Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. marec 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/38/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617215211
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7617215211.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a

členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky D. V., nar.
XX.XX.XXXX bývajúcej v D. na L. ul. č. XXXX/X zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou C.. E. V., nar.
XX.XX.XXXX bývajúcou v D. na L. ul. č. XXXX/X proti povinnému M. V., nar. XX.XX.XXXX bývajúcemu
v D. na Staničnej ul. č. XXX/X právne zastúpenému JUDr. Ivetou Fabiánovou advokátkou so sídlom
v Spišskej Novej Vsi na Zimnej ul.č. 58 v konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa o odvolaní
navrhovateľky a povinného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 16Pc 18/2017- 192
zo dňa 30.04.2018 v spojení s opravným uznesením č.k. 16Pc 18/2017-200 zo dňa 30.04.2018 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutom výroku o zvýšení
výživného tak, že zvyšuje výživné od povinného pre navrhovateľku naposledy určené rozsudkom
Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 11P 288/2009-24 zo dňa 09.06.2009 zo 120 Eur na 220 Eur
mesačne od 08.09.2017 do budúcna, ktoré povinného zaväzuje uhrádzať navrhovateľke vždy do 15-
teho dňa v mesiaci vopred.

V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného z a m i e t a.

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení dlžného výživného a o trovách konania a v rozsahu
zrušenia v e c v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zmenil rozsudok
Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 11P 288/2009-24 zo dňa 09.06.2009 vo výroku o výživnom tak,
že zvýšil výživné pre navrhovateľku zo strany povinného zo sumy 120 Eur na sumu 200 Eur mesačne,
počnúc dňom 08.09.2017, ktoré povinného zaviazal uhrádzať vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred
k rukám navrhovateľky. Dlžné výživné za obdobie od 08.09.2017 do 30.04.2018 vo výške 621,33 Eur

súd povolil povinnému zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 28 Eur spolu s bežným
výživným pod hrozbou straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich. V prevyšujúcej
časti návrh navrhovateľky zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania.

2. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 08.09.2017 domáhala, aby súd zvýšil
výživné od povinného zo sumy 120 Eur na sumou 300 Eur mesačne počnúc dňom podania návrhu

vopred k 15. dňu v mesiaci z dôvodu, že od posledného určenia vyživovacej povinnosti uplynulo osem
rokov. V čase posledného rozhodnutia o výživnom bola žiačkou základnej školy, pričom v školskom roku
2017/2018začala študovaťnaKarlovejuniverzite,LekárskejfakultevHradciKrálovévČeskejrepublike,
v súvislosti s čím jej podstatne vzrástli náklady spojené hlavne so štúdiom. Povinný jej okrem súdomurčenej výšky výživného ničím neprispieva a celú starostlivosť o ňu zabezpečuje jej matka. Jej mesačné
výdavky predstavujú náklady na ubytovanie na internáte 110 Eur, stravné 240 Eur (30x8 Eur denne),
cestovné20Eur,študijnémateriályapomôckydoškoly50Eur,účetzatelefón20Eur,hygienicképotreby

30 Eur, ošatenie a obuv 50 Eur, teda celkom spolu vo výške 500 Eur.

3. Povinný vo vyjadrení k návrhu na zvýšenie výživného zo dňa 13.12.2017 uviedol, že sa o
navrhovateľku riadne stará, zakupuje jej všetko potrebné a nikdy ju v ničom neukrátil, preto nebol
dôvod na zvýšenie výživného. Okrem navrhovateľky má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k jej bratovi

dvojčaťu. Okrem súdom stanoveného výživného prispieval navrhovateľke aj naturálne. V období rokov
2015 a 2016 bol s deťmi na dovolenke v Bulharsku, pričom náklady na jedno dieťa boli cca 550 Eur.
Uviedol, že obom deťom zaplatil vodičský preukaz každému vo výške 425 Eur, na stužkovú slávnosť
prispel každému po 50 Eur a na narodeniny dáva obidvom pravidelne po 110 Eur. Okrem toho im
poskytuje vreckové, zakupuje oblečenie alebo naň prispieva, snaží sa, aby deti športovali po celý rok,
berie ich na výlety, kúpaliská a tiež lyžovať. Deti majú k dispozícii jeho auto, on ho po každej stránke

