Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. október 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6Csp/183/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117226163
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117226163.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v spore žalobcu: U. I., A..

XX.XX.XXXX, S. W. XXX XX D. XXX, Š. E. X., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so
sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou
JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie
neplatnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

Určuje, že:
- Dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi stranami sporu dňa 25.06.2014 je
neplatná,

- Dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi stranami sporu dňa 29.09.2014 je
neplatná,
- Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi stranami sporu
dňa 25.06.2014 je neplatná
- Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi stranami sporu
dňa 29.09.2014 je neplatná.

Žalobu v časti o určenie, že
- Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi stranami sporu dňa 25.06.2014 je
neplatná a
- Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi stranami sporu dňa 29.09.2014 je
neplatná,
zamieta.

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 25.08.2017 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 04.09.2017 proti
žalovanému domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bolo určené (určená):
- že úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi
stranami sporu dňa 25.06.2014 je bezúročný a bez poplatkov,
- že úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi
stranami sporu dňa 29.09.2014 je bezúročný a bez poplatkov,
- neplatnosť dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi stranami sporu dňa

25.06.2014,
- neplatnosť dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi stranami sporu dňa
29.09.2014,- neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dlžníka č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi
stranami sporu dňa 25.06.2014,
- neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dlžníka č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi

stranami sporu dňa 29.09.2014.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že medzi ním a žalovaným došlo dňa 25.06.2014 k uzatvoreniu Zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou je aj žiadosť o poskytnutie revolvingového
úveru a dňa 29.09.2014 k uzatvoreniu Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou
je aj žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru. Predmetné zmluvy sú bezpochyby spotrebiteľskými

zmluvami. Je toho názoru, že zmluvy neobsahujú všetky zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia zmlúv, požadované náležitosti, z ktorého dôvodu sa
žalobou domáha určenia, že úver mu poskytnutý na základe oboch zmlúv je bezúročný a bez poplatkov.
Zmluvou zo dňa 25.06.2014 mu bol poskytnutý úver vo výške 1.500,- eur, ktorý mal splatiť v 36-tich
mesačných splátkach. Jeho dodatočným nákladom bol poplatok v zmysle Dohody o poskytovaní služieb
č. 8500062523 zo dňa 25.06.2014. Ako vyplýva z ust. čl. 6. zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa

25.06.2014, poskytnutý úver mal splácať v splátkach po 89,65 eur. Mesačná splátka sa skladala zo
splátky úveru vo výške 53,25 eur a splátky podľa Dohody vo výške 36,40 eur. Poplatok za poskytnutie
úveru (splatný v deň poskytnutia úveru) bol vo výške 50,- eur. V ust. čl. 6. zmluvy o revolvingovom úvere
zo dňa 25.06.2014 je uvedené, že celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť je vo výške 1.967,- eur.
Uvedený údaj je ale nesprávny, nakoľko pri súčine počtu a výšky mesačnej splátky a po pripočítaní

poplatku za poskytnutie úveru je zrejmé, že celková suma, ktorú musí dlžník zaplatiť dosahuje vrátane
poplatku za poskytnutie úveru 3.277,40 eur. Odplata žalovaného tak predstavovala 118,49 % požičanej
istiny. Rovnako správne uvedená hodnota RPMN má byť 81,67 % (a nie 20,91 %, ktorú hodnotu uvádza
v zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 25.06.2014 žalovaný), a ktorej výška je v hrubom rozpore s
dobrými mravmi. Ďalej žalobca uviedol, že zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 29.09.2014 mu bol

poskytnutý úver vo výške 870,- eur, ktorý mal splatiť v 42-och mesačných splátkach. Jeho dodatočným
nákladom bol poplatok v zmysle Dohody o poskytovaní služieb č. 8500081271 zo dňa 29.09.2014. Ako
vyplýva z ust. čl. 6. zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 29.09.2014, poskytnutý úver mal splácať v
splátkach po 47,54 eur. Mesačná splátka sa skladala zo splátky úveru vo výške 27,50 eur a splátky podľa
Dohodyvovýške20,04eur.Poplatokzaposkytnutieúveru(splatnývdeňposkytnutiaúveru)bolvovýške

87,- eur. V ust. čl. 6. zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 29.09.2014 je uvedené, že celková čiastka,
ktorú musí dlžník zaplatiť je vo výške 1 242,- eur. Uvedený údaj je ale nesprávny, nakoľko pri súčine
počtu a výšky mesačnej splátky a po pripočítaní poplatku za poskytnutie úveru je zrejmé, že celková
suma, ktorú musí dlžník zaplatiť dosahuje vrátane poplatku za poskytnutie úveru 2.083,68 eur. Odplata
žalovaného tak predstavovala 139,5 % požičanej istiny. Rovnako správne uvedená hodnota RPMN má

byť 87,72 % (a nie 26,01 %, ktorú hodnotu uvádza v zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 29.09.2014
žalovaný), a ktorej výška je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Je očividné, že žalovaný nezahrnul
odplatu podľa dohôd o poskytovaní služieb (hoci tvorí podstatnú časť profitu žalovaného) ani do celkovej
čiastky, ktorú bude musieť spotrebiteľ v súvislosti s poskytnutým úverom zaplatiť ani do hodnoty RPMN,
napriek tomu, že dohody majú povahu akcesorickej zmluvy k zmluvám o revolvingovom úvere a priamo s

nimi súvisia, nakoľko bez existencie zmlúv o revolvingovom úvere nemajú dohody o poskytovaní služieb
žiadny právny ani faktický význam. Ich predmetom je totiž poskytovanie dohodnutých služieb k uzavretej
zmluve o revolvingovom úvere s číslom rovnakým oko je číslo dohody. Nie je mu tak zrejmé, z akého
dôvodu nezahrnul veriteľ do celkovej sumy, ktorú bude musieť dlžník zaplatiť, aj poplatok v zmysle
dohody, napriek tomu, že tento poplatok je jeho nákladom, ktorý bude musieť v súvislosti so zmluvou o

revolvingovom úvere uhradiť. Má za to, že uvedenie nesprávnej celkovej sumy, ktorú mal žalovanému
zaplatiť, ako aj nesprávnej výšky RPMN, oboch v neprospech spotrebiteľa, má rovnaké dôsledky, ako
keby tento údaj v zmluve o revolvingovom úvere úplne absentoval. V zmluvách o revolvingovom úvere
ďalej absentuje uvedenie druhu spotrebiteľského úveru, výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným

zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluvách o
revolvingovýchúverochtakchýbajúobligatórnenáležitostizmluvyospotrebiteľskomúverepodľazákona
č. 129/2010 Z. z., čo má za následok, že zákon považuje takto poskytnuté spotrebiteľské úvery za
bezúročné a bez poplatkov [§ 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z.] Ďalej žalobca uviedol, že
považujeobedohodyoposkytovaníslužiebzaneplatné,atozdôvodu,ženeboliindividuálnedojednané.

Ide o formulár, do ktorého sa doplnia len osobné údaje dlžníka a v rovnakom znení sa predkladá všetkým
klientom žalovaného. Za služby, ktoré sú v súvislosti s poskytovaním úverov bežné, si žalovaný účtuje
odplatu vo výške 2,51 % (podľa prvej dohody), resp. 2,56 % (podľa druhej dohody) z požičanej istiny
(zníženej o poplatok za poskytnutie úveru) mesačne a výška tejto odplaty predstavuje takmer polovicumesačnej splátky. Za celú dobu trvania zmlúv o revolvingovom úvere zaplatí žalovanému odplatu za
služby, ktoré reálne ani nevyužíva sumu 1.310,40 eur (podľa prvej dohody), resp. 841,68 eur (podľa
druhej dohody). Výšku mesačnej platby sa ani nemal možnosť z dohôd dozvedieť, nakoľko je vyjadrená

len percentom zo schváleného úveru, ktorú výšku v čase uzatvorenia dohôd nemohol poznať, nakoľko
ešte nedošlo k schváleniu úveru. Takúto dohodu preto nemožno považovať za uzatvorenú v súlade
so zákonom, odplata je v rozpore so zákonom aj s dobrými mravmi a je nevyhnutné, aby súd po jej
posúdení rozhodol o jej neplatnosti a platby podľa Dohody sa započítali na istinu. Spolu so zmluvou
o revolvingovom úvere zo dňa 25.06.2014 bola tohto dňa uzatvorená aj Dohoda o zrážkach zo mzdy

č. XXXXXXXXXX. Spolu so zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 29.09.2014 bola rovnakého dňa
uzatvorená aj Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX. Obe dohody o zrážkach zo mzdy sú
podľa neho neplatné pre neprijateľnosť v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka, ako aj pre rozpor
s ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. Zo samotných dohôd o zrážkach zo mzdy síce
vyplýva, že ich podpísanie je dobrovoľné a nie je podmienkou poskytnutia úveru, poukazuje však na
skutočnosť, že je otázne a vysoko nepravdepodobné, že by mu žalovaný poskytol úver bez akéhokoľvek

zabezpečenia. Ak by sa dohodami o zrážkach zo mzdy zabezpečovala pohľadávka žalovaného vo
výške, na zaplatenie ktorej by mal žalovaný nárok, dali by sa tieto dohody teoreticky považovať za
riadny zabezpečovací inštitút. Nakoľko ale zabezpečujú pohľadávku veriteľa vrátane príslušenstva (čl.
IV dohôd o zrážkach zo mzdy), na zaplatenie ktorého nemá žalovaný nárok, keďže úver je v dôsledku
absencie obligatórnych náležitostí ex lege bezúročný a bez poplatkov, nemožno dohody o zrážkach zo

mzdy považovať za platný právny úkon. Obe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečujú totiž neexistujúcu
pohľadávku a oprávňujú žalovaného, aby na ich základe získal prostredníctvom jeho zamestnávateľa
úhradu finančných prostriedkov, na úhradu ktorých nemá žalovaný právny nárok. Inštitút dohody o
zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných
podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa

(neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje
nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach
zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej
kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Vzhľadom na uvedené sa domáha určenia neplatnosti
oboch dohôd o zrážkach zo mzdy. Napokon žalobca v žalobe uviedol, že má naliehavý právny záujem na

určení, že poskytnuté úvery sú bezúročné a bez poplatkov, na určení neplatnosti Dohôd o poskytovaní
služieb a Dohôd o zrážkach zo mzdy, ktorý vyvodzuje z potreby odstránenia jeho právnej neistoty v
právnom vzťahu medzi ním a žalovaným a poukazuje na ust. § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z. z. V
prípade, ak zmluva nespĺňa zákonom požadované náležitosti sám zákon č. 129/2010 Z. z. zakotvuje, že
úver poskytnutý na základe takejto zmluvy je bezúročný a bez poplatkov. Bez toho, aby túto skutočnosť

konštatoval príslušný súd, by mal pokračovať v splácaní úverov vrátane príslušenstva, čoho dôsledkom
by bolo, že by sa musel následne domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, čomu sa dá určovacou
žalobou predísť. S poukazom na uvedené možno podmienku existencie naliehavého právneho záujmu
považovať za splnenú.
3. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám, ktoré mu boli doručené riadne do vlastných rúk, písomne vyjadril

podaním zo dňa 30.05.2018. Žalovaný primárne namietal neprípustnosť žaloby žalobcu s odkazom
na znenie ust. § 137 písm. c) a d) CSP, ako aj dôvodovú správu k nemu. Ďalej žalovaný uviedol,
že tvrdenia žalobcu o nesprávne uvedenej celkovej čiastke, ktorú je spotrebiteľ na základe Zmluvy o
revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX a Zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX povinný
zaplatiť, nenachádzajú oporu v skutkovom stave vyplývajúcom z uzatvorených zmluvných vzťahov.

