Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. apríl 2014

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 5C/164/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613203283
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Parada

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2014:8613203283.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, samosudca JUDr. Ivo Parada, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o.,
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu
škody, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov konania a žalobca n e m á právo na ich náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy XXX eur z titulu majetkovej škody

a sumy XXX,XX eura z titulu nemajetkovej ujmy.

L. žalobu odôvodnil tým, že v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním a
to postupom podľa ust. § 38 a násl. zák. č. XXX/XXXX Z.z. (ďalej len „X. poriadok“) zvolenému súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu. X. navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom Q. U. - Y., nar. XX.X.XXXX. Po prijatí
návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX XXXXX/

XXXX.

L. exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní jeho pohľadávky efektívne a účinne, predložil
jeho návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému okresnému
súdu v F. (ďalej len „X. súd“) a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. X. súd,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie
konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť

o nej v rámci priznanej právomoci a to v zákonom ustanovenej dobe. V exekučnom konaní vedenom
podľa procesných pravidiel uvedených v § 44 ods. X X. poriadku platného od X.X.XXXX a od
X.X.XXXX do XX.X.XXXX sa robil rozdiel medzi exekučnými titulmi. T. exekučného súdu rozhodnúť
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do XX dní od doručenia
takejto žiadosti nebola založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. V exekučnom konaní vedenom podľa procesných
pravidiel obsiahnutých v § 44 ods. X X. poriadku od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX sa nerobil rozdiel

medzi exekučnými titulmi, a preto exekučný súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do XX dní od doručenia takejto žiadosti a to
bez ohľadu na to, či exekučným titulom, pre ktorý sa exekúcia navrhovala vykonať, bolo rozhodnutie
všeobecného súdu (štátneho orgánu), rozhodnutie rozhodcovského súdu, alebo exekučným titulom bolanapr. notárska zápisnica. X. súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa XX.X.XXXX (konanie pritom začalo XX.X.XXXX) a
to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, a to aj napriek tomu, že návrh na vykonanie
exekúcieakoajžiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciespĺňalivšetkymateriálneaformálne
náležitosti predpokladané zákonom. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí
zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako XXX dní).

A. upozornil, že vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní a primäl
porušovateľa k vydaniu rozhodnutia a to tým, že podával žiadosti o informáciu o stave konania, ako
aj sťažnosti na prieťahy v konaní a to v dňoch X.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.X.XXXX,
XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.X.XXXX. T. exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so
zákonom konkrétne ust. § 44 ods. X X. poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by

umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. W. okresného
súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také
úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa v predmetnej veci počas súdneho
konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku XX ods. X D. L. republiky.

O všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody sa dozvedel po
doručení upovedomenia o začatí exekúcie.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody,
ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne: majetková škoda predstavujúca

náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. V tomto období vynaložil na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu XX eur,
na udržiavanie a správu informačného systému sumu XX eur, na administratívne spracovanie textov

urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu vo výške XX eur. Z. vynaložil vo veci správy a
vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej a to výlučne vplyvom nesústredenej činnosti

exekučného súdu márne sumu XXX eur. M. suma by ho nezaťažila, ak by exekučný súd postupoval
správne a pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie by dodržal zákonom stanovenú
dobu. G., že výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov a to
zdôvodu,žepresnúškodubybolomožnévyčísliťlensnepomernýmiťažkosťami.Q.škodapozostávazo
škody spočívajúcej v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch

spojených so stratou času zamestnanca. U. vychádza z účtovnej agendy, pričom z dôvodu ochrany
osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácií nie je možné korešpondenčne predložiť
účtovné doklady, resp. pracovné a obchodné zmluvy.

