Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. máj 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/43/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218011523
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2218011523.5

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Kristíny
Ferencziovej a JUDr. Jána Mihala, v trestnej veci proti obžalovanému X. Z., pre pokračovací zločin
porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b), odsek 3 písmeno a) Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu
s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného

zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno a) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c)
Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa
24.10.2018 č. k. 4T/78/2018-168, na verejnom zasadnutí konanom dňa 9.5.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného X. Z., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom zo dňa 24.10.2018 č. k. 4T/78/2018-168 rozhodol tak, že

obžalovaného X. Z. uznal za vinného, že
bod č. I. dňa 29.04.2018 v skorých ranných hodinách, v obci J. v okrese Dunajská Streda neoprávnene
vnikol do bytu č. X, nachádzajúceho sa na 3. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX, vchod
1, evidovaného na liste vlastníctva č. XXX, majiteľkou ktorého je jeho matka W. N., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom J. č. XXX, okres Dunajská Streda tak, že doposiaľ nezisteným spôsobom použitím násilia
otvoril vchodové dvere bytu, následne išiel na balkón, kde zaspal a to napriek tomu, že od 28.04.2018

bol z uvedeného obydlia zo strany majiteľky W. N. vykázaný a mal tam zakázaný vstup, následne, po
tom ako o 7:30 hod. ho majiteľka bytu - jeho matka zobudila a vyzvala k okamžitému opusteniu bytu,
tejto výzve neposlúchol, svojej matke vynadal do kuriev a vyhrážal sa jej podrezaním krku a zabitím celej
jej rodiny, keď ho bude chcieť z bytu vyhodiť, čím u nej vzbudil obavu z uskutočnenia týchto vyhrážok,
pričom v byte zotrval aj naďalej, ľahol si do postele svojej dcéry, ktorá je zverená do opatery W. N. a
zaspal, byt opustil až vo večerných hodinách dňa 29.04.2018,

bod č. II. dňa 03.05.2018, v čase okolo 01:20 hod. v obci J. v okrese Dunajská Streda kopaním
do vchodových dverí bytového domu so súpisným číslom XXX, vchod 1, zvonením do bytu č. X,
nachádzajúceho sa na 3. poschodí, majiteľkou ktorého je jeho matka W. N., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom J. č. XXX, vykrikovaním a porušovaním nočného kľudu dosiahol, aby ho menovaná napriek
tomu, že v predchádzajúcich dňoch ho z bytu viackrát vykázala a zakázala mu do jej bytu vstúpiť, aby
zabránila ďalšiemu narušeniu nočného kľudu a že za jeho správanie sa hanbila, umožnila mu vstúpiť do

svojho bytu, pričom medzitým naďalej vykrikoval a vyhrážal sa jej, že ich rozkope a zlikviduje, následne
si ľahol do postele svojej dcéry, zobudil sa o 13.30 hod. a začal sa vyhrážať svojmu bratovi W. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. č. XXX a následne aj svojej matke W. N., že ju podreže a pozabíja
ich všetkých, pričom v ruke mal neotvorený sklápací nôž, ktorým po tom ako ho jeho brat vyzval, aby
sa neopovážil udrieť ich matku zahodil, vo vyhrážaní, že ich pozabíja naďalej pokračoval, čím u nich
vzbudilobavuzuskutočneniatýchtovyhrážok,pričomvbytenaďalejneoprávnenezotrvalaždopríchodu

príslušníkov polície a to napriek tomu, že ho viackrát vyzývali, aby byt opustil,teda neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval, z toho v bode I. čin spáchal
prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu a v bodoch I. a II. čin spáchal voči chránenej
osobe - blízkej osobe, inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to môže

vzbudiť dôvodnú obavu, z toho v bode II. čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a
na chránenej osobe - blízkej osobe,
čím spáchal v bodoch č. I. a II. pokračovací zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1,
odsek 2 písmeno b), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek
1 písmeno c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa §

360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138
písmeno a) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona.
Za to bol odsúdený podľa § 194 odsek 3 Trestného zákona, § 37 písmeno m), písmeno h)
Trestného zákona, § 38 odsek 4 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona k úhrnnému
nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov. Podľa §
48 odsek 1, odsek 2 písmena b) Trestného zákona obžalovaný bol pre výkon trestu odňatia slobody

zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 odsek
1 písmeno b) Trestného zákona obžalovanému bol uložčný aj trest prepadnutia veci 1 kus nôž čierno-
žltej farby s poškodenou čepeľou značky Topex. Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona vlastníkom
prepadnutej veci sa stáva štát.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný a to proti všetkým jeho výrokom. Prokurátor sa vzdal

práva podať odvolanie. Obhajca obžalovaného v odôvodnení odvolania uviedol nasledovné.
So správnosťou uvedeného rozsudku sa nestotožňujeme a nakoľko máme za to, že súd nesprávne
posúdil skutkové okolnosti prípadu. Máme za to, že nebolo žiadnym relevantným dôkazom preukázané,
že skutok v bode 1 napádaného rozsudku, spáchal obžalovaný, resp. že sa dopustil trestného činu
porušovania domovej slobody. V prvom rade je potrebné poukázať na skutkovú vetu rozsudku, v zmysle

ktorej mal obžalovaný, dňa 29.04.2018 v skorých ranných hodinách, v obci J. v okrese Dunajská Streda
neoprávnene vniknúť clo bytu č. X, ktorého majiteľkou je matka obžalovaného W. N., tak, že doposiaľ
nezisteným spôsobom, použitím násilia otvoril vchodové dvere bytu, následne išiel na balkón, kde
zaspal a to napriek tomu, že od 28.04.2018 bol z uvedeného obydlia zo strany majiteľky vykázaný a
mal tam zakázaný vstup. Súd spáchanie skutku uvedeného v bode č. 1 rozsudku, opisuje ako vstup s

použitím násilia do obydlia, pričom je potrebné poukázať na skutočnosť, že počas celého prípravného
konania ani konania pred súdom nebolo žiadnym spôsobom preukázané, ako sa použitie násilia malo
na majetku resp. vstupe do obydlia prejaviť. V celom spise nie je evidovaný žiadny dôkaz preukazujúci
využitie násilia potrebného na vstup zo strany obžalovaného. V rámci konania tak nedošlo žiadnym
spôsobom k preukázaniu konania obžalovaného kvalifikovaného ako využitie násilia. Z uvedeného

dôvodu tak nie je daná možnosť trestného stíhania obžalovaného pre zločin porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 2 písm. b). Máme za to, že objektívna stránka uvedeného trestného činu
nebola v prípade uvedeného ustanovenia naplnená. Taktiež je potrebné poukázať na časový aspekt
trestnýchčinovktorýchsamalobžalovanýdopustiť.Vzmysleskutkuuvedenéhovbodeč.1napádaného
rozsudku, ku neoprávnenému vniknutiu malo dôjsť dňa 29.04.2018, pričom ku skutku uvedenému v

bode č. 2 predmetného rozsudku malo dôjsť dňa 03.05.2018, teda štyri dni po spáchaní prvého skutku
(porušovania domovej slobody). V rámci uvedeného je potrebné poukázať na skutočnosť, že na jednej
strane, sa mal obžalovaný dňa 29.04.2018 dopustiť trestného činu porušovania domovej slobody, a
na strane druhej o štyri dni sa už trestného činu porušovania domovej slobody nedopustil, nakoľko
do predmetnej nehnuteľnosti bol vpustený. Zo výpovedí poškodenej ako aj z jej správania, nie je

jasné, na základe čoho je obžalovanému v jeden deň vstup do nehnuteľnosti zakázaný a v iný deň
naopak povolený. Ak mal byť obžalovaný vpustený do bytu oznamovateľky po tom čo sa mal dopustiť
trestného činu porušovania domovej slobody, ide o zjavný rozpor vôle poškodenej v otázke prítomnosti
obžalovaného v uvedenej nehnuteľnosti. Máme za to, že neobstojí ani skutočnosť, že obžalovaný sa
mal nevhodne správať a z dôvodu hanby ho poškodená vpustila. V takom prípade zo strany poškodenej

