Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. máj 2019

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818202134
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3818202134.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobkyne: B. H., nar. XX.X.XXXX,

zastúpená splnomocneným zástupcom T. H., nar. X.X.XXXX, obaja bytom M. XXX, proti žalovanému: Q.
V., nar. XX.X.XXXX, bytom W., M. R. M. XXX/XX,. o obmedzenie eventuálne zrušenie vecného bremena,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta

II. Žalovanému nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde sa žalobkyňa domáhala, aby súd obmedzil vecné bremeno
žalovaného, spočívajúce v jeho práve doživotného bývania a užívania nehnuteľností vo vlastníctve

žalobkyne, a to rodinného domu súpisné číslo XXXX, postaveného na pozemku parcelné číslo C-KN
XXXX/X a pozemkov parcelné číslo C-KN XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 269 m2
a parcelné číslo C-KN XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 85 m2, zapísaných v katastri
nehnuteľností v katastrálnom území M. A., Obec M. A., Okres W. na Liste vlastníctva číslo XXXX z
dôvodu rekonštrukcie rodinného domu, a to na dobu do 31.12.2020. Ďalej žalobkyňa v petite žaloby
uviedla, že alternatívne sa domáha zrušenia uvedeného vecného bremena.

2. Žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva číslo XXXX
v Katastrálnom území M. A., rodinný dom s priľahlými pozemkami sú vlastníctvom žalobkyne. Na
uvedených nehnuteľnostiach má žalovaný právo doživotného bývania a užívania a to vo forme vecného
bremena, ktoré bolo zriadené dedičskou dohodou v dedičskom konaní po nebohej P. V.. Žalovaný
je starý otec žalobkyne. Ich vzájomné vzťahy nie sú dobré. Žalovaný odovzdal žalobkyni kľúče od
nehnuteľnosti až na jej opakované výzvy. Hoci žalovaný žije trvale v Prievidzi, v byte patriacom sestre
žalovanej T. H., kde má tiež právo doživotného bývania, žalobkyňa v podstate nemôže svoj rodinný

dom užívať, pretože vyžaduje rekonštrukciu. So žalovaným sa nemôže dohodnúť na tom, kedy už
môže dom zrekonštruovať, pretože počas rekonštrukcie nie je možné aby sa v dome zdržiaval, keďže
dom bude stavebne otvorený. Nie je ani možné, aby tam mal žalovaný svoje veci pretože tieto by
mohli byť poškodené, prípadne v ich neprítomnosti odcudzené. Žalobkyňa zaslala žalovanému písomné
oznámenie o tom, že od augusta 2017 bude dom opravovať a do skončenia rekonštrukcie bude mať
žalovaný do nehnuteľnosti obmedzený prístup a vyzvala ho, aby si odniesol z domu svoje osobné veci,
no žalovaný to ignoruje. Podľa vedomostí žalobkyne na predmetné nehnuteľnosti dochádzal a dochádza

nepravidelne. Niekedy sa zdrží pár dní, niekedy aj mesiac, no niekedy tam aj mesiac nepríde. Žalobkyňa
nechce prísť so žalovaným do konfliktu, preto sa žalobou domáha, aby súd obmedzil vecné bremeno
žalovanéhovtakomrozsahu,abymohlažalobkyňarodinnýdomzrekonštruovať.Bezrekonštrukciehrozí
ďalšie znehodnocovanie domu. Na dome je potrebné vymeniť krov a strešnú krytinu, zrekonštruovaťelektroinštaláciu, vybudovať sociálne zariadenie, kúpeľňu a vodoinštaláciu. Je tiež potrebné kompletne
odstrániť staré omietky a zabudovať nové. Uvedené predpokladá také zásahy do konštrukcie stavby,
ktoré znemožnia na dlhšiu domu užívanie domu. Takáto rozsiahla rekonštrukcia nie je možná bez toho,

aby žalovaný počas jej doby mohol vykonávať právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Žalobkyňa
navrhla obmedziť právo žalovaného bezodplatne, pretože žalovaný sa podľa jej vedomostí nepodieľa
a ani nemieni podieľať na nákladoch na opravu, údržbu a už vôbec nie rekonštrukciu domu. Preto je
spravodlivé aby ani žalobkyňa nebola povinná poskytovať žalovanému akékoľvek plnenie počas doby
obmedzenia. Žalovaný nie je odkázaný na bývanie alebo užívanie predmetných nehnuteľností, pretože

