Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. júl 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/522/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613212863
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6613212863.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobkyne I. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. O. XXXX/
XX, XXX XX A., právne zastúpenej JUDr. Peter Rybár, s. r. o., Advokátska kancelária so sídlom Ľudová
14, 040 11 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom
Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpenému JUDr. Daniel Blyšťan, s. r. o.,
Advokátska kancelária so sídlom Užhorodská 21, 040 01 Košice, IČO: 47 231 785, v konaní o zrušenie

rozhodcovského rozsudku na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec
č. k. 14C/69/2013-343 zo dňa 11. 04. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“) odvolaním napadnutým
rozsudkom zo dňa 11. 04. 2014 rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01

Košice, IČO: 44 325 452, sp. zn. 3C/1927/2012 zo dňa 19. 01. 2012 zrušil (prvý výrok). Vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO: 44 325 452, sp.
zn. 3C/1927/2012 zo dňa 19. 01. 2012 odložil do právoplatnosti rozsudku vo veci samej (druhý výrok).
Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 626,24 Eur na účet
jej právneho zástupcu v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok).
V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorili dňa 28. 08. 2008

poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX dňa 28. 08. 2008. Rozsudkom Rozhodcovského arbitrážneho súdu
v Košiciach sp. zn. 3C/1927/2012 zo dňa 19. 01. 2012 bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť sumu
156,43 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- Eur. Rozhodcovský súd svoju právomoc
ustálil na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v časti XV. Všeobecných poistných podmienok (ďalej
aj „VPP“) a na základe Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007, tvoriacich súčasť VPP. Zo spisu
rozhodcovského súdu okresný súd zistil, že žalobkyni bol doručený rozhodcovský rozsudok dňa 19. 06.

2013. Žalobkyňa žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podala na súde dňa 10. 07. 2013, teda v
zákonnej 30-dňovej lehote. Okresný súd uviedol, že príslušnosť rozhodcovského súdu mala vyplývať z
poverenia žalobkyne z 01. 01. 2009, resp. z časti XV., ktoré neboli súčasťou spisu Arbitrážneho súdu v
Košiciach. Podľa názoru okresného súdu, dojednanie č. XX/XXXX. k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX,
v ktorom bolo uvedené, že „Poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim
podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že

sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému
konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP a toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú
doložku.“, nebolo individuálne dojednané. Rozhodcovská doložka bola uvedená na vopred pripravenom
tlačive, určená pre množstvo cieľových spotrebiteľov (bez právnického vzdelania), pre ktorých je
inštitút rozhodcovského konania neznámy. Žalobkyňa nemala žiadne informácie ohľadne významu a
následkov dojednania rozhodcovskej doložky a ani sprostredkovatelia poistenia (ktorou bola aj samotná

žalobkyňa). Okresný súd ustálil, že v danej veci išlo o nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
Z poistných podmienok ani z písomného poverenia žalobkyne zo dňa 01. 01. 2009 ďalej nebolozrejmé, akým spôsobom bol určený na prejednanie sporu Arbitrážny súd v Košiciach. V jeho spise
(ohľadne veci žalobkyne) chýba časť XV. VPP. Procesné práva žalobkyne v rozhodcovskom konaní
neboli porovnateľné s jej právami v súdnom konaní, čo spôsobilo hrubú nerovnováhu v právach a v

povinnostiach v neprospech žalobkyne v pozícii spotrebiteľa (ako slabšej procesnej strany), a tým bola
porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania podľa ustanovenia § 40 ods. 1 zák. č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ZoRK“).
O náhrade trov prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“).

Proti rozsudku okresného súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že žalobkyňa v
časeuzavretiapoistnejzmluvyvobdobíod25.06.2008do30.04.2009pôsobilaakosprostredkovateľka
poistenia pre neho, teda bola samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorej predmetom činnosti
bolo uzatváranie (resp. sprostredkovanie uzatvárania) poistných zmlúv. Bola osobou, ktorá v oblasti

uzatvárania poistných zmlúv bola profesionálom a nie nevedomým spotrebiteľom, ktorá mala a musela
mať v zmysle svojej zákonnej povinnosti podľa zák. č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia v
znení neskorších právnych predpisov „perfektné“ informácie o všetkých podmienkach poistnej zmluvy,
VPP a taktiež aj o rozhodcovskej doložke, pretože musela v pozícii sprostredkovateľa vedieť vysvetliť
všetky skutočnosti iným klientom, ktorými sprostredkovávala uzavretie poistných zmlúv. Pred uzavretím

poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavrela dňa 09. 07. 2008 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, pri
ktorej vystupovala v pozícii poistníka a zároveň sprostredkovateľa poistenia, a teda už pred podpisom
poistnej zmluvy v posudzovanej veci bola „sama sebou poučená“ o rozhodcovskej doložke. Žalobkyňa
absolvovala školenia na pozíciu sprostredkovateľky. Zo zákona mala a musela vedieť o rozhodcovskej
doložke, o jej obsahu, vplyve a význame pre jej poistný vzťah. Ďalej poukázal na judikatúru ESD

(vo veci Johan Gruber proti Bay WaAG C-464/01 z 20. 01. 2005). Uviedol, že poistná zmluva nespĺňa
definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). Pretože
žalobkyňa pri uzatvorení poistnej zmluvy nemala postavenie spotrebiteľa, ale konala v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti - uzatváranie identických poistných zmlúv, ktoré boli predmetom jej podnikania
a zo zákona mala povinnosť svojich klientov informovať aj o rozhodcovskej doložke. V danej veci

prvostupňový súd aplikoval nesprávne znenie Smernice 93/13/EHS, čo je v rozpore s uvedenou
smernicou a má za následok nesprávny právny záver okresného súdu. Okresný súd sa v rozsudku
nevyporiadal s jeho argumentáciou ohľadne individuálnosti dojednania rozhodcovskej doložky, preto
je rozsudok za nepreskúmateľný. Žalobkyňa mala možnosť rozhodcovskú doložku prijať, modifikovať
alebo ju odmietnuť bez toho, aby bol samotný zmluvný vzťah negatívne ovplyvnený. Uzavretie poistnej

zmluvy nebolo podmienené podpísaním rozhodcovskej doložky. Žalobkyňa slobodne, vážne a určite
súhlasilasoznenímrozhodcovskejdoložkysvojímpodpisompod„Osobitnýmizmluvnýmidojednaniami“,
ktoré boli jasne a zreteľne graficky i obsahovo oddelené od VPP. I keby rozhodcovská doložka založila
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, okresný súd by nemal oprávnenie skúmať ju
kvôli jej individuálnemu dojednaniu. Ďalej zdôraznil, že žalobkyňa pred uzavretím poistnej zmluvy mala

všeobecné poistné podmienky k dispozícii aj v rámci výkonu svojej činnosti a bola ( musela) byť s nimi
podrobne oboznámená. Pri uzatváraní poistnej zmluvy bol jej vytvorený dostatok priestoru a možnosť na
výber,čiosobitnézmluvnédojednania(vrátanerozhodcovskejdoložky)zmluvysvojímpodpisom„prijme“
alebo nie. Žalobkyňa rozhodcovskú podmienku ovplyvniť mohla tým, že by osobitné zmluvné dojednanie
obsahujúce rozhodcovskú doložku nepodpísala. Jej tvrdenia pokladá za účelové (t. j. že si neprečítala

listiny, ktoré podpisovala), pretože nepostupovala ako priemerný spotrebiteľ, a teda jej konaniu nie je
možné priznať požadovanú ochranu. Okresný súd sa nevysporiadal s možnosťou odstúpenia žalobkyne
od rozhodcovskej doložky, ani či rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 OZ. Tým, že okresný súd
nevykonal test primeranosti podmienky, zaťažil konanie aj rozhodnutie vadou, ktorá má za následok

nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia. Okresný súd prekročil návrh žalobkyne,
keď rozhodcovsky zrušil aj z iného dôvodu, ktorý v žalobe nebol namietaný, čo je v rozpore s právom
na spravodlivý proces. Žalobkyňa sa zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa ustanovenia § 40 ods. 1
písm. g) ZoRK v žalobe výslovne nedomáhala, preto bolo nevyhnutné, aby prvostupňový súd oboznámil
účastníkov konania pred skončením dokazovania s jeho právnym názorom. Okresný súd nevykonal

