Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. apríl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/30/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108011522

Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8108011522.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy
Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.04.2019 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. poriadku na podklade odvolania obžalovaných S. Z. a C. Z. z
r u š u j e v rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/200/2008 zo dňa 14.12.2017 výrok o treste

u obžalovaných S. Z. a C. Z..

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému S. Z. - nar. XX.XX.XXXX v Q. K., bytom A. č. XXX, okr. Q. K.

u k l a d á

podľa § 225 ods. 6 Tr. zákona s použitím § 39 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 5
(päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona sa pre účely výkonu trestu odňatia slobody
z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

obžalovanému C. Z. - nar. XX.XX.XXXX v Q. K., bytom A. č. XXX, okr. Q. K.

u k l a d á

podľa § 225 ods. 6 Tr. zákona s použitím § 39 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 5
(päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona sa pre účely výkonu trestu odňatia slobody
z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie krajského prokurátora proti rozsudku Okresného súdu
Prešov sp. zn. 33T/200/2008 zo dňa 14.12.2017.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/200/2008 zo dňa 14.12.2017 boli obžalovaní K. Q., S.
Z. a C. Z. uznaní vinnými zo spolupáchateľstva subvenčného podvodu podľa § 20 k § 225 ods. 1, 2, 6
písm. a/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, žeobžalovaní K. Q., S. Z. a C. Z.
popredchádzajúcejvzájomnejdohode,potomčosaobž.K.Q.od15.12.2005stalkonateľomspoločnosti

I., s.r.o. so sídlom podnikania H. P. č. X, J. a následne po vykonaní zápisu navrhovaných údajov v
obchodnom registri s tým, že základné imanie uvedenej spoločnosti sa zvyšuje na 10.000.000,- Sk,
obţ. K. Q. dňa 3.4.2006 predložil na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou
dve žiadosti o poskytnutie nenávratného paušálneho finančného príspevku podľa § 54 ods. 2 písm.
a/ zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov v rámci projektu „Podpora vytvárania nových pracovných miest formou
nenávratných paušálnych príspevkov" v celkovej výške 11.315.712,- Sk, ktorých prílohou bol fiktívny
výpis z bežného účtu spoločnosti I., s.r.o. so sídlom podnikania U. č. XX v J., č. XXXXXXXXXX/XXXX
zo dňa 28.2.2006 vedený vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. Bratislava; fiktívna overená fotokópia
výkazu ziskov a strát k 31.12.2005 spoločnosti I., s.r.o. so sídlom podnikania U. č. XX v J. zo dňa
8.2.2006; fiktívna overená fotokópia súvahy spoločnosti I., s.r.o. so sídlom podnikania U. č. XX v

J. k 31.12.2005 zo dňa 8.2.2006, ako aj projekt výroby nemrznúcej zmesi, ktorého súčasťou boli
etikety fiktívnych produktov, ktoré uvedená spoločnosť mala vyrábať, pričom následne obž. K. Q. na
základe výzvy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou ohľadom dodatočného
zdokladovania účelnosti použitia nenávratného finančného príspevku, o ktorý v mene spoločnosti I.,
s.r.o. so sídlom podnikania U. č. XX v J. ako jeden z jej konateľov žiadal, predložil v mesiaci máj

2006 na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou aj fotokópiu fiktívnej kúpnej
zmluvy na kúpu plniacej linky uzatvorenej medzi spoločnosťou I., s.r.o. so sídlom podnikania U. č. XX
v J. a spoločnosťou O. O. K. T., s.r.o. so sídlom podnikania J. č. X, R. K. nad C. zo dňa 28.4.2006,
vrátane fiktívneho bankového dokladu Všeobecnej úverovej banky, a.s. Bratislava, pobočka Komárno
zo dňa 24.4.2006 o tom, že na účet spoločnosti O. O. C. T. s.r.o., č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo

Všeobecnej úverovej banke, a.s. Bratislava bol uskutočnený hotovostný vklad vo výške 1.454.000,-
Sk, kde potom, čo obţ. K. Q. a obž. C. Z. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove
nad Topľou odprezentovali projekt výroby nemrznúcej zmesi a v dňoch 11.4.2006 a 20.4.2006 sa
zúčastnili na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou výberových konaní na
obsadenie zmluvne deklarovaných pracovných miest, bolo Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny

v Bratislave rozhodnuté o schválení uvedených ţiadostí, ktorých súčasťou boli aj uvedené fiktívne
listinné doklady, ktoré zabezpečili obžalovaní S. Z. a C. Z. pre obž. K.a Q., ktorý následne uzatvoril ako
konateľ spoločnosti I., s.r.o. so sídlom podnikania U. č. XX v J. dňa 31.5.2006 vo Vranove nad Topľou,
Dohodu č. 41/54V1/2006/VT s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Námestie slobody
č. 5 vo Vranove nad Topľou, ktorej predmetom bolo poskytnutie nenávratného finančného príspevku

na zriadenie 5 nových pracovných miest v prevádzke tejto spoločnosti na ul. H. č. XXX vo C. nad
T. pre znevýhodnených, resp. dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie v lehote do 60
kalendárnych dní od poskytnutia príspevku, kde na základe uvedenej dohody Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou vydal platobný poukaz, v zmysle ktorého z účtu č. XXXXXXXXXX/
XXXX vedeného v štátnej pokladnici, boli dňa 7.6.2006 bezhotovostne prevedené na účet spoločnosti

I., s.r.o. so sídlom podnikania U. č. XX v J., č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s.,
finančné prostriedky vo výške 512.712,- Sk a zároveň obž. K. Q. taktiež dňa 31.5.2006, ako konateľ
spoločnostiI.,s.r.o.sosídlompodnikaniaU.č.XXvJ.,uzatvorilsÚradompráce,sociálnychvecíarodiny
so sídlom Námestie slobody č. 5 vo Vranove nad Topľou, Dohodu č. 42/54V2/2006/VT, predmetom ktorej
bolo poskytnutie nenávratného finančného príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného

pracoviska s počtom 50 pracovných miest v prevádzke tejto spoločnosti na ul. H. č. XXX vo C. nad T.
pre občanov so zdravotným postihnutím v lehote do 120 kalendárnych dní od poskytnutia príspevku,
kde na základe uvedenej dohody Úrad práce, sociálnych veď a rodiny vo Vranove nad Topľou vydal
platobný poukaz, v zmysle ktorého z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v Štátnej pokladnici boli
dňa 12.6.2006 bezhotovostne prevedené na účet spoločnosti I., s.r.o. so sídlom podnikania U. č. XX v J.,