Žalobca mylne akcentuje tú skutočnosť, že žalovaný mal do predmetnej čiastky zahrnúť aj odplatu
za uzatvorenie Dohôd o poskytovaní služieb. Dohoda o poskytovaní služieb nie je podmienkou ani
predpokladom pre vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľ Dohodu o poskytovaní služieb
uzavrieť nemusel, a preto ani nemohla byť zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom. Dohoda o poskytovaní služieb je samostatným právnym úkonom, ktorého vznik

nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere, a teda v zmysle vyššie uvedeného má právnu povahu
individuálneho dojednania. Dohoda o poskytovaní služieb je osobitne podpisovaná. Tento fakt nielen
zdôrazňuje jej samostatnosť od ostatného obsahu zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník podpísaním
tlačiva Žiadosti/Zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky Dohodu o poskytovaní služieb. To, že
uzavretie Dohody o poskytovaní služieb je samostatné, napokon zdôrazňuje aj osobitné, individuálne

rozlíšenie Dohody od ostatného obsahu Zmluvy o RÚ. Keďže Dohoda bola dobrovoľná a nebola
podmienkou na získanie úveru, tak sa odplata za poskytnutie balíka služieb nemohla zahrnúť ani do
výpočtu RPMN pre úver, ust.§ 2 písmeno g) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia
zmlúv o revolvingovom úvere. Z tohto ustanovenia vyplýva, že do výpočtu celkových nákladov sanezapočítajú náklady, ktoré vyplývajú z dojednaní nepredstavujúcich podmienku pre získanie úveru.
Aj poskytnutá služba v zmysle Dohody o jej poskytnutí je voliteľná. Ak by teda žalobca dohodu vôbec
nepodpísal, táto by nikdy nevznikla. Pokiaľ by odplata za poskytnuté služby bola zahrnutá do celkových

nákladov, potom by taký postup bol v rozpore so zákonom. Vzhľadom k tomu, že Dohoda predstavovala
fakultatívne dojednanie, je vylúčené, aby nezapočítanie poplatku do RPMN malo spôsobiť nesprávnosť
tohto údaja, nakoľko ani nemohol byť zahrnutý do vzorca výpočtu. Žalobcom uvádzané výpočty sú len
orientačné, nezohľadňujú všetky atribúty, ktoré sú vkladané do vzorca RPMN, ako napríklad dátum
splatnosti prvej splátky úveru, dátum vyplatenia úveru a pod., ktoré sa stanú známymi až neskôr. Dohoda

o poskytovaní služieb jasným spôsobom vymedzuje, ktoré služby sú poskytované z iniciatívy dlžníka
a ktoré, naopak, poskytuje veriteľ automaticky. Poskytovanie služieb nie je vždy naviazané na vôľu
dlžníka. To, že si žalobca určitú (presne vymedzenú) časť služieb neobjednal, neznamená automaticky a
bez preukázania ten záver, že zvyšné služby žalobcovi neboli poskytované - uvedená okolnosť vyplýva
aj z obsahu samotnej Dohody. To, že výška odplaty za Dohodu bola vymedzená percentuálne, nie je
žiadnym porušením zákona. V tomto prípade je výška odplaty jasne určená (uvažovanie o percentách

je všeobecné a bežné v živote, kedy ide o učivo 7. ročníka základnej školy; v percentách sú bežne
udávané zľavy tovaru v obchode, výška inflácie, rast HDP, zvýšenie miezd a pod.). Samotná odplata sa
určuje ako percento z konkrétnej sumy. Táto suma je daná rozdielom sumy úveru a poplatku. Určenie
„nominálnej“ hodnoty odplaty je teda použitím dvoch matematických operácií na základe údajov, ktoré
spotrebiteľ má k dispozícii. Samotná odplata je určená percentom na mesačnej báze - čiže tak, aby

spotrebiteľ vedel koľko mu vychádza platiť v príslušnom mesiaci. Výška odplaty je teda ľahko určiteľná.
Z obsahu uzatvorených zmlúv pritom navyše vyplýva, že v prípade uzavretia Dohody o poskytovaní
služieb veriteľ bude informovať aj o celkovej sume zahrňujúcej mesačnú splátku a mesačnú platbu
podľa dohody o poskytovaní služieb. K tvrdeniam žalobcu, že v zmluve o revolvingovom úvere absentujú
viaceré náležitosti zákona o spotrebiteľských úveroch, následkom ktorých je nutné úver považovať za

bezúročnýabezpoplatkov,žalovanýargumentoval,žeotázkaeurokonformnéhovýkladuvnútroštátneho
práva v súvislosti so zákonom č. 129/2010 Z. z. bola donedávna posudzovaná rôzne a dospela až
do stavu, kedy časť súdnej praxe negovala závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15.
Túto prax jednoznačne stopol Najvyšší súd SR v uznesení spis. zn. 3Cdo 146/2017. Ide o pravidlo
výkladu, ktoré treba rešpektovať a skúmať, či tá ktorá náležitosť (aj keby v zmluve nebola uvedená) ešte

neznamená, že úver je bezúročný. Bezúročný môže byť len vtedy, ak ide o náležitosť, ktorej neuvedenie
je spôsobilé objektívne spochybniť rozsah záväzku spotrebiteľa. Rozsah záväzku spotrebiteľa definujú
iné ukazovatele: celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, RPMN a výška úveru. Na základe
uvedeného žalovaný uzavrel, že tvrdenia žalobcu o bezúročnosti úveru sú nesprávne a v rozpore so
zákonom. Ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. vyžaduje uvádzanie spôsobu započítania

splátky na úver, istinu a úroky len v prípade, ak sa splátky priraďujú k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. O takýto typ úveru a
prípad v zmluvnom vzťahu medzi sporovými stranami nejde. Pokiaľ ide o členenie jednotlivých splátok,
výklad podávaný žalobcom neobstojí a je založený na formalistickom prístupe pri výklade právnej normy.
Ďalej sa žalovaný vyjadril k časti žaloby ohľadom neplatnosti sporných dohôd o zrážkach zo mzdy

tak, že Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy patrí k tradičným prostriedkom zabezpečenia záväzkov,
ktorý upravuje Občiansky zákonník, a slúži najmä k úhrade dlhu zo zmluvy, jeho splátok a úrokov.
Tvrdenie žalobcu o neprijateľnom charaktere Dohody o zrážkach zo mzdy neobstojí, nakoľko Dohoda o
zrážkach zo mzdy je zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky a jej príslušenstva. Neprijateľnou
podmienkou je v zmysle platnej právnej úpravy ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od zákona v neprospech

spotrebiteľa a súčasne v neprospech spotrebiteľa aj vytvára značnú nerovnováhu v postavení strán.
Tento predpoklad nebol v predmetnom prípade naplnený. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný
spôsob zabezpečenia pohľadávky, pre ktorej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke
nevyžaduje ani nepredpokladá. Žalovaný uvádza, že prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa
pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka, t. j. k úhrade splátok úveru. Podstatou dohody o zrážkach zo

mzdy je, že platiteľ mzdy dlžníka uhrádza na základe dlžníkovho súhlasu (vyjadreného v Dohode o
zrážkach zo mzdy) jeho splatný dlh pomocou zrážok zo mzdy, a tieto poukazuje na účet veriteľa, čím
sa spláca veriteľova pohľadávka. Tento inštitút patrí k tradičným prostriedkom zabezpečenia záväzkov,
ktorý upravuje Občiansky zákonník, a slúži najmä k úhrade dlhu zo zmluvy, jeho splátok a úrokov.
Jedná sa o rovnocenný spôsob splácania dlhu, akými sú napr. uhrádzanie splátok vkladom v banke,

platenie prostredníctvom pošty, trvalým príkazom a pod. Veriteľovi vzniká právo použiť tento inštitút, len
čo sa pohľadávka stala splatnou. Na jeho použitie sa neviaže schválenie rozhodnutím súdu, ani žiadna
súdna kontrola, ale existencia právnej skutočnosti, napr. porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, v
tomto prípade nesplácanie dohodnutých splátok. Tento zabezpečovací inštitút nebol zo spotrebiteľskéhopráva zákonodarcom vylúčený ako neprípustný, ako sa napr. stalo pri zabezpečovacom prevode práva
k nehnuteľnosti (platí tzv. teória racionálneho zákonodarstva). Ak žalobca predpoklady neplatnosti
Dohody o zrážkach zo mzdy zakladá na predpokladoch „nepravdepodobnosti poskytnutia úveru zo

strany veriteľa“ a „nezákonnosti príslušenstva“, poukazuje na to, že takéto tvrdenia predstavujú iba
ničím nepodložené domnienky, nevychádzajúce z konkrétnych skutkových okolností majúcich povahu v
zmluvnom vzťahu alebo v konaní veriteľa. Žalovaný tak s poukazom na uvedené žiadal žalobu v celom
rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu nahradiť mu trovy konania.
4. Žalobca v rámci repliky (§ 167 ods. 3 CSP) - podania doručeného súdu dňa 03.07.2018 navrhol

súdu pripustiť zmenu žaloby spočívajúcu v tom, že miesto určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
dotknutých úverov podľa oboch zmlúv o revolvingovom úvere sa domáhal určenia neplatnosti oboch
dotknutých zmlúv o revolvingovom úvere. V ďalšom v tomto podaní žalobca uviedol, že dňa 01.01.2018
nadobudol účinnosť zákon č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o
bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia
a dopĺňajú niektoré zákony. Týmto zákonom došlo tiež k novele zákona č. 129/2010 Z. z., kde sa od

01.01.2018 zaviedlo nové ust. § 11 ods. 4, v zmysle ktorého sa spotrebiteľ môže pred súdom domáhať
určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Takáto žaloba je teda prípustná v zmysle ust. § 137
písm. c) a d) CSP. Novelizovaný zákon č. 129/2010 Z. z. neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 01.01.2018, to znamená, že od 01.01.2018 sa ust. § 11 ods. 4 zákona č.

