Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/237/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615208378
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5615208378.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcov: 1/ I. U., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, J., 2/ maloletý G. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, J.,
3/ maloletá X. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, J., všetci právne zastúpení: JUDr. Marek
Radačovský, advokát so sídlom V. X, U., proti žalovaným: 1/ Združenie kanalizácia a ČOV Važec, 2/
VODOHOSPODÁRSKE STAVBY - ekologický podnik, a.s., so sídlom Pestovateľská 8, Bratislava, IČO:
31 320 082, právne zastúpený: JUDr. Marcel Jóža, advokát so sídlom W. XX, XXX XX Y., za účasti
intervenienta: AIG Europe Limited, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Palisády 29,

Bratislava, IČO: 47 241 128, právne zastúpený: CLC advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Panenská
18, Bratislava, IČO: 36 707 856, 3/ STRABAG Pozemné a inžinierske staviteľstvo s.r.o., so sídlom
Mlynské nivy 61/A, Bratislava, IČO: 31 355 161, právne zastúpený: Valko Marián & partners, s. r. o., so
sídlom Porubského 2, Bratislava, IČO: 35 916 192, za účasti intervenienta: Generali Poisťovňa, a.s., so
sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, právne zastúpený: JUDr. Gabriela Reichová,
advokátkasosídlomE.D.XX,D.,4/BISMARCKs.r.o.,sosídlomHornýVal8/17,Žilina,IČO:36768758,
5/ Amberg Engineering Slovakia, s.r.o., so sídlom Somolického 1, Bratislava, IČO: 35 860 073, právne

zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marcel Boris, s.r.o., so sídlom Vajnorská 8/A, Bratislava, IČO:
36 863 319, za účasti intervenienta: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Baltazár Mucska, advokát so
sídlom J. XX, Y., 6/ ESO STAV s.r.o., so sídlom Jarocká 397, Veľké Zálužie, IČO: 45 675 058, právne
zastúpený: Mgr. Rastislav Otruba, advokát so sídlom U. XXXX/XX, V., o náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške133.000€,naodvolaniežalobcovvrade1/,2/,3/ažalovanéhovrade6/protirozsudkuOkresného
súdu Liptovský Mikuláš č.k. 6C/299/2015-331 zo dňa 26. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zostáva n e d o t k n u t ý .

Žalovaným v rade 2/ až 6/ voči žalobcom v rade 1/ až 3/ n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

Žalobcom v rade 1/ až 3/ voči žalovanému v rade 6/ n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho

konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie voči žalovanému v rade 1/ a žalobu voči
žalovaným v rade 2/ - 6/ v celom rozsahu zamietol. Žalovaným v rade 2/ - 6/ a intervenientom na strane
žalovaných nepriznal nárok na náhradu trov konania.2. Konanie voči žalovanému v rade 1/ zastavil z dôvodu, že tento subjekt nemá procesnú subjektivitu,
nakoľko ide o združenie, ktoré vzniklo na základe zmluvy o združení uzatvorenej podľa § 829

Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), pričom takéto združenia nemajú podľa § 829 ods. 2 OZ
spôsobilosť na práva a povinnosti. Uzavretím zmluvy o združení nevzniká nový subjekt, takéto združenie
sa nezapisuje do žiadneho registra, a preto nemôže konať vo vlastnom mene a na vlastný účet.

3. Pokiaľ ide o žalovaných v 2/ - 6/ rade, na základe vykonaného dokazovania žalobu zamietol ako

nedôvodnú z dôvodu absencie vecnej pasívnej legitimácie týchto strán sporu. Žalovaní vzniesli námietku
premlčania potom, ako im bola zo strany súdu doručená doplnená žaloba s vyznačeným dátumom na
podacej pečiatke 12.10.2015. Žalobcovia však žalobu podali včas, a to dňa 05.10.2015, keď jednak v
tento deň doručili súdu mailové podanie, ktoré bolo včas písomne doplnené a zároveň aj dňa 05.10.2015
doručili žalobu elektronicky podpísanú zaručeným elektronickým podpisom. Žalobcovia si uplatnili nárok
nanáhradunemajetkovejujmyzazásahdoosobnostnýchprávspôsobenýchsmrťoumanželažalobkyne

v 1/ rade a otca žalobcov v 2/ a 3/ rade, ktorá nastala 04.10.2012. Prvýkrát si teda mohli uplatniť právo
05. 10. 2012, odkedy začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá skončila 05.10. 2015.
Žalobcovia podali žalobu v posledný deň lehoty. Na základe uvedeného súd na námietku premlčania
neprihliadol. Pokiaľ ide o námietku miestnej príslušnosti vznesenú žalovanými v 2/, 3/ a 5/ rade, poukázal
na to, že pojem škoda je potrebné vykladať extenzívne v tom zmysle, že náhrada škody zahŕňa aj

náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv pozostalých a síce do práva na súkromný
a rodinný život spôsobený usmrtením blízkej osoby, a nakoľko k takémuto zásahu došlo v obvode
OkresnéhosúduLiptovskýMikuláš,jedanámiestnapríslušnosťtohtosúdunaprejednaniearozhodnutie
vo veci samej.

4. V prípade neoprávneného zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby, ktorý bol spôsobený niekým,
kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby, považuje sa takýto zásah
za zásah spôsobilý priamo právnickou osobou, pričom pre posúdenie, či išlo o takúto činnosť, je určujúca
existencia miestneho, časového a vecného vzťahu k plneniu danej činnosti. Vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že práce oproti rodinného domu súpisné číslo XXX na úseku pod pracovným názvom