č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., finančné prostriedky vo výške 10.803.000,-
Sk, avšak takto poskytnutý nenávratný finančný príspevok nebol použitý na zmluvne deklarovaný účel,
pretože spoločnosť I., s.r.o., na základe vzájomnej dohody obžalovaných okrem toho, že od 11.7.2006
sa sídlom jej podnikania stal W., R. I. č. XX a jej novým konateľom sa stal od 27.6.2006 S. J., z
takto poskytnutých finančných prostriedkov formou nenávratného finančného príspevku bola z účtu tejto

spoločnosti dňa 7.6.2006, na základe výzvy na inkaso, bezhotovostne prevedená suma 475.612,06
Sk v prospech účtu spoločnosti I., a.s. D., č. XXXXXXXXXX/XXXX, dňa 13.6.2006 obž. C. Z. po
dohode s obž. S.om Z. prostredníctvom elektronickej bankovej služby intemetbanking previedol z účtu
spoločnosti I., s.r.o. J., č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s. Bratislava, finančnéprostriedky vo výške 1.846.000,- Sk na iný účet tejto spoločnosti č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo
Všeobecnej úverovej banke, a.s. Bratislava, pričom dňa 13.6.2006 z účtu spoločnosti I., s.r.o. J., č.
XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. Bratislava, prostredníctvom jednorazového

príkazu cez Sporotel boli finančné prostriedky vo výške 8.970.000,- Sk prevedené na účet spoločnosti
O., s.r.o. Q. K., č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. Bratislava, odkiaľ bola obž.
S.om Z. a obž. C.om Z. prostredníctvom jednorazového príkazu cez Telebanking dňa 15.6.2006 z týchto
finančných prostriedkov prevedená suma 2.325.000,- Sk na účet spoločnosti D.-D. I., s.r.o. D. D., č.
XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Tatrabanke, a.s. Bratislava, zároveň z účtu spoločnosti O., s.r.o. Q. K.,

č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. Bratislava, boli obž. S.om Z. a obž. C.om Z.
dňa 15.6.2006 prostredníctvom jednorazového príkazu cez Telebanking prevedené na účet spoločnosti
O.,s.r.o.H.,č.XXXXXXXXXX/XXXXvedenývSlovenskejsporiteľni,a.s.Bratislava,finančnéprostriedky
vo výške 3.156.256,- Sk, taktiež toho istého dňa boli z uvedeného účtu spoločnosti O., s.r.o. Q. K.
rovnakým spôsobom prevedené finančné prostriedky vo výške 1.350.000,- Sk na účet spoločnosti D.
P., s.r.o. D., č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v T., a.s. D., ako aj na účet spoločnosti S. A., Z. XXX,

číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, a,s. Bratislava, bola z uvedeného účtu
spoločnosti O., s.r.o. Q. K., prevedená suma 920.000,- Sk taktiež aj v dňoch 15.6.2006 a 16.6.2006
na účet spoločnosti T. N., H. č. XXX, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni,
a.s., pobočka Stará Ľubovňa, bola z uvedeného účtu spoločnosti O., s.r.o. Q. K., prevedená rovnakým
spôsobom suma 1.204.700Sk, čím takto Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou

bola spôsobená škoda vo výške 11.315.712 Sk,

za čo im bol uložený
obž. K.ovi Q.vi - podľa § 225 ods. 6 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody
vo výmere 10 rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 4, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona zaradený do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a súčasne mu bol podľa § 76 ods. 1 s použitím
§ 78 ods. 1 Tr. zákona uložený ochranný dohľad na 2 roky,

obž. S.ovi Z. - podľa § 225 ods. 6 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody
vo výmere 10 rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 4, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona zaradený do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a súčasne mu bol podľa § 76 ods. 1 s použitím
§ 78 ods. 1 Tr. zákona uložený ochranný dohľad na 2 roky,

obž. C.ovi Z. - podľa § 225 ods. 6 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody
vo výmere 10 rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 4, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona zaradený do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a súčasne mu bol podľa § 76 ods. 1 s použitím
§ 78 ods. 1 Tr. zákona uložený ochranný dohľad na 2 roky.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku bol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou s nárokom
na náhradu škody odkázaný na civilný proces

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaný K. Q. ihneď po vyhlásení rozsudku, prokurátor
odvolanie podal dňa 20.12.2017 v neprospech obžalovaných a obhajca obžalovaných S.a Z. a C.a Z.
podal odvolanie v ich mene dňa 28.12.2017.

Krajský prokurátor podal odvolanie proti výroku o vine a treste, v dôvodoch ktorého vyslovil, že okresný
súd nemal vykonaným dokazovaním za preukázanú skutočnosť, že obžalovaní konali po vzájomnom
rozdelenísiúlohanaplánovaníakoorganizovanáskupinavzmysle§129ods.2Tr.zákona,pričompráve
z toho dôvodu nekvalifikoval konanie obžalovaných aj podľa ods. 4 písm. c/ § 225, kde ako závažnejší
spôsob spáchania činu sa s poukazom na § 138 písm. i/ rozumie jeho spáchanie organizovanou

skupinou. S vyššie uvedeným hodnotením dôkazov súdom prvého stupňa sa nestotožnil, nakoľko
vykonanýmdokazovanímbolopreukázané,žekspáchaniutrestnejčinnostidošlospolčenímobvinených
v úmysle spáchať trestný čin s presne rozdelenými úlohami medzi nimi. Obžalovaní S. Z. a C. Z.
koordinovali postup K.a Q. ako aj vzájomnú činnosť medzi sebou. Organizovaný charakter páchania
tejto trestnej činnosti bol preukázaný predovšetkým výpoveďou obž. Q.. V tomto prípade sa jednalo

o pomerne náročný spôsob vykonania skutku, ktorý vyžadoval detailnú prípravu, vrátane zadováženia
písomných podkladov, osobnú prezentáciu podnikateľského zámeru tak, aby tento pôsobil vierohodne,
pričom dôsledné naplánovanie a koordinácia bola potrebná aj po tom, čo boli poskytnuté finančné
prostriedky na účet spoločnosti I. s.r.o., keď tieto boli prevádzané na rôzne iné účty ako aj vyberané vhotovosti podľa pripravenej schémy, kde následne došlo aj k prevodu spoločnosti na iných konateľov.
Bez detailnej koordinácie medzi obžalovanými a bez dodržania stanoveného plánu a daných úloh nebolo
možné spáchať skutok a vylákať zo štátneho rozpočtu finančné prostriedky vo výške viac ako 375.000,-

eur. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd II. stupňa z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. b/, d/,
e/ Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok a sám rozhodol vo veci sám podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku.