Y. si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva

na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe, v
spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. XX ods. X
D. L. republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. X ods. l X. dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. W. úradný postup okresného súdu je podľa jeho názoru

dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní
spojené so zásahom do výkonu jeho majetkových práv. Y. plynutím času boli reálne ohrozené jeho
legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky, a taktiež došlo
k vyvolaniu nasledovných rizík: neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného,
k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, k insolvencii povinného a najmä mohol vďaka

skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných
krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva, pretože by vedel,
že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá, a je preto potrebné uskutočniť náhradu exekučného
titulu. T. exekučného súdu mu zamedzil správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára. T. náhradynemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie
adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu.
T. určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal pre možnú analógiu z doktríny prijatej

ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa
na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške XX XXX Sk, t. j. cca XXX eur, pritom
poukázal na doterajšie rozhodnutia ústavného súdu vo veci porušovania práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov súdmi v civilnom konaní. G. si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za
vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie

jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom,
straty dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie
pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu) sumu XXX,XX eura. U. uskutočnil alikvotným pomerom XX eur za každý mesiac omeškania v
činnosti exekučného súdu a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny ústavného súdu,
tedaXXXeurzarok:XXmesiacovv roku = XX eur za mesiac. Y. uviedol, že postupoval podľa ust. §

XX ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie
jeho nároku na náhradu škody. A. však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

A. v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa XX.X.XXXX uviedla, že žalobca nepriložil ani jeden relevantný
dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej

škody, nemajetkovej ujmy, atď. A. síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v
skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca
sám. V tejto súvislosti navrhla aplikáciu ust. § 43 ods. X O.s.p., pričom poukázala na to, že v
tomto momente nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Zo žaloby nie je jednoznačne jasné, na
základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa tituly prelínajú a žalobca jednoznačne

neuvádza, z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok. W. je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok z
titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o
vydanie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka uvádzaných
prieťahov v konaní, poznamenal, že žalobca síce uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, avšak
formu „žiadostí o informáciu o stave konania“ nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by

smeroval k zabráneniu tvrdených prieťahov a k ich účinnému odstráneniu. Má za to, že všeobecný súd
v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba
predseda súdu alebo D. súd.

K podmienke uplatnenia nároku na súde žalovaná uviedla, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody jej boli doručené dňa XX.X.XXXX a vzhľadom na skutočnosť, že už v
mesiaci september XXXX bola okresnému súdu doručená predmetná žaloba, je zrejmé, že žalobca
ju nepodal po uplynutí X-mesačnej lehoty, ale skôr. Z ustanovení § X5 ods. X a § 16 ods. 1 zák. č.
XXX/XXXX Z.z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej
moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti (doručenia

na príslušný orgán) o predbežné prerokovanie na náhradu škody. T. prerokovanie nároku je zákonom
ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie. T. má
za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Y. uviedla, že napriek opakovaným výzvam na
doplnenie žiadostí, ktoré Y. spravodlivosti SR adresovalo žalobcovi po doručení prvotných žiadostí
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, bola jej doručená všeobecná odpoveď, kde

žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie a nebol ochotný priložiť
ani príslušné návrhy na zmenu exekútora s dátumom doručenia súdu, uznesenia o zmene súdneho
exekútora, dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú
škodu, uviesť skutočnosť, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti, ani
doklady preukazujúce „ohrozenie“ práv zánikom povinného, resp. jeho insolvenciou, stratou kontaktu s

povinným, ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy. V celku žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť
na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať
nároknanáhraduškody,oktoréhoprerokovaniesámpožiadal.Zuvedenéhodôvodupretonárokžalobcu
nepovažuje za predbežne prerokovaný.

K nesprávnemu úradnému postupu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote odkázala na ust. § 9 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. v
znení zákona č. XXX/XXXX Z.z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri
posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkonalebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, pričom žalobca doposiaľ dôkazy potrebné pre
posúdenie tejto otázky, predpokladané týmto ustanovením, nepredložil. Y. uviedla, že prax ukázala už
dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne

posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok,
najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. X písm. c) zákona č. XXX/XXXX Z.z. o
rozhodcovskom konaní. T. sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov
exekučného konania. V tomto smere je dôležitý rozsudok L. dvora EÚ (E. C-XX/XX), ktorý nevylučuje
posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. G. konanie zo strany súdov, by mohlo viesť

k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu, a tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok
spĺňa všetky kritéria zákonnosti. Z ustanovenia § 44 ods. X X. poriadku účinného od XX.XX.XXXX
jednoznačne vyplýva skutočnosť, že XX dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí
rozhodcovskéhosúduakoexekučnomtitule.A.,žezosamotnejdikcie§44ods.XX.poriadkuvyplýva,že
lehota XX dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia.
XX dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného

titulu (okrem exekučného titulu podľa § 41 ods. X písm. c) a d) X. poriadku). Ak ho súd nepoverí, XX
dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o
zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie
exekúcie a exekučného titulu. Z judikatúry D. súdu sp. zn. I. ÚS XX/XX vyplýva, že ani samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových

okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejme,
že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s
ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.

K zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po XX dňovej lehote žalovaná

uviedla, že takto formulovaný nesprávny úradný postup možno chápať dvoma spôsobmi. R. namietaným
postupom môže byť samotný spôsob rozhodnutia - zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, ako i skutočnosť, že k vydaniu rozhodnutia malo dôjsť po zákonom ustanovenej
lehote. Ak nesprávnym úradným postupom má byť zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie tak takto formulovaný postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom na účely

zákona č. XXX/XXXX Z.z. E. postup súdu nemôže byť „nesprávnym úradným postupom“ na účely
zákona č. XXX/XXXX Z.z.. A. štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je preto
vylúčená.Zožalobcomprednesenýchskutkovýchokolnostíjezrejmé,ženemôžeísťaniozodpovednosť
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Z ust. § 6 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. a § 44
ods. X X. poriadku účinného od X.X.XXXX je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je o. i. nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola
konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení
alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. M. podmienka
nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
splnená.T.rozhodnutiaokresnéhosúduniejemožnépovažovaťzanezákonnéazároveňichzákonnosť/

nezákonnosť nie je možné posudzovať v tomto konaní. I. správnosti postupu pri rozhodovaní o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie taktiež nie je na mieste posudzovať.

K existencii prieťahov v konaní poukázala na § 9 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. v znení zákona
č. XXX/XXXX Z.z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní

nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní. L. konajúci
o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov
v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažností na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom
v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia,

ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, v právoplatnom rozhodnutí X. súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo v právoplatnom rozhodnutí D. súdu L. republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým D. súd L. republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. A. si vo vzťahu k
predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia, ani

povinnosť ich preukázania, a teda vzhľadom na vyššie uvedené nepovažuje existenciu prieťahov v
konaní za preukázanú. I., či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. XX ods. X D. SR, je kompetentný preskúmať ústavný
súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnostikaždého jednotlivého prípadu, najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka a postup súdu. X. a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní
o náhrade škody, ale len D. súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu

na podklade sťažnosti na prieťahy. Z uvedených dôvodov nepovažuje za preukázanú ani existenciu v
prieťahoch v konaní.

K materiálnej škode vo výške XXX eur žalovaná uviedla, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu
škody podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. je o. i. nevyhnutné preukázať existenciu škody. T. jej názoru však

žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické.

K vyčísleniu škody žalovaná uviedla, že žalobca doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že
nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk a zároveň zastáva názor, že žalobcom
uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného,
ani za ušlý majetkový prospech, a teda logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa zákona

č. XXX/XXXX Z.z. A. by v tomto konaní musel na preukázanie vzniku majetkovej škody produkovať
dôkazy preukazujúce škodu. V prvom rade má za to, že žalobca ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá
spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý
poskytuje prehľad poskytnutých úverov. M. systém musel využívať nielen počas domnelých prieťahov,
ale aj pred týmto obdobím, ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií,

ale aj takých, pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali, resp. prebiehali bez namietaných nedostatkov. E.
výška nákladov prevádzkovania na správu informačného systému vznikala/vznikla žalobcovi bez ohľadu
na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie považuje za účelové. A. uvádza ako ďalšiu položku majetkovej škody
„udržiavanie“ systému. Tu ide taktiež o činnosť, ktorú musí žalobca vykonávať na každodennej
báze, najmä pri poskytovaní úverov v takom rozsahu, ako ich poskytuje, aby sa naplnil účel fungovania

spoločnosti daného druhu. L., ktorá sa špecializuje na poskytnutie a vymáhanie úverov musí mať
informačný systém. T. paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti, je nesprávne
a znovu účelové. L. škodu je potrebné dokázať listinami/skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný
nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody zo
strany žalobcu a preskúmanie predmetného nárokuje je znemožnené. Je toho názoru, že nemôže niesť

zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože
žalobca nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody.

