchyt. Ohľadne áut nemal konkrétne informácie, on v tom čase nevidel
žiadne auto, len vedel, že sú zadržaní migranti. Nemal informáciu, resp. si nespomínal si, že by pri tom
záchyte sa v aute mala nachádzať ešte jedna osoba. Osobu obžalovaného V. P. nepozná. Ďalej dodal,

že nemá informácie čo sa týka zachytenia migrantov pri Hoteli M..

Vzhľadom na skutočnosť, že svedok sa už pre odstup času nepamätal, bola prečítaná jeho výpoveď z
prípravnéhokonania,naktorejzotrvalazktorejvyplynulo,ževpopoludňajšíchhodináchdňa10.12.2009
obdŕžali informáciu od kolegu V. alebo U. o tom, že má dôjsť k prevozu nelegálnych migrantov, kde táto

informácia bola od L.. T., kde potom čo sa s kolegom B. presunul do X. a stretli sa s V. sa dozvedel,
že prevoz nelegálnych migrantov od Ukrajinskej hranice do vnútrozemia sa má uskutočniť na dvoch
vozidlách, ktoré majú F. alebo B. ŠPZ a niekde v meste X. O. má dôjsť k preloženiu týchto migrantov
do nestotožnených vozidiel s EČ západné Slovensko. Kolega V. mal informáciu o tom, že o súčinnosť
bola požiadaná hliadka ODI X. O.. Oni s kolegom B. monitorovali trasu F. a asi po pol hodine mu zavolal

kolega Š., že by sa rýchlo presunuli do X., že je záchyt uvedených migrantov, kde po príchode na miesto
nelegálni migranti boli postavení pri vozidle a šofér sedel v aute. Po príchode na miesto tiež zistili, že
neznámaosobautiekla,očominformovalriaditeľaC..T.avyrozumelajvyšetrovateľa.Čosatýkavozidiel
upresnil,žemalosajednaťovozidlotmavšejfarbyznačkyP.,odruhomvozidlenemaližiadneinformácie.Zadržané bolo len jedno vozidlo a o druhom sa neskôr dozvedeli, že doprovod k uvedenému vozidlu
malo vykonávať vozidlo, ktoré už v minulosti vykonávalo doprovodnú činnosť vozidlám vykonávajúcim
prevoz migrantov.

Súd vypočul aj svedka U.. F. Š., ktorý uviedol, že vtedy pracovali na NJ a s kolegom N., mali službu a
počas tej služby im zavolal vtedajší zástupca odboru pán T., že sa má niečo udiať v katastri obce H.,
aby sa pomaly presúvali smerom hore, kde po určitom čase im telefonoval, že je tam záchyt s nejakými
migrantmi pri H., aby išli hore, aby zistili čo sa udialo a aby dali vedieť. Pokračoval, že tam bolo zadržané

vozidlo taxi služby s migrantmi, keď si dobre pamätá, volal zástupcovi T. a on im dal inštrukcie a bol to
podľasvedka klasickýpostupavšetkosapresunulonaH.nahraničnéoddelenieatamrealizovalprípad.
Svedok dodal, že osobu menom P. nepozná, nemá vedomosť o zachytávaní migrantov pri Hoteli M..

Nakoľko svedok si už nepamätal na okolnosti bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, na
ktorejzotrvalazktorejtiežvyplynulo,ženapokynvyšetrovateľavykonaliprevierkukamerovéhosystému

v Snine, či nie je vidieť osobu, ktorá mala taxikára osloviť na stanovišti taxíkov, ale previerkou bolo
zistené, že uvedené miesto nie je vidieť, resp. kamere bráni vo výhľade výšková budova a druhá bola
nefunkčná.

