Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/166/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311214108
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šikuta
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:8311214108.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ U., bývajúceho v V., 2/ T., bývajúcej v V., proti
žalovaným 1/ J., bývajúcemu v V., 2/ Z. bývajúcej v V., obaja zastúpení JUDr. Júliusom Kvetánom,
advokátom so sídlom v Humennom, Jasenovská 11, 3/ K. bývajúcemu v B., o návrhu žalovaných 1/,
2/ na obnovu konania, vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 17 C 192/2011, o dovolaní
žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 22. novembra 2017 sp. zn. 11 Co

21/2017, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Žalobcom 1/, 2/ a žalovanému 3/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 2. septembra 2016 č. k.

17 C 192/2011-255 návrh žalovaných 1/, 2/ na povolenie obnovy konania vedeného pod sp. zn. 17 C
122/2009 zamietol. Vychádzal zo zistenia, že žalovaní 1/, 2/ v konaní o povolenie obnovy konania v
podstate namietali tie isté skutočnosti, ktoré udávali v pôvodnom konaní. Žalovaní 1/, 2/ žiadali, aby súd
v konaní o povolenie obnovy konania vykonal dokazovanie, a to výsluchom svedkyne zamestnankyne
(Úradu práce, sociálnych veci a rodiny) a tiež pripojením spisu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
ako aj výsluchom iných svedkov. Žiadali aj lustráciu exekučných a súdnych spisov. Išlo o návrhy na

dokazovanie, ktoré boli známe žalovaným 1/, 2/ už v pôvodnom konaní, čo sami aj potvrdili, a ktorých
väčšinu vykonanie prevažne navrhovali už v pôvodnom konaní. Súd prvej inštancie dospel k záveru,
že ide o dôkazy, ktoré bolo možné vykonať v pôvodnom konaní. Ďalším dôvodom zamietnutia žaloby
o obnovu konania bola skutočnosť, že zo samotného návrhu, ako aj z uvedených tvrdení a výpovedí
žalovaných je zrejmé, že návrh na obnovu konania podali po uplynutí trojmesačnej subjektívnej lehoty
v zmysle § 403 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie v konaní skúmal len splnenie podmienok na povolenie

obnovy konania a nemohol vykonať dôkazy vo veci samej, ako to požadovali žalovaní 1/, 2/.

2. Na odvolanie žalovaných 1/, 2/ Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 22.
novembra 2017, sp. zn. 11 Co 21/2017, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Dospel k záveru, že
súd prvej inštancie dostatočne a správne zistil skutočný stav a z neho vyvodil správny právny záver.
Dôvodiltým,žedokazovanie,ktoréžalovaní1/,2/navrhlivykonaťnebolodokazovaním,ktoréjepotrebné

pre rozhodnutie o návrhu na povolenie obnovy konania. Návrhy, ktoré žalovaní 1/, 2/ v tomto smere
predniesli, sa týkali dokazovania, ktoré by mohlo byť právne významné v pôvodnom konaní, pričom
ako správne konštatuje súd prvej inštancie, prevažnú časť z tohto dokazovania súd v pôvodnom
konaní aj vykonal. V odôvodnení rozhodnutia o zamietnutí žaloby o obnovu konania súd prvej inštancie
jednoznačne uviedol, ktoré dôkazy už boli v pôvodnom konaní vykonané a uzavrel, že žalovaní 1/,
2/ sa domáhali zopakovania dokazovania, ktoré vlastne už v pôvodnom konaní vykonané bolo. Pre

úplnosť dodal, že včasnosť podania návrhu na obnovu konania bolo potrebné posúdiť podľa § 230 OSP
(platného a účinného v čase podania návrhu dňa 16. decembra 2011), ktorá okolnosť nič nemení navecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď § 220 ods. 1 OSP stanovilo premlčaciu lehotu
troch mesiacov od času, kedy ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho
času, keď dovolací dôvod mohol uplatniť.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaní 1/ a 2/ dovolanie, ktorého prípustnosť
vyvodzovali z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP. Tento nesprávny postup videli v tom, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (v spojitosti s ustanovením § 365 ods. l písm. b/ CSP),

