Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. marec 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/321/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216216577
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1216216577.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov

Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v sporovej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO:
36 613 843, Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: G. Š., F.. X.X.XXXX, T. W. XX, T., o zaplatenie
256,98 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa
4. septembra 2017 č.k. 13Csp 66/2016-52 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa proti žalovanej
domáhal zaplatenia sumy 256,98 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, skutkovo odôvodnenú
tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 3.3.2016 postúpil postupca ZSE Energia, a.s. na
neho pohľadávku voči žalovanej. Postupca poskytol žalovanej dodávku elektriny a vyúčtoval jej cenu za
dodanie v súlade s platným cenníkom. Postupca vystavil žalovanej preddavkové a vyúčtovacie faktúry,
pričom žalobcovi postúpil pohľadávku vo výške 256,98 eur (splatnosť faktúry dňa 28.10.2013), keď
žalovaná si povinnosť uhradiť postupcovi cenu za poskytnutú dodávku elektriny nesplnila a žalovanú

sumu neuhradila.

2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

3. Súd prvej inštancie vec prejednal v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) na
pojednávaní konanom dňa 4.9.2017 a vo veci aj rozhodol v neprítomnosti riadne a včas predvolanej
žalovanej, ktorá svoju neúčasť neospravedlnila a ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.

Rovnako vec prejednal aj neprítomnosti žalobcu, ktorý písomne volaný nebol, rovnako aj v neprítomnosti
jeho právneho zástupcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil s poukazom na hospodárnosť konania a
súhlasil, aby vec rozhodol bez jeho prítomnosti.

4. Vo veci rozhodol podľa ust. § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu
24.11.2010 (ďalej len „OZ“), § 53 ods. 1 a 5 OZ, § 20 ods. 3, 5 a 7 zákona č. 656/2003 Z.z. o energetike a
o zmene niektorých zákonov a § 524 ods. 1 OZ, s poukazom na čl. IX bod 9.4. a bod 9.5. Všeobecných

obchodných podmienok žalobcu (ďalej len „VOP“), keď na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že dodávateľ (ZSE Energia, a.s.) vystavil odberateľovi (žalovanej) vyúčtovaciu faktúru
č. XXXXXXXXXX, znejúcu na sumu 540,85 eur za zúčtovacie obdobie od 3.10.2012 do 2.10.2013.
Faktúrou dodávateľ vyúčtoval nedoplatok z vyúčtovania, pričom faktúra bola splatná dňom 28.10.2013.Konštatoval, že do spisu boli založené poštové poukazy, vystavené spoločnosťou ZSE Energia, a.s. pre
odberateľa - žalovanú a to za mesiac 10/2013 vo výške 540,85 eur, za mesiac 11/2013 vo výške 76,93
eur a za mesiac 12/2013 vo výške 76,93 eur.

5. Vychádzal zo žaloby, podľa ktorej medzi ZSE Energia, a.s. ako postupcom a žalobcom ako
postupníkom bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok dňa 3.3.2016. Poukázal na to, že do spisu
bolo založené jej znenie, avšak bez prílohy č. 1- Preberacieho protokolu a prílohy č. 2- Zoznamu
pohľadávok. V zmysle čl. II tejto zmluvy postupca postúpil pohľadávky, ktorých špecifikácia je uvedená v

zozname pohľadávok na postupníka a postupník sa zaviazal zaplatiť postupcovi odplatu. V zmysle jej čl.
IV bol postupca povinný v súvislosti s každou postúpenou pohľadávkou podpísať oznámenie a doručiť
ho dlžníkovi listom. Jedno vyhotovenie oznámenia v súvislosti s každou postúpenou pohľadávkou mal
postupca doručiť v stanovenej lehote postupníkovi a zároveň mu odovzdať doklad o zaslaní oznámenia
dlžníkovi, a to vo forme vrátenej doručenky alebo kópie podacieho hárku.

6. Súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti uplatňovaného nároku vychádzal z prezumpcie
existencie spotrebiteľského vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu (ZSE Energia, a.s.) a
žalovanou, keď žalovanej ako spotrebiteľovi zákonná úprava priznáva zvýšenú ochranu, ktorej účelom
má byť vyrovnanie postavenia subjektu dodávateľa a spotrebiteľa v spotrebiteľskom vzťahu, kedy je
to práve spotrebiteľ, ktorý ako zmluvne slabšia strana nemá možnosť ovplyvniť obsah uzatváranej

zmluvy a tým eliminovať prípadné záväzkovoprávne dopady, zasahujúce do jeho majetkovej sféry.
Vychádzal aj zo skutočnosti, že civilné sporové konanie je ovládané princípom kontradiktórnosti, kedy
je vždy na strane sporu, aby osvedčila ňou tvrdené skutočnosti, predložením relevantných a obsahovo
podstatných dôkazov. Rovnako vychádzal aj z teoretickoprávnej premisy, kedy úspešnosť žalobcu v
konaníjedeterminovanáosvedčenímjehoaktívnejvecnejlegitimácievkonaní.Prejehoúspechvkonaní

je teda podľa súdu prvej inštancie nevyhnutné osvedčenie skutočnosti, že je nositeľom hmotnoprávneho
nároku, ktorý si v konaní uplatňuje.