býva v byte v Prievidzi a svoje právo využíva len keď sa nudí v meste. Ako alternatívny návrh navrhla
žalobkyňa, aby bolo vecné bremeno z dôvodu hrubého nepomeru medzi výhodami žalovaného a jej
nevýhodami (nehnuteľnosti nemôže užívať už 16 rokov) zrušené za náhradu 332,-EUR a to z dôvodu,
že vecné bremeno bolo v rámci dedičskej dohody ocenené na túto sumu (v tom čase 10.000,-Sk).

3. Súd doručil žalovanému žalobcu do vlastných rúk. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že so

žalobou v časti, kde sa žalobkyňa domáha zrušenia vecného bremena nesúhlasí. Pokiaľ sa navrhuje
obmedzenie vecného bremena, je ochotný sa so žalobkyňou dohodnúť na rekonštrukcii predmetných
nehnuteľností, potrebuje však vedieť, aký rozsah rekonštrukcie sa bude robiť a v akom časovom období.
Trvá na tom, aby bol ako osoba oprávnená z vecného bremena pri rekonštrukčných prácach prítomný.
Predmetné vecné bremeno bolo zriadené v dedičskom konaní po jeho nebohej manželke P. V., ktorá

zomrela dňa 14.7.2001, dedičstvo po nej bolo prejednané v dedičskom konaní sp.zn. D 939/2001 a vo
veci bolo rozhodnuté osvedčením o dedičstve, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.6.2002. Žalovaný
v tejto súvislosti poukázal na to, že predmetná nehnuteľnosť patrila v čase smrti jeho manželky do ich
BSM a bolo prejavom jeho dobrej vôle urobiť celú nehnuteľnosť predmetom dedenia a jeho podmienkou
zároveň bolo aby mal v nehnuteľnosti zriadené právo doživotného bývania a užívania. Z jeho strany išlo

o určitú formu darovania. V prípade predmetného rodinného domu sa jedná o víkendovú chalupu, ktorá
niejeužívanáceloročneaktorúsmanželkoukúpilivroku1974.Niejepravdou,žesažalovanýochalupu
nestará. V roku 2004 vykonával na chalupe dielčie rekonštrukčné práce, ktoré aj financoval. Jednalo
sa o prestavbu krovu, ktorý bol zničený snehovou nádielkou v januári 2004. Pri rekonštrukcii krovu mu
pomáhal jeho syn T. V. a vnuk R. V.. Rekonštrukciu krovu bolo potrebné urobiť a žalovaný ju urobil bez

toho, aby si pýtal finančnú pomoc od žalobkyne, ktorá už v tom čase dom vlastnila. Nehnuteľnosť tým
vlastne zachránil. V dome sa kúri len v kuchyni, v kachliach. Väčšinu kalendárneho roka musí žalovaný
nehnuteľnosť vykurovať, nakoľko je postavená z nepálenej tehly a pokiaľ by ju v období od októbra
do apríla nevykuroval, došlo by k jej zvlhnutiu, v dôsledku čoho by sa deštruovali zvislé konštrukcie. S
mimosúdnym riešením by bol súhlasil aj v roku 2017, keby mu bol oznámený rozsah rekonštrukčných

prác a špecifikácia časového úseku. S prístupom žalobkyne nesúhlasí, zobrala mu kľúče od drevárne
aj od pivnice a tieto priestory nemôže užívať. Celkovo jej je správanie voči jeho osobe neseriózne.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Žalobkyňa sa na pojednávaní nezúčastnila, svoju neúčasť na
pojednávaní ospravedlnila študijnými povinnosťami prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu.

Súd pojednával v neprítomnosti žalobkyne a vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a listinnými
dôkazmi.