žiadne dokazovanie (napr. prečítaním rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu na pojednávaní),
a teda závery sú svojvoľné a nepreskúmateľné. Ak v rozhodcovskom spise chýbali písomnosti (napr.
XV. časť VPP) a túto okolnosť okresný súd považoval za podstatnú pre svoje rozhodnutie, mal s ňou
účastníkov oboznámiť, aby sa k nej mohli prípadne vyjadriť, čo v danom prípade neurobil. Pravidlárokovacieho poriadku nezakladajú nerovnosť účastníkov rozhodcovského konania, pretože uvedené
pravidlá sa vzťahujú na všetkých účastníkov konania bez ohľadu na to, či ide o spotrebiteľa alebo nie.
Rozhodcovský poriadok zabezpečoval procesné postavenia účastníkov úplne porovnateľne, ako je to v

občianskom súdnom konaní. Ak súd konal vo veci v prípade, hoci nebol zaplatený súdny poplatok zo
žaloby, porušil tým zásadu rovnosti účastníkov. Ďalej uviedol, že k porušeniu rovnosti a k porušeniu jeho
procesných práv došlo aj tým, že súd si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 118 O. s.
p. a nevykonal dokazovanie v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. V
zápisnici z pojednávania zo dňa 02. 04. 2014 sa nenachádza údaj o tom, ako okresný súd vykonával

dôkazy, t. j. či a akým spôsobom vykonal dôkaz - oboznámenie sa so spisom Arbitrážneho súdu, ani
údaj o tom, že by malo v spise arbitrážneho súdu niečo chýbať. O tejto skutočnosti sa dozvedel jedine
z rozsudku okresného súdu, a preto mu nebola daná možnosť sa k uvedeným okolnostiam vyjadriť,
resp. navrhnúť dôkazy. Rozsudok okresného súdu považuje za prekvapivý a nepreskúmateľný. Podľa
jeho vedomostí boli VPP v rámci arbitrážnych konaní k dispozícii arbitrážnemu súdu v úplnom znení v
každej možnej a existujúcej mutácii. Túto skutočnosť mohol počas prvostupňového konania preukázať,

nebol mu ale daný priestor postupom súdu, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Okresný
súd si svoju procesnú povinnosť nesplnil v zmysle ustanovenia § 118 ods. 2 O. s. p. (viď zápisnice
z pojednávaní zo dňa 16. 10. 2013, 27. 01. 2014, 02. 04. 2014), pretože neuviedol, ktoré skutkové
tvrdenia ostali sporné a z jeho postupu nemohol zistiť, že okresný súd nebude vychádzať z písomných
listinných dôkazov. Prvostupňový súd nevykonal listinné dôkazy spôsobom, ktorý ustanovuje Občiansky

súdny poriadok. Neprečítal listiny, resp. neoboznámil ich obsah a táto skutočnosť nevyplýva ani zo
zápisníc z pojednávaní. Uvedeným postupom mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože
okresnýsúdnevykonaldôkazyriadneanebolamudanámožnosťvyjadriťsakdôkazom,resp.ksporným
skutočnostiam, boli porušené jeho práva na súdnu ochranu, na prístup k súdu, právo na vyjadrenie sa
k vykonaným dôkazom, preto považuje celé konanie zmätočné (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 3Cdo /236/2010 zo dňa 14. 04. 2011).

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť. Zdôraznila, že poistnú zmluvu uzatvárala ako fyzická osoba - nepodnikateľ za účelom uzavretia
životného a úrazového poistenia, ktoré nesúviselo s jej činnosťou v pozícii sprostredkovateľky. Pri

uzatváraní poistnej zmluvy mala postavenie spotrebiteľky, a preto jej musí byť poskytnutá ochrana
garantovaná spotrebiteľským právom. V danej veci jej nevyplývali žiadne povinnosti zo zákona o
sprostredkovaní poistenia. Poistnú zmluvu uzavrela mimo svojej obchodnej, príp. podnikateľskej
činnosti. Pri uzatváraní poistných zmlúv žalovaný využil činnosť tretích osôb „bežných ľudí“ ako
sprostredkovateľov,ktorísi„museli“zriadiťživnosťabeználežitéhovzdelaniaapreškoleniazjehostrany