K nemajetkovej ujme žalovaná uviedla, že žalobca poukazuje na viacero nálezov D. súdu SR, kde
rozhodoval o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy. T. finančného zadosťučinenia

nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. V. prípadové okolnosti sú
osobitné a vychádzať z paušálnej sumy XXX eur, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov, je
nesprávna úvaha. T. rozhodovaní D. súd SR vychádzal aj z významu sporu pre žalobcu, pričom v tomto
prípadeideoveľkúspoločnosťposkytujúcuúveryfyzickýmosobám.U.nemajetkovejujmyuprávnických
osôb a fyzických osôb je odlišný. T. členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti,

neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy
uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba.

V závere žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že je potrebné zohľadniť aj ust.
§ X ods. X I. zákonníka ako aj ust. § 17 ods. X a 3 zákona č. XXX/XXXX Z.z. pri formovaní záveru o

potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, resp. o výške takejto náhrady. Po aplikácii
uvedených ustanovení nemožno dospieť k záveru o potrebe priznať žalobcovi náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch ani v prípade, ak by inak boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu,
pričom v tejto súvislosti upozorňuje na list X. komisie, J. riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. R./
E D(XXXX) XXXX adresovaný stálemu predstaviteľovi L. republiky pri X. únii, v ktorom X. komisia

poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských
spotrebiteľov, ako aj
sťažnosť od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov. A. a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou
negatívne, boli predmetom záujmu X. komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v
konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv

spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. A. je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné
podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb.Na základe všetkých uvedených skutočností žalovaná je toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik
ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná

súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúcim v tom, že rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia po uplynuté XX dňovej lehoty) a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou
ujmou. Má skôr za to, že stav, v ktorom sa žalobca ocitol, si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania
podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že
žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej

škody alebo nemajetkovej ujmy. Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok, ktoré sú
potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z.z., považuje žalobu za právne
neopodstatnenú a navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

L. pojednával v neprítomnosti účastníkov konania v zmysle § 101 ods. X O.s.p., pričom zástupca žalobcu
sa zo svojej neúčasti neospravedlnil, hoci mu bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené

dňa X.X.XXXX a žalovaná súhlasila, aby súd konal v jej neprítomnosti. T. pritom na obsah spisu.

T. § 101 ods. X O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

T. § 119 O.s.p. súd môže pojednávanie odročiť iba z dôležitých dôvodov, ktoré je povinný dotknutý
účastník, resp. jeho právny zástupca oznámiť súdu bez zbytočného odkladu a samotný návrh na
odročenie pojednávania musí obsahovať jednak dôvod, pre ktorý sa navrhuje pojednávanie odročiť,
deň, kedy sa účastník o tomto dôvode dozvedel a uvedie adresu, na ktorú bezodkladne súd oznámi,

ako návrh posúdil.

T. § 4 ods. X písm. a) bod X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej len citovaného zákona), vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Y. spravodlivosti L. republiky,

ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak.

T. § 9 ods. X citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo

vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

T. § 9 ods. X citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

T. § X5 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a XX.

T. § X6 ods. 1 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho

časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

T. § X7 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

T. § 17 ods. X citovaného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebonesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

T. § 17 ods. X citovaného zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku X sa určuje s
prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

T. § X9 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

T. § 19 ods. X citovaného zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § X5
odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

T. § 41 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len X.

poriadok) exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti
alebo postihuje majetok.

T. § 41 ods. X X. poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
a) rozhodnutí orgánov X. únie,

b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,

e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených,
f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu
nezaplatenú na mieste,
g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených

týmito orgánmi,
h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia, starobného dôchodkového sporenia, a vo veciach verejného zdravotného poistenia,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,
j) dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte X. únie, ak ide o

vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.Xeaa)

T. § 41 ods. X X. poriadku ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku X písm. c) vznikol z právneho
úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy
predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. K. sa záväzok v notárskej

zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.

T. § 44 ods. X X. poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie,
predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do XX dní od doručenia alebo odstránenia
vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

T. § 44 ods. X X. poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do XX
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí ak ide o

exekučnýtitulpodľa§41ods.Xpísm.c)ad). Aksúdzistírozporžiadostialebonávrhualeboexekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. T. tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.U. dokazovaním má súd za preukázané, že v prejednávanej veci si žalobca uplatňuje nárok na náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu,
ktorý nerozhodol o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.

W. úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho
nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok.

W. úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutia v zákonom stanovenej

lehote. T. vyššie citovaných zákonných ustanovení teda štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom
verejnej moci pri výkone verejnej moci iba pri splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne
a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody.

T. sa týka lehoty XX dní na preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia exekútora uvedenej v § 44

ods. X X. poriadku, túto súd považuje za mimoriadne krátku na to, aby mohol exekučný súd náležite
preskúmať predložený rozhodcovský rozsudok, ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

V súvislosti so vstupom do X. únie sa L. republika zaviazala poskytnúť spotrebiteľom zvýšenú ochranu

vzhľadom na ich postavenie v spotrebiteľských vzťahoch, pričom v ust. § X3 ods. 5 I. zákonníka
bolo zakotvené, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, teda
v akomkoľvek štádiu exekučného konania je oprávnený exekučný súd skúmať, či rozhodcovský
rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, a po zistení, že rozhodcovský rozsudok takéto

nedostatky má, exekúciu zastaví s poukazom na ust. § 45 ods. X až X A. o rozhodcovskom konaní.

T. názoru D. súdu L. republiky vyslovenom v uznesení zo dňa X.XX.XXXX pod sp. zn. K exekučný
súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Je povinný

dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie a to v
každom štádiu exekúcie a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej
vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti exekúcie adekvátne procesne
zareagovať. Je tak predovšetkým povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 X.

poriadku.

K zhodnému záveru dospel aj W. súd L. republiky v uznesení zo dňa XX.X.XXXX pod sp. zn.
XCdoXXX/XXXX, v zmysle ktorého je exekučný súd oprávnený a povinný skúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v ust. § 45 A. o rozhodcovskom konaní, nakoľko ide o

exekučný titul s určitými špecifikami. Na rozdiel od iných exekučných titulov, zákon oprávňuje súdy, aby
v konaní o nútenom výkone rozhodcovského rozsudku vedenom či už podľa I. súdneho poriadku alebo
X. poriadku, toto konanie zastavili na návrh, ale aj bez návrhu, ak rozhodcovské konanie nemalo vôbec
prebehnúť, pretože predmetom sporu bola vec, ktorá nemôže byť podľa § 1 predmetom rozhodcovského
konania alebo predmetom sporu bola vec už rozhodnutá. M. vtedy, keď rozhodcovský rozsudok je v

rozpore so zákonom alebo je v rozpore s dobrými mravmi alebo nim bolo prisúdené plnenie nemožné,
pričom nie je podstatné, že nebola podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

L. v danej veci poukazuje aj na rozhodnutie D. súdu pod sp. zn. K zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej sa
zaoberal sťažnosťou žalobcu v obdobnej veci ako vo vzťahu k namietanému porušeniu postupu I. súdu

T. a to porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov pred I. súdom C. L. pod
sp. zn. XXEr XXX/XXXX.

T. zistení D. súdu bola I. súdu dňa XX.X.XXXX doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia, na vykonanie exekúcie, kedy XX.X.XXXX súd vyzval žalobcu na predloženie rozhodcovskej

zmluvy, ktorá bola predložená X.X.XXXX a uznesením zo dňa X.XX.XXXX bola zamietnutá žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.D. súd v nadväznosti na uvedené zistenia poukázal na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej nie každý
prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. XX ods. X D..

T. zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. XX ods. X je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať
predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho
orgánu nemusí vyznačovať takými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako prieťahy zbytočné
v zmysle ust. čl. XX ods. X D. (napr. nález D. súdu K

D. súd poukázal na to, že už v predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu v
trvaní aj niekoľkých mesiacov, ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. G., že v zmysle ust. § 44 ods. X X. poriadku v znení účinnom od X.X.XXXX
už XX - dňová lehota od doručenia žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia neplatí, ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí

žiadosti na vykonanie exekúcie.

Vuvedenomustanoveníjevýslovneuvedené,žetátolehotasanevzťahujenaprípady,akideoexekučný
titul podľa § 41 ods. X písm. c) a d) X. poriadku, teda notársku zápisnicu a rozhodcovský rozsudok. H.
tejto výnimky je nutnosť preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie preskúmaním

písomnosti, ktoré nie sú prílohou návrhu na vykonanie exekúcie.