zabezpečuje a platí aj naftu. Navrhovateľku vozí do školy alebo jej odvoz zabezpečí. Podporuje každý
šport, o ktorý prejavia záujem, podporuje ich v ich záľubách a pokiaľ má financie, tak im prispieva
aj na ich aktivity. Navrhovateľku pravidelne vozil na doučovanie do Českej republiky autom, a v
prípade keď je navrhovateľka s bratom v jeho domácnosti riadne sa o nich stará, nabalí ich, aby mali
všetko čo potrebujú. Nesúhlasil s navrhovaným výživným vo výške 300 Eur, pretože si celý čas riadne

plní vyživovaciu povinnosť a taktiež prispieval nad rámec výživného. Poukázal na skutočnosť, že je
živnostník a teda nemá pravidelný príjem. Jeho mesačný príjem je približne vo výške 600 Eur, pričom
niekedy sa stáva, že je v strate, keďže jeho príjem závisí od počtu zákaziek. Jeho výdavky predstavujú
náklady na nájomné v jednoizbovom prenajatom byte vo výške 146 Eur + inkaso 20 Eur, oblečenie cca
150 až 200 Eur ročne, hygiena 50 až 60 Eur mesačne, strava 150 Eur mesačne. Náhodné výdavky

vykrýva rôznym spôsobom najmä pôžičkami od sestry či kamarátov. Navrhol zvýšenie výživného pre
navrhovateľku na sumu 130 Eur mesačne od právoplatnosti rozhodnutia.

4. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu povinného zo dňa 27.12.2017 potvrdila, že bola s povinným
na dovolenke v Bulharsku, avšak náklady na dovolenku neboli v sume 550 Eur ako uviedol povinný

a znášala ich sestra povinného. Povinný jej zaplatil kurz na vodičský preukaz, čo vnímala ako dar
k narodeninám a Vianociam, keďže od neho k týmto sviatkom už nič iné nedostala. Poplatok za kurz
bol asi 320 EUR. Povinný jej prispel na stužkovú sumou 50 Eur, hoci celkové náklady na stužkovú boli
400 Eur, ktoré hradila jej matka. Poprela, že by niekedy dostala od povinného na narodeniny sumu
110 Eur. Na 18. narodeniny dostala len pohľadnicu. Jediné, čo dostala darom, boli tenisky v hodnote 60

Eur na 19. narodeniny. Za povinným bola spolu s bratom dňa 25.12.2017 a nedostali od neho žiadne
darčeky. Povinný jej nezakupuje žiadne oblečenie, všetko financuje jej matka alebo si veci kupuje sama
za zarobené peniaze z brigád. Poprela tvrdenie povinného, že ju spolu s bratom bráva na víkendy,
pretože povinný má cez víkend iný program. Potvrdila, že ju niekoľkokrát odviezol na prípravný kurz do
Brna, avšak takisto s ňou chodila aj jej matka, ktorá jej uhradila prípravný kurz v Brne vo výške 200

Eur a prihlášky na vysoké školy vo výške 400 Eur. Vyjadrila pochybnosť, že mesačný príjem povinného
predstavuje 600 Eur, keďže povinný míňa peniaze na darčeky pre svojich kamarátov, na každodenné
posedenia v pohostinských zariadeniach, na stretnutia pri oslavách, ktoré často pre nich organizuje na
svojej chate. Poukázala na skutočnosť, že povinný vlastní hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý nie je
malej hodnoty. Povinný je vlastníkom rodinného domu v k.ú. Nálepkovo - Čierna hora, spoluvlastníkom

ďalších nehnuteľností a to lesov a iných porastov v k.ú. Nálepkovo a troch motorových vozidiel.

5. Súd prvej inštancie mal preukázané, že naposledy bolo určené výživné rozsudkom Okresného súdu
Spišská Nová Ves č.k. 11P 288/2009-24 zo dňa 09.06.2009 s právoplatnosťou dňa 15.06.2009, ktorým
bolaschválenárodičovskádohoda,ktoroubolzmenenýrozsudok č.k.5C468/2002-9zodňa03.10.2002

a zo strany povinného bolo zvýšené výživné pre navrhovateľku a jej brata zo sumy 66,39 Eur (2 000
Sk) na sumu 120 Eur na každé dieťa.

6. Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s
predloženými listinnými dôkazmi a zistený skutkový stav posúdil podľa ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75

ods. 1, 2, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, § 2 ods. 1, § 154, § 156, § 157 CMP, § 231,
§ 232 ods. 4 CSP a dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného došlo na strane účastníkov k
podstatnej zmene pomerov. Konštatoval, že navrhovateľka študuje na vysokej škole, stále sa pripravuje
na budúce povolanie, preto je svojou výživou odkázaná na svojich rodičov. Pri určení príjmu povinnéhosúd vychádzal z príjmu, ktorý povinný dosahuje pri svojej živnostenskej činnosti a ktorý si ako osobný
výdaj vyčleňoval v rámci svojho podnikania v roku 2017. Podľa peňažného denníka povinný realizoval v
roku 2017 výbery v celkovej výške 11 607,21 Eur t.j. 967,23 Eur mesačne. Z uvedeného príjmu povinný

uhrádza výdavky na domácnosť a svoje potreby vo výške 424 Eur, teda mu ostáva k dispozícii suma
543 Eur. Súd zistil, že hoci je povinný vlastníkom viacerých nehnuteľností , nebolo preukázané, že by
z nich mal akýkoľvek príjem, pričom podľa zmluvy o sprostredkovaní a poskytovaní služieb súvisiacich
s kúpou nehnuteľností zo dňa 26.02.2014 sa tieto nehnuteľností snaží predať. Súd mal preukázané,
že priemerný čistý mesačný príjem matky navrhovateľky je vo výške 1 005,29 Eur. Súd ustálil mesačné

výdavky navrhovateľky na sumu 400 Eur, ktoré zahŕňajú výdavky na oblečenie (102,47 Eur), drogériu
(44 Eur), knihy, poplatok za knižnicu, kuchynské potreby na internáte, poplatok za skrinku (30 Eur),
poplatok za internát (110 Eur), cestovné (20 Eur), strava na internáte cez ASIC kartu (16 Eur), pričom
súd zohľadnil náklady navrhovateľky aj na kultúrne vyžitie, záujmovú činnosť a stravu mimo školskej
jedálne.

7. Po zhodnotení odôvodnených potrieb navrhovateľky a súčasných príjmových a majetkových pomerov
povinného ako aj skutočnosti, že tento má ešte vyživovaciu povinnosť k bratovi navrhovateľky, súd
zvýšil výživné zo strany povinného pre navrhovateľku na sumu 200 Eur mesačne.

8. Za obdobie od podania návrhu t.j. od 08.09. 2017 až do dňa vyhlásenia rozhodnutia t.j. do 30.04.2018

vznikol povinnému dlh na výživnom vo výške 621,33 Eur, ktorý povolil povinnému splácať pravidelnými
splátkami popri bežnom výživnom vo výške 28 Eur mesačne pod hrozbou straty výhody splátok.

9. Súd ďalej zamietol návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

11. V zákonom stanovenej lehote podali proti rozsudku súdu prvej inštancie navrhovateľka aj povinný
odvolanie.

12. Povinný podal odvolanie proti výrokom rozsudku o zvýšení výživného a o dlžnom výživnom.
Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že navrhovateľka má dostatok finančných prostriedkov
na to, aby si časť výdavkov na štúdium mohla platiť sama. Spolu s matkou zriadil navrhovateľke aj

jej bratovi účet, na ktorý vložil 10 000 Eur, čo potvrdila aj matka navrhovateľky. Listinnými dôkazmi
preukázal svoj príjem a uviedol, že nehnuteľný majetok mu je skôr na príťaž ako na osoh. Príjmy z
podnikanianemástáleanipravidelné,pričomjehopríjmysúpodstatnenižšieakopríjmynavrhovateľkinej
matky, ktorá pracuje v štátnej správe. Rovnako tak ani jeho bytové a majetkové pomery nie sú lepšie ako
tie na strane matky navrhovateľky. Sú obdobia, kedy by to bez pomoci svojej sestry finančne nezvládol.