že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (v spojitosti s
ustanovením § 365 ods. l písm. d/ CSP), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností (v spojitosti s ustanovením § 365 ods. 1 písm. e/ CSP). Ďalej
dôvodil, že súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že v konaní o povolení obnovy konania
súd skúma len splnenie podmienok na povolenie obnovy konania a nemôže vykonávať dôkazy, ako to
požadovali v tomto konaní žalovaní 1/, 2/. Navrhli napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vrátiť

na ďalšie konanie, alebo alternatívne zmeniť tak, že návrhu žalovaných 1/, 2/ vyhovie a obnovu konania
povolí.

4. Žalobcovia 1/, 2/ ani žalovaný 3/ sa k dovolaniu nevyjadrili.

5. Najvyšší súd (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§
429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia
pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť. Stručné odôvodnenie
(§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.

6. V danom prípade bolo dovolanie podané po 1. júli 2016, kedy nadobudol účinnosť nový civilný
procesný kódex. Aj za účinnosti CSP treba dovolanie považovať za mimoriadny opravný prostriedok,
ktorýmávsystémeopravnýchprostriedkovcivilnéhosporovéhokonaniaosobitnépostavenie.Dovolanie
aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými

stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné
preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (1 Cdo 109/2018, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013,
4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012).

7. Už v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 najvyšší súd opakovane vyjadril názor aktuálny aj

v súčasnosti, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej
istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je
tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej
inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky,
za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane

dovolacieho konania (1 Cdo 111/2018, 3 Cdo 357/2015, 4 Cdo 1176/2015, 5 Cdo 255/2014, 8 Cdo
400/2015). Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť
dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

8. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,

ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata),
musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho
konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už
právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad
(3 Cdo 319/2013, 1 Cdo 124/2018, 3 Cdo 357/2016, 3 ECdo 154/2013, 3 Cdo 208/2014).

9. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle
§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, len ak to zákon pripúšťa. To
znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie úspešne napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho

súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré vkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je procesnou povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým
spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).

V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý vymedzil v
dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

11. Z obsahu dovolania je zrejmé, že žalovaní 1/, 2/ vyvodzujú prípustnosť podaného dovolania z dôvodu
z § 420 písm. f/ CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento
nesprávny postup videli najmä v tom, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ďalej v tom, že súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie
tým, že v konaní o povolení obnovy konania súd skúma len splnenie podmienok na povolenie obnovy
konania a nemôže vykonávať dôkazy, ako aj že odmietol vykonať dokazovanie výsluchom svedkov a
oboznámením spisov úradov.

12. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP, sú a/ zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane, aby procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

13. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny
proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej

právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu
hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

14. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných
do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca
činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci, to, ako súd viedol spor,
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento

pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť
súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu
posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

15. Dovolací súd zdôrazňuje, že ani podľa predchádzajúcej právnej úpravy nebolo dôvodom

znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení strany konania a zakladajúcim prípustnosť dovolania,
nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných
dôkazov či nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (R 37/1993, R 125/1999, R 42/1993 a 1 Cdo
85/2010, 2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo
185/2011, 7 Cdo 38/2012). Nová právna úprava na samej podstate uvedeného nič nezmenila. Najvyšší

súd ešte pripomína, že taktiež už aj podľa predchádzajúcej právnej úpravy súdna prax dospela k záveru,
že realizácia procesných oprávnení sa strane neznemožňuje ani eventuálnym nesprávnym právnym
posúdením (R 54/2012 a 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011,
6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu
zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP (R 24/2017).

16. Dovolací súd po vyhodnotení všetkého vyššie uvedeného dospel k záveru, že dôvody, ktoré
dovolatelia uviedli v podanom dovolaní nie sú právne relevantné pre dovolanie postavené na § 420
písm. f/ CSP.

17. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalovaných 1/, 2/ nie je podľa § 420
písm. f/ CSP prípustné. Najvyšší súd preto ich dovolanie v zmysle § 447 písm. c/ CSP ako neprípustné
odmietol.18. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.