malo dôjsť k privolaniu príslušníkov Policajného zboru, nakoľko by sa obžalovaný opätovne dopúšťal
trestného činu porušovania domovej slobody. Je preto nelogickou reakciou poškodenej, že došlo k
privolaniu hliadky PZ až po riadnom vyspatí sa obžalovaného a jeho následnom agresívnom správaní na
druhý deň. Neopomenuteľnou je taktiež skutočnosť, že poškodená ako majiteľa nehnuteľnosti, v rámci
ktorejmalodôjsťkspáchaniutrestnéhočinuporušovaniadomovejslobody,vydalaobžalovanémusúhlas

so zriadením sídla obchodných spoločností v uvedenej nehnuteľnosti. Ide o jednostranný právny úkon,
ktorý môže vykonať len vlastník nehnuteľnosti za účelom zriadenia sídla a miesta podnikania obchodnej
spoločnosti.Obhajoba ďalej poukazuje na ustanovenie§ 2 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. z. Obchodný zákonník,
ktorý definuje sídlo právnickej osoby a miesto podnikania fyzickej osoby.
Poškodená ako majiteľka nehnuteľnosti tak uvedeným právnym úkonom dala výslovný súhlas

obžalovanému k užívaniu predmetnej nehnuteľnosti, v ktorej mali zriadená sídla dve obchodné
spoločnosti, ktorých konateľom bol obžalovaný. Za neprijateľné považujeme tvrdenie poškodenej o tom,
že v prípade jej súhlasu so zriadením na ňu bol vykonaný nátlak zo strany žalovaného, a to najmä
v kontexte, že dala súhlas so zriadením sídiel dvom obchodným spoločnostiam nezávisle od seba. V
prvom prípade tak šlo o udelenie súhlasu so zriadením sídla obchodnej spoločnosti Baustav DB s.r.o.,

pričom k zriadeniu sídla v predmetnej nehnuteľnosti došlo dňa 06.06.2015, v druhom prípade išlo o
zriadenie sídla obchodnej spoločnosti Baustav BB s.r.o., kedy k zriadeniu sídla došlo dňa 18.02.2018.
Tvrdenie poškodenej o nátlaku je preto nelogické, nakoľko ak mala pod nátlakom zriadiť sídlo prvej
obchodnej spoločnosti, nie je jasné z akého dôvodu tak urobila aj v prípade druhej, a to v polročnom
časovom horizonte. Vzhľadom k uvedenému, sme názoru že nemohlo dôjsť k naplneniu skutkovej
podstatytrestnéhočinuporušovaniadomovejslobody,nakoľkoobvinenýmalvpredmetnejnehnuteľnosti

riadne zriadené sídla svojich obchodných spoločností, ktorých je konateľom a z uvedeného dôvodu
mal právo sa v predmetných nehnuteľnostiach nachádzať. Nedošlo tak k naplneniu obligatórneho
znaku neoprávnenosti, nakoľko obžalovaný mal právo predmetnú nehnuteľnosť využívať. Vychádzajúc
z uvedeného sme názoru, že súd nesprávne zhodnotil skutkové okolnosti prípadu, najmä skutočnosti
týkajúce sa skutku č. 1 obžaloby, pričom nie sú naplnené hmotnoprávne podmienky trestného činu

porušovania domovej slobody v zmysle ustanovení Trestného zákona. Z uvedeného dôvodu je tak výška
uloženého trestu neadekvátna a nespravodlivá. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti navrhujeme,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b) písm. c) písm. d) písm. e) zrušil a
podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil Okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova
prejednal a rozhodol.

Odvolanie odôvodnil aj sám obžalovaný, pričom poprel, že by mal do bytu svojej matky vstup zakázaný
a rovnako poprel, že by sa do tohto bytu dostal násilím. Uviedol, že na svoju obranu navrhoval svedkov,
ktorých mu okresný súd odmietol vypočuť.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O

odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.

1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je
tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia a zistil, že odvolanie obžalovaného je v celom
rozsahu nedôvodné.