Poukázal na skutočnosť, že pracuje aj cez víkendy a práci sa nevyhýba, ale je dokázaný na zákazky
od klientov. Výšku súdom určeného výživného pre navrhovateľku považoval za likvidačnú, keďže už na
syna prispieva sumou 220 Eur mesačne. Vytýkal súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní neprihliadol
na jeho potreby a na skutočnosť, že musí z niečoho žiť a uhrádzať odvody. Uviedol, že obom deťom
sa snaží prispievať aspoň naturálne, zabezpečovať športové vyžitie a pravidelne obe deti kontaktuje,

aby zistil, či niečo nepotrebujú. Opätovne uviedol, že výživné platí pravidelne, pričom v roku 2015 a
2016 s ním boli obe deti na dovolenke v Bulharsku, ktorú hradil a zaplatil im aj vodičský preukaz vo
výške 425 Eur pre každého. Taktiež prispel obom deťom na stužkovú slávnosť a na narodeniny im dáva
po 110 Eur. Zastával názor, že súd prvej inštancie pri určení výšky výživného vychádzal len z potrieb
navrhovateľky a neprihliadol na jeho pomery. Výživné vo výške 180 Eur pre navrhovateľku považoval

za prijateľné a to aj s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľka a jej brat majú na účtoch po 5 000
Eur, ktoré boli po dohode s matkou určené na ich štúdium. Navrhol rozsudok v napadnutých výrokoch
zmeniť a zvýšiť výživné pre navrhovateľku zo sumy 120 Eur na sumu 180 Eur a v prevyšujúcej časti
návrh navrhovateľky zamietnuť.

13. Navrhovateľka podala odvolanie proti rozsudku v celom rozsahu. Namietala, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým záverom. Nesúhlasila
s odôvodnením súdu prvej inštancie týkajúcim sa vyčíslenia výšky jej odôvodnených výdavkov. Len
mesačné výdavky na stravu predstavujú sumu 240 Eur a jedna cesta domov z Hradca Králové stojípribližne 30 Eur, čiže celkové mesačné výdavky predstavujú sumu 600 Eur. Uviedla, že povinného
nezaujíma, či má dostatok finančných prostriedkov na základné veci. Matka jej prispieva neporovnateľne
vyššou sumou (450 Eur) a ešte jej zabezpečuje aj celú osobnú starostlivosť. Poukázala na životný

štýl povinného, ktorý svojich kamarátov a priateľky sponzoruje rôznymi spôsobmi. Zastávala názor,
že povinný robí všetko pre to, aby jej a bratovi nemusel prispieť ničím navyše. V konaní bolo
preukázané, že príjem povinného je vyšší ako ním deklarovaných 600 Eur mesačne, pričom povinný
je vlastníkom viacerých nehnuteľností, strojov a zariadení nemalej hodnoty. Namietala, že súd prvej
inštancie nepostupoval správne, keď nevyhodnotil deklarovanú výšku príjmov povinného a jeho finančné

záväzky voči tretím osobám, ktoré sú účelovo vysoké. Povinný jej ničím okrem stanoveného výživného
neprispieva, a to ani naturálne a nezabezpečuje o ňu ani osobnú starostlivosť. Vytýkala súdu prvej
inštancie, že nezohľadnil skutočnosť, že len matka o ňu zabezpečuje osobnú starostlivosť. Poukázala
na skutočnosť, že návrh na zvýšenie výživného podal aj jej brat - dvojča, o ktorom rozhodol Okresný
súd Spišská Nová Ves rozsudkom sp.zn. 2Pc 32/2017 zo dňa 15.02.2018 tak, že povinného zaviazal
prispievať na jeho výživu sumou 220 Eur mesačne. Namietala, že v porovnaní s jej bratom má vyššie

náklady spojené so štúdiom, cestovaním ale aj ako žena má vyššie výdavky na oblečenie, kozmetiku
atď. Nesúhlasila, aby jej povinný splácal dlžné výživné v mesačných splátkach po 28 Eur, keďže by
ho splácal 23 mesiacov, čo je neúmerne dlhá doba. Navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a povinného
zaviazať prispievať na jej výživu od 08.09.2017 do budúcna sumou 300 Eur mesačne vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred k jej rukám. Dlžné výživné za obdobie od 08.09.2017 do dňa 30.04.2018 vo výške 1

