Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. apríl 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/168/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508207277
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2508207277.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: J. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
R. XX/B/X, P. T. XXXX, Rakúska republika, zastúpený JUDr. Tomášom Klieštencom, advokátom, so
sídlom M. Waltariho 7, Piešťany, proti žalovanému: C. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXA, C.,
zastúpený JUDr. Marcelom Macom, advokátom, so sídlom Československej armády 80/18, Nové Mesto
nad Váhom, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Piešťany zo dňa 8. januára 2018, č.k. 4C/508/2008-316, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalobu zamietol a o náhrade trov konania
rozhodol tak, že žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. Ďalej súd
napadnutým rozsudkom zrušil predbežné opatrenie, ktoré bolo nariadené Okresným súdom Piešťany
uznesením zo dňa 13.08.2008, č.k. 4C/508/2008-36, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.2008 a
vykonateľnosť dňa 21.08.2008.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 3 ods. 1, § 123, § 129 ods. 1 a 2, § 130, §
132 ods. 1, § 134 ods. 1, 2 a 4, § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa názoru súdu právny predchodca
žalobcu, ako aj ostatní vlastníci garáží od počiatku mali vedomosť, že k prístupovej parcele nebola
uzavretá žiadna zmluva, ktorá by ich oprávňovala vykonávať právo zodpovedajúce vecnému bremenu,
čo vyplynulo najmä z výpovedí svedkov, ktorí síce zhodne vypovedali, že užívali parcelu nerušene
celé desaťročia, avšak osobitnú zmluvu uzavretú nemali. Svoje právo prechodu a prejazdu cez parcelu

odvodzovali zo stavebného povolenia, ktoré podľa ich výpovedí bolo „vydané na meno konkrétneho
pracovníka Tesly“. Toto tvrdenie sa nielenže nepotvrdilo (zo stavebného povolenia taká skutočnosť
nevyplynula) a pokiaľ by tak aj bolo, stále by išlo len o bezodplatný výkon práva užívania garáže a
pozemku. Taký výkon práva však nezodpovedá obsahu vecného bremena, nejde o výkon vecného
práva. Nemožno prehliadnuť ani to, že počas celého obdobia išlo o parcelu využívanú podnikom Tesla
ako príjazdová cesta a jej využívanie pracovníkmi podniku, ktorým bolo umožnené si na pozemku
postaviť garáže, nemožno vyhodnotiť ako trvalo mienené obmedzenie využitia pozemku do budúcna.

V čase, keď prišlo k odpredaju jednotlivých garáží už ako trvalých stavieb ich užívateľom, mohol byť
prístup ku garážam riešený zmluvou alebo inou formou, čo sa však nestalo. Absenciu dobromyseľnosti
užívateľov garáží ostatne možno vyvodiť aj z toho, že napriek dlhoročnému užívaniu garáží, tieto
napokon riadne odkúpili od podniku Tesla (nedomáhali sa ich vydržania), takisto teda nemohli byť vdobrej viere, že vydržali právo zodpovedajúce vecnému bremenu k prístupovej parcele len na podklade
toho, že im nebolo bránené cez ňu prechádzať. K tvrdeniu žalobcu, že pri užívaní prístupovej parcely
išlo o právo osobného užívania, ktoré preukazoval potvrdením Mestského úradu v Piešťanoch č.j. Ev.

3/1991-Bň zo dňa 26.11.1991 súd uviedol, že z ustanovenia § 205 ods. 1 Občianskeho zákonníka
účinného ku dňu 26.11.1991 vyplýva, že právo uzavrieť dohodu o osobnom užívaní pozemku vzniká až
rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania, a teda musí ísť o dva na seba nasledujúce
právne úkony, pričom žalobca nepreukázal existenciu ani jedného z nich. Súd ďalej poukázal na to, že
skutočnosť,žesaniektosprávaspôsobom,ktorýnapĺňamožnýobsahprávazodpovedajúcehovecnému

bremenu (napr. prechádza cez cudzí pozemok) ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Takým
držiteľom je len ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti je v dobrej viere, že mu právo zodpovedajúce
vecnému bremenu patrí. Spravidla to bude ten, kto vykonáva právo na základe právneho titulu, ktorý je
neplatný, pričom oprávnený ani pri zachovaní obvyklej opatrnosti o neplatnosti nevie a nemusí vedieť,
môže však ísť o prípad tzv. domnelého právneho dôvodu držby, kedy titul tu vôbec nie je, ale držiteľ práva
je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo

929/2001). Zo stavebného povolenia mal súd za nesporne preukázané, že garáž bola postavená ako
stavba dočasná. V období socialistického režimu bola možnosť nadobúdať nehnuteľnosti do osobného
vlastníctva značne obmedzená. Túto skutočnosť nie je možné pričítať na ťarchu žalobcu. Označeným
stavebníkom garáže tak bola Tesla a nie právny predchodca žalobcu, aj keď z výpovedí svedkov, ako aj
následného právneho úkonu Tesly smerujúcemu k odpredaju garáže do výlučného vlastníctva právneho

predchodcu žalobcu možno jednoznačne usúdiť, že garáž svojpomocne zhotovil právny predchodca
žalobcu a užíval ju výlučne on sám, pre svoje potreby. To však nič nemení na charaktere dočasnosti
stavby. Pokiaľ by aj právny predchodca žalobcu zotrvával v mylnom domnení, že výstavbou garáže mu
vzniklo automaticky aj právo užívať prístupovú parcelu, nemohol byť s prihliadnutím na všetky okolnosti v
dobreviere,žemuvznikloprávoužívaťprístupovúparcelutrvale.Právo(hocivtomtoprípadepodľasúdu

len domnelé), ktoré je vykonávané s vedomím jeho dočasného charakteru, podľa názoru súdu vylučuje,
že by právny predchodca žalobcu mohol byť dobromyseľný v tom, že mu právo patrí a jeho držba
je spôsobilá viesť k vydržaniu. Od momentu, kedy nastala právna skutočnosť, že garáž zmenila svoj
charakter z dočasnej na trvalú, však súd podmienky vydržania posudzoval osobitne. Ďalšou pomyselnou
časovou hranicou, kedy súd vyhodnotil, že dobromyseľnosť (ako predpoklad vydržania práva) právneho

predchodcu žalobcu bola vylúčená, bol moment, kedy došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva na
rodinu F. (predaj prístupovej parcely od Tesly), a to dňa 01.02.2000. Z výpovedí svedkov vyplynulo, že
vlastníci garáží mali vedomosť o nadobudnutí prístupovej parcely rodinou F.. Tento údaj bol dostupný aj z
katastra nehnuteľností. Nemohol byť teda po dni 01.02.2000 právny predchodca žalobcu v dobrej viere,
že oprávnene vykonáva vecné právo prechodu a prejazdu cez prístupovú parcelu. Samotná skutočnosť,

žerodinaF.nijakonebránilaprávnemupredchodcovižalobcuvužívaníprístupovejparcely,nestačínato,
abysúdmalzapreukázané,žeprávnypredchodcažalobcuužívalpredmetnúparcelunazákladedohody
alebo iného legitímneho titulu, že mu toto právo patrí. Takisto nemohol právny predchodca žalobcu
s prihliadnutím na všetky okolnosti byť v dobrej viere, že na nových vlastníkov prístupovej parcely
bez akéhokoľvek právneho úkonu „prešla“ povinnosť strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu. V tomto smere súd vykonal dokazovanie kúpnou zmluvou medzi podnikom: TESLA Piešťany
a.s. a Ing. J. F., Ing. I. G. a I. F. zo dňa 06.10.1999, predmetom ktorej bola parc. č. 6080 na LV č.
XXXX, pričom v kúpnej zmluve sa nenachádza ani zmienka o garážach, prípadne o právach tretích
osôb, ktoré by mali byť späté s vlastníctvom predmetných garáží. Z rozhodného obdobia preto skúmal,
či k podmienkam vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nemohlo dôjsť v medziobdobí,