129/2010 Z. z. vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Ďalej žalobca namietal, že
zmluvy o revolvingovom úvere sú pre nedodržanie písomnej formy neplatné. Písomná forma zmluvy
o revolvingovom úvere nebola dodržaná v zmysle ust. § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to pre
obsahovú nezhodnosť písomných prejavov vôle zmluvných strán v časti údaja týkajúceho sa výšky
RPMN, keď návrh zmluvy o revolvingovom úvere označený ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového

úveru, pričom išlo o vopred pripravený formulár žalovaného, ktorý žalovaný v spojení s Oznámením
o schválení úveru dlžníkovi prijal, neobsahovali zhodné údaje o RPMN, čo znamená, že ak tieto dva
jednostranné prejavy vôle účastníkov zmluvy neboli identické (a to bez ohľadu na to o aký údaj sa
jedná - v tomto konkrétnom prípade sa jednalo o údaj RPMN), tak v zmysle ust. § 46 ods. 2 veta
prvá Občianskeho zákonníka nedošlo k uzavretiu zmluvy písomnou formou. Podľa ust.§ 44 ods. 2

Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny
je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Skutočnosť, že prijal takto zmenené návrhy zmlúv
o poskytnutí revolvingového úveru však z podanej žaloby nevyplýva, pričom samotné čerpanie úveru
nemožno považovať za konkludentné prijatie návrhu zmluvy. Zákon vyžaduje na platné uzavretie zmluvy
písomné prijatie návrhu zmluvy, ako to vyplýva z ust. § 46 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka.

Navyše je potrebné poukázať na skutočnosť, že ku dňu, kedy malo dôjsť uzavretiu spornej zmluvy
vyžadovalo ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere písomnú formu.
Nedostatok písomnej formy spôsobuje jej neplatnosť. Vzhľadom na to, že obe zmluvy obsahujú v ust.
čl. 5 a 6 rozdielne údaje o RPMN, sú taktiež v zmysle § 44 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka
absolútne neplatné právne úkony. Keďže zmluvy o úvere sú neplatné, má to za následok absolútnu

neplatnosť aj dohôd o zrážkach zo mzdy. Obe Dohody o poskytovaní služby je taktiež potrebné vyhlásiť
za neplatné z dôvodu, že pri ich uzavretí chýbal prejav vôle žalobcu, ktorej záujmom bolo uzavrieť so
žalovaným len úverové zmluvy, pričom o skutočnosti, že súčasne uzavrel obe dohody, ani nevedel (§
37 Občianskeho zákonníka). Skutočnosť, že zmluvy o revolvingovom úvere mu dal žalovaný podpísať
spolu s dohodami, jednoznačne nasvedčuje tomu, že záujmom žalovaného bolo takýmto spôsobom

obísť zákon (§ 39 Občianskeho zákonníka), pretože keby sa priamo v zmluvách zaviazal, že žalovanému
zaplatí mesačne ďalšiu odplatu v určitej percentuálnej výške zo sumy schváleného úveru zníženej o
sumu poplatku za poskytnutie úveru, o čom žalovaný ako dodávateľ veľmi dobre vedel, prejavilo by sa
to v cene úveru, v RPMN, ako i v odplate za úver a teda obe úverové zmluvy by boli v časti dohodnutej
odplaty za úver neplatné.

5. Súd uznesením č. k. 6Csp/183/2017-80 zo dňa 20.07.2018 zmenu žaloby pripustil.
6. Žalovaný k zmenenej žalobe nepodal aj napriek výzve súdu žiadne písomné vyjadrenie.
7. Na nariadené pojednávanie dňa 20.10.2017 sa žalobca, žalovaný a ani jeho právny zástupca
neustanovili, pričom od predvolania žalovaného súd upustil podľa ust. § 178 ods. 1 CSP. Žalobca,
ako aj právny zástupca žalovaného neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili písomnými podaniami

a súhlasili s vykonaním pojednávania aj za ich neprítomnosti. Súd tak vykonal pojednávanie v
neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalovaného.
8. Súd tak pri rozhodnutí vo veci vychádzal z nasledovných skutkových zistení vyplývajúcich zo stranami
sporu produkovaných listinných dôkazov.9. Dňa 17.06.2014 podpísal žalobca predtlač žalovaného označenú ako „Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru / zmluva o revolvingovom úvere“ s uvedeným predtlačeným č. zmluvy (VS)
XXXXXXXXXX (predložená ako dôkaz žalobcom na č. l. 4 spisu). V časti 1. a 2. predtlače boli

predtlačené údaje žalovaného ako veriteľa a ručne vypísané osobné údaje žalobcu ako dlžníka. V časti
5. predtlače boli ručne vypísané údaje o požadovanom revolvingovom úvere a v časti 6. predtlače
ručne vypísané údaje o schválenom revolvingovom úvere, ktoré sa zhodovali s výnimkou údajov
predpokladanej výšky RPMN v časti 5. (20,91 %) s údajom o RPMN v časti 6. (tento údaj nebol uvedený)
a ktoré boli: Informatívny údaj o mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o

poskytovaní služieb): 89,65 eur, poskytnutá čiastka úveru (úverový limit): 1.500,- eur, splatnosť úveru
(počet splátok): 36, mesačná splátka (vrátane úrokov): 53,25 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník
zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru): 1.967,- eur,
ročná úroková sadzba úveru: 18,03 %, priemerná RPMN za úver: 49,67 %. Žalovaný predtlač podpísal
dňa 25.06.2014.
10. Dňa 17.06.2014 podpísal žalobca predtlač žalovaného označenú ako „Dohoda o zrážkach

zo mzdy (iných príjmov) dlžníka“ č. XXXXXXXXXX (predložená ako dôkaz žalobcom na č. l. 12
spisu). Žalovaný predtlač podpísal dňa 25.06.2014. V ust. čl. I. Dohody bolo uvedené, že dlžník
(žalobca) si je vedomý, že uzavretie tejto dohody je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia
zmluvy o revolvingovom úvere alebo poskytnutia úveru (revolvingu). Žalovaný vyhlasuje, že uzavretie
tejto dohody nevyžaduje ako podmienku uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere alebo poskytnutie

úveru (revolvingu). V ust. čl. II. Dohody bolo uvedené, že dlžník (žalobca) má možnosť odmietnuť
uzavretie tejto dohody tým, že ju nepodpíše, svojim podpisom na tejto dohode potvrdzuje záujem
uzavrieť dohodu ako prostriedok zabezpečenia a splnenia svojich záväzkov voči veriteľovi tým, že
z jeho mzdy (iného príjmu) budú vykonávané zrážky zo mzdy v dohodnutej výške a tieto priamo
poukazované žalovanému. V ust. čl. III. Dohody sa nachádzalo poučenie o dôsledkoch uzavretia

dohody o zrážkach zo mzdy. V ust. čl. IV. Dohody bolo uvedené, že žalovaný bude mať (má)
voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že žalovaný poskytne dlžníkovi na základe zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1.500,- eur. V zmysle Zmluvy/dodatku k Zmluve
má dlžník právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv.
revolvingu(ov).Pohľadávkyžalovanéhovočidlžníkovizabezpečovanétoutodohodousútvorenéúverom

vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu/
ov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré žalovanému preukázateľne vznikli
v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami
žalovaného voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti zo zmluvou a jej
prípadných dodatkov („Pohľadávky“). V ust. čl. V. Dohody sa strany mali dojednať v zmysle ust. § 551

Občianskeho zákonníka k zabezpečeniu Pohľadávok žalovaného uvedených v čl. I. dohody dohodu o
zrážkach zo mzdy, prípadne z iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou
(„zrážky zo mzdy“), ktorú dlžník poberá od svojho zamestnávateľa, resp. platiteľa príjmu. Na základe
uvedenej dohody mal byť zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech žalovaného mesačne
zrážky zo mzdy dlžníka, vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na bankový účet

žalovaného vo výške 89,65 eur mesačne. Strany výslovne súhlasili s tým, pokiaľ nebude v ktoromkoľvek
mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, ale nižšie, bude za účelom riadneho vyrovnania
príslušných Pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či
mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecných
záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko

do doby úhrady všetkých Pohľadávok v omeškaní. Dlžník mal podľa dohody s takýmto postupom
vyjadriť výslovný súhlas. Podľa ust. čl. VI. Dohody sa mali strany dohodnúť, že zrážky zo mzdy Dlžníka
budú vykonávané zamestnávateľom dlžníka (resp. iným platiteľom príjmu) do doby, než žalovaný
zamestnávateľovi písomne ohlási, že všetky jeho Pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v súvislosti
so zmluvou a jej prípadnými dodatkami, sú splatené.