398 Eur žiadala povinného zaviazať zaplatiť v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

14. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu povinného uviedla, že v konaní bolo preukázané, že
tvrdenia povinného o poskytovaní vreckového, sumy 110 Eur k narodeninám a zakupovaní oblečenia
sú absolútne nepravdivé. Zdôraznila, že povinný s ňou ani jej bratom netrávi žiaden čas, nebráva ich

na výlety, preto nerozumie nezmyselným tvrdeniam povinného. Uviedla, že peniaze, ktoré dostala jej
matka titulom vyporiadania BSM nie sú jej peniaze, pričom povinný klame keď tvrdí, že tieto peniaze
boli určené na jej štúdium. Vyjadrila nepochopenie nad tvrdením povinného, že si má od svojej matky
nárokovať uvedené finančné prostriedky. Zastával názor, že povinný sa snaží pred súdom účelovo
skresľovať svoje príjmy a majetkové pomery a pritom pokračuje vo svojom spôsobe života, neustálych

posedeniach s kamarátmi a zúčastňovaní sa na rôznych akciách. Uviedla, že povinný má dostatok
finančných prostriedkov a je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na jej výživu požadovanou
sumou.

15. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že výška výživného požadovaná

navrhovateľkou je pre neho likvidačná. Opäť uviedol, že navrhovateľka aj jej brat majú odložené peniaze
na štúdium, na čom sa dohodol s ich matkou, čo však matka teraz popiera. Uviedol, že svoj príjem
pred súdom neskresľoval, výška jeho príjmu je bežná v regióne. Poprel tvrdenia navrhovateľky, že žije
márnivým spôsobom života. Uviedol, že žije v jednoizbovom prenajatom byte a často sa musí spoľahnúť
na finančnú pomoc od svojej sestry. Nehnuteľnosti, ktoré má sa snaží dlhodobo bezúspešne predať.

Spochybnil tvrdenia navrhovateľky, že jeho životný štandard je vyšší ako štandard jej matky. Uviedol, že
navrhovateľka má možnosť privyrobiť si brigádnickou činnosťou, čo však odmieta. Jej bratovi pomohol
vybaviť brigádu v gastronómii. Namietal, že výživné musí zodpovedať aj jeho životnej úrovni, pričom
navrhovateľka egoisticky pozerá iba na svoje potreby.

16. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu povinného uviedla, že povinný ju finančne žiadnym
spôsobom okrem výživného nepodporuje. Povinný nemôže očakávať, že vyplatením podielu z BSM
jej matke, sa zbavil voči nej vyživovacej povinnosti. Uviedla, že bola svedkom toho ako povinný jednej
zo svojich priateliek kúpil šaty na ples, pričom jej takýmto spôsobom neprispel, keď mala stužkovú
alebo tanečný ples. Rovnako tak ďalšej zo svojich priateliek zaplatil výlet do Prahy na muzikál.

Opätovne poukázala na nehnuteľnosti, ktoré povinný vlastní a je teda nepochybné, že jeho majetok je
vyšší ako majetok jej matky. Zdôraznila, že zaťažiť ju povinnosťou pracovať z dôvodu uspokojovania
odôvodnených potrieb by bolo v rozpore s charakterom vyživovacej povinnosti , keďže sama nie je
schopná sa živiť. Poprela tvrdenia povinného, že štúdium na vysokej škole nezvláda, o čom povinný
nemôže mať žiadne informácie, keďže sa o jej štúdium nezaujíma.

17. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.18. Podľa ust. § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

19. Podľa ust. § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa
zmenia pomery.

20.Podľaust.§62ods.1Zákonaorodine,plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 cit. ust. obaja rodičia

prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 cit. ust. pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú
spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 cit. ust. výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa ust. § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

22. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Podľa odseku tri tohto zákonného ustanovenia, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj
životných nákladov.

24. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalopodľa§379CSPa66CMPbeznariadeniapojednávaniapodľa§385ods.1CSPvspojení
s 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho
podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, ktoré však nesprávne aplikoval na zistený skutočný stav
a dospel tak k nesprávnym právnym záverom.