začali sprostredkovávať uzatváranie poistných zmlúv pre neho pod neustálym tlakom na zvyšovanie
počtu uzatvorených zmlúv. V rámci školení nebola zo strany školiacich pracovníkov objasnená podstata,
postup, právna úprava ani žiadne následky rozhodcovských doložiek a rozhodcovského konania.
Poukázala na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ v platnom znení, ktoré zabezpečilo vyššiu mieru
ochrany spotrebiteľa, ako bola poskytnutá v Smernici 93/13/EHS. Podľa jej názoru, rozhodcovskú

doložku je nevyhnutné podrobiť kontrole prijateľnosti podľa generálnej klauzuly uvedenej v ustanovení
§ 53 ods. 1 OZ. Z nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. III.US 562/12 zo dňa 24. 10. 2013,
I.US 199/11 vyplýva, že ak ustanovenia zmluvných podmienok, ktoré sú formulárovo predtlačené a
neumožňujú jednoznačne slabšej strane (spotrebiteľovi) ich modifikáciu, predstavujú možnosť vyvolania
nepriaznivýchnásledkovnastranespotrebiteľa.IzrozhodovacejčinnostiNajvyššiehosúduSRohľadom

platnosti rozhodcovských doložiek uzatváraných žalovaným vyplýva právny záver o ich neplatnosti
(viď rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, 6Cdo/1/2012, 6Cdo/3/2013, 6 ECdo/7/2013).
Žalovaný nepreukázal o jej informovaní v pozícii spotrebiteľa o rozhodcovskom konaní ako o inštitúte,
o jeho rozdieloch v porovnaní so súdnym konaním, o rokovacom poriadku rozhodcovského súdu a
ďalších podstatných veciach. Ďalej poukázala na rozhodnutia všeobecných súdov ohľadne neplatnosti

rozhodcovskej doložky formulovanej žalovaným v bode XV. VPP. Uviedla, že ak bola určitá zmluvná
podmienka vyhlásená za neprijateľnú a z tohto dôvodu za neplatnú, sú všetky všeobecné súdy povinné
na túto skutočnosť prihliadnuť a v prípade totožného skutkového stavu postupovať rovnako (§ 53a ods.
1 OZ). Uvedená rozhodcovská doložka nebola obsiahnutá v osobitných zmluvných dojednaniach, ale v
časti XV. Všeobecných poistných podmienok, z čoho vyplýva, že aj v prípade, ak by osobitné zmluvné

dojednania nepodpísala, bola by rozhodcovskou doložkou viazaná a touto doložkou by bola viazaná aj
v prípade, ak by nepodpísala ani VPP. Ďalej uviedla, že listinné dôkazy boli vykonané prvostupňovým
súdom v súlade so zákonom a žalovaný pri vykonávaní dôkazov, ako i bezprostredne po ich vykonaní
žiadnym spôsobom nenamietal ich nesprávne vykonanie.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), vec prejednal v medziach daných odvolaním, v
rozsahu určenom ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s.

p. a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušil a
vec mu podľa ust. § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil na ďalšie konanie a to z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd je síce rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 O. s. p.). Ex lege odvolací súd
musí ex offo prihliadať i na vady konania pred súdom prvého stupňa (procesnoprávneho charakteru).

V rámci tohto prieskumu (v súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného) odvolací súd ustálil, že došlo
k vade v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p.

Zustálenejjudikatúryvyplýva,žeodňatímmožnostikonaťpredsúdom(§237písm.f/O.s.p.)sarozumie
taký chybný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka
konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f) O. s.

p. ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva.

Základné (ústavné) právo na súdnu ochranu je garantované v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „Ústava“), kde je uvedené: „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.“ Toto právo v sebe zahŕňa i Ústavou garantované právo na
prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania, vyplývajúce z článku 48 ods. 2 Ústavy, kde je
explicitneupravené,že:„Každýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovalabezzbytočnýchprieťahov
a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno

vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.“ Uvedené ústavné práva účastníka súdneho konania
sú podrobnejšie upravené v jednotlivých procesnoprávnych predpisoch, teda v prípade občianskeho
súdneho konania - v Občianskom súdnom poriadku.

Podľa ustanovenia § 18 O. s. p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a

súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti uplatnenia ich práv [napr. vykonávať procesné úkony
vo formách stanovených zákonom (§ 41 O. s. p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O. s.
p.), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie (§115 O. s. p.), vyjadriť sa k návrhom na dokazovanie
a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O. s. p.), právo na doručenie rozsudku do vlastných rúk
(§ 158 ods. 2 O. s. p.), atď] .