11. Dňa 17.06.2014 podpísal žalobca predtlač žalovaného označenú ako „Dohoda o poskytovaní služieb
č. XXXXXXXXXX“ (predložená ako dôkaz žalobcom na č. l. 10 spisu). Táto mala byť uzavretá medzi
žalovaným ako poskytovateľom a žalobcom ako zákazníkom. Predmetom dohody bolo poskytovanie
služieb k uzavretej zmluve o revolvingovom úvere s číslom rovnakým ako je číslo Dohody, kde žalovaný
má postavenie veriteľa a žalobca postavenie dlžníka. Žalovaný sa mal zaviazať poskytovať žalobcovi

nasledovné služby: 1. automaticky poskytnúť 1 x mesačne informáciu o zostávajúcich záväzkoch, t.
j. o stave záväzkov žalobcu vyplývajúcich z dotknutej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ku ktorej sa
dohoda viazala; 2. poskytnúť odklad splatnosti splátok, pričom táto služba mala spočívať v možnosti
žalobcu odložiť si splatnosť troch akýchkoľvek splátok podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorúsa dohoda viazala, po splatení prvých troch splátok úveru v prípade a) dlhodobej PN (začatá najskôr v
deň podania žiadosti o odklad splátok trvajúca dlhšie ako tri týždne); b) straty zamestnania (ukončenie
pracovného pomeru); c) úmrtia manžela a príbuzného v priamom rade a d) aj v inom prípade, vtedy však

len so súhlasom žalovaného. Odložené splátky tak mali byť uhradené po úhrade ostatných splátok.;
3. automaticky poskytnúť informáciu pred splatnosťou splátky, t. j. informáciu o splatnosti splátky 1 až
3 kalendárne dni pred jej splatnosťou; 4. poskytnúť 1 x mesačne informáciu o prijatí platby o výške
prijatej platby na účet žalovaného; 5. poskytnúť vyhotovenie a zaslanie kópie zmluvnej dokumentácie
a ostatných dokumentov žalobcovi, pričom žalobca bol oprávnený túto službu využiť najviac 3 x počas

trvania jeho záväzkov; 6. umožniť na základe podnetu žalobcu úpravu zmluvnej dokumentácie (nie
však základných podmienok poskytnutia a splácania úveru), napr. zmenu kontaktných údajov, zmena
bankového spojenia, doplnenie spoludlžníka, pričom žalobca bol oprávnený túto službu využiť najviac 3
x počas trvania jeho záväzkov; 7. umožniť žalobcovi zmenu určenia platby uskutočnenej na iný zmluvný
vzťah v prospech úhrady záväzku z príslušnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa dohoda
viazala, pričom však toto nezbavovalo žalobcu prípadných zmluvných alebo zákonných dôsledkov

porušenia zmluvných povinností podľa príslušnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere; 8. poskytnúť druhú
upomienku zdarma, čo malo spočívať v bezplatnosti v poradí druhej upomienky za omeškanie, najviac
však v troch prípadoch; 9. poskytnutie podpory prostredníctvom call centra a kontaktných centier
žalovaného na jeho pobočkách, a to poskytovaním informácií o úvere a právach a povinnostiach žalobcu
podľa dohody a súčasne stretnutia s viazaným finančným agentom, čo mohol uplatniť žalobca najviac

1 krát mesačne v mieste obce bydliska žalobcu. Za tieto služby sa mal žalobca zaviazať zaplatiť
žalovanému odplatu mesačne vo výške 2,51 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku
za poskytnutie úveru, a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami
úveru a úrokov za úver v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Žalovaný listinu podpísal dňa
25.06.2014.

12. Dňa 22.09.2014 podpísal žalobca predtlač žalovaného označenú ako „Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru / zmluva o revolvingovom úvere“ s uvedeným predtlačeným č. zmluvy (VS)
XXXXXXXXXX (predložená ako dôkaz žalobcom na č. l. 5 spisu). V časti 1. a 2. predtlače boli
predtlačené údaje žalovaného ako veriteľa a ručne vypísané osobné údaje žalobcu ako dlžníka. V časti
5. predtlače boli ručne vypísané údaje o požadovanom revolvingovom úvere a v časti 6. predtlače

ručne vypísané údaje o schválenom revolvingovom úvere, ktoré sa zhodovali s výnimkou údajov
predpokladanej výšky RPMN v časti 5. (26,14 %) s údajom o RPMN v časti 6. (26,01 %) a ktoré boli:
Informatívny údaj o mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní
služieb): 47,54 eur, poskytnutá čiastka úveru (úverový limit): 870,- eur, splatnosť úveru (počet splátok):
42, mesačná splátka (vrátane úrokov): 27,50 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver +

úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru): 1.242,- eur, ročná úroková sadzba
úveru: 18,05 %, priemerná RPMN za úver: 44,06 %. Žalovaný predtlač podpísal dňa 29.09.2014.
13. Dňa 22.09.2014 podpísal žalobca predtlač žalovaného označenú ako „Dohoda o zrážkach zo mzdy
(iných príjmov) dlžníka“ č. XXXXXXXXXX (predložená ako dôkaz žalobcom na č. l. 14 spisu). Žalovaný
predtlač podpísal dňa 29.09.2014. Táto sa vzťahovala k zmluve o revolvingovom úvere s rovnakým

číslom (XXXXXXXXXX) a úveru vo výške 870,- eur a bola totožného obsahového znenia ako dohoda o
zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX s tým, že zrážky boli dohodnuté na sumu
47,54 eur.
14. Dňa 22.09.2014 podpísal žalobca predtlač žalovaného označenú ako „Dohoda o poskytovaní služieb
č. XXXXXXXXXX“ (predložená ako dôkaz žalobcom na č. l. 8 spisu). Táto mala byť uzavretá medzi

žalovaným ako poskytovateľom a žalobcom ako zákazníkom. Predmetom dohody bolo poskytovanie
služieb k uzavretej zmluve o revolvingovom úvere s číslom rovnakým ako je číslo Dohody, kde žalovaný
má postavenie veriteľa a žalobca postavenie dlžníka. Žalovaný sa mal zaviazať poskytovať žalobcovi
totožné služby ako v dohode o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX. Za tieto služby sa mal žalobca
zaviazať zaplatiť žalovanému odplatu mesačne vo výške 2,56 % zo sumy schváleného úveru zníženej

o sumu poplatku za poskytnutie úveru, a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená
spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Žalovaný
listinu podpísal dňa 29.09.2014.
15. Podľa ust. § 2 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), občianskoprávne
vzťahyvznikajúzprávnychúkonovalebozinýchskutočností,sktorýmizákonvzniktýchtovzťahovspája.

16. Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.17. Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ v znení zákona č. 575/2009 Z. z. účinnom od 01.03.2010, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.
20. Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
21. Podľa ust. § 53 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.
22. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. a), t) a v) OZ v znení zákona č. 102/2014 Z. z. účinnom od 13.06.2014,

za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a)
má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, t) požadujú od
spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy
spotrebiteľa a v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím
zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ

nedostáva dohodnuté protiplnenie.
23. Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
24. Podľa ust. § 551 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, uspokojenie
pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy;

zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
25. Podľa ust. § 551 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, proti platiteľovi
mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
26. Podľa ust. § 551 ods. 3 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ustanovenia
odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

27. Podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 132/2013
Z. z. účinnom od 10.06.2013, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa
môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil

protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy
spotrebiteľov“).Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto

za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
28. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010
do 31.03.2015, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
29. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 31.05.2014, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci

poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
30. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom
od 01.12.2011, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v
rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania [5a) napríklad zákon Slovenskej národnej rady č.138/1992Zb.oautorizovanýcharchitektochaautorizovanýchstavebnýchinžinierochvzneníneskorších
predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších

predpisov].
31. Podľa ust. § 2 písm. b), d) a i) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010, na
účely tohto zákona sa rozumie b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené
sospotrebiteľskýmúverom,vyjadrenéakoročnépercentozcelkovejvýškyspotrebiteľskéhoúverupodľa
§ 19..
32.Podľaust.§9ods.1zákonač.129/2010Z.z.,vzneníúčinnomod11.06.2010do30.04.2018,zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej

vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
33. Podľa ust. 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom od 01.12.2011
do 31.03.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka (§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov) musí obsahovať tieto
náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak

ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a
identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o
spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta
právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť

reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu
osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania
a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo
službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky

upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar
alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú
sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia,

v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob
vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského
úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského
úveru,j)ročnúpercentuálnumierunákladovacelkovúčiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku
5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne

a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý
obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov,
ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného
alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie
účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie

a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za
akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania
spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony

notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo
na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského
úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti
podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnostimimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho
vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa

§ 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného
kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2
za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych

dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny
štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za
predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
34. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 352/2012 z.
z. účinnom od 01.01.2013 do 31.03.2015, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b)

zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) v
zmluveospotrebiteľskomúverejeuvedenánesprávneročnápercentuálnamieranákladovvneprospech
spotrebiteľa.
35. Podľa ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 z. z. v znení zákona č. 279/2017 z. z. účinnom od
01.01.2018, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom

úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
[18ba) § 137 ods. c) a d) Civilného sporového poriadku]
36. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), právne vzťahy
uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa
týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto

predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.
37. Podľa ust. § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. ObZ v znení zákona č. 9/2013 Z. z. účinnom
od 01.02.2013, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo
zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti

( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o
tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o
bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
38. Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.
39. Podľa ust. § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností
strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či
tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.
40. Podľa ust. § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez
návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v
iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade

súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
41. Na úvod právneho posúdenia možno konštatovať, že žalobca sa domáhal určenia právnej
skutočnosti a nie určenia, či tu právo je, alebo nie je. Právny úkon (v danom prípade sporné zmluvy o
revolvingovom úvere, dohody o poskytovaní služieb a dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov

dlžníka ako viacstranné právne úkony) je právnou skutočnosťou (§ 2 ods. 1 OZ), s ktorou objektívne
právo spája vznik, zmenu a zánik (rovnako aj zrušenie) práv a povinností. Z tohto vyplýva, že pre účely
cit. ust. § 137 CSP je potrebné vnímať žalobu o určenie platnosti / neplatnosti právneho úkonu ako
žalobu o určenie právnej skutočnosti.
42. V kontexte procesnej prípustnosti žaloby podľa znenia cit. ust. § 137 CSP, podľa ktorého bolo

potrebné posudzovať procesnú prípustnosť aj žaloby žalobcu, si súd dovolí poukázať na osobitnú
časť dôvodovej správy k ust. § 137 CSP, podľa ktorej: „Ustanovenie obsahuje demonštratívny výpočet
druhov žalôb, pričom doterajšiu právnu úpravu pomerne výrazne modifikuje. ... Úplne nová koncepcia
je zakotvená v písmene c) a d), kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnejskutočnosti podľa písmena d). Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné
žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú
ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Medzi osobitné predpisy podľa písm. d) patria napríklad