25. Odvolacísúdpoukazujenaust.§78ods.1Zákonaorodine,ktorévyžaduje,abykzmenepôvodného
rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili
podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, a teda o zmenu, ktorá sa výraznejším
spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov konania. Za zmenu, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného
rozhodnutiaovýživnomjepotrebnépovažovaťajnárastodôvodnenýchpotrieboprávnenéhodieťaťa, ku

ktorým môže dôjsť buď ihneď napríklad v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu, nástupu do školy atď.
alebo aj postupne v dôsledku vyššieho veku dieťaťa. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne
použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v tomto prípade ust. § 62 ods. 1, 2,4 a 5
a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že základnými kritériami
určenia rozsahu vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a

majetkové pomery rodičov. Odôvodnenými potrebami dieťaťa nie sú len potreby na zabezpečenie výživy
vo vlastnom zmysle slova, ale aj šatstvo, obuv, náklady na bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rôznymi jeho záujmami a so zdravotným stavom. Ust. § 62 ods. 2
Zákona o rodine stanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, preto ak
je životná úroveň rodičov vyššia, je v záujme dieťaťa, aby sa na tejto úrovni podieľalo a malo z nej

úžitok aj v budúcnosti. Výška výživného preto môže byť v takomto prípade určená tak, aby zodpovedala
aj zvýšeným potrebám dieťaťa. Rovnako je potrebné posudzovať aj odôvodnené potreby plnoletého
dieťaťa, pokiaľ dôvodom trvania vyživovacej povinnosti k nemu je okolnosť, že dieťa sa pripravuje na
budúce povolanie.

26. Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť povinného k navrhovateľke bola naposledy
upravená rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 11P 288/2009-24 zo dňa 09.06.2009,
ktorým bola schválená rodičovská dohoda, ktorou bol zmenený rozsudok č.k. 5C 468/2002-9 zo dňa
03.10.2002 a bolo zvýšené výživné zo strany povinného pre navrhovateľku zo sumy 66,39 Eur (2 000Sk) na sumu 120 Eur. V danom prípade je teda nepochybné, že len samotná doba, ktorá uplynula
od predchádzajúcej úpravy výživného (viac ako 9 rokov) odôvodňuje záver, že sú dané dôvody na
zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom, keďže došlo k podstatnému zvýšeniu odôvodnených potrieb

navrhovateľky, ktorej náklady podstatne vzrástli, a to v súvislosti s jej vyšším vekom, fyzickým rastom,
záujmovou činnosťou, spoločenskými aktivitami ale najmä s prípravou na budúce povolanie (poplatky
za ubytovanie, cestovné, stravu a knihy potrebné na štúdium). Súčasne je potrebné prihliadnuť aj na tzv.
valorizačnú klauzulu (ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine), ktorá ukladá súdu, aby v prípade ak rozhoduje
o zmene výživného, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Vývoj životných nákladov je

objektívna okolnosť, ktorá sama o sebe odôvodňuje zmenu výšky výživného. V tejto súvislosti odvolací
súd uvádza, že súdna prax aj bez iných okolností považuje za zmenu pomerov skutočnosť, že v
priebehu 3 rokov sa zvyšujú odôvodnené potreby detí súvisiace minimálne s ich vekom a tomu
zodpovedajúcemu vývinu. V danom prípade teda od poslednej úpravy výživného (v roku 2009) došlo na
strane navrhovateľky minimálne tri krát k zmene pomerov, a preto je odvolací súd rovnakého právneho
názoru ako súd prvej inštancie, že na strane účastníkov konania došlo k takej kvalifikovanej zmene

pomerov, ktorá opodstatňuje zvýšenie výživného pre navrhovateľku od povinného. Odvolací súd sa
však nestotožňuje s výškou výživného, ktorú určil súd prvej inštancie, ktoré dostatočne nezohľadňuje
odôvodnené potreby navrhovateľky na stravovanie mimo internátu, kultúrne vyžitie, záujmovú činnosť a
cestovné domov, ktoré odhadol na 77 Eur (bod 61 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Po dôslednom
posúdení zisteného skutočného stavu veci dospel odvolací súd k záveru, že v konaní deklarovaným

odôvodneným potrebám navrhovateľky so zreteľom na jej právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov zodpovedá výživné v sume 220 Eur mesačne. Vo vzťahu k odvolacím námietkam navrhovateľky,
že jej mesačné náklady predstavujú sumu 600 Eur, odvolací súd konštatuje, že navrhovateľka má síce
preukázateľne vyššie výdavky v súvislosti s jej štúdiom mimo miesta jej trvalého bydliska a z tohto
dôvodu je nútená platiť poplatky za ubytovanie na internáte, cestovanie domov a späť, stravu atď., avšak