Obhajcaobžalovanýchvdodatočnepredloženýchdôvodochodvolaniavyslovil,žeodsudzujúcirozsudok
bol vydaný na základe neúplne zistených skutkových zistení. Ani doplneným dokazovaním nebolo

preukázané tvrdenie obžaloby, aby obž. S. Z. inicioval vzájomnú dohodu so spoluobžalovanými M. Q.m
a V. Z., kde po vzájomnom rozdelení si úloh a naplánovaní mali spoločne neoprávnene získať v rámci
projektu „Podpora vytvárania nových pracovných miest“ formou nenávratných paušálnych príspevkov
finančné prostriedky vo výške 11 315 712, -Sk. Zo strany obžaloby nebol produkovaný ani jeden dôkaz
o spáchaní trestného činu obžalovanými ako organizovanou skupinou a to spolčením sa najmenej troch
osôb, vyznačujúcimi sa určitou deľbou úloh, plánovitosťou a koordinovanosťou. Obhajoba poukazuje

aj na pochybnosti o správnosti skutkových zistení, na ktoré sa rozsudok odvoláva. Okresný súd v
odôvodnení rozsudku pri uznaní viny vychádza v podstate iba z výpovedi spoluobžalovaného M. Q..
Nakoľko jeho pobyt nebol známy, nebolo možné dopočuť ani k výpovediam spoluobžalovaných S.a Z.
a C.a Z.. Na rozpory vo výpovediach spoluobvineného M. Q. poukazovala obhajoba už v prípravnom
konaní a na jeho rozporné výpovede poukázal v zrušujúcom uznesení odvolací súd. Tvrdenia obž. M.

Q. počas výsluchov v prípravnom konaní, že do činnosti I. s.r.o. J. sa zapojil na priamy pokyn S.a Z.
bez vlastnej iniciatívy, ktorý využil jeho finančné problémy, sa nezakladá na pravde. Jeho vyjadrenie,
že o zakladaní s.r.o., prevodoch obchodných podielov na iné osoby a s manipuláciou pri prevodoch
peňazí on nevedel a nemal skúsenosti, je vyvracaná faktami z trestného spisu. Rovnako ako v rámci
spoločnosti I. s.r.o. J., zakladá a neskôr zabezpečuje prevody obchodných podielov spoluobžalovaný Q.

aj v spoločnostiach O. s.r.o. D., T. s.r.o. N. a H. s.r.o. T.. Obž. Q. plne zabezpečuje aj prevod obchodného
podielu spoločnosti O. s.r.o. Q. K. na K.a J.. V tejto súvislosti obhajoba poukazuje ak na výpoveď K.a
J. z 11.08.2008, z ktorej vyplýva, že K. Q. ho inštruuje a finančnými prostriedkami zabezpečuje prevod
firiem X. s.r.o., N. C. s.r.o. a E. s.r.o.. Z výpovede K.a Q. z 30.04.2007 je nepochybné, že vedel o
poukázaní dotácie Úradu práce vo Vranove nad Topľou na účet I.a s.r.o. a vedel aj o ich prevode na

účet spoločnosti O. s.r.o. Q. K.. Výslovne vypovedá, že súhlasil s elektronickým prevodom peňazí na O.
s.r.o. po ubezpečení, že firma I. s.r.o. prechádza na nového konateľa M. J., ktorý zabezpečí zriadenie
chránenej dielne vo Vranove nad Topľou. Nakoniec tento prevod obchodného podielu na J. J. a neskôr
na L. K. osobne zabezpečuje. Teda jeho tvrdenie počas výsluchu dňa 18.06.2007, že o spoločnosti
O. s.r.o. nič nevie a o tejto spoločnosti sa dozvedel až v uznesení o svojom obvinení, je v rozpore

s ním hore uvádzanými skutočnosťami. Rozpory sú aj v ďalších jeho výpovediach, napr. vo výpovedi
dňa 20.6.2007 obž. Q. uvádzal, že nemá vedomosť o elektronických prevodoch finančných čiastok zo
dňa 13.06.2006 na účty O. s.r.o. a ďalšie, čo je však v rozpore s jeho výpoveďou zo dňa 30.04.2007.
Obhajoba poukazuje aj na rozpory vo výpovediach obž. Q. a svedka J. J., ktoré neboli odstránené ani
v prípravnom konaní a ani v konaní pred súdom. Svedok J. J. bez akýchkoľvek pochybností popisuje

prevod spoločnosti I. s.r.o. na jeho osobu, neskôr na L. K. a to za priamej účasti obž. M. Q.. Rovnako
popisuje postup pri prevode spoločnosti O. s.r.o. na jeho osobu a neskôr na M. C., pričom menovaný
svedok osobu menom S. Z. nepozná. Neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by usvedčovali S.a Z.
z prevodov obchodných podielov v spoločnosti I. s.r.o. a O. s.r.o. Účasť obž. S.a Z. nebola potvrdená
ani pri objednávaní linky na plnenie nemrznúcich zmesí od spoločnosti O. s.r.o. R. K. nad C.. Svedok

X.. W. H. ani počas rekognície nevedel bez pochybností určiť a označiť obž. S.a Z. ako osobu, ktorá
s ním mala jednať za spoločnosť I. s.r.o. pri objednávaní plniacej linky. Účasť C.a Z. na tejto trestnej
činnosti spočívala v tom, že obžalovaný mal v minulosti firmu na výrobu nemrznúcich zmesí, v ktorej už
nepokračoval. Spoluobžalovaný M. Q. od neho kúpil návody výroby, technické listy, ochranné známky,
ktoré mu však nikdy nevyplatil. Na požiadanie Q. odprezentoval na Okresnom úrade práce a sociálnych

vecí vo Vranove nad Topľou výrobu nemrznúcich zmesí, avšak na trestnej činnosti v zmysle prednesenej
obžaloby sa však nepodieľal, ani jeden zo svedkov obžaloby ho z tejto trestnej činnosti neusvedčuje.
Nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že obaja obžalovaní S. Z. a C. Z. mali účasť na
trestnej činnosti, z ktorej ich viní obžaloba, obhajoba navrhla ich spod obžaloby oslobodiť. Následne
obhajca zhrnul stav konania, na dĺžke ktorého obaja obžalovaní nemali svoj podiel viny, pretože pokiaľ

sa aj nezúčastňovali hlavného pojednávania, predkladali súhlas na jeho vykonanie v ich neprítomnosti
i z dôvodu, že nemali podiel na trestnej činnosti a nemohli klásť svedkom otázky. Pre prípad, že by vina
bola uznaná, pri ukladaní trestu obom obžalovaným poukázal na dobu trvania trestného stíhania, naich bezúhonnosť, keďže sa od spáchania skutku nedopustili žiadneho protiprávneho konania, a navrhol,
aby im súd uložil podmienečné tresty odňatia slobody.

