Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. apríl 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12Csp/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719200267
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8719200267.2

Uznesenie

Okresný súd Poprad v právnej veci žalobcu S. C. K., B..K.., D. XX, Ž., P.: XX XXX XXX, proti žalovanému
B. E., H.. X.X.XXXX, C. N.Ľ. K. XXX, v konaní o zaplatenie 151,89 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Náhradu trov stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.1.2019 domáhal, aby zaviazal žalovaného zaplatiť mu
151,89 eur spolu s úrokom 28 % ročne zo sumy 151,89 eur od 2.8.2018 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil
náhradu trov konania.

Súd dňa 25.2.2019 pod sp. zn. XXCsp X/XXXX - XX N. platobný rozkaz, ktorým žalovanému uložil istinu

s príslušenstvom uhradiť v súdom stanovenej lehote. Platobný rozkaz bol žalovanému doručený dňa
15.3.2019. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor, ktorý odôvodnil tým, že uznesením
XOdK/XXX/XXXX X. K. S. dňa 23.10.2017 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka B. E., H.. X.X.XXXX. C.
N. K. XXX. Podľa IV. oddlžuje dlžníka tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené
iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené
z uspokojenia. Oddĺžením sa pohľadávky stali voči dlžníkov nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho

súd zbavil dlhov. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávka, ktorú voči nemu vymáha platobným rozkazom
žalobca patrí do „starého dlhu“, od ktorého je oddlžený a preto sa považuje za nevymáhateľnú. Preto
je daný zákonný dôvod na zastavenie konania.

Z verejne dostupných údajov, teda údajov z Obchodného vestníka č. 202/2017 s dňom vydania
23.10.2017, pod č. E. súd zistil, že uznesením Okresného súdu Prešov pod sp. zn. XOdK/XXX/XXXX

T. dňa 17.10.2017 došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka: B. E., H.. XX.XX.XXXX, R. C. XXX
XX N. K. XXX, ktorý v prejednávanej veci vystupuje v procesnom postavení žalovaného a do funkcie
správcu bol ustanovený A.. A. A. Z.., so sídlom kancelárie Q. H.. XX, XXX XX C..

Podľa ustanovenia § 167e odsek 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o konkurze“), ak bol vyhlásený konkurz, súd bez

zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba
v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).

Podľa ustanovenia § 166a odsek 1 Zákona o konkurze, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a
166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky:
a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo

poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“),b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi,
ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom,
c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d),

ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

Podľa článku 4 odsek 1 C.s.p., ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

Podľa ustanovenia § 255 odsek 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa ustanovenia § 256 odsek 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane.

Podľa ustanovenia § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súd vo vzťahu k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) vo všeobecnosti uvádza, že

ide o procesný nástroj určený výlučne pre dlžníka, ktorým možno za podmienok ustanovených v Zákone
o konkurze dosiahnuť nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie
sú kryté hodnotou majetku dlžníka, pričom v predmetnom konaní sa nerozlišuje medzi fyzickou osobou -
podnikateľom a nepodnikateľom. Oddlžiť sa možno dvoma spôsobmi, a to konkurzom (podľa štvrtej časti
Zákona o konkurze) alebo splátkovým kalendárom. Súčasne odvolací súd k procesnoprávnym účinkom

vyhlásenia konkurzu zvýrazňuje, že na rozdiel od likvidačného konkurzu súdne konania, v ktorých sa
vymáhajú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze (§ 166a Zákona o konkurze) a
pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné (§ 166b Zákona o
konkurze) sa neprerušujú, ale súd je povinný tieto konania bez zbytočného odkladu zastaviť (§ 167e
Zákona o konkurze).

Vzhľadom na to, že zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku na majetok
žalovaných sa začal konkurz, ako aj na skutočnosť, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje pohľadávku,
ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze na majetok žalovaného, boli naplnené predpoklady na
základe ktorých súd z úradnej povinnosti prebiehajúce súdne konanie s poukazom na § 167e odsek

1 Zákona o konkurze zastavil.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 odsek 2 C.s.p., podľa ktorého
ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania vo väzbe na

článok 4 odsek 1 C.s.p., v zmysle ktorého ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe
výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného
zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. V
prípade, ak bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz, nemožno pričítať zavinenie za zastavenie
konania žiadnej zo strán sporu, nakoľko zavinenie je treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska

(t.j. podľa procesného výsledku), nie podľa hmotného práva, pretože by potom išlo po posudzovanie
dôvodnosti nároku vo veci samej. V danej sporovej veci sa totiž jedná o okolnosť, ktorá nastala bez
toho, že by niektorá zo strán konania vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá by
viedla k zastaveniu konania, čo malo za následok nepoužiteľnosť ustanovenia § 256 C.s.p. Súd preto
v zmysle článku 4 odsek 1 C.s.p. pristúpil k aplikácii ustanovenia § 255 odsek 2 C.s.p. na danú právnu

vec, pretože mal za to, že daná právna úprava je obsahom aj účelom najbližšie tejto právnej veci, a
rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia uznesenia na tunajšom súde.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.