a to od momentu transformácie garáže z dočasnej na trvalú do dňa 01.02.2000. Dátum (resp. moment),
kedy došlo k zmene charakteru stavby garáže z dočasnej na trvalú súd z predložených dokladov
ustáliť nemohol. Žiadna zo strán nepredložila súdu taký doklad, z ktorého by vyplynulo rozhodnutie
stavebného úradu o zmene charakteru stavby, ani nenavrhli vykonanie dôkazu za týmto účelom. Z
potvrdenia Mestského úradu v Piešťanoch č.j. Ev. 3/1991-Bň zo dňa 26.11.1991 vyplynulo, že na garáž

na parc. č. 560/10 v kat. úz. C., ktorej užívateľom je Ing. C. C., bolo pridelené evidenčné číslo XXX. S
prihliadnutím na uvedený dôkaz je možné vychádzať z toho, že najneskôr ku dňu 26.11.1991 bola garáž
už stavbou trvalou. Z vykonaného dokazovania však súd nemal za preukázané, že by sa v tomto období
právny predchodca žalobcu stal dobromyseľne držiteľom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
Žalobca súdu preukazoval rozsudkami Okresného súdu v Trnave, sp. zn. 20C/33/1992, Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. 8Co/94/93 a Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/99/94, že v čase ich vydania sa už
s výstavbou sídliska 1. máj neuvažovalo, nakoľko to vyplynulo z odôvodnenia predmetných rozhodnutí.
Samotná skutočnosť, že od výstavby programovaného sídliska sa upustilo, sama o sebe neznamená,
že stavba bez ďalšieho zmenila charakter na trvalý a už vôbec z nej nevyplýva, že by žalobca alebo jehoprávny nástupca držali právo zodpovedajúce vecnému bremenu k prístupovej parcele. Na pojednávaní
dňa 08.01.2018 navrhnutý dôkaz zo strany žalobcu, aby súd zabezpečil zo stavebného úradu spisový
materiál, z ktorého vyplynie, kedy sa upustilo od výstavby programového sídliska, súd nevykonal,

nakoľko vykonanie tohto dôkazu by bolo nehospodárne a jeho význam pre spor nemá právnu relevanciu.
Režim plánovanej výstavby sídliska nemohol nijako ovplyvniť ani nahradiť absenciu právneho titulu,
na podklade ktorého by mal byť právny predchodca žalobcu oprávneným a dobromyseľným držiteľom
vecného práva. Osobitne súd poukazuje aj na to, že predmetný návrh na doplnenie dokazovania bol
prednesený na poslednom pojednávaní dňa 08.01.2018, pričom je zrejmé, že žalobcovi nič nebránilo

navrhovať dôkazy už skôr, bolo teda na mieste uplatniť zásadu koncentrácie konania. Pri rozhodovaní
o náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnému žalovanému priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100%. S prihliadnutím na to, že súd žalobu v celom rozsahu zamietol,
vznikla potreba zrušiť predbežné opatrenia nariadené po začatí konania za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku, preto súd rozhodol o zrušení nariadeného predbežného opatrenia.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, a súčasne mu priznať náhradu trov
prvoinštančného i odvolacieho konania. Mal za to, že súd nedostatočne skúmal a na základe toho
nesprávne právne posúdil existenciu a rozsah práva osobného užívania právneho predchodcu žalobcu,

kedy sa obmedzil na konštatovanie, že právo žalobcu ako nositeľa práva osobného užívania nevzniklo,
a ak by aj vzniklo, je podľa súdu vylúčené, aby súd bez ďalšie vyvodil, že obdobný režim osobného
užívania sa vzťahoval aj na prístupovú parcelu. Odvolateľ mal za to, že vzhľadom na socialistický režim,
ktorývýraznepotláčalsúkromnévlastníctvo,akoajvzhľadomnaskutočnosť,žegarážibolopoodpadnutí
charakterujejdočasnostipridelenésúpisnéčísloXXX,zčohovyplýva,ževčasetohtorozhodnutiamusel

byť zabezpečený prístup k nej (inak by ho nevydali), mohlo ísť aj išlo práve o právo osobného užívania
ako právneho dôvodu pridelenia evidenčného čísla a vydania predmetného žalobcom predloženého
potvrdenia Mestského úradu v Piešťanoch č.j. Ev. 3/1991-Bň zo dňa 26.11.1991. Z logiky veci tiež
vyplýva, že nakoľko ku garáži nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. 6077, ktorá parcela bola vyčlenená
z pozemku parc. č. 6080/1 (predtým pozemku parc. č. 560/10) nie je možný iný prístup ako z parc. č.