Obhajkyňa obž. V. Z. poukazovala na porušenie práva na obhajobu u tohto obžalovaného, pretože
nebola ním podpísaná plná moc vo veci, aj keď zo zákona ide o povinnú obhajobu, keďže sa viedlo
trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin. Plná moc bola podpísaná za obž. V. Z. inou osobou a aj
keď obhajca v tejto veci zastupuje obž. V. Z. v inej jeho veci, to ešte neznamená, že mu bola reálne
poskytnutá plná obhajoba. Vzhľadom na toto zistenie nemožno ani od neho požadovať, aby vedel

rozpoznať obhajobu v jednotlivých veciach. Obhajoba sa má totiž vykonávať reálne, nie formálne.
Udelené plnomocenstvo považuje za neplatné a keďže obžalovaný zostal na súde prvého stupňa bez
obhajcu, po materiálnej stránke mu obhajoba poskytnutá nebola. Výrokovú časť o vine, ktorá začína po
predchádzajúcej vzájomnej dohode, nemožno z vykonaných dôkazov ani potvrdiť a ani vyvrátiť. Okrem
priznávajúcej sa časti výpovede obž. V. Z. ohľadne prezentácie výroby mu ďalšie konanie preukázané
nebolo, pretože toto sa opiera iba o výpoveď obž. Q. a vzhľadom aj na jeho procesné postavenie, v

rámci ktorého pri výpovedi mohol uvádzať rôzne okolnosti, považuje túto výpoveď za takú, že sama o
sebe nemôže byť podkladom pre uznanie viny. Obž. V. Z. nemal vedomosť o globálnom zámere obž. Q.
vylákaťzúraduprácepríspevokapretoskutočnosť,žesasnažilibaodovzdaťsvojepracovnéskúsenosti
obž. Q.vi, nemožno hodnotiť ako úmyselné konanie, pokiaľ prezentoval výrobu nemrznúcej zmesi a
nebola mu dokázaná ani nedbanlivosť v tom smere, že by mal mať takúto vedomosť alebo ju mohol

mať. Vykonaným dokazovaním teda nebolo preukázané, aby sa obž. V. Z. skutku dopustil. Vzhľadom
na uvedené preto navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu
alebo aby obžalovaného spod obžaloby oslobodil. V prípade, ak by odvolací súd dospel k záveru o vine,
navrhla, aby bol zrušený výrok o treste a so zreteľom predovšetkým na zohľadnenie dĺžky tohto procesu,
ktorý je neprimerane dlhý, pričom obžalovaný už 12 rokov vedie riadny život a stará sa o dve deti, pri

ukladaní trestu použil ustanovenie § 39 ods. 1 bez limitu uvedeného v ods. 3 Tr. zákona.

Na podklade takto riadne a včas podaných odvolaní prokurátorom a obžalovanými ako osobami na
to oprávnenými krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3
Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie
dovolania, a zistil, že odvolania obžalovaných sú čiastočne dôvodné a odvolanie prokurátora je
neopodstatnené.

Na tomto mieste považuje odvolací súd za prvoradé uviesť, že vo vzťahu k obž. K.ovi Q.vi bol napadnutý
rozsudok zrušený a trestné stíhanie vedené proti nemu bolo uznesením Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 5To/30/2018 zo dňa 23.01.2019 zastavené z dôvodu jeho neprípustnosti, pretože došlo k úmrtiu
obžalovaného dňa 05.01.2018. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd v rámci verejného zasadnutia
prerokovával už iba odvolania obžalovaných S.a Z. a C.a Z..

Odvolací súd svoj prieskum zameral najprv na procesný postup konajúceho súdu, či tento je v súlade
so zákonom, pričom zistil, že konajúci súd vykonal hlavné pojednávanie vo všetkých jeho dňoch v
súlade s Tr. poriadkom buď v prítomnosti obžalovaných alebo za ich neprítomnosti, keďže obžalovaní
súhlasili s takýmto postupom za prítomnosti ich obhajcu. Obaja obžalovaní mali možnosť vyjadriť sa ku

skutku kladenému im za vinu, ako aj k dôkazom vykonaným na hlavnom pojednávaní, mali tiež možnosť
navrhovať vykonanie dôkazov a predniesť argumentáciu o svojej nevine prostredníctvom svojho obhajcu
v záverečnej reči. Uvedené tak poukazuje na dodržiavanie práva na obhajobu u obžalovaných pri
postupe konajúceho súdu.

Uplatňovanú námietku obž. C.a Z., že jeho právo na obhajobu bolo porušené, pretože predloženú plnú
moc k obhajobe nepodpísal, v dôsledku čoho v tomto konaní nemal obhajcu a tak sa po materiálnej
stránke uňho obhajoba nerealizovala, nepovažoval odvolací súd za opodstatnenú. K posudzovaniu
tejto námietky je nevyhnutné predovšetkým uviesť to, že na hlavnom pojednávaní dňa 16.12.2014
predložil obhajca S.. M. A. plnomocenstvo k obhajobe podpísané dňa 02.12.2014 obž. C.om Z. s

ústnym prednesom, že vo veci bude zastupovať aj obž. V. Z.. Opatrením z 07.01.2015 (omylom je
uvedený dátum 07.01.2014) bol obž. V. Z. zrušený obhajca, ktorý mu bol ustanovený v tomto konaní z
dôvodu zvolenia si obhajcu v tomto konaní a opatrením z toho istého dňa (čl. 3217) mu bol ustanovený
za náhradného obhajcu predtým ustanovený obhajca. Z ďalších hlavných pojednávaní je zrejmé, žeobhajca S.. M. A. aj za prítomnosti obž. C.a Z. predniesol prejavy i v jeho mene, napr. dňa 07.02.2017,
kedy vyslovil, že obaja obžalovaní sa necítia byť vinní v zmysle prednesenej obžaloby. Aj z ďalších
úkonov obhajcu S.. A. je zrejmé, že tieto boli vykonané i v mene obž. C.a Z., ide napr. o prednes

záverečnej reči, či podanie odvolania v mene obž. C.a Z.. Z úkonov obhajcu a obžalovaného, ako
aj z prednesov obhajcu za prítomnosti obžalovaného odvolací súd usúdil, že zvolený obhajca reálne
vykonával v prospech obžalovaného V. Z. obhajobu a obž. V. Z. si bol vedomý toho, že ustanovený
obhajca mu bol zrušený práve z dôvodu zvolenia si obhajcu v tejto trestnej veci. Obž. V. Z. už v
predchádzajúcom konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 3T/77/2004 si sám

zvolil obhajcu dňa 15.11.2003 a následne 08.09.2006, teda mal osobnú skúsenosť nielen s trestným
stíhaním, ale aj so zaobstaraním si obhajoby, teda zvolením si obhajcu, resp. zmenou v osobe obhajcu,
čo vyvracia prezentáciu v jeho prospech o podstate obhajoby a o nerozoznaní obhajoby v rôznych
veciach.