V čase rozhodovania pred D. súdom bolo už o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
rozhodnuté a doba rozhodovania o tejto žiadosti v trvaní viac ako XX mesiacov by vo všeobecnosti
nebola ústavne udržateľná, ale v okolnostiach daného prípadu, keď D. súdu je z jeho rozhodovacej

činnosti známe, že sťažovateľka podávala žiadosti o udelenie poverení na vykonanie exekúcie
hromadne, teda v rovnakom čase zaťažovala všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom na
čo musela počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu, ktoré
spôsobilo, že o jej žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je možné považovať za
ústavne akceptovateľné. Z uvedeného dôvodu bola sťažnosť sťažovateľky - žalobcu odmietnutá ako

neopodstatnená.

V predmetnom konaní súd nemal za preukázané nesprávny úradný postup - existenciu prieťahov v
konaniach ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom.

Z exekučného spisu I. súdu F. sp. zn. XEr/XXX/XXXX vedeného proti povinnému Q. U. - Y., nar.
XX.X.XXXX, bytom N. W. XXXX/X, F., pre vymoženie istiny XXX eur s príslušenstvom bolo zistené, že
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa X.X.XXXX
a uznesením I. súdu F. č. k. XEr/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX bola žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie zamietnutá a následne uznesením I. súdu F. č. k. XEr/XXX/XXXX-XX zo dňa
X.X.XXXX bola exekúcia zastavená, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX.

V uvedenej veci bol preto plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu, ktorý po
doručení žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia skúmal, či rozhodcovský rozsudok, ktorý bol

podkladom pre vykonanie exekúcie nezaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
prípadne právom nedovolené alebo ide o plnenie odporujúce dobrým mravom. Ak rozhodcovský
rozsudok týmto zákonným ustanoveniam odporuje, uvedené nedostatky predstavujú hmotnoprávnu
prekážku vykonania exekúcie na jeho základe.

H. exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora do vydania rozhodnutia, ktorým bola
žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá bola X mesiac. U. na skutočnosť, že bolo potrebné posúdiť
zákonnosť vedenej exekúcie, nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva
žalobcu na prerokovania veci bez zbytočných prieťahov.

T. žalobca upozorňuje, že vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní a
primäl súd k vydaniu rozhodnutia tým, že spísal a podal žiadosť o informáciu o stave konania, kde
namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času dňa X.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX,
XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.X.XXXX, tak tieto žiadosti sa nemohli týkať predmetnejexekúcie, keďže o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté do jedného
mesiaca.

Z rozsudku L. rozhodcovského súdu spoločnosti L. rozhodcovská, a. s., V. rameno 8, F., sp. zn. SR
XXXXX/XX, ktorý bol exekučným titulom exekúcie vedenej pod sp. zn. XEr/XXX/XXXX vyplýva, že
pohľadávka žalobcu voči povinnému Q. U. - Y. bola splatná dňa X.X.XXXX. E. už bolo uvedené,
uznesenie o zastavení exekúcie bolo právoplatné dňa XX.X.XXXX. A. mal dostatok času na to, aby si
mohol zabezpečiť náhradu exekučného titulu podaním žaloby na príslušný súd.

L. súd uvádza, že ohľadne žalobcom tvrdených prieťahov v predmetnom konaní nebolo vedené žiadne
disciplinárne konanie a neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní a ani nerozhodoval D. súd L. republiky,
či X. súd pre ľudské práva.

V zmysle ust. § 9 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. v znení účinnom od X.X.XXXX pri posudzovaní

nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo zbytočných
prieťahoch možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy

v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia X. súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo
porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia D.
súdu SR o ústavnej sťažnosti, v ktorom by bolo konštatované, že sa porušilo právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, a len takéto podklady by boli podľa názoru súdu relevantné pre priznanie
žalobcom uplatnených nárokov.

Ak žalobca v žalobe uviedol, že v exekučnom konaní podával písomné žiadosti o informácie o stave
konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym uplynutím času a požadoval nielen oznámenie
informácie o aktuálnom stave konania, ale aj konkretizovanie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o
žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia, tieto nie je možné považovať za sťažnosti podľa §

62 a násl. zákona č. XXX/XXXX Z.z.

Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § X42 ods. 1 O.s.p., pretože žalovanej, ktorá mala v konaní plný

úspech, žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na ich
náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Vo Svidníku dňa 16. apríla 2014