Súd vypočul aj svedka R. B., ktorý vypovedal, že k prvým dvom skutkom sa nevie vyjadriť a k

poslednému skutku uviedol, že obžalovaného T., pozná, je to podľa neho dobrý človek, bol to dobrý
riaditeľ a si už ani nespomína, lebo z toho pracoviska bol vyhodený. K osobe obžalovaného P. uviedol,
že počul o tom mene, bol to zrejme ukrajinský prevádzač, ale osobne sa s ním nikdy nestretol. Dodal,
že v ten deň mali dosah, vedúci v tomto prípade to bol kolega M., jemu zavolal asi V. s tým, že idú do
X., kde malo tam prísť auto a mali tam byť migranti a ich úlohou bolo zrealizovať prípad. Svedok si už

nespomínal aké auto malo byť, ale vie, že bolo plné auto, aj v kufri boli, asi Afganci a bolo tam asi 8 -
10 ľudí. K ďalšej nestotožnenej osobe, ktorá mala ujsť sa nevedel vyjadriť.
Nakoľko si svedok nespomínal na podrobnosti, bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania,
na ktorej svedok zotrval a z tejto tiež vyplynulo, že keď prišli na miesto, kde už bolo zadržané vozidlo s
migrantmi zn. P., asi XXX tmavej farby, oboznámili sa so situáciou a kolega M. informoval riaditeľa C.. T. a

službukonajúceho vyšetrovateľa, bolo aj zistené, že vo vozidle, ktorého vodičom bol L. T., ktorý prevážal
na zadnom sedadle 5 osôb tmavej pleti, občanov Afganistanu bez cestovných dokladov, na prednom
sedadle sedela ďalšia osoba, štátny príslušník Ukrajiny, ktorému sa pri zastavovaní podarilo z vozidla
vyskočiť a následne ujsť, napriek tomu, že bol prenasledovaný jedným policajtom z ODI a jedným z MZJ
RHP F.. Z výpovede tiež vyplýva, že svedok mal informáciu len o jednom vozidle a malo sa jednať o

P. tmavej farby, ktoré malo prevážať migrantov a o iných vozidlách nemal informáciu. Ďalej pokračoval,
že vo vozidle boli nájdené 2 telefóny, kde jeden mal T. u seba a druhý bol nájdený v aute prednej časti,
pričom T. pri vyťažovaní uviedol, že telefón patrí tomu Ukrajincovi, ktorý ho nechal v aute keď utekal. Z
výpovede tiež vyplynulo, že počiatočnú informáciu v tomto prípade dal L.. T., ale s ním nekomunikoval.

Na hlavnom pojednávaní súd prečítal znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný C.. L. P., znalcom
z odboru Elektrotechnika, riadiaca a výpočtová technika, kde zo záveru plynie, že ku skúmaniu boli
predloženémobilnételefónyzn.O.modelXXXXsIMEI:XXXXXX/XXXXXXXX/X,kdeprevádzkovateľom
je D. a mobilný telefón O. model XXXX-X, C.: XXXXXX/XX/XXXXXX/X so založenou SIM kartou
ukrajinského prevádzkovateľa MTC a v telefóne O. model XXXX boli pred odovzdaním vymazané

registre prijatých, aj odoslaných SMS správ. V zozname prijatých správ sa nachádzala len jedna SMS
s dátumom 25.11.2010, keď sa predmetný telefón nachádzal u znalca a pokúšal na naň niekto volať a
v mobilnom telefóne O. model XXXX-X sa nachádza jedna prijatá SMS a na SIM karte bolo uložených
5 prijatých správ.

Boli oboznámené aj listinné dôkazy, z ktorých súd zistil nasledovné:
Zo zápisnice o rekognícii osoby vyplýva, že L. F. v oboch prípadoch opoznal osobu obžalovaného V. P.,
ktorého dňa 29.10.2009 odviezol do B. a ktorá ho požiadala, aby vykonal prepravu migrantov a tiež ho
viackrát telefonicky kontaktoval za účelom prepravy migrantov.

Zo správy Obce Č. vyplýva, že obžalovaný L.. G. T. nebol riešený v priestupkovom konaní.