„Stoka B10 - 2“ mal vykonať žalovaný v 4. rade na základe zmluvy uzavretej výlučne so žalovaným
v 3. rade. Žalovaný v 4. rade si objednal na tento úsek práce u subjektu Jozef Bíro - ESO STAV
s miestom podnikania Jarocká 397/15, Veľké Zálužie, IČO: 43 054 242, ktorý následne objednal na
zemné a výkopové práce svedka Z. D. ako samostatne zárobkovú osobu. Svedok Z. D. bol právoplatne
odsúdený za prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, ktorý spôsobil tým, že porušil

ustanovenia zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, následkom čoho G. U. spadol z bicykla,
pri páde utrpel vnútrolebečné poranenie hlavy s krvácaním do mozgu, na ktoré na mieste nehody zomrel.
Aj keď zo skutkovej vety trestného rozkazu vyplýva, že odsúdený vykonával činnosť, pri ktorej došlo
k smrteľnému úrazu, ako zamestnanec firmy Jozef Bíro - ESO STAV, Jarocká 397, Veľké Zálužie, z
listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise, ako aj v pripojenom vyšetrovacom spise vyplýva,

že odsúdený konal ako samostatne zárobkovo činná osoba na základe objednávky zo dňa 10. 09.
2012. V konaní nebolo preukázané, že žalovaní v 2/ - 6/ rade sa dopustili porušenia právnej povinnosti,
ktorá by bola v príčinnej súvislosti s nemajetkovou ujmou žalobcov, a teda nebolo dokázané, že sú
pôvodcami neoprávneného zásahu do práv žalobcov, čo znamená, že nie sú vecne pasívne legitimovaní
v tomto spore. Pôvodca zásahu, svedok Z. D., nebol zamestnancom žalovaných v 2/ - 6/ rade, ani

s nimi nebol v žiadnom inom obdobnom vzťahu, na základe ktorého by bolo možné konštatovať, že
žalovaní v 2/ - 6/ rade ho použili na výkon svojej činnosti. Jediným subjektom, ktorý použil Z. D. na svoju
činnosť, bol subjekt Jozef Bíro - ESO STAV, ktorý však nie je žalovanou stranou. Žalovaný v 6. rade je
obchodnou spoločnosťou, čiže odlišným subjektom, pričom zo žiadneho listinného dôkazu nevyplýva,
že by bola v akomkoľvek vzťahu s pôvodcom zásahu, Z. D.. Aplikoval ustanovenie § 420 ods. 2 OZ,

nakoľko predmetné ustanovenie je obsahom a účelom najbližšie právnemu vzťahu zodpovednosti za
nemajetkovú ujmu spôsobenú na osobnostných právach žalobcov, nakoľko odsúdený Z. D. bol použitý
na činnosť subjektom vykonávajúcim podnikateľskú činnosť pod obchodným menom Jozef Bíro - ESO
STAV. Nestotožnil s právnym názorom žalobcov o existencii vecnej pasívnej legitimácie žalovaných v 2/
- 6/ rade, najmä o existencii zodpovednosti žalovaných v 2/ a 3/ rade, ktorí boli zhotoviteľmi diela, a to

z dôvodu, že podľa ustanovenia § 420 ods. 2 OZ nedochádza k prechodu zodpovednosti zo subjektu,
ktorý zodpovedá škodu spôsobenú pri jeho činnosti tými, ktorých na túto činnosť použil, na iné subjekty, s
ktorými je v akomkoľvek právnom vzťahu. Predpokladom zodpovednosti za škodu je totiž aj tzv. kauzálny
nexus, čiže vzťah medzi neoprávneným zásahom a škodou, na základe čoho musí existovať aj príčinnásúvislosťmedzipôvodcomškody,ktorýspôsobilneoprávnenýzásahavzniknutouškodou.Z.D.vdanom
prípade nezodpovedá za škodu, ale táto zodpovednosť sa podľa ustanovenia § 420 ods. 2 OZ prenáša
na toho, kto ho použil na svoju činnosť, avšak pri tejto delegácii zodpovednosti sa zodpovednostný vzťah

uzatvára. Len za predpokladu preukázania, že Z. D. na vlastnú zodpovednosť a vo vlastnom mene
použili na svoju činnosť aj žalovaní v 2/ - 6/ rade, by boli títo nositeľmi vecnej pasívnej legitimácie. V
konaní však takýto vzťah medzi pôvodcom škody a žalovanými v 2/ - 6/ rade nebol dokázaný. Nič na tom
nemení ani subdodávateľský charakter medzi žalovanými. Zákon v spomínanom ustanovení vychádza
totiž zo zásady, že právnická ako aj fyzická osoba zodpovedá za výber osôb, ktoré použije pri svojej

činnosti a za škodu nimi spôsobenú práve pri tejto činnosti. Z. D. na výkon svojej činnosti vybral subjekt
Jozef Bíro - ESO STAV, čo nakoniec vyplýva aj z výroku trestného rozkazu, ktorý vychádza z dôkazov
zabezpečených v trestnom konaní. Z výpovede svedka síce vyplynulo, že na mieste samom prijímal
aj príkazy a pokyny od iných osôb (čo mohol byť napríklad stavbyvedúci, stavebný dozor a podobne),
avšak takéto konanie samo o sebe nezakladá zodpovednostný vzťah podľa ustanovenia § 420 ods. 2
OZ. Takéto pokyny, resp. usmernenia, ktoré sa bežne udeľujú v rámci stavebných prác, o to viac ak ide

o rozsiahle stavebné práce, na ktorých sa zúčastňuje naraz viac zhotoviteľov, nemožno podriadiť ani
pod ustanovenia príkaznej zmluvy, pojmovým znakom ktorej je bezodplatnosť. Z. D. vykonával stavebné
práce na mieste tragickej udalosti na základe zmluvného vzťahu výlučne so subjektom Jozef Bíro - ESO
STAV, ktorý si u neho práce objednal odplatne objednávkou zo dňa 23. 07. 2012. Objednávateľ potvrdil
zápisom zo dňa 24.07.2012 prevzatie staveniska (č. l. 294 vyšetrovacieho spisu) a osoby, ktoré boli

ním použité na jeho činnosť, vrátane Z. D., tieto absolvovali vstupné školenie o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci na stavbe. Svedok konkretizoval, že práce vykonával pre subjekt „ESO STAV“, ktorému
aj vystavoval faktúry a ktorý ho na práce objednal.