Pokiaľ ide o ustálenie skutkového stavu, k tomuto vykonal okresný súd dokazovanie v potrebnom
rozsahu a skutočnosti, ktoré z neho zistil aj správnym spôsobom vyhodnotil.
Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že súd nevypočul svedkov, ktorých navrhoval, odvolací
súd zistil, že na hlavnom pojednávaní dňa 19.9.2018 obžalovaný navrhol vypočuť suseda, meno ktoréhonepozná, ide o suseda. Jeho identitu nevedel uviesť ani na hlavnom pojednávaní dňa 24.10.2018.
Návrhy na vypočutie iných svedkov na hlavnom pojednávaní obžalovaný nepredniesol.
Tvrdenia obžalovaného, že nie je pravdou, že by mal vstup do bytu matky zakázaný v dňoch, v ktorých

ho obžaloba viní zo spáchania trestného činu, sú vyvrátené skutočnosťami, ktoré vyplynuli z vykonaného
dokazovania na hlavnom pojednávaní.
Tak ako uvádza v odôvodnení svojho rozsudku okresný súd, sú to výpovede svedkyne poškodenej W.
N., matky obžalovaného, ktorá vo svojej výpovedi potvrdila, že obžalovaný, napriek jej opakovaným
vyjadreniam, že má vstup do jej bytu zakázaný, neoprávnene do tohto bytu vnikol v dňoch 29.4.2018 a

3.5.2018 a neoprávnene tam zotrval. Zhodne z výpoveďou svedkyne poškodenej vypovedali i svedkovia
M. N., sestra obžalovaného a W. Z., brat obžalovaného. Zhodnotenie vykonaného dokazovania urobil
okresný súd obsahovo dostatočným spôsobom a vecne správne. Výpovede uvedených svedkov, o
ktorých pravdivosti niet rozumných pochybností, najmä vo svojej vzájomnej súvislosti dostatočným
spôsobom preukazujú, že obžalovaný sa dopustil konania, ktoré mu obžaloba kladie za vinu a za
ktoré bol rozsudkom okresného súdu odsúdený. Naopak, obžalovaný nepredložil ohľadne svojich

tvrdení žiadne dôkazy, ktoré by jeho výpoveď potvrdzovali, resp. ktoré by spochybňovali alebo vyvracali
skutočnosti uvedené vo výpovediach vyššie citovaných svedkov. Preto odvolací súd na tomto mieste
iba odkazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, bez potreby jeho opakovania.
Obžalovaný namieta, že vo vzťahu ku skutku uvedenému v bode I. nebolo preukázané, že by pri
vstupe do bytu svojej matky použil násilie. Je pravdou, čo tvrdí obžalovaný, že zo strany polície neboli

zadokumentované žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali poškodenie vstupných dverí do bytu, prípadne
zámku na dverách a podobne. Z výpovedí matky obžalovaného, sestry a brata obžalovaného však
vyplynulo, že vstupné dvere do bytu boli opatrené zvonku guľou namiesto kľučky a obžalovaný kľúče od
bytu nemal. Ak sa teda obžalovaný dňa 29.4.2018 dostal do bytu, muselo to byť prekonaním zatvorených
dverí, bez ich odomknutia kľúčom (ktorý nemal). Inak ako násilím tak obžalovaný nemohol urobiť, pričom

nie je nevyhnutné, aby sa vstupné dvere pri takomto násilí aj viditeľne poškodili, najmä ak išlo o starší
typ bakelitových dverí ako vypovedal svedkyňa poškodená W. N..
Ohľadne ďalšej odvolacej námietky obžalovaného, ktorá smerovala k vôli poškodenej (matky
obžalovaného) zakázať mu vstup do bytu, resp. to aby sa v byte zdržiaval, odvolací súd uvádza, že
vyjadrenia svedkyne poškodenej, ako i ostatných vyššie uvedených svedkov boli celkom jednoznačné

v tom, že nechcela, aby obžalovaný do jej bytu chodil a v tomto sa zdržiavala a to práve pre nevhodné
správanie sa obžalovaného. Uvedené tvrdenia sa javia byť o to presvedčivejšie, že obžalovaný sám
priznal, že príležitostne užíval pervitín. Je pritom výhradne na vôli matky obžalovaného ako vlastníčky
predmetného bytu, komu umožní vstup do bytu a pobyt v ňom, bez ohľadu na to, či toto jej rozhodnutie
považuje obžalovaný za právne, logické a pod.