Boli oboznámené aj situačné správy deklarujúce záchyt nelegálnych migrantov.Z informácie podpísanej obžalovaným L.. T. zo dňa 18.8.2009 adresovanej MV SR, Sekcia kontroly
a inšpekčnej služby plynie, že v máji 2009 bol kontaktovaný so štátnym príslušníkom Ukrajiny, ktorý
prejavil záujem spolupracovať pri odhaľovaní trestnej činnosti prevázdčstva a pašovania cigariet na

Ukrajinskej hranici, kde počas rozhovoru vyplynulo, že je v SR stíhaný za prevádzačstvo a v jeho prípade
nebolo ešte právoplatne rozhodnuté. Pri ďalšom rozhovore uviedol, že pozná na Ukrajine aj v SR veľa
osôb, ktorí sa touto činnosťou zaoberajú a má možnosť pôsobiť v ich prostredí, pričom popísal presný
postup prevádzačstva a miesta, kde trestnú činnosť vykonávajú. Z informácie ďalej plynie, že jeho
predstava o spolupráci bola nereálna, pretože on mal predstavu, že sa bude podieľať na trestnej činnosti

a odovzdávať informácie a preto mu bolo povedané, že možnosti jeho spolupráce sa prekonzultujú. V
závere L.. T. navrhoval zvážiť možnosti využitia tejto osoby pri rozpracovaní trestnej činnosti policajtov
na Ukrajinskej hranici.

Z oboznámenej odpovede vedúceho špecializovaného tímu MV SR zo dňa 25.8.2009 plynie, že
informáciavdanomzneníniejepoužiteľnápretrestnékonanie,anipreoperatívnerozpracovanietrestnej

činnosti príslušníkmi PZ a s osobou informátora nie je možné spolupracovať s využitím agenta podľa
§ 117 Trestného poriadku.

Boli oboznámené aj vyšetrovacie spisy a to ČVS: UHCP-131/NJ-2009 vo vzťahu k záchytu migrantov zo
dňa 10.12.2009 a spis ČVS: UHCP-118/NJ-V-2009 vo vzťahu k záchytu migrantov zo dňa 29.10.2009.

Z prehľadu o odmenách a trestov vyplýva, že obžalovanému bolo počas služobného pomeru udelených
viacero odmien a to za svedomité a iniciatívne plnenie služobných úloh.

Obžalovaný L.. T. nebol doposiaľ súdne trestaný.

Takisto obžalovaný V. P. nebol doposiaľ súdne trestaný.

Súd zhodnotil všetky dôkazy jednotlivo, ako aj v ich súhrnne a zistil nasledovné:

Obžalovaný L.. G. T. spáchanie skutku kladeného mu za vinu v obžalobe poprel a uviedol že on sa
žiadnehokonania,ktorébybolovrozporesozákonom,nedopustilaanineporušilžiadnesvojepovinnosti
uložené mu podľa zákona a vyplývajúce z jeho funkcie. Nepopieral, že bol v kontakte s obžalovaným
P., ktorého stretol osobne a následne tento telefonický mu odovzdával informácie týkajúce sa prevozu
nelegálnych migrantov, ako aj spolupracujúcich príslušníkov PZ pôsobiacich na hranici a ktorí sa mali

na tejto trestnej činnosti podieľať.

Z prečítanej výpovede obžalovaného P. je zrejmé, že obžalovanému T. odovzdával informácie týkajúce
sa prechodu nelegálnych migrantov cez Slovensko-Ukrajinskú hranicu. Z výpovedí svedkov a to
príslušníkov polície, ktorí boli priamo nadriadení obžalovanému a to plk. U.. C. Š. R. L.. Z. U. je zrejmé,

že títo mali vedomosť, že obžalovaný má informátora, ktorý dáva typy ohľadne nelegálnych prechodov
štátnej hranice, ale zároveň je zrejmé, že obžalovaný stále vykonal všetky opatrenia, aby došlo k
zadržaniu týchto nelegálnych migrantov.