7. Právne argumentoval, že dôvodom zamietnutia žaloby bola v prvom rade skutočnosť, že žalobca v
konaní neuniesol dôkazné bremeno v otázke existencie svojej aktívnej vecnej legitimácie v konaní, keď

vyhodnotil, že ním v žalobe uvádzané skutkové tvrdenia nekorešpondovali s obsahom predložených
listinných dôkazov. Uviedol, že aj z tohto dôvodu vo veci nariadil pojednávanie, aby prípadne v rámci
prednesenia predbežného právneho názoru v zmysle § 181 ods. 2 CSP umožnil žalobcovi doplnenie
svojej skutkovej a právnej argumentácie. Žalobca vo svojom písomnom ospravedlnení z pojednávania
udelil súhlas na rozhodnutie vo veci bez jeho účasti, pričom odkazoval na skutkový a právny stav zrejmý

z obsahu predložených listinných dôkazov.

8. Z obsahu listinných dôkazov súd prvej inštancie zistil, že medzi spoločnosťou ZSE Energia, a.s.
ako dodávateľom a žalovanou ako odberateľom skutočne došlo k založeniu zmluvného vzťahu, z
ktorého plynuli pre obe strany práva i povinnosti. Konštatoval, že dodávateľ bol povinný dodávať na

odberné miesto elektrinu a odberateľ mal za takto poskytnutú službu povinnosť uhrádzať dojednanú
cenu. Pripomenul, že žalobca v konaní žiadal uhradiť sumu 256,98 eur s príslušenstvom, pričom
dôvodnosť tohto nároku odvodzoval od predloženej vyúčtovacej faktúry, ktorá znela na sumu 540,85 eur.
Zvyjadrenížalobcunemalzazrejmé,zakéhodôvodužiadallenúhradužalovanejsumy,čižalovanáčasť
fakturovanej sumy uhradila, prípadne či došlo k započítaniu následných plnení. Nezistil, akým spôsobom

a na základe akých skutkových okolností žalobca žiadal úhradu žalovanej sumy, keď do spisu založil
aj poštové poukazy na úhrady súm 540,85 eur, 76,96 eur a 76,96 eur, ktoré podľa súdu prvej inštancie
skutkovú i dôkaznú situáciu ešte viac zneprehľadnili. Vyhodnotil preto, že žalobca v otázke osvedčenia
danosti a dôvodnosti uplatňovanej istiny neuniesol bremeno tvrdenia.

9. Hoci v konaní mal za osvedčené, že na základe zmluvy došlo k dodávke elektrickej energie žalovanej
zo strany ZSE Energia, a.s. ako dodávateľa a že žalovanej vznikla povinnosť platiť úhrady v zmysle
zmluvy a cenníka, za primárny dôvod zamietnutia žaloby označil skutočnosť, že žalobca neosvedčil
postúpenie žalovanej pohľadávky zo strany ZSE Energia, a.s. ako postupcu na neho ako postupníka,
pretože do spisu síce založil zmluvu o postúpení pohľadávok, avšak podľa súdu prvej inštancie tá

predstavovala len rámcové zmluvné dojednania o postupovaní určitej masy pohľadávok, pričom tieto
konkrétne nešpecifikovala, ale odkazovala na zoznam pohľadávok a preberací protokol, v ktorých
mali byť tieto konkrétne pohľadávky vymedzené. Z obsahu predloženej zmluvy nezistil, či predmetom
postúpenia bola aj pohľadávka voči žalovanej a v akej konkrétnej výške. Súd prvej inštancie vyhodnotiltento listinný dôkaz ako nepostačujúci na osvedčenie postúpenia žalovanej pohľadávky. Prihliadol na to,
že žalobca nedoložil preberací protokol, zoznam pohľadávok (resp. ich prislúchajúce časti, obsahujúce
špecifikáciupostupovanejpohľadávkyvočižalovanej)adokoncanepredložilanioznámenieopostúpení,

ktoré mal obdržať v zmysle zmluvných podmienok (čl. IV zmluvy) od postupcu. Jednoznačne konštatoval
neunesenie dôkazného bremena v otázke osvedčenia existencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcom.
Dodal, že CSP kladie dôraz na striktné dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania, v ktorom výlučne
sporové strany zodpovedajú za obsah predkladaných tvrdení súdu ako aj listinných dôkazov. Uviedol,
že v rámci svojej právomoci nemôže zasahovať do priebehu dokazovania v podobe vlastnej ingerencie

a to najmä v konaní o spotrebiteľskom nároku, kde ako žalovaný vystupuje spotrebiteľ.

10. O trovách konania rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. V
konaní úspešnej žalovanej však nevznikli žiadne trovy konania, preto jej súd prvej inštancie nárok na
ich náhradu nepriznal.

11. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
žalobca a žiadal ho zmeniť a jeho žalobe vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal správnosť záveru súdu prvej inštancie o tom, že
nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku. Pripomenul, že postupca pohľadávky poskytol žalovanej
dodávku elektriny na zmluvnom základe a vyúčtoval jej cenu za poskytnuté služby, ktoré vyfakturoval

faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 540,85 eur, následne na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 03.03.2016 postúpil túto pohľadávku na neho, avšak len vo výške 256,98 eur, na ktorú skutočnosť
poukázal i v samotnej žalobe. Zamietnutie žaloby pre nižšiu žalovanú sumu ako postupcom fakturovanú
mal za nezákonné a neopodstatnené. Uviedol, že nemá vedomosť o dôvode postúpenia len časti
pohľadávky postupcom. Taktiež vyjadril názor, že i pre prípad postúpenia celej pohľadávky je len na

veriteľovi, či si v súdnom konaní uplatní len časť pohľadávky alebo pohľadávku celú.

12. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 CSP, § 380 ods. 1

CSP a § 381 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods.
3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keď súd prvej
inštancieriadnezistilskutkovýstavveci,vykonaldokazovaniesprávnymsmeromavrozsahupotrebnom
z hľadiska skutočností potrebných pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, výsledky vykonaného
dokazovania správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce práve normy, ktoré aj správne vyložil.

Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP), z
ktoréhodôvodusaodvolacísúdsjehoprávnymizávermistotožňujeakonštatujesprávnosťjehodôvodov
(§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a v odvolaní
uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver
o nedôvodnosti žalobou uplatneného nároku vzhľadom na nepreukázanie aktívnej legitimácie žalobcu

v spore. Odvolací súd sa preto vyjadruje len k jeho odvolacím námietkam.

14. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom
konaní rozumie existencia oprávnenia alebo povinnosti strany sporu, ktoré vyplývajú z hmotného
práva. Vecnú legitimáciu má tá zo strán sporu, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je

nositeľom subjektívneho práva alebo povinnosti. Existenciu vecnej legitimácie aktívnej či pasívnej v
každom súdnom konaní skúma súd ex offo, t.j. predbežne aj bez návrhu. Ak žalobca nie je nositeľom
subjektívneho práva, napr. preto, že mu neprináleží konkrétne právo vymáhať si určitú sumu od
žalovaného a napriek tomu takúto žalobu podá, súd mu ju bez ďalšieho prejednania veci zamietne práve
z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie v spore.

15. V sporovom konaní, o ktoré ide i v prejednávanej veci, platí zásada dispozičná a prejednacia.
Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne
vecoustránsporu.Iniciatívaprizhromažďovanídôkazovtedaležízásadnenanichaukladáimpovinnosť
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Strana sporu má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť

unesenia dôkazného bremena o svojom tvrdení. Dôkazné bremeno ohľadom všetkých svojich tvrdení,
ktorými odôvodňuje svoj nárok, má žalobca, t.j. žalobca má dôkaznú povinnosť aj vo vzťahu k svojmu
tvrdeniu, že je v spore aktívne legitimovaný, ktorú skutočnosť je povinný pre účely svojho prípadnéhoúspechu v konaní riadne preukázať, nakoľko žalobca je povinný preukázať, že stav zakladajúci právo
nastal.

16. Vychádzajúc z uvedeného bolo povinnosťou súdu prvej inštancie a následne i súdu odvolacieho
ex offo posudzovať a vyhodnotiť otázku existencie aktívnej legitimácie žalobcu v preskúmavanom
konaní, keď žalobca vychádzajúc z vyššie uvedenej prejednacej zásady ovládajúcej občianske súdne
konanie bol povinný uniesť dôkazné bremeno i o svojom tvrdení o jej existencii. Uvedené tvrdenie
preukazoval zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 03.03.2016 doloženou k žalobe, ktorá však

postúpené pohľadávky nešpecifikovala, keď podľa čl. II bod 1 tejto zmluvy konkrétne špecifikované
postúpené pohľadávky mali tvoriť prílohu zmluvy o postúpení, ktorá však žalobcom doložená nebola.
Rovnakožalobcaakopostupníkvkonanížiadnymspôsobomnepreukázal,žebypostúpeniepohľadávky
oznámil žalovanej postupca, ktorú skutočnosť napokon ani v konaní pred súdom prvej inštancie
netvrdil a neargumentuje takto ani v rámci konania odvolacieho, keď výlučne len táto skutočnosť
mohla byť právnym dôvodom pre to, aby žalobca postúpenie pohľadávky voči žalovanej preukazovať

nemusel (§ 526 OZ). Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, že žalobca v konaní svoju
aktívnu legitimáciu nepreukázal, na základe ktorého právneho posúdenia správne vyhodnotil žalobu za
nedôvodnú. Skutočnosť, že postupca postúpil na žalobcu len časť pohľadávky proti žalovanej, resp. že
len časť dlhu žalovanej tvoril predmet žaloby, je irelevantná a nebola primárnym dôvodom zamietnutia
žaloby.

17. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd vyhodnotil všetky odvolacie námietky žalobcu za
nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v

spojení s § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalovanej v odvolacom konaní, ktorej však ich
náhradu nepriznal, keďže jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).