pri rozhodovaní o výživnom je vždy nutné prihliadnuť aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného rodiča, ktoré predstavujú limitujúce kritérium vo vzťahu k odôvodneným potrebám dieťaťa
(ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine). Navyše matka navrhovateľky na pojednávaní uskutočnenom dňa
16.01.2018 potvrdila, že navrhovateľka má rovnaké náklady ako jej brat - dvojča Oto Fargaš (zápisnica
z pojednávania v spise na č.l. 94), pričom rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 2Pc

32/2017 zo dňa 15.02.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7Co 43/2018
zo dňa 29.01.2019 súd zvýšil zo strany povinného výživné pre brata navrhovateľky zo sumy 120 Eur
na sumu 220 Eur.

27. Odvolací súd sa stotožňuje s ustálením čistého mesačného príjmu povinného vo výške 967

Eur, ktorý podľa názoru odvolacieho súdu povinnému umožňuje uhrádzať navrhovateľke výživné v
sume 220 Eur, a to s prihliadnutím na prioritu vyživovacej povinnosti vo vzťahu k iným výdavkom
povinného rodiča (ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine). Pokiaľ povinný namietal, že majetkové a príjmové
pomery matky navrhovateľky sú podstatne lepšie ako tie jeho, odvolací súd uvádza, že matka nielenže
zabezpečuje celkovú osobnú starostlivosť o navrhovateľku, ale znáša všetky zvýšené a mimoriadne

potreby navrhovateľky spojené s jej štúdiom, preto sú tieto odvolacie námietky povinného bez právneho
významu. Rovnako tak je bezpredmetná odvolacia námietka povinného, že navrhovateľke a jej bratovi
bola na bankový účet vložená suma po 5 000 Eur určená na ich štúdium, keďže z vyjadrení účastníkov
je zrejmé, že sa jednalo o finančné prostriedky z vyporiadania BSM povinného a matky navrhovateľky.
V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že vyporiadanie BSM slúži len k vyrovnaniu majetkových

pomerov bývalých manželov, a nemá vplyv na plnenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča k
oprávnenému dieťaťu. Záverom odvolací súd dodáva, že výživné nebolo povinnému zvýšené spätne,
ako sa mylne domnieva, ale len od podania návrhu t.j. od 08.09.2017 a teda v súlade s ust. § 77 ods.
1 Zákona o rodine.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd podľa ust. § 388 CSP zmenil rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zvýšení výživného tak, že zvýšil výživné od povinného
pre navrhovateľku zo sumy 120 Eur na sumu 220 Eur mesačne počnúc dňom podania návrhu t.j. od
08.09.2017 do budúcna.

29. Keďže navrhovateľka sa podaným návrhom na začatie konania domáhala zvýšenia výživného od
povinného na sumu 300 Eur, odvolací súd jej návrh v prevyšujúcej časti t.j. nad sumu 220 Eur zamietol.30. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

31. V dôsledku zmeny rozhodnutia o zvýšení výživného odvolací súd zrušil výrok o dlžnom výživnom
a taktiež súvisiaci výrok o trovách konania podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP a v rozsahu zrušenia
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (ust. § 391 ods. 1 CSP), nakoľko
na zistenie, čím povinný prispel na výživu navrhovateľky po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie,

ktoré je predbežne vykonateľné (§ 44 CMP), je potrebné vykonať dokazovanie a následne opätovne
rozhodnúť o dlžnom výživnom, jeho splatnosti a o trovách konania, ak to niektorý z účastníkov navrhne
(§ 57 CMP). Vo vzťahu k výroku o splatnosti dlžného výživného odvolací súd podotýka, že pri splátkach
28 Eur mesačne, by ustálený dlh 621,33 Eur povinný splácal viac ako 22 mesiacov ( súd prvej inštancie
uvádza 10 mesiacov), čo nie je v súlade s účelom výživného a predovšetkým výživného, ktoré už malo
byť uhradené.

32. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ

musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho

sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).