5. Splnomocnený zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe a ďalej uviedol, že žalobkyňa chce
nehnuteľnosť zrekonštruovať, no kým tam však chodieva žalovaný, nedá sa tam nič robiť. Žalovaný

tam medzi časom doniesol ďalšie svoje veci. Teraz sa tam nedá bývať. Je narušená priečka a odutá
omietka. Strešná krytina je nesprávne uložená, musí sa položiť nanovo a je potrebné zdvihnúť krov
a zriadiť prístup do podkrovia. Žalobkyňa dostala od žalovaného kľúče od nehnuteľnosti až keď mala
dvadsať rokov. On si tam dal aj prechodné bydlisko bez súhlasu a vedomia vlastníčky. Sfalšoval dokonca
aj podpis. Jediné čo žalovaný urobil v dome bolo, že tam zaviedol vodovod, avšak urobil to neodborne.

Potrubie vedie stredom pozemku a cez toto potrubie sú napojení aj susedia, to znamená, že žalovaný
zaťažil dom ďalšou ťarchou. Šachta je v hĺbke iba 70 cm. Žalovaný zrušil aj vchod do domu. Vykopal
tam jamu, ktorá podľa neho slúžia ako vínna pivnica. Tá pivnica je však malá. Odkopal základy, pri
oprave krovu nemal ani stavebné povolenie. Krov bol oproti pôvodnému stavu zmenený, žalovaný však
k tomu nemal žiadne plány. Žiadnu novú pivnicu tam nebolo treba robiť, jedna pivnica tam už je. Radšej

mal spraviť izoláciu. Dom sa skladá z troch miestností: kuchyňa, izba a komora. Dom je čiastočne
podpivničený. Žalovaný im odmietal dať kľúče, robil im prieky. V čase keď robil krov, mala žalobkyňa len
7 rokov. Žalovaný im nič nepovedal. To, že krov padol, im oznámil až v roku 2009. Žalovaný nemal právo
využívať túto nehnuteľnosť na iné aktivity, mal tam len právo bývania. Nehnuteľnosť odpojil od elektrinya bola odpojená roky. Potom čo padol krov tam bol ešte dobrý stavebný materiál, dal sa využiť, žalovaný
ho však popílil. On tam chodí ako chce a kedy chce. Žalobkyňa to chce zrekonštruovať, chce odstrániť
priečkumedzikomorouakuchyňouazmeniťdispozíciuaurobiťtamnapr.sprchovýkút.Žalovanýjestále

prítomný na predmetných nehnuteľnostiach. Žalobkyňa sa bojí že žalovaný bude odtiaľ odnášať veci.

6. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že keď v roku 2004 padla strecha, tak považoval za svoju povinnosť
opraviť to. Pomáhal mu pri tom jeho syn. Zákonnému zástupcovi žalobkyne to vtedy neoznámil. Ale
vtedy to vedeli všetci, vedeli to celé Šútovce, iba oni to nevedeli. Keby chceli pomôcť, boli by prišli. Je

mu jedno, čo bude žalobkyňa s nehnuteľnosťami robiť. Minulý rok sa to snažil ešte udržať, potom sa
ich správanie zmenilo. On ešte pokosí, pohrabe, porobí čo treba, ale potrebuje kľúče. Keď ho vtedy
žalobkyňa požiadala o kľúč, dal jej urobiť kľúč od vchodových dverí, ostatné kľúče nebolo treba robiť.
Boli zavesené na vešiaku nad umývadlom. Nemá nič proti tomu, nech si robia čo chcú, len chce mať
odtiaľ kľúč. Nevadí mu, že keď sa bude nehnuteľnosť rekonštruovať, a že bude určitý čas neobývateľná.

7. Súd ďalej vykonal dokazovanie nasledovnými listinami: výpis z Listu vlastníctva č. XXXX pre
Katastrálne územie M. A., oznam a podací lístok č. l. 6, fotografie č. l. 7 - 10, čestné prehlásenie č. l. 32,
fotografie predložené žalovaným, vyjadrenie č. l. 38, sťažnosť č. l. 40, uznesenie č. l. 41, vyjadrenie č.
l. 44, dedičské rozhodnutie č. l. 47, vyjadrenie č. l. 48, fotografie predložené žalobkyňou, súpis č. l. 53.

8. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) vecné bremená obmedzujú vlastníka
nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo
konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti,
alebo patria určitej osobe.

9. Podľa § 151n ods. 3 OZ pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady
na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery
spoluužívania.