Nebolo preukázané, že by obžalovaný L.. T. poskytoval obžalovanému P. informácie z vyšetrovacích

spisov, rozhodoval, kto bude zadržaný a kto bude prepustený zo zadržania a pokiaľ k záchytu migrantov
došlo až vo vnútrozemí, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný, keď dostal informáciu
o prechode migrantov, snažil sa toto riešiť, ale nakoľko zásahová jednotka cudzineckej polície sídlila
v P., bolo potrebné spolupracovať aj s inými zložkami polície, aby tak došlo k záchytu utečencov. Z
vykonaného dokazovania je zrejmé, že v niektorých prípadoch bol zadržaný iba šofér a migranti, ale

nedošlo k zadržaniu prevádzača, ale to nebolo spôsobené na základe rozhodnutia obžalovaného L.. T.,
ale situácia sa v daných prípadoch takto vyvinula.

Zo žiadnych dôkazov ďalej nevyplynulo, že by obžalovaný akýmkoľvek spôsobom zasahoval priamo do
vyšetrovania, snažil sa získať informácie z vyšetrovacieho spisu a tieto mal odstúpiť obžalovanému P..

Taktiež podozrenie, že obžalovaný sa mal dopúšťať trestnej činnosti nebolo preukázané, ani vykonanými
odposluchmi, z ktorých je síce zrejmé, že obaja obžalovaní medzi sebou komunikovali, ale neboli
preukázané také skutočnosti, ako sú uvádzané v obžalobe. Pokiaľ ide o obžalovaného L.. T., v konaní
pred súdom neboli produkované žiadne priame dôkazy, ktoré by preukazovali jeho trestnú činnosť anebol zabezpečený ani taký sled nepriamych dôkazov, ktoré by v ich súhrne usvedčovali obžalovaného
L.. T. zo skutku uvedeného v obžalobe.

Pokiaľ ide po jednotlivé znaky skutkovej podstaty zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa,
je potrebné uviesť, že v čase spáchania skutku, kladeného mu za vinu, bol príslušníkom PZ a teda
verejným činiteľom, ale ďalším znakom tejto skutkovej podstaty je aj skutočnosť, že týmto konaním musí
byť zabezpečený úmysel zadovážiť inému alebo sebe neoprávnený prospech a ani táto časť skutkovej
podstaty, podľa názoru súdu, nebola preukázaná.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností preukázané že skutok spáchal obžalovaný a dokonca v tomto prípade nebolo ani
preukázané, že sa skutok vôbec stal.

Na základe takto vykonaného dokazovania, kde súd už nemal možnosť vykonať žiadne dôkazy, ktoré

by usvedčovali obžalovaného L.. T. z trestného činu, ale najprv preukázať že skutok sa vôbec stal,
preto súdu neostávalo nič iné len obžalovaného L.. G. T. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku spod
obžaloby oslobodiť.

Skutku 3/podľa obžaloby sa mal dopustiť aj obžalovaný P. a to vo forme návodu. Vzhľadom na

skutočnosť, že súd obžalovaného L.. T. oslobodzoval spod obžaloby z dôvodu, že sa skutok nestal, lebo
jednoznačne nebolo preukázané spáchanie uvedeného skutku, tak ani obžalovaného P. nemohol uznať
vinným z uvedeného trestného činu, lebo bolo by to v rozpore s primárnou logikou, keď súd konštatuje,
že sa skutok nestal, aby obžalovaného P. odsúdil za účastníctvo k tomuto trestnému činu.

Z uvedeného dôvodu obžalovaného P. za skutok 3/obžaloby oslobodil, nakoľko teda nebolo preukázané
že sa skutok stal.

Pokiaľ ide o ostatné skutky kladené za vinu V. P., tento uviedol, že v tomto prípade spolupracoval
so slovenskou políciou a poskytol im tieto informácie, ale poprel, aby sa tejto trestnej činnosti priamo

dopúšťal.