Nakoniec i argument obžalovaného o tom, že právo zdržiavať sa v predmetnom byte je odvodené od
toho, že adresa bytu je v obchodnom registri zapísaná ako sídlo dvoch obchodných spoločností, ktorých
je konateľom, nemá k posúdeniu trestnosti jeho konania právnu relevanciu. Zriadenie sídla obchodných
spoločností na adrese bytu matky obžalovaného má povahu administratívneho úkonu, ktorého obsahom
bol súhlas matky obžalovaného, aby sídlo obchodných spoločností bolo evidované na adrese jej bytu.

Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka nevyplýva právo konateľa obchodnej spoločnosti bez
ďalšiehoužívaťbyt,naktoromjeevidovanésídlospoločnosti.Obžalovanýnepreukázalvzniknájomného
vzťahu niektorej obchodnej spoločnosti k predmetnému bytu. Právo obžalovaného vstúpiť a zdržiavať sa
v byte bolo viazané výhradne na súhlas jeho matky, ktorá mu toto právo opakovane odoprela a zakázala
mu do bytu chodiť. Preto i túto odvolaciu námietku považuje krajský súd za nedôvodnú.

Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že právna kvalifikácia skutkov uvedená v bodoch I. a II.
napadnutého rozsudku nie je správne ustálená.
Podľa § 122 ods. 10 Trestného zákona za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval
v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden
trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe

ichpáchaniaavpredmeteútoku,akoajsubjektívnasúvislosť,najmäjednotiacizámerpáchateľaspáchať
uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej
republiky.
Skutky uvedené v bodoch I. a II. napadnutého rozsudku nemôžu byť pokračovacím zločinom
porušovania domovej slobody, pretože:

v bode I. obžalovaný svojim konaním naplnil zákonné znaky tohto zločinu uvedené v ustanoveniach §
194 ods. 1, ods. 2 písm. b) /prekonanie prekážky/ a ods. 3 písm. a) /voči chránenej osobe/,
pričom v bode II. obžalovaný svojim konaním naplnil zákonné znaky tohto zločinu uvedené v
ustanoveniach § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) /voči chránenej osobe/.Uvedenými samostatnými skutkami tak obžalovaný naplnil rôzne zákonné znaky trestného činu a z
pohľadu ustanovenia § 122 ods. 10 Trestného zákona teda nejde o ten istý trestný čin. Takáto právna
kvalifikácia potom odôvodňuje ukladanie úhrnného trestu nie podľa ustanovenia § 41 ods. 1 Trestného

zákona (ako to urobil okresný súd v napadnutom rozsudku) ale podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona.
Zmena napadnutého rozsudku vo výroku o treste by však bola v neprospech obžalovaného, keďže
by malo dôjsť k uloženiu trestu v trestnej sadzbe, ktorej horná hranica by bola vyššia ako pri použití
ustanovenia § 41 ods. 1 Trestného zákona. Takúto zmenu nemohol odvolací súd urobiť v zmysle
ustanovenia§322ods.3,druhávetaTrestnéhoporiadku,pretožeodvolanievneprospechobžalovaného

prokurátor nepodal (zákaz reformácie in peius).
Vo vzťahu k výroku o treste odvolací súd zistil, že prvostupňový súd správnym spôsobom zistil
prevažujúci pomer priťažujúcich okolností a trestnú sadzbu uvedenú v ust. § 194 ods. 3 Trestného
zákona upravil podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona. V takto upravenej trestnej sadzbe (4 rok 8 mesiacov
až 8 rokov) uložil obžalovanému trest odňatia slobody v minimálnej výške, t.j. 4 roky 8 mesiacov.
Vzhľadom na výšku trestu, vychádzajúc z ustanovení §§ 49 ods. 1 a 51 ods. 1 a 48 ods. 2 písm. b)

Trestnéhozákona,rozhodolsprávneajospôsobevýkonutohtotrestu.Správnymazákonnýmspôsobom
uložil obžalovanému i trest prepadnutia veci určenej na spáchanie trestného činu - noža. Uložené tresty
považuje odvolací súd za zákonné, pričom nezistil dôvody na ich zmenu.
Iné chyby neboli v odvolaní vytýkané a odvolací súd nezistil chyby, na ktoré by musel prihliadať z
úradnej povinnosti podľa ustanovenia § 317 ods. 1, druhá veta Trestného poriadku. Preto odvolanie

obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.