Odvolací súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že obžalovaný si za zvolenie obhajcu zodpovedá

sám. Preto pokiaľ obhajca predložil splnomocnenie k obhajobe obžalovaného súdu a obžalovaný počas
konania nenamietal osobu obhajcu, ktorý mu reálne poskytoval obhajobu, čo vyplýva z konania ním
realizovaného v prospech tohto obžalovaného, ostatne aj podaním odvolania v mene obžalovaného
proti rozsudku, ktorým bol napokon obžalovaný uznaný vinným, nemôže sa obžalovaný účinne domáhať
porušenia práva na obhajobu i keď splnomocnenie bolo podpísané inou osobou v jeho mene. Nie je totiž

povinnosťou súdu skúmať, či podpis na predloženom písomnom splnomocnení patrí obžalovanému,
ktorý žiadnym spôsobom osobu obhajcu nespochybňuje počas celého konania na súde prvého stupňa
od predloženia splnomocnenia. V takom prípade je nutné považovať obhajcu za účinne zvoleného týmto
obžalovaným a samotná skutočnosť, že písomné splnomocnenie bolo podpísané inou osobou v mene
obžalovaného, nemá za následok porušenia práva na obhajobu. Je potrebné dať do pozornosti najmä

to, že písomné splnomocnenie iba navonok deklaruje, kto obžalovaného v trestnom konaní obhajuje
z dôvodu, aby neboli pochybnosti o tom, kto bude účinne ochraňovať základné práva obvineného v
trestnom konaní (primerane IV. ÚS 1855/2008 - ČR, IV. ÚS 272/2005 - ČR, či II. ÚS 218/2000 - SR, NS
SR sp. zn. 2Tost/14/2018). Napokon obhajca v odvolacom konaní prehlásil, že k dohode medzi ním a
obžalovaným V. Z. o prevzatí obhajoby došlo, ktorý úkon v ústnej forme obžalovaný konkrétne nepoprel.

S poukázaním na uvedené odvolací súd považoval S.. A. za zvoleného obhajcu obž. C.om Z. a na
podklade ním podaného odvolania v prospech obžalovaného preskúmaval napadnutý rozsudok. V
prípade, ak by odvolací súd vychádzal z toho, že S.. M. A. nie je obhajcom obž. C.a Z., nemal by ani
podklad na preskúmanie napadnutého rozsudku vo vzťahu k tomuto obžalovanému, pretože odvolanie

nebolo podané ani ním a ani jeho náhradným obhajcom.

Dôkazy vykonané konajúcim súdom sú v súlade s pravidlami stanovenými procesným predpisom a
preto o ich obsah mohol konajúci súd opierať svoje skutkové zistenia. Ustálené skutkové zistenia,
ktoré sú napádané obžalovanými, považoval odvolací súd za správne a zodpovedajúce vyhodnoteniu

výsledkovvykonanéhodokazovania.Konajúcisúdvodôvodnenínapadnutéhorozsudkurozviedolobsah
vykonaných dôkazov ako aj stručne poukázal na to, ktoré skutočnosti považoval za dokázané, vychádzal
pritom nielen z výpovedí obžalovaného M. Q., ktorý priznal spáchanie skutku a usvedčoval aj oboch
obžalovaných J. Z. a V. Z., ale aj o výpovede ďalších svedkov X.. K., L. K., X.. C., ktorí opoznali C.a Z.
na účasti pri prezentácii výroby a na výberových konaniach zamestnancov do výroby, či svedka X.. H.,

ktorý opoznal S.a Z. ako osobu, ktorá sa zaujímala o výrobu plniacej linky.

Z obsahu dokazovania, ktorý je rozvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku, aj podľa názoru
odvolacieho súdu plynú skutočnosti, ktoré usvedčujú oboch obžalovaných zo spoluúčasti na páchaní
trestnej činnosti.

Obž. M. Q. tvrdil, že na podnikanie ho oslovil obž. J. Z.. Tomuto tvrdeniu je potrebné veriť, pretože práve
obž. S. Z. mu ponúkol obch. spoločnosť na účely podnikania. Kúpu spoločnosti I. s.r.o. vybavoval obž. J.
Z., čo sám priznal, preto tvrdenia svedkyne Z. J., že sa jej ozval K. Q., je nehodnoverné. Pokiaľ svedok
S.. T. tvrdil, že jeho oslovili na spísanie listín súvisiacich s prevodom spoločnosti I. s.r.o. Z. J. a M. Q.,

v tom prípade obž. J. Z. musel komunikovať s p. J., ktorý záver možno vyvodiť aj z výpovede obž. S.a
Z., keď tvrdil, že zavolal do Komárna, kde bola na internete na predaj firma. Z výpovede svedka T. T.
tiež plynie, že obž. S. Z. ho žiadal, aby pomohol obž. M. Q.vi pri poskytnutí príspevku, čo poukazuje
na koordinovanosť úkonov z jeho strany pri podávaní žiadosti o poskytnutie príspevku. Skutočnosť, žeobž. C. Z. v rámci procesu podávania žiadosti o príspevok aktívne vystupoval ako vedúci výroby a
zúčastnil sa nielen prezentácie, na ktorú zabezpečil všetky prostriedky, včítane etikiet produktov, ktoré
mala spoločnosť I. s.r.o. vyrábať, a tiež sa zúčastňoval výberových konaní zamestnancov na jednotlivé

pozícieprevýrobunemrznúcejzmesi,preukazuje,ževedelofiktívnejvýrobe,ktorábolaibaprostriedkom
pre vylákanie príspevku. O tom svedčí aj fakt, že obž. C. Z. chodil do prenajatých priestorov, ktoré sa mali
zrekonštruovať za účelom vytvorenia vhodných pracovných podmienok pre výrobu nemrznúcej zmesi,
kde malo byť dodané technologické zariadenie, avšak rekonštrukcia sa nevykonávala.