Zákonník práce, zákon o dobrovoľných dražbách a pod.“.
43. Vychádzajúc tak zo znenia cit. ust. § 137 písm. c) a d) CSP s prihliadnutím na obsah osobitnej
časti dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu je možné vyvodiť, že CSP zásadne nepripúšťa určovacie
žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že
to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Takýmto právnym predpisom je napr. zákon č. 311/2001

Z. z. Zákonník práce (žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa ust. § 77), zákon č.
527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb.
o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (žaloba o neplatnosť
dražby podľa ust. § 21 ods. 2), OZ (žaloba o neplatnosť výpovede nájmu bytu podľa ust. § 711 ods. 6)
a zákon č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 279/2017 Z. z. účinnom od 01.01.2018 (žaloba o určenie
neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého

spotrebiteľského úveru podľa ust. § 11 ods. 4). Pre tieto výnimky [podľa cit. ust. § 137 písm. d) CSP] je
spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma vo svojej dikcii, priznáva oprávnenej
osobe domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti (napr. znenie ust. § 77 zákona č. 311/2001
Z. z., podľa ktorého „Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde

najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.“, znenie ust. § 21 ods.
2 zákona č. 527/2002 Z. z., podľa ktorého vety prvej: „V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej
zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá
na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.“, znenie ust. § 711 ods. 5 OZ, podľa
ktorého: „Neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia

výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa
zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.“ a znenie cit. ust. § 11 od. 4 zákona č.
129/2010 Z. z., podľa ktorého: „Spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského
úveru žalobou.“. V danom prípade, s výnimkou časti žaloby o určenie neplatnosti oboch sporných

zmlúv o revolvingovom úvere, však možno konštatovať, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva
možnosť podania žaloby o určenie neplatnosti dohody o poskytovaní služieb ako nepomenovaného
kontraktu a o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy podľa ust. § 551 OZ. (k obdobnému záveru
ohľadom prípustnosti určovacích žalôb dospel aj Krajský súd v Žiline v rozsudku č. k. 8Co/4/2017-107
zo dňa31.01.2017) Za takýto právny predpis, právnu normu, nemožno považovať ani cit. ust. § 3 ods. 5

zákonač.250/2007Z.z.Zozneniatohtozákonnéhoustanoveniaexplicitnenevyplývamožnosťdomáhať
sa určenia neplatnosti dohody o poskytovaní služieb ako nepomenovaného kontraktu, resp. dohody o
zrážkach zo mzdy podľa ust. § 551 OZ, v spotrebiteľskom právnom vzťahu [rozumej v právnom vzťahu
medzi spotrebiteľom podľa ust. § 52 ods. 4 OZ, resp. podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. a
dodávateľom podľa ust. § 52 ods. 3 OZ]. Cit. ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. vo svojej podstate

len explicitne deklaruje možnosť spotrebiteľa domáhať sa ochrany svojho práva proti porušiteľovi práv a
povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, avšak regulatívny rámec procesných
prostriedkov tejto ochrany vymedzuje toho času (resp. s účinnosťou od 01.07.2016) výlučne CSP. Inými
slovami povedané, cit. ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. neumožňuje podať spotrebiteľovi na súde
akýkoľvek procesný prostriedok ochrany jeho práv, ale len ten, ktorý pripúšťa CSP. Opačný výklad cit.

ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. by tak viedol k popretiu účelu právnej úpravy cit. ust. § 137 CSP
a v dôvodovej správe vyjadreného úmyslu zákonodarcu, keďže by takýmto opačným výkladom bolo
možné ad absurdum dospieť k záveru, že v záujme ochrany spotrebiteľa je potrebné pripustiť akúkoľvek
žalobu spotrebiteľa, a to bez ohľadu na to, či by výsledok sporu spotrebiteľa s dodávateľom (resp. s
iným porušovateľom práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa) viedol k

akémukoľvek dopadu do jeho právneho postavenia, resp. jeho právnej istoty. Uvedenému záveru súdu
nasvedčuje aj dôvodová správa k zákonu č. 279/2017 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 483/2001
Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa
menili a dopĺňali niektoré zákony (medzi inými aj zákon č. 129/2010 Z. z.) a ktorým sa novelizovalo
(dopĺňalo) ust. § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. o ods. 4 v znení: „Spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať

určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. [18ba) § 137 ods. c) a d) Civilného sporového poriadku.]“.
Vosobitnejčastidôvodovejsprávyktomutoust.návrhuzákonaudáva:„Sohľadomnazavedenieobsahu
žaloby podľa Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého sa medzi iným rozhoduje o určení právnejskutočnosti,aktakvyplývazosobitnéhopredpisu,sazavádzanovýmustanovenímmožnosťspotrebiteľa
podať žiadosť o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.“. Ak by mal teda zákonodarca
za to, že možnosť podania žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (to platí aj

pre určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy) spotrebiteľom vyplýva z osobitného predpisu, a
to ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., nebolo by logického dôvodu takúto možnosť spotrebiteľa
ustanovovaťvďalšomustanoveníosobitnéhopredpisu,akosastaloNárodnouradouSRdňa12.10.2017
schváleným návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré

zákony (publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 279/2017 Z. z.).
44. Procesnú prípustnosť určovacej žaloby podľa ust. § 137 písm. d) CSP v prípade ochrany práv
spotrebiteľa však do istej miery modifikuje cit. ust. § 298 ods. 1 CSP, ktoré podľa názoru súdu
umožňuje aj bez návrhu (teda vychádzajúc z formulácie „aj bez návrhu“ možno vyvodiť, že tak
súd môže rozhodnúť aj na základe návrhu, žaloby) súdom vysloviť, že určitá zmluvná podmienka
používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so

spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná. V tomto prípade však súd môže preskúmavať určitú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve (teda v danom prípade aj dohodu o zrážkach zo mzdy) výlučne
z pohľadu prijateľnosti/neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky podľa cit. ust. § 53 ods. 1 v spojení
s ods. 5 OZ. Týmto spôsobom je v slovenskom právnom poriadku implementované ust. čl. 7 ods. 1
smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého majú

členské štáty zabezpečiť v záujme spotrebiteľov a konkurentov existenciu adekvátnych a účinných
prostriedkov na prevenciu neustáleho používania nečestných podmienok v zmluvách, ktoré predávajúci
alebo dodávatelia uzatvárajú so spotrebiteľmi.
45. V danom prípade tak súd žalobu v časti o určenie neplatnosti oboch zmlúv o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.06.2014 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.09.2014, považoval za

žalobu podľa ust. § 137 písm. d) CSP, teda za žalobu procesne prípustnú, ktorej možnosť podania
spotrebiteľom vyplýva z právneho predpisu (§ 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z.). V prípade záväzkovo-
právnych vzťahov založených medzi stranami sporu oboma zmluvami o revolvingovom úvere možno
bez najmenších pochybností vychádzať zo spotrebiteľskej povahy týchto záväzkovo-právnych vzťahov
(§ 52 ods. 1 OZ), keďže mali vzniknúť na jednej strane medzi žalovaným ako dodávateľom, ktorý pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal s určitosťou v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
(§ 52 ods. 3 OZ) a žalobcom ako spotrebiteľom, ktorý zjavne pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52
ods. 4 OZ). Zároveň na predmetné záväzkovo-právne vzťahy rovnako nepochybne dopadá aj právna
úprava zmlúv o spotrebiteľskom úvere obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu

uzavretia zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, a to z dôvodu, že predmetom oboch sporných zmlúv
o revolvingovom úvere malo byť poskytnutie spotrebiteľského úveru (§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z. z.) veriteľom podľa cit. ust. § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľovi podľa cit. ust. § 2
písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. Uvedenou časťou žaloby sa tak žalobca ako spotrebiteľ domáhal
v súlade s cit. ust. § 11 od. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. určenia neplatnosti oboch sporných zmlúv

o revolvingovom úvere. Na uvedených záveroch súdu v tomto odseku odôvodnenia tohto rozsudku
nemôže nič zmeniť ani skutočnosť (namietaná žalovaným), že v čase podania žaloby na súde, t. j. ku
dňu 04.09.2017, ešte nebolo v platnom právnom poriadku SR obsiahnuté cit. ust. § 11 ods. 4 zákona č.
129/2010 Z. z. (ako už bolo vyššie uvedené zavedené novelou zákonom č. 279/2017 Z. z. s účinnosťou
od 01.01.2018). Súd má však za to, že procesnú prípustnosť žaloby v zmysle cit. ust. § 137 písm.

d) CSP je potrebné v súlade s ust. § 217 ods. 1 CSP skúmať podľa platného právneho stavu v čase
vyhlásenia rozsudku. Navyše žalobca zmenu žaloby (ktorou sa namiesto pôvodne žalovaného určenia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti oboch sporných spotrebiteľských úverov domáhal určenia neplatnosti
oboch sporných zmlúv o revolvingovom úvere) podal na súde dňa 03.07.2018, t. j. až po účinnosti cit.
ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. Súd tak prikročil k meritórnemu prieskumu žaloby žalobcu v

časti o určenie neplatnosti oboch sporných zmlúv o revolvingovom úvere.
46. Na úvod právneho posúdenia tejto časti žaloby súd považuje za potrebné dať do pozornosti, že
nedostatok písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.) zákon
nesankcionuje absolútnou neplatnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako tomu bolo podľa ust. § 4
ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej

národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného
do 10.06.2010 (tento zákon bol zrušený a nahradený práve zákonom č. 129/2010 Z. z.). Na rozdiel od
tejto predchádzajúcej právnej úpravy zákon č. 129/2010 Z. z. sankcionuje nedostatok písomnej formy
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa cit. ust. § 9 ods. 1 tým, že poskytnutý spotrebiteľský úver nazáklade zmluvy o spotrebiteľskom úvere neuzavretej v písomnej forme sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov [§ 11 ods. 1 písm. a)]. Súčasne je treba poukázať na to, že aj nedostatok dojednania
zmluvných strán (veriteľa a spotrebiteľa) o niektorých náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom podľa cit.