5. Žiadnemu zo žalovaných nepriznal nárok na náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného

zreteľa. Nepovažoval za spravodlivé, aby žalobcovia znášali trovy konania, čo by predstavovalo
neprimeranú tvrdosť pri aplikácii zásady „víťaz berie všetko“. Najtragickejším spôsobom bolo zasiahnuté
do osobnostných práv žalobcov, v súvislosti s čím im vznikol nárok na uplatnenie si náhrady
nemajetkovej ujmy, aj keď tento by nemohol zmierniť následok tragickej udalosti v ich rodinnom živote.
Žalobcovia stratili živiteľa rodiny, pričom na žalobkyni v rade 1/ je celá starosť o zabezpečenie potrieb

maloletých žalobcov v 2/ a 3/ rade a potrieb rodiny. Toto postavenie samo o sebe oproti postaveniu
žalovaných v 2/ - 6/ rade, v prevažnej časti obchodných spoločnosti so zásadným vplyvnom na trhu,
je dôvodom, pre ktorý spravodlivo žalobcovia nemusia nahradiť žalovaným trovy konania. Zároveň je
názoru, že nie je to neprimeraným zásahom do práv žalovaných, ktorí bezpochyby neutrpia citeľnú
ujmu. Naopak, s poukazom na postavenie, majetkové a príjmové pomery v domácnosti žalobcov je bez

akýchkoľvek pochybnosti možné konštatovať, že prípadne uložená povinnosť k náhrade trov konania
by bola pre rodinu žalobcov likvidačná, domácnosť by uvalila do hmotnej núdze, čo by bol len ďalší
nepriaznivý následok udalosti zo 04.10.2012.

6. V zákonom stanovenej lehote do trov konania podal odvolanie žalovaný v rade 6/. Poukázal na to,

že pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa ako esenciálne kritérium priznania premieta ustanovenie
§ 255 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) - tzv. zásada úspechu vo veci. V predmetnej veci
je zrejmé, že mal plný úspech, čím mu vzniklo právo na priznanie náhrady trov konania vo výške 100
%. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu
a musí mať vždy výnimočný charakter. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, aké dôvody hodné

osobitného zreteľa u žalobcov zistil. Odôvodnenie je veľmi všeobecné a strohé, čo spôsobuje jeho
zásadnú nepreskúmateľnosť. Nie sú zrejmé majetkové, príjmové pomery žalobcov, ich celkové výdavky
a podobne. Pokiaľ súd konštatuje, že je obchodnou spoločnosťou so zásadným vplyvom na trhu,
poukázal na výkazy žalovaného v rade 6/ zverejnené na stránke www.finstat.sk ,
z ktorých vyplýva, že v roku 2017 vykázal žalovaný stratu vo výške 1.864 € a celková zadĺženosť

žalovaného predstavuje 88,40 %. Od roku 2015 až do súčasnosti je v strate. Špecifikácia pomerov
žalobcov nie je zrejmá z odôvodnenia, ani zo samotného súdneho spisu. Je pravdou, že dôvody hodné
osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje - neznamená to však, že tým sa
má vytvárať priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. Pri skúmaní sociálnych pomerov je nutné
prihliadať aj na pomery druhej strany sporu. Pokiaľ sa žalobcovia odvolávajú na svoju sociálnu situáciu,

bolo ich povinnosťou predložiť dôkazy o tejto situácii. Bolo by nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil
svoje porušené alebo ohrozené práva, alebo právom chránené záujmy, nedostal náhradu trov, ktoré pri
tejto činnosti účelne vynaložil. § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových
rozdielov medzi stranami. Z výsledkov sporu, zo spôsobu vedenia sporu a ani z iných procesných situáciínevyplynul dôvod na použitie moderačného práva. Vzhľadom na uvedené navrhuje rozsudok vo výroku
III. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania.

7. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podali odvolanie žalobcovia v rade 1/ - 3/, a to vo výroku
II., ktorým bola žaloba voči žalobcom v rade 2/ - 6/ zamietnutá. Sú toho názoru, že rozhodnutie vychádza
z nesprávnej aplikácie právnych predpisov na daný skutkový stav, a teda z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Na daný vzťah aplikoval § 420 ods. 2 OZ a podľa ich názoru, právnu normu na daný

vzťah nesprávne interpretoval. Za nemajetkovú ujmu im nepochybne primárne zodpovedá zhotoviteľ
diela, čo sú žalovaní v rade 2/ a 3/ a bez ohľadu na to, aké osoby pri výkone činnosti použili. V zmysle
zmluvy o dielo medzi Liptárenská vodárenská spoločnosť a žalovanými v rade 2/, 3/ a jej ustanovení
je zrejmé, kto je zhotoviteľom diela a kto zodpovedá za všetky škody a ujmy, ako aj bezpečnosť pri
vykonávaní tohto diela, a to aj vo vzťahu k tretím osobám. Uvedená zmluva je zverejnená na internete a
je verejne dostupná, aby si každý mohol overiť, kto je zhotoviteľom diela. Zároveň zhotoviteľ diela a jeho

názov bol uvedený a označený na vyobrazeniach pri stavbe v čase, keď prebiehala. Akákoľvek osoba,
ktorú zhotoviteľ použil pri výkone svojej činnosti, vykonávala túto činnosť pre zhotoviteľa a podľa jeho
pokynov, príkazov a v jeho záujme. Zo strany Z. D. nešlo o žiaden exces, ale v konaní bolo preukázané,
že jeho konanie sa miestne, časovo a vecne vzťahovalo primárne k výkonu podnikateľskej činnosti
žalovaných v rade 2/ a 3/ a všetky osoby nachádzajúce sa na predmetnej stavbe boli v pozícii buď

zamestnancov alebo subdodávateľov žalovaných v rade 2/ a 3/, teda zhotoviteľov stavby. Samotný Z. D.
na pojednávaní dňa 26.04.2019 bez váhania vypovedal, že práce vykonával pre STRABAG a ZIPP a od
nich prijímal príkazy na stavbe, ako aj pokyny, čo má, alebo nemá v ten deň spraviť. Právnu úpravu nie je
možné vykladať tak, že zhotoviteľ diela alebo prevádzkovateľ stavby sa zbaví svojej zodpovednosti tým,
že poverí na výkon svojej činnosti iné osoby. Súd nesprávne odvodzuje zodpovednosť za škodu iba od

trestného konania, v ktorom bol uznaný za vinného Z. D.. Súd je viazaný rozhodnutím v trestnom konaní,
že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, ale neznamená to, že okruh osôb, ktoré zodpovedajú
za škodu v civilnom konaní, nemôže byť širší. Rovnako žalovaný v rade 4/ mal na základe zmluvy so
žalovanými v rade 1/ - 3/ vykonávať práce na ulici Dr. Lučanského oproti rodinnému domu č. XXX, kde
sa stal skutok, avšak súd sa nezaoberal možnosťou jeho zodpovednosti za ujmu spôsobenú žalobcom.