Aj zabezpečovanie technologického zariadenia usvedčuje obž. S.a Z. z účasti na páchaní trestnej
činnosti. X.. H., ktorý prišiel do styku s osobou zaujímajúcou sa o plniacu linku nemrznúcej zmesi pri
rekognícii opoznal práve obž. S.a Z.. Ak sa predkladali doklady M. za spoločnosť I. s.r.o. ohľadne nákupu
technologického zariadenia, tak tieto zabezpečoval práve obž. S. Z., keď mu na požiadanie svedok X..
R. H. zaslal vypracovanú ponuku k plniacej linke na email spoločnosti I. s.r.o., ktorá potom bola použitá
pri predkladaní dokladov ÚPSVaR.

Je faktom, že orgánom činným v trestnom konaní sa nepodaril objasniť všetky okolnosti predkladania
fiktívnych dokladov, ktoré požadoval ÚPSVaR ako prílohy k žiadosti o príspevok, avšak aj tieto čiastočne
zistené skutočnosti, ktoré sú dokázané s účasťou oboch obžalovaných na tomto konaní, postačujú na
to, aby sa mohlo bez rozumných pochybnosti konštatovať, že obaja obžalovaní sa podieľali na vylákaní

príspevku z úradu práce.

O tom v ďalšom nepochybne svedčí aj skutočnosť, že obaja obžalovaní sa následne podieľali aj na
realizácii presunu finančných prostriedkov z účtu spoločnosti I. s.r.o. na rôzne účty iných spoločností,
aby sa tým zakryl pôvod finančných prostriedkov. Jeden kanál sa však preukázal až ku koncovému

príjemcovi a tým bol S. Z.. Išlo o prevod finančných prostriedkov vo výške 1.350.000,- Sk na účet č.
XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý patril spoločnosti D. P. s.r.o., a vo vzťahu ku ktorému prevodu vypovedal
ako svedok W. S., ktorý tvrdil, že ho S. Z. požiadal o vyhotovenie dokladu na kúpu áut a doklady o
prevzatí peňazí priniesol S. Z. už podpísané, nevedel o čo ide a keby vedel, že o trestnú činnosť, tak
by S.ovi Z. nevyšiel v ústrety. Z dňa 30.06.2006 bola vykonaná vratka v sume 1.350.000,- Sk na účet

XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý patril práve obž. S.ovi Z.. Suma 3.156.256,- Sk bola na požiadanie S.a Z.
prostredníctvom T. T. zaslaná na účet XXXXXXXXXX/XXXX založený 14.06.2006 patriaci spoločnosti
O. s.r.o., ktorým disponoval I. F., ktorý toho istého dňa zaslal finančné prostriedky na účet T. T. a ten ich
zaslal opäť v ten istý deň na účet spoločnosti K. P. N..

Aj ďalšie transakcie pri prevode finančných prostriedkov poukazujú na ich účelový prevod, spravidla
na účty, ktoré boli zriadené len pár dní po prevode finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na
účet spoločnosti I. s.r.o.. Menovaná spoločnosť zaslala podstatnú časť príspevku vo výške 8.970.000,-
Sk na účet zriadený dňa 12.06.2006 spoločnosťou O. s.r.o., z ktorého boli peniaze prevedené na
účet spoločnosti D.-D. I. s.r.o., či na účet J. A.. Menované subjekty taktiež zriadili účty v krátkej dobe

pred prevodom finančných prostriedkov vo vyššom objeme. Obdobne si zriadila účet aj svedkyňa
S. Z. dňa 16.06.2006 a ešte v ten istý deň jej svedok T. N. zaslal na účet sumu 530.000,- Sk,
ktorému spoločnosť O. s.r.o. previedla v priebehu dvoch dní 15.06.2006 a 16.06.2006 v troch platbách
sumu 1.204.700,- Sk. Práve doba zriadenia účtov, na ktoré boli pripisované vyššie objemy finančných
prostriedkov z účtu spoločnosti I. s.r.o., a banka, v ktorej boli tieto účty zriaďované (SLSP), poukazujú

na ich účelové zriadenie previesť finančné operácie vo veľmi krátkej dobe za sebou, aby tok týchto
finančných prostriedkov sa stal neprehľadným. Za dôveryhodné nemožno považovať skutočnosti
plynúce z výpovede svedka A., ktorý prijal platby od spoločnosti O. s.r.o. na účet ním zriadený dňa
15.06.2006 v celkovej výške 620.000,- Sk, ktoré mali byť preddavkom za predaj prevádzky reštaurácie,
a vrátil ich W., ktorý nebol ani spoločníkom a ani konateľom spoločnosti O. s.r.o. Pri týchto tokoch

finančných prostriedkov je pozoruhodným i to, že niektoré subjekty, hoci zriadili účet v prospech
spoločnosti, nevedeli o bankových prevodoch. Napr. konateľ spoločnosti S. K., ktorý zriadil účet pre
spoločnosť dňa 12.06.2006, nemal vedomosť o uvedených platbách spoločnosti O. s.r.o., o účet sa
nestaral podľa jeho vyjadrenia, pretože spoločnosť previedol na svedka J. J., a aj napriek tomu ho zrušil
dňa 14.08.2006, hoci už nebol konateľom spoločnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu tieto zistenia je

potrebné hodnotiť ako snahu zainteresovaných na finančných operáciách zakryť pôvod prevádzaných
finančných prostriedkov.Nehodnoverným je aj tvrdenie svedka T. N., že mu na účet omylom prišli peniaze, ktoré následne
vrátil konateľovi spoločnosti O.. V tej dobe bol spoločníkom a konateľom spoločnosti J. J., ktorý takúto
transakciu poprel a poprel aj to, aby v hotovosti zobral peniaze od T. N.. Tvrdeniu svedka T. N., že

hotovosť presahujúcu 1 milión korún vyplatil neznámemu človeku ako vratku mylnej platby, nemožno
uveriť, pretože ak došla mylná platba na jeho účet, túto mohol vrátiť jednoduchým bankovým prevodom a
o vrátení platby by mal hodnoverný doklad. Verzia o spôsobe a dni zistenia mylnej platby, o možnostiach
vrátenia týchto peňazí, či verzia o vrátení sumy 530.000,- Sk matke S.a Z. ako pôžičky ňou poskytnutej
dňa 15.05.2006 svedkovi, ktorá si dňa 16.06.2006, po tom, čo boli poukázané peniaze na účet svedka

T. N. dňa 15.06.2006, ktorý sa pozná dlhšiu dobu s K. Z., synom S.a Z., založila účet v SLSP
prostredníctvom vnuka K., sú tak pochybné.