ust. § 9 ods. 2 zákon č. 129/2010 Z. z. rovnako nesankcionuje neplatnosťou zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ale len bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou spotrebiteľského úveru [§ 11 ods. 1 písm. b)].
47.Preposúdeniežalobybolovďalšompotrebnéidentifikovaťzmluvnýtyp,ktoréhopodstatnénáležitosti
obespornézmluvyorevolvingovomúvereobsahovali.Spotrebiteľskázmluvatotiž,akotovyplývapriamo
zo znenia cit. ust. § 52 ods. 1 OZ, resp. zmluva o spotrebiteľskom úvere, ako to vyplýva priamo zo

znenia ust. § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zákona č. 258/2001 Z. z., nie je samostatným zmluvným typom.
V danom prípade mal súd za to, že obe sporné zmluvy o revolvingovom úvere majú pojmové znaky
zmluvy o úvere podľa cit. ust. § 497 ObZ. Vzhľadom k tomu, že zmluva o úvere podľa cit. ust. § 497
ObZ je absolútnym obchodom [§ 261 ods. 6 písm. d) ObZ], preto sa záväzkovo-právny vzťah vzniknutý
medzi stranami sporu z oboch sporných zmlúv o spotrebiteľskom revolvingovom úvere spravuje treťou
časťou ObZ (keďže novelizované ust. § 52 ods. 2 OZ zákonom č. 102/2014 Z. z. nadobudlo účinnosť

až dňa 01.04.2015). Zároveň možno konštatovať, že ohľadom podstatných náležitostí zmluvy o úvere
(zmluvné strany, záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky do určitej sumy - úverový
rámec, výška tohto úverového rámca a záväzok dlžníka vrátiť tieto peňažné prostriedky a zaplatiť úrok)
došlo k uzavretiu oboch sporných zmlúv o revolvingovom úvere medzi stranami sporu v písomnej
forme, keďže ohľadom týchto náležitostí žalovaný akceptoval v oboch sporných prípadoch žiadosť

žalobcu o poskytnutie revolvingového úveru, teda návrh zmluvy a prejav tejto akceptácie v podobe ním
podpísanej listiny - žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / zmluvy o revolvingovom úvere bola
žalobcovi nesporne doručená (čo vyplýva z tej skutočnosti, že žalobca sám tieto listiny pripojil k žalobe).
Preto argumentácia žalobcu v podaní doručenom súdu dňa 03.07.2018, ktorou žalobca odôvodňoval
absolútnu neplatnosť oboch sporných zmlúv o revolvingovom úvere (viď odsek č. 4 odôvodnenia tohto

rozsudku, nedodržanie písomnej formy oboch zmlúv pre obsahovú nezhodnosť v prejave vôle oboch
zmluvných strán v časti údaja o RPMN), bola zjavne nedôvodná. Súd opakovane zdôrazňuje, že údaj o
RPMN nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere (§ 497 ObZ) a teda nedostatok v zhode prejavov
vôle zmluvných strán na tejto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemôže mať za následok
neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Navyše RPMN je údajom, ktorého výpočet vyplýva priamo z

právneho predpisu (zákona č. 129/2010 Z. z.) a nesprávnosť jeho uvedenie v zmluve o spotrebiteľskom
úvere (v neprospech spotrebiteľa), resp. jeho neuvedenie v zmluve o spotrebiteľskom úvere, má, ako už
bolo vyššie zmienené, len za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru [§ 11 ods.
1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z.] Údaj o RPMN logicky ani nemôže byť výsledkom zmluvného
konsenzuúčastníkovzmluvy,keďžeRPMNjelenvyjadrenímcelkovýchnákladovspotrebiteľaspojených

so spotrebiteľským úverom ako ročného percenta z celkovej výšky spotrebiteľského úveru [§2 písm. i)
zákona č. 129/2010 Z. z.]. Vzhľadom k tej skutočnosti, že nezistil ani iný dôvod absolútnej neplatnosti
oboch sporných zmlúv o revolvingovom úvere (napr. podľa ust. § 37, § 38, § 39 OZ), súd žalobu v časti o
určenie neplatnosti oboch sporných zmlúv o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.06.2014
a č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.09.2014 ako nedôvodnú zamietol. Len na margo súd zdôrazňuje, že

sa nezaoberal prípadnou bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou (§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.)
spotrebiteľských úverov poskytnutých na základe oboch sporných zmlúv o revolvingovom úvere, keďže
žalobca sa už po zmene žaloby nedomáhal takéhoto určenia.
48. Pokiaľ ide o žalobu v ostatnej časti, t. j. v časti určenia neplatnosti oboch sporných dohôd o
poskytovaní služieb a oboch sporných dohôd o zrážkach zo mzdy, súd dospel s ohľadom na uvedené

v odsekoch č. 41 až 44 odôvodnenia tohto rozsudku k záveru, že túto časť žaloby žalobcu je procesne
prípustné preskúmať vecne výlučne len z pohľadu cit. ust. § 298 ods. 1 CSP, t. j. v rovine platnosti/
neplatnosti sporných právnych úkonov podľa cit. ust. § 53 ods. 5 OZ (teda nie v rovine všeobecnej, napr.
prípadnej neplatnosti podľa ust. § 37 a § 39 OZ), a to vzhľadom k tomu, že v danom prípade oboch
sporných zmlúv o revolvingovom úvere išlo o spotrebiteľskú zmluvu (v zmysle cit. ust. § 52 ods. 1 OZ

v znení zákona č. 568/2007 Z. z.) a sporné dohody o poskytovaní služieb sa výslovne viazali na tieto
spotrebiteľské zmluvy a súčasne sporné dohody o zrážkach zo mzdy mali zabezpečovať pohľadávky
veriteľa - dodávateľa - žalovaného voči dlžníkovi - spotrebiteľovi - žalobcovi.
49. V zmysle cit. ust. § 53 ods. 1 OZ možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku len takú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá vyplýva z vopred dodávateľom pripraveného návrhu

na uzavretie zmluvy a jej obsah spotrebiteľ (v danom prípade žalobca) nemohol individuálne ovplyvniť
a súčasne (kumulatívne) ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.50. Splnenie prvého predpokladu pre deklarovanie neprijateľnosti dotknutej zmluvnej podmienky
(sporných dohôd o poskytovaní služieb), a to že vyplývala z vopred dodávateľom (žalovaným)
pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy a jej obsah spotrebiteľ (v danom prípade žalobca) nemohol

individuálne ovplyvniť, považoval súd za naplnené. Súd sa riadil pri tomto závere názorom, v zmysle
ktorého, aby mohla byť zmluvná podmienka považovaná za individuálne dojednanú medzi účastníkmi
spotrebiteľskej zmluvy, nestačí len to, aby spotrebiteľ mal možnosť s vopred dodávateľom pripravenou
a formulovanou podmienkou, či už vyjadriť svoj súhlas, alebo svoj nesúhlas, a to či už začiarknutím
takejto možnosti vo vopred pripravenom formulárovom texte zmluvy, alebo svojím podpisom pod

takýmto textom (v danom prípade pod textom sporných dohôd o poskytovaní služieb ako samostatných
listín), ale aby ešte v samotnom procese kontraktácie bol schopný pochopiť jej význam a následne
bez akýchkoľvek ďalších podmienok sa mohol rozhodnúť, či takúto podmienku prijíma alebo nie. Z
(nesporne žalovaným vopred sformulovaného) textu sporných dohôd o poskytovaní služieb síce vyplýva
podstata poskytovaných „doplnkových služieb“ vo vzťahu ku tej ktorej zmluve o revolvingovom úvere
a protiplnenia, ktoré mal za poskytnutie týchto služieb žalobca poskytnúť, z čoho možno vyvodiť, že

v danom prípade mal žalobca možnosť pochopiť význam tejto zmluvnej podmienky. Súd je však toho
názoru, že v danom prípade, aj napriek deklarácii v samotnom vopred formulovanom texte sporných
dohôd o poskytovaní služieb, na ktorú poukazoval v rámci svojej obrany žalovaný (že tieto služby sú len
doplnkové a dobrovoľné, nemajú charakter podmienky alebo predpokladu pre uzavretie akéhokoľvek
zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, napr. na získanie spotrebiteľského úveru alebo na získanie

úveru za ponúkaných podmienok), bolo uzavretie tej ktorej spornej dohody o poskytovaní služieb
podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru na základe tej ktorej spornej zmluvy o revolvingovom
úvere. K tomuto záveru súd dospel na základe skutočností známych mu z jeho činnosti (§ 186 ods. 1
CSP), že nemá v rádovo desiatkach prípadoch vedomosť ani o jednom, kedy by medzi spotrebiteľom
a žalovaným nebola pri uzavretí zmluvy o revolvingovom úvere (pri použití rovnakého formulára ako

v spornom prípade) uzavretá súčasne dohoda o poskytovaní služieb (pri použití rovnakého formulára
ako v spornom prípade). Podmienenosti týchto dvoch zmlúv nasvedčuje aj skutočnosť, že samotný
formulár žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / zmluva o revolvingovom úvere už vopred počítal
s možným uzavretím dohody o poskytovaní služieb, z čoho je zrejmé, že žalovaný spotrebiteľom
bez ďalšieho ponúka aj takéto „doplnkové“ služby bez toho, aby ich spotrebiteľ sám požadoval.