Žalovaný v rade 5/ vykonával stavebný dozor a nehoda sa stala v čase, keď už odsúdený D. práce
dokončil a odovzdal a na stavenisku dávno nebol, s tým sa však súd nevysporiadal. Podľa názoru súdu
v tomto konaní, keďže p. D. vykonával prácu ako živnostník a nie zamestnanec, by on mal zodpovedať
za škodu. Ten sa však vyjadril, že je nemajetný a v prípade, že by ho niekto zaviazal na náhradu
škody, nemá na to ani euro. Súd sa nezaoberal ani možnosťou aplikovať na daný skutkový stav § 420a

OZ o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou. Nedal odpoveď na to, či stavbu
možno označiť ako činnosť, ktorá má prevádzkovú povahu a aplikovať na daný skutkový stav uvedené
ustanovenie. Preto navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Zároveň si uplatnili nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

8. Žalovaný v rade 2/ odvolanie žalobcov nepovažuje za vecne a právne dôvodné. Zastáva právny
názor, že v konaní nedošlo k preukázaniu jeho pasívnej vecnej legitimácie a dokonca ani ostatných
žalovaných. Žalobcovia tvrdia, že zodpovednosť za zásah do ich práva na ochranu osobnosti má znášať
primárny zhotoviteľ diela, majúci zmluvný vzťah s hlavným objednávateľom diela a nie subdodávatelia
činní na stavbe. Takýto názor ignoruje právnu podstatu a význam ustanovenia § 13 OZ a subsidiárne

súdom prvej inštancie aplikovaného § 420 ods. 2 OZ. Žalobcovia neuviedli žiadnu okolnosť ani právnu
argumentáciu, ktorá by v konaní preukazovala jeho pasívnu legitimáciu alebo ktoréhokoľvek ďalšieho
zo žalovaných. Súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, a to najmä § 420 ods. 2
OZ, keď identifikoval, že práve pri výkone činnosti Z. D. a v dôsledku jeho činnosti nastala skutočnosť,
ktorej dôsledkom bola nehoda. Je právne nesporné, že Z. D. nepoužil pri výkone svojej činnosti, a preto

mu nemožno pričítať žiadnu zodpovednosť. Medzi ním a Z. D. a dokonca ani medzi ním a subjektom
Jozef Bíro - ESO STAV, ktorý bol objednávateľom vo vzťahu k živnostníkovi Z. D., totiž nebol žiadny
právny vzťah. Z podstaty právnej úpravy § 11 a § 13 OZ nepochybne vyplýva, že domáhať sa nárokov
vyplývajúcich z neoprávneného zásahu do práv na ochranu osobnosti možno len voči tomu, kto do
práva na ochranu osobnosti zasiahol. Žalovaný v rade 2/ žiadnu svoju právnu povinnosť neporušil,

ani žiadne plnenie právnej povinnosti neopomenul. Žalobcovia počas celého konania neuviedli žiadnu
právnu povinnosť, ktorej porušenie alebo opomenutie by mu mohlo byť pričítané a ktoré by súčasne
malo príčinnú súvislosť s tragickou nehodou. Na účely správnej aplikácie § 420 ods. 2 OZ treba vyvodiť,
že ak existuje rad subdodávateľov pri realizácii diel podľa Obchodného zákonníka, tak sa jedná o radzmlúv o dielo, plnenie z ktorých každý z takýchto subdodávateľov vykonáva ako samostatný zhotoviteľ
na svoje náklady a svoje nebezpečenstvo. Určenie subjektov, na ktoré dopadajú sankcie podľa § 13
OZ, zákonná úprava vymedzuje vzťahom medzi osobou, do ktorej práv na ochranu osobnosti bolo

neoprávnene zasiahnuté a osobou, ktorá neoprávnený zásah spôsobila. Pri neoprávnenom zásahu do
osobnostných práv fyzickej osoby vzniká osobná väzba medzi oprávnenou osobou na jednej strane a
povinnou osobou na strane druhej. Povinnosť poskytnúť zadosťučinenie je teda subjektívne spätá s tým,
kto sa zásahu do týchto práv iného dopustil. Napokon, sám Z. D. na pojednávaní jasne uviedol, že bol
na stavbe činný ako živnostník na základe zmluvy s objednávateľom Jozefom Bírom - ESO STAV, ktorý

bol zasa subdodávateľom žalovaného v rade 4/. V dôsledku toho Z. D. za výkon svojho diela zodpovedá
právne sám. Na tom nič nemení ani vyjadrenie D., že je nemajetný. Ani v prípade aplikovania § 420a
OZ by nebola daná pasívna vecná legitimácia žalovaného v rade 2/, ale výlučne toho podnikateľského
subjektu, ktorý svojou priamou prevádzkovou činnosťou škodu spôsobil. Súd prvej inštancie tak správne
vec posúdil, keď nezistil pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v rade 2/ a žalobu zamietol. K odvolaniu
žalovanéhovrade6/ohľadnenepriznanianáhradytrovkonaniasanevyjadrujevzhľadomkuskutočnosti,

že toto sa týka výlučne práv žalovaného v rade 6/. Sám sa voči výroku o nepriznaní náhrady trov konania
neodvolal,hocinároknaichnáhradumalmať.Navrhujenapadnutýrozsudokakovecnesprávnypotvrdiť.