10. Podľa § 151p ods. 3 OZ ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a
výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje
alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd
rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

11. Žalobkyňa sa žalobou domáhala aby súd obmedzil vecné bremeno, spočívajúce v práve žalovaného
nadoživotnébývanieaužívanienehnuteľnostívovlastníctvežalobkyne,resp.domáhalasatiež(vžalobe
uviedla, že „alternatívne“) zrušenia uvedeného vecného bremena. Žalobkyňa ale neuviedla dôvody, pre
ktoré by mal súd vecné bremeno len obmedziť a kedy podľa nej obmedzenie nepostačuje ale je naopak
potrebné vecné bremeno zrušiť. Obmedzenie práva žalovaného zodpovedajúceho vecnému bremenu

požadovala žalovaná ohraničiť časovo a to až do 31.12.2020, teda do predpokladaného ukončenia
rekonštrukcie rodinného domu.

12. Súd v prvom rade konštatuje, že navrhovaný petit žaloby nie je petitom alternatívnym ale
eventuálnympetitom.Vprípadealternatívnehopetitusanavrhujepriznanieviacerýchnárokov,pričomsa

ponechávanaúvahežalovaného,ktorýznichsplní.Naprotitomupodstatoueventuálnehopetitujenávrh
na prisúdenie iba jedného nároku. Ak súd dospeje k záveru o existencii okolností opodstatňujúcich petit
v jeho druhej eventualite, rozhoduje podľa nej a prvý petit žaloby zamietne. Naopak, ak súd rozhodne
podľa prvej eventuality petitu, o druhej už nerozhoduje. Vzájomný vzťah oboch petitov je daný teda
tým, že súd sa môže zaoberať a rozhodovať o druhom eventuálnom petite až potom, keď je zistená

a preukázaná neodôvodnenosť alebo neopodstatnenosť splnenia povinnosti v zmysle prvého petitu.
Vzťah medzi primárnym a eventuálnym petitom spočíva v tom, že súd nemôže vyhovieť obom žalobným
petitom, a nemá ani možnosť voľby medzi nimi, pretože o eventuálnom petite rozhoduje vždy až vtedy,
ak primárny petit neprichádza do úvahy.

13. Žalobkyňa oba uplatnené nároky, t.j. nárok uplatnený primárnym aj nárok uplatnený eventuálnym
petitom opiera o ustanovenie § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré umožňuje, aby súd za
náhradu obmedzil alebo zrušil vecné bremeno vtedy, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi
vecným bremenom a výhodou oprávneného. Súd sa preto musel zaoberať tým, či v danom prípadevôbec došlo medzi účastníkmi právneho vzťahu k nejakej zmene pomerov a či takáto zmena pomerov
zároveň znamená to, že výhoda oprávneného z vecného bremena sa stala hrubo neprimeranou voči
povinnosti povinnej vlastníčky nehnuteľnosti.

14. Žalobkyňa vidí zmenu pomerov v tom, že rodinný dom je v súčasnosti potrebné rekonštruovať
a zároveň vychádza z toho, že žalovaný užívaním nehnuteľností (t.j. výkonom svojho práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu) jej bráni v plnom nakladaní s jej nehnuteľnosťami a tým aj v
samotnej rekonštrukcii nehnuteľnosti. Žalobkyňa predpokladá, že žalovaný tým, že bude vykonávať

svoje právo, bude zároveň sťažovať priebeh rekonštrukcie nehnuteľnosti.

15. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaný sa v minulosti naozaj správal tak, ako keby sa cítil
byť vlastníkom nehnuteľnosti. Žalobkyni napríklad neodovzdal kľúče od rodinného domu, ktorého je
vlastníčkou. Svojvoľne zasahoval do nosných konštrukcií domu, vykonával opravy a rôzne zmeny na
nehnuteľnosti a to bez toho, aby si na to pýtal súhlas od žalobkyne ako vlastníčky nehnuteľností resp.

od jej zákonných zástupcov v čase, keď bola ešte maloletá. Zároveň nebolo preukázané, že by tieto
zmeny vykonával podľa odborných projektov a na základe stavebného povolenia alebo aspoň ohlásenia
stavebnýchúprav.Nakladaltedasnehnuteľnosťouakososvojou,pričomknejmálenprávodoživotného
bývania a užívania, čím nepochybne konal tak, že to prekračovalo obsah práv, ktoré mu vyplýva z
vecného bremena.