Ani svedok X.. H. nevedel vysvetliť príjem finančných prostriedkov a menil v tomto smere svoju výpoveď.
Nelogickým sa javí aj jeho tvrdenie, že spoločnosť O. s.r.o. mu dodala technologické zariadenie na
spracovanie dreva v hodnote 2.325.000,- Sk, hoci svedkovia J. K. a J. J. takýto obchod nepotvrdili. Výber

finančných prostriedkov v hotovosti v priebehu pár dní po ich prevedení na jeho účet údajne za účelom
preplatenia faktúr nasvedčuje ich legalizácii prostredníctvom hotovosti, teda dať ich do obehu bez ďalšej
možnej kontroly ich použitia.

Obž. C. Z. vystupoval aj pod menom Z., keďže takto ho pomenovali pri svojej výpovedi viacerí svedkovia,

resp. ho opoznali pri rekognícii ako osobu menom Z., ktorá vystupovala ako vedúci výroby, bola prítomná
pri výberových konaniach a súčasne aj dávala pokyny pre ďalšie práce na prevádzke, kde sa zriaďovala
výroba nemrznúcej zmesi. Do styku s V. Z. ako vedúcim výroby prišli svedkovia B. D., L. K., X.. W., X..
K., W.. J., či X.. C..

Aj keď sú vo výpovediach obž. K.a Q. vnútorné rozpory a tiež rozpory vo vzťahu k iným
výpovediam svedkov, na čo poukazovala aj obhajoba, tvrdenia o účasti obžalovaných sú vo vyššie
uvedenom rozsahu dokázané bez rozumných pochybností. V tejto súvislosti odvolací súd len na okraj
poznamenáva, že obž. M. Q. uvedomujúc si svoju úlohu, ktorú zohral pri protiprávnom poskytnutí
štátneho príspevku, popísal aj také okolnosti, ktoré nezapadajú do logického úsudku pri hodnotení

dokazovania, avšak podľa názoru odvolacieho súdu išlo len o jeho snahu ospravedlniť svoje konanie
a uľahčiť svoju vinu.

Za logické je potrebné považovať aj tvrdenie obž. M. Q., že po zriadení elektronických služieb k
účtu v SLSP odovzdal elektronické prostriedky obž. V. Z. a tieto nepoužil, pretože vzhľadom na jeho

dosiahnuté vzdelanie a predchádzajúci výkon práce obžalovaný M. Q. nemal možnosti na to, aby
nadobudol odbornú zdatnosť pri prevode finančných prostriedkov prostredníctvom internetbankigu,
resp. inými obdobnými elektronickými aplikáciami, ktoré ani nevedel technicky popísať, keďže k tomu
nepochybne potreboval zručnosť pri ovládaní s počítačom. Manuálna práca určite nepredurčovala tohto
obžalovaného začiatkom roka 2006 k práci s elektronickými prostriedkami, kedy tieto ešte neboli bežným

prostriedkom, ako sú v súčasnosti.

Obhajoba napokon namietala aj to, že v úvode skutkových zistení je ustálené „po predchádzajúcej
dohode“ medzi obžalovanými, ktorú námietku nepovažoval odvolací súd za opodstatnenú. Vykonaným
dokazovaním bolo totiž preukázané, že obž. J. Z. navrhol obž. M. Q.vi, aby začal podnikať s výrobou

nemrznúcej zmesi za poskytnutia dotácií, pričom mu pomôže on a aj obž. V. Z.. To zodpovedá dohode
pri zriaďovaní prevádzky na výrobu nemrznúcej zmesi a podaní žiadostí na poskytnutie nenávratných
finančných príspevkov pri zriadení pracovných miest, čo vyplynulo nielen z výpovede obž. M. Q., ale
aj z výpovede svedka T. T., ktorý potvrdil, že práve obž. S. Z. ho požiadal, aby pomohol M. Q.vi pri
poskytovaní príspevkov, pričom do týchto aktivít bol zapojený aj obž. V. Z..

Právna kvalifikácia skutku podľa odvolacieho súdu zodpovedá zákonu. Obžalovaní, ktorí svojím
spoločným konaním vylákali finančný príspevok od štátneho orgánu, ktorý použili na iný ako určený účel,
v celkovej výške presahujúcej 11 miliónov Sk, tak naplnili zákonné znaky skutkovej podstaty obzvlášť
závažnéhozločinupodľa§20k§225ods.1,2,6písm.a/Tr.zákona.Vzhľadomnaspôsobenýnásledok,

ktorý zodpovedá škode veľkého rozsahu v zmysle § 125 ods. 1 Tr. zákona, bol naplnený aj kvalifikačný
moment v ods. 6 pod písm. a/ uvedeného zločinu, čo je okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej
trestnej sadzby.Odvolací súd sa stotožnil so záverom konajúceho súdu, že v posudzovanom prípade išlo o spáchanie
trestného činu vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a nie vo forme organizovanej skupiny,
ktorá je kvalifikačným momentom závažnejšieho spôsobu konania uvedeným v § 138 písm. i/ Tr. zákona.

Z výsledkov vykonaného dokazovania síce vyplýva, že obž. S. Z. usmerňoval obžalovaných V. Z. a M. Q.
a dosiahli vyplatenie štátneho príspevku, avšak nemožno z nich bez pochybností ustáliť, aby sa všetci
menovaní spolčili práve za účelom vylákania štátneho príspevku a z toho dôvodu si prerozdelili úlohy
tak, ako na to poukázal prokurátor vo svojom odvolaní. Skutočnosti plynúce z dôkazov presvedčivo
nedokazujú, aby v čase dohody o zriadení výroby nemrznúcej zmesi v meste Vranov nad Topľou

minimálne obž. M. Q. vedel o tom, že spoločne vylákajú od úradu práce štátny príspevok na zriadenie
pracovných miest, hoci z výpovede obž. M. Q. je zrejmý zámer obž. S.a Z. začať podnikať s dotáciami.
Keďže obaja obžalovaní J. Z. a V. Z. popierajú spáchanie skutku a z výpovede obž. M. Q. táto skutočnosť
nevyplýva,nietvtomtosmereinéhodôkazuavedomosťuobž.M.Q.vylákaťštátnepríspevkyanepoužiť
ich na vymedzený účel sa dá vyvodiť až z jeho následného konania, minimálne keď podával žiadosť o
poskytnutie príspevkov s požadovanými dokladmi, hoci z jeho výpovede nevyplýva, či mal v tej dobe

vedomosť o tom, že niektoré predkladané doklady sú falošné.