Niet ani logického významu, aby spotrebiteľ sám požadoval od žalovaného poskytovanie dotknutých
„doplnkových služieb“, ak má za tieto služby pre neho s minimálnym ekonomickým významom zaplatiť
žalovanému odplatu rovnajúcu sa v prvom prípade (dohoda o poskytovaní služieb zo dňa 25.06.2014)
sume 1.310,22 eur (t. j. 90,36 %-tám zo sumy skutočne na základe zmluvy o revolvingovom úvere
poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 1.450,- eur, keďže žalobca musel zaplatiť pri poskytnutí

úveru poplatok za poskytnutie úveru vo výške 50,- eur, pričom spotrebiteľský úver bol dojednaný v
sume 1.500,- eur) a v druhom prípade (dohoda o poskytovaní služieb zo dňa 29.09.2014) sume 841,88
eur (t. j. 107,51 %-tám zo sumy skutočne na základe zmluvy o revolvingovom úvere poskytnutých
peňažných prostriedkov vo výške 783,- eur, keďže žalobca musel zaplatiť pri poskytnutí úveru poplatok
za poskytnutie úveru vo výške 87,- eur, pričom spotrebiteľský úver bol dojednaný v sume 870,-

eur). Individuálnosť dojednania týchto zmluvných podmienok tak žalovaný nepreukázal, nepodporil ju
žiadnymi dôkazmi (§ 53 ods. 3 OZ).
51. Súd súčasne dospel k záveru aj o naplnení druhého predpokladu pre deklarovanie neprijateľnosti
dotknutej zmluvnej podmienky (sporných dohôd o poskytovaní služieb), t. j. že spôsobovali značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V tomto kontexte

súd poukazuje na to, že ust. § 53 ods. 4 OZ obsahuje indikatívny výpočet zmluvných podmienok,
ktoré zákonodarca považuje za neprijateľné. V zmysle písm. t) a v) tohto ustanovenia zákonodarca
považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku takú: t) ktorá požaduje od spotrebiteľa plnenie za službu,
ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa a v) ktorá požaduje od
spotrebiteľa uhradenie plnení, za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie. Súd mal za to, že

presne o takéto neprijateľné zmluvné podmienku išlo aj v prípade oboch sporných dohôd o poskytovaní
služieb. Ohľadom dôvodov, ktoré ho viedli k uvedenému záveru, súd poukazuje v prvom rade na to,
že na základe týchto dohôd sa mal žalovaný ako poskytovateľ (veriteľ) zaviazať poskytovať žalobcovi
ako zákazníkovi (spotrebiteľovi) „doplnkové služby“ špecifikované v odseku č. 11 odôvodnenia tohto
rozsudku. Za tieto služby sa mal žalobca zaviazať zaplatiť žalovanému odplatu mesačne vo výške 2,51

%, resp. 2,56 % (v súhrnnom vyjadrení 90,36 %, resp. 107,51 %) zo sumy schváleného úveru zníženej
o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Ak teda súd vezme do úvahy skutočnosť, že v daných prípadoch
tvorila uvedená odplata 90,36 %, resp. 107,51 %, zo sumy žalovaným žalobcovi na základe sporných
zmlúv o revolvingových úveroch reálne poskytnutých peňažných prostriedkov a zo strany žalovanéhoako veriteľa takmer (okrem automaticky, s určitosťou bez prispenia ľudského činiteľa, generovaných
oznámení o splatnosti budúcej splátky, o stave záväzkov, o prijatí platby) vôbec nemuselo dôjsť k
akémukoľvek plneniu za túto odplatu (v prípade riadneho včasného splácania poskytnutého úveru

spotrebiteľom), nemožno vnímať sporné dohody o poskytovaní služieb inak, ako zmluvné podmienky
spôsobujúceznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa
(žalobcu). Táto nerovnováha by nastala aj napriek tomu, že dojednanú odplatu bolo možné súčasne
považovať za akýsi poplatok za prípadné vzdanie sa úrokov veriteľa (žalovaného) za určité časové
obdobie (maximálne troch mesiacov), ktoré ako určitá výhoda mohla byť hypoteticky, za splnenia

len určitých striktne stanovených podmienok uvedených v sporných dohodách o poskytovaní služieb,
poskytnutá veriteľom spotrebiteľovi, vo forme budúcej možnosti odkladu splátok, pričom tak spotrebiteľ
mal vopred zaplatiť za tento ústupok veriteľa, ktorý mu mal za splnenia striktných podmienok veriteľ v
budúcnosti poskytnúť, ale v skutočnosti vôbec poskytnúť nemusel. Išlo teda o odplatu, ktorá súvisela so
samotným splácaním poskytnutého spotrebiteľského úveru vo forme predĺženia splatnosti maximálne
troch splátok úveru, s čím mohla byť spojená pre veriteľa maximálne strata časti úroku za čas, po

ktorý mal spotrebiteľ odloženú splátku/splátky. Ak by došlo k využitiu tejto „doplnkovej služby“ počas
splácania úveru spotrebiteľom (žalobcovom) a súd by vychádzal z dojednanej úrokovej sadzby daných
spotrebiteľských úverov vo výške 18,03 % ročne (v prípade zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa
25.06.2014), resp. 18,05 % ročne (v prípade zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 29.09.2014) a zo
sumy časti troch splátok, ktoré mali byť započítané na splatenie istiny spotrebiteľského úveru vo výške

125,01 eur (v prípade zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 25.06.2014; výpočet dojednaná výška
spotrebiteľského úveru 1.500,- eur / 36 splátok = 41,67 eur; potom 41,67 eur x 3 splátky = 125,01
eur), resp. 62,13 eur (v prípade zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 29.09.2014; výpočet dojednaná
výška spotrebiteľského úveru 870,- eur / 42 splátok = 20,71 eur; potom 20,71 eur x 3 splátky = 62,13
eur), strata veriteľa na úrokoch za celé obdobie posunu troch splátok, čo mohlo byť v prípade zmluvy o

revolvingovom úvere zo dňa 25.06.2014 maximálne 33 mesiacov (keďže táto „služba“ odkladu splatnosti
splátok mohla byť poskytnutá najskôr po splatení troch splátok; teda splatnosť spotrebiteľského úveru
36 mesiacov - 3 mesiace = 33 mesiacov), by sa rovnala sume 61,98 eur [125,01 eur x 18,03 % ročne
x 2,75 roka (2,75 = 33 mesiacov / 12 mesiacov roka) = 61,98 eur] a v prípade zmluvy o revolvingovom
úvere zo dňa 29.09.2014 maximálne 39 mesiacov (keďže táto „služba“ odkladu splatnosti splátok mohla

byť poskytnutá najskôr po splatení troch splátok; teda splatnosť spotrebiteľského úveru 42 mesiacov
- 3 mesiace = 39 mesiacov), by sa rovnala sume 36,45 eur [62,13 eur x 18,05 % ročne x 3,25
roka (3,25 = 39 mesiacov / 12 mesiacov roka) = 36,45 eur]. Výška dojednanej odplaty podľa oboch
sporných dohôd o poskytovaní služieb 1.310,22 eur (v prípade zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa
25.06.2014), resp. 841,88 eur (v prípade zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 29.09.2014) však bola

niekoľkonásobne vyššia ako prípadná strata úroku na strane veriteľa (žalovaného), čo teda aj v prípade
využitia „služby“ odkladu splatnosti splátok možno považovať za zjavne vyvolávajúce nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (žalobcu).
52. Súdu nedá nad rámec už uvedeného, v inej rovine ako v rovine prijateľnosti/neprijateľnosti dotknutej
zmluvnej podmienky (sporných dohôd o poskytovaní služieb), tiež neuviesť, že ostatné „služby“ (teda

mimo služby odkladu splatnosti splátok), za ktorých poskytnutie mal žalobca ako spotrebiteľ zaplatiť
odplatu, však boli zásadne všetko činnosti spojené s vedením, evidenciou alebo správou predmetného
spotrebiteľského úveru, za ktoré zákon č. 129/2010 v cit. ust. § 9 ods. 10 výslovne zakazuje veriteľovi
požadovať poplatky. Dotknuté dojednanie o poplatku za garantovanú službu tak priamo odporuje tiež cit.
ust. § 9 ods. 10 zákona č. 129/2010 Z. z. Z hľadiska ekonomického významu dojednanie tejto odplaty za

„doplnkovú a dobrovoľnú službu“ tak nemožno vnímať inak ako snahu žalovaného ako veriteľa navýšiť
úrok a tým maximalizovať jeho zisk až do takej miery, ktorá zjavne prekračuje najvyššiu prípustnú
odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať podľa cit. ust.
§ 53 ods. 6 OZ. Súd mal tiež za to, že uzatváranie takýchto dohôd o poskytovaní služieb zo strany
žalovaného nemožno považovať za nič iné, len ako za na nekalú obchodnú praktiku dodávateľa v zmysle

ust.§7a§8zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejrady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu uzavretia sporných
zmlúv o revolvingovom úvere, ktorú zákon č. 250/2007 Z. z. (§ 7 ods. 1), ktorú zákon zakazuje. Táto
obchodná praktika je spôsobilá podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k produktu, poskytnutému spotrebiteľskému úveru, pokiaľ ide o jeho cenu, keďže spotrebiteľovi

je naoko poskytovaný spotrebiteľský úver za výhodných podmienok, avšak tieto podmienky sú vo svetle
povinnosti spotrebiteľa zaplatiť odplatu za poskytnutie „služby“ naopak značne nevýhodné.
53. S poukazom na uvedené závery v predchádzajúcich odsekoch odôvodnenia tohto rozsudku tak
súd konštatuje neprijateľnosť oboch sporných dohôd o poskytovaní služieb ako zmluvných podmienokpodľa cit. ust. § 53 ods. 1 OZ, a preto podľa cit. ust. § 53 ods. 5 OZ aj ich absolútnu neplatnosť (na
ktorú musí súd prihliadať z úradnej moci). Vzhľadom k tomuto záveru tak súd žalobe v časti o určenie
neplatnosti oboch sporných dohôd o poskytovaní služieb ako dôvodnej vyhovel a deklaroval vo výroku

tohto rozsudku ich neplatnosť.
54. Splnenie prvého predpokladu pre deklarovanie neprijateľnosti dotknutej zmluvnej podmienky
(sporných dohôd o zrážkach zo mzdy), a to že vyplývala z vopred dodávateľom (žalovaným)
pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy a jej obsah spotrebiteľ (v danom prípade žalobca) nemohol
individuálne ovplyvniť, považoval súd aj v tomto prípade za naplnené. Súd sa riadil pri tomto závere

rovnakým názorom pri posudzovaní individuálnosti dojednania zmluvnej podmienky, ako ho už vyslovil v
prípade sporných dohôd o poskytovaní služieb (odsek č. 50 odôvodnenia tohto rozsudku). Z (nesporne
žalovaným vopred sformulovaného) textu sporných dohôd o zrážkach zo mzdy síce vyplýva podstata
dohodyozrážkachzomzdyainýchpríjmovdlžníka(ust.čl.III.dohôd),zčohomožnovyvodiť,ževdanom
prípade mal žalobca možnosť pochopiť význam tejto zmluvnej podmienky. Súd je však toho názoru,
že v danom prípade, aj napriek deklarácii v samotnom vopred formulovanom texte sporných dohôd o

zrážkach zo mzdy (že ich uzavretie je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom
úvere alebo poskytnutia úveru a že dlžník má možnosť odmietnuť uzavretie týchto dohôd), bolo uzavretie
tej ktorej spornej dohody o poskytovaní služieb podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru na
základe tej ktorej spornej zmluvy o revolvingovom úvere. K tomuto záveru súd dospel na základe
skutočností známych mu z jeho činnosti (§ 186 ods. 1 CSP), že nemá v rádovo desiatkach prípadoch

vedomosť ani o jednom, kedy by medzi spotrebiteľom a žalovaným nebola pri uzavretí zmluvy o
revolvingovom úvere (pri použití rovnakého formulára ako v spornom prípade) uzavretá súčasne dohoda
o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dlžníka (pri použití rovnakého formulára ako v spornom prípade).
Súčasne súd vychádzal aj z vyjadrenia žalovaného v inom sporovom konaní vednom na Okresnom súde
Žilina pod spis. zn. 6Csp/45/2017, v ktorom sa žalovaný vo všeobecnosti vyjadril, že: „samotný fakt,