16. Súd však zároveň konštatuje, že správanie žalovaného v minulosti neznamená zmenu aktuálnych
pomerov. Podľa názoru súdu aktuálna zmena pomerov nebola preukázaná. Aj z fotografií predkladaných
stranamisporuvyplýva,ženehnuteľnosťjeužniekoľkorokovv dezolátnomstaveavyžadujesirozsiahlu
rekonštrukciu.Niejetolenzáležitosťposlednéhoobdobia.Zmenoupomerovniejeanito,žesažalovaná

v posledných rokoch rozhodla realizovať všetky svoje práva, ktoré jej z vlastníctva k nehnuteľnostiam
vyplývajú a ktoré počas niekoľkých rokov nevyužívala.

17. Podľa citovaného zákonného ustanovenia musí byť zmena pomerov spojená zároveň s tým, že v
jej dôsledku vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného a preto sa javí

ako spravodlivé toto vecné bremeno obmedziť (alebo zrušiť). Súd však dospel k záveru, že v danom
prípade na predmetných nehnuteľnostiach a ani v osobných pomeroch strán sporu nenastala zmena
pomerov ako ju chápe ustanovenie § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zároveň nenastala ani
taká situácia, že by medzi výhodou oprávneného a vecným bremenom, teda povinnosťou povinného
(žalovanej) nastal hrubý nepomer. V minulosti žalovaný pri nakladaní s nehnuteľnosťami prekračoval

svoje práva vyplývajúce mu z vecného bremena a žalobkyňa svoje vlastnícke právo nevykonávala, no
išlo o faktický stav, vyplývajúci zo správania strán sporu a nešlo o (objektívnu) zmenu pomerov.

18. Obsahom vlastníckeho práva je v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka je oprávnenie vlastníka
premet vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Z toho nepochybne

vyplýva aj to, že rozhodovať o zmenách nehnuteľnosti a teda aj o jej rekonštrukcii je výlučným právom
vlastníka nehnuteľnosti. Oprávnený z vecného bremena v tom nesmie vlastníkovi brániť. Udržiavanie a
oprava nehnuteľnosti je napokon aj v záujme oprávneného z vecného bremena. Oprávnený je dokonca
v zmysle § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka povinný znášať primerané náklady na zachovanie a
opravy nehnuteľnosti. Oprávnený z vecného bremena nemá viac práv k nehnuteľnosti ako jej vlastník a

preto ani nemôže nad rámec svojich práv zodpovedajúcich vecnému bremenu vlastníka obmedzovať.

19. Keďže súd vzhľadom na uvedené okolnosti dospel k záveru, že nenastala taká zmena pomerov,
ktorá by v zmysle § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka odôvodňovala obmedzenie alebo zrušenie
vecného bremena, nebolo možné vyhovieť primárnemu ale ani eventuálnemu petitu žaloby. Preto súd

žalobu zamietol.

20. Súd poukazuje na to, že žalovaný je povinný strpieť rekonštrukciu nehnuteľnosti a je povinný sa
aj v primeranej miere podieľať na nákladoch vynaložených na túto rekonštrukciu. Súd konštatuje, že
v súčasnej súdnej praxi sa vychádza z názoru, že pokiaľ oprávnený z vecného bremena vykonáva

svoje právo v širšom rozsahu ako mu vecné bremeno umožňuje, resp. toto bremeno svojpomocne
rozširuje, povinný z vecného bremena sa môže brániť napr. tzv. negatórnou žalobou podľa § 126 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Preto pokiaľ by žalovaný nejakým spôsobom bránil žalobkyni či už v prístupunanehnuteľnosťalebovsamotnejrekonštrukciinehnuteľnosti,môžesažalobkyňavkonkrétnomprípade
domáhať ochrany na súde.

21. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23. Keďže súd žalobu zamietol, žalovaný bol v konaní plne úspešný. Mal by preto nárok na náhradu
trov konania. Žalovaný si však náhradu trov neuplatnil a žiadne vynaložené trovy mu nevyplývajú ani z
obsahu súdneho spisu. Súd mu preto náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.