9. Žalovaný v rade 3/ k odvolaniu žalobcov uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že
Jozef Bíro - ESO STAV bol v čase vzniku škodovej udalosti 04.10.2012 podnikateľom, ktorý v pozícii

zhotoviteľa zabezpečoval vykonávanie prác pre žalovaného v rade 4/, a to prostredníctvom Z. D.. Ako
podnikateľ vykonával práce vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku.
Bolo by teda popretím povahy podnikateľskej činnosti, pokiaľ by vykonávanie tejto činnosti na vlastnú
zodpovednosť malo byť vylúčené aplikáciou § 420 ods. 2 OZ. Subjekt Jozef Bíro - ESO STAV nebol
osobou použitou podľa citovaného ustanovenia z dôvodu, že voči žalovanému v rade 2/ a 3/, respektíve

aj voči žalovanému v rade 4/ nevystupoval v pozícii podriadenosti. Má za to, že takéto závery sa vzťahujú
aj na Z. D. (na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie), ktorý fakticky vykonával výkopové práce tiež ako
podnikateľ. Pre meritórne posúdenie veci je pritom irelevantné, či subjektom zodpovedným za škodovú
udalosť je Z. D. alebo Jozef Bíro - ESO STAV, keďže ani jeden z týchto subjektov nie je žalovaný
vo veci. Súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil skutkový stav, keď konštatoval, že Z. D. nebol

zamestnancom žalovaných v rade 2/ - 6/, ani s nimi nebol v žiadnom obdobnom vzťahu, na základe
čoho by bolo možné konštatovať, že žalovaní v rade 2/ - 6/ ho použili na výkon svojej činnosti. Rezolútne
popiera, že by sa konanie Z. D. miestne, časovo a vecne vzťahovalo k výkonu podnikateľskej činnosti
žalovaného v rade 3/ a 4/. Z trestného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 1T/68/2014
jednoznačne vyplýva, že dňa 24.07.2012 bol Z. D., ako dodávateľ subjektu Jozef Bíro - ESO STAV,

oboznámený s prácami a pracovnými činnosťami, ktoré mal vykonávať, s rizikami na pracoviskách
stavby a bol upozornený na dodržiavanie platných predpisov týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci. Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že Z. D. vykonával prácu ako podnikateľ na
základe objednávky subjektu Jozef Bíro - ESO STAV. Je absolútne irelevantné, či si Z. D., ktorý bol v
konaní vypočúvaný ako svedok, nepamätal to, či ho na práce angažoval Jozef Bíro - ESO STAV na

základe zmluvy alebo objednávky, respektíve, či ho angažoval ako fyzická osoba alebo právnická osoba.
Z. D. to nikdy neuviedol tak, ako to účelovo žalobcovia v odvolaní podsúvajú, že vykonával práce pre
STRABAG a ZIPP a od nich prijímal príkazy na stavbe, ako aj pokyny. Ako osoba uskutočňujúca stavbu
musela ustanoviť stavbyvedúceho, ktorý organizoval, riadil a koordinoval stavebné a iné činnosti na
stavenisku. Splnenie tejto zákonnej povinnosti a bežná koordinácia výkonu stavebných prác zo strany

stavbyvedúceho však nezakladá žiaden právny vzťah medzi žalovaným v rade 3/ a Z. D. a nič nemení na
skutočnosti, že na tento výkon výkopových prác ho vybral a angažoval subjekt Jozef Bíro - ESO STAV.
Tvrdenia žalobcov o majetkovom stave Z. D. považuje za irelevantné. K uplatňovaniu ustanovenia §
420a OZ poukázal na to, že výkopovými prácami bol poverený subjekt Jozef Bíro - ESO STAV, ktorý
činnosti realizoval prostredníctvom Z. D. a oba subjekty boli v tom čase podnikateľmi oprávnenými

vykonávať výkopové práce. Preto, pokiaľ by aj činnosť vykonávaná Z. D. bola činnosťou, ktorá má
prevádzkovú povahu podľa § 420a ods. 1 OZ, by za škodu spôsobenú touto činnosťou zodpovedal
priamo ten podnikateľ, ktorý túto prevádzkovú činnosť vykonával, teda Z. D.. V tomto kontexte je
absolútne irelevantné, že Z. D. vykonával výkopové práce ako subdodávateľ, relevantné je, že svojou
prevádzkou činnosťou, ku ktorej výkonu bol podľa živnostenského listu oprávnený, spôsobil škodovú

udalosť. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. vo vzťahu k žalovanému v rade 3/ potvrdiť
ako vecne správny a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. I keď nepodal odvolanie voči
výroku III., ktorým mu nebol priznaný nárok na náhradu trov prvostupňového konania, neznamená to, že
predmetný výrok považuje za správny. Odvolanie nepodal výlučne ako prejav solidarity voči žalobcomz dôvodu osobitného charakteru veci. Pokiaľ však žalobcovia podali odvolanie a jasne tým deklarovali
záujem pokračovať v konaní, situácia sa zmenila a má za to, že vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade
trov konania nie je daná možnosť aplikácie § 257 CSP. Z týchto dôvodov sa stotožňuje s argumentáciou

žalovaného v rade 6/ v jeho odvolaní voči výroku III.