Z pohľadu vyššie uvedených zistení potom záver konajúceho súdu, že v danom prípade sa páchatelia
síce podieľali na trestnej činnosti, avšak medzi nimi nebola žiadna deľba úloh a ich trestná činnosť
nebola plánovaná a koordinovaná v zmysle § 129 ods. 2 Tr. zákona, považuje odvolací súd za

správny. Aj keď obžalovaní v určitom momente už mali spoločný úmysel podvodným konaním vylákať
finančné prostriedky práve cez príspevok ÚPSVaR, resp. boli minimálne uzrozumení o tom, nebolo však
dokázané, aby tak všetci konali už v mesiaci december 2015.

Konajúci súd uložil obom obžalovaným trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere

10 rokov, ktorý považoval pri zohľadnení všetkých zásad pre ukladanie trestu podľa § 34 Tr. zákona za
primeraný a dostatočný na ich nápravu.

Odvolací súd po preskúmaní všetkých okolností rozhodných pre ukladanie trestu konštatuje, že uložený
trest nezodpovedá zákonu minimálne z dôvodu, že bol ukladaný po uplynutí dlhšej doby po spáchaní

skutku, za ktorú je nevyhnutné považovať dobu 13 rokov.

Za obzvlášť závažný zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, 2, 6 písm. a/ Tr. zákon ustanovuje
sankciu odňatia slobody vo výmere 10 rokov až 15 rokov. Pri nezistení poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností nedošlo k úprave trestnej sadzby, pričom ďalšou významnou okolnosťou bolo posúdenie

doby, ktorá uplynula od spáchania skutku. Túto okolnosť konajúci súd vyhodnotil ako nepodstatnú, s
čím sa odvolací súd nestotožnil aj pre dôvody, na ktoré poukázal konajúci súd. Skutok bol spáchaný
v prvej polovici roka 2006 a obžaloba bola podaná v decembri 2008, teda po uplynutí 2,5 roka od
spáchania skutku. Konajúci súd o obžalobe rozhodol dňa 19.09.2011, ktorý rozsudok bol odvolacím
súdom zrušený 27.11.2012 a vo veci bolo opätovne rozhodnuté po uplynutí viac ako 6 rokov. Tieto

skutočnosti poukazujú na to, že súdne konanie od podania obžaloby trvalo viac ako 11 rokov. Ak teda
konajúci súd pri ukladaní trestu prihliadal na to, že v prípravnom konaní sa zabezpečovalo znalecké
dokazovanie ohľadne zdravotného stavu obž. J. Z., ktorý predkladal lekárske správy k neúčasti na
vyšetrovacích úkonoch, tak túto skutočnosť nie je dôvodné hodnotiť ako zásadnú na predĺženie konania.
Využitieprávaobžalovanými,abysúdvykonalodznovuhlavnépojednávaniezdôvoduzmenyobsadenia

senátu, nemôže byť podľa názoru odvolacieho súdu pričítané na ich ťarchu, ak im takúto možnosť
zákon priznáva. Napokon neprítomnosť osoby obž. M. Q. na hlavnom pojednávaní po jeho prepustení z
väzby, v dôsledku čoho konajúci súd nemohol vykonávať úkony od vrátenia spisu po zrušení rozsudku
až do 07.02.2017, kedy sa začalo vykonávať dokazovanie od znovu, taktiež nemožno pripísať na
vrub obžalovaných J Z. a V. Z., pretože konajúci súd nevykonal žiadne opatrenie na zaistenie osoby

obž. M. Q. a až po uplynutí viac ako 3 rokov rozhodol o ďalšom procesnom postupe v režime proti
ušlému (14.09.2016), ktoré umožňovalo súdu vo veci konať. Je teda evidentné, že obžalovaní sa síce
spolupodieľali na predĺžení trestného konania pre ich neprítomnosť na hlavnom pojednávaní z rôznych
dôvodov, čo plynie z obsahu predloženého spisu, avšak nie v tak výraznej miere, ako to vyhodnotil
konajúci súd.

Dlhšia doba vedeného trestného stíhania je okolnosťou, na ktorú sa môže prihliadať pri vyhodnotení
okolností prípadu podľa zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona, pretože vec nebola
prerokovaná bez zbytočných prieťahov. Odvolací súd v posudzovanom prípade už vyššie spomenutúdobu 13 rokov od spáchania skutku a dobu prevyšujúcu 10 rokov od podania obžaloby vyhodnotil ako
dobu neprimeranú na rozhodnutie vo veci a po aplikácii § 39 ods. 1 Tr. zákona ukladal trest odňatia
slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby berúc do úvahy obmedzenie stanovené v ods. 3 písm. c/

citovanéhoustanovenia,podľaktoréhopriukladanítrestupodzákonomustanovenútrestnúsadzbuvšak
súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako päť rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná
hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň desať rokov,

Po vyhodnotení závažnosti spáchaného skutku, spôsobeného následku, zavinenie, osôb obžalovaných,

ich pomery a možnosti ich nápravy odvolací súd uzavrel, že uloženie trestu odňatia slobody vo výmere
5 rokov bude trestom nielen primeraným k všetkým okolnostiam prípadu, ale aj dostatočným z hľadiska
možnosti nápravy obžalovaných a generálnej prevencie, v rámci ktorej má uložený trest pôsobiť aj na
ostatných potencionálnych páchateľov trestných činov a odradiť ich od páchania trestnej činnosti. Tento
záver bol potom podkladom na zrušenie výroku o treste v napadnutom rozsudku u oboch obžalovaných
v zmysle § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. poriadku, o ktorom výroku odvolací súd rozhodol postupom na

základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku sám, keďže skutkový stav zistený konajúcim súdom mu to umožňoval.

Spoukázanímnarozvedenéúvahyodvolacísúdobžalovanýmuložiltrestyodňatiaslobodyvovýmerepo
5 rokov každému z nich, pre účely ktorých ich zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia pri aplikácii ustanovenia § 48 ods. 4 Tr. zákona, pretože obligatórne za obzvlášť závažný zločin

zákon ustanovuje spôsob výkonu uloženého trestu zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym
stupňom stráženia. Zníženie výmery trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu považoval za primerané
zadosťučinenie za dlhú dobu rozhodovania vo veci.

Výrok o uloženom dohľade zodpovedá zákonu. Obžalovaní boli uznaní vinnými zo spáchania obzvlášť

závažného zločinu, čím boli splnené podmienky pre jeho uloženie podľa
§ 76 ods. 1 Tr. zákona. Doba dohľadu je v súlade s § 78 ods. 1 Tr. zákona.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd zmiernil na podklade odvolania obžalovaných iba výrok
o treste a nemenil ostatné výroky, pretože nezistil na to dôvody. Tie isté dôvody viedli odvolací súd k

záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné a preto ho postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.