Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. december 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/194/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315203410
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4315203410.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a členiek

senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobkyne: S. D., nar.
XX. XX. XXXX, bytom P., Z. XX, prechodne bytom L. I. XX/A, Z., zastúpená Advokátskou kanceláriou
JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti žalovanému:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 1.133,87 eura
s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 03. 11. 2015
č. k. 11C/159/2015-39 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 1.133,87 eura s

úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 1.133,87 eura od 13. 03. 2015 do zaplatenia a to všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol
tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil
ust. § 1, § 9, § 11 zák. č. 129/2010 Z. z. ako aj ust. § 451 ods. 1, 2 OZ, § 456 prvá veta OZ a §
517 ods. 2 OZ. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že účastníci konania žalobkyňa
ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 405400898 dňa 11. 09.
2013, na základe ktorej bol žalobkyni žalovaným poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver v hotovosti

v sume 300 eur a žalobkyňa sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky žalovanému vrátiť a zaplatiť
mu celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 250 eur. Žalobkyňa sa zaviazala
zaplatiť žalovanému čiastku 550 eur. Zároveň v ten istý deň uzatvorili dohodu o plnení v splátkach,
ktorou sa sčasti zmenila zmluva o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru súdu bola splnená náležitosť
zmluvy o spotrebiteľskom úvere - uvedenie druhu spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. a/
zák. č. 129/2010 Z. z., keď bolo v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené, že ide o bezúčelový
spotrebiteľský úver v hotovosti. Nepovažoval za splnenú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to

uvedenie doby trvania zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f/, keď doba trvania zmluvy nie je výslovne uvedená
(napr. počtom dní alebo iným časovým údajom ohraničujúcim začiatok a koniec trvania zmluvy). Za
náležité uvedenie doby trvania zmluvy súd nepovažuje uvedenie, že doba trvania zmluvy a konečná
splatnosť nastane 18. 07. 2014. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená ročná percentuálna miera
nákladov v sume 106,96 % a po zmene na základe dohody o plnení v splátkach vo výške 327,51 %. Súd
nezistil, že by došlo k nesprávnemu údaju o RPMN a to v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. Súd
nepovažuje za splnenú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere - uvedenie výšky, počtu a termínu

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k/. Zmluva o spotrebiteľskom úvere v
spojitosti s dohodou o plnení v splátkach obsahuje len počet splátok, termíny ich splatnosti s uvedením
termínu prvej splátky, avšak nevyplýva z nej výška, počet termínov splátok osobitne na istinu, osobitne
na úroky a na poplatky. Absencia týchto podstatných náležitostí zmluvy spôsobuje, že spotrebiteľskýúver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd sa preto už z uvedeného dôvodu nezaoberal
ani ďalším žalobkyňou uvádzaným dôvodom neprimeranosti dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru,
rozporu výšky dohodnutej odplaty so zákonom a dobrými mravmi, keď žalobkyni nevznikla povinnosť

zaplatiť žalovanému úrok ani poplatky, z ktorých dohodnutá odplata pozostáva, keď spotrebiteľský
úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Keďže na základe vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že žalobkyni vznikla povinnosť žalovanému vrátiť poskytnutý úver 300 eur bez úroku a
bez poplatkov, celkovo zaplatila žalovanému 1.433,87 eura. Na strane žalovaného vzniklo prijatím
plnenia bez právneho dôvodu v sume 1.133,87 eura bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný žalovaný