6080/1, teda z C. ulice, a preto záver súdu, že je vylúčené, aby sa právo osobného užívania vzťahovalo
aj na prístupovú parcelu, je unáhlený a neodôvodňuje ho vykonané dokazovanie. G. tiež uviedol, že
skutočnosť, že v období socialistického režimu bola možnosť nadobúdať nehnuteľnosti do osobného
vlastníctva značne obmedzená, nemôže byť na ťarchu žalobcu. Žalobca mal za to, že predmetnú
skutočnosť, ktorú konštatoval sám súd, súd nedostatočne zvážil a pri posudzovaní dobromyseľnosti

ako základného predpokladu oprávnenej držby a vydržania žalobcu, resp. jeho právnych predchodcov,
nevyhodnotil v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi, z ktorých odvolateľ poukázal na výpoveď
svedkov Ing. D. G. a Ing. N. D., ktorí obaja zhodne tvrdili, že stavebné povolenia boli vydávané na ich
meno, teda na meno stavebníkov, a že so spoločnosťou Tesla ako štátnym podnikom mali dohodu o
tom, že predmetné garáže postavia, budú užívať, budú mať k nim zabezpečený prístup cez prístupovú

parcelu, ktorú si aj počas rokov svojpomocne udržiavali, navážali tam štrk, odhrabávali tam sneh a
podobne. Z predmetného správania právnych predchodcov žalobcu v súvislosti s ďalšími skutočnosťami
(socialistický režim, dohoda o výstavbe, užívaní a prístupe, udržiavaní garáží a prístupovej cesty,
dlhotrvajúce reštitučné spory a neistota ohľadne usporiadania prístupovej parcely) preukázanými či už
svedeckými výpoveďami, alebo listinnými dôkazmi, ktoré súd nedostatočne a nesprávne vyhodnotil,

vyplýva ich dobromyseľnosť, ktorú za uvedených podmienok možno objektivizovať. Prvoinštančný súd
v odôvodnení tiež uviedol, že pri skúmaní podmienok vydržania práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu v medziobdobí, t.j. od momentu transformácie garáže z dočasnej na trvalú do dňa 01.02.2000,
nemá z vykonaných dôkazov ustálený dátum, resp. moment, kedy došlo k zmene charakteru stavby
garáže z dočasnej na trvalú, nakoľko žiadna zo strán nepredložila súdu taký doklad, z ktorého by

vyplynulo rozhodnutie stavebného úradu o zmene charakteru stavby, ani nenavrhli vykonanie dôkazu
za týmto účelom. Toto konštatovanie súdu sa však nezakladá na pravde, nakoľko tento dôkaz bol zo
strany žalobcu navrhnutý na pojednávaní dňa 08.01.2018, súd však tento dôkaz nevykonal, nakoľko
vykonanie tohto dôkazu by bolo podľa názoru súdu nehospodárne a jeho význam pre spor nemá právnu
relevanciu.Spredmetnýmnázoromsúduprvejinštanciežalobcanesúhlasilamalzato,žezosamotného

odôvodnenia rozsudku vyplýva, že daná skutočnosť je podľa názoru súdu kľúčová a je nevyhnutná
k určeniu momentu zmeny charakteru garáže zo stavby dočasnej na stavbu trvalú, ustálenie ktorého
je potrebné podľa názoru súdu k určeniu momentu začatia počítania dĺžky plynutia vydržacej doby
minimálne v predmetnom období, na ktoré viaceré obdobia si súd pri skúmaní splnenia podmienokvydržania rozdelil časové obdobie od roku 1971. Považoval za vážny zásah do jeho práv, keď súd
nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností. Vykonanie predmetného
dôkazu nenavrhol skôr z dôvodu, že v predchádzajúcom konaní uvažoval žalovaný, resp. sám súd o

pripojení predmetného rozhodnutia.

4. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu vecnej
správnosti potvrdiť. Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal zákonom vyžadované podmienky
pre vydržanie, pričom svoj údajný nárok opiera iba o svoje ničím nepodložené domnienky a argumentuje

socialistickým režimom, v ktorom bola obmedzená možnosť nadobúdať nehnuteľnosti do osobného
vlastníctva. Žalobca uviedol, že pri užívaní prístupovej cesty išlo o právo osobného užívania, pričom
však išlo iba o ničím nepodložené tvrdenie žalobcu, nakoľko tento nepreukázal ani existenciu uzavretia
dohody o osobnom užívaní a ani rozhodnutí o pridelení pozemku do osobného užívania. Žalobca, ako
aj jeho právni predchodcovia mali vedomosť, že pozemok parc. č. 6080/1 nie je ich vlastníctvom, nikdy
nebol, ani ho nemali v držbe, pričom predmetné garáže boli neskôr samostatným predmetom prevodu

bez prístupovej cesty. K otázke dobromyseľnosti uviedol, že ak aj toto právo prechodu a prejazdu cez
susediace pozemky patriace výlučne žalovanému realizovali tretie osoby, tak bez akéhokoľvek právneho
titulu, ktorý tým pádom spochybňuje ich dobromyseľnosť v súvislosti s držbou predmetného práva.
Žalobcaajehoprávnipredchodcoviazneužívalitrpenéprávoprechodubezakéhokoľvekprávnehotitulu.

5. K vyjadreniu žalovaného zaslal písomné stanovisko žalobca, v ktorom zotrval na obsahu svojho
odvolania. Opätovne poukázal na výpoveď svedka Ing. N. D., v zmysle ktorej mali právni predchodcovia
žalobcu dohodu s Teslou, ktorá hoci formálne nebola preukázaná zákonom v prípade nehnuteľností
vyžadovanej v písomnej forme, čo však podľa jeho názoru nie je dôvodom, ktorý by spochybňoval
dobromyseľnosť právnych predchodcov žalobcu.

6.Kstanoviskužalobcuzaslalpísomnévyjadreniežalovaný,ktorýopätovnenavrholnapadnutýrozsudok
súduprvejinštanciezdôvoduvecnejsprávnostipotvrdiť.Uviedol,žedobromyseľnosťžalobcu,resp.jeho
právnych predchodcov, je v tomto prípade absolútne vylúčená, nakoľko neexistuje a žalobca nedoložil
žiadny právny titul, na základe ktorého by sa on alebo jeho právni predchodcovia mohli domnievať so

zreteľom na všetky okolnosti, že toto právo im patrí.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania

preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 4C/508/2008 je určenie práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalobu
zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaný má právo na náhradu trov konania
voči žalobcovi v rozsahu 100%. Ďalej súd napadnutým rozsudkom zrušil predbežné opatrenie, ktoré
bolo nariadené Okresným súdom Piešťany uznesením zo dňa 13.08.2008, č.k. 4C/508/2008-36, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.2008 a vykonateľnosť dňa 21.08.2008.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie v celom rozsahu.

10. Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností /§ 365 ods. 1 písm. e) CSP/, na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam /§ 365 ods. 1 písm. f) CSP/ a napadnutý rozsudok vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) CSP/. Odvolací dôvod v zmysle § 365
ods. 1 písm. e) CSP je daný, ak súd zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť
ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.

1 písm. f) CSP je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá postupu
vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP, pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil
rozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéavyšlipočaskonanianajavo,alebov hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak,
z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo
ktorého odporujú ust. § 195 až 210 CSP. Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný,

ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo
právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne
aplikoval.

11. Vyhodnotenie potencionálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania,

je úlohou a doménou konajúceho súdu. Je teda výlučne na súde, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná,
pričom samozrejme nevykonanie navrhnutého dôkazu musí odôvodniť.

12. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti, či
nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou
vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z tejto zásady vyplýva, že

na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal.
Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je
ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie za účelom
zistenia skutkového stavu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedal postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP, pretože súd zobral
do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, prednesov strán sporu vyplynuli, zohľadnil

rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo a
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá pravidlám logického myslenia. V odôvodnení svojho rozsudku
súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazovvychádzalaakovyhodnotil,prečonevykonalďalšienavrhnutédôkazyaakovecprávneposúdil,

teda odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP a
nemožno mu nič vyčítať.

14. Pokiaľ odvolateľ namietal, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, tak v tomto smere žiadnym spôsobom nešpecifikoval, v čom by malo nesprávne právne posúdenie

spočívať.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, použil správne
právne predpisy a tieto i správne vyložil a na daný skutkový stav správne aplikoval.

16. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.

17. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom.

18. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v
uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie

súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany
sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV.ÚS 252/2004).

19. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana sporu pred

všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi
(I.ÚS 50/2004).20. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo strany vyjadrovať
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého

spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom
všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (I.ÚS 97/1997, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003).

21. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky

jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku.

22. Podľa § 205 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991, rozhodnutím o pridelení
pozemku do osobného užívania vznikne občanovi právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom
užívaní pozemku. Rozhodnutie vydáva okresný národný výbor. Na podklade pridelenia pozemku do
osobného užívania alebo na základe toho, že občanovi vzniklo právo na uzavretie dohody o osobnom

užívaní podľa ust. § 135a ods. 2 uzavrie dohodu o zriadení práva osobného užívania s občanom národný
výbor alebo organizácia, ktoré majú pozemok v správe, alebo organizácia, ktorá je vlastníkom pozemku.
Dohoda musí mať písomnú formu; je k nej potrebná registrácia štátnym notárstvom. Právo osobného
užívania pozemku vznikne registráciou dohody na štátnom notárstve.

23. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo 283/2009, ktoré bolo v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a súdov Slovenskej republiky publikované ako R 73/2015, dospel k záveru, podľa ktorého „oprávneným
držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej
vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení do
31.12.1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom

v zmysle zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky
poriadok)“. Najvyšší súd v uvedenom judikáte vysvetlil, že o dobromyseľnosti nemožno hovoriť tam,
kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný
je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti,
ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť

nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecne
záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov
právnych skutočností. Omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom
jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný (rozhodnutia
Najvyšších súdov sp. zn. 3Cdo 97/2009, 4Cdo 283/2009, 5Cdo 30/2010, 3MCdo 7/2010, 3MCdo 8/2010

a 6MCdo 5/2010). Neznalosť inak jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona nikoho
neospravedlňuje - pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so
zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť. Požiadavku, aby zmluvy o prevode
vlastníctva k nehnuteľnej veci boli registrované štátnym notárstvom, bola v Občianskom zákonníku
upravená jasne a jednoznačne (rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo 147/2016). Rovnako jasne

a jednoznačne bola v Občianskom zákonníku upravená požiadavka vzniku práva osobného užívania,
ktorým bolo jednak rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania, ktoré vydával okresný
národný výbor, písomne uzatvorená dohoda o zriadení práva osobného užívania a registrácia dohody
štátnym notárstvom v zmysle zákona č. 95/1963 Zb. (notárskeho poriadku), bez ktorého právo osobného
užívania pozemku nevznikne. S prihliadnutím na uvedené potom nebolo možné hovoriť o zachovaní

obvyklej opatrnosti zo strany právnych predchodcov žalobcu a v nadväznosti na to i dobromyseľnosti
držby s prihliadnutím na vyššie uvedené.

24. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal
od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Z dôvodu, že

odvolacie dôvody odvolateľa neboli opodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu
prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP),
preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako i v závislom výroku o trovách konania, z dôvodu
vecnej správnosti potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).25. V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému odvolací súd priznal podľa § 396 ods. 1 CSP
a § 255 ods. 1 CSP náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

26. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).