Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. február 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7Er/683/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613205949
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mochnáčová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5613205949.2

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom ul. 29.
augusta č. 8-10, Bratislava 1, IČO: 30 807 484, pobočka Liptovský Mikuláš, Štúrova 34, Liptovský
Mikuláš, proti povinnej: B.. K. Q. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX M., o vymoženie
pohľadávkyvovýške223,12euraspríslušenstvom,vykonávanejsúdnymexekútoromJUDr.Jaroslavom
Kabáčom ml., exekútorský úrad so sídlom Trojičné námestie 191, 027 44 Tvrdšín, pod sp. zn. EX

767/2013, o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúcia sa z a s t a v u j e.
II. Súdny exekútor má voči povinnej nárok na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Kabáčom ml. sa dňa 31. 05. 2013 začalo exekučné
konanie EX 767/2013 na vymoženie pohľadávky vo výške 223,12 eura, na základe vykonateľného

rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš č. 700-1910085408-GC04/08 zo dňa 06.
02. 2008. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 045560 zo dňa 10.
06. 2013, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej
povinnosti zaplatiť 223,12 eura a trovy exekúcie.

2. V priebehu exekúcie súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie

exekučného titulu.

3. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“).

4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví ak, rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

6. Materiálnym predpokladom výkonu exekúcie je vykonateľný exekučný titul. V prípade ak sa exekučný

titul po začatí exekúcie stane neúčinným, je to dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57
ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného
aleboprocesnéhopráva,ktoréspôsobujú,žeexekučnýtitulsíceformálneexistuje,alestrácaspôsobilosť
byť podkladom pre exekúciu. Takouto skutočnosťou je aj uplynutie tzv. prekluzívnej lehoty, ktorú zákon
stanovuje na vykonanie exekučného titulu. Pri preklúzii dochádza k zániku práva, prípadne právnej
povinnosti, lebo právo sa v určenom čase neuplatnilo, resp. nevykonalo. Zánik prekludovanej povinnosti

nastupuje priamo zo zákona (ex lege), a na jej zánik súd prihliadne z úradnej povinnosti (ex offo).7. Podľa § 148 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), pohľadávky na poistnom, dávkach, náhradách škody podľa §
238 ods. 6 neuhradených Sociálnej poisťovni tretími osobami, pokutách podľa § 239 a penále podľa

§ 240 vymáha Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov. Právoplatné a
vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho
právoplatnosti.

8. Rozhodnutia o povinnosti zaplatiť pohľadávky na poistné, dávky, náhradu škody, pokuty a penále je

možné exekúciou vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia ich právoplatnosti. Pretože ide
o prekluzívnu lehotu, v jej priebehu musí byť konanie nielen začaté ale i skončené. Uplynutím lehoty sa
rozhodnutie stáva neúčinným, pričom súd na uplynutie prekluzívnej lehoty prihliada z úradnej povinnosti.
Predmetná exekúcia je vykonávaná na podklade exekučného titulu ukladajúceho povinnosť zaplatiť
dlžné poistné, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17. 03. 2008. Desaťročná lehota, v ktorej bolo možné
rozhodnutie v zmysle § 148 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vykonať, sa potom skončila dňom 17.

03. 2018 a jej márnym uplynutím sa stal exekučný titul neúčinným. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu
v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.

9. O nároku na náhradu trov exekúcie rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Pri postupe, na základe ktorého súd rozhodol len o nároku na

náhradu trov konania s tým, že o výške týchto trov rozhodne osobitným uznesením vyšší súdny úradník,
vychádzal súd z koncepcie aktuálnej úpravy, ktorá rozdelila procesný postup v rámci súdu prvej inštancie
spôsobom formulovaným v ustanoveniach odsekov 1 a 2 § 262 CSP. V tomto zmysle má daná úprava vo
vzťahu k § 200 ods. 5 Exekučného poriadku charakter „lex posterior“, pretože jeho znenie je súčasťou
exekučnej úpravy už od 01. 09. 2005 (v tom čase zaradené do ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného

poriadku). Z uvedeného dôvodu súd rešpektoval zamýšľanú dvojinštančnosť, keď je zo strany súdu
vydané rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania a následne o ich výške rozhodne vyšší súdny
úradník. Obdobný postup zvolil aj Krajský súd v Žiline napríklad v rozhodnutí sp. zn. 6CoE/18/2017 zo
dňa 31. 05. 2017. Okresný súd tiež odkazuje na posledné rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.
ÚS 202/2018 a IV. ÚS 187/2018, v ktorých sa konštatuje, že „súčasná právna úprava, ktorá neumožňuje

v konaní pred všeobecnými súdmi korigovať nesprávne (nezákonné) rozhodnutie prvostupňového súdu
o výške trov konania, ktoré z povahy veci podlieha ústavnej ochrane v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy,
zbytočnezaťažujeústavnýsúdrozhodovanímoveciach,ktorébyinakmalibyťzhľadiskajehoústavného
postavenia a priori z jeho právomoci vylúčené“.

10. V duchu uvedených úvah dospel súd k presvedčeniu o potrebe „rozdelenia“ spôsobu rozhodovania
o trovách exekúcie na dve fázy tak, ako to koncepčne zakotvil Civilný sporový poriadok majúci charakter
lex generalis k Exekučnému poriadku. Iným postupom sa totiž bráni účastníkom dosiahnuť nápravu
prípadných pochybení v postupe okresného súdu ešte na úrovni rozhodovacej činnosti všeobecných
súdov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať
účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.