žalobkyni vydať s poukazom na § 450 ods. 1, 2 a § 456 vety prvej OZ. Žalovaný sa dostal do omeškania
s plnením peňažného plnenia, preto priznal žalobkyni aj úrok z omeškania od 13. 03. 2015, t. j. odo dňa
nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, keď bol žalovaný preukázateľne vyzvaný na splnenie
dlhu. Žalobkyňa síce predložila výzvu zaslanú žalovanému emailom, avšak jej doručenie žalovanému
súdu nepreukázala. Preto vo zvyšnej časti pokiaľ ide o priznanie úroku z omeškania z uvedenej sumy
za obdobie od 07. 03. 2015 do 12. 03. 2015 nepriznal a žalobu v tejto časti zamietol. O náhrade trov

konania rozhodol tak, že o nich rozhodne podľa § 151 ods. 3 OSP a to do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný a domáhal sa jeho
zmeny tak, že návrh žalobkyne bude zamietnutý, prípadne vec zrušená a vrátená súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 221
ods. 1 písm. f/ OSP tým, že súd prvého stupňa nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, čím odňal
žalovanému možnosť konať pred súdom. Namietal, že súd prvej inštancie prišiel k záveru, že uvedenie
RPMN a priemernej RPMN v predmetnej zmluve o úvere je nepravdivé. Žalobkyňa na preukázanie
tvrdenej nepravdivosti nepredložila žiaden relevantný dôkaz. Podľa dohody o splátkach, spotrebiteľ

berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) sa vypočíta v zmysle
Zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo všeobecných podmienkach poskytnutia
spotrebiteľského úveru a je vo výške 327,51 %. To znamená, že RPMN vo výške 106,96 % stanovená v
zmluve o úvere je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke, naproti tomu RPMN vo
výške 327,51 % dohodnutá v dohode o splátkach predstavuje RPMN vypočítanú v prípade spotrebiteľa,

ktorý požiadal o splnenie v splátkach tak ako je tomu aj v predmetnom prípade. Vzorec výpočtu RPMN
je jasne a zreteľne uvedený vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru. Tiež
sa nestotožňuje s tým, že by v zmluve chýbali alebo boli chybne uvedené podstatné náležitosti a to
absencia výšky, poštu a termínov splátok istiny, úrokov a poplatkov. Dané údaje sa nachádzajú v Dohode
o plnení v splátkach k zmluve o spotrebiteľskom úvere ako neoddeliteľnej súčasti, ktorá bol podpísaná v

rovnaký deň ako zmluva o úvere. Dlžník sa v nej zaviazal k splateniu úveru v 10 pravidelných mesačných
splátkach vo výške 55 eur vždy k 18. kalendárnemu dňu v mesiaci, preto úver nie je možné považovať
za bezúročný. Nakoľko zmluva o úvere obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa §
497 Obchodného zákonníka, je zmluvou o úvere uzatvorená podľa tohto citovaného ustanovenia. Preto
aj táto zmluva sa spravuje ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka so zohľadnením ust. § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a Zákona o spotrebiteľských úveroch. V súvislosti
s prípustnosťou poplatku za náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy poukazuje žalovaný na
novelu Zákona o spotrebiteľských úveroch zák. č. 132/2013 Z. z. účinnú od 10. 06. 2013. Zákonodarca
explicitne vymenúva poplatok ako náhradu nákladov len za vedenie, evidenciu, správu úveru, resp. účtu
alebo jeho zrušenie, nie však poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, z čoho výkladom

a contrário vyplýva, že takýto poplatok je v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch prípustný. V
závere uviedol, že je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného
obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú,
rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol, a nejde ani o majetkový
prospech, ktorý by získal žalovaný z nepoctivých zdrojov. Preto razantne odmieta, že by z jeho strany

došlo k bezdôvodnému obohateniu.

3. K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedla, že nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že zmluvu o
úvere nie je možné podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv upravených v zák. č. 40/1964

Zb. Občiansky zákonník a v zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluvné strany
v čase uzatvorenia zmluvy konali preukázateľne v postavení dodávateľa a spotrebiteľa v zmysle
definície obsiahnutej v Občianskom zákonníku v § 52. Žalovaný konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti. Zmluvný vzťah tak v každom prípade treba subsumovať pod normy občianskehopráva. K predmetnej zmluve uviedla toľko, že túto nemohla žiadny spôsobom ovplyvniť, zmeniť ani
upraviť, nakoľko bola vopred predformulovaná a v takomto znení bez možnosti pripomienkovania jej
bola predložená na podpis. Vychádzajúc z podmienok uzavretia úverovej zmluvy je jednoznačné, že

zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Čo sa týka RPMN uviedla, že obligátornou náležitosťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 4 ods. 1 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch je okrem iného
informácia o RPMN. V tejto súvislosti uviedla, že bezprostredne po uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere je so spotrebiteľom uzavretá dohoda o plnení v splátkach, ktorej dôsledkom je zdraženie
úveru (zvýšenie RPMN), pritom táto skutočnosť nie je spotrebiteľovi prostredníctvom RPMN náležite

odôvodnená a vysvetlená. Spotrebiteľ pristúpi k uzatvoreniu dohody o plnení v splátkach v domnení,
že sa nemení výhodnosť jeho úveru. Z takéhoto postupu je možné vyvodiť, že ide o nekalú obchodnú
praktiku žalovaného. V prípade, ak je v zmluve o úvere nesprávne uvedená hodnota RPMN, je potrebné
na danú situáciu prihliadať tak, ako keby tento údaj v zmluve uvedený nebol. Čo sa týka odplaty
za poskytnutý úver, poukázala na ust. § 53 ods. 6 OZ, ktorý hovorí o výške odplaty za poskytnutie
úveru, ktorá nesmie byť neopodstatnene vyššia, ako odplata požadovaná v sledovanom období na

finančnom trhu. V roku 2013 predstavovala požadovaná odplata na poskytnuté spotrebiteľské úvery
bankami niečo viac ako 8,46 %, z toho vyplýva, že žalovaným požadovaná odplata je neprimerane
vysoká. V tejto súvislosti poukázala na viaceré rozhodnutia krajských súdov. Vzhľadom na chýbajúce
obsahové náležitosti zmluvy je ju nutné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, z čoho dôsledku
nemal žalovaný nárok na prijatie finančného plnenia nad rámec poskytnutého úveru. Žalobkyňa zaplatila

sumu prevyšujúcu výšku poskytnutého úveru, a preto v rozsahu sumy zaplatenej nad túto výšku došlo k
bezdôvodnémuobohateniunastranežalovaného.Vzávereuviedla,žesanestotožňujesargumentáciou
žalovaného, že predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné. Rozhodnutie spĺňa
parametreriadneadostatočneodôvodnenéhorozhodnutia.Vovecikonajúcisúdzdôraznilspotrebiteľský
charakter úverovej zmluvy, vybočenie z pravidiel morálky a poukázal na nekalé obchodné praktiky v

zmluve. Dostatočne sa vyporiadal i s rozhodujúcimi argumentmi žalovaného, keď v ňom poukázal na
tvrdenia žalovaného a na dôvody, pre ktoré jeho tvrdenia považuje za nedôvodné. Preto rozhodnutie
nevykazuje znaky arbitrárnosti či svojvôle a odôvodnenie rozhodnutia spĺňa parametre zákonného
odôvodnenia.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku -
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote
(§ 362 CSP) a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), prejednal odvolanie bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného

nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP, právne účinky, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

7. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. V danej veci zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že účastníci uzatvorili dňa 11. 09. 2013 zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. 405400898, podľa ktorej sa žalovaný ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalobkyni

ako dlžníčke úver vo výške 300 eur a žalobkyňa sa zaviazala poskytnutú sumu zvýšenú o poplatok
vo výške 250 eur vrátiť žalovanému do 18. 07. 2014. V ten istý deň bola uzatvorená dohoda o
plnení v splátkach k zmluve o spotrebiteľskom úvere pod tým istým číslom, kde sa žalobkyňa zaviazala
žalovanému uhradiť celkovú čiastku 550 eur v desiatich pravidelných mesačných splátkach po 55 eur
mesačne vždy k 18. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc 18. 10. 2013. V tejto dohode bolo uvedené,

že spotrebiteľ berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov sa vypočíta v zmysle
Zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo všeobecných podmienkach poskytnutia
spotrebiteľského úveru a je vo výške 327,51 %. V zmluve o spotrebiteľskom úvere bola uvedená RPMN
vo výške 106,96 %. Žalobkyňa celkovo na účet žalovaného uhradila sumu vo výške 1.433,87 eura.9. Keďže odvolací súd je rozsahom a odvolacími dôvodmi viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) podrobil
prieskumu rozsudok súdu prvej inštancie a to v prvom rade z dôvodu, že v konaní došlo k vade uvedenej

v § 221 ods.1 písm. f/ CSP tým, že rozsudok súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnený a tým
bola odňatá žalovanému možnosť konať pred súdom.

10. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný, a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

11. Námietku žalovaného, týkajúcu sa tvrdenia, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nezdôvodnil
spôsobom v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, čím mu odňal možnosť konať pred
súdom, súd nepovažoval za dôvodu. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie
podľa článku 46 ods. 1 ústavy a článku 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a

skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou
proti takémuto uplatneniu. Vyžaduje to aj znenie ust. § 220 ods. 2 CSP. Všeobecný súd však nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou v spore, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného

súdu (prvoinštančného, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Posudzujúc napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z hľadiska
vyššie uvedených aspektov, odvolací súd konštatuje, že obsahuje zákonom požadované náležitosti
podľa § 220 ods. 2 CSP a z jeho odôvodnenia je zrejmé, ktoré skutočnosti súd prvého stupňa považoval

za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa riadil pri ich hodnotení, a ako vec
právne posúdil. Keďže odvolací súd nezistil takú vadu konania, ktorá by bola dôvodom pre zrušenie
rozsudku súdu prvej inštancie, pristúpil k vecnému prejednaniu veci.

12.ŽalovanývosvojomodvolanítrvalnaprednostnejaplikáciiObchodnéhozákonníkaatvrdil,žezmluva

o úvere obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, a
je jednoznačne zmluvou úverovou. Preto sa spravuje ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka so
zohľadnenímust.§52anasl.OZospotrebiteľskýchzmluváchaZákonaospotrebiteľskýchúveroch.Súd
prvej inštancie zhodnotil zmluvu uzatvorenú medzi stranami sporu ako zmluvu spotrebiteľskú a odvolací
súd sa plne s takýmto právnym hodnotením súdu prvej inštancie stotožňuje. Občiansky zákonník v ust.

§ 52 ods. 1, 2 obsahuje znenie, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Za spotrebiteľskú zmluvu

satedapovažujekaždázmluva,bezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.
V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa dôsledne odlišuje problematika a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje a
akýkoľvek zmluvný vzťah (zmluvu), ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom od osobitného
druhu spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa spravidla uzaviera tak, že obsahuje zmluvné podmienky, ktoré

spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa, pričom
Občiansky zákonník zakotvil absolútnu neplatnosť takých dojednaní alebo dohôd, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka absolútnu neplatnosť spôsobujú aj neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách.

13. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom posúdení, že nepovažuje za splnenú
náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to uvedenie doby trvania zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm.
f/ a uvedenie výšky počtu a termínu splátok istiny úrokov a iných poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k/Zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd sa s takýmto právnym posúdením súdu prvej inštancie
plne stotožňuje. V zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách platných v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať najmä výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia. Dohoda o plnení v splátkach uzatvorená dňa 11. 09. 2013 takéto údaje neobsahuje, a
preto absencia podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere spôsobuje v zmysle ust. § 11

ods. 1 písm. b/ zákona, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedených dôvodov preto
súd prvej inštancie postupoval správne. V tejto súvislosti naviac odvolací súd poznamenáva, že v
zmluve o spotrebiteľskom úvere sú uvedené celkové náklady spotrebiteľa v spotrebiteľskom úvere sú
tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške
97,88 eura a z administratívnych nákladov v sume 152,12 eura, kde celkový poplatok predstavuje sumu
250 eur. Takto označený celkový poplatok nie je v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením

Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného
o tom, že by súd prvej inštancie tvrdil, že uvedenie RPMN v zmluve o úvere je nepravdivé, nakoľko súd
prvej inštancie vo svojom rozhodnutí konštatoval, že nezistil, že by došlo k nesprávnemu údaju RPMN v
neprospech žalobkyne, pretože v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená ročná percentuálna miera

nákladov v sume 106,96 % a po zmene na základe dohody o plnení v splátkach vo výške 327,51 %.
Odlišnosť RPMN je z dôvodu, že podľa pôvodnej dohody v zmluve o spotrebiteľskom úvere malo dôjsť
k jednorazovej úhrade dlhu, kým na základe dohody o plnení v splátkach došlo k dohode v desiatich
mesačných splátkach na zaplatenie dlhu, čím sa zmenili údaje pre RPMN. Odvolací súd v tejto súvislosti
naviac dodáva, že žalovaný v ten istý deň uzatvoril so žalobkyňou jednak zmluvu o spotrebiteľskom

úvere splatnom jednorazovo a súčasne alebo v bezprostrednej časovej následnosti aj dohodu o plnení
v splátkach, pričom táto dohoda je nakoncipovaná tak, že rozčlenením pôvodného jednorazového
splatenia celkovej sumy úveru na čas úveru splatnú skôr a na splácanie sumy úveru rozloženú do
pravidelných mesačných splátok sa nemení celková suma úveru, v dôsledku čoho sa spotrebiteľ môže
mylne domnievať, že sa menení ani výhodnosť úveru. Reálne však pri splácaní v splátkach je úver menej

výhodnýprespotrebiteľa,čosaprejavívozvýšeníročnejpercentuálnejmierenákladovnaspotrebiteľský
úver. Tieto údaje sú však spotrebiteľovi pred podpísaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie poskytnuté
vzhľadom na formulárový charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere a dohody o plnení v splátkach, ktoré
nakoncipoval žalovaný, a preto ani nemohol predpokladať, že by boli pre neho nevýhodné. Odvolací
súd zhodnotil takúto činnosť žalovaného pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľskom úvere a prepojenej

dohody o plnení v splátkach ako konanie od počiatku cielene smerujúce k dosiahnutiu poskytnutia
spotrebiteľskéhoúverusnavýšenímRPMN.Spotrebiteľtaktokuzatvoreniudohodyosplnenívsplátkach
pristúpi, keďže sa domnieva, že sa nemení výhodnosť jeho úveru. Je nelogické, aby spotrebiteľ, ktorý
je vo finančnej tiesni uzatváral dohodu s dodávateľom na jednorazovom plnení, keďže v dôsledku
svojej nepriaznivej finančnej situácie si berie úver práve preto, aby mohol plniť v splátkach. Takýmto

obchádzaním zákona sa snaží dodávateľ navýšiť svoje RPMN bez ohľadu na to, aby spotrebiteľ bol
schopný posúdiť, či navrhovaná zmena o spotrebiteľskom úvere zodpovedá jeho potrebám a jeho
finančnej situácii. Preto takéto konanie je jednoznačne možné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku.
Keďže súd prvej inštancie zhodnotil, že uzatvorená zmluva medzi stranami sporu je zmluva, ktorú
je možné považovať bez úverov a bez poplatkov, je jednoznačné, že zo strany žalovaného došlo k

bezdôvodnému obohateniu v zmysle ust. § 451 OZ a to na základe plnenia bez právneho dôvodu.
Keďže žalobkyňa zaplatila celkovo na poskytnutom úvere 1.433,87 eura, bola povinná vrátiť len 300
eur, zvyšok predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré je potrebné vydať. Súd
prvej inštancie správne ustálil aj počiatok omeškania žalovaného a to dňom doručenia žaloby, keďže
nebolo v konaní preukázané, že by výzvu na úhradu žalovanej istiny bola žalobkyňou doručená skôr

ako dňom doručenia žaloby.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti
ako vecne správny potvrdil.

15. O náhrade trov odvolacieho konania nerozhodol, keďže súd prvej inštancie si vymienil, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Preto súd prvej inštancie pri
rozhodovaní o trovách konania rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 CSP).Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).