10. Žalovaný v rade 5/ k odvolaniu žalobcov uviedol, že počas celého konania pred súdom prvej
inštancie poukazoval na skutočnosť, že nebol subjektom, ktorý by vykonával svoju činnosť podľa
pokynov zhotoviteľa diela a ani nemal so zhotoviteľom diela, resp. jeho subdodávateľmi uzatvorený

zmluvnývzťah,atedanebolosobou,ktorábyvykonávalačinnosťprezhotoviteľadiela.Pokiaľžalobcovia
v odvolaní tvrdili, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s tým, že nevykonával stavebný dozor a
nehoda sa stala v čase, keď už odsúdený práce dokončil a odovzdal a na stavenisku dávno nebol,
avšak nespájajú predmetné tvrdenia so žiadnym právnym záverom. Navyše, v tomto smere v priebehu
konania pred súdom prvej inštancie neprodukovali žiadne návrhy na vykonanie dokazovania. Súd prvej
inštancie rozhodol správne, keď voči nemu zamietol žalobu, nakoľko nie je u neho daná pasívna vecná

legitimácia. Nebolo preukázané, že by sa dopustil konania v príčinnej súvislosti, s ktorým by bola
žalobcom spôsobená nemajetková ujma. Nedopustil sa porušenia právnej povinnosti, ktorá by bola v
príčinnej súvislosti s nemajetkovou ujmou žalobcov a nie je pôvodcom tohto neoprávneného zásahu. Ani
v prípade, že by bolo aplikované ustanovenie § 420a OZ, nebola by daná jeho pasívna vecná legitimácia,
nakoľko nebol osobou použitou žalovanými v rade 2/ a 3/ na vykonávanie tejto činnosti. Uvedené

ustanovenie ani nie je aplikovateľné na daný prípad, nakoľko základom zodpovednosti je tu protiprávny
úkon, a preto prichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 420 OZ. Príčinou vzniku nemajetkovej ujmy
na strane žalobcov nebola činnosť realizovaná žalovaným v rade 5/, a preto nie je možné vyvodzovať
voči nemu zodpovednosť podľa § 420a OZ. Keďže tvrdená ujma žalobcom nebola spôsobená v príčinnej
súvislosti s neoprávneným konaním žalovaného v rade 5/, ani v príčinnej súvislosti s jeho prevádzkovou

činnosť, možno mať za to, že vo vzťahu k žalovanému v rade 5/ nebol naplnený jeden z predpokladov
vznikunárokunanáhradunemajetkovejujmy,čovylučujemožnosťnástupusankciepodľa§13OZ.Jeho
konaním nedošlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcov, pričom takýto zásah ani
žalobcovianetvrdili.Neuviedli,akéhoporušeniasamalidopustiť.Navrhujerozsudoksúduprvejinštancie
vo výroku II. vo vzťahu k žalovanému v rade 5/ potvrdiť ako vecne správny a priznať mu náhradu trov

odvolacieho konania.

11. Žalovaný v rade 6/ k odvolaniu žalobcov uviedol, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel
k správnym skutkovým zisteniam, ako i k správnemu právnemu posúdeniu veci. Existoval zmluvný vzťah
medzi Jozef Bíro - ESO STAV, IČO: 43 054 242, Veľké Zálužie a spoločnosťou PS In, s.r.o., IČO: 36

768 758, so sídlom Žilina (aktuálne obchodné meno BISMARCK s.r.o.), ktorý bol založený objednávkou
č. A0001/008LM zo dňa 23.07.2012. Vzhľadom na uvedenú objednávku vykonávala práce na stavbe
fyzická osoba - podnikateľ Jozef Bíro - ESO STAV, a nie spoločnosť ESO STAV, s.r.o., ako to tvrdili
žalobcovia. Z toho vyplýva, že žalobcovia podali žalobný návrh voči subjektu, ktorý nevykonával práce
na stavbe Kanalizácie a ČOV Važec. Navrhuje napadnutý rozsudok vo vzťahu k žalovanému v rade 6/

potvrdiť ako vecne správny a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

12. Intervenient popri žalovanom v rade 2/ k odvolaniu žalobcov vyslovil názor, že sa plne stotožňuje
s názorom súdu prvej inštancie a považuje ho za vecne správny. Je nesporné, že aplikácia § 420 ods.
2 OZ bola súdom použitá správne, k čomu sa v zmysle ustálenej judikatúry prikláňa aj intervenient.

V konaní bolo nepochybne preukázané, že nemajetkovú ujmu spôsobila fyzická osoba Z. D., ktorá si
nesplnila svoje povinnosti. Túto osobu použil subjekt Jozef Bíro - ESO STAV na výkon svojej činnosti a
nie žalovaní v rade 2/ - 6/. Vzhľadom na to, že žalovaný v rade 2/ nemal možnosť ovplyvniť výber osôb,
ktoré boli použité subjektom Jozef Bíro - ESO STAV, nemožno mu prikladať na ťarchu zodpovednosť za
ujmu len preto, že disponuje väčším majetkom ako osoba zodpovedná za nemajetkovú ujmu. Z okruhu

žalovanýchm, ako aj zo dňa podania žaloby žalobcami v posledný deň lehoty na premlčanie možno
navyšeusúdiťnedôslednosťprípravyscieľomzískaťnáhraduzanemajetkovúujmuaspoňodniektorého
zo žalovaných. Sami žalobcovia poukazujú na skutočnosť, že osoba zodpovedná za nemajetkovú ujmu
nie je majetná, čím by sa márne domáhali akéhokoľvek peňažného plnenia voči tejto osobe. Vzhľadom
na uvedené navrhuje napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov

konania v celom rozsahu.

13. Intervenient na strane žalovaného v rade 3/ k odvolaniu žalobcov uviedol, že sa stotožňuje s
rozsudkom súdu prvej inštancie a záver o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v rade2/ - 6/ považuje za správny, založený na vykonanom dokazovaní a správnom právnom posúdení. V
odôvodnení rozhodnutia sa dôsledne a podrobne zaoberal posúdením predovšetkým námietky pasívnej
vecnej legitimácie žalovaných ako otázkou podstatnou pre jeho rozhodnutie. Argumentácia žalobcov v

odvolaní je v podstate totožná ako pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa súd dostatočne, presvedčivo
a vyčerpávajúco vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. V trestnom konaní bolo preukázané, že škodlivý
následok bol spojený s činnosťou Z. D. v súvislosti s ním vykonávanými výkopovými prácami. Z
dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný v rade 2/, resp. v rade 3/, prípadne iný zo žalovaných
použili na plnenie svojich zmluvných povinností p. Z. D.. Režim použitých osôb v zmysle § 420 ods.