Z ustanovenia § 123 O. s. p. vyplýva, že účastníci občianskeho súdneho konania majú právo vyjadriť
sa jednak k jednotlivým návrhom na dôkazy, ale i ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Rovnako
i z ustanovenia § 118 ods. 4 O. s. p. vyplýva, že účastníci konania pred ukončením dokazovania a
pred vyhlásením rozhodnutia majú právo, aby zhrnuli svoje návrhy a aby sa vyjadrili k dokazovaniu i

k právnej stránke veci. Právo na súdnu ochranu však v sebe nezahŕňa len samotné právo vyjadriť sa
k jednotlivým návrhom na dôkazy a ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali, ale zahŕňa i právo byť
prítomný na vykonávanom dokazovaní (§ 122 ods. 2 O. s. p.).

Súd je povinný o ním vykonaných úkonoch spísať zápisnicu (§ 40 O. s. p.). Zápisnica o súdnom

pojednávaní musí obsahovať všeobecné náležitosti ustanovené v § 40 ods. 1 druhá veta O. s. p. a to: a)
označenie prejednávanej veci, uvedenie prítomných osôb, opis priebehu dokazovania, obsah prednesov
a výroky rozhodnutia, b) osobitné náležitosti podľa ust. § 52 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.
z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské
súdy (ďalej len „vyhláška“) - obsah všetkých podstatných okolností, poučenia poskytnuté súdom, presný

čas začiatku a skončenia súdneho pojednávania vrátane vyznačenia doby, počas ktorej bolo súdne
pojednávanie prerušené. Pred súdom prvého stupňa zápisnicu o pojednávaní podpisuje samosudca a
zapisovateľ, ktorý zápisnicu spísal.
Zápisnica o pojednávaní a zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku, ktorá obsahuje zákonom
stanovené náležitosti, je verejnou listinou podľa ust. § 134 O. s. p.

Z daného vyplýva, že zápisnica o súdnom pojednávaní, resp. o verejnom vyhlásení rozsudku, je verným
obrazom celého konania a jediným zdrojom poznatkov o jeho priebehu pre súd vyššieho stupňa prijeho preskúmavacej činnosti, preto súdy musia pri jej spisovaní postupovať presne podľa zákonných
predpisov.

Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku, a teda nejde o
drobný spor podľa ust. § 200ea O. s. p.
Okresný súd nariadil pojednávanie na deň 27. 01. 2014 o 12:00 hod., ktorého sa zúčastnila žalobkyňa,
jej právny zástupca a právny zástupca žalovaného. Na pojednávaní bol vykonaný dôkaz, a to výsluchom
žalobkyne. Pojednávanie bolo odročené na neurčito - za účelom rozhodnutia o návrhu žalovaného na

prerušenie konania.
Uznesením č.k. 14C/69/2013-248 zo dňa 14. 02. 2014 okresný súd návrh žalovaného na prerušenie
konania zamietol.
Pojednávanie nariadené na deň 17. 03. 2014 okresný súd odročil na deň 02. 04. 2014 o 15:00 hod..
Na pojednávaní boli prítomní právni zástupcovia účastníkov. Zo zápisnice z predmetného pojednávania
(č.l. 304 - 210 spisu) vyplýva, že pred vyhlásením uznesenia o vyhlásení dokazovania za skončené (§

118 ods. 4 O. s. p.) okresný súd uviedol „Oboznamuje sa spisový materiál vo veci“. Pojednávanie bolo
odročené na deň 11. 04. 2014 o 13:00 hod. za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci.
Dňa 11. 04. 2014 okresný súd bez prítomnosti účastníkov a ich právnych zástupcov vyhlásil rozsudok.