že ako spôsob zabezpečenia záväzkov z úverovej zmluvy požadoval uzavretie dohody o zrážkach zo
mzdy nespĺňa ani jeden z prípadov, ktoré právna úprava považuje za prípady nezákonného vnútenia
a obmedzovania slobodnej vôle konajúceho. Je nesprávne si zamieňať splnenie určitých podmienok
pre získanie úveru s nútením k ich splneniu. Žalobca predsa nemusel, ak by mu podmienky pre
získanie úveru nevyhovovali, žiadať o úver od žalovaného (ale od akéhokoľvek iného subjektu). Prijatie

argumentácie žalobcu by vlastne znamenalo, že každá hypotekárna banka núti k uzavretiu záložnej
zmluvy k predmetu financovania, pretože to má ako podmienku pre získanie úveru. Ad absurdum by
tvrdenia žalobcu znamenali, že napríklad aj preukazovanie príjmových pomerov, výdavkov a záväzkov
žalobcu je nútením, pretože sa žiada splnenie určitých podmienok nutných pre posúdenie žiadosti o
poskytnutie úveru. Požiadavka pre splnenie podmienok pre získanie úveru nie je protiprávnou len preto,

že ju má splniť spotrebiteľ.“. Na uvedené poukázal aj žalobca v podanej žalobe. Súčasne odporuje
zásadám elementárnej logiky, aby ktorýkoľvek dlžník mal sám záujem zabezpečiť pohľadávku svojho
veriteľa dohodou o zrážkach zo mzdy, resp. jeho iných príjmov, tak ako to deklaroval text sporných dohôd
o zrážkach zo mzdy. Individuálnosť dojednania týchto zmluvných podmienok tak žalovaný ani v tomto
prípade nepreukázal, nepodporil ju žiadnymi dôkazmi (§ 53 ods. 3 OZ).

55. Pokiaľ ide o naplnenie druhého predpokladu pre deklarovanie neprijateľnosti dotknutej zmluvnej
podmienky (sporných dohôd o zrážkach zo mzdy), t. j. že spôsobovala značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, súd dospel k záveru, že aj tento je
naplnený. Pri formulovaní tohto záveru sa súd riadil nasledujúcimi úvahami. Dohoda o zrážkach zo
mzdy je zabezpečovacím prostriedkom peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ so svojím dlžníkom.

Ako taká je samostatnou dohodou uzatvorenou podľa ustanovení OZ, a preto sa na ňu vzťahujú
okrem špeciálnych ust. § 551 OZ aj všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. OZ).
Dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť uzatvorená určitým a zrozumiteľným spôsobom, čo znamená,
že musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide. V čase uzatvárania dohody o
zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by

dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto inštitútu. Aj
keď je predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy súčasťou formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, stále je
uzatvorená v občiansko-právnom vzťahu, v ktorom majú podľa ust. § 2 ods. 2 OZ zmluvné strany
rovnaké postavenie. Veriteľ teda vo vzťahu k dlžníkovi nie je v pozícii nadradeného orgánu a neprislúcha
mu právo jednostranne určovať druh a výšku pohľadávky, ktorá v budúcnosti vznikne a ktorá sa má

realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Výška pohľadávky síce môže mať oporu priamo
v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo
inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že
spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. V čase uzatvorenia zmluvy už preto musí dlžník,o to viac v postavení spotrebiteľa, vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje a aká je jej konečná
výška. V opačnom prípade by bol nastolený nerovnovážny stav v prospech veriteľa, ktorý by si mohol
autoritatívne určiť výšku pohľadávky, pričom by mu nič nebránilo do sumy pohľadávky zahrnúť aj čiastky,

ktoré prípadne neboli riadne dojednané v zmluve, od ktorej sa odvodzuje uzatvorenie dohody o zrážkach
zo mzdy. Je tomu tak aj v danom prípade, nakoľko zmluvné strany sa mali v sporných dohodách o
zrážkach zo mzdy dohodnúť na tom, že predmetom zabezpečenia sú aj pohľadávky, ktoré vyplynú/
vzniknú na základe alebo v súvislosti s tou ktorou zmluvou o revolvingovom úvere a jej prípadných
dodatkov. Ak teda nie je určito a zrozumiteľne v dohode o zrážkach zo mzdy vyčíslená pohľadávka, ktorá

sa má zabezpečiť, môže vzniknúť situácia, že veriteľ si bez akýchkoľvek možností dlžníka na obranu
uplatní pohľadávku vo výške, na ktorú by nemal pri náležitej súdnej kontrole nárok v plnom rozsahu. V
spotrebiteľských právnych vzťahoch nie je vylúčené, aby si veriteľ zabezpečil svoju pohľadávku dohodou
o zrážkach zo mzdy. Tieto právne vzťahy sú charakteristické tým, že dodávateľ je vo výhodnejšom
postavení, lebo má nesporne odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje svoje služby, preto
je dôvodné od dodávateľa očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľovi bude vystupovať poctivo. V prípade,

že zabezpečená pohľadávky v dohode o zrážkach zo mzdy nie je presne a úplne konkretizovaná, bez
konkrétneho vyčíslenia tejto zabezpečenej pohľadávky sa potom od spotrebiteľa de facto vyžaduje
uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzatvorením dohody preukázateľne informovaný,
ktorých úhrada nebola upravená v zmluve a zároveň plnení, s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť
pred uzatvorením zmluvy, čo OZ v cit. ust. § 53 ods. 4 písm. a) a v) považuje za neprijateľné podmienky

v spotrebiteľských právnych vzťahoch. Sporné dohody o zrážkach zo mzdy neobsahovali konkrétnu
výškupohľadávky,ktorámábyťzabezpečená.Hrubánerovnováhavprávachapovinnostiachzmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa je tak daná z tohto dôvodu tým, že veriteľovi umožňuje svojvoľné
určenie výšky dlhu a postihnutie majetku spotrebiteľa. (rovnaký záver formuloval Krajský súd v Žiline
v rozsudkoch č. k. 9Co/67/2018-69 zo dňa 06.09.2018 a č. k. 9Co/70/2018-145 zo dňa 06.09.2018, v

ktorých prípadoch sa Krajský súd v Žiline zaoberal platnosťou dohôd o zrážkach zo mzdy a iných príjmov
uzavretej medzi rovnakým žalovaným, PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. a inými spotrebiteľmi)
56. S poukazom na uvedené závery v predchádzajúcich odsekoch odôvodnenia tohto rozsudku tak
súd konštatuje neprijateľnosť oboch sporných dohôd o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dlžníka ako
zmluvných podmienok podľa cit. ust. § 53 ods. 1 OZ, a preto podľa cit. ust. § 53 ods. 5 OZ aj ich absolútnu

neplatnosť (na ktorú musí súd prihliadať z úradnej moci). Vzhľadom k tomuto záveru tak súd žalobe
v časti o určenie neplatnosti oboch sporných dohôd o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dlžníka ako
dôvodnej vyhovel a deklaroval vo výroku tohto rozsudku ich neplatnosť.
57. Podľa ust. § 335 ods. 3 CSP, súd v rozhodnutí, ktorým zamietol žalobu iba v časti alebo ktorým
zastavil konanie iba v časti, vysloví, či neodkladné opatrenie zrušuje alebo ponecháva v platnosti,

zohľadňujúc stav konania vo veci samej.
58. Keďže súd v konaní uznesením č. k. 6Csp/183/2017-19 zo dňa 04.10.2017 nariadil na návrh žalobcu
neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek použitia oboch
spornýchdohôdozrážkachzomzdyainýchpríjmovdlžníka,ďalejvykonaťoznámeniezamestnávateľovi
žalobcu SIDE KEBAB, s. r. o., aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v súvislosti s obomi spornými

zmluvami o revolvingovom úvere, avšak len do právoplatnosti rozhodnutia v tejto sporovej veci, považuje
za nadbytočné, aby rozhodol podľa cit. ust. § 335 ods. 3 CSP s poukazom na v tomto rozsudku
deklarovanú neplatnosť oboch sporných dohôd o zrážkach zo mzdy a iných príjmoch dlžníka o tom,
že toto neodkladné opatrenie ponecháva v platnosti, keďže nariadené neodkladné opatrenie je časovo
limitované právoplatnosťou rozhodnutia v danej sporovej veci a nie je možné rozhodnutím podľa cit. ust.

§ 335 ods. 3 CSP účinky tohto neodkladného opatrenia predĺžiť.
59. Podľa ust. čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.
60. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
61. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
62. Žalobca bol v konaní v pomerne väčšom rozsahu úspešný (v konaní o časti žaloby o určenie
neplatnosti 4 právnych úkonov, oproti neúspešnosti v konaní o časti žaloby o určenie neplatnosti 2

právnych úkonov), preto by bolo namieste priznanie mu nároku na náhradu trov konania v pomernom
rozsahu. V prejednávanej sporovej veci však možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že žalobcovi
v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, a preto
súd o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 262 ods. 1 CSP s prihliadnutím na zásaduprocesnej ekonómie podľa ust. čl. 17 CSP rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku
(k tomu uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26. októbra 2016, uznesenie
Najvyššieho súdu SR spis. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).