2 OZ nie je možné ľubovoľne rozširovať a následne aplikovať na akékoľvek subjekty podieľajúce sa v
rôznom rozsahu na vykonávanie určitej činnosti a plniace tak svoje vlastné zmluvné záväzky voči iným
právnických či fyzickým osobám. Musí ísť predovšetkým o také osoby, u ktorých existuje určitý priamy
podriadený vzťah k osobe, ktorá ich použila, čo vyplýva napokon aj priamo z formulácie predmetného
ustanovenia. V konaní bolo preukázané, že svedok Z. D. ako živnostník vykonával činnosť na mieste na
základe objednávky iného živnostníka - Jozef Bíro - ESO STAV. Teda práce vykonával priamo na základe

pokynu tohto konkrétneho subjektu, ktorému za vykonané práce následne aj fakturoval dohodnutú
odmenu. V konaní nebol preukázaný vzťah priamej podriadenosti medzi Z. D. a žalovanými, a preto
súd správne dospel k záveru, že k založeniu zodpovednosti označených žalovaných nemožno dospieť
ani aplikáciou § 420 ods. 2 OZ tak, ako to požadovali žalobcovia. Navrhuje napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť.

14. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd podľa § 34 CSP, po zistení, že odvolanie podali včas sporové
strany proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie
v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 CSP a rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdil.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym

skutkovým záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje
správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje.
Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré
ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

16. V posudzovanom prípade vyšiel odvolací súd zo zistenia, že na základe Zmluvy o dielo zo dňa
1.10.2010 si objednala Liptovská vodárenská spoločnosť, a.s. u zhotoviteľa - žalovaných v rade 2/ a 3/
- realizáciu diela „Kanalizácia a ČOV Važec“. Na základe Zmluvy o združení č. ZIPP 0007/CC/2010 z
14.9.2010 v znení Dodatku č. 1 z 14.9.2010 a Dodatku č. 2 z 4.5.2012 medzi žalovanými v rade 2/ a 3/

bola realizácia diela na úseku stavby „Stoka B10-2“ vyhradená do realizačnej pôsobnosti žalovaného
v rade 3/. Žalovaný v rade 3/ si objednávkou zo dňa 20.6.2012 u žalovaného v rade 4/ objednal práce
na diele - vykonávať odkopávku rýh pred asfaltovaním, hutnenie, zarezanie hrán, úpravu poklopov.
Podnikateľ Jozef Bíro- ESO STAV, Jaroská 397, Veľké Zálužie na základe objednávky žalovaného v
rade 4/ vykonával na diele odkopávku rýh pre konštrukčné vrstvy miestnych komunikácií šírky od 1,1

do 1,2 m a úpravu výšky kanalizačných poklopov. Objednávkou zo 10.9.2012 si podnikateľ Jozef Bíro-
ESO STAV, Jaroská 397, Veľké Zálužie objednal u Z. D. zemné a výkopové práve na diele. Pri výkone
prác Z. D. došlo dňa 4.10.2012 ku škodovej udalosti, pri ktorej došlo k úmrtiu manžela žalobkyne v rade
1/ a zároveň otca žalovaných v rade 2/ a 3/. Z. D. bol trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp.zn. 1T/68/2014 zo dňa 31.10.2014 uznaný vinným z trestného činu usmrtenia podľa § 149

ods. 1 Trestného zákona, keď mal vykonávať výkopové práce pre podnikateľa Jozef Bíro - ESO STAV,
Veľké Zálužie a po ukončení práce zanechal výkop len čiastočne zasypaný, tento neoznačil dopravnými
značkami, pracovisko neoznačil zábranami.

17. Ustanovenie § 420 ods. 2 OZ dopadá na prípady, keď konkrétnu činnosť, pri ktorej vznikla škoda,

vykonáva právnická osoba či fyzická osoba (podnikateľ) nie sama, ale prostredníctvom iných osôb,
ktoré zamestnáva alebo ich prácu ku svojej činnosti využíva. Táto zodpovednosť právnickej alebo
fyzickej osoby sa uplatní nielen v prípadoch, keď škoda bola spôsobená ich zamestnancom, ale aj
vtedy ak bola spôsobená inými osobami, ktoré podnikateľský subjekt použil ku svojej činnosti. Nieje preto podmienkou priamy právny vzťah toho, kto škodu spôsobil voči podnikateľovi. Tzv. osoba
použitá k činnosti neprevádza prácu vlastným menom a na vlastné riziko, ale pre právnickú (fyzickú)
osobu, podľa jej pokynov či príkazov, prípadne v jej záujme. V posudzovanej veci vyplynulo, že Z.

D. vykonával výkopové práce ako fyzická osoba-podnikateľ pre ďalšiu fyzickú osobu-podnikateľa, a to
Jozef Bíro ESO STAV. Podnikaním sa v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka rozumie
sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť
za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu,
ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu. Bolo by

popretím povahy podnikateľskej činnosti týchto subjektov, pokiaľ by jeden zo znakov podnikania (v
danom prípade prevádzanie podnikateľskej činnosti na vlastnú zodpovednosť) odpadol aplikáciou § 420
ods. 2 OZ. Preto E. D., či Jozefa Bíra ESO STAV nemožno označiť za osoby použité v zmysle § 420 ods.
2 OZ voči zhotoviteľovi diela (žalovaných v rade 2/ a 3/) alebo ďalšieho subdodávateľa (žalovaného v
rade 4/). Neexistuje medzi nimi vzťah nadriadenosti a podriadenosti, ktorý je nevyhnutnou podmienkou
pre použitie citovaného ustanovenia. Odvolacia námietka žalobcov smerovala predovšetkým voči

zhotoviteľomdiela,avšaktítonevystupovaliakonadriadenésubjekty,ktorébyudeľovali záväznépokyny
a príkazy Z. D., prípadne Jozefovi Bírovi ESO STAV. Na uvedenom nič nemení ani svedecká výpoveď Z.
D., ktorý uviedol, že prijímal príkazy a pokyny jednak od subjektu ESO STAV, ale boli mu ukladané aj od
iných subjektov - „keď prišiel niekto za ním a povedal, že idú kopať túto ulicu...“ Uvedené nie je možné
vykladať tak, že medzi ním a ďalšími žalovanými bol vzťah nadriadenosti a podriadenosti. Vzhľadom

na uvedené súd prvej inštancie správne prijal záver, že na strane žalovaných ide o nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie. Navyše žalovaný v rade 6/ nemal k vykonaniu diela žiaden vzťah, nevykonával na
ňom žiadne práce a jedná sa o odlišný subjekt od fyzickej osoby-podnikateľa Jozef Bíro - ESO STAV.

18. Nie je možné prisvedčiť odvolacej námietke žalobcov, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so

zodpovednosťou žalovaných v rade 4/ a 5/. Tento v bode 31. odôvodnenia rozsudku konštatoval,
že nebolo preukázané, že žalovaní v 2/ až 6/ rade sa dopustili porušenia právnej povinnosti, ktorá
by bola v príčinnej súvislosti s nemajetkovou ujmou žalobcov, a teda nebolo dokázané, že sú
pôvodcami neoprávneného zásahu do práv žalobcov. Pôvodcom zásahu bol Z. D., pričom tento nebol
zamestnancom žalovaných v rade 2/ až 6/, ani s nimi nebol v žiadnom inom obdobnom vzťahu. Jediným

subjektom, ktorý použil Z. D. na svoju činnosť, bol subjekt Jozefa Biro - ESO STAV, ktorý však nie
žalovanou stranou. Rozhodnutie súdu nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami sporovej
strany, ale musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§220 ods. 2 CSP) a stranám sporu
musí dať odpoveď na podstatné, avšak nie všetky otázky a námietky v ich podaniach. Súd prvej inštancie
zrozumiteľných spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu voči žalovaným v rade 4/ a 5/ zamietol.

19. Podľa § 420a ods. 1, 2 a 3 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou
činnosťou. Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená: a) činnosťou, ktorá
má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti; b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne
biologickými vplyvmi prevádzky na okolie; c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác,

ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie
nehnuteľnosti. Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda
bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním
poškodeného.

20. Citované ustanovenie v súvislosti so všeobecnou zodpovednosťou za škodu nevyžaduje
protiprávne konanie, avšak vyžaduje príčinnú súvislosť medzi okolnosťami, tvoriacimi skutkovú podstatu
zodpovednosti majúcimi za následok škodu. Jedná sa o objektívnu zodpovednosť. Pre určenie
zodpovedného subjektu bude rozhodujúce určenie, kto je prevádzkovateľom danej prevádzkovej
činnosti. Prevádzkovou činnosťou sa rozumie činnosť súvisiaca s predmetom činnosti (spravidla

podnikateľskej), ktorú fyzická alebo právnická osoba vyvíja vo forme tzv. prevádzky, teda spravidla
opakovane za použitia určitých organizačných opatrení, niekedy s využitím rôznych technológií alebo
postupom, vrátane vecí, ktorými je miesto činnosti vybavené.

21. V predmetnej je veci možné ustáliť, že ku škodovej udalosti došlo pri prevádzkovej činnosti

podnikateľa Z. D., ktorý vykonával podnikateľskú činnosť výkopovými prácami vo vlastnom mene a na
vlastnú zodpovednosť.22. Ustanovenie § 257 CSP nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné
zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane sporu. Vždy
musí ísť o celkom výnimočný prípad. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je

potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu a
je nutné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj
dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery z náhrady trov oprávnenej strany sporu. Významnými
z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán
sporu v priebehu konania a pod. Nepriznanie náhrady trov konania musí zároveň zodpovedať zvláštnym

okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie
nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči niektorej strane sporu a aby neodporovalo dobrým mravom.

23. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že na strane žalobcov existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa, aby neboli zaviazaní k náhrade trov konania úspešným žalovaným a odkazuje
na dôvody uvedené v bode 34. napadnutého rozhodnutia. Je možné konštatovať, že sa jedná o zvláštne

okolnosti prípadu, ktoré viedli žalobcom k podaniu žaloby, keď tragickou udalosťou bolo zasiahnuté do
ich osobnostných práv, stratili živiteľa rodiny, žalobcovia v rade 2/ a 3/ ako maloletí, žalobcovia stratili
možnosť plnohodnotného rodinného života. Zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 28.5.2010 vyplýva,
že im zanechal dlh z tohto úveru, ktorý bol poskytnutý vo výške 10.000 Eur a jeho konečná splatnosť
je dňa 13.5.2040. Rovnako zo zmluvy o hypoternom úvere vyplýva, že im zanechal dlh, keď úver bol

poskytnutý vo výške 16.596,96 Eur a konečná splatnosť je stanovená na deň 15.9.2038.

24. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že neoprávnený zásah do práv žalobcov bol spôsobený
niekým, kto bol použitý žalovanými v rade 2/ a ž 6/ k realizácii ich činnosti, rovnako nebol spôsobený ich
prevádzkovou činnosťou, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu zamietol,

ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania aplikujúc ustanovenie § 257 CSP ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP aplikujúc ustanovenie § 257 CSP. Úspešnými stranami odvolacieho konania vo veci samej

boli žalovaní v rade 2/ až 6/, a to v celom rozsahu, preto im prislúcha proti odvolateľom - žalobcom
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolací súd však použitím ustanovenia
§ 257 CSP (z dôvodov špecifikovaných v bode 23. odôvodnenia) im nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

26. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného v rade 6/ do výroku o nároku na náhradu trov konania mali plný
úspech žalobcovia v rade 1/ až 3/. Odvolací súd im však nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalovanému v rade 6/ nepriznal. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu
trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17
základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada

trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396
ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške
náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne
nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu (napr. rozhodnutie
NS SR sp.zn. 5 Cdo 12/2018, 7Cdo 22/2018). Žalobcovia v rade 1/ až 3/ sa k odvolaniu žalovaného v

rade 6/ nevyjadrili, náhradu trov odvolacieho konania v tejto súvislosti si neuplatnili a z obsahu spisu
vyplýva, že v spojitosti s odvolaním žalovaného v rade 6/ im žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

27. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)