Odvolací súd poukazuje na to, že vykonanie dôkazu listinou sa uskutoční tak, že sudca listinu prečíta

alebo oznámi jej obsah (§ 129 ods. 1 O. s. p.). Spôsob vykonania dôkazu listinou musí vyplývať zo
zápisnice o pojednávaní. Súd vyzve účastníkov, aby sa ku každému dôkazu listinou vyjadrili (§ 123 O.
s. p.), ktorí v rámci svojich procesných práv sa môžu vyjadriť k jej pravosti, eventuálne namietať iné
skutočnosti. Vyjadrenie účastníkov súd musí zaznamenať v zápisnici o pojednávaní.
Odvolací súd zdôrazňuje, že civilný proces musí byť transparentný a transparentnosť tohto procesu je

možné objektívne zistiť v zásade len zo zápisnice z pojednávania.

Podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd dôkaz listinami nevykonal v súlade s Občianskym súdnym
poriadkom, pretože ich neprečítal, eventuálne neoznámil účastníkov ich obsahom. Vykonal dôkaz celým
spisom súhrnne, čo nie je správne, pretože nie je možné posúdiť, ktoré konkrétne dôkazné prostriedky,

súd využil (viď judikát R 22/1979).

Okresný súd síce v odvolaním napadnutom rozsudku označil (špecifikoval) listinné dôkazy, z ktorých pri
svojom rozhodovaní vychádzal podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p., avšak táto skutočnosť nemôže
konvalidovať procesný postup prvostupňového súdu na pojednávaniach, ktorý je v rozpore so zákonom,

na základe ktorého okresný súd zbavil účastníkov základného práva na súdnu ochranu a práva na
spravodlivý súdny proces, a teda aj práva, aby sa mohli vyjadriť ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali
a práva byť prítomní na vykonávanom dokazovaní.

V súvislosti s odvolacími argumentmi žalovaného ďalej odvolací súd uvádza, že na začiatku

pojednávania majú účastníci právo predniesť alebo doplniť návrhy a samosudca, resp. predseda senátu
oznámi výsledky prípravy pojednávania. Z dôvodu predvídateľnosti postupu súdu, a tým aj posilnenia
práva na spravodlivé súdne konanie, zákon upravuje ďalší procesný postup sudcu po vykonaní úkonov
podľa ustanovenia § 118 ods. 1 O. s. p., a to vo vzťahu k nesporným skutočnostiam a vo vzťahu k
sporným skutočnostiam, t. j. sudca oboznámi účastníkov konania o rozsahu dokazovania, ktoré mieni

vykonaťauvedie,ktoré:a)právnevýznamnéskutkovétvrdeniaúčastníkovmožnopovažovaťzazhodné,
b) právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné, c) z navrhnutých dôkazov budú vykonané, d)
dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.
Z obsahu zápisníc z pojednávaní odvolací súd zistil, že absentuje procesný postup okresného súdu v
zmysle ustanovenia § 118 ods. 2 O. s. p.

Odvolací súd konštatuje, že všetky ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (vrátane ustanovenia
§ 118) treba vykladať systémovo a vo vzájomnej súvislosti. Musí sa pri tom vždy prihliadať na
osobitosti každej prejednávanej veci pri súčasnom rešpektovaní princípu rovnosti. Je preto vždy vecou
individuálneho posúdenia, aké dôsledky majú (prípadné) procesné nedostatky, ku ktorým došlo v

občianskom súdnom konaní v postupe súdov (viď II. ÚS 264/2006). Nemožno pritom opomenúť, že
cieľom ustanovenia § 118 ods. 2 O. s. p. je zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú
podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť účastníkov už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať
rozhodnutie súdu. Okrem toho cieľom je tiež zjednodušiť a zrýchliť konanie tak, aby sa nevykonávalizbytočnédôkazy,ktorésúdnepovažujezadôležitéanevenovalasapozornosťbezdôvodnýmskutkovým
tvrdeniam, ktoré podľa názoru súdu sú buď nesporné alebo právne bezvýznamné (viď uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/128/2011 z 10. 10. 2012, sp. zn. 2Cdo/287/2013 z 30. 09. 2014).

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd nesprávnym postupom (nevykonal dokazovanie v súlade so
zákonom a zároveň si nesplnil svoju povinnosť podľa § 118 ods. 2 O. s. p.) odňal účastníkom možnosť
konať pred súdom, preto odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako rozsudok okresného súdu
zrušiť v celom rozsahu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O. s p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie

( § 221 ods. 2 O. s. p. ).

Okresný súd bude v ďalšom konaní postupovať vo vyššie naznačenom smere.

Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého
stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O. s. p.).

V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O. s. p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.