Zo skutku je však usvedčovaný najmä výpoveďou svedka L. F., ktorý priamo prevážal a tiež popísal
spôsob akým bol oslovený na prevoz týchto nelegálnych migrantov a pri vykonanej rekognícii ako
osobu, s ktorou dojednával prepravu nelegálnych migrantov opoznal V. P.. Obžalovaný P. je zo skutku

usvedčovanýajďalšímizabezpečenýmidôkazmi, atonajmäodposluchmi telekomunikačnejprevádzky,
z ktorých je zrejmé, že obžalovaný dohaduje prevoz nelegálnych migrantov cez územie SR a z toho
je zrejmé, že skutok sa stal a toho sa dopustil obžalovaný P..
Pri ustálení právnej kvalifikácie sa súd nestotožnil s právnou kvalifikáciou uvedenou v obžalobe a to
pokračovací zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) § 138 ods. 1 písm.

i) Trestného zákona a to najmä s časťou, že skutok bol spáchaný závažnejším spôsobom konania -
organizovanou skupinou.

Je nepochybné, že obžalovaný P. sa mal skutku dopúšťať spolu s ďalšími nestotožnenými osobami,
ale uvedené konanie nie je možné posudzovať ako spáchané organizovanou skupinou, lebo nebola

preukázaná, podľa názoru súdu, nijaká deľba úloh medzi jednotlivých členov skupiny a ani nebola
preukázaná plánovitosť a koordinovanosť pri páchaní trestnej činnosti v takom rozsahu, ako to vyžaduje
znenie § 129 ods. 2 Trestného zákona.

Podľa názoru súdu konanie obžalovaného je možné posúdiť ako konanie spáchané formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona spáchaného s dvomi doposiaľ nestotožnenými
osobami.

Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt a konal formou priameho úmyslu v zmysle § 15
písm. a) Trestného zákona, lebo chcel porušiť záujem chránený týmto zákonom a teda, aby na územie

SR sa dostávali osoby cez príslušné hraničné priechody s platnými dokladmi a po splnení všetkých
podmienok.Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34 ods.
4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok zavinenie,
pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer priťažujúcich

a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona, pričom skutočnosť, že
obžalovaný V. P. doposiaľ viedol riadny život súd posúdil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j)
Trestného zákona. Z priťažujúcich okolností súd nezistil žiadnu.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba
páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Trestný zákon v jeho osobitnej časti umožňuje za trestný čin kvalifikovaný ako vo výroku rozhodnutia
a to zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a) Trestného zákona spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona uložiť trest v trvaní 3 roky až 8 rokov.

Súd pri ukladaní trestu zohľadnil časový odstup, ktorý uplynul od skutku a je preto toho názoru, že trest
ukladaný v rámci trestnej sadzby ustanovenej zákonom by bol neprimerane prísny a na dosiahnutie
individuálnej a generálnej prevencie postačí aj trest odňatia slobody uložený pod spodnou hranicou
trestnej sadzby a to v trvaní 2 rokov. Zároveň dospel k záveru, že na obžalovaného nie je potrebné
pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom, ale účel trestu je možné dosiahnuť aj

samotnou hrozbou trestu a preto výkon trestu podmienečne odložil a súd určil skúšobnú dobu v trvaní
4 rokov, ktorú považoval za primeranú.
Na posilnenie účelu trestu a vzhľadom na skutočnosť, že skutok bol spáchaný na území SR, ukladal
obžalovanému V. P., ako cudziemu štátnemu príslušníkovi, aj zákaz pobytu na území SR v trvaní 2 rokov,
ktorého dĺžku považoval za primeranú.

Tento trest uložený obžalovanému súd považoval za dostatočný na zabezpečenie účelu Trestného
zákona.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský
súd v Prešove cestou